14. schôdza

Ďakujem. Chce zaujať stanovisko spravodajkyňa? Nie je tomu tak. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu poslankýň Simony Petrík, Zuzany Zimenovej na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosť o detí v detských skupinách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 474. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 486.
Dávam slovo poslankyni Simone Petrík, aby návrh zákona uviedla.

(Rokovanie o návrhu poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Simony Petrík a Zuzany Zimenovej na vydanie zákona o poskytovaní služby starostlivosti o deti v detských skupinách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 474.)

Ďakujem. Toto je ďalší zo série zákonov v rámci balíka podpory mladých rodín s deťmi. Spolu s kolegyňou Zuzkou Zimenovou predkladáme na túto schôdzu návrh zákona o detských skupinách. Už som ich zmienila niekoľkokrát. Ak dovolíte, v skratke by som vysvetlila, čo detské skupiny sú.
Ide o formu starostlivosti o deti od 0 do 6 rokov veku, ktorá môže prebiehať aj inde ako v jasliach alebo v súkromných detských centrách. Napríklad v domácnosti matky alebo otca, ktorý sa doma na rodičovskej starajú o svoje dieťa. Zámerom je rozšíriť ponuku foriem starostlivosti o deti v predškolskom veku a tým prispieť k rýchlejšiemu a lacnejšiemu vytváraniu potrebných miest pre deti, keďže pôjde prevažne o využitie už existujúcich priestorov. Opäť spomeniem Českú republiku. V nej vzniklo od zavedenia detských skupín do zákona v roku 2014 do polovice roka 2016 približne 100 detských skupín, ktoré aktuálne ponúkajú okolo 1 500 miest pre deti. Pri tvorbe zákona sme sa teda inšpirovali Českou republikou, ale aj pôvodným návrhom bývalej poslankyne Národnej rady a v súčasnosti europoslankyne Jany Žitňanskej. Je potrebné povedať, že mnohokrát aj mnou, aj ostatnými kolegami kritizovaná vládna novela o sociálnych službách, ktorú dnes už pán Mihál spomínal, teda ináč nazývaný aj jasličkový zákon, detské skupiny zavádza, zavádza, ale má tri vážne nedostatky.
V prvom rade absentuje tam akýkoľvek podrobnejší popis fungovania detských skupín. To znamená, ich definícia v novele o sociálnych službách je veľmi vágna. Po druhé týka sa len detí do troch rokov veku a po tretie absolútne vynecháva potrebu vzdelávania týchto detí.
Náš návrh legislatívne vyčleňuje detské skupiny z novely o sociálnych službách, čiže rozhodli sme sa ju odtiaľ skrátka dať preč a urobiť ju lepšie a zavádza nový legislatívny rámec, v ktorom integruje tieto dva typy detských skupín do samostatného zákona pre deti alebo pre všetky deti od nula až do toho predškolského veku, teda do tých šesť rokov. Fungovanie detských skupín je v ňom detailne popísané, a to od všetkých typov zriaďovateľov cez podmienky založenia takejto skupiny až po zápis do registra poskytovateľov tejto služby, ktorý navrhujeme zriadiť priamo na webe ministerstva školstva spolu so zverejnením výchovnovzdelávacieho plánu, ktorý každá detská skupina bude musieť mať vypracovaný. Verejný zoznam so vzdelávacím plánom by prispel aj ku kvalite detských skupín. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)


Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, ja vás ešte, pardon, preruším. Pani poslankyňa ma požiadala, že by chceli tento bod predkladatelia dokončiť, takže verím, že s tým nebudete mať problém. Neni, nech sa páči, môžete pokračovať.

Petrík, Simona, poslankyňa NR SR
Ďakujem. Takže vrátim sa k tej kvalite. Čiže práve tento verejný zoznam aj s tým vzdelávacím plánom, ktorý by bol zverejnený priamo na ministerstve, na webe ministerstva školstva, by docielil alebo prispel ku kvalite detských skupín tým, že by docielil transparentnosť, kontrolovateľnosť a tým aj zvýšil tlak na kvalitu samotnej služby. Rodičia budú mať možnosť porovnania rôznych foriem detských skupín a vyberú pre svoje dieťa vyhovujúci typ. Maximálny počet detí na jedného opatrovateľa bude šesť. Ak bude v skupine viac detí, bude, samozrejme, aj počet opatrovateľov rásť, a to konkrétne dve osoby na 20 detí a tri osoby, pokiaľ medzi týmito 20 deťmi bude aspoň jedno dieťa pod dva roky.
Detské skupiny sú aj z dlhodobého ekonomického hľadiska výhodnejším riešením ako stavba nových škôlok a jaslí, pretože momentálne síce kulminuje pôrodnosť, na svet prichádza, už som to spomínala, na svet prichádzajú potomkovia tzv. generácie Husákových detí, ale po opadnutí tohto baby boomu sa môže stať a pravdepodobne sa to aj stane, že v niektorých miestach budú škôlky opäť prázdne a budú sa zasa prerábať na iné zariadenia. Detské skupiny čiastočne riešia aj tento problém, keďže služba sa poskytuje už v existujúcich priestoroch alebo v domácom prostredí. Čiže keď sa mamička doma na rodičovskej dovolenke chce postarať okrem svojho jedného dieťaťa aj o dve-tri ďalšie, bude to môcť urobiť. Už dnes v komunitách prirodzene vznikajú rôzne formy svojpomoci medzi rodičmi. Chceli sme tomuto prirodzenému vývoju dať právny rámec a kontrolu a práve cez tento vznik detských skupín, aby každé dieťa malo šancu rozvíjať sa v kolektíve a aby mali rodičia prehľad o tom, ako sú v skupinách potreby detí napĺňané. Služby v detských skupinách budú aj cenovo dostupné. Čiže nie je to alternatíva k drahším súkromných škôlkam. Navrhujeme totiž, aby boli detské skupiny neziskového charakteru. Mohli by si účtovať rodičom, teda mohli by si účtovať len služby za cenu oprávnených nákladov. Tým sa zabezpečí, že detské skupiny budú fungovať len v prospech detí, a nie na tvorbu zisku.
Kolegyne, kolegovia, tento návrh považujeme za praktický, prospešný a takisto zároveň veľmi potrebný. Vďaka nemu by sme mohli riešiť nedostatok miest v škôlkach už teraz, a nie čakať na dostavby cez verejné obstarávania, ktoré často trvajú dlhé mesiace až roky, až možno do ďalšieho volebného obdobia, kedy sa začnú opäť odškrtávať niektoré budovy, ktoré boli pristavené. Preto na vás apelujem a žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, poslancovi Ľudovítovi Gogovi.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu návrhu uvedeného zákona (tlač 474). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali 5. mája 2017 a gestorský výbor do 9. mája 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku. Prihlásila sa pani poslankyňa Zimenová, ktorá nie je v rokovacej sále. Tak sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Chce zaujať stanovisko navrhovateľka? Nie. Spravodajca sa nechce vyjadriť.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň vám prajem pekný večer.

(Prerušenie rokovania o 20.06 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram jedenásty rokovací deň 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadal pán poslanec Zsolt Simon, dlhodobo práceneschopná pani poslankyňa Eva Antošová a na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Peter Antal.
Pristúpime k prerokovaniu návrhu mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na udelenie pokuty poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Tlač má, návrh má tlač 432.
Prosím predsedu Mandátového a imunitného výboru poslanca Richarda Rašiho, aby návrh uviedol, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na udelenie pokuty poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 432.)

Ďakujem pekne, príjemné dobré ráno prajem. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy, vážení páni, predkladám návrh Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na udelenie pokuty poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Na základe podnetu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Danka začal mandátový a imunitný výbor disciplinárne konanie voči poslancom Národnej rady Slovenskej republiky Igorovi Matovičovi, Milanovi Mazurekovi a Stanislavovi Mizíkovi za výroky pri výkone funkcie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky prednesené na 10. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. V zmysle § 137 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a prijatých uznesení výboru som doručil menovaným poslancom oznámenie o začatí disciplinárneho konania so žiadosťou o ich vyjadrenie k začatiu disciplinárneho konania.
Na rokovaní 11. schôdze mandátového a imunitného výboru dňa 7. decembra sa zúčastnil pán poslanec Matovič, pán poslanec Mazurek a pán poslanec Mizík a bol im vytvorený priestor na osobné vyjadrenie sa k disciplinárnemu konaniu. Na základe všetkých materiálov, ktoré výbor mal ako podklad na rozhodovanie vo veci, a na základe vyjadrení menovaných poslancov výbor prijal uznesenia č. 18, 19 a 20, v ktorých poslancom odporučil podľa § 139 ods. 1 rokovacieho poriadku ospravedlniť sa na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky za výroky prednesené na 10. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Na rokovaní 12. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky piatym bodom programu bolo Ospravedlnenie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v zmysle uznesení Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Pán poslanec Mazurek a pán poslanec Mizík vystúpili na schôdzi. Vystúpenie poslancov pána Mazureka a pána Mizíka na 12. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 1. februára 2017 výbor nepovažuje za ospravedlnenie, svoje výroky neospravedlnili, ale skôr obhajovali.
Na základe týchto skutočností zasadal Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky dňa 8. februára. Výbor prijal uznesenie č. 21 a 22, v ktorom odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa zákona o rokovacom poriadku udeliť pokutu pánom poslancom Mazurekovi a Mizíkovi vo výške 1 000 eur. Návrh na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky je súčasťou predloženého materiálu, kde návrh Národnej rady Slovenskej republiky znie, aby sa podľa rokovacieho poriadku udelila pánovi poslancovi Mizíkovi a pánovi poslancovi Mazurekovi pokuta vo výške 1 000 eur. Sú to dva návrhy uznesení, každý je robený samostatne.
Čo sa týka pána poslanca Matoviča, tam je konanie prerušené, nakoľko sa čaká o vyjadrenie, akceptovanie či neakceptovanie jeho neúčasti a ospravedlnenia na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, keď mal možnosť sa ospravedlniť v pléne a po rozhodnutí sa, či ospravedlnenie bude alebo nebude akceptované, bude pokračovať rokovanie mandátového a imunitného výboru naďalej.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku.
Za klub ĽS NS pán poslanec Schlosár, nech sa páči.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán predsedajúci, už len samotná skutočnosť, že tu dnes prerokúvame udelenie pokuty poslancom Národnej rady za výroky, ktoré predniesli na tejto pôde, teda udelenie pokuty za slová a názory, je dôkazom toho, čo hovorí Ľudová strana Naše Slovensko už dávno. A síce, že na Slovensku neexistuje skutočná demokracia, na Slovensku je dovolené hovoriť len to, čo vyhovuje vláde a jej mecenášom, resp. to, čo ich nejakým spôsobom neohrozuje a nie je pre nich nepríjemné. Je to jednoducho dôkazom toho, že demokracia na Slovensku v plnej miere platí len pre úzku skupinu vyvolených. Ako člen mandátového a imunitného výboru teraz rozoberiem dôvody, pre ktoré je udelenie pokuty poslancom Ľudovej strany Naše Slovensko nielen so všetkými, v rozpore so všetkými princípmi demokratického a právneho štátu, ale je predovšetkým v rozpore so zdravým rozumom, pravdou a spravodlivosťou. Takže poďme pekne po poriadku.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko, ktorý je pôvodcom tohto absurdného návrhu na trestanie poslancov za vyslovený názor, v tomto svojom návrhu tvrdí, že výroky našich poslancov napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu tzv. hanobenia národa, rasy a presvedčenia. Inými slovami, našich poslancov chce pokutovať na základe presvedčenia, že ich výroky by boli trestné, ak by ich nechránila poslanecká imunita. Pozrime sa ale na to, aká je skutočnosť.
Skutočnosť je taká, že výroky našich poslancov nie sú v rozpore so žiadnym platným zákonom Slovenskej republiky. A teda ak by neboli poslancami, nehrozila by im za ich výroky žiadna pokuta a ani iná sankcia. Na tomto mieste si dovolím odcitovať znenie § 423 Trestného zákona, teda skutkovú podstatu trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, na ktorú sa Andrej Danko odvoláva.
Takže citujem: "Kto verejne hanobí
a) niektorý národ, jeho jazyk, niektorú rasu alebo etnickú skupinu alebo
b) skupinu osôb alebo jednotlivca pre ich skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre jej skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, politické presvedčenie, náboženské vyznanie alebo preto, že sú bez vyznania,
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až tri roky."
Poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko vo svojich výrokoch kritizovali cudzie štáty a cudzie vlády. O Izraeli napríklad pán poslanec Mizík uviedol, že vznikol terorom extrémistických skupín, že tento štát prevádza extrémistickú politiku voči Palestínčanom. Pán poslanec Mazurek zase položil otázku, či nie je práve Izrael štátom, kde ešte stále existuje reálne a legálne apartheid. A vládu Spojených štátov amerických a Izraela označil za fašistickú.
Ja sa teraz pýtam, páni poslanci, kde v skutkovej podstate trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia, ktorú som vám čítal, nájdete hanobenie štátu či vlády. Jednoducho náš Trestný zákon, ale ani žiaden iný predpis také niečo nepozná a teda ani nezakazuje. A bolo by to aj skutočne absurdné, keby demokraticky zvolený zástupca ľudu nemohol dokonca ani na pôde parlamentu slobodne kritizovať akýkoľvek štát či akúkoľvek vládu. Zakazovať kritiku štátu či kritiku vlády, to je podľa môjho názoru čistá totalita, pretože práve totalitné režimy sú niečím takýmto typické.
Žiaľ, podľa Andreja Danka a všetkých, ktorí ho v tejto veci podporujú, je táto verejná kritika hodná potrestania pokutou tisíc eur. Dokonca ani výroky poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko o islame nie sú podľa platnej legislatívy trestné, pretože nehovoria o moslimoch ako o jednotlivcoch alebo ako o skupine osôb, teda tak, ako to predpokladá Trestný zákon v § 423 písm. b), ale hovoria výlučne o islame ako o náboženstve alebo o politickom systéme. Pravda je teda taká, že poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko svojimi výrokmi neporušili žiaden zákon, žiaden predpis, ani žiaden iný dokument. Jediné previnenie je len v tom, že si dovolili otvorene kritizovať to, čo je v dnešnom svete politickej korektnosti nedotknuteľné. Jej jediná vina spočíva v tom, že povedali pravdu, o ktorej médiá mlčia a ktorú chcú umlčať, pretože sa im jednoducho nehodí, pretože je pre nich nepohodlná a nebezpečná.
A práve tu sa dostávam k jadru celého problému a k základnej otázke. Sú výroky poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko pravdivé? Ak sú pravdivé, potom neexistuje skutočne žiaden právny ani morálny dôvod, prečo by sme mali takéto výroky odsúdiť a už vôbec nie je dôvod na to, aby sme ich potrestali. Som presvedčený, že pravda je nadovšetko a vysloviť ju treba aj vtedy, ak niekoho uráža, alebo ak je pre niekoho nepríjemná. Celé toto absurdné konanie voči našim poslancom sa začalo na základe toho, že Andrej Danko sa cítil byť dotknutý ich výrokmi. Už len to je akési mierne povedané čudné, pretože je skutočne zvláštne, že predseda Národnej rady, ktorý je občanom Slovenskej republiky a podľa svojich slov vyznáva kresťanskú vieru, sa cíti byť urazený výrokmi voči islamu, voči Spojeným štátom americkým a Izraelu. Keby bol predsedom izraelského parlamentu Knesset, bolo by to pochopiteľné, takisto keby bol šéfom amerického kongresu alebo vyznávačom islamu, vtedy by som to tiež vedel pochopiť. No v tomto prípade to o niečom vypovedá a kto má rozum, to ľahko pochopí.
Prejdime ale k samotnému obsahu výrokov našich poslancov a teda k podstate, do akej miery zodpovedajú výroky poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko pravde a skutočnosti. Začnem výrokmi o islame. Nechcem tu rozoberať fungovanie islamu, lebo to už urobili predo mnou moji kolegovia, zastavím sa len pri výroku pána poslanca Mizíka, ktorý hovoril o islame ako o satansko-pedofilnom diele diabla.
Ak nejaká osoba má sex s deväťročným dievčaťom, je to evidentne znak pedofilnej úchylky. Na to človek nemusí byť ani psychiater, ani psychológ, myslím si, že to je každému z nás jasné. Ak takáto osoba je zakladateľom nejakého náboženstva a jednou z jeho najdôležitejších postáv a stúpenci tohto náboženstva túto skutočnosť nielenže nepopierajú, ale ani neodsudzujú, potom je naozaj celkom legitímne hovoriť o tomto náboženstve tak, ako to povedal pán poslanec Mizík. Pokiaľ ide o to, koho dielom je islam z náboženského hľadiska, tu treba povedať, že podľa najsvätejšej knihy všetkých kresťanov Biblie sú bohovia pohanov, čiže bohovia akéhokoľvek nekresťanského náboženstva, teda aj vrátane islamu, démoni. Len napríklad v žalme 96 v piatom verši sa píše: "lebo všetci bohovia pohanov sú démoni" a taktiež v Novom zákone v prvom liste Korinťanov v desiatej kapitole v dvadsiatom verši sa hovorí: "ale čo pohania obetujú, to obetujú démonom a nie Bohu a ja nechcem, aby ste boli spoločníkmi démonov".
Ak teda chcete trestať poslanca Mizíka za to, že podľa neho pohanské náboženstvo, teda islam, je démonické, čiže je to dielo diabla, musíte potom potrestať všetkých kresťanov, ktorí sa s Bibliou bezvýhradne stotožňujú. Ak by sme postupovali podľa vašej logiky, tak potom by sa každý kresťan, ktorý verejne cituje tieto výroky z Biblie, dopúšťal trestného činu. Inými slovami, mnohí z vás chcú fakticky potrestať pána poslanca Mizíka za to, čo vyplýva z jeho kresťanskej viery, za to, čo je napísané v Biblii. A to je pre každého skutočného kresťana absolútne neprijateľné, pretože by to znamenalo zaprieť svoju vieru a teda zaprieť Pána Boha.
Preto, páni poslanci, ak budete hlasovať za to, aby pán poslanec Mizík dostal pokutu, bude to znamenať, že ste za to, aby poslanec Národnej rady Slovenskej republiky bol prenasledovaný pre svoju kresťanskú vieru, pre vernosť tomu, čo je napísané v Biblii.
Pokiaľ ide o výroky kritizujúce štát Izrael a vládu tohto štátu, tu sa treba opäť opýtať, na základe čoho pán predseda Danko súdi, že tieto nezodpovedajú pravde? Na základe toho, že to povedali predstavitelia židovskej náboženskej obce, čiže Židia? Ja sa pýtam, vypočul si aj názor druhej strany, názor Palestínčanov, ktorí tvrdia, že sú v Izraeli utláčaní? Ak sa ktokoľvek z toho parlamentu má rozhodnúť, či výroky, ktoré zazneli, zodpovedajú pravde, musí poznať nielen stanovisko jednej strany, ale aj tej druhej.
Preto mojou druhou otázkou je: zoznámil sa niekto s argumentami Veľvyslanectva štátu Palestína na Slovensku? Ak nie, tak nemá právo tieto výroky akokoľvek posudzovať. A ak sa s týmito palestínskymi argumentami zoznámil a nepovažuje ich za pravdivé, nech povie dôvody, prečo si myslí, že sú nepravdivé a nech povie protiargumenty, ktoré ich presvedčivo vyvrátia. Ak to však urobiť nevie alebo nechce, nemôže odsudzovať nikoho a tobôž nie poslancov Národnej rady, ktorí sú presvedčení o ich pravdivosti a na základe nich aj verejne vystupujú.
Pán poslanec Mazurek tvrdí, že v štáte Izrael funguje apartheid, pretože Palestínec tam nie je rovnocenný Židovi. Opäť sa pýtam, je to lož, alebo je to pravda? Myslím si, že každému z nás je jasné, že ak by sme si sem do pléna zavolali kohokoľvek zo spomínaného Veľvyslanectva štátu Palestína na Slovensku, tak nám potvrdí, že apartheid, resp. diskriminácia Palestínca zo strany Židov v Izraeli je reálnym faktom. Taktiež veľmi zaujímavé by bolo, keby sme si tu mohli vypočuť osobné svedectvo známeho palestínskeho spisovateľa žijúceho na Slovensku Nidala Saleha. Prečítajte si jeho knihy a príde vám zle z toho, aké odporné zločiny podľa neho robí izraelská vláda voči Palestíncom. Samozrejme, svedectvá Palestíncom proti Izraelu možno odmietnuť ako zaujaté, rovnako ako možno odmietnuť ako zaujaté aj svedectvá Židov v prospech tohto štátu.
O tom, že v štáte Izrael funguje apartheid, však nehovoria len Palestínci. Existuje celý rad významných osobností z Organizácie spojených národov, zo Spojených štátov amerických a dokonca aj z Juhoafrickej republiky, kde sami zažili apartheid, ktorí tvrdia to isté, čo pán poslanec Mazurek a Palestínci. Uvediem niekoľko príkladov.
Bývalý špeciálny spravodajca OSN John Agard opísal situáciu na západnom brehu Jordánu ako, citujem: "režimom apartheidu horším ako ten, ktorý existoval v južnej Afrike". Druhý príklad, o apartheide v Izraeli hovoril Jimmy Carter, bývalý prezident Spojených štátov amerických a nositeľ Nobelovej ceny za mier v roku 2006 v knihe s názvom "Palestína, mier nie apartheid", alebo írsky mierový aktivista a nositeľ (pozn. red.: správne "írska mierová aktivistka a nositeľka") Nobelovej ceny za mier Mairead Maguire. Desmond Tutu, anglikánsky arcibiskup z Juhoafrickej republiky, nositeľ Nobelovej ceny za mier a známy bojovník proti apartheidu v apríli 2010 napísal otvorený list Univerzite v Berkeley, v ktorom uviedol, citujem: "Bol som na okupovanom palestínskom území a bol som svedkom rasovej segregácie ciest, bývania, ktoré mi tak veľmi pripomenuli podmienky, ktoré sme zažili v južnej Afrike počas rasistického systému apartheidu." A len celkom nedávno orgán Organizácie spojených národov Ekonomická a sociálna komisia pre západnú Áziu združujúca 18 štátov vo svojej správe dospela k tomu istému záveru, ako Desmond Tutu, že Izrael je rasistický štát, ktorý zaviedol systém apartheidu, ktorý prenasleduje palestínsky ľud. To boli výroky a zistenia nežidov.
Čo ale potom poviete na to, že štát Izrael obvinili z apartheidu aj mnohí Židia, ktorí logicky nemajú dôvod vystupovať proti vlastnému štátu? Za všetkých spomeniem len dva výroky.
Michael Ben-Yair, bývalý generálny prokurátor Izraela, citujem: "V roku 1967 sme sa entuziasticky rozhodli stať koloniálnou spoločnosťou ignorujúc medzinárodné zmluvy vyvlastňovať zem, sťahovať osadníkov z Izraela na okupované územia, zúčastňovať sa na krádeži a hľadať ospravedlnenia pre všetky tieto aktivity. Vášnivo túžiac ponechať si okupované územia sme vytvorili dva súdne systémy, jeden progresívny, liberálny v Izraeli, druhý krutý, útočný na okupovaných územiach. Prakticky sme ustanovili apartheidný režim na okupovaných územiach hneď po ich dobytí. Tento utláčateľský režim existuje dodnes."
A druhý výrok - Bradley Burton, významný novinár z denníka Haaretz v týchto novinách napísal v roku 2015, citujem: "Bol som jedným z tých, ktorí oponovali nálepke apartheid prisudzovanej Izraelu, už tomu neoponujem. Nemôžem už ďalej predstierať. Toto sa stalo s našou vládou zákona, dve odlišné sady pravidiel, jedna pre nás a druhá, ktorú hádžeme na nich, apartheid. Sme tým, čo sme stvorili. Sme tým, čo robíme a ranami, ktoré spôsobujeme miliónom iných. Sme tým, nad čím privierame oči. Náš Izrael je tým, čím sa stal, apartheidom. Čo znamená apartheid na izraelský spôsob? Apartheid znamená fundametalistický klérus presadzujúci prehlbovanie segregácie, nerovnosti, nadradenosti a podrobenia. Apartheid znamená zákonodarcov Likudu a bývalého šéfa tajnej služby Aviho Dichtera volajúcich v nedeľu pre oddelených z podelených segregovaných cestách a diaľniciach pre Izraelčanov a Palestínčanov. Apartheid znamená stovky útokov osadníkov proti palestínskemu majetku, živobytiu a životu bez usvedčenia, bez obvinenia, dokonca bez podozrivých. Apartheid znamená nespočetné množstvo Palestínčanov väznených bez súdu, zastrelených bez súdu, zastrelených do chrbta pri úteku a bez oprávneného dôvodu. Apartheid znamená izraelských predstaviteľov používajúcich armádu, políciu, vojenské súdy a drakonické administratívne väzby nielen proti terorizmu, ale aj na obmedzenie takmer každého spôsobu nenásilného protestu Palestíncov."
Napokon aj podľa prieskumu z roku 2012, ktorý uverejnili významné britské noviny The Telegrapf, si až 58 % izraelských Židov myslí, že Izrael už teraz praktizuje systém apartheidu proti Palestíncom. Toľko teda k samotnému tvrdeniu, že či Izrael je štátom apartheidu alebo nie.
Okrem toho, či sú Palestínci v Izraeli menejcenní oproti Židom, na túto tému by som mohol uviesť ešte jeden významný citát, a to od nikoho iného, ako bývalého hlavného sefardského rabína Izraela Ovadia Yosefa. Pre tých z vás, ktorí netušia, kto bol tento človek, uvediem, že tento rabín bol zakladateľom a duchovným vodcom izraelskej parlamentnej politickej strany Šás, ktorá od svojho vzniku v roku 1984 bola s výnimkou rokov 2003 až 2006 vždy súčasťou izraelskej vlády. V posledných voľbách získala skoro 9 % hlasov a má dokonca 11 kresiel v izraelskom parlamente. V súčasnej izraelskej vláde táto strana disponuje dvoma ministrami, z toho jeden je šéfom silového rezortu ministerstva vnútra. Čiže išlo o mimoriadne vplyvného a uznávaného človeka v štáte Izrael.
Nasledovné výroky tohto rabína nepochádzajú z nejakého extrémistického alebo konšpiračného webu, ale zverejnili ich známe izraelské noviny Haaretz a tlačová agentúra ČTK v roku 2010. Takže citujem: "Gaulovia sa narodili len preto, aby nám slúžili. Na svete nemajú iné poslanie, len slúžiť národu Izraela. Prečo je treba pohanov? Budú pracovať, budú orať, budú žať a my budeme sedieť ako páni a jesť. To je dôvod, prečo boli vytvorení."
A druhý výrok: "Pohania sú ako ostatní, musia zomrieť, ale Boh im dal dlhovekosť. Prečo? Predstavte si osla, keď uhynie, príde človek o peniaze. Je to sluha a preto mu je daný dlhý život, aby pre Žida mohol dlho pracovať." Komu by nestačili ani tieto slová a fakty, môžem poskytnúť zoznam ďalších židovských autorov, ktorí kritizujú štát Izrael a potvrdzujú tak slová poslanca Mazureka. Poďme ale ďalej.
Pán poslanec Mizík tvrdí, že štát Izrael vznikol terorom extrémistických skupín. Je to lož, alebo je to pravda? Ak si prečítate akúkoľvek historickú knihu o vzniku tohto štátu, môžete dôjsť, nemôžete dôjsť k inému záveru, ako k tomu, že tento výrok odráža historickú skutočnosť. Teda nejde o žiaden výmysel nejakého konšpiračného webu, ale o fakty, ktoré sú v komunite historikov všeobecne uznávané a ľahko overiteľné. A k tomu aj, a to, kto tomu aj tak neverí, s radosťou mu poskytnem zoznam literatúry, z ktorej som čerpal.
Izrael ako štát skutočne vznikol významným prispením teroristickej činnosti, a to rôznych sionistických organizácií, ako boli Irgún, Lehi, Hagana, či Palmach. Ešte raz pripomínam, že vychádzam zo všeobecne uznávaných zdrojov, ktoré akceptujú aj mnohí židovskí autori. Spomeniem len niekoľko najznámejších prípadov:
- 6. novembra 1944 Lehi zavraždila britského ministra lorda Moyneho v egyptskej Káhire.
- 22. júla 1946 Irgún spáchal bombový útok na britskú administratívnu základňu v hoteli Král David, počas ktorého bolo zabitých 91 ľudí.
- 5. a 6. januára 1948 bol vykonaný bombový útok na hotel Semiramis s príslušníkmi Hagany, zabitých bolo 24 ľudí.
- 9. apríla 1948 Irgún a Lehi spáchali masakru v palestínskej dedine Deir Yassin, zavraždili 100, podľa iných zdrojov až 254 ľudí, z toho 77 žien a 60 detí.
- 17. septembra 1948 Lehi zavraždila mediátora Spojených národov Folke Bernadotteho.
A takto by som mohol pokračovať uvádzaním desiatok ďalších zločinov a teroristických útokov, pri ktorých boli vraždení moslimovia aj kresťania rukami Židov, ktorí bojovali za vznik štátu Izrael. Výsledkom týchto činov bolo to, že bolo zničených celkom 400 až 600 palestínskych dedín. Z Palestíny utieklo alebo bolo vyhnaných viac ako 700-tisíc palestínskych Arabov, ktorým dodnes Izrael neumožnil návrat do svojej vlasti. Na miestach zničených palestínskych dedín vyrástli židovské osady, ktoré sa napriek mnohým protestom svetovej verejnosti stále rozširujú aj na územiach, ktoré dovtedy takmer žiadni Židia neobývali. Za tieto a mnohé ďalšie útoky boli v tej dobe považované organizácie ako Irgún či Lehi za teroristické, a to nielen palestínskymi Arabmi, ale aj Veľkou Britániou, Spojenými štátmi americkými či Organizáciou spojených národov.
Ďalšou dôležitou vecou je to, že tieto organizácie neboli nejakou izolovanou skupinou extrémistov, ktorá nemala nič spoločné s vedením štátu Izrael. Naopak. Irgun vznikla v roku 1931 a bola rozpustená v roku 1948, keď sa jej členovia začlenili do oficiálnej izraelskej armády. Veliteľom Irgunu bol Menachem Begin, neskorší predseda vlády štátu Izrael. Na tomto mieste pripomeniem, že Begina nazýval teroristom a fašistom dokonca aj slávny židovský vedec Albert Einstein, ktorý spolu s 27 inými prominentmi židovskými intelektuálmi napísal 4. decembra 1948 otvorený list do New York Times, kde odsúdil teroristické útoky týchto skupín.
Lehi vznikla v roku 1940 po oddelení od Irgunu. Rozpustená bola v roku 1948, keď sa jej členovia začlenili do oficiálnej armády štátu Izrael rovnako ako Irgun. Za rozpustenie dostali jej vodcovia amnestiu za všetky vojnové zločiny, ktorých sa v minulosti dopustili. Jeden z vodcov Lehi Jicchak Šamir sa stal dokonca aj dvojnásobným predsedom vlády štátu Izrael. Ďalší boli členovia izraelského parlamentu Knesset. Najvyšší veliteľ a zakladateľ Lehi, vodca takzvaného revizionistického sionizmu Ze´ev Jabotinskij je dodnes uznávanou osobnosťou v štáte Izrael. Je po ňom pomenovaných 57 ulíc, parkov a námestí, ako aj historický inštitút sídliaci v Tel Avive. Takzvaného Jabotinského medaila je udeľovaná ako štátne vyznamenanie za význačnú službu pre štát Izrael.
Hagana vznikla v roku 1921. Rozpustená bola v roku 1948, keď sa stala jadrom oficiálnej armády štátu Izrael. Medzi jej členov patrili aj neskorší izraelskí premiéri Jicchak Rabin a Ariel Šaron. Lechi, Irgun aj Hagana vytvorili v októbri 1945 spoločnú vojenskú alianciu s názvom Židovské hnutie odporu, ktoré bolo vytvorené židovskou agentúrou prestížnou a dodnes medzinárodne uznávanou sionistickou organizáciou.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že Legi, Lehi, Irgun aj Hagana boli pevnou súčasťou štátu Izrael, ktorý vznikol ako výsledok ich vojenskej ako aj teroristickej a zločineckej činnosti. Tieto tri polovojenské sionistické hnutia po vzniku štátu Izrael vytvorili oficiálnu armádu tohto štátu. Žiaden člen týchto sionistických organizácii nebol nikdy v štáte Izrael odsúdený za vojnové zločiny či terorizmus. Naopak, ich velitelia či členovia sú v štáte Izrael dodnes všeobecne uznávaní a dokonca sa stali premiérmi, ministrami či poslancami Izraelského štátu. Toľko teda k faktom.
Vážení kolegovia, ak hovoriť pravdu, nech je akokoľvek tvrdá, nepríjemná a urážajúca, je podľa vás za hranicou slobody prejavu a ak chcete toto hovorenie pravdy trestať, tak potom podľa mňa platí to, že slobodu prejavu tu vôbec nemáme. Alebo ju máme, ale je len pre vyvolených, ktorí u nás vládnu a ktorí v záujme udržania svojho postavenia určujú, čo sa smie verejne povedať a čo nie. Ak poslanci nemôžu už ani na pôde parlamentu slobodne hovoriť to, čo si myslia, tak potom nemá absolútne žiaden význam ani poslanecká imunita, ktorá nám zostala.
Na záver chcem povedať, že sloboda prejavu poslanca pri výkone svojej funkcie je viac, ako to, že niekoho jeho výroky urážajú. Je to viac ako politické názory či cítenie kohokoľvek, vrátane Židov, Izraela či Spojených štátov amerických. My všetci sme poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, nie sme sluhovia cudzích štátov, ani žiadnych cudzích mocností. My rozhodujeme o tom, čo smieme povedať a čo nie. Keď to pána Danka zaujíma, dobre, mňa ale a ani mojich kolegov však nezaujíma, čo na výroky našich poslancov povedia niekde na izraelskej ambasáde v Bratislave, čo na to povedia niekde v Tel Avive alebo čo na to povedia vo Washingtone. Nás zaujíma jedine pravda, spravodlivosť a dobro Slovenska.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. S faktickými poznámkami štyria poslanci. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Pán poslanec Mazurek.