14. schôdza

Ďakujem pekne. Ja len poďakujem vystupujúcemu s tým, že Slovenská národná strana dlhodobo vlastne podporuje voľno pre zamestnancov maloobchodu v nedeľu, resp. dlhodobo je za zákaz nedeľného predaja. My v podstate na, nedávno bol prijatý Zákonník práce, novela Zákonníka práce, v ktorom sa vlastne zakazuje maloobchodný predaj v nedeľu, počas štátnych sviatkov. Tento, tento, túto novelu my chápeme ako prvý krok k diskusii o zákaze nedeľného predaja ako takého. Čiže v tomto my máme absolútne jasno, Slovenská národná strana je dlhodobo za zákaz nedeľného predaja v maloobchode. Len my chceme riešiť, resp. pristúpiť k tejto téme naozaj zodpovedne a chceme, aby bola prijatá tak, aby nebola odsúdená zaraz všetkými ľuďmi zainteresovaných v maloobchode a celou spoločnosťou. Chceme postupne krok za krokom vlastne diskutovať, aby ten konečný cieľ – zákaz nedeľného predaja na Slovensku bol uzákonený. Nechceme to riešiť však rýchlo a unáhlene, nechceme robiť nejaké urýchlené kotrmelce, aby náhodou z toho nebolo salto mortale, aby sme nedopadli ako v Maďarsku, že to zablokujeme a potom už bude veľmi komplikované sa k tomu vrátiť.
Preto podľa nášho názoru teda vyžaduje si táto diskusia o zákaze nedeľného predaja celospoločenskú diskusiu a podľa nášho názoru chápeme vlastne tento návrh ako držanie témy, ako tu bolo povedané, aby táto téma vlastne nevyšumela. Ale podľa nášho názoru toto nie je dobre načasované. Preto zopakujem, sme za zákaz nedeľného predaja, ale to načasovanie podľa nášho názoru nie je naozaj dobré.
Ďakujem.

Pán poslanec Heger.

Ďakujem, pán kolega, a teším sa tomu, že aj vy sa zamýšľate, resp. máte rovnaký cieľ v tomto. Čo sa týka tejto, spoločenského dopytu, tak na základe prieskumu, ktorým disponujeme tak práve "za" a "skôr za" sú dve tretiny spoločnosti. Ale ako chápem, že v tomto ten názor môže byť rozdielny, vy to možno považujete za prirýchle, my to považujeme za včasné, to je vec názoru. Preto my to predkladáme a chceme o ňom rokovať a chceme sa o ňom baviť, aby tu tá spoločenská debata bola, a myslíme si, že ten čas už dozrel. Ale naozaj toto je na diskusiu, na plošnú diskusiu aj tu na pôde parlamentu.
Ja by som ešte jeden argument, ktorý som zabudol povedať v rozprave, chcel, že zaznieval občas od niektorej takej skupiny ľudí argument, že ľudia ale, mnohí, ktorí pracujú cez týždeň, tak nedeľu majú na to, aby si nakúpili proste dôležité veci. Osobne, opäť keď trošku zalovíme do psychológie, vieme, že toto je návyková vec a že keď obchody v nedeľu zavreté boli, tak tí ľudia mali proste iné návyky. A práve tá flexibilita, ktorá tu je, im umožnila vytvoriť nový návyk, a vytvorenie nového návyku trvá 40 dní. Takže verím tomu, že keby aj prišlo, keď príde teda k tomu, že tie, maloobchodný predaj bude v nedeľu zavretý, tak do 40 dní si tí ľudia vytvoria nové návyky a spôsobia proste, budú schopní si zvyknúť na to, aj si vytvoria ten režim tak, aby nepotrebovali v nedeľu chodiť nakupovať tie nevyhnutné veci a určite by sa im to vedelo podariť v iné dni, povedzme v sobotu doobeda alebo, alebo cez týždeň.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Remišová. Nech sa páči. Nie je prítomná. Pán poslanec Krajčí. Nie je prítomný. Pán poslanec Marosz.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v tejto téme prispel svojou aj osobnou skúsenosťou z prostredia, v ktorom som pracoval, a samozrejme táto skúsenosť súvisí aj s tým maloobchodným predajom kde je jedno, či človek pracuje v montážnom, za montážnym pásom alebo, alebo v obchode, je to niečo obdobné. Pracoval som vo firme strojárskej, kde bolo zamestnaných 5-tisíc ľudí, nejdem ju menovať, kde ľudia mali rozvrhnuté zmeny, že robili na osmičky. To znamená, že bežne sa stávalo, že pracovník pracoval dvakrát po osem hodín na rannej, potom dvakrát osem hodín na poobednej zmene a dvakrát po osem hodín na nočnej zmene. Keď boli v tej firme zamestnaní otec aj mama, tak naozaj sa stávalo, že spolu boli so svojimi deťmi doma možno tak raz za štvrťroka počas nedele. Táto situácia tak doliehala na týchto zamestnancov, že nakoniec došlo k dohode medzi zamestnávateľom, zamestnancami a dokonca bolo to aj pod takým akýmsi lobingom alebo po intervencii katolíckej cirkvi, ktorá, ktorá sa sama zapojila do tohto dialógu a apelovala na to, že spôsobuje táto práca cez víkendy a nedele obrovský problém pre fungovanie rodín ako takých. Takže prvý a základný dôvod, prečo predkladáme tento návrh zákona, je, preto, aby si rodiny mohli tak zmanažovať čas, aby deti mohli mať sústredene prítomných v rodine počas víkendu svojich rodičov.
Žiaci v škole majú voľno vždycky v sobotu a v nedeľu a musíme sa začať pozerať na ten, na túto problematiku aj z pohľadu dieťaťa. Dieťa ako stredobod a cieľ aj tohto zákona. Čo sa stáva, keď rodič nie je počas víkendu prítomný so svojím dieťaťom či už v sobotu alebo v nedeľu? Cez víkend tie deti si majú, okrem toho, že majú relaxovať, majú si robiť domáce úlohy, majú sa pripravovať na ďalší týždeň a majú, samozrejme, mať kontakt so svojím rodičom. Chytím sa len jedného, jedného prieskumu, ktorý bol robený na deviatakoch v Nemecku, kde bolo povedané, že denne sa deti hrajú priemerne sedem a pol hodiny s elektronickými zábavkami, s počítačmi, s tabletmi, smartfónmi. Aj z vlastnej rodinnej skúsenosti viem, že ak prenecháme výchovu dieťaťa na mobil, tablet alebo počítač, tak z našich detí vzniknú postupne závislé osoby, osoby, ktoré viac-menej sú vyhorené, bezduché, nedokážu, nedokážu komunikovať, nedokážu vyjadrovať svoje názory a stávajú sa z nich viac-menej takí, takí sociopati, ochudobnené bytosti, ktoré, ktoré nemajú v sebe kúska citu, emócií. A toto práve súvisí s tým, že človek, rodič nedokáže, nemôže si zmanažovať, aby ho rozvrhol medzi prácu, osobný oddych a rodinu. A keďže deti majú voľno v sobotu a v nedeľu, je naozaj potrebné, aby štát prispel pomocou, aby štát doprial týmto ľuďom sústredené voľno, aby tá rodina sa mohla, mala priestor stretnúť pokope, aby sa spolu v tej rodine mohli rozprávať, aby mohli ísť na výlet, aby mohli ísť na návštevu, aby mohli ísť na bohoslužbu, aby jednoducho tá rodina pochopila, že prečo, že prečo je tu, prečo funguje.
Veľmi pekné motto mala aj taká nemecká asociácia, ktorá podporuje voľnú nedeľu, kde hovorí o tom, že naplniť nedeľu treba životom, a nie konzumom. A toto je veľmi dôležité, dôležitý bod, aby sme ako stredobod svojho života nepostavili "mať", ale "byť". A toto "byť" sa tvorí práve vtedy, keď rodina je spolu, keď tí ľudia sa dobre v tej rodine cítia. Cítiť sa môžu dobre vtedy, keď sú tí ľudia oddýchnutí, zregenerovaní, zrelaxovaní.
V spomínanej firme, ktorú som spomínal, naozaj vždy v nedeľu alebo v sobotu niektorý z tých rodičov nebol prítomný, ak boli obidvaja rodičia zamestnaní v tom veľkom závode strojárskom. A jednoducho dlhodobá deprivácia, či už jedného alebo druhého rodiča, má vážne, vážne psychologické dopady na dušu, na výchovu toho dieťaťa.
Aj samotné slovo pedagogika, paidagogos, znamená, to boli tí otroci v Grécku, ktorí vodili za ruku to dieťa do školy. Jednoducho pedagogika znamená sprevádzať to dieťa. A to za nás, za rodičov neurobia ani počítače, ani tablety, ani smartfóny, ani možno nejakí nevhodní kamaráti nášho dieťaťa. Takže je veľmi dôležité, či už sú to predavačky v obchodoch, v nákupných centrách, aj ony si zaslúžia mať sústredený pokojný čas a sláviť svoj život v nedeľu v kruhu, v pozitívnom prostredí s manželom a s deťmi. A možno si povieme, že no ale skutočnosť naozaj nie je taká možno ako kedysi, že nie sú tie vzťahy také harmonické. Hovoríme o tom, že ľudia sú uponáhľaní, ľudia sú stresovaní. Ja si myslím, že aj takýto návrh zákona môže poslúžiť tomu, aby sa navrátil istý taký pokoj, súlad a vyváženosť do nášho života, a neposlúžime ničím iným, iba tým, že poskytneme rámec, keď zamestnávatelia budú musieť toto voľno rodinám zagarantovať.
Takže na záver zhrniem, predložený návrh zákona má slúžiť tomu, aby zamestnávatelia dokázali pracovníkom maloobchodu poskytnúť voľno v nedeľu, aby tieto rodiny mohli tráviť čas spolu, aby mohli sláviť život, aby mohli sa zúčastňovať na bohoslužbách, ale zároveň aby ten čas, ktorý rodina trávi spolu, bol využitý pre zdravý, harmonický rozvoj detí, ktoré sú v rodine.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami dvaja poslanci, traja poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa. Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem kolegovi Maroszovi. Niet nad osobnú skúsenosť práve z takýchto prevádzok. Takže ďakujem ti za toto svedectvo. Aj ja sa stretávam s ľuďmi, hovoria mi práve pracovníci obchodu o tom, že chcú mať voľno v nedeľu. Dokonca vítajú síce voľno v štátne sviatky, ale napriek tomu hovoria mi o tom, že radšej by prijali voľno v nedeľu. Takže tá diskusia tu je v spoločnosti, len evidentne plénum, parlament ešte asi nedopočul, my ako členovia parlamentu sme asi ešte nedopočuli týchto ľudí, ktorí žiadajú o voľno také isté, ako ho máme my. Ďakujem ko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, súhlasím s tvojím vystúpením a veľmi sa mi páčilo, keď si povedal ten slogan, že naplniť rodinu treba životom, nie konzumom. Mne sa zdá, že ako keby sme po tej revolúcii ´89 sa nevedeli nabažiť toho konzumu a myslíme si, že všetko, čo je pozlátko, tak je super, že máme štyri žalúdky a neviem čo všetko možné a musíme ísť nakupovať. Proste je to podľa mňa až za hranu nejakej tej normálnej súdnosti človeka. Myslím, že štyridsať rokov urobilo svoje, a mnohí sa nevedia doslova toho nabažiť, že tu máme, dá sa povedať, všetko, čo sme si v socializme ani nevedeli predstaviť, že by sme tu mohli mať, akurát, že mnohý nemá peniaze, aby si to mohol dovoliť.
Takže veľmi pekne ďakujem za tento pohľad a ako povedala aj kolegyňa Verešová, že neni nad osobný nejaký, osobnú skúsenosť, tak chcem veriť, že mnoho ľudí, ktorí túto skúsenosť s týmto nedeľným predajom a s tou prácou majú, povedia jednoznačne, že nie, ja chcem byť tiež s tou rodinou a mať trošku voľného času a trošku sa venovať aj sebe. A keď hovoríme, že rodina je základ spoločnosti, tak komu inému, ak nie rodine, by sme mali priať, aby ten čas na seba mala, hej? Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Jurinová.