14. schôdza

Ďakujem pekne. Ja len poďakujem vystupujúcemu s tým, že Slovenská národná strana dlhodobo vlastne podporuje voľno pre zamestnancov maloobchodu v nedeľu, resp. dlhodobo je za zákaz nedeľného predaja. My v podstate na, nedávno bol prijatý Zákonník práce, novela Zákonníka práce, v ktorom sa vlastne zakazuje maloobchodný predaj v nedeľu, počas štátnych sviatkov. Tento, tento, túto novelu my chápeme ako prvý krok k diskusii o zákaze nedeľného predaja ako takého. Čiže v tomto my máme absolútne jasno, Slovenská národná strana je dlhodobo za zákaz nedeľného predaja v maloobchode. Len my chceme riešiť, resp. pristúpiť k tejto téme naozaj zodpovedne a chceme, aby bola prijatá tak, aby nebola odsúdená zaraz všetkými ľuďmi zainteresovaných v maloobchode a celou spoločnosťou. Chceme postupne krok za krokom vlastne diskutovať, aby ten konečný cieľ – zákaz nedeľného predaja na Slovensku bol uzákonený. Nechceme to riešiť však rýchlo a unáhlene, nechceme robiť nejaké urýchlené kotrmelce, aby náhodou z toho nebolo salto mortale, aby sme nedopadli ako v Maďarsku, že to zablokujeme a potom už bude veľmi komplikované sa k tomu vrátiť.
Preto podľa nášho názoru teda vyžaduje si táto diskusia o zákaze nedeľného predaja celospoločenskú diskusiu a podľa nášho názoru chápeme vlastne tento návrh ako držanie témy, ako tu bolo povedané, aby táto téma vlastne nevyšumela. Ale podľa nášho názoru toto nie je dobre načasované. Preto zopakujem, sme za zákaz nedeľného predaja, ale to načasovanie podľa nášho názoru nie je naozaj dobré.
Ďakujem.

Ďakujem, pán kolega, a teším sa tomu, že aj vy sa zamýšľate, resp. máte rovnaký cieľ v tomto. Čo sa týka tejto, spoločenského dopytu, tak na základe prieskumu, ktorým disponujeme tak práve "za" a "skôr za" sú dve tretiny spoločnosti. Ale ako chápem, že v tomto ten názor môže byť rozdielny, vy to možno považujete za prirýchle, my to považujeme za včasné, to je vec názoru. Preto my to predkladáme a chceme o ňom rokovať a chceme sa o ňom baviť, aby tu tá spoločenská debata bola, a myslíme si, že ten čas už dozrel. Ale naozaj toto je na diskusiu, na plošnú diskusiu aj tu na pôde parlamentu.
Ja by som ešte jeden argument, ktorý som zabudol povedať v rozprave, chcel, že zaznieval občas od niektorej takej skupiny ľudí argument, že ľudia ale, mnohí, ktorí pracujú cez týždeň, tak nedeľu majú na to, aby si nakúpili proste dôležité veci. Osobne, opäť keď trošku zalovíme do psychológie, vieme, že toto je návyková vec a že keď obchody v nedeľu zavreté boli, tak tí ľudia mali proste iné návyky. A práve tá flexibilita, ktorá tu je, im umožnila vytvoriť nový návyk, a vytvorenie nového návyku trvá 40 dní. Takže verím tomu, že keby aj prišlo, keď príde teda k tomu, že tie, maloobchodný predaj bude v nedeľu zavretý, tak do 40 dní si tí ľudia vytvoria nové návyky a spôsobia proste, budú schopní si zvyknúť na to, aj si vytvoria ten režim tak, aby nepotrebovali v nedeľu chodiť nakupovať tie nevyhnutné veci a určite by sa im to vedelo podariť v iné dni, povedzme v sobotu doobeda alebo, alebo cez týždeň.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som v tejto téme prispel svojou aj osobnou skúsenosťou z prostredia, v ktorom som pracoval, a samozrejme táto skúsenosť súvisí aj s tým maloobchodným predajom kde je jedno, či človek pracuje v montážnom, za montážnym pásom alebo, alebo v obchode, je to niečo obdobné. Pracoval som vo firme strojárskej, kde bolo zamestnaných 5-tisíc ľudí, nejdem ju menovať, kde ľudia mali rozvrhnuté zmeny, že robili na osmičky. To znamená, že bežne sa stávalo, že pracovník pracoval dvakrát po osem hodín na rannej, potom dvakrát osem hodín na poobednej zmene a dvakrát po osem hodín na nočnej zmene. Keď boli v tej firme zamestnaní otec aj mama, tak naozaj sa stávalo, že spolu boli so svojimi deťmi doma možno tak raz za štvrťroka počas nedele. Táto situácia tak doliehala na týchto zamestnancov, že nakoniec došlo k dohode medzi zamestnávateľom, zamestnancami a dokonca bolo to aj pod takým akýmsi lobingom alebo po intervencii katolíckej cirkvi, ktorá, ktorá sa sama zapojila do tohto dialógu a apelovala na to, že spôsobuje táto práca cez víkendy a nedele obrovský problém pre fungovanie rodín ako takých. Takže prvý a základný dôvod, prečo predkladáme tento návrh zákona, je, preto, aby si rodiny mohli tak zmanažovať čas, aby deti mohli mať sústredene prítomných v rodine počas víkendu svojich rodičov.
Žiaci v škole majú voľno vždycky v sobotu a v nedeľu a musíme sa začať pozerať na ten, na túto problematiku aj z pohľadu dieťaťa. Dieťa ako stredobod a cieľ aj tohto zákona. Čo sa stáva, keď rodič nie je počas víkendu prítomný so svojím dieťaťom či už v sobotu alebo v nedeľu? Cez víkend tie deti si majú, okrem toho, že majú relaxovať, majú si robiť domáce úlohy, majú sa pripravovať na ďalší týždeň a majú, samozrejme, mať kontakt so svojím rodičom. Chytím sa len jedného, jedného prieskumu, ktorý bol robený na deviatakoch v Nemecku, kde bolo povedané, že denne sa deti hrajú priemerne sedem a pol hodiny s elektronickými zábavkami, s počítačmi, s tabletmi, smartfónmi. Aj z vlastnej rodinnej skúsenosti viem, že ak prenecháme výchovu dieťaťa na mobil, tablet alebo počítač, tak z našich detí vzniknú postupne závislé osoby, osoby, ktoré viac-menej sú vyhorené, bezduché, nedokážu, nedokážu komunikovať, nedokážu vyjadrovať svoje názory a stávajú sa z nich viac-menej takí, takí sociopati, ochudobnené bytosti, ktoré, ktoré nemajú v sebe kúska citu, emócií. A toto práve súvisí s tým, že človek, rodič nedokáže, nemôže si zmanažovať, aby ho rozvrhol medzi prácu, osobný oddych a rodinu. A keďže deti majú voľno v sobotu a v nedeľu, je naozaj potrebné, aby štát prispel pomocou, aby štát doprial týmto ľuďom sústredené voľno, aby tá rodina sa mohla, mala priestor stretnúť pokope, aby sa spolu v tej rodine mohli rozprávať, aby mohli ísť na výlet, aby mohli ísť na návštevu, aby mohli ísť na bohoslužbu, aby jednoducho tá rodina pochopila, že prečo, že prečo je tu, prečo funguje.
Veľmi pekné motto mala aj taká nemecká asociácia, ktorá podporuje voľnú nedeľu, kde hovorí o tom, že naplniť nedeľu treba životom, a nie konzumom. A toto je veľmi dôležité, dôležitý bod, aby sme ako stredobod svojho života nepostavili "mať", ale "byť". A toto "byť" sa tvorí práve vtedy, keď rodina je spolu, keď tí ľudia sa dobre v tej rodine cítia. Cítiť sa môžu dobre vtedy, keď sú tí ľudia oddýchnutí, zregenerovaní, zrelaxovaní.
V spomínanej firme, ktorú som spomínal, naozaj vždy v nedeľu alebo v sobotu niektorý z tých rodičov nebol prítomný, ak boli obidvaja rodičia zamestnaní v tom veľkom závode strojárskom. A jednoducho dlhodobá deprivácia, či už jedného alebo druhého rodiča, má vážne, vážne psychologické dopady na dušu, na výchovu toho dieťaťa.
Aj samotné slovo pedagogika, paidagogos, znamená, to boli tí otroci v Grécku, ktorí vodili za ruku to dieťa do školy. Jednoducho pedagogika znamená sprevádzať to dieťa. A to za nás, za rodičov neurobia ani počítače, ani tablety, ani smartfóny, ani možno nejakí nevhodní kamaráti nášho dieťaťa. Takže je veľmi dôležité, či už sú to predavačky v obchodoch, v nákupných centrách, aj ony si zaslúžia mať sústredený pokojný čas a sláviť svoj život v nedeľu v kruhu, v pozitívnom prostredí s manželom a s deťmi. A možno si povieme, že no ale skutočnosť naozaj nie je taká možno ako kedysi, že nie sú tie vzťahy také harmonické. Hovoríme o tom, že ľudia sú uponáhľaní, ľudia sú stresovaní. Ja si myslím, že aj takýto návrh zákona môže poslúžiť tomu, aby sa navrátil istý taký pokoj, súlad a vyváženosť do nášho života, a neposlúžime ničím iným, iba tým, že poskytneme rámec, keď zamestnávatelia budú musieť toto voľno rodinám zagarantovať.
Takže na záver zhrniem, predložený návrh zákona má slúžiť tomu, aby zamestnávatelia dokázali pracovníkom maloobchodu poskytnúť voľno v nedeľu, aby tieto rodiny mohli tráviť čas spolu, aby mohli sláviť život, aby mohli sa zúčastňovať na bohoslužbách, ale zároveň aby ten čas, ktorý rodina trávi spolu, bol využitý pre zdravý, harmonický rozvoj detí, ktoré sú v rodine.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem kolegovi Maroszovi. Niet nad osobnú skúsenosť práve z takýchto prevádzok. Takže ďakujem ti za toto svedectvo. Aj ja sa stretávam s ľuďmi, hovoria mi práve pracovníci obchodu o tom, že chcú mať voľno v nedeľu. Dokonca vítajú síce voľno v štátne sviatky, ale napriek tomu hovoria mi o tom, že radšej by prijali voľno v nedeľu. Takže tá diskusia tu je v spoločnosti, len evidentne plénum, parlament ešte asi nedopočul, my ako členovia parlamentu sme asi ešte nedopočuli týchto ľudí, ktorí žiadajú o voľno také isté, ako ho máme my. Ďakujem ko... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, súhlasím s tvojím vystúpením a veľmi sa mi páčilo, keď si povedal ten slogan, že naplniť rodinu treba životom, nie konzumom. Mne sa zdá, že ako keby sme po tej revolúcii ´89 sa nevedeli nabažiť toho konzumu a myslíme si, že všetko, čo je pozlátko, tak je super, že máme štyri žalúdky a neviem čo všetko možné a musíme ísť nakupovať. Proste je to podľa mňa až za hranu nejakej tej normálnej súdnosti človeka. Myslím, že štyridsať rokov urobilo svoje, a mnohí sa nevedia doslova toho nabažiť, že tu máme, dá sa povedať, všetko, čo sme si v socializme ani nevedeli predstaviť, že by sme tu mohli mať, akurát, že mnohý nemá peniaze, aby si to mohol dovoliť.
Takže veľmi pekne ďakujem za tento pohľad a ako povedala aj kolegyňa Verešová, že neni nad osobný nejaký, osobnú skúsenosť, tak chcem veriť, že mnoho ľudí, ktorí túto skúsenosť s týmto nedeľným predajom a s tou prácou majú, povedia jednoznačne, že nie, ja chcem byť tiež s tou rodinou a mať trošku voľného času a trošku sa venovať aj sebe. A keď hovoríme, že rodina je základ spoločnosti, tak komu inému, ak nie rodine, by sme mali priať, aby ten čas na seba mala, hej? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Iba kratučko. Ja by som to zhrnula možno tak, že naozaj cieľom tohto návrhu je začať zlaďovať voľno v rodine na jeden deň, poprípade na víkend. Fakt je úplne scestné, ak vieme, že deti nemôžu mať inokedy voľno, pretože sú školopovinné, ako cez víkend a rodičia nemôžu mať voľno v iný deň, ako im vyjde práve pracovná zmena. Teraz myslím nielen na prevádzky v maloobchode, ale aj naozaj vo výrobnej sfére. Je smutné, že spoločnosť dospela k tomu, že rodina sa nevie zísť ani k sviatočnému stolu. Každopádne osobné skúsenosti po stretnutiach, najmä so ženami, treba si uvedomiť, že, hej, viac ako, alebo takmer 99 % maloobchodných prevádzok obsluhujú práve cez víkendy ženy, hej. Takže toto je vyslovená ženská téma, dalo by sa povedať a je úplne choré, že nevieme zabezpečiť týmto ženám možno jeden pravidelný oddychový deň v roku, bolo teda, jeden pravidelný oddychový deň každý týždeň. Ďakujem.

Vážení kolegovia, ďakujem veľmi pekne za vaše faktické poznámky. Ja by som možno ten, to heslo, ktoré mal SMER na plagátoch, že ľudia si zaslúžia istoty, prerobil, že deti si zaslúžia svojich rodičov. Naozaj každé dieťa patrí, je zraniteľné, taký nejaký šiestak, siedmak, ôsmak. A čo on, keď je sám doma, ocino v robote, mamina v robote len preto, že musia predávať, len pretože majú otvorenú prevádzku? Veľakrát si to rodičia argumentujú tým, že, no, musíme sa postarať o rodinu, musíme zarobiť peniaze. A naozaj u dospelých často uniká ako keby tá iná hodnota, často v tejto rýchlej dobe zabúdame na to, že jedná vec sú peniaze a zabezpečenie rodiny, ale druhá vec je ten čas, ktorý sústredene dávam tým svojim deťom. A táto hodnota ako keby nemala dostatočnú spoločenskú váhu.
Takže teraz ďakujem za vaše pripomienky a apelujem na všetkých rodičov, na všetkých zamestnancov, na všetkých ľudí, aby si uvedomili, že čas je obrovská hodnota, a sme zodpovední za to, koľko času sústredene venujeme svojim deťom. A niekedy sa nám zdá, že robíme ako keby blbosti, že sa s tými deťmi len rozprávame o ničom, alebo si hádžeme loptu, alebo ideme spolu na prechádzku, alebo vyvenčiť psa. Ale toto je na rovnakej úrovni, ako keď zarábam niekde vo fabrike, aby som sa postaral o živobytie svojich detí. Takže hodnota ako, čas ako vzácna hodnota, ktorú máme. Ďakujem.

Dobre, ďakujem pekne. Ja som mal v piatok, keď už končila, vlastne končil rokovací deň v piatok, niektorí z vás tu boli, ale väčšina nie, som mal teda úvodné slovo a sľúbil som, že vystúpim v rozprave s takým komplexnejším vystúpením.
Chcem na prvom mieste poďakovať kolegom aj z koaličných strán, konkrétne teraz tu vidím dvoch zástupcov, pán poslanec Kéry, pán poslanec Bernaťák, že potiahli tú tému, ktorú sme my s Ankou Verešovou v novembri otvorili, a oni ako koaliční poslanci majú na to aj silu za sebou, keď sú šikovní a vedia to vyjednať, že sa tá téma potiahla. A my veríme, a preto aj vystupujeme s touto témou, aby sa na ňu nezabudlo, aby sa potiahla ďalej.
Je pravda, že mnohé tie veci treba akoby vyjednať tak zákulisne, my politici to vieme, a treba hovoriť teda, zákulisne tým nemyslím negatívne, ale že treba hovoriť s ministrom práce, treba hovoriť s odborármi, treba hovoriť so zamestnávateľmi, treba hovoriť so zamestnancami, treba hovoriť s poslaneckými klubmi, to je pravda a to treba robiť a to budeme a ja mám takú nádej a verím, že v tomto volebnom období, v VII. volebnom období Národnej rady, že to dotiahneme do konca volebného obdobia bez ohľadu na to, kto si to pripíše akoby tak politicky na triko, že ten úspech dosiahneme. Vítam preto aj ten medzikrok alebo ten kompromis, ten prvý malý krôčik, čo sa týka tých štátnych sviatkov, aj keď som presvedčený, že voľná nedeľa je niečo iné ako voľné štátne sviatky, ale bohu vďaka za to.
A druhá vec ale prečo o tom treba hovoriť verejne, sú možno práve naši kolegovia liberáli, ktorí majú v mnohých veciach na to iný názor. A oprávnene majú na to iný názor. Ja som aj teraz s jedným kolegom pred začiatkom rozpravy ešte pred deviatou krátko o tom debatoval a myslím, že práve tá debata môže vyplaviť na povrch to, že to nie sú len nejaké konzervatívne, liberálne alebo, neviem, aké sociálne klišé, ale hľadať tie dôvody.
Ak by sa naozaj postupovalo splašene, môže sa stať to, čo sa stalo v Maďarsku, že myslím Orbanova vláda to urobila trocha tak unáhlene, chcela si tak akoby podplatiť určitú časť spoločnosti tým, že však dáme vám tú nedeľu. a potom videli, že to nefunguje. Čiže je to memento, aby sme v tom boli opatrní, aby sme to nerobili ako nejaké len prebíjanie sa politickými kartami, že voľná nedeľa je len nejaká politická karta. Ja verím tomu, že treba o tom hovoriť, a preto aj o tom hovoriť budem.
Ja som už aj v piatok vo faktickej poznámke predniesol taký jeden malý fórik, ktorý zopakujem na úvod teraz, že čo je, či viete, čo je horšie ako piatok trinásteho? Odpoveď znie: pondelok šestnásteho. Ak sa pozriete na sociálne siete alebo vôbec medzi ľudí, tak keby sme tak pomyslene postavili piatok a pondelok a porovnávali ich emóciu, tak piatok vyhrá v prvom kole K.O., jednoducho piatok, to je úplne super a pondelok, úú, zase pondelok. A melanchólia v nedeľu večer, prepánajána, kedy ten víkend prešiel, ako to rýchlo prešlo. Je to niečo úplne prirodzené. Nie je teraz niečo, že ktosi, ktokoľvek si vymyslel nejakú nedeľu v našom kultúrnom prostredí a ide ju teraz zavádzať a presadzovať a ľudia sú zvyknutí na niečo úplne iné. Je nám to úplne prirodzené a takto to beží aj vo vyspelých krajinách celé roky. Jednoducho týždenný rytmus striedajúci prácu a odpočinok nielen u jednotlivca, ale aj v celej spoločnosti, je pre človeka úplne prirodzený a veľmi prospešný.
Aby bolo jasné, hovoríme tu nie o tom, lebo trocha pri zjednodušených vyjadreniach, že voľná nedeľa sa to môže zdať, nehovorme tu o tom, že chceme zakázať všetkým, aby vôbec čokoľvek robili v nedeľu. O to vôbec nejde a už vôbec nie, nechceme niekomu niečo zakazovať. Samozrejme, že sú dokonca služby pre spoločnosť potrebné alebo priam nevyhnutné, ktoré tie služby majú. Moja susedka je lekárka, mala teraz ráno od siedmej v nedeľu do pondelka do siedmej alebo do štvrtej večer službu. Áno zdravotníctvo, doprava, čo ja viem, nejaké záchranné zložky, samozrejme, že musia pracovať a je to potrebné, je to odôvodnené. Ale je nám jasné, že napríklad aj v tom zdravotníctve alebo v doprave existuje útlm cez víkend, špeciálne v nedeľu. Viete, keď si pozriete tie nejaké cestovné poriadky, tak tam vidíte rôzne krížiky, céčka, atď., že jednoducho, napríklad pán župan to vie veľmi dobre, že v nedeľu doprava, ktorú má on po gesciou, že funguje v inom režime. To znamená, že aj tie nevyhnutné zložky cítia, že je nejaký iný režim a že je to výnimka, že pracujú, že to nie je úplne, úplne bežné a že oni sú v tej výnimočnej situácii, tí lekári, alebo, povedzme, šoféri verejnej dopravy.
Nedeľa jednoducho nie je streda, nedeľa nie je streda, je medzi nimi zásadný rozdiel. A ak by niekto zlomyseľne namietal, že a prečo by to mala byť práve nedeľa? Tak nech sa páči, môže sa pokúsiť dosiahnuť celospoločenský konsenzus napríklad na utorku. Nech sa mu darí. Ale myslím, že je úplne zrejmé, prečo u nás to bude tá nedeľa, tak ako pravdepodobne v Izraeli by to bola sobota, alebo ňou bola, ale je to sobota.
Najprv teda k vážnym dôvodom, prečo je dobré, aby sme hovorili o voľnej nedeli, presnejšie v prípade nami podaného zákona, ako som to v piatok odôvodnil o obmedzení alebo zamedzení nedeľného maloobchodného predaja okrem spomenutých výnimiek. Teda v tom rozsahu, ako je to stanovené aj pri práve prijatom zákone o štátnych sviatkoch, respektíve o Zákonníku práce v rámci štátnych sviatkov. Už sme to hovorili a budeme to opakovať, lebo opakovanie je matka výroby, a ako niektorí humoristi dodávajú, a otec sériovej výroby.
Takže opakovanie je matka múdrosti. Slovenská republika je prvá spomedzi všetkých krajín Európskej únie v počte ľudí pravidelne pracujúcich v nedeľu. Priemer Európskej únie sa pohybuje niekde okolo 13 – 14 %, v Maďarsku je to iba 6 %, v Poľsku 7, v Českej republike je to tesne okolo toho priemeru 13 percent. A viete, koľko je to na Slovensku? Dvadsať jeden percent. Sme bezkonkurenčne prví. Každý piaty Slovák či Slovenska sa musia pravidelne zriecť nedeľného obeda so svojou rodinou. Pritom toto číslo za posledné roky rastie a môžem povedať, že výrazne rastie, takže úloha nás politikov je na toto reagovať. Nájsť dôvody, nájsť riešenia. My predkladáme jedno jednoduché a to je teda obmedzenie toho maloobchodného predaja. V tomto odvetví pracuje až 300-tisíc ľudí, 300-tisíc ľudí, pričom mnohí z nich, nehovorím, že všetci, pracujú pravidelne aj cez víkend, špeciálne v nedeľu. Tak, ako hovorila kolegyňa Erika Jurinová, veľmi veľká časť týchto zamestnancov sú ženy, keďže väčšina pracujúcich žien sú zároveň aj matky, tak sú to ženy-matky, ktoré pravidelne nie sú v nedeľu doma.
Takýto pracovný režim má samozrejme svoje negatívne dôsledky. Práve vek, ktorého sa slovenské ženy dožívajú v dobrom zdraví, je štatisticky zase najnižší v celej EÚ, je to len nejakých 56 percent. Pre porovnanie: v Rumunsku je to 59 % a v Českej republike až 65 rokov, pardon, 59 rokov a 65 rokov, samozrejme. Samozrejme, práca v nedeľu na netýka len maloobchodu, to sme si tu pred chvíľou aj vo faktických vyjasňovali. Veľa ľudí pracuje v nepretržitej prevádzke napríklad v automobilkách. Regulácia práce v maloobchode je však najschodnejší prvý krok v riešení tohto problému. Ako medzikrok, teda následný po schválení obmedzení maloobchodného predaja, navrhujeme, aby tí, ktorí teda nemajú momentálne inú možnosť, len chodiť do tej práce v sobotu a nedeľu, aby boli patrične odškodnení, a máme predložený aj zákon o príplatku za prácu v sobotu na 50 % a v nedeľu na 100 %, čo teda predstavia neskôr moji kolegovia.
My sme komunikovali okrem zamestnávateľov v maloobchode aj so zamestnávateľmi práve v tej strojárskej výrobe. Priznám sa, nebola to žiadna z veľkých automobiliek, ale bola to veľká strojárska firma, ktorá povedala, že iste je to pre nich ekonomicky výhodné, že pracujú v nepretržitej prevádzke, ale ak by sa to zákonom obmedzilo, určite by sa nezrútili a neboli by škody také, že teraz by ich to bolelo, prípadne museli prepúšťať ľudí. Dalo by sa to nastaviť aj v ďalších prevádzkach. Ale tu máme ešte ďalekú cestu pred sebou a samozrejme nikto nechce robiť splašené kroky, ktoré by poškodili hospodárstvo a v konečnom dôsledku aj ľudí.
Sme presvedčení, že práca v nedeľu nevedie k prosperite krajiny. Dokazujú to aj čísla. V nedeľnej práci sme prví, ale naše mzdy patria k najnižším. To je, predpokladám, to, čo nám leží všetkým na srdci. Nejde tu teraz o to, aby sme sa nejak obviňovali, že kto je za to zodpovedný, ale v každom prípade s tým niečo robiť musíme. Treba povedať, že ten, kto má tú exekutívnu zodpovednosť, je vláda. Ja som tu druhé volebné obdobie, minulé volebné obdobie vládol SMER sám, dnes vládne v koalícii s ďalšími koaličnými stranami, takže je to ich zodpovednosť, ale ani my opozícia nechceme k tomu mlčať. Mnoho z tých, ktorí pracujú v nedeľu, môžme, bohužiaľ, nazvať pracujúcou chudobou. Už vôbec to, že ľudia sú nútení, špeciálne v tom maloobchode, kde nie sú nejaké vysoké mzdy, väčšinou sa pohybujú niečo okolo 400 až 500 v čistom, tak tam nechodia preto, lebo je to super džob a čo by robili doma, nudili by sa alebo vyvaľovali, radšej pôjdem v nedeľu si zamakať, tak je to škoda, že sú takto ekonomicky do toho tlačení. Jasné, že to nevyriešime týmto návrhom zákona.
Ďalšie body chcem pomenovať tak polemicky. Čiže nezavádzame nové voľno, len ho koncentrujeme v jednom dni. To je možno taký častý omyl, ktorý sa spomína. Že zavádzame nejaké nové voľno. Dnes už Zákonník práce pozná štandardné vymedzenie pracovného času počas mesiaca a takisto aj ďalšie limity určujúce štandardný rozsah pracovného času. To znamená, ak obmedzíme alebo vyhradíme maloobchodný predaj na 6 dní, pondelok až sobota, nezavádzame žiadne voľno, len ho koncentrujeme do jedného dňa. Do jedného dňa, keď majú s istotou voľno všetci. Oco, mama, deti, ktoré nechodia do školy. Je úplne prirodzené, že spoločnosť rozlišuje dni na pracovné a voľné. Nedeľa je dňom pracovného voľna, pracovného pokoja. Vidieť to napríklad v dňoch školského vyučovania i prázdnin a tiež napríklad v doprave. Jednoducho, ako som už povedal, nedeľa nie je streda. Viete si predstaviť, že by sa tak liberálne povedalo, že nech si každá škola určí, v ktoré dni budú deti chodiť do školy, poprípade, kedy si určia prázdniny? Bol by z toho zmätok. Isto. Je to iná situácia, nie je to to isté, ale je tam čosi podobné.
Ďalšia vec, ako to rada pripomína moja kolegyňa Anka Verešová, že treba sa na to, dá sa na to pozrieť z jednej strany a z druhej strany. My nikomu nechceme zakazovať nakupovať. To nie je náš cieľ, hej, že zákaz. Že obchody budú otvorené, ale to je zlý skutok, nemorálny čin, že vy chodíte v nedeľu nakupovať, tak my vám to zakážeme. My neriešime to z tejto pozície, hodnotiť niekoho, či je dobré alebo zlé, že chodí nakupovať v nedeľu. No keď má tú príležitosť, tak tam ide, lebo mu to vyhovuje. To je úplne normálne. Ja v nedeľu nenakupujem. Priznám sa, že výnimočne možno raz, dvakrát do roka sa stane, že príde návšteva a nemáme čerstvý chlieb, no tak skočím, zoberiem nejaký chlebík a idem. Nevnímam to akože horor a nie som teraz nejaký úzkostlivý odporca nedeľného nakupovania. Vôbec to neriešime z tejto strany. V rozpore s tvrdeniami odporcov voľnej nedele nikomu nezakazujeme nakupovať. Pre mňa za mňa nech si každý nakupuje, kedy a ako chce. My však chránime slobodu zamestnancov, aby im nikto nemohol prikázať v nedeľu pracovať. Tak je to aj zadefinované.
A áno, aby nikto nemohol byť k tomu nútený nepriamo, nedovoľujeme v znení zákona sa tomu, sa nikomu na tom so zamestnávateľom ani dohodnúť. Viete, ako je to s dohodami v situácii, keď je veľa nezamestnanosti a tak ďalej. Mohlo by sa potom stať, že tí, ktorí sa nedohodnú, tak budú znevýhodnení. Inými slovami, že áno, bude zakázané nariadiť, ale vlastne všetci sa dohodnú, lebo nemajú inú možnosť, lebo chcú získať miesto a už prijmú ako záťaž to, že pôjdu teda aj niekedy v nedeľu do práce.
Takisto hovoríme teraz len o maloobchode a ak hovoríme aj o maloobchode, nehovoríme o absolútnom zákaze predaja. Áno, teraz sme dali iba jednoduché, jednoduché znenie tak, ako je to v prípade štátnych sviatkov, ale v druhom čítaní sme pripravení o tom debatovať s partnermi a s ďalšími, s ďalšími ľuďmi, ktorí do toho majú čo povedať, o odôvodnených výnimkách. Tak ako to už prednášala, myslím, špeciálne Erika Jurinová aj s mnohými číslami. Existujú výnimky aj v tých vyspelých štátoch, na ktoré sa odvolávame. Napríklad je všeobecne celoplošne zakázaný nedeľný predaj, ale buď už celoštátnym zákonom, alebo v kompetencii samospráv je, že niektoré nedele, kde je to spoločensky odôvodnené, je otvorené. Napríklad štandardne je to tá zlatá, strieborná, bronzová nedeľa, teda tri nedele pred Vianocami, nedeľa pred Veľkou nocou, nedeľa pred začiatkom školského roka, prípadne pred prázdninami, kedy ľudia nárazovo potrebujú možno aj výnimočne cez ten sviatok nakúpiť. Takisto či už potom z časových dôvodov, napríklad nejaký Oktoberfest kdesi v Bavorsku, no tak bude aj v nedeľu otvorené alebo v nejakých turistických centrách zas miestne, že v tomto mieste, tu na tom pobreží môžu byť aj v nedeľu otvorené obchody, lebo z turistiky žije veľká časť tej krajiny. Takže týmto sa môžme inšpirovať aj my, povedzme, iný režim môže byť v Tatrách, iný režim môže byť na tie adventné nedele. To je samozrejme veľmi rozumná úvaha.
Ďalšia vec je, že treba povedať, že obmedziť nedeľný predaj nie je nejaká extrémistická myšlienka malej skupiny ultrakonzervatívcov, ale je to vox populi, čiže hlas ľudu. Praje si to väčšina zamestnancov pracujúcich v tomto odvetví, súhlasia s tým aj zamestnávatelia a podľa prieskumu verejnej mienky je za to aj nadpolovičná väčšina spotrebiteľov, teda aj tých, ktorí chodia nakupovať. Vieme vám dať k tomu linky a dáta, ktoré už tu navyše aj zazneli viackrát. Rovnako, samozrejme, nie je pravda, že obmedziť nedeľný predaj je spiatočnícke a zaostalé. V praxi voľné nedele sa inšpirujeme tými najvyspelejšími štátmi Európy, ako Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Nórsko, Dánsko, Belgicko, Veľká Británia či susedné Rakúsko. Chcel by som teraz zacitovať z diskusie, ktorá bola pod jedným článkom na Facebooku, kde som teda zavesil informáciu o tom, že predkladáme tento zákon.
Takže citujem jednu pani. "Žijem v Rakúsku a tu sme naučení, že máme čas si nakúpiť v piatok a v sobotu. V nedeľu je všetko zavreté. Tak, Slováci, učte sa! Konečne moje sestry a kamarátky budú môcť byť doma s deťmi a nie sa trepať do práce za 2 eurá na hodinu." Koniec citátu.
Ďalší bod. Nejde o ekonomické škody. Maloobchodný predaj je v inej situácii ako napríklad strojárska výroba. Ak by sme zákonom prikázali prerušiť výrobu na jeden deň v automobilke, napríklad na tú nedeľu, tá by logicky vyrobila vzhľadom na svoje výrobné kapacity o jednu sedminu automobilov menej. Čiže keď v pondelok až nedeľu idú nepretržite a vyrobia každý deň 100 automobilov, tak keď im v nedeľu zakážeme vyrábať, a oni idú na plnú výrobnú kapacitu, tak to nemôžu presmerovať, tak vyrobia len 600 automobilov, to je pochopiteľné. Ale v obchode sa tento predaj, až na drobné percentičká, rozdelí medzi zvyšných 6 dní, keďže ľudia majú stále tie isté príjmy a tie isté potreby. Zamestnávateľ však ušetrí náklady, ktoré by mal, keby mal v nedeľu otvorené. Aby som len nefabuloval, tak v Maďarsku počas toho jedného roka, myslím, že to bol rok 2015, keď mali zo zákona obchody v nedeľu zavreté, zaznamenali v odvetví hospodársky rast o 5,6 % a zamestnali o 3-tisíc zamestnancov viac. Čiže plus aj v jednom, aj v druhom. Naopak, ekonomicky neobstojí názor, že predsa kto chce, nech si ten obchod zavrie. Je logické, že ten, kto zavrie obchod v nedeľu súčasne s tým, že ostatné obchody budú mať otvorené, si samozrejme hospodársku škodu spôsobí. Udržateľný je preto len model alebo všetci, alebo nikto. Momentálne máme nikto. My hovoríme, že v nedeľu všetci a potom nakupujme, čo nám sily stačia, v pondelok až v sobotu.
Ekonomický rast je samozrejme tiež úzko previazaný so zdravotným stavom zamestnancov. Fyzickým i psychickým. To tu bolo tiež niekoľkokrát povedané. A práca v nedeľu tento zdravotný stav ovplyvňuje bezpochyby negatívne. V neposlednom rade treba spomenúť, že sú aj iné hodnoty ako tie ekonomické. A myslím, že väčšina ľudí sa zhodne, že tie hodnoty sú ešte významnejšie. Týmto hodnotám by zákaz maloobchodného predaja v nedeľu len prospel.
V minulom volebnom období, ďalší bod, sme schválili novelu ústavy, kde sme hovorili o ochrane manželstva a ochrane rodiny s tým, že Slovenská republika rodinu podporuje a chráni. Možnosť voľnej nedele, ak sa prijme, bude najväčším bonusom práve pre státisíce ľudí žijúcich v rodinách, v ktorých jeden alebo viacerí z rodinných príslušníkov nemôžu s nimi v nedeľu tráviť spoločný čas. Čiže ak nám to ústava, ústavný zákon prikazuje, a ten bol prijatý myslím vyše 100 hlasmi asi 106 hlasov, ja som teda tiež pridal k nim svoj hlas, tak tento zákon je praktickou aplikáciou tohto ústavného princípu. Zosúladenie pracovného a rodinného života je jednou z najväčších výziev dnešnej doby. Zároveň množstvo psychológov dvíha varovný prst nad dôsledkami rozbitého rytmu práce a odpočinku práve pre rodiny. Veľmi dobre o tom hovoril môj kolega Ján Marosz. Veľmi negatívne tento rozbitý rytmus vplýva na vzťah manželov i na výchovu detí.
Jeden z posledných bodov. Treba povedať, že pri tomto návrhu zákona nejde o kresťanskú vieru alebo nejde o veriacich, nejde o náboženstvo, nejde o cirkev. Ja som veriaci kresťan katolík. Verím v Boha, tak ako mnohí z vás, a uznávam Božie prikázania. Jedno z nich, tretie Božie prikázanie hovorí o tom, že máme svätiť sviatočný deň. Som presvedčený, že dodržiavanie Božích prikázaní, aj tohto tretieho, prináša požehnanie, tak ľudsky povedané, úspech, pokoj, zdravie, dobré vzťahy. O tom hovoril zase napríklad Edo Heger. Mám, ja osobne mám s tým dodržiavaním Božích prikázaní, uznávaním Božích prikázaní tie najlepšie skúsenosti. Samozrejme, som hriešnik a prekračujem ich, ale snažím sa to nerobiť vedome a dobrovoľne, skôr tým, že som slabý, sa to stane. Práve nedeľa je deň, keď nemôžem povedať, nemám čas na to, nemám čas na tamto. Lebo v nedeľu mám vyhradený deň, že mám čas. Mám čas na bohoslužbu, na stíšenie, na modlitbu, mám čas na moju milovanú manželku, na naše krásne deti, na rodinu, tú širšiu môžem navštíviť, nejakých príbuzných, mám čas na susedov a priateľov, mám čas na oddych, dať si šlofíka, mám čas na šport, na prírodu, na kultúru. Tiež to tu už bolo povedané. Keby som z hľadiska viery parafrázoval, tak pokresťančil výrok Ježiša Krista, nedeľa je pre človeka, nie človek pre nedeľu.
Ale chcem povedať jednu vec po tomto takom nejakom vyznaní, že z náboženských dôvodov ale tento zákon nepredkladáme a ani ho nepotrebujeme. Ja nepotrebujem tento zákon. Ja môžem v pohode nedeľu sláviť. Ale moja kresťanská viera ma vedie v rámci lásky k blížnemu k tomu, aby som sa zaujímal o situáciu desaťtisícov, možno až státisícov ľudí, ktorí si v nedeľu nemôžu odpočinúť a byť s rodinou. Viete, niekedy nám hovoria: to si myslíte, že keď zavriete obchody v nedeľu, tak to bude chodiť viac ľudí do kostola? Nie, nemyslím, bol by som asi dosť veľký tĺk, aby som si to myslel, zavrime obchod a raz toľko ľudí bude chodiť do kostola. Asi každý rozumný človek uzná, že to nie je pravda.
Teraz trochu do vlastných radov. Viete, čo si myslím? Ja si, naopak, myslím, že keby sme zakázali bohoslužby, tak by bolo menej ľudí v nedeľu v obchodoch, lebo mnohí ľudia práve z nedeľnej bohoslužby do toho obchodu idú. A toto teda nie je môj postreh, ale aj napríklad biskupi Slovenska tak nabádajú ľudí, že keby tú výnimočnosť, nerobili z nej pravidlo, tak by možno tá diskusia o tých nedeliach ani nemusela prebiehať v takom rozsahu. To znamená, že pre prijatie žiadneho zákona, tak to máme v Ústave Slovenskej republiky, nemôže byť viera a náboženstvo. A preto ani tuto tak nie je.
Chcem však povedať jednu vec, rovnako nemôžeme akceptovať ani ideológiu nejakého takzvaného liberalizmu alebo neoliberalizmu a robiť modlu z práce, z trhu alebo hospodárskeho rastu. Ak mám v niekoho veriť a niekomu sa klaňať, tak nech je to pravý Boh a nie nejaká modla. To znamená, že ak argumentujeme, že poklesne hospodársky rast, čo ja tvrdím, že nepoklesne, ale nech, no a čo, sú tu aj väčšie hodnoty ako ekonomický rast. Takže keď neriešime náboženské dôvody nejaké kresťanské, tak neriešme ani nejaké modly, ktorými sa dávame do nejakého klaňania sa napríklad trhovému hospodárstvu.
Chcem poďakovať všetkým, ktorí vystúpili a podporili tento zákon. Realisticky očakávam to, že asi to nevyriešime na tejto schôdzi, ale ako som povedal na začiatku, mám veľký optimizmus, nádej a povzbudzujem kolegov, aby sme touto témou z tých vážnych dôvodov, ktoré sme uviedli, aby sme to aj s pomocou Božou do konca tohto volebného obdobia vyriešili.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Aj ja si myslím, že tento, tento návrh asi nemá teraz veľkú šancu na prejdenie, ale dôležité je stále o tom hovoriť. Opäť zopakujem, že tak ako bol navrhnutý vládny návrh zákona o štátnych sviatkoch alebo teda zákaze alebo regulácii maloobchodu počas štátnych sviatkov, je to prvým krokom k tomu, aby sa upravil alebo reguloval maloobchodný predaj aj v nedeľu. Vôbec si nemyslím, že ide to v rozpore s návrhom, o ktorom budeme tak isto hovori,ť a hovorí o tom, že do Zákonníka práce sa má zaviesť aj pojem práca v nedeľu, práca v sobotu a mať za to povinnosť adekvátneho ohodnotenia. Ale úplne súhlasím s tým, čo si, Rišo, hovoril, že práca v nedeľu nevedie k prosperite krajiny. Som o tom naozaj presvedčená, lebo ten pravidelný cyklus oddychu sa po, ak ho teda nedodržiavame, jednoznačne musím povedať, že sa to podpíše pod zdravie, psychicky vývoj jedinca, ale aj celých rodín. Hovoril si dlho o tých spoločenstvách, ktoré vytvárajú vlastne rodiny. Áno, pokiaľ nebudem dbať na to, že rodiny musia nájsť dostatok času na to, aby spolu vedeli tráviť, nielen trávili, ale aj vedeli tráviť voľný čas, tak dovtedy sa spoločnosti alebo aj rodinám nebude dariť dobre.
Tiež ma zaujala myšlienka, ktorú si povedal, že vlastne prácou v nedeľu rozširujeme pracujúcu chudobu. S tým takisto výsostne súhlasím. Pretože, ako som už spomínala, 99 % v maloobchodnom predaji pracujú ženy. A vieme, vo väčšine prípadov dostávajú minimálnu mzdu. Chvála všetkým reťazcom, ktoré, je ich pár teda len, ktoré dávajú slušné príplatky za sobotu a nedeľu, ale mnohé ženy pracujú za minimálnu mzdu a ich príplatok za prácu v nedeľu, ktorý je samozrejme len braný ako nadčas, je desať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.).

Pán poslanec, vypočul som si váš príspevok a s mnohými tými etickými otázkami absolútne súhlasím, pretože chýba nám taký pokoj. Naháňame sa za peniazmi a to bola tá časť, ktorá bola na záver dobre vyjadrená, že máme tu nejakú modlu, ktorá nás nejakým spôsobom ovplyvňuje, hospodársky rast, neustále trh a všetko to, čo k tomu patrí. Ja som hlasoval za zákon, ktorý priniesol voľno na štátne sviatky, a videli ste sami, že prešiel tento zákon hladko aj preto, že tu došlo k sociálnemu zmieru, k dohode. A tá je podľa môjho názoru veľmi dôležitá.
Pokračujme v tomto sociálnom zmieri a rokujme o tom! A som presvedčený, že Slovensko dospeje k tomu, že budeme mať raz aj nedele voľné a že budeme niekde na úrovni možno Rakúska. Avšak robiť to bez toho, aby sme mali tento konsenzus, je podľa môjho názoru aj k samotnému zrušeniu práce v nedeľu len medvedia služba. Môžem použiť príklad napríklad Maďarska, ktoré ste vy v štatisticky používali, že v Maďarsku 16 % ľudí pracuje, u nás je to až 20 %, avšak veľmi dobre viete, že v Maďarsku opätovne zaviedli predaj. A len preto, že ten konsenzus nenastal. A ja si myslím, že toto nechceme na Slovensku. Práve naopak, poďme touto cestou rokujme so sociálnymi partnermi a som presvedčený, že po skúsenosti, ktorá teraz nastane aj so štátnymi sviatkami, raz dospejeme aj k tomu, ale je pred nami ešte toto, táto dlhá cesta, ktorú je potrebné prejsť. Ja osobne s takýmto návrhom rád budem súhlasiť, keď bude tento zmier vyrokúvaný.