14. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2017 o 10:58 hod.
MUDr. PhD.
Štefan Zelník
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že viacerí sme tí, ktorí si myslíme, že nedeľa by mala byť na oddych, ale mne troška vadí tá argumentácia pri sviatkoch, ktoré sa predtým v zákone schvaľovali, a nerobme z tých Slovákov alebo Bratislavčanov tých, ktorí, keď je u nás voľno a vo Viedni budú otvorené obchody, že to bude nejaký exodus a nejak. Áno, robilo sa to vtedy, keď sa otvorili hranice, ale myslím si, že ten tovar je tak u nás, ako aj vo Viedni, a teda, že neplatí to, že keď je u nás voľno a v Rakúsku je otvorené, že teraz pol Bratislavy ide nakupovať do Viedne. Dávno to už nie je pravda. Ďakujem.
Rozpracované
Vystúpenia
10:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:46
Richard VašečkaĎakujem veľmi pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2017 o 10:46 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za obe reakcie. Áno, ani nič iné si neprajem. Ja som presvedčený, že je potrebné, túto diskusiu držať, ja sám som vystupoval, aj keď tu teraz nemáme odborárov a zamestnávateľov, sme tu len poslanci, v zmierlivom tóne. Naozaj oceňujem to, čo urobili aj kolegovia z koaličných strán, aj v tých štátnych sviatkoch, ale aj v tých ďalších rokovaniach. Tak isto veľmi budem rád, keď vieme, či už priamo alebo nepriamo, diskutovať s tými, ktorí majú iný názor na to, pretože tu naozaj teraz nie je len niečo, aby sme predtlačili len silou, ako spomínal pán poslanec Blanár, a potom vyvolali aj nejaký nepokoj v krajine, tak ako to vyvolalo silné rozdelenie v Maďarsku. Len poopravím, že tam pracuje v nedeľu nie 16, ale 6 % ľudí, 5,9 dokonca, presne, 5,9. U nás je to výrazne viac, čiže myslím si, že sa tou témou musíme vážne zaoberať. A viem, že to nezmeníme zo dňa deň, ale treba túto tému pripomínať aj pri rokovaniach so sociálnymi partnermi, ale aj v parlamente, ktorý teda je od slova parlare – rozprávať, aby sme si to vyjasnili, aby prípadné námietky padli aj tu.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
10:48
Vystúpenie v rozprave 10:48
Igor MatovičTak ako Anka Verešová a Rišo Vašečka otvorili tému, vytvárali alebo pomáhali formovať verejný dopyt, následne ste sa toho návrhu chopili, lebo máte jednoducho väčšinu, aj keď ich ste obišli. Dobre, to je váš spôsob politiky, výsledok dnes poznáme, sviatky sú, povedzme si, že vyriešené, a dnes preto predkladáme tento návrh zákona. A znova sú tu takými "hedlainistami" tohto návrhu títo dvaja ľudia, že áno, pome sa rozprávať aj o tých nedeliach, lebo nejako sme na ne zabudli.
Môj osobný názor je, že to, čo ste si vybrali, z toho, čo prezentovali vlastne títo dvaja ľudia v tom októbri, že ste si vybrali sviatky, tak síce to bolo možno ľahšie gusto a ľahšie sa s tým súhlasilo obchodníkom, ale myslím si, že nie je to dobrá cesta, hlavne pri sviatkoch, ktoré pripadnú na stred týždňa. Opätovne, ja som ani za ten návrh zákona nehlasoval, tak si myslím, že mám trošku právo to kritizovať, opätovne podotýkam alebo upozorňujem na sviatky, ktoré pripadnú na stred týždňa. Bude ich, podľa toho, aký rok bude, od 6 až do 8, 6, 7, 8, aký teda rok, ktoré budú buď v utorok, v stredu, alebo kedy my zavrieme obchody, všetky okolité krajiny budú mať otvorené obchody, lebo jednoducho sú to naše sviatky, nie sú to sviatky, ktoré zdieľajú s nami okolité krajiny, alebo jednoducho nemajú to pravidlo, že by počas sviatkov mali zavreté obchody. Čo sa stane v takýto deň napríklad tu dva kilometre od Rakúska? Ľudia, ktorí sú nákupuchtiví alebo nákupovchtiví a v ten deň v strede týždňa zrazu budú mať voľno, do Tatier nepôjdu, lebo jednoducho to je ďaleko na ten jeden deň, do obchodného centra v Bratislave nepôjdu, za nákupmi nepôjdu, možno niektorí pôjdu na Železnú studienku, ale veľká časť Bratislavčanov skončí v Rakúsku na nákupoch. Čiže síce sme teraz takí spokojní, že však sme vyriešili, pomohli sme tým ženám, ktoré pracujú v obchodoch počas sviatkov, ale ekonomike, sa obávam, že sme ublížili minimálne v týchto dňoch, ktoré budú nie pri víkende, ale budú v strede týždňa, v čase, kedy okolité krajiny jednoducho nebudú mať zavreté obchody, my ich tu budeme mať zavreté, a tie rodiny alebo jednotlivci nebudú mať čo robiť, keď sú jednoducho zvyknutí voľný čas tráviť na nákupoch, tak pôjdu na nákupy do Rakúska, do Čiech, do Poľska, na Ukrajinu, do Maďarska, kamkoľvek, kde bude otvorené. Omnoho lepšie, a ja tu dlhodobo ten názor prezentujem, sa mi zdala cesta dať nohu do dverí do nedeli. Nemuselo by to byť automaticky, že en bloc celé nedele a ísť na to možno zhurta, ale ísť cestou urobiť nejaký kompromis. Keďže sme tu 27 rokov ľudí učili a pomáhali tomu aj napríklad obchodné reťazce, Tesco, ktorý urobil ako právo, pomaly základné, ľudské právo, že však obchody otvorené sedem dní v týždni 24 hodín, takže v podstate nonstop, neviem, či okrem jedného dňa v roku, tak tí ľudia si logicky zvykli, sme si povedali, že však jednoducho nemám niečo v chladničke, idem do obchodu a vždy je obchod otvorený. A sme 27 rokov sa tvárili, že to problém nie je a že to je normálne, lebo to je pre mnohých, to je akože znakom slobody. Hoci osobne si myslím, že keď sloboda vstupuje teda do práva niekoho druhého, a nemusím si to myslieť sám, ale to je definícia, definícia liberalizmu, že sloboda jedného končí tam, kde končí sloboda druhého, že akosi sme zabudli chrániť práva tých pracujúcich, hlavne matiek, ktoré v tých obchodoch aj o tých dvoch hodinách v noci alebo nad ránom museli byť. Lebo sme hájili právo toho, kto si zmyslí akurát o dvoch v noci, ráno ísť na nákup do Tesca, tak toho sme chránili, ale tie matky sme akosi zabudli.
A to je práve tá sloboda a zodpovednosť, že keď sloboda je bez zodpovednosti a keď slobodu vnímame úplne bezhranične a nepozeráme na to, že komu ubližuje, tak nakoniec je z toho anarchia. Áno, my všetci, a politici hlavne, lebo tí sú od toho, aby nadstavovali pravidlá v tomto štáte aj v iných parlamentných demokraciách, sme zabudli chrániť slobodu ľudí, ktorí sú slobodou iných utláčaní. Ktorí sú slobodou iných alebo uplatňovaním slobody nútení byť o dvoch ráno v noci v práci alebo v nedeľu v práci alebo počas sviatkov v práci. Áno, ešte raz hovorím, som rád, že do sviatkov sme vstúpili, aj keď hovorím zároveň, že pri sviatkoch, ktoré sú v strede týždňa, nešťastne, lebo to dopadne tak, že ľudia pôjdu na nákupný exodus do okolitých krajín. Preto, ešte raz, si myslím, že bol by som veľmi rád, ak by sme postupne dospeli k názoru, že z toho jedného extrému dokážeme urobiť aspoň kompromis, dáme nohu do dverí a dohodneme sa napríklad na tom, že v nedeľu budú zatvorené obchody do druhej, do štvrtej do poobedia. To znamená, že rodiny budú môcť byť spolu v nedeľu na obed, matka sa nebude musieť stresovať, že ráno na ôsmu, rýchlo-rýchlo, idem niekde, niekam do obchodu, do šichty čakať na pár nákupovchtivých ľudí, ktorí teda ráno alebo v nedeľu doobeda sa po obchodoch potulujú. Budú môcť byť do toho skorého poobedia spolu a tí, ktorí sa už nevedia dočkať a už o dvoch sa im ruky budú takto trásť, aby už mohli míňať s kartou alebo keš v tých obchodoch, aby si mohli uplatniť tú svoju nákupnú potrebu alebo uspokojiť tú nákupnú potrebu, tí nech by išli do obchodu niekedy poobede, či už o dvoch, o štyroch. A toto mi pripadá naozaj, že bol taký rozumný kompromis ako tie nedele načať. Zároveň ako nevyplašiť ľudí, ako ich vyplašili v Maďarsku, kde išli na to vlastne zhurta. Išli natvrdo na celonedele a potom ľudia síce na začiatku si to priali, ale keď zistili, že zrazu tá nedeľa, nejak do toho obchodu by chceli ísť, tak nakoniec to vybojovali a zase je to späť v tom druhom extréme.
Čiže ešte raz. Keď sme dvadsaťsedem rokov ľudí učili na jeden extrém, pome skúsiť sa dohodnúť na tom že teraz urobiť nejakú časť, tú nohu do dverí pri nedeli, zakázať nákupy do skorého poobedia v nedeľu, kedy to najmenej ublíži obchodníkom, lebo jednoducho vtedy majú najmenšie tržby z celého týždňa, kedy ženy a rodiny budú najradšej, lebo ide práve o ten nedeľný, ten symbolický nedeľný obed, aby mohli byť spolu. Uvidíme, ako si ľudia na to zvyknú. A nič nám potom nebráni za dva, za tri roky, keď si ľudia na to zvyknú a zistia, že vlastne im tie nedeľné nákupy nechýbajú, môžme ísť a skúsiť ísť až do toho extrému a zakázať celú nedeľu.
Keď niekto si myslí, že tým, že zakážeme nákupy v nedeľu, automaticky ekonomike ublížime, tak myslím, že to hovoriť, a, Rišo Vašečka, myslím, že aj kolega Marek Krajčí, bude o tom hovoril podrobne, tá štatistika z toho Maďarska hovorí, že jednoznačne nie. Zakázať nákup v nedeľu neublíži ekonomike, lebo práve podporí, ak to bude taký deň, kedy je rodina dokopy, kedy má voľno, kedy môže cestovať, kedy môže ísť niekam sa kultúrne vyžiť a podobne, namiesto nákupov, tak vlastne síce niečo zakážete, ale tí ľudia získajú priestor, čas, možno trošičku, nieže ich donútime, ale obmedzíme ich nákupné správanie, ale môžu sa inak vyžiť. To znamená, že vznikajú iné miesta v službách, ktoré takýmto spôsobom vlastne podporíme.
Takže bol by som veľmi rád a takto aj vnímam tento návrh, je to návrh na udržiavanie ohňa alebo udržiavanie pahreby v krbe. V krbe, v diskusii o tom, že mali by sme slobodu vnímať naozaj aj so zodpovednosťou. Nielen teraz púhy liberalizmus, a to hovorím s vedomím, že naši voliči sú plus-mínus konzervatívci a liberáli vyrovnaní. Nielen taký bezbrehý liberalizmus, to znamená, sloboda bez zodpovednosti, ale sloboda zároveň ruka v ruke so zodpovednosťou. Čiže bol by som veľmi rád, aby sme aj v tejto otázke otváracích hodín obchodných prevádzok našli alebo spojili rozum so srdcom.
Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podporil tento návrh, o ktorom rokujeme, a pripomenul možno pár mesiacov dozadu. Vtedy dvaja ľudia z nášho poslaneckého klubu a bola to Anka Verešová a Rišo Vašečka, predseda nášho poslaneckého klubu, urobili jednu, možno pre niekoho nenápadnú tlačovú konferenciu, kde povedali, že dozrel čas, aby na Slovensku sme začali obmedzovať prácu v nedeľu a počas sviatkov. Povedali, že vytvárajú takýmto spôsobom priestor a chcú, aby bola diskusia medzi poslancami, a boli by veľmi radi, aby sa tu našla väčšina, ktorá by obmedzila prácu v nedeľu a počas sviatkov. Keď si pamätám, tak bolo to, plus-mínus október minulého roku. Následne približne za mesiac zrazu pán poslanec Podmanický, aj neviem, s ktorým kolegom z koalície, prichádza s návrhom na zákaz práce počas sviatkov a výsledok dnes poznáme. Schválil sa návrh, že ďalších, neviem, či desať, či trinásť dní, pribudlo vlastne k sviatkom, v ktorých doteraz bolo zakázané pracovať, alebo boli zakázané otvorené obchody. Toto je zmysel aj tohto návrhu.
Tak ako Anka Verešová a Rišo Vašečka otvorili tému, vytvárali alebo pomáhali formovať verejný dopyt, následne ste sa toho návrhu chopili, lebo máte jednoducho väčšinu, aj keď ich ste obišli. Dobre, to je váš spôsob politiky, výsledok dnes poznáme, sviatky sú, povedzme si, že vyriešené, a dnes preto predkladáme tento návrh zákona. A znova sú tu takými "hedlainistami" tohto návrhu títo dvaja ľudia, že áno, pome sa rozprávať aj o tých nedeliach, lebo nejako sme na ne zabudli.
Môj osobný názor je, že to, čo ste si vybrali, z toho, čo prezentovali vlastne títo dvaja ľudia v tom októbri, že ste si vybrali sviatky, tak síce to bolo možno ľahšie gusto a ľahšie sa s tým súhlasilo obchodníkom, ale myslím si, že nie je to dobrá cesta, hlavne pri sviatkoch, ktoré pripadnú na stred týždňa. Opätovne, ja som ani za ten návrh zákona nehlasoval, tak si myslím, že mám trošku právo to kritizovať, opätovne podotýkam alebo upozorňujem na sviatky, ktoré pripadnú na stred týždňa. Bude ich, podľa toho, aký rok bude, od 6 až do 8, 6, 7, 8, aký teda rok, ktoré budú buď v utorok, v stredu, alebo kedy my zavrieme obchody, všetky okolité krajiny budú mať otvorené obchody, lebo jednoducho sú to naše sviatky, nie sú to sviatky, ktoré zdieľajú s nami okolité krajiny, alebo jednoducho nemajú to pravidlo, že by počas sviatkov mali zavreté obchody. Čo sa stane v takýto deň napríklad tu dva kilometre od Rakúska? Ľudia, ktorí sú nákupuchtiví alebo nákupovchtiví a v ten deň v strede týždňa zrazu budú mať voľno, do Tatier nepôjdu, lebo jednoducho to je ďaleko na ten jeden deň, do obchodného centra v Bratislave nepôjdu, za nákupmi nepôjdu, možno niektorí pôjdu na Železnú studienku, ale veľká časť Bratislavčanov skončí v Rakúsku na nákupoch. Čiže síce sme teraz takí spokojní, že však sme vyriešili, pomohli sme tým ženám, ktoré pracujú v obchodoch počas sviatkov, ale ekonomike, sa obávam, že sme ublížili minimálne v týchto dňoch, ktoré budú nie pri víkende, ale budú v strede týždňa, v čase, kedy okolité krajiny jednoducho nebudú mať zavreté obchody, my ich tu budeme mať zavreté, a tie rodiny alebo jednotlivci nebudú mať čo robiť, keď sú jednoducho zvyknutí voľný čas tráviť na nákupoch, tak pôjdu na nákupy do Rakúska, do Čiech, do Poľska, na Ukrajinu, do Maďarska, kamkoľvek, kde bude otvorené. Omnoho lepšie, a ja tu dlhodobo ten názor prezentujem, sa mi zdala cesta dať nohu do dverí do nedeli. Nemuselo by to byť automaticky, že en bloc celé nedele a ísť na to možno zhurta, ale ísť cestou urobiť nejaký kompromis. Keďže sme tu 27 rokov ľudí učili a pomáhali tomu aj napríklad obchodné reťazce, Tesco, ktorý urobil ako právo, pomaly základné, ľudské právo, že však obchody otvorené sedem dní v týždni 24 hodín, takže v podstate nonstop, neviem, či okrem jedného dňa v roku, tak tí ľudia si logicky zvykli, sme si povedali, že však jednoducho nemám niečo v chladničke, idem do obchodu a vždy je obchod otvorený. A sme 27 rokov sa tvárili, že to problém nie je a že to je normálne, lebo to je pre mnohých, to je akože znakom slobody. Hoci osobne si myslím, že keď sloboda vstupuje teda do práva niekoho druhého, a nemusím si to myslieť sám, ale to je definícia, definícia liberalizmu, že sloboda jedného končí tam, kde končí sloboda druhého, že akosi sme zabudli chrániť práva tých pracujúcich, hlavne matiek, ktoré v tých obchodoch aj o tých dvoch hodinách v noci alebo nad ránom museli byť. Lebo sme hájili právo toho, kto si zmyslí akurát o dvoch v noci, ráno ísť na nákup do Tesca, tak toho sme chránili, ale tie matky sme akosi zabudli.
A to je práve tá sloboda a zodpovednosť, že keď sloboda je bez zodpovednosti a keď slobodu vnímame úplne bezhranične a nepozeráme na to, že komu ubližuje, tak nakoniec je z toho anarchia. Áno, my všetci, a politici hlavne, lebo tí sú od toho, aby nadstavovali pravidlá v tomto štáte aj v iných parlamentných demokraciách, sme zabudli chrániť slobodu ľudí, ktorí sú slobodou iných utláčaní. Ktorí sú slobodou iných alebo uplatňovaním slobody nútení byť o dvoch ráno v noci v práci alebo v nedeľu v práci alebo počas sviatkov v práci. Áno, ešte raz hovorím, som rád, že do sviatkov sme vstúpili, aj keď hovorím zároveň, že pri sviatkoch, ktoré sú v strede týždňa, nešťastne, lebo to dopadne tak, že ľudia pôjdu na nákupný exodus do okolitých krajín. Preto, ešte raz, si myslím, že bol by som veľmi rád, ak by sme postupne dospeli k názoru, že z toho jedného extrému dokážeme urobiť aspoň kompromis, dáme nohu do dverí a dohodneme sa napríklad na tom, že v nedeľu budú zatvorené obchody do druhej, do štvrtej do poobedia. To znamená, že rodiny budú môcť byť spolu v nedeľu na obed, matka sa nebude musieť stresovať, že ráno na ôsmu, rýchlo-rýchlo, idem niekde, niekam do obchodu, do šichty čakať na pár nákupovchtivých ľudí, ktorí teda ráno alebo v nedeľu doobeda sa po obchodoch potulujú. Budú môcť byť do toho skorého poobedia spolu a tí, ktorí sa už nevedia dočkať a už o dvoch sa im ruky budú takto trásť, aby už mohli míňať s kartou alebo keš v tých obchodoch, aby si mohli uplatniť tú svoju nákupnú potrebu alebo uspokojiť tú nákupnú potrebu, tí nech by išli do obchodu niekedy poobede, či už o dvoch, o štyroch. A toto mi pripadá naozaj, že bol taký rozumný kompromis ako tie nedele načať. Zároveň ako nevyplašiť ľudí, ako ich vyplašili v Maďarsku, kde išli na to vlastne zhurta. Išli natvrdo na celonedele a potom ľudia síce na začiatku si to priali, ale keď zistili, že zrazu tá nedeľa, nejak do toho obchodu by chceli ísť, tak nakoniec to vybojovali a zase je to späť v tom druhom extréme.
Čiže ešte raz. Keď sme dvadsaťsedem rokov ľudí učili na jeden extrém, pome skúsiť sa dohodnúť na tom že teraz urobiť nejakú časť, tú nohu do dverí pri nedeli, zakázať nákupy do skorého poobedia v nedeľu, kedy to najmenej ublíži obchodníkom, lebo jednoducho vtedy majú najmenšie tržby z celého týždňa, kedy ženy a rodiny budú najradšej, lebo ide práve o ten nedeľný, ten symbolický nedeľný obed, aby mohli byť spolu. Uvidíme, ako si ľudia na to zvyknú. A nič nám potom nebráni za dva, za tri roky, keď si ľudia na to zvyknú a zistia, že vlastne im tie nedeľné nákupy nechýbajú, môžme ísť a skúsiť ísť až do toho extrému a zakázať celú nedeľu.
Keď niekto si myslí, že tým, že zakážeme nákupy v nedeľu, automaticky ekonomike ublížime, tak myslím, že to hovoriť, a, Rišo Vašečka, myslím, že aj kolega Marek Krajčí, bude o tom hovoril podrobne, tá štatistika z toho Maďarska hovorí, že jednoznačne nie. Zakázať nákup v nedeľu neublíži ekonomike, lebo práve podporí, ak to bude taký deň, kedy je rodina dokopy, kedy má voľno, kedy môže cestovať, kedy môže ísť niekam sa kultúrne vyžiť a podobne, namiesto nákupov, tak vlastne síce niečo zakážete, ale tí ľudia získajú priestor, čas, možno trošičku, nieže ich donútime, ale obmedzíme ich nákupné správanie, ale môžu sa inak vyžiť. To znamená, že vznikajú iné miesta v službách, ktoré takýmto spôsobom vlastne podporíme.
Takže bol by som veľmi rád a takto aj vnímam tento návrh, je to návrh na udržiavanie ohňa alebo udržiavanie pahreby v krbe. V krbe, v diskusii o tom, že mali by sme slobodu vnímať naozaj aj so zodpovednosťou. Nielen teraz púhy liberalizmus, a to hovorím s vedomím, že naši voliči sú plus-mínus konzervatívci a liberáli vyrovnaní. Nielen taký bezbrehý liberalizmus, to znamená, sloboda bez zodpovednosti, ale sloboda zároveň ruka v ruke so zodpovednosťou. Čiže bol by som veľmi rád, aby sme aj v tejto otázke otváracích hodín obchodných prevádzok našli alebo spojili rozum so srdcom.
Rozpracované
10:58
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:58
Štefan ZelníkVystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2017 o 10:58 hod.
MUDr. PhD.
Štefan Zelník
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že viacerí sme tí, ktorí si myslíme, že nedeľa by mala byť na oddych, ale mne troška vadí tá argumentácia pri sviatkoch, ktoré sa predtým v zákone schvaľovali, a nerobme z tých Slovákov alebo Bratislavčanov tých, ktorí, keď je u nás voľno a vo Viedni budú otvorené obchody, že to bude nejaký exodus a nejak. Áno, robilo sa to vtedy, keď sa otvorili hranice, ale myslím si, že ten tovar je tak u nás, ako aj vo Viedni, a teda, že neplatí to, že keď je u nás voľno a v Rakúsku je otvorené, že teraz pol Bratislavy ide nakupovať do Viedne. Dávno to už nie je pravda. Ďakujem.
Rozpracované
10:59
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:59
Anna VerešováVystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2017 o 10:59 hod.
Mgr.
Anna Verešová
Videokanál poslanca
Takisto sa pripájam ku kolegovi Matovičovi, ktorý hovoril o tom, že ľudia by privítali voľno v nedeľu. Je to tak. Skúste, choďte za pracovníkmi obchodu, čo vám odpovedia, že síce vítajú, tak ako aj ja sama za seba, vítajú voľno počas štátnych sviatkov, ale oveľa radšej by boli, keby sme im tu v pléne boli vtedy schválili nedele. Takže preto hovorím, že ten návrh bol málo ambiciózny, a dovolím si tvrdiť, že práveže nastane dlhší čas, kým sa vrátite k tomu, aby ste vyrokovali pre zamestnancov obchodu aj voľno v nedeľu. Škoda-preškoda, že ste neboli odvážnejší, ambicióznejší a nerokovali ste. Lebo my sme tu už viackrát povedali, že aj zamestnávatelia, aj zamestnanci a dokonca aj verejnosť, spotrebitelia sú viac-menej za voľno pre pracovníkov obchodu počas nedele.
Rozpracované
11:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:00
Richard VašečkaDruhá vec, aby bolo jasné, my hovoríme...
Druhá vec, aby bolo jasné, my hovoríme len o maloobchodnom predaji. To znamená, že si človek nepôjde kupovať v nedeľu kilo soli alebo bicykel. Ale hovoríme o tom, že služby, ktoré sú potrebné pre nejaké rodinné a kultúrne vyžitie, budú otvorené, budú k dispozícii. Čiže nestane sa to, že ľudia si nebudú musieť, mať kam sadnúť alebo nebudú môcť kam ísť aj v prípade, že by teda niektorí z nás spomínali Železnú studienku.
A tretia vec. My predkladáme teraz taký čistý veľmi jednoduchý návrh zákona, lebo je v prvom čítaní. Ak sa budeme baviť v druhom čítaní, tak ste počuli, a Igor Matovič asi predložil pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí, že poďme na to postupne. Áno, existujú rôzne taktiky, neskákať z extrému do extrému, ale nejakým spôsobom vylepšiť danú situáciu, kde hovoríme o tom nie preto, že sa to páči mne alebo Igorovi Matovičovi alebo komukoľvek inému, ale pretože tá situácia na Slovensku je alarmujúca. V nedeľnej práci sme prví v Európe, v mzdách takmer najnižší. Aj iné veci, ako sobotná práca a práca v noci, sú alarmujúce a treba to riešiť. Zašlo to do extrému bez ohľadu na to, či sme konzervatívci alebo liberáli. Ak nám záleží na tých, čo tam pracujú, z veľkej časti sú ženy, poďme niečo s tým robiť. A opakujem znovu tú nádej, že do konca volebného obdobia to urobíme, ale dúfam, že nebudeme musieť čakať až do roku 2020.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2017 o 11:00 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Ďakujem. Tri veci by som chcel povedať. Prvá. Tú spomínanú tlačovku s Ankou Verešovou sme mali 2. novembra. Čiže už prešlo päť mesiacov, už sme v šiestom mesiaci, čo sa týka tejto práce. Zatiaľ to prinieslo ovocie toho, že sa upravili tie štátne sviatky. My ale tú tému, tak ako sme ju otvorili, tak ju chceme aj držať a podporujeme tých, ktorí možno v tejto chvíli majú väčšie páky, aby do toho išli.
Druhá vec, aby bolo jasné, my hovoríme len o maloobchodnom predaji. To znamená, že si človek nepôjde kupovať v nedeľu kilo soli alebo bicykel. Ale hovoríme o tom, že služby, ktoré sú potrebné pre nejaké rodinné a kultúrne vyžitie, budú otvorené, budú k dispozícii. Čiže nestane sa to, že ľudia si nebudú musieť, mať kam sadnúť alebo nebudú môcť kam ísť aj v prípade, že by teda niektorí z nás spomínali Železnú studienku.
A tretia vec. My predkladáme teraz taký čistý veľmi jednoduchý návrh zákona, lebo je v prvom čítaní. Ak sa budeme baviť v druhom čítaní, tak ste počuli, a Igor Matovič asi predložil pozmeňujúci návrh, ktorý hovorí, že poďme na to postupne. Áno, existujú rôzne taktiky, neskákať z extrému do extrému, ale nejakým spôsobom vylepšiť danú situáciu, kde hovoríme o tom nie preto, že sa to páči mne alebo Igorovi Matovičovi alebo komukoľvek inému, ale pretože tá situácia na Slovensku je alarmujúca. V nedeľnej práci sme prví v Európe, v mzdách takmer najnižší. Aj iné veci, ako sobotná práca a práca v noci, sú alarmujúce a treba to riešiť. Zašlo to do extrému bez ohľadu na to, či sme konzervatívci alebo liberáli. Ak nám záleží na tých, čo tam pracujú, z veľkej časti sú ženy, poďme niečo s tým robiť. A opakujem znovu tú nádej, že do konca volebného obdobia to urobíme, ale dúfam, že nebudeme musieť čakať až do roku 2020.
Ďakujem.
Rozpracované
11:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:02
Dušan BublavýA musím povedať, že si myslím, lebo reagujem na Igora, že tie obchody sú ešte krátko otvorené, hlavne obchody s odevmi, lebo bolo by dobré, keby...
A musím povedať, že si myslím, lebo reagujem na Igora, že tie obchody sú ešte krátko otvorené, hlavne obchody s odevmi, lebo bolo by dobré, keby si už našiel aj poslanec Matovič čas a kúpil si nejaký slušný oblek.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2017 o 11:02 hod.
Mgr.
Dušan Bublavý
Videokanál poslanca
Ja musím konštatovať, že je to populistický návrh, ktorý nebol s nikým predrokovaný. A musím pripomenúť, že veľa ľudí, veľa ľudí pracuje cez nedeľu či už pri organizovaní športových podujatí a bez nároku na odmenu. A na takýchto ľudí, ktorí dobrovoľne robia túto prácu dlhé, dlhé roky, zabúdame.
A musím povedať, že si myslím, lebo reagujem na Igora, že tie obchody sú ešte krátko otvorené, hlavne obchody s odevmi, lebo bolo by dobré, keby si už našiel aj poslanec Matovič čas a kúpil si nejaký slušný oblek.
Rozpracované
11:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:02
Igor MatovičVystúpenie s faktickou poznámkou
4.4.2017 o 11:02 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Takže, keď mi Duško nahral, tak ja ti skúsim vysvetliť jedno slovenské porekadlo, si myslím, že nie je pravdivé. A to porekadlo je, že šaty robia človeka. Vieš, Duško, ja radšej budem oblečený v tričku, ale nebudem zlodejom. A ty si v pohode užívaj trojtisíce obleky a prezentuj sa tu s kravatkou, v oblečku, v košielke, ale podstatné je to, čo máš v sebe a ako sa správaš k ľuďom a ako sa správaš k verejnému majetku. Dobre? Takže šaty nerobia človeka, lebo človek je v prvom rade človekom. Šaty len vytvárajú pozlátko, na základe ktorého si možno myslia ľudia, ktorí povrchne pozerajú na ľudí, že na základe šiat môžeš posudzovať, kto akým je človekom. (Zaznievanie gongu.)
Rozpracované
11:09
Danko, Andrej, predseda NR...
Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále. Páni poslanci, pani poslankyne!
Žiga, Peter, minister hospodárstva SR
Ďakujem.
Danko, Andrej, predseda NR SR
Nech sa páči, pán minister.
Žiga, Peter, minister hospodárstva SR
Navrhuje sa oddelenie funkcie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a predsedu Regulačnej rady, ako aj zmena spôsobu obsadzovania orgánov úradu. Návrhom zákona sa taktiež nanovo upravujú povinnosti Regulačnej rady v procese schvaľovania regulačnej politiky a právomoci štátu v rámci cenových konaní, ktoré majú súvislosť s regulovanými subjektmi sieťových odvetví. Zmeny v zákone o regulácii v sieťových odvetviach zároveň reflektujú dodatočné požiadavky na zabezpečenie súladu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím ešte raz o kľud v rokovacej sále, prosím vás, naozaj máme dosť priestorov na diskusiu mimo sály.
Nech sa páči, pán minister.
Žiga, Peter, minister hospodárstva SR
Ďakujem pekne. Zmeny v zákone o regulácii v sieťových odvetviach zároveň reflektujú dodatočné požiadavky na zabezpečenie súladu národnej legislatívy s príslušnými právnymi predpismi tretieho energetického balíčka uplatnené zo strany Európskej komisie.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prajem vám dobrý deň. Cieľom predloženého návrhu zákona je zvýšiť transparentnosť jednoznačne určenými pravidlami a postupmi uplatňovanými pri cenovej regulácii v sieťových odvetviach, ako aj zverejňovaním informácií o cenách a o podmienkach ich uplatňovania. Navrhuje sa... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále. Páni poslanci, pani poslankyne!
Žiga, Peter, minister hospodárstva SR
Ďakujem.
Danko, Andrej, predseda NR SR
Nech sa páči, pán minister.
Žiga, Peter, minister hospodárstva SR
Navrhuje sa oddelenie funkcie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a predsedu Regulačnej rady, ako aj zmena spôsobu obsadzovania orgánov úradu. Návrhom zákona sa taktiež nanovo upravujú povinnosti Regulačnej rady v procese schvaľovania regulačnej politiky a právomoci štátu v rámci cenových konaní, ktoré majú súvislosť s regulovanými subjektmi sieťových odvetví. Zmeny v zákone o regulácii v sieťových odvetviach zároveň reflektujú dodatočné požiadavky na zabezpečenie súladu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím ešte raz o kľud v rokovacej sále, prosím vás, naozaj máme dosť priestorov na diskusiu mimo sály.
Nech sa páči, pán minister.
Žiga, Peter, minister hospodárstva SR
Ďakujem pekne. Zmeny v zákone o regulácii v sieťových odvetviach zároveň reflektujú dodatočné požiadavky na zabezpečenie súladu národnej legislatívy s príslušnými právnymi predpismi tretieho energetického balíčka uplatnené zo strany Európskej komisie.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona.
Rozpracované
11:13
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:13
Róbert PuciKonštatujem, že uvedený návrh spĺňa...
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
4.4.2017 o 11:13 hod.
Ing.
Róbert Puci
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov, tlač 493. Návrh zákona sa prerokováva v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré schválila Národná rada uznesením z dnešného dňa.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 5. mája 2017 a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.
Rozpracované
11:15
Vystúpenie v rozprave 11:15
Karol GalekMáme momentálne teda na stole zákon o regulácii sieťových odvetví, v podstate jeho novelu. Pre mňa osobne, keďže tej energetike sa venujem troška viacej ako iným veciam, je to zákon roka. Tento zákon...
Máme momentálne teda na stole zákon o regulácii sieťových odvetví, v podstate jeho novelu. Pre mňa osobne, keďže tej energetike sa venujem troška viacej ako iným veciam, je to zákon roka. Tento zákon roka naozaj rieši mnohé nedostatky, ktoré nám vytýkala aj Európska komisia, ale obávam sa, že niektoré nedostatky, naopak, zavádza.
Začnem možnože tým, čo to vlastne ÚRSO je, respektíve, čo je jeho úloha. Dovolím si citáciou zo stránky úradu. "Úrad, ako štátna autorita v sieťových odvetviach, v ktorých neexistuje hospodárska súťaž, zabezpečuje rovnováhu medzi záujmami investorov a spotrebiteľov. Musí pritom dbať na ochranu záujmov spotrebiteľov, rovnako ako aj na záujmy investorov. Je prirodzené, že investor by nepodnikal v tejto oblasti, keby nemal zisk. Úrad musí preto vytvárať také prostredie, aby sa podnikateľovi oplatilo investovať, ale tak, aby na to spotrebiteľ nedoplácal, alebo inak povedané, aby ceny boli spravodlivé pre obe strany." Čiže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zo svojej podstaty priznáva to, že nie je tu len na ochranu toho spotrebiteľa, ale je tu naozaj aj na ochranu tých, ktorí sú tou reguláciou priamo dotknutí, v zmysle regulovanými subjektami.
Tento úrad, na tento úrad je kladená základná požiadavka – tento úrad musí byť nezávislý. Nezávislosť je ukotvená aj priamo v zákone, k tomu sa za chvíľku dostaneme. Čo sa stane ale, ak úrad nefunguje správne? Toto sme mali možnosť vidieť od januára tohto roku, pričom boli tu následne nejaké zásahy zo strany vlády, koniec koncov pán premiér sa tým ani netajil. Ale ja tvrdím, že vláda by mala byť tou poslednou, ktorá bude do regulácie nejakým spôsobom priamo zasahovať, ako sme to napríklad videli práve v prípade tých vyhlášok. Mali sme tu koniec koncov zneužívanie tohto úradu už pred voľbami v roku 2016, konkrétne v prípade vratiek za plyn. Toto by sa naozaj už nemalo opakovať, obzvlášť v prípade, ak samotná spoločnosť SPP je v strate v segmente predaja plynu.
Aké by bolo riešenie, aby vláda nezasahovala priamym spôsobom do nezávislosti tohto úradu? V prípade tejto kauzy vysokých cien energií, koniec koncov my sme to avizovali aj na jednej tlačovej besede, vláda mohla navrhnúť prijať mimoriadny opravný prostriedok, ktorý by prešiel práve aj tým parlamentom, a zákonnou formou povedať, že pokiaľ sa po ukončení cenového konania odhalia nejaké nedostatky, úrad má možnosť takéto konanie vziať späť a aplikovať to posledné funkčné cenové rozhodnutie až dovtedy, kým sa neodstránia tie nedostatky, napríklad po dobu troch mesiacov. Toto by bolo, toto by bol zásah alebo toto by bolo opatrenie, kde by vláda nemusela priamo tlačiť na ÚRSO, ale mali by sme priamo v zákone povedané, za akých okolností môže práve to ÚRSO vziať takýto návrh späť.
Máme tu, čo sa ÚRSO týka, aj správu o krajine na rok 2017, ktorá hodnotí práve ten rok 2016, v ktorej takisto bola jedna stať, respektíve pár viet, venovaná práve ÚRSO. Píšu tam: "Komplexný nepriehľadný regulačný rámec komplikuje vzťahy medzi hráčmi na energetickom trhu a brzdí výrobu aj distribúciu energií z obnoviteľných zdrojov, ako aj prechod na čisté energetické technológie. Nedávne zmeny v nastavovaní distribučných taríf naznačujú, že v tejto oblasti stále existuje politický a podnikateľský vplyv." Takže tohto si všimla už aj samotná Európska komisia a vyčítala nám to práve v správe o krajine. A toto nebolo jediné varovanie, respektíve jediný zdvihnutý prst, kedy Európska komisia hovorila o tom, že naša regulácia nie je dobre nastavená. Máme tu EÚ Pilot, myslím, že z decembra roku 2015, má pridelené referenčné číslo 8073/15, som si to teraz narýchlo dohľadal, bolo nám v ňom vyčítané, že sme nesprávne transponovali smernicu 209/72 a 209/73/ES do slovenského právneho poriadku. Týka sa to najmä toho tretieho liberalizačného balíčka alebo energetického balíčka. Komisia si v tomto prípade všimla aj to, že náš predseda úradu je súčasne aj predsedom rady. A tá rada je tým odvolacím orgánom. Toto by naozaj byť nemalo. A napríklad toto ten zákon, ktorý predkladá vláda, pán minister, rieši. A to je dobre. Naozaj toto by nemalo byť, toto, neviem o žiadnej inej európskej krajine, kde by súčasne predseda regulátora alebo regulačného úradu bol súčasne aj predsedom rady. Takže tuná ten návrh chválim. Podľa mňa prišiel troška neskoro, ale ako sa hovorí, radšej neskoro ako nikdy. My sme ho mali už dvakrát v návrhoch, v ktorých neprešiel. Musím to vždycky spomenúť, lebo predsa len bol to náš návrh a netvrdím, že ste z neho čerpali, ale možnože by ste mohli, ale k tomu sa tiež ešte dostanem.
Čo sa týka tej samotnej kauzy, ktorá nám tu zúri od toho januára, na ktorú už bola vláda alebo spoločnosť upozorňovaná prakticky od septembra, kedy vyšli tie všetky vyhlášky, tak táto kauza odhalila podľa mňa zásadné nedostatky vo fungovaní a nastavení toho Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Pán Jozef Holjenčík odišiel, bol odídený, odstúpil, nazvime si to akokoľvek, ale toto je iba ten začiatok, ktorý by mal, ktorým by mala nasledovať kompletná reorganizácia, kompletná zmena na tom úrade. Pretože ja si myslím, že ten nový predseda, ktorý tam príde, nech je to ktokoľvek, bude musieť to zobrať naozaj veľmi od podlahy. Zmeniť mnohé tie opatrenia, mnohé výnimky, ktoré boli práve pánom Holjenčíkom zavedené, a možno aj vymeniť niektorých tých ľudí na určitých postoch. Toto si vyžaduje naozaj nezávislé vedenie úradu, ako aj samotnej rady. A to, čo som ja viackrát hovoril, nejde iba, iba o tú nezávislosť, ide aj o tú systémovosť a predovšetkým transparentnosť toho úradu.
Ako funguje ÚRSO dodnes, kedy tam pôsobí jeho podpredseda, ktorý bol vybraný práve pánom Holjenčíkom, sme mali vidieť aj minulý štvrtok na jednej verejnej diskusii, ktorej sa zúčastnil aj pán minister, za čo by som mu chcel ešte raz veľmi pekne takto verejne aj poďakovať, pretože bol naozaj pripravený prísť do jamy levovej. Paradoxne tá stolička toho predsedu alebo podpredsedu regulačného úradu, alebo kohokoľvek z ÚRSO, tá ostala voľná, dokonca počas diskusie spadla tak veľmi symbolicky. A ja si myslím, že určite by mala byť čo najskorej obsadená. Ale naozaj na to, aby bola obsadená, ako sme aj dneska ráno diskutovali, nepotrebujeme dneska meniť zákon. Dneska tu máme nejaký funkčný, nejaký funkčný model a dneska je to v rukách pána prezidenta, ktorý menuje. Samozrejme, môže to byť určitá prekážka. Netvrdím, že je to ideálne, menovať ho podľa súčasného nastavenia, ale tiež nevidím dôvod na to, aby to bolo takto skrátene robené.
No a teraz prejdem k tým konkrétnym nedostatkom, ktoré boli vznesené aj v tom skrátenom, alebo teda pardon, v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ten prvý nedostatok, ktorý sme prerokovali už ráno a viac-menej sme ho už odstránili, keďže 81 hlasmi sa posunul tento zákon do prvého čítania, tak to bol, to bolo z môjho pohľadu to skrátené legislatívne konanie, na ktoré podľa mňa nie je názor, 81 z vás sa rozhodlo, že je, takže ja to budem akceptovať. Budem o tomto zákone rokovať v prvom čítaní, čo koniec koncov aj momentálne robím. Skrátené legislatívne konanie trvalo sedem dní. Bolo odovzdaných 183 pripomienok, z toho až 117 zásadných. Z tých pripomienok bolo 8 zásadných implementovaných úplne, 9 čiastočne. Pán minister už aj myslím, že na tej diskusii spomenul, že niektoré z tých pripomienok sa opakovali. Ja som si nechal urobiť aj analýzu asistentom, kde som naozaj porovnával, koľko ich bolo naozaj, keď to tak zhrnieme, tak možnože polovica, možnože tretina bola tých reálnych pripomienok, ale nič to nemení na tom, že naozaj tých pripomienok zásadných bolo pomerne veľa. Najčastejšie opakujúcou sa pripomienkou bol práve ten rozpor s tretím liberalizačným balíčkom.
A keď sa teda pozrieme na tie konkrétne body toho návrhu, ja som ho celý dočmáral, snáď sa neurazíte, ale tak potreboval som si robiť poznámky, v bode dva sa hovorí o tom, že prezident už nebude vymenovávať práve predsedu regulačného úradu, ale bude to robiť po novom vláda. Prezident doteraz z tohto pohľadu podľa mňa zabezpečoval vyššiu mieru objektivity a nezávislosť osoby vykonávajúcej funkciu predsedu tohto úradu. V tomto princípe je v súčasnosti vymenovaný, sú vymenovaní aj predsedovia väčšiny ostatných kľúčových štátnych, kontrolných alebo súdnych orgánov, čo podporuje dobre fungujúca prax v tejto oblasti.
Z tohto pohľadu by možno preto bolo vhodné, aby prezident ostal tým, kto bude vymenovávať tohto predsedu. Ale nielen preto, aby bola zabezpečená tá nezávislosť, ale aj z toho dôvodu, že napríklad návrhom tohto zákona sa žiadnym spôsobom, alebo iba naozaj v obmedzenej miere menia kompetencie Regulačnej rady, ako toho odvolacieho orgánu. Keby sme sa išli pozrieť do Rakúska alebo do iných krajín, kde majú funkčný regulačný úrad, tak aj tam je napríklad ten regulátor menovaný vládou a, povedzme, tá rada môže byť tým prezidentom, ale tam sú tie kompetencie pomerne vyrovnane rozdelené.
Takže toto je, toto je taká tá, taká tá prvá výtka k tomu, či prezident či vláda. Keď sa môžem krátko vrátiť k tomu nášmu návrhu, tam sme takisto navrhovali, aby to bola práve vláda, ale aby to bol trojčlenný orgán, aby to bolo predsedníctvo, traja ľudia, ktorí budú v dvojročných intervaloch sa na tom, v dvojročných, budú mať šesťročné obdobie a po dvoch rokoch sa budú obmieňať, vždycky jeden člen, s tým ale, že oni nebudú, aj oni budú menovaní vládou, ale navrhnutí budú nezávislou komisiou, ktorú zase zriadi ministerstvo. Pán minister mi načrtol, že takúto komisiu plánuje zriadiť aj on, čo som veľmi rád. Škoda len, že to nebude implementované do toho zákona, ale možnože bude, však je to iba prvé čítanie a budem veľmi rád, ak ešte bude k tomuto možné diskutovať.
Potom taký sporný z môjho pohľadu, alebo neni sporný, ale vlastne dostávame sa k bodu 9, kde iba dochádza k prečíslovaniu. Ten sa týka toho, že predseda úradu pre výkony svojej pôsobnosti koná nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb. Toto je v poriadku, ale naozaj to treba zabezpečiť a zaviesť aj do praxe, aby sa situácia neopakovala, či už s tými vratkami za plyn alebo z tohto roku s tými vyhláškami, aby sme naozaj mali funkčný zákon, ktorý dokáže takéto situácie ošetrovať aj sám.
No a potom to, čo som spomínal, že v rámci toho medzirezortného pripomienkového konania bolo najčastejšie pripomienkované, tak to bol ten rozpor s tým tretím liberalizačným balíčkom. Skúsim možno iba priblížiť, o čo tam ide, resp. v podstate zavádza sa tam možnosť alebo dáva sa ministerstvu hospodárstva možnosť vstupu do cenového konania v prípade prirodzených monopolov, čo sa týka distribúcie elektriny, plynu, prenosu plynu alebo prepravy plynu a prenosu plynu a ministerstvu životného prostredia v prípade vodárenských spoločností. Tam ale mňa zarazila tá vec, že prečo chce ministerstvo alebo štát vstupovať dvakrát do jedného cenového konania, pretože dneska v tých prirodzených monopoloch, v tých distribučkách, prenosovke alebo preprave už predsa štátnych nominantov máme, či už na poste dozornej rady alebo či na poste predsedníctva. Takže z môjho pohľadu je už toto dostatočné a štát by nemal druhýkrát vstupovať. Ja sa obávam, že toto bude asi aj najčastejšie, keď bude niekto niekedy, Európska komisia, posudzovať tento zákon, tak toto bude asi taký najkritickejší bod. A ja si dovolím zacitovať práve z toho medzirezortného pripomienkového konania. Vybral som si jednu pripomienku, ktorá sa viackrát opakovala, takže nie som agentom nikoho, bolo to tu naozaj viackrát spomenuté.
"Účasťou ministerstiev, ako aj ústredných výkonných orgánov vo vybraných cenových konaniach je ohrozená nezávislosť regulačného úradu. Možnosť zo strany ministerstiev vstupovať do cenových konaní v pozícii účastníka konania je v rozpore s princípmi požiadaviek tretieho energetického balíčka. Regulačný úrad pri vykonávaní uložených regulačných úloh nesmie prijímať priame pokyny od žiadneho štátneho alebo iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu. Regulačný úrad má prijímať rozhodnutia nezávisle od akéhokoľvek politického subjektu."
Dôvodová správa k zákonu č. 250/2012 výslovne uvádza: "Podľa doterajšej úpravy účastníkom cenového konania boli regulované subjekty a ministerstvo. Nová úprava cenového konania považuje za účastníka cenového konania už len regulovaný subjekt." Čiže my sme to už raz v legislatíve mali, to bola tá 276-ka, tuším, a bolo to platné od toho 2001 až 2012, kým sa to nezmenilo. Tam sme implementovali ten tretí liberalizačný balíček a vtedy sa to vypustilo a presne toto bolo argumentované aj v tej dôvodovej správe. Dôvodom je transpozícia smerníc Európskeho parlamentu a Rady 209/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom zabezpečenia nezávislosti úradu pri vydávaní rozhodnutí od akéhokoľvek politického subjektu. Opätovné zavedenie obligatórneho účastníctva ministerstva v cenových konaniach pre regulované činnosti v energetike, nie, vodného hospodárstva a tepelnej energetike je preto návratom do stavu, ktorý bol už v minulosti zákonodarcom vyhodnotený ako nesúladný s právom Európskej únie. Takže raz sme to už naozaj mali. Bolo to aj v tej dôvodovej správe k tej 250-ke.
Prečo, prečo hovorím o tom, že je tam nejaký dôvod? Jednoducho tá smernica naozaj hovorí o tom, ÚRSO nech je nezávislé, keď tam máme prirodzené monopoly, nech tam zasahujú tí jednotliví nominanti. A možnože taký môj návrh, ja už som to párkrát prezentoval, neviem, či sa to dostalo až k vám, ale keby sme stransparentnili reguláciu pre prirodzené monopoly, to znamená, že by sme otvorili ešte aj vstupy, to znamená, že nielen položkovite, čo všetko vstupuje do tej regulácie, ale aj povedali, v akom objeme, tak toto by bolo podľa mňa omnoho jednoduchšie. Mohli by si aj jednotliví hráči odkontrolovať, či tá regulácia je v poriadku. A bavíme sa o prirodzených monopoloch. To znamená, že oni na tom prirodzenom alebo na tom vymedzenom území nemajú žiadnych iných konkurentov, takže pre nich by tam nemohlo dôjsť k tomu, že, dobre, tak hospodárska súťaž bude nejakým spôsobom narušená. A keď som sa bavil s viacerými regulovanými subjektami, tak oni mi povedali, že oni by s tým problém nemali.
Otázka je, samozrejme, keby sme prišli do samotnej regulácie, či by aj vtedy s tým, teda do samotnej legislatívy, či by s tým aj potom tie problémy nemali, ale z môjho pohľadu práve vtedy, keď by si každý jeden, nielen ten, kto vstupuje do toho cenového konania, ale každý jeden z nás vedel odkontrolovať, v akých sumách si čo uplatňujú, tak by to bolo omnoho lepším riešením.
No a teraz, priznám sa, už toho nemám veľa, toho času som veľa nevyčerpal, ale to je dobré, ja myslím, že o to lepšia bude možno potom diskusia a máme ešte aj ďalších prihlásených. Dneska, dneska ráno sme mali na klube a potom aj tu v parlamente diskusiu, prečo to skrátené legislatívne konanie? Teraz som tu vysvetľoval aj prečo je jedno, minimálne jedno ustanovenie určite proti tomu tretiemu liberalizačnému balíčku. Z môjho pohľadu zatiaľ, keď si to tak vyhodnotím, tak jedinou odpoveďou bolo: lebo. Lebo vláda môže. Tie argumenty neberiem v plnej miere, ale tak samozrejme je to, je to môj názor. Vaši kolegovia to prijali, takže ja to akceptujem, ale chcem to troška odľahčiť, pretože mám doma trojročného syna, aj ten občas niečo vyvedie. Netvrdím, že ste niečo vyviedli, ale keď niečo vyvedie, tak najčastejšie, keď sa ho opýtam prečo, tak tiež mi povie: lebo. Ale potom mi aj sľúbi, že už nabudúce to neurobí. Ja nechcem teraz, aby ste mi sľubovali, že už druhýkrát nebude skrátené legislatívne konanie, keď skrátené legislatívne konanie nemalo alebo z môjho pohľadu nemalo byť, ale ja by som bol rád, je mi jasné, že tento zákon prejde, a preto iba jedna prosba alebo jeden prísľub. Ak predložíme pozmeňováky, nejaké pozmeňováky určite budú, podľa mňa ten zákon dá sa vylepšiť. V tejto forme, v akej je dneska predložený, je pre mňa neprijateľný alebo teda ja myslím, že aj pre väčšinu z nás, ktorí sme sa, ktorí sme si ho čítali. Keď predložíme pozmeňováky, aby ste sa nad nimi aspoň zamysleli. Ja veľmi rád prídem na ministerstvo, veľmi rád budem o ňom diskutovať aj na tomto výbore, čiže ak by ste mi dali, ako môj syn vždycky povie, že už to neurobí, tak aby ste mi vy aspoň povedali, že, dobre, rád sa nad tým zamyslíte.
A ešte aby to nebolo úplne také, že na, veľmi také odľahčené, k tomu fungovaniu ÚRSO by som si dovolil ešte jednu vetu, pretože ÚRSO funguje nejakým spôsobom a mám taký pocit, že to fungovanie toho úradu ide veľmi takou cestou posilňovania tej regulácie. Ale tým princípom tej regulácie a nielen, a to nie je len môj názor, ale je to aj výrok pána Šefčoviča, eurokomisára pre energetickú úniu, pred dvoma týždňami to povedal v Bratislave na Energy union tour, alebo to bolo minulý týždeň, neviem presne, ktorý povedal: "Navrhujeme, aby sme zvýšením fungovania trhových princípov postupne graduálnym a sociálne citlivým spôsobom odstránili veľmi prísnu cenovú reguláciu z toho dôvodu, aby sa mohli rozprúdiť nové trhové mechanizmy."
To znamená, že keď sa bavíme o tej regulácii, ono sa to nemusí týkať priamo toho, toho úradu, teda priamo toho zákona, ale bude sa to týkať potom fungovania toho úradu, na ktorý zrejme naozaj tá vláda bude mať v konečnom dôsledku nejaký vyšší vplyv, tak aby sme tú reguláciu naozaj obmedzili iba na ten, na tú úroveň nevyhnutnú, ktorú si vyžaduje tá daná situácia, aby sme zbytočne nezaťažovali reguláciou už trhovo fungujúce subjekty, ktoré by tu nemali byť, ktoré by tým nemali byť zaťažené.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ako som povedal, zákon v tejto podobe, žiaľ, podporiť nemôžme. Keď sa dostane do druhého čítania, dáme k nemu nejaké pozmeňováky alebo budeme o ňom ďalej diskutovať, rád svoje názory prehodnotím.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
4.4.2017 o 11:15 hod.
RNDr. MSc.
Karol Galek
Videokanál poslanca
Tak, dobrý deň prajem všetkým ešte raz. Veľmi ma teší táto plná sála. Toto som ešte počas svojho vystúpenia, úprimne, nemal, dúfam, že nepoutekáte. Bude ma to rušiť, no nevadí, ja skúsim hovoriť troška hlasnejšie a dúfam, že aj zaujmem.
Máme momentálne teda na stole zákon o regulácii sieťových odvetví, v podstate jeho novelu. Pre mňa osobne, keďže tej energetike sa venujem troška viacej ako iným veciam, je to zákon roka. Tento zákon roka naozaj rieši mnohé nedostatky, ktoré nám vytýkala aj Európska komisia, ale obávam sa, že niektoré nedostatky, naopak, zavádza.
Začnem možnože tým, čo to vlastne ÚRSO je, respektíve, čo je jeho úloha. Dovolím si citáciou zo stránky úradu. "Úrad, ako štátna autorita v sieťových odvetviach, v ktorých neexistuje hospodárska súťaž, zabezpečuje rovnováhu medzi záujmami investorov a spotrebiteľov. Musí pritom dbať na ochranu záujmov spotrebiteľov, rovnako ako aj na záujmy investorov. Je prirodzené, že investor by nepodnikal v tejto oblasti, keby nemal zisk. Úrad musí preto vytvárať také prostredie, aby sa podnikateľovi oplatilo investovať, ale tak, aby na to spotrebiteľ nedoplácal, alebo inak povedané, aby ceny boli spravodlivé pre obe strany." Čiže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zo svojej podstaty priznáva to, že nie je tu len na ochranu toho spotrebiteľa, ale je tu naozaj aj na ochranu tých, ktorí sú tou reguláciou priamo dotknutí, v zmysle regulovanými subjektami.
Tento úrad, na tento úrad je kladená základná požiadavka – tento úrad musí byť nezávislý. Nezávislosť je ukotvená aj priamo v zákone, k tomu sa za chvíľku dostaneme. Čo sa stane ale, ak úrad nefunguje správne? Toto sme mali možnosť vidieť od januára tohto roku, pričom boli tu následne nejaké zásahy zo strany vlády, koniec koncov pán premiér sa tým ani netajil. Ale ja tvrdím, že vláda by mala byť tou poslednou, ktorá bude do regulácie nejakým spôsobom priamo zasahovať, ako sme to napríklad videli práve v prípade tých vyhlášok. Mali sme tu koniec koncov zneužívanie tohto úradu už pred voľbami v roku 2016, konkrétne v prípade vratiek za plyn. Toto by sa naozaj už nemalo opakovať, obzvlášť v prípade, ak samotná spoločnosť SPP je v strate v segmente predaja plynu.
Aké by bolo riešenie, aby vláda nezasahovala priamym spôsobom do nezávislosti tohto úradu? V prípade tejto kauzy vysokých cien energií, koniec koncov my sme to avizovali aj na jednej tlačovej besede, vláda mohla navrhnúť prijať mimoriadny opravný prostriedok, ktorý by prešiel práve aj tým parlamentom, a zákonnou formou povedať, že pokiaľ sa po ukončení cenového konania odhalia nejaké nedostatky, úrad má možnosť takéto konanie vziať späť a aplikovať to posledné funkčné cenové rozhodnutie až dovtedy, kým sa neodstránia tie nedostatky, napríklad po dobu troch mesiacov. Toto by bolo, toto by bol zásah alebo toto by bolo opatrenie, kde by vláda nemusela priamo tlačiť na ÚRSO, ale mali by sme priamo v zákone povedané, za akých okolností môže práve to ÚRSO vziať takýto návrh späť.
Máme tu, čo sa ÚRSO týka, aj správu o krajine na rok 2017, ktorá hodnotí práve ten rok 2016, v ktorej takisto bola jedna stať, respektíve pár viet, venovaná práve ÚRSO. Píšu tam: "Komplexný nepriehľadný regulačný rámec komplikuje vzťahy medzi hráčmi na energetickom trhu a brzdí výrobu aj distribúciu energií z obnoviteľných zdrojov, ako aj prechod na čisté energetické technológie. Nedávne zmeny v nastavovaní distribučných taríf naznačujú, že v tejto oblasti stále existuje politický a podnikateľský vplyv." Takže tohto si všimla už aj samotná Európska komisia a vyčítala nám to práve v správe o krajine. A toto nebolo jediné varovanie, respektíve jediný zdvihnutý prst, kedy Európska komisia hovorila o tom, že naša regulácia nie je dobre nastavená. Máme tu EÚ Pilot, myslím, že z decembra roku 2015, má pridelené referenčné číslo 8073/15, som si to teraz narýchlo dohľadal, bolo nám v ňom vyčítané, že sme nesprávne transponovali smernicu 209/72 a 209/73/ES do slovenského právneho poriadku. Týka sa to najmä toho tretieho liberalizačného balíčka alebo energetického balíčka. Komisia si v tomto prípade všimla aj to, že náš predseda úradu je súčasne aj predsedom rady. A tá rada je tým odvolacím orgánom. Toto by naozaj byť nemalo. A napríklad toto ten zákon, ktorý predkladá vláda, pán minister, rieši. A to je dobre. Naozaj toto by nemalo byť, toto, neviem o žiadnej inej európskej krajine, kde by súčasne predseda regulátora alebo regulačného úradu bol súčasne aj predsedom rady. Takže tuná ten návrh chválim. Podľa mňa prišiel troška neskoro, ale ako sa hovorí, radšej neskoro ako nikdy. My sme ho mali už dvakrát v návrhoch, v ktorých neprešiel. Musím to vždycky spomenúť, lebo predsa len bol to náš návrh a netvrdím, že ste z neho čerpali, ale možnože by ste mohli, ale k tomu sa tiež ešte dostanem.
Čo sa týka tej samotnej kauzy, ktorá nám tu zúri od toho januára, na ktorú už bola vláda alebo spoločnosť upozorňovaná prakticky od septembra, kedy vyšli tie všetky vyhlášky, tak táto kauza odhalila podľa mňa zásadné nedostatky vo fungovaní a nastavení toho Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Pán Jozef Holjenčík odišiel, bol odídený, odstúpil, nazvime si to akokoľvek, ale toto je iba ten začiatok, ktorý by mal, ktorým by mala nasledovať kompletná reorganizácia, kompletná zmena na tom úrade. Pretože ja si myslím, že ten nový predseda, ktorý tam príde, nech je to ktokoľvek, bude musieť to zobrať naozaj veľmi od podlahy. Zmeniť mnohé tie opatrenia, mnohé výnimky, ktoré boli práve pánom Holjenčíkom zavedené, a možno aj vymeniť niektorých tých ľudí na určitých postoch. Toto si vyžaduje naozaj nezávislé vedenie úradu, ako aj samotnej rady. A to, čo som ja viackrát hovoril, nejde iba, iba o tú nezávislosť, ide aj o tú systémovosť a predovšetkým transparentnosť toho úradu.
Ako funguje ÚRSO dodnes, kedy tam pôsobí jeho podpredseda, ktorý bol vybraný práve pánom Holjenčíkom, sme mali vidieť aj minulý štvrtok na jednej verejnej diskusii, ktorej sa zúčastnil aj pán minister, za čo by som mu chcel ešte raz veľmi pekne takto verejne aj poďakovať, pretože bol naozaj pripravený prísť do jamy levovej. Paradoxne tá stolička toho predsedu alebo podpredsedu regulačného úradu, alebo kohokoľvek z ÚRSO, tá ostala voľná, dokonca počas diskusie spadla tak veľmi symbolicky. A ja si myslím, že určite by mala byť čo najskorej obsadená. Ale naozaj na to, aby bola obsadená, ako sme aj dneska ráno diskutovali, nepotrebujeme dneska meniť zákon. Dneska tu máme nejaký funkčný, nejaký funkčný model a dneska je to v rukách pána prezidenta, ktorý menuje. Samozrejme, môže to byť určitá prekážka. Netvrdím, že je to ideálne, menovať ho podľa súčasného nastavenia, ale tiež nevidím dôvod na to, aby to bolo takto skrátene robené.
No a teraz prejdem k tým konkrétnym nedostatkom, ktoré boli vznesené aj v tom skrátenom, alebo teda pardon, v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Ten prvý nedostatok, ktorý sme prerokovali už ráno a viac-menej sme ho už odstránili, keďže 81 hlasmi sa posunul tento zákon do prvého čítania, tak to bol, to bolo z môjho pohľadu to skrátené legislatívne konanie, na ktoré podľa mňa nie je názor, 81 z vás sa rozhodlo, že je, takže ja to budem akceptovať. Budem o tomto zákone rokovať v prvom čítaní, čo koniec koncov aj momentálne robím. Skrátené legislatívne konanie trvalo sedem dní. Bolo odovzdaných 183 pripomienok, z toho až 117 zásadných. Z tých pripomienok bolo 8 zásadných implementovaných úplne, 9 čiastočne. Pán minister už aj myslím, že na tej diskusii spomenul, že niektoré z tých pripomienok sa opakovali. Ja som si nechal urobiť aj analýzu asistentom, kde som naozaj porovnával, koľko ich bolo naozaj, keď to tak zhrnieme, tak možnože polovica, možnože tretina bola tých reálnych pripomienok, ale nič to nemení na tom, že naozaj tých pripomienok zásadných bolo pomerne veľa. Najčastejšie opakujúcou sa pripomienkou bol práve ten rozpor s tretím liberalizačným balíčkom.
A keď sa teda pozrieme na tie konkrétne body toho návrhu, ja som ho celý dočmáral, snáď sa neurazíte, ale tak potreboval som si robiť poznámky, v bode dva sa hovorí o tom, že prezident už nebude vymenovávať práve predsedu regulačného úradu, ale bude to robiť po novom vláda. Prezident doteraz z tohto pohľadu podľa mňa zabezpečoval vyššiu mieru objektivity a nezávislosť osoby vykonávajúcej funkciu predsedu tohto úradu. V tomto princípe je v súčasnosti vymenovaný, sú vymenovaní aj predsedovia väčšiny ostatných kľúčových štátnych, kontrolných alebo súdnych orgánov, čo podporuje dobre fungujúca prax v tejto oblasti.
Z tohto pohľadu by možno preto bolo vhodné, aby prezident ostal tým, kto bude vymenovávať tohto predsedu. Ale nielen preto, aby bola zabezpečená tá nezávislosť, ale aj z toho dôvodu, že napríklad návrhom tohto zákona sa žiadnym spôsobom, alebo iba naozaj v obmedzenej miere menia kompetencie Regulačnej rady, ako toho odvolacieho orgánu. Keby sme sa išli pozrieť do Rakúska alebo do iných krajín, kde majú funkčný regulačný úrad, tak aj tam je napríklad ten regulátor menovaný vládou a, povedzme, tá rada môže byť tým prezidentom, ale tam sú tie kompetencie pomerne vyrovnane rozdelené.
Takže toto je, toto je taká tá, taká tá prvá výtka k tomu, či prezident či vláda. Keď sa môžem krátko vrátiť k tomu nášmu návrhu, tam sme takisto navrhovali, aby to bola práve vláda, ale aby to bol trojčlenný orgán, aby to bolo predsedníctvo, traja ľudia, ktorí budú v dvojročných intervaloch sa na tom, v dvojročných, budú mať šesťročné obdobie a po dvoch rokoch sa budú obmieňať, vždycky jeden člen, s tým ale, že oni nebudú, aj oni budú menovaní vládou, ale navrhnutí budú nezávislou komisiou, ktorú zase zriadi ministerstvo. Pán minister mi načrtol, že takúto komisiu plánuje zriadiť aj on, čo som veľmi rád. Škoda len, že to nebude implementované do toho zákona, ale možnože bude, však je to iba prvé čítanie a budem veľmi rád, ak ešte bude k tomuto možné diskutovať.
Potom taký sporný z môjho pohľadu, alebo neni sporný, ale vlastne dostávame sa k bodu 9, kde iba dochádza k prečíslovaniu. Ten sa týka toho, že predseda úradu pre výkony svojej pôsobnosti koná nezávisle od pokynov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a ďalších osôb. Toto je v poriadku, ale naozaj to treba zabezpečiť a zaviesť aj do praxe, aby sa situácia neopakovala, či už s tými vratkami za plyn alebo z tohto roku s tými vyhláškami, aby sme naozaj mali funkčný zákon, ktorý dokáže takéto situácie ošetrovať aj sám.
No a potom to, čo som spomínal, že v rámci toho medzirezortného pripomienkového konania bolo najčastejšie pripomienkované, tak to bol ten rozpor s tým tretím liberalizačným balíčkom. Skúsim možno iba priblížiť, o čo tam ide, resp. v podstate zavádza sa tam možnosť alebo dáva sa ministerstvu hospodárstva možnosť vstupu do cenového konania v prípade prirodzených monopolov, čo sa týka distribúcie elektriny, plynu, prenosu plynu alebo prepravy plynu a prenosu plynu a ministerstvu životného prostredia v prípade vodárenských spoločností. Tam ale mňa zarazila tá vec, že prečo chce ministerstvo alebo štát vstupovať dvakrát do jedného cenového konania, pretože dneska v tých prirodzených monopoloch, v tých distribučkách, prenosovke alebo preprave už predsa štátnych nominantov máme, či už na poste dozornej rady alebo či na poste predsedníctva. Takže z môjho pohľadu je už toto dostatočné a štát by nemal druhýkrát vstupovať. Ja sa obávam, že toto bude asi aj najčastejšie, keď bude niekto niekedy, Európska komisia, posudzovať tento zákon, tak toto bude asi taký najkritickejší bod. A ja si dovolím zacitovať práve z toho medzirezortného pripomienkového konania. Vybral som si jednu pripomienku, ktorá sa viackrát opakovala, takže nie som agentom nikoho, bolo to tu naozaj viackrát spomenuté.
"Účasťou ministerstiev, ako aj ústredných výkonných orgánov vo vybraných cenových konaniach je ohrozená nezávislosť regulačného úradu. Možnosť zo strany ministerstiev vstupovať do cenových konaní v pozícii účastníka konania je v rozpore s princípmi požiadaviek tretieho energetického balíčka. Regulačný úrad pri vykonávaní uložených regulačných úloh nesmie prijímať priame pokyny od žiadneho štátneho alebo iného verejnoprávneho alebo súkromného subjektu. Regulačný úrad má prijímať rozhodnutia nezávisle od akéhokoľvek politického subjektu."
Dôvodová správa k zákonu č. 250/2012 výslovne uvádza: "Podľa doterajšej úpravy účastníkom cenového konania boli regulované subjekty a ministerstvo. Nová úprava cenového konania považuje za účastníka cenového konania už len regulovaný subjekt." Čiže my sme to už raz v legislatíve mali, to bola tá 276-ka, tuším, a bolo to platné od toho 2001 až 2012, kým sa to nezmenilo. Tam sme implementovali ten tretí liberalizačný balíček a vtedy sa to vypustilo a presne toto bolo argumentované aj v tej dôvodovej správe. Dôvodom je transpozícia smerníc Európskeho parlamentu a Rady 209/72/ES a Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES ohľadom zabezpečenia nezávislosti úradu pri vydávaní rozhodnutí od akéhokoľvek politického subjektu. Opätovné zavedenie obligatórneho účastníctva ministerstva v cenových konaniach pre regulované činnosti v energetike, nie, vodného hospodárstva a tepelnej energetike je preto návratom do stavu, ktorý bol už v minulosti zákonodarcom vyhodnotený ako nesúladný s právom Európskej únie. Takže raz sme to už naozaj mali. Bolo to aj v tej dôvodovej správe k tej 250-ke.
Prečo, prečo hovorím o tom, že je tam nejaký dôvod? Jednoducho tá smernica naozaj hovorí o tom, ÚRSO nech je nezávislé, keď tam máme prirodzené monopoly, nech tam zasahujú tí jednotliví nominanti. A možnože taký môj návrh, ja už som to párkrát prezentoval, neviem, či sa to dostalo až k vám, ale keby sme stransparentnili reguláciu pre prirodzené monopoly, to znamená, že by sme otvorili ešte aj vstupy, to znamená, že nielen položkovite, čo všetko vstupuje do tej regulácie, ale aj povedali, v akom objeme, tak toto by bolo podľa mňa omnoho jednoduchšie. Mohli by si aj jednotliví hráči odkontrolovať, či tá regulácia je v poriadku. A bavíme sa o prirodzených monopoloch. To znamená, že oni na tom prirodzenom alebo na tom vymedzenom území nemajú žiadnych iných konkurentov, takže pre nich by tam nemohlo dôjsť k tomu, že, dobre, tak hospodárska súťaž bude nejakým spôsobom narušená. A keď som sa bavil s viacerými regulovanými subjektami, tak oni mi povedali, že oni by s tým problém nemali.
Otázka je, samozrejme, keby sme prišli do samotnej regulácie, či by aj vtedy s tým, teda do samotnej legislatívy, či by s tým aj potom tie problémy nemali, ale z môjho pohľadu práve vtedy, keď by si každý jeden, nielen ten, kto vstupuje do toho cenového konania, ale každý jeden z nás vedel odkontrolovať, v akých sumách si čo uplatňujú, tak by to bolo omnoho lepším riešením.
No a teraz, priznám sa, už toho nemám veľa, toho času som veľa nevyčerpal, ale to je dobré, ja myslím, že o to lepšia bude možno potom diskusia a máme ešte aj ďalších prihlásených. Dneska, dneska ráno sme mali na klube a potom aj tu v parlamente diskusiu, prečo to skrátené legislatívne konanie? Teraz som tu vysvetľoval aj prečo je jedno, minimálne jedno ustanovenie určite proti tomu tretiemu liberalizačnému balíčku. Z môjho pohľadu zatiaľ, keď si to tak vyhodnotím, tak jedinou odpoveďou bolo: lebo. Lebo vláda môže. Tie argumenty neberiem v plnej miere, ale tak samozrejme je to, je to môj názor. Vaši kolegovia to prijali, takže ja to akceptujem, ale chcem to troška odľahčiť, pretože mám doma trojročného syna, aj ten občas niečo vyvedie. Netvrdím, že ste niečo vyviedli, ale keď niečo vyvedie, tak najčastejšie, keď sa ho opýtam prečo, tak tiež mi povie: lebo. Ale potom mi aj sľúbi, že už nabudúce to neurobí. Ja nechcem teraz, aby ste mi sľubovali, že už druhýkrát nebude skrátené legislatívne konanie, keď skrátené legislatívne konanie nemalo alebo z môjho pohľadu nemalo byť, ale ja by som bol rád, je mi jasné, že tento zákon prejde, a preto iba jedna prosba alebo jeden prísľub. Ak predložíme pozmeňováky, nejaké pozmeňováky určite budú, podľa mňa ten zákon dá sa vylepšiť. V tejto forme, v akej je dneska predložený, je pre mňa neprijateľný alebo teda ja myslím, že aj pre väčšinu z nás, ktorí sme sa, ktorí sme si ho čítali. Keď predložíme pozmeňováky, aby ste sa nad nimi aspoň zamysleli. Ja veľmi rád prídem na ministerstvo, veľmi rád budem o ňom diskutovať aj na tomto výbore, čiže ak by ste mi dali, ako môj syn vždycky povie, že už to neurobí, tak aby ste mi vy aspoň povedali, že, dobre, rád sa nad tým zamyslíte.
A ešte aby to nebolo úplne také, že na, veľmi také odľahčené, k tomu fungovaniu ÚRSO by som si dovolil ešte jednu vetu, pretože ÚRSO funguje nejakým spôsobom a mám taký pocit, že to fungovanie toho úradu ide veľmi takou cestou posilňovania tej regulácie. Ale tým princípom tej regulácie a nielen, a to nie je len môj názor, ale je to aj výrok pána Šefčoviča, eurokomisára pre energetickú úniu, pred dvoma týždňami to povedal v Bratislave na Energy union tour, alebo to bolo minulý týždeň, neviem presne, ktorý povedal: "Navrhujeme, aby sme zvýšením fungovania trhových princípov postupne graduálnym a sociálne citlivým spôsobom odstránili veľmi prísnu cenovú reguláciu z toho dôvodu, aby sa mohli rozprúdiť nové trhové mechanizmy."
To znamená, že keď sa bavíme o tej regulácii, ono sa to nemusí týkať priamo toho, toho úradu, teda priamo toho zákona, ale bude sa to týkať potom fungovania toho úradu, na ktorý zrejme naozaj tá vláda bude mať v konečnom dôsledku nejaký vyšší vplyv, tak aby sme tú reguláciu naozaj obmedzili iba na ten, na tú úroveň nevyhnutnú, ktorú si vyžaduje tá daná situácia, aby sme zbytočne nezaťažovali reguláciou už trhovo fungujúce subjekty, ktoré by tu nemali byť, ktoré by tým nemali byť zaťažené.
Takže toľko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a ako som povedal, zákon v tejto podobe, žiaľ, podporiť nemôžme. Keď sa dostane do druhého čítania, dáme k nemu nejaké pozmeňováky alebo budeme o ňom ďalej diskutovať, rád svoje názory prehodnotím.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)
Rozpracované