14. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, hovorila si, že sa zvýšil – no, finančný? – no, že štát platí viac teda za tie stacionáre, no ale stále si uvedomme, že ide aj teraz, aj pri tom všetkom, ako sa hovorí o tom zneužívaní, o 3-tisíc klientov v porovnaní s 15- alebo 16-tisícami ľudí, ktorí sú v pobytových službách dokopy. Takže je to aj tak nepomerné číslo. Alebo keď si to porovnáme s tým, že v odkázanosti je ročne 55-tisíc ľudí, tak 3-tisíc, to je úplne nič oproti tomu, koľko ľudí zostáva v starostlivosti a bez možnože nejakej pomoci štátu. Tak podľa mňa stále neobstojí tá podmienka, že ministerstvo išlo takýmito tvrdými, tvrdými opatreniami na likvidáciu denných stacionárov, namiesto toho, aby rozvíjalo ambulantné služby, ktoré sú aj tak veľmi slabo rozvinuté na Slovensku. Ďakujem pekne.

Nech sa páči, reakcia na faktické, pani poslankyňa Shahzad.

Ďakujem. Čo sa týka tých počtov, tak musím povedať ešte, ešte, že myslím si, že nám chýbajú aj dostatočné počty tých čakateľov, ktorí čakajú na služby, a mnohé, a ministerstvo práce vôbec nevie, aké sú tieto zoznamy ľudí, ktorí potrebujú stacionáre. Väčšinou túto informáciu majú samotné stacionáre. Takže, takže aj toto svedčí o tom, že sa málo zaujíma skutočne o ľudí a naozaj sa problémy riešia len cez peniaze. Keby malo ministerstvo záujem, tak tieto štatistiky má, aj čo sa týka tých počtov ľudí odkázaných, resp. jednotlivé stupne odkázanosti, aj čo sa týka skutočnej potreby odkázanosti na sociálne služby.

Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Chce zaujať k rozprave stanovisko navrhovateľka?

Už iba kratučko. Chcem naozaj poprosiť kolegov, aby, možnože aj tých, ktorí sa tomu nevenujú špeciálne, aby zahlasovali za tento návrh zákona, ktorý otvára možno priestor pre rozvoj ambulantných služieb a teda zároveň stacionárov. Podmienky tak, ako nastavila vláda alebo ministerstvo práce, sú naozaj likvidačné. Takže poďme skúsiť zmierniť podmienky tak, aby bola účelne a kvalitne poskytovaná služba. Ďakujem pekne.

Chce zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. Návrh ústavného zákona je uverejnený ako tlač 459. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 471. Dávam slovo poslankyni Veronike Remišovej, aby za skupinu poslancov návrh ústavného zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., tlač 459.)

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov. Minulý rok zverejnila transparency rebríček transparentnosti miest a ukázalo sa, že zo šiestich primátorov, pardon, šesť zo sto primátorov zverejňuje svoje majetkové priznania. Pritom primátori, starostovia sú verejní činitelia. Ak chceme, aby štát fungoval transparentne, tak musíme začať od tej najnižšej úrovne. Nielen vo veľkej politike, ale aj v obciach, mestách existuje reálne riziko, že starostovia, primátori a poslanci môžu zneužívať svoju funkciu na vlastné obohatenie.
Na to, aby sme mohli kontrolovať primátorov, starostov, mestských poslancov, komunálnych poslancov potrebujeme minimálnu mieru otvorenosti, a tá minimálna miera otvorenosti sú majetkové priznania, ktoré nekončia niekde zamknuté v trezore, ale ktoré sú zverejnené, tak ako to platí napríklad pre poslancov Národnej rady alebo pre ministrov. Spoločne aj s mojimi kolegami niektorými pôsobíme v komunálnej politike a tento problém sa dotýka, žiaľ, napríklad aj Bratislavy alebo niektorých mestských častí v Bratislave, kedy príslušná komisia preberie majetkové priznania a následne ich zamkne do trezoru. Čiže poslanci v komisii si neskontrolujú, či v obálkach sú skutočne majetkové priznania, či tam nie je len prázdny papier alebo toaletný papier alebo niečo iné. A zoberie to ako hotovú vec a verejný funkcionár si svoju funkciu splnil. Toto je jedna vec, ktorú zavádzame.
Druhá vec, ktorú týmto zákonom chceme upraviť, sú jednotné majetkové priznania pre všetky úrovne. Teraz máte jedno majetkové priznanie napríklad pre poslancov Národnej rady, iné majetkové priznania pre komunálnych politikov, pre šéfov VÚC. Chceme zaviesť rovnaké majetkové priznania pre všetky úrovne, čiže pre mestá, obce samosprávne kraje a Národnú radu. Systém by sa mal zjednodušiť, mal by byť prehľadnejší a mal by byť lepšie kontrolovateľný.
Zároveň ako model máme majetkové priznanie, kde bude podstatne viac informácií, ako vidíte napríklad v majetkových priznaniach politikov dnes. Keď si pozriete majetkové priznania, zoberiem si napríklad pána Kaliňáka, tak vidíte, že za rok 2015, vidíte, aký má iný druh príjmu, 326-tisíc eur, ale neviete, odkiaľ ten druh príjmu plynie. Viete, že vlastní motocykel, ale nedozviete sa, aké podiely má napríklad v právnických osobách. Čiže odkiaľ tie peniaze má. A potom sa môže stať, že pán Kaliňák nám hovorí o tom, aký je vynikajúci investor, že aj v čase krízy má investované, jeho investované peniaze dosahujú fantastické výnosy. Model, ktorý by sme chceli zaviesť, by takýmto anomáliám mal spraviť koniec a z toho by sme sa mali dozvedieť, v akých podieloch právnických osôb verejní činitelia napríklad svoje podiely majú. U pána Kaliňáka sme úplnou náhodou zistili, že vlastne on obchoduje a kupuje podiely v spoločnostiach, ktoré vlastní človek, ktorý je v súčasnosti obvinený z daňových podvodov. Takto by stačilo pozrieť sa do daňového priznania, pardon, do oznámenia verejného funkcionára.
Tak isto zjednocujeme model oznámenia, ktorý sa podáva po skončení funkcie. A tiež si myslíme, že by mal byť jednotný pre všetky úrovne. Úplne ideálne by bolo, keďže sme do informatizácie spoločnosti vrazili viac ako miliardu eur, úplne ideálne by bolo, keby všetky priznania boli elektronické, vytvoril by sa jednotný portál a jednotlivé registre štátnej, verejnej správy by navzájom spolupracovali. Čiže napríklad v katastri, keby si politik, poslanec kúpil nový byt, tak automaticky, alebo pozemok, alebo dom, tak automaticky by sa jeho oznámenie aktualizovalo, aby sa táto informácia tam zobrazila. Samozrejme z úrovne poslancov niečo takéto spraviť nemôžeme, ani pri súčasnej úrovni informatizácie našej verejnej správy by to asi nebolo možné, ale minimálne, minimálnym úsilím je zjednotiť formuláre, aby sa nevypisovali desaťkrát v desiatich rôznych verziách.
Na záver už chcem povedať len toľko, že je veľmi dôležité, aby občania vedeli kontrolovať svojich poslancov, aby vedeli kontrolovať verejných funkcionárov a aby si mohli skontrolovať, či svoju funkciu nevyužívajú na vlastné obohatenie a na vlastný prospech, ale skutočne v službe občanom.
Ďakujem veľmi pekne.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Ondrejovi Dostálovi.

Vážená pani navrhovateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona. Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem. Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku od pána poslanca Dostála, takže nech sa páči, priestor za rečníckym pultom je váš.