14. schôdza

Ďakujem pekne za reakcie na môj príspevok v rozprave. A ja sa teším diskusii akejkoľvek, len by som znova rád zdôraznil, že rodinám podľa mňa ani netreba viac dávať, skôr menej brať. Treba im vytvárať podmienky, aby tí, ktorí chcú vychovávať deti, ich mohli vychovávať. Ženám, ktoré chcú vychovávať deti, aby sa to nebáli robiť. Netvrdím, že každý musí chcieť vychovávať deti, že každý musí byť ako moja manželka, ktorá miluje deti a chce ich vychovávať, ale zdá sa mi to nespravodlivé, pokiaľ za ten čas, ktorý venujú aj výchove detí a rozhodnú sa investovať do budúcnosti ľudí na našom Slovensku, nemajú byť nejakým spôsobom ohodnotení. A myslím teraz vyšší dôchodok, žiaľ, nebudú mať. Moja manželka, je mi jasné, že bude mať úplne minimálny dôchodok, pokiaľ nebude mať, neviem, akú prácu ešte, ale tým pádom by mohla pravdepodobne aspoň využívať skorší vek odchodu do dôchodku aspoň v tom období, pokiaľ to dožitie žien u nás na Slovensku v plnom zdraví je také nízke. Pokiaľ začneme pomáhať zlepšovať zdravotníctvo a podmienky pre prácu našich žien, nemám nič proti tomu, pokiaľ ony budú chcieť pracovať, samozrejme, aby pracovať mohli.
Takže v podstate len toľko. Ale hovorím, ja sa teším každej diskusii a chcem hľadať najoptimálnejšie riešenia. Ďakujem.

Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Končím, teda vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko k rozprave navrhovateľ? Nech sa páči.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som reagoval napríklad na kolegu Dostála, lebo na tú faktickú sa nedalo reagovať. On si v podstate tak postavil otázku, že či by sme takto vlastne mali motivovať k tomu, aby mali viacej detí. A tento náš návrh nie je myslený ako motivácia k tomu, aby mali viacej detí, aby ich jednoducho, aby mali viacej detí. Ale motivácia je k tomu, aby matky, keď už majú deti, aby sa ich snažili čo najzodpovednejšie vychovať. To je jedna vec. Ale hlavne tento návrh je myslený ako odmena za tú starostlivosť, ktorú matky vlastne tým deťom dajú. Čiže ani nie, že motivácia do budúcna, ale odmena za to, čo vykonajú, lebo myslím si, že ak by ste 20-ročné dievča alebo mladuchu motivovali tým, že vlastne pôjdeš, namiesto 65 rokov pôjdeš v 64-ke do dôchodku alebo v 63-ke, keď budeš mať tri deti, tak tá motivácia na takú veľkú vzdialenosť nefunguje. Jednoducho je jej šumafuk, že či za 45 rokov pôjde o rok alebo o dva, alebo o tri skorej do dôchodku.
Čiže skôr to je naozaj o tom, aby sme pristupovali pri výpočte dôchodkov a stanovení veku odchodu do dôchodku spravodlivo, zásluhovo a aby sme konečne na Slovensku začali zohľadňovať aj prácu, ktorú dnes absolútne neohodnocujeme, a to je, prácu, ktorú vykonávajú hlavne ženy-matky doma výrazne viac, podľa štatistík v podstate až štvornásobne či trojnásobne viac ako vykonávajú muži.
Čiže matky v podstate idú z jednej práce platenej do druhej práce neplatenej. V priemere úplne v pohode to je jedných osem hodín a druhých osem hodín a potom ledva tých osem hodín na spánok a na starostlivosť o samu seba. A takto tých osem hodín potom, ak aj viac, o rodinu, potom zase v priebehu víkendu a my, muži, ruku na srdce, si to trošku viacej užívame pre seba.
Ondro Dostál povedal takú vetu, kolega Jurzyca povedal, že by sme ho mali za to pochváliť vlastne. A ja si myslím, že nie pochváliť, ale mu trochu vynadať, lebo Ondro povedal, že mne by sa viac pozdávalo, aby muži prebrali viac starostlivosti o rodiny, to by sa mi zdalo ako lepší nápad. A ja chcem fakt počuť od vás alebo od Ondra, že ako to chce dosiahnuť. Toto my ako zákonodarci máme v rukách, aby sme odmenili matky podľa počtu detí a dali im vlastne nejaký takýto bonus za to, že zodpovedne vychovávajú svoje deti. Ale rétorické cvičenia o tom, že nie, toto neni dobrý návrh, ale pome teda viacej, my muži robiť viacej v tých rodinách, tak ten návrh je tak sám pre návrh.
Nedokážeme ho zabezpečiť, ani osvetou ho nedokážeme zabezpečiť, ničím ho nedokážeme zabezpečiť. Aj mne by sa to viac páčilo. Ale realita mnohých tisíc rokov možno je taká, že my muži sme viac možno trošku v tom živote pôžitkári a tie ženy sú viac zodpovedné, keď tie deti v tej starostlivosti zverené majú, a tej rodine jednoducho výrazne viac dajú ženy ako muži. Dobre, česť tým mužom, ktorí majú zverené deti a starajú o ne lepšie ako ich vlastná matka. S tými počítame v tomto návrhu zákona. Čiže ich nezatracujeme a nehovoríme len výlučne o matkách, ale teda o človeku, ktorý má zverené toto dieťa do výchovy. V prípade, že sa starajú obidvaja rodičia, tak sa to vzťahuje na matku a žiaden zodpovedný a milujúci muž by matke takúto výhodu určite nezazlieval.
Takže myslím si, že použiť argument, že tento návrh nie je dobrý, radšej my muži sa pome viacej starať o deti, je, myslím si, že nepatrí na pôdu Národnej rady, lebo to je naozaj len bohapustý výkrik, ktorý nijakým spôsobom nemáme šancu zabezpečiť.
Čiže len zopakujem na záver. Navrhujeme to, aby každá matka, ak to teda nie je matka, má zverené do starostlivosti otec dieťa, tak vlastne aby jeden alebo druhý mali za každé dieťa, ktoré ukončí úspešne strednú školu, možnosť odísť do dôchodku o jeden rok skorej. V druhom čítaní chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý zabezpečí, aby odchádzali o rok skorej, ale zároveň aj s plnou výškou dôchodku. Čiže aby sa im ten rok nestrhol z výšky dôchodku, ale ako kebyže sme nasimulovali, že ten rok robili. Bez ohľadu na to, aký počet takto zodpovedne vychovaných detí, o to skorej do dôchodku. Ak by bola matka, na Orave to nie je výnimka, že má osem zodpovedne vychovaných detí, každé jedno ukončilo úspešne stredoškolské vzdelanie, ide o osem rokov skorej do dôchodku a počítal by sa jej plný dôchodok, ako keby tých osem rokov odpracovala.
Zdôvodnenie. Preto, lebo, čo som hovoril opakovane, lebo matky robia aj po práci. Vykonávajú prácu, ktorú dnes vôbec naša spoločnosť neoceňuje. Je načase, keď tu hovoríme o zásluhovosti pri dôchodkoch, aby sme oceňovali aj túto prácu nielen tú, ktorú vykonávajú pre zamestnávateľa, zadarmo, ale aj túto, ktorú dnes vykonávajú bezplatne. Áno, robia to v prospech rodiny, ale aj v prospech spoločnosti, lebo tie deti sú pre nás veľmi, veľmi dôležité na to, aby do budúcna v podstate túto spoločnosť držali nad vodou, pracovali na dôchodky a podobne zabezpečovali služby pre ostatných.
Ďalší dôvod, ten, že slovenské ženy sa zo všetkých krajín v rámci EÚ dožívajú najmenej rokov v plnom zdraví. Ďalší dôvod, ktorý sme tu hovorili pred dvomi dňami, pracujú naše matky najviac počas nedieľ, 21 % Sloveniek pracuje, alebo teda aj Maďariek slovenských, pracujú v nedeľu. Súvisí s tým, čo tu hovoril aj Marek Krajčí, že máme zase najvyšší počet úmrtí na kardiovaskulárne choroby, ktoré súvisia práve s tým, že ženieme ľudí proti víkendu, nedoprajeme im oddych, najväčšia úmrtnosť na infarkty srdca. Jednoducho robíme všetko pre to a podľa štatistík to tak vychádza, aby naše ženy-matky odchádzali do dôchodku dostatočne zodraté a staré, aby si čo najmenej dôchodok v zdraví užili, aby nás čo najmenej ako štát stáli. A toto je cynické, arogantné a ženy si to nezaslúžia.
Preto budeme veľmi radi, ak tento návrh zákona podporíte. Vopred hovorím, pre malosť ducha v koalícii sme spokojní aj s tým, ak návrh zákona nepodporíte a na druhej schôdze si ho skopírujete, predložíte ho sami a zahlasujete, zvoláte si tlačovku presne takisto teatrálne ako pri amnestiách a zrazu otočíte a budete hovoriť, že ste niečo vymysleli. Nám to nevadí. Sme zvyknutí na takéto arogantné správanie z vašej strany. Podstatné je, že ten návrh prejde a matkám, a prácu neocenenú matiek takýmto spôsobom oceníme. My váš návrh určite podporíme. Boli by sme veľmi radi, aby ste podporili vy náš.
Ďakujem veľmi pekne. Každopádne, ak tento návrh neprejde, určite vás očakáva v dohľadnej dobe, že ho podáme znova a znova a znova, dokedy vás nepritlačíme k tomu, že ho podáte sami.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslankyne Lucie Ďuriš Nicholsonovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona je uverejnený ako tlač 462, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 474. Dávam slovo pani podpredsedníčke Lucii Ďuriš Nicholsonovej, aby návrh zákona uviedla.

Ďakujem veľmi pekne. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrhom sa zvyšuje suma rodičovského príspevku pre rodiča, t. j. oprávnenú osobu, ktorá sa stará o dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom vo veku do šesť rokov. Potreby rodín, ktoré sa starajú o deti so zdravotným postihnutím, jednoznačne preukazujú, že ich náklady na zabezpečenie starostlivosti ich detí, ktoré súvisia s ich nepriaznivým zdravotným stavom, sú mimoriadne vysoké. Je to pre nich vysoká finančná záťaž a rodiny nie sú schopné si ich zabezpečovať zo svojich príjmov a to ani s pomocou súčasnej sumy rodičovského príspevku vo výške 203 eur. Z uvedených dôvodov sa doterajšia suma rodičovského príspevku pre túto cieľovú skupinu navrhuje zvýšiť zo sumy 203 eur 20 centov na sumu 345 eur mesačne, čo vlastne predstavuje jeden a pol násobok sumy súčasnej výšky rodičovského príspevku.
Rodiny so zdravotne postihnutým dieťaťom majú však viacero výdavkov v porovnaní s rodinami s dieťaťom bez zdravotného postihnutia, ak chcú dieťaťu so zdravotným postihnutím poskytnúť komplexnú zdravotnú a terapeutickú starostlivosť a ešte k tomu aj normálne žiť. No nie sú to len zvýšené výdavky na dopravu, rôzne pomôcky, úhrada liečebných procedúr a pobytov, či už v nemocnici alebo v iných zariadeniach, ale mnohokrát aj strata príjmu zo strany zamestnania na jednej strane a na druhej strane fyzická a psychická záťaž rodičov, absencia odpočinku a regenerácie a nedostatok príležitostí a finančných zdrojov na takúto regeneráciu síl.
Nie je možné pripustiť ani argument, že týmto rodičom je možné pokryť zvýšené výdavky v systéme kompenzácií, a to z nasledovných dôvodov...
Kolegovia, ja som strašne unavená, ja fakt tu ledva stojím teraz, tak prosím vás pekne.
Nie je možné pripustiť ani argument, že týmto rodičom je možné pokryť zvýšené výdavky v systéme kompenzácií, a to z nasledujúcich dôvodov: Napriek tomu, že v slovenskej legislatíve máme vytvorené nástroje, ktoré by mali kompenzovať zdravotné znevýhodnenie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím vrátane malých detí, existujúce nástroje nie sú z rôznych dôvodov pre rodiny s deťmi so zdravotným postihnutím využiteľné. Jednou z príčin je aj stupeň či percentuálna miera funkčnej poruchy, od ktorej sa odvíja konkrétna podpora. A pokiaľ ju dieťa so zdravotným postihnutím nedosahuje, napriek tomu, že má nepriaznivý zdravotný stav, rodina nedostane žiadnu pomoc zo systému.
Ďalším dôvodom je príliš subjektívne posudzovanie nárokov detí na rôzne druhy kompenzácií, mnohokrát svojvôľa zamestnancov úradov, ale aj priame porušovanie platnej právnej úpravy a výsledok je vždy rovnaký. Rodina, respektíve dieťa s nepriaznivým zdravotným stavom nemá nárok na žiadnu kompenzáciu a podporu. Je možné to ilustrovať na štatistických údajoch. V systéme kompenzácií bolo k 31. 12. 2015 celkovo 226 168 poberateľov peňažných príspevkov na kompenzáciu. Z uvedeného počtu, hlavne pokiaľ ide o deti od nula do šesť rokov veku, poberá rôzne druhy peňažných príspevkov absurdne zanedbateľný počet detí, a to spolu 2 247. Ale ani s postupne sa zvyšujúcim vekom, t. j. deti do 18 rokov veku nie sú enormnými poberateľmi peňažných príspevkov na kompenzáciu. Sú zanedbateľnými poberateľmi, pričom celkový počet detí od nula do 18 rokov je 18 098 v systéme kompenzácií posúdených ako občania s ťažkým zdravotným postihnutím. A o týchto číslach som už hovorila niekoľkokrát a opakovane, ale asi toho nikdy nie je dosť. Pretože z detí od nula do šesť rokov poberalo jedno dieťa peňažný príspevok na kúpu pomôcky, päť detí peňažný príspevok na osobnú asistenciu, jedno dieťa príspevok na opravu pomôcky, jedno dieťa príspevok na kúpu dvíhacieho zariadenia, dvadsaťpäť detí príspevok na kúpu osobného motorového vozidla a tri deti príspevok na prepravu. Prosím vás, toto sú čísla z celého Slovenska vyzbierané zo všetkých úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Aj počet poberateľov peňažného príspevku z radov detí vo veku od nula do šesť rokov na rôzne zvýšené výdavky – benzín, diéta, hygiena, opotrebovanie, ktorých počet sa pohybuje od 896 do 592 poberateľov, 896 hygiena a opotrebovanie, 723 benzín, 592 diéta, čo je spolu 2 211 poberateľov, je v porovnaní s celkovým počtom týchto príspevkov na zvýšené výdavky pre všetky vekové kategórie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím priam zanedbateľný. Priemerný mesačný počet poberateľov tohto peňažného príspevku, teda celkovo všetky druhy zvýšených výdavkov, tvorilo 165 692 poberateľov, čo predstavuje 1,33 % detí. Z uvedeného počtu všetkých detí vo veku do 18 rokov, napríklad v roku 2016 pooberalo peňažný príspevok na osobnú asistenciu len 363 detí, pričom ide o veľmi progresívny nástroj, ktorý by mohol nielen podporiť deti s ťažkým zdravotným postihnutím pri ich sociálnom začlenení. Mohli by si splniť svoje sny a záujmy, ísť od školy, na ihrisko, do prírody, do kina či na diskotéku so svojimi priateľmi. Súčasne by osobná asistencia výrazne pomohla a uľahčila život ich rodičom, súrodencom a iným členom rodiny. Z uvedeného počtu bol v roku 2016 poskytnutý peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla 66 deťom od nula do 18 rokov. Hovoríme o ťažko zdravotne postihnutých deťoch. Na úpravu rodinného domu bol poskytnutý jeden príspevok, jeden jediný, slovom jednému dieťaťu.
Mojím návrhom súčasne zavádzam pre rodičov poberajúcim rodičovský príspevok na dieťa do šesť rokov veku s nepriaznivým zdravotným stavom novú povinnosť, a to je, spolupracovať s poskytovateľmi sociálnych služieb, najmä s centrami včasnej intervencie, s rehabilitačnými strediskami alebo poskytovateľmi sociálnej rehabilitácie, špecializovaného poradenstva alebo stimulácie komplexného vývoja dieťaťa so zdravotným postihnutím poskytovanej ako samostatná odborná činnosť alebo s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, napríklad s logopedickou poradňou, fyzioterapeutmi, rehabilitačnými centrami alebo so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie, najmä centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrom špeciálno-pedagogického poradenstva. Zámerom zákonodarcu je, aby spolupráca rodičov detí so zdravotným postihnutím s príslušnými inštitúciami podporila zdravý vývoj dieťaťa so zdravotným postihnutím a jeho začlenenie do spoločnosti.
Požiadavka spolupráce rodičov s odborníkmi v rôznych inštitúciách a centrách nie je samoúčelná. Vytvára predpoklady, aby život rodín so zdravotne postihnutým dieťaťom nebol plný frustrácie, bezmocnosti a osamotenosti, ako to vyjadrila jedna z matiek dieťaťa so zdravotným postihnutím. Aj preto napríklad včasná intervencia ako nový druh sociálnej služby zakotvená v zákone o sociálnych službách je špeciálnou starostlivosťou určenou práve rodinám a deťom so zdravotným postihnutím a to aj v prirodzenom prostredí rodiny s cieľom podporiť vývin dieťaťa, posilniť kompetencie rodiny a podporiť začlenenie rodiny a dieťaťa do spoločnosti.
V prípade, že rodič nevyužije vyššie uvedené možnosti a podporu a bezdôvodne odmietne spolupracovať s odborníkmi, navrhne sa suma príspevku krátiť na polovicu. Analogicky, ako je to pri starostlivosti o deti do troch rokov, ak rodičia nezabezpečia riadnu dochádzku do školy pre súrodencov týchto detí. Vychádzajúc z údajov o celkovom počte poberateľov rodičovského príspevku pre deti do šesť rokov veku s nepriaznivým zdravotným stavom, to je cirka 10 500 detí a pri predpoklade, že výška rodičovského príspevku by bola 345 eur mesačne, by dopad na verejné zdroje predstavoval sumu 17 866 800 eur ročne.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona má vplyv na verejné financie, nemá vplyv na životné prostredie, má pozitívny sociálny vplyv, vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Aby som viacej už potom nenudila kolegyne a kolegov v rozprave, chcem povedať, prosím vás, na margo toho iba toľko, prosím vás, podporte tento návrh zákona, lebo tie rodiny, ktoré majú ťažko zdravotne postihnuté deti, sú na konci svojich síl. Ony nemajú z čoho žiť. Ak mi niekto povie, že na to sú kompenzácie, tak sa mu skutočne vysmejem do očí, pretože tá situácia na jednotlivých úradoch práce z pohľadu priznávania kompenzačných príspevkov takýmto rodinám je absolútne nulová. Ja mám kopec spísaných konkrétnych prípadov takýchto rodín, kedy žiadali opakovane o príspevok na hocičo a nebol im prisúdený práve zo svojvôle posudzovania na týchto úradoch, kedy sa proste prílišná voľnosť necháva pravdepodobne na samotných pracovníkoch úradu alebo, naopak, zhora im prichádza príkaz na to, aby šetrili finančné prostriedky. A oni tie finančné prostriedky šetria na tých, ktorí sú najviac postihnutí, jednak zlým zdravotným stavom dieťaťa, ale aj chudobou, keďže častokrát jeden z rodičov alebo obidvaja rodičia v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia dieťaťa strácajú prácu. Takže veľmi pekne vás chcem poprosiť, aby ste podporili tento návrh novely. Ďakujem.

Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, poslancovi Jozefovi Mihálovi.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 462. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa, ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 474 zo 6. marca 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 5. mája a v gestorskom výbore do 9. mája 2017.
Skončil som, prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Končím možnosť nahlásiť sa do rozpravy.
Nech sa páči, pán poslanec Mihál.

Ja ako spravodajca len jednoducho. Tento návrh zákona je veľmi potrebný, veľmi užitočný, nezaťaží finančný rozpočet. Ak si niekto myslí, že sú to nejaké nadmerné finančné požiadavky, ani zďaleka nie a myslím si, že pani kolegynka predkladateľka dostatočne zdôvodnila, prečo to bude dobré. Ešte raz chcem zdôrazniť, bude to jednoduché, jasné, logické a odstráni sa napríklad aj zbytočná byrokracia. Aj z pohľadu samotných úradov zjednodušia sa procesy. A hlavne rodiny, ktoré tie peniažky naozaj veľmi potrebujú, nejde o nejakú závratnú sumu, ale im to veľmi pomôže. Ďakujem za podporu.

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči, pani poslankyňa Gaborčáková.