14. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister vnútra Slovenskej republiky, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Ministerstvo vnútra schválilo dotáciu na projekt miestnej občianskej poriadkovej služby v rómskych komunitách, teda takzvané rómske hliadky. Na tento projekt bolo vyčlenených 10 miliónov eur. Výkon tejto práce nesie podobné znaky, ako práca v súkromnej bezpečnostnej službe. Zamestnanci SBS si však musia absolvovať odbornú prípravu, takzvaný kurz SBS. Svoju bezúhonnosť musia zdokladovať odpisom z registra trestov a musia zložiť skúšku odbornej spôsobilosti, ktorá preverí ich znalosť potrebných právnych predpisov, ako aj znalosť postupov pri ochrane osôb a majetku.
V tejto súvislosti si vám dovoľujem položiť tieto otázky:
1. Ako bude prebiehať výberové konanie medzi uchádzačmi o prácu v rómskych hliadkach? Bude mať vo výberovej komisii zastúpenie aj príslušník najbližšieho obvodného oddelenia policajného zboru?
2. Aké požiadavky musia spĺňať členovia rómskych hliadok? Čiže napríklad výška ukončeného vzdelania, fyzické predpoklady, odborná spôsobilosť.
3. Budú musieť členovia rómskych občianskych hliadok dokladovať svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov?
4. Akým dokladom, prípadne spôsobom budú uchádzači o prácu v rómskych hliadkach dokladovať, že sú príslušníci rómskeho etnika?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Viskupič.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi využiť ustanovenie rokovacieho poriadku a v písomnej časti prihlásení podať dve interpelácie. Dve ústne interpelácie, ktoré mám ambíciu potom spracovať aj do písomnej polohy.
Prvá interpelácia bude smerovať na ministerstvo kultúry, aj tu prítomného ministra kultúry a týkať sa má médií verejnej služby.
Za ostatný čas sme mali možnosť sledovať snahu mediálneho výboru, ktorý chce a má za ambíciu otvoriť proces voľby generálneho riaditeľa alebo generálnej riaditeľky v čo najväčšej objektivizovanej polohe. A preto by ma zaujímal názor ministra kultúry, ktorý v ostatnom čase sa vyjadril tak, že sa nebude rozprávať o tejto voľbe s premiérom cez médiá.
Zároveň ale vnímam, že existujú aj iné fóra, ako sú priamo médiá. Naposledy to bola napríklad hodina otázok, kde z môjho pohľadu tak, ako som vyzval premiéra, aby umožnil čo najobjektívnejší spôsob voľby, aby dal od média verejnej služby ruky nateraz preč. Nedeje sa tak, tak preto budem adresovať otázku alebo zopár otázok na ministra kultúry, a to hlavne v duchu, čo si myslí o objektivite média verejnej služby, čo si myslí o troch základných faktoroch, ktoré médium verejnej služby dimenzujú, a to je udržateľnosť financií a financovania tohto médiá, jeho dôveryhodnosť, jeho objektivita.
Ďalšiu otázku, ktorú by som v tomto mal, ako teda vníma zasahovanie v tomto čase, v tomto veľmi senzitívnom čase do tohoto procesu od premiéra a ako to teda vlastne v strane SMER ohľadom voľby, resp. ostatného pôsobenia generálneho riaditeľa Miku je.
Tretia otázka v tomto: zabezpečí alebo bude sa ministerstvo kultúry snažiť, aby spolu s výborom pre médiá a kultúru umožnila vybrať najlepšieho z možných kandidátov, ktorí sa prihlásia alebo podľahne tlaku svojich straníckych špičiek a tento proces bude spolitizovaný omnoho viacej ako potrebuje?
Posledná otázka. Vníma ministerstvo kultúry ako zdvihnutý prst to, že premiér tejto krajiny alebo premiér Slovenska je v reálnom spore s mnohými redaktormi, s médiom verejnej služby? A nemyslím si, že napriek tomu, že mám viacero výhrad voči fungovaniu či už Slovenskej televízie alebo Slovenského rozhlasu, či si nemyslí, že tento osobný spor ovplyvní voľbu generálneho riaditeľa RTVS takým spôsobom, že príde k politickému ovládnutiu média verejnej služby.
Chcem iba konštatovať na záver tejto ústnej časti tejto interpelácie voči ministerstvu kultúry, že vychádzam z toho, že v RTVS sú problémy, sú problémy napríklad na základe toho, kde sa koalícia dostala do problémov takpovediac sama, schválila si nejaké programové vyhlásenie, kde konštatovali, že médium verejnej služby je finančne poddimenzované. Pred verejnosťou sa zaviazali nami kritizovaným faktom, že chcú zdvíhať koncesionársky poplatok a zabezpečiť tak financovanie RTVS. Na druhej strane na základe politického zápasu, kde myslím, že nie je to tajomstvo, lebo je to verejne dostupné, že jeden z koaličných partnerov tento záväzok z programového vyhlásenia vlády torpédoval a tým pádom médium verejnej služby zabezpečené financovanie z tohto pohľadu nemá. Čiže existujú mnohé deklarácie a možno aj mnohé dobré úmysly, ktoré ale v tomto prípade vedú do pekla. Osobne sa obávam ako člen výboru pre médiá a kultúru, ako jeden z tých ľudí, ktorí budú na verejných vypočutiach, že už v tejto fáze prichádza k neoprávnenému zásahu od silných a vplyvných ľudí tejto krajiny a myslím si, že televízia naozaj má patriť občanom. A toto by malo byť mementom či pre premiéra či pre ministra kultúry, alebo každého jedného z nás, ktorý sa na voľbe generálneho riaditeľa o nie tak dlhý čas zúčastníme. Toľko k prvej časti.
Druhá interpelácia, ktorá tiež bude následne spracovaná písomne, je ovplyvnená tým, že som mal tú možnosť sa zúčastniť rokovania hospodárskeho výboru s témou vysporiadania okradnutých zamestnancov SCP Mondi a s témou, že SCP alebo Slovenské celulózky a papierne podľa váhy dôkazov nepatria súčasnému privatizérovi alebo človeku, ktorý získal túto fabriku v privatizácii, ale štátu. Keďže som nebol spokojný a nie som spokojný s tým, ako minister Žiga argumentoval na výbore, využívam aj túto možnosť na to, aby som mu položil niekoľko otázok, ktoré v tomto prípade budem trvať na tom, aby sa ich, odpovede na tieto otázky nevyhol, tak ako to urobil na výbore. Otázky pre ministra hospodárstva Petra Žigu sú nasledovné a možno aj tak, ako ich tu prednesiem, osvetlia situáciu aj prítomným kolegom aj členom vlády.
V roku 1996 počas bezbrehej a z môjho pohľadu veľmi zlodejskej privatizácie Vladimíra Mečiara 29-ročný chalanisko z Detvy získal kontrolný balík v SCP Mondi. Človek, ktorý nemal s papierenským priemyslom nič spoločné. Prvýkrát v tejto fabrike bol až vtedy, keď mu toto bolo na Fonde národného majetku priklepnuté. A okradol 3 948 zamestnancov tým, že im nevyplatil zamestnanecké akcie a o tejto skutočnosti sa samotní zamestnanci, ako aj verejnosť dozvedela len v nedávnom čase. Ľudia sa združili v občianskom združení Ružomberský papier a žiadajú, aby 15 % zo 67-percentného balíka pre firmu ECO-INVEST, ktorá patrí pánovi Fiľovi, im bola vyplatená. Tento záväzok bola druhá kumulatívna podmienka pri privatizácii. Je nepremlčateľný, pretože sa jedná o majetkový záväzok a keďže táto podmienka nebola splnená, máme za to, že po prvé, privatizácia alebo privatizačná zmluva, ktorá je nemenná a nedá sa dodatkovať, zaväzuje podnikateľa Fiľa, aby tieto, tých 67 % jednoducho štátu vrátil, resp. štát si ich uplatnil. Keďže táto druhá podmienka nebola dodnes splnená, dovolili sme si spolu s kolegami zvolať aj hospodársky výbor, kde bol minister hospodárstva prítomný a na konkrétne otázky sa viacmenej vyhol. A vystaval svoju argumentáciu na tom, že ľudia, ktorí boli okradnutí, si dovoľujú od podnikateľa Fiľa žiadať svoj nárok, ktorý je nacenený v sume podľa údajov ministerstva hospodárstva v sume 107 mil. eur. To je veľmi podstatný fakt, žiadajú to od podnikateľa Fiľa. Zároveň žiadajú štát, aby im v tejto ich ambícii pomohol, a to tým, že štát bude trvať na tom, že majetok štátu, ktorý od 1. 1. 1999 z dôvodu neplatnosti privatizačnej zmluvy, keďže podmienka nebola splnená, sa vrátil štátu a títo ľudia mohli byť odškodnení.
Takže kladiem otázky pánovi ministrovi Žigovi:
1. Prečo považujete 3 948 zamestnancov, ktorým neboli odovzdané akcie, za nepriateľa štátu? Prečo sa tvárite, že 700 zamestnancov, ktorí sa združili v občianskom združení Ružomberský papier, sú tí, ktorí, alebo označuje ich za tých, ktorí stoja proti vám ako zástupcovi štátu? Nie je to náhodu tak, že by ste mali stáť na ich strane a zabezpečiť, aby ich nárok z privatizačnej zmluvy bol naplnený a aby dostali ad 1) odškodnenie a ad 2) aby ste zabezpečili, aby majetok štátu sa dostal naspäť do štátnych rúk.
2. Koho klamete, pán minister? Mňa alebo médiá, keď nekonzistentne raz uvádzate, že v tejto veci disponujete právnou analýzou a inokedy uvádzate, že nie. Hanbíte sa za túto právnu analýzu, ktorú na základe toho, čo ste prezentovali na výbore, vypracovala právna kancelária pána Kána, ktorý zastupuje, a vyzerá to tak, obe strany sporu. Na jednej strane ste si ho objednali vy ako štát a na druhej strane túto istú právnu kanceláriu používa protistrana pána Fiľa. Necítite sa v konflikte záujmov? A nie je náhodou lepšie požiadať o služby iné právne kancelárie, ktoré by vedeli zabezpečiť práva 3 948 zamestnancov a zároveň všetkých nás? Pretože máme za to, že máte dostatočné množstvo právnych argumentov na to, aby majetok štátu, ktorý pán podnikateľ Fiľo ukradol, sa do štátnych rúk dostal. A nesplnil teda pán Fiľo podmienky privatizačnej zmluvy.
3. Pán minister, trvám na zodpovedaní otázky, či máte k dispozícii právnu analýzu týkajúcu sa uplatňovania nárokov zamestnancov SCP na vydanie akcií, resp. náhrady škody od spoločnosti ECO-INVEST a zároveň uplatňovania nárokov štátu na vydanie akcií spoločnosti SCP Mondi v majetku ECO-INVEST, a to z titulu privatizačnej zmluvy. Je to otázka, ktorá viacmenej zhŕňa to, čo som hovoril úvodom.
4. Prečo nechcete poskytnúť právnu analýzu k uplatňovaniu nárokov štátu ani poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú stranou v súdnych sporoch? Podľa mňa by bolo veľmi významné, aby sme argumentáciu štátu a jej iniciatívu na to, aby sme dostali majetok štátu naspäť a aby sme zabezpečili odškodnenie zamestnancov, mohli vidieť, ako ste sa pripravili, ako vám kancelária pána Kána dáva právne argumenty a z čoho vychádzate.
5. Pán minister, prečo zhadzujete vlastný text privatizačnej zmluvy, ktorá bola vypracovaná Fondom národného majetku, čiže predchodcom MH Manažmentu, a. s. so 100-percentnou účasťou štátu, za ktorú dnes nesiete plnú zodpovednosť? Totižto pán minister využíva argumentáciu, že v privatizačnej zmluve, ktorá je nemenná, nedá sa dodatkovať, je ako keby druhá kumulatívna podmienka. Pre rýchle osvetlenie, prvá bola, že má zaplatiť nejakú kúpnu cenu, zhruba za 7-miliardový podnik má zaplatiť 1,1 mld., a to preto, lebo z majetku, ktorý dostane, má vydať 15 % zamestnancom. A tretia podmienka bola, aby preinvestoval v nejakom časovom horizonte 2,7 mld. vtedajších korún. Keďže tieto tri kumulatívne podmienky platia ako celok a druhú nikdy nesplnil a zamestnanci o nej ani nevedeli, máme za to, že privatizačná zmluva od 1. 1. 1999 je zrušená. A toto je najpodstatnejšia vec. A čudujete sa, kolegovia, že pán minister spochybňuje vlastnú zmluvu a tvári sa, že toto, tá druhá kumulatívna podmienka ako keby neexistovala.
Preto sa pýtam, prečo, pán minister, zhadzuje text vlastnej privatizačnej zmluvy? To je ako keby ktorýkoľvek z nás, ak by predával auto alebo byt a mal zmluvu a protistrana by ho nejakým spôsobom chcela okradnúť, tak v spore by zastupoval, by vyhlasoval niekto z nás, že niektoré ustanovenia tej zmluvy, napríklad vyplatenie kúpnej ceny alebo vysťahovanie sa k nejakému dátumu, by sám ten, ktorý tú zmluvu má, spochybňoval. Osobne sa domnievam, že to pán minister robí preto, že koná v súzvuku nie s poškodenými zamestnancami, nie v záujme štátu, ale koná na základe súčinnosti s pánom privatizérom Fiľom.
6. Prečo poučujete stranu v súdnom konaní, v tomto prípade protistranu, čiže privatizéra Fiľa alebo firmu ECO-INVEST, o možnosti uplatnenia námietky premlčania, keď túto možnosť nemáte ani v súdnom konaní? Ešte raz. Pán minister sa niekoľkokrát vyjadril pre médiá, že teda on sa cíti komfortne, veľmi sa tak uškŕňa a usmieva, že to nesúvisí s ním, že to sú nejaké, samozrejme, to zaklínadlo všetkých Ficových vlád, to Dzurinda, poťažmo nejaký iný predchodca, ale momentálne je ministrom hospodárstva on a preto je pre mňa záhada, prečo navádza protistranu, ako sa má v tomto spore brániť. My ako zástupcovia štátu, by sme mali do bodky trvať na tom, že majetok štátu sa má vrátiť a zamestnanci majú byť jednoducho z toho vráteného majetku vysporiadaní.
7. Aký bol sankčný postup pri nesplnení povinnosti vydať zamestnanecké akcie? Čiže čo robí ministerstvo hospodárstva, čo robí MH Manažment na to, a robilo v minulosti, aby sankcie, kde pán podnikateľ Fiľo nedodržal záväzok vyplatenia 15 % a aké, aký postup alebo aký sankčný postup ministerstvo zvolilo? Mám totiž za to, že takmer žiadne.
8. Pán minister, čo vám nie je zrejmé na rozväzovacej podmienke v zmysle čl. 8 ods. 6 privatizačnej zmluvy? V čl. 8 ods. 6 privatizačnej zmluvy sa doslovne uvádza: "V prípade, že kupujúci - čiže ECO-INVEST - poruší záväzky a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, berie na vedomie a súhlasí s tým, že predávajúci - ministerstvo hospodárstva alebo Fond národného majetku - odstupuje od zmluvy." Zopakujem tú otázku, aby si mohli aj kolegovia, aj samotné ministerstvo vytvoriť názor. Totižto ministerstvo má ako keby názor, že tu je nejaký typ nejasnosti. To znamená, že keďže nebola dodržaná druhá podmienka odovzdania 15 % akcií zamestnancom, tak si ministerstvo hovorí, že existuje nejaký typ nejasnosti, ale odsek 6 znie: "V prípade, že kupujúci poruší záväzky a povinnosti", čiže poruší to, že nevydal 15 % z firmy, ktorú nadobudol, zamestnancom, "vyplývajúce z tejto zmluvy, berie na vedomie a súhlasí s tým, že predávajúci odstupuje od zmluvy". Nieže odstúpi, nieže začne nejaký, nejaké konanie, ktoré bude viesť k zrušeniu zmluvy, je to dvojstranný právny akt zakotvený priamo v privatizačnej zmluve a preto máme za to, že od 1. 1. ´99 je zmluva zrušená.
9. Viete preukázať zaplatenie odstupného 10 miliónov korún v zmysle dodatku č. 2 v roku 2006? Máme za to, že aj pokutu, ktorú mu Fond národného majetku, pánovi privatizérovi Fiľovi dal, jednoducho nikde v účtovníctve nie je a preto by som rád, aby zodpovedal aj túto parciálnu otázku.
10. Obsahuje právna analýza, ktorú máte k dispozícii, analýzu nepomeru výšky odstupného a výšky nárokov zamestnancov SCP, ktoré sa pohybujú v miliónoch eur? Čiže na vysvetlenie a budem sa to v písomnej časti snažiť vysvetliť hlbšie, existujú iba dohady na to, o aké peniaze vlastne štát svojím nekonaním zamestnancov pripravil.
11. Aký je váš právny názor, pán minister, na platnosť dodatku č. 2, keď v zmysle privatizačného zákona nie je možná zmena podmienok privatizácie po schválení rozhodnutia o privatizácii? Tento, túto parciálnu vec som opisoval v úvode, v zmysle kontextu toho, čo sa pýtam. Existuje dodatok k nedodatkovateľnej zmluve a protistrana sa na toto odvoláva. Osobne si myslím, že ministerstvo hospodárstva by malo tento dodatok jednoducho súdne spochybniť a dnes, si myslím, že pán minister vychádzal z veľmi pofiderných právnych názorov a neexistuje a nevieme sa dopátrať k tomu, čo vlastne na to, aby boli odškodnení zamestnanci a aby sme dostali majetok štátu naspäť do štátu, ministerstvo robí. Preto kladiem aj túto otázku.
12. Pán minister, keď ste uviedli, že sa nepoznáte s Milanom Fiľom, kto v SMER-e sa s ním pozná? Uveďte tieto osoby a ich väzby. Som zvedavý, ako pán minister na tento konkrétny dotaz odpovie.
13. Absolútne aktuálna, alebo asi najaktuálnejšia téma z tohoto, kde ma zaujímalo, vyvinul som aktivitu, aby som sa pýtal na základe zákona č. 211 a týka sa to témy, možno niektorí z vás viete, možno nie, že SCP Mondi je veľmi úspešná v tom, keď žiada o odpustenie daní alebo nejaký iný typ štátnej pomoci. Keďže sa toto stalo aj v ostatnom čase, tak mal som za to, že by som chcel vidieť podmienky a presne vedieť, na základe čoho bolo takmer 50-tisíc, miliónov eur SCP Mondi poskytnuté ako štátna pomoc. Čudovali by ste sa, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, že ministerstvo v rozpore so zákonom 211 má názor, že to vedieť nemôžeme.
Čiže sa pýtam: prečo ste nesprístupnili informácie o štátnych dotáciách v zmysle žiadosti, ktorú som vám zaslal? Zo znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám, konkrétne v § 10 je zrejmé, že štátna pomoc nepodlieha obchodnému tajomstvu, na ktorom sa, na ktoré sa vy v odpovedi odvolávate. Jednoducho ak tento štát dáva 50-miliónové investičné pomoci, máme my ako poslanci a poslankyne Národnej rady a zároveň celá verejnosť právo vedieť, na základe čoho sa to deje a na toto zákon č. 211 alebo informačný zákon pamätá. Čiže ak sa jedná o tento typ konania, čiže štátnej pomoci, nemôže mi ministerstvo odpovedať v liste, že mi to nesprístupní, lebo sa jedná o obchodné tajomstvo. Ak si teda pozriete § 9, myslím, že písm. c), je napísané, ak sa jedná o štátnu priamu alebo nepriamu pomoc, na túto informáciu máme nárok.
Táto interpelácia je výsledkom toho, že na hospodárskom výbore napriek snahe, napriek jeho prerušeniu, konalo sa dvakrát, sme nedostali relevantné odpovede a konštatujem, že ministerstvo hospodárstva nekoná v záujme ochrany 3 948 zamestnancov a ich reálnych nárokov a zároveň mám za to, že viac koná v prospech pána Fiľa a menej v prospech štátu. Minister z môjho pohľadu jednoducho klamal, pretože ako protistranu si v tomto spore vybral ľudí, ktorých zastupuje Občianske združenie Ružomberský papier a tvári sa, že to je ten ich nepriateľ, ktorému nemôže sprostredkovávať informácie. Na druhú stranu hovorí, že musí v tomto konať v súlade s pánom Fiľom, lebo hrozí, že ľudia, ktorí boli privatizačnou zmluvou okradnutí, by mohli dostať odškodné aj v sume, keďže je ich skoro 4-tisíc, v sume 107 miliónov eur. Myslím si, že ak by konal vo verejnom záujme a chránil by verejný záujem, inicioval by dostatočné množstvo krokov na to, aby zle sprivatizovaný majetok vrátil štátu a odškodnil okradnutých zamestnancov, ktorí nedostali ani percento, ani 15 % z privatizácie SCP Mondi.
Tieto odpovede, samozrejme, v zmysle, tieto otázky, samozrejme, v zmysle zákona spracujem aj do písomnej polohy a odovzdám ich ministrovi hospodárstva.
Ďakujem za pozornosť.