14. schôdza

Ďakujem. Takže pani poslankyňa Verešová tu nie je, s konečnou platnosťou stráca poradie.
Pán poslanec Lukáč, nech sa páči, vy ste tu, máte slovo ako posledný vystupujúci v rozprave. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, zhodou okolností to vyšlo takto, že som posledný pri rozprave o tomto návrhu. Tak ja to len tak v krátkosti zhrniem do nejakých troch, štyroch bodov.
Prvým bodom, prečo ja som rozhodnutý podporiť tento návrh zákona, je odkaz dnešnej doby. Žijeme v dobe multikultúrnej Európy, keď je veľmi obťažné zachovávať odkaz nášho kresťanského a kultúrneho dedičstva. V preambule našej ústavy sa píše: "My, národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva." Toto je jasný odkaz na kresťanskú tradíciu, kde nedeľa je sviatočným dňom. My, kresťania, ju oslavujeme ako deň Zmŕtvychvstania Pána. Preto týmto návrhom zákona zároveň budujeme v týchto časoch aj naše kresťanské a duchovné povedomie a posilňujeme alebo obnovujeme naše dedičstvo.
Druhým dôvodom je, že nedeľa je sviatkom rodiny. Vnímam tento návrh ako to, čo umožní rodinám byť spolu a zároveň povýši nedeľu na deň sviatočný, keďže charakter sviatku sa v dnešnej rýchlej a sekulárnej dobe stratila a pre mnohých sa stala bežným pracovným dňom. Mám tu jeden mail, z ktorého si dovolím citovať, ktorý mi napísal jeden otec rodiny vzhľadom k nedeli. "Nie je nič krajšie, ako tráviť čas s rodinou, základom zdravej spoločnosti. Dostali sme vzácny dar v podobe dňa, ktorý je pre rodinu stvorený. Je ním nedeľa. Mám pozitívnu skúsenosť s nedeľou, tá však ostala iba v spomienkach. A súčasná? Hm. Moja manželka pracuje pre zahraničný reťazec a pri jej zamestnaní, za ktoré som Bohu vďačný" (keďže je to rodina z východného Slovenska), "som osobne pocítil dopad nedele aj jej súčasnú marketingovú identitu. Máme tri deti a tieto to cítia rovnako. Naša maminka pracuje stále v noci, cez deň oddychuje, no nedeľu by sme chceli tráviť s ňou. Veľmi často sa to však nedá. Ja ako hlava rodiny sa snažím a verím, že mi to ide dobre v jej zastúpení, ale nie je to to pravé orechové. Mám identitu chlapa, takže byť mamkou na sto percent nedokážem. Rodina potrebuje čas, ktorý bude aspoň v jeden deň v týždni tráviť spoločne. Je to exkluzívny čas a mala by to byť práve nedeľa, keďže Božie slovo v Genezis hovorí, že jedného dňa Boh dokončil svoje dielo, ktoré konal, a siedmy deň si odpočinul. Všetky deti si zaslúžia mať mamku a ocka v nedeľu doma." Toľko citát z mailu, ktorý som dostal.
Bohužiaľ, tento návrh o zákaze predaja v nedeľu neobsiahne všetkých pracujúcich, ale vnímam to tak, že všetci by mali mať právo v nedeľu byť so svojimi rodinami. Keďže náš školský systém je nastavený na víkendy, tak rodiny môžu byť spolu len po víkendoch. Čiže toto je tiež jeden z dôvodov, prečo tento návrh podporím.
Mnohí argumentujú tým, to je tretí bod, že vlastne ekonomicky to, že niekto nebude v nedeľu pracovať, môže poškodiť rodinu. Keďže náš Zákonník práce, ak to nie je upravené inak v kolektívnej zmluve, hovorí o tom, že zamestnávateľ nahrádza zamestnancovi jeden deň voľna v týždni, či už je to utorok alebo streda, nič nebráni tomu, aby bola práca v nedeľu, lebo počet odpracovaných dní a hodín, za ktoré prináleží zamestnancovi mzda, bude rovnaký. Čiže ani tento argument neobstojí. A ako sme už počuli, keďže už bolo mnoho povedané, čo sa týka zamestnávateľov, dopad, ekonomický dopad na firmy alebo obchody je minimálny, keďže všetci vieme, že vieme zrealizovať svoje nákupy iný deň v týždni. Je to v podstate len o zvyku. V mojej mladosti bolo otvorené vlastne len v sobotu dopoludnia a potom sa otvárali obchody až v pondelok a všetci boli zvyknutí, že ráno vstali a niekto išiel na nákup. Úplne jednoduchá banálna vec je, myslím si, len technická záležitosť, ako si to zariadiť. Preto ja som rozhodnutý tento návrh podporiť.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca ako jediný s faktickou pán poslanec Marosz, nech sa páči.

Ďakujem, Jozef, za tvoj príhovor. Ty si člen ústavnoprávneho výboru, kde sme spolu v tomto výbore, a preto sa odvolávaš, možno aj preto sa odvolávaš na preambulu ústavy. Keby sme pokračovali ďalej v čítaní preambuly ústavy, tak tam nájdeme aj odsek, ktorý hovorí, že sa uznáša národ slovenský spolu s menšinami, ktoré tu žijú, a usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity. Na tento odsek by som poukázal v súvislosti s tým, čo si hovoril, že má tu aj v tej našej preambule ústavy prednosť slobodný život, má prednosť rozvoj duchovnej kultúry pred textom, ktorý hovorí o hospodárskej prosperite. Pekne je aj teda v preambule ústavy naznačená teda tá prioritizácia, alebo priorizácia hodnôt, že sme ľudia, sme slobodní ľudia, ktorí rozvíjajú svojho ducha, a až následne je teda ten konzum alebo to uspokojovanie tých základný potrieb, ktoré potrebujeme pre život. Takže symbolicky aj ústava, ako keby nám nahrávala v tejto téme a hovorí o tom, že v prvom rade treba "byť" a až potom "mať". Ďakujem.

Pán poslanec Lukáč, môžte reagovať na faktickú.

Ďakujem kolegovi Maroszovi za faktickú poznámku. Ja len by som doplnil ešte jednu vec, ktorú som neuviedol. Nedávno sme prijali zákon o štátnych sviatkoch, ktorý umožňuje teda zákaz predaja cez štátne sviatky. My sme týmto zákonom povýšili štátne sviatky nad nedele. Pre nás, ktorí sme kresťania a žijeme kresťanskú tradíciu, to nie je celkom správne. Preto by bolo vhodné, aby sme to dali do súladu s kresťanskou vierou a morálkou a tento zákon o nedeliach prijali. Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžte zaujať stanovisko k rozprave.

Ďakujem. Krátko, 2. novembra sme s Ankou Verešovou mali tlačovku, na ktorej sme upozornili na to, že práca v nedeľu je problémom na Slovensku a že vládne strany sa toho majú chytiť. Špeciálne SNS hovorila v podstate od volieb, že sa toho ujme, a zdalo sa nám v novembri, že už je čas. Riešil sa rokovací poriadok, všeličo možné v tej prvej časti toho prvého povolebného roka. A sme radi, že sme vyvolali diskusiu, ktorá sa posunula k tomu, že sa tá situácia zlepšila. Stále je však veľmi alarmujúca.
My s touto témou neprestaneme, ani čo sa týka prinášania tejto témy do Národnej rady, ani čo sa týka vyjednávania a budeme veľmi radi, keď sa to podarí dosiahnuť k výsledku. Viaceré veci, vidíme teraz napríklad ako Janko Budaj prišiel s témou amnestie a pred ním mnohí ďalší, ktorých spomínal, a zdá sa, že práve v týchto dňoch ju nejakým spôsobom dotiahneme do konca. Áno, v politike to niekedy trvá nejaký čas, ale ak ide o nejaké dobro pre ľudí, pre tých konkrétnych zamestnancov, pre ich rodiny, tak je to to, čo chceme robiť. To znamená, teraz sme robili to, čo môžeme urobiť ako poslanci, ako opoziční poslanci Národnej rady, predložili sme, žiadame vás o diskusiu, argumenty a zároveň aj o podporu.
Ja som sa v týchto posledných dňoch stretol s jedným mužom, ktorý je veľmi schopný, úspešný, uznávaný. Robil naozaj na vysokých manažérskych pozíciách a povedal o tom, že dlhé roky má zaužívané pravidlo, bolo to nie v nedeľu, ale cez všedný deň, že od pol šiestej do pol deviatej jednoducho nie je k dispozícii. Že je do pol šiestej v práci a potom zase večer ešte je ochotný telefonovať a niečo vybavovať. A keď sa ho pýtali, že no, a čo ty robíš od pol šiestej do pol deviatej? Zoberiem rodinu na svätú omšu, potom si dáme spoločnú večeru, potom deťom prečítam rozprávky, pomodlím sa s nimi a uložím ich spať. A oni úplne čumeli, že čo, to ešte existujú takí ľudia? Áno, takto je to normálne. Takto uvažuje normálny otec a matka. A keďže mnohí to nemôžu zvládnuť cez pracovný týždeň z rôznych dôvodov, tak naozaj aspoň jeden deň v týždni má byť k dispozícii pre ľudí, aby mohli využiť, ako by chceli, niekto na tie bohoslužby, niekto na to, aby prečítal deťom tie rozprávky, niekto na to, aby si šiel zabehať, možno niekto na to, aby, ja neviem, aby podnikol nejakú túru, ale aby takáto možnosť bola pre celú rodinu spoločne. Preto je toto náš cieľ, leží nám to na srdci, nevzdáme sa a budeme radi za akúkoľvek podporu v tejto veci.
Ďakujem vám za trpezlivosť.