14. schôdza

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, cením si, že po takom maratóne, aký máme za sebou, ešte tu sedíte pomerne vzpriamene s otvorenými očami, tak pokúsim sa tak veľmi stručne prejsť tým, čo som si pre vás pripravil, a dám to do takých viacerých bodov. Keď sa bavíme o tomto zákone alebo o tomto návrhu, je naozaj dôležité si uvedomiť ten väčší kontext, pretože neni to len nejaká taká kozmetická úprava, ako by sa to mohlo na prvý, na prvý pohľad zdať.
Prečo? Pretože ozbrojené sily ako také majú určitú povesť. Dnes sa o nich hovorí veľmi málo a práve preto, že sa o nich hovorí aj tu na tejto pôde veľmi málo, skôr sa hovorí o nej, o ozbrojených silách medzi ľuďmi a práve aj vďaka rôznym správam, ktoré kolujú či už internetom alebo v médiách, tak ozbrojené sily dostávajú takú pokrivenú povesť. A preto akákoľvek ďalšia správa, ktorá ich môže, túto povesť pokriviť, nie je dobrá a je dôležité naprávať práve povesť ozbrojeným silám.
Poviem, poviem pár informácií vlastne, aby sme si tak trošku pozreli aj možno do histórie. Naše ozbrojené sily vznikli 1. januára 1993. Vtedy to bola ešte Armáda Slovenskej republiky. Čo je veľmi dôležité povedať, že vtedy vlastne naša armáda pozostávala z dvoch skupín. Boli to vojaci z povolania a boli to vojaci základnej vojenskej služby. Prečo to hovorím? Pretože v tom čase bola armáda k ľuďom omnoho bližšie, pretože mnohí mladí ľudia, teda, pardon, mladí muži, boli práve súčasťou tohto základného výcviku a tým pádom ľudia omnoho viacej rozumeli tomu, čo sa v ozbrojených alebo v armáde deje, ako fungujú hodnosti a podobne. Dnes tu túto generáciu ešte stále máme, a preto aj keď sa bavíme o hodnostiach, tak nato reagujú, ako sme mohli aj vidieť pri kauze, ktorú sme tu mali v januári. Takže to chcem vlastne, tým chcem poukázať to, že s hodnosťami sa proste nehazarduje. A je naozaj veľmi dôležité citlivo dbať na to, ako používame hodnosti a ja neskôr aj poviem, čo sa dá vlastne použiť ako náhrada, ak by sme chceli niekoho oceniť. Takže to je ako prvé.
My totižto, keď ozbrojené alebo Armáda Slovenskej republiky vznikla 1. 1. ´93, tak motto armády bolo "Sláva a česť". Pardon, "Česť a sláva". A toto je naozaj niečo vznešené a myslím si, že je dobré to poznať a dobré to vedieť a o toto sa opierať a budovať tomuto mottu aj patričnú povesť. Ozbrojené sily, ako ich poznáme dnes, boli premenované 1. 7. 2002. Dobre si toto obdobie pamätám, pretože práve v tom čase som pracoval na ministerstve obrany a bol som súčasťou tímu, ktorý reformoval ozbrojené sily práve aj na to, aby sme mohli vstúpiť do NATO, a viem, čo všetko tomu podliehalo, aby sa ozbrojené sily mohli reformovať. A samozrejme bavili sme sa teda aj o hodnostiach.
Ale ja by som chcel práve pritom ešte povedať, čo je takým poslaním ozbrojených síl alebo čo ozbrojené sily sú? Ozbrojené sily sú rozhodujúcim výkonným prvkom systému obrany Slovenskej republiky. To je, toto je veľká a dôležitá vec. Práve preto je dôležité, aby ich povesť bola veľmi dobrá, pretože práve vtedy sa napĺňa alebo vtedy sa vieme oprieť o to, že áno, toto nám zabezpečia. Ich hlavnou úlohou je zaručovať bezpečnosť štátu pred vonkajším napadnutím cudzou mocou a plnenie záväzkov medzinárodných zmlúv. Podieľajú sa na zachovaní verejného poriadku a bezpečnosti štátu, jeho suverenity, územnej celistvosti a nedotknuteľnosti hraníc. Je to veľmi dôležité poslanie a je dôležité, aby aj naši občania toto poslanie poznali, aby si uvedomovali jeho význam a dôležitosť ozbrojených síl.
Len tak na ilustráciu: v roku ´93, keď teda sme fungovali alebo vznikli ozbrojené sily, keď sme ťažili vlastne z armády, ešte čo sme mali za komunizmu, keď to tak poviem, a potom federatívnej republike, tak sme mali 53-tisíc vojakov. Mali sme 995 tankov, 1 370 BVP-čiek a obrnených transportérov, 1 053 delostreleckých systémov, 146 bojových lietadiel a 19 bojových vrtuľníkov. V roku 2015, chcem použiť také verejné dáta z Wikipédie, teda sme mali 15 996 príslušníkov ozbrojených síl, 3 967 civilných pracovníkov, 22 tankov, 675 BVP-čiek a 153 delostreleckých systémov. Prečo to hovorím? Pretože tu aj môžme vidieť, my sme totižto práve z tej armády tých vojakov z povolania a vojakov základnej vojenskej služby sa rozhodli, že prejdeme na profesionálnu armádu, čo má svoj význam, a tým sme začali aj redukovať počty a vybrali sme sa cestou profesionálnych vojakov.
Tu by som chcel teraz povedať, čo vlastne profesionálny vojak je a ako sa profesionálny vojak šplhá po svojom rebríčku hodností. Budem citovať zo zákona 281 z 25. septembra 2015 o štátnej službe profesionálnych vojakov o zmene a doplnení niektorých zákonov. Začnem § 34, vzdelanie na vojenskú hodnosť. Vzdelanie na vojenskú hodnosť je určené stupňom vzdelania, a v písm. d) je dôležitá jedna časť, ktorá o tom hovorila, že "má vysokoškolské vzdelanie a bude pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov". Toto je dôležité, práve tá citácia, "bude pripravovaný pre hodnostný zbor dôstojníkov". Vtedy ašpiruje na hodnosť dôstojníka. Len aby sme rozumeli, ak si pozrieme prílohu jedna tohto zákona, tak zistíme, že poručík je prvá hodnosť, do ktorej sa dôstojník dostáva. Na to, aby sa dostal na nadporučíka, tak práve podľa tohto zákona minimálna doba štátnej služby vo vojenskej hodnosti sú štyri roky. Hovoríme o profesionálnych vojakoch. Nadporučík je, stane sa po štyroch rokoch, minimálne po štyroch rokoch sa môže stáť nadporučík a potom ďalšie minimálne štyri roky sa stáva kapitánom, v kapitánskej hodnosti musí zotrvať minimálne päť rokov, aby sa stal majorom, v tej musí zotrvať minimálne štyri roky, aby sa stal podplukovníkom a podplukovníckej musí zotrvať minimálne tri roky.
Tu by som chcel trošku zacitovať aj z toho, to, že čo vlastne taký kapitán má v náplni, čo hovorí príloha číslo dva tohto zákona. Vypichnem pár vecí. Kapitán, ide o velenie rote. "Je to vedenie samostatnej agendy alebo velenie organizačnej súčasti veliteľstva, alebo štábu úrovne prápor a brigáda. Jedná sa o prípravu koncepčných vykonávacích alebo normotvorných dokumentov." Toto sú odborné veci. Preto sa stáva kapitánom napríklad, alebo plukovníkom, kapitánom po ôsmich rokoch a plukovníkom o ďalších dvanásť rokov. Čiže po dvadsiatich rokoch. Pretože, a tuto teda citujem kapitána, ďalej je tu veľmi dôležité, že zadefinované, sú to samostatné odborne špecializované činnosti s rozsiahlymi väzbami medzi rôznymi úsekmi činnosti, riadenia a koordinácie nosných častí komplexu zložitých systémov. A ďalej sa hovorí, výkony individuálnych agentov technických a technologických vysoko odborných činností, toto je kapitán. Podplukovník dodáva ďalej okrem týchto, čo tam je, velenie štábu úrovne brigáda, velenie organizačnej súčasti veliteľstva alebo štábu na operačnom alebo strategickom veliteľstve.
Mohol by som ísť ďalej, ale nechcem vás s tým úplne zaťažovať, hovorí sa tu veľa, aj tuto som to spomínal, o velení. Nemýľme si, velenie nie je vedenie. Ak niekto vie viesť ľudí, je dobrý, by som povedal, manažér, neznamená, že je dobrý veliteľ, pretože armáda má svoje pravidlá, má svoje, rozkazy, má svoje stratégie, má svoje, dá sa povedať, vlastný jazyk, ktorému treba dobre rozumieť, ak sa človek má ocitnúť v takýchto hodnostiach. Hovorím to práve preto, pretože chcem podčiarknuť práve to, čo som hovoril aj na začiatku, že s hodnosťami sa proste nehazarduje. Jedná sa, aj tuto pri hodnosti plukovník, vidíme, že sa jedná o vysoko špecializované odborné činnosti, velenie vojenskému útvaru, úradu alebo zariadeniu s dosahom na celé ozbrojené sily. Takto je to pre profesionálnych vojakov zadefinované. A myslím si, že je to veľmi dobré, že to tak je zadefinované, a má to, profesionálneho vojaka, a má to význam, pretože práve profesionálni vojaci sú tí kľúčoví v ozbrojených silách.
A možno si hovoríte, ešte ostanem chvíľku pri tých profesionálnych vojakoch, a poviem, že vojenskou hodnosťou, práve v tom zákone 281 sa hovorí, že "vojenskou hodnosťou sa vyjadruje pripravenosť profesionálneho vojaka na výkon činností zodpovedajúcich vojenskej hodnosti". Charakteristiky vojenských hodností podľa vykonávaných činností sú uvedené v prílohe číslo dva, ktoré som vám pred chvíľkou citoval. S tým súvisí výcvik, školenia, taktika, výučba a podobne. Je toho naozaj dosť.
Poďme si povedať kratučko len o vymenovaní do vojenskej hodnosti. Profesionálneho vojaka, alebo tam je spomínané, kedy je vymenúvaný a kedy je povyšovaný, nie je to teraz podstatné. Profesionálneho vojaka možno povýšiť len o jednu vojenskú hodnosť. "Profesionálneho vojaka služobný úrad povýši, ak uplynula minimálna doba služby vo vojenskej hodnosti", tak ako som už povedal, štyri roky, štyri roky, päť rokov, štyri roky, tri roky. Ďalej písm. b) podľa priemeru bodových hodnotení v služobnom hodnotení za obdobie výkonu štátnej služby v dosiahnutej vojenskej hodnosti dosahuje mimoriadne dobré alebo dobré výsledky. Na to, aby mohol byť vojak povýšený, tak musí mať buď mimoriadne dobré alebo dobré. Čiže ak nemá, nepovyšuje sa, takto je to zadefinované. A posledné písmeno, "ak bude ustanovený do funkcie, na ktorú je táto vojenská hodnosť plánovaná". Takže opäť nie je to povyšovanie len tak, je to preto, že ide do nejakej funkcie. Veľmi dôležité. V tom istom paragrafe, v treťom sa hovorí, že: "a vykoná sa súčasne s ustanovením do funkcie".
Ešte tuto kratučko a potom pôjdem ďalej. "Výberom na dôstojnícku funkciu sa overuje splnenie podmienok na ustanovenie do funkcie s plánovanou vojenskou hodnosťou v hodnostnom zbore dôstojníkov. Najmä splnenie kvalifikačných predpokladov, osobných predpokladov na výkon štátnej služby v hodnostnom zbore dôstojníkov a splnenie požadovaných odborných znalostí profesionálneho vojaka, ktoré sú potrebné pre profesionálneho vojaka v hodnostnom zbore dôstojníkov v príslušnej vojenskej odbornosti aj špecializácii." Opäť, s týmto, s hodnosťami sa nehazarduje.
Ak chceme niekoho oceniť, máme v tomto zákone inštitút vojenských vyznamenaní a mimoriadnych ocenení. Je ich pomerne dosť, je to § 154, sú to vojenské medaile, vojenské kríže, vojenské odznaky a dokonca sa hovorí, že sa môžu v závislosti od miery zásluh deliť na stupne. Čiže ak chceme niekoho oceniť, oceňme ho medailou, vojenským krížom, vojenskými odznakmi. To tu už máme, toto sú presne tie nástroje, pretože tu sa hovorí, že "na ocenenie výkonu štátnej služby osobitných zásluh a mimoriadneho prínosu k rozvoju ozbrojených síl". Tuto to je zadefinované, takže toto je ten príjemný, teda ten nástroj, ktorý je na to vymedzený.
Videl som, že ste tu hovorili viacej o tom, že to je profesionálny vojak, všetko tu hovorím o profesionálnom vojakovi. Áno, profesionálny vojak je vojak, ktorý sa pripravuje v čase bezpečnosti, aby plnil a bol pripravený pre služby ozbrojených síl. Potom máme takzvaný branný zákon, ktorý rozlišuje aktívne a ostatné zálohy. Ostatné zálohy sú tie zálohy, ktoré sa v stave bezpečnosti štátu nepripravujú na výkon mimoriadnej služby v ozbrojených silách a neplnia úlohy ozbrojených síl. V stave bezpečnosti. Ale keď tento stav bezpečnosti pominie a nastanú iné stavy, tak títo vojaci sú zo záloh povolávaní a stávajú sa ekvivalentom profesionálnych vojakov. To nie sú nejakí vojačikovia, ktorých pošleme do prvej línie, ako sme to možno v histórii videli, ktorí budú tak, že, dobre, že tuto získame trošku čas, že ono si tam postoja a schytajú to. To majú byť presne takí istí adekvátni vojaci, a preto nábeh do týchto jednotlivých stavov, títo vojaci v zálohe sú zobraní, aby boli podrobení výcviku a aby boli vycvičení naspäť do tej hodnosti, do tej špecializácie, ktorú opúšťali, keď odchádzali do zálohy. Opäť, s týmto sa nehazarduje. Tí vojaci sa v stave, ak opustíme stav bezpečnosti a oni sú povolávaní, sa stávajú plnohodnotnými vojakmi, to nie sú nejakí kuchári alebo nejakí lekárnici, alebo nejakí niekde za, v tyle. Nie, to sú plnohodnotní vojaci. Ak sú to pešiaci, tak sú to pešiaci, ak sú to delostrelci, tak sú to delostrelci a budú bojovať po boku profesionálnych vojakov. Takže preto je veľmi dôležité, aby sme ani tu s hodnosťami nehazardovali.
A aj tu sa hovorí, v brannom zákone, ktorý hovorí práve o tých zálohách, že "vojakovi mimoriadnej služby patrí vojenská hodnosť". Vojenskou hodnosťou sa aj tu vyjadruje pripravenosť vojaka mimoriadnej služby na výkon funkcie, do ktorej má byť ustanovený. Takže opäť to sú tie isté formulácie a opäť § 15 b) hovorí, že povýšenie do vojenskej hodnosti sa deje, mimoriadne môže byť vymenovaný alebo povýšený o jeden stupeň vyšší. Už tu si tvorcovia zákona uvedomovali, že s týmto sa nehazarduje. Lebo to môže tých vojakov potom v poli dobehnúť. A opäť aj tu, fúúha, nejak mi to uletelo, pardon (rečník si kontroluje čas, ktorý mu ostáva na dokončenie vystúpenia), je tu inštitút medaily a odznakov, ktorý hovorí, že vojenské medaily, § 15 e) za ocenenie výkonu mimoriadnej služby možno udeliť vojakovi mimoriadnej služby vojenskú medailu alebo vojenský odznak. Takže opäť máme aj pre nich ak ich chceme oceniť, oceňme ich medailou alebo odznakom.
Blížim sa ku koncu a chcem trošku to zhrnúť. Videli sme, že ako fungujú profesionálni vojaci, videli sme, že v stave bezpečnosti je všetko okej. Ale vojaci v zálohe sú nie v zálohe preto, aby si len tak hoveli v čase bezpečnosti, ale aby boli na tabuľkách a pripravení, keď tento stav bezpečnosti pominie, a nastúpili do bojaschopnosti.
Trošku ešte sa vrátim späť k tej povesti. Ozbrojené sily začali s dobrovoľnými vojenskými prípravami a videli sme, že tých záujemcov bolo pomerne nízko. Touto vetou bolo ich, okolo 129 záujemcov. Chcem tým len povedať, že naozaj na tej povesti potrebujeme pracovať. Pretože keby sme si zobrali napríklad, ja neviem, zahraničné ozbrojené sily, zoberiem si len taký malý krátky príklad zo Spojených štátov amerických, kde tiež s týmto zápasili možno 20, 30 rokov dozadu, a práve vtedy si uvedomili, že tou profesionalizáciou je cesta, ale predstavili ten koncept tak, že prínosom pre akéhokoľvek mladého muža, dokonca aj mladú ženu, je, keď nastúpi do ozbrojených síl, strávi tam dva, tri roky a vracia sa do profesionálneho života. Títo ľudia paradoxne majú na pracovnom trhu omnoho vyššiu hodnotu ako bežný absolvent nejakej vysokej školy, pretože ozbrojené sily im dávajú návyky a disciplínu, ktorú bežný človek v živote nikdy nezíska. Takže toto vidím tiež ako ešte potenciál na rozvoj.
Kolegyne, kolegovia, to je všetko, čo som chcel povedať na obhajobu tohto nášho návrhu, aby sme si uvedomili, že naozaj s týmto, s hodnosťami sa nehazarduje, nehazarduje sa s povesťou profesionálnych vojakov, ktorí už dnes musia čeliť mnohokrát pokrivenej povesti. Je čas, aby sme hovorili o ozbrojených silách vysoko, aby sme hovorili v znení motta sláva a česť alebo česť a sláva a aby sme takýmto spôsobom aj ľuďom približovali misiu a poslanie našich ozbrojených síl a dávali si pozor na akékoľvek prešľapy, ktoré sa nám začiatkom roka stali, a nehazardovali s tým viac.
Ďakujem za pozornosť, ospravedlňujem sa, čakal som, že to bude na desať minút, ale ďakujem vám, že ste vydržali. Pozdravujem. (Potlesk.)

Sa málokedy stáva, aby koalícia tlieskala opozícii. Pýtam sa, či sa chce niekto, pardon, prihlásiť do rozpravy ústne. Nie je tomu tak. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pýtam sa, či sa chce vyjadriť navrhovateľ. Nech sa páči.

Ja-ja-ja-ja-jaj, no. Chcete ísť domov? Vidíte, no, kapitána sme aspoň donútili, že kapituloval a stiahol nasledujúci návrh zákona, takže ten už tu nebudete musieť byť. To asi už viete, takže hlasovanie bude po prerokovaní tohto návrhu zákona. Zároveň mi je teda ľúto, že kapitán bol natoľko zbabelý, že síce rozleje mlieko, ale potom, keď sa o tom hovorí, tak sem ani nepríde si obhájiť ten svoj zbabelý čin.
Ďakujem, Edo, za tvoje vystúpenie a som v podstate aj rád, že ti zaťapkali v podstate zborovo aj poslanci za SNS, lebo ty si v tom tvojom vystúpení vyzýval k tomu teda, aby sme chyby napravili, aby sme prijali tento návrh zákona. Takže pevne verím, že to, ten potlesk bol myslený tak, že podporujú tvoju výzvu, aby sme hlasovali za tento návrh zákona, čo mi je teda veľmi sympatické.
Páčilo sa mi to, ako si hovoril o tom, že, a kládol si dôraz na slovo ne-ha-zar-duje. Čiže naozaj niekto tu hazarduje s povesťou, veľmi s ňou zahazardoval, keď sme mu, s povesťou Ozbrojených síl Slovenskej republiky, keď sme ho na to upozornili alebo verejnosť ho na to upozornila alebo priamo ženy dôstojníkov v armáde, keď ho na to upozornili, tak urobil presne pravý opak, ako čakal každý hrdý, odborný a slušný človek na Slovensku, a to je, tie výložky pobozkal. Budem veľmi rád, ak sa tu nájde odvaha aj medzi koaličnými partnermi alebo možno aj u Erika Tomáša, ktorý poradil plukovníkom zo SMER-u, aby radšej boli ticho, že v tomto prípade vyjadrí ten svoj názor a ten návrh zákona podporí. A fakt sa teším na podporu od poslancov SNS, ktorí tlieskali tvojmu vystúpeniu.

Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko spravodajca. Nech sa páči.

Neštvite ma. Nie, dobre, kratučko, naozaj. Dlhodobo ozbrojené sily sú najdôveryhodnejšou inštitúciou. Bohužiaľ, my, a poviem množné číslo my, politici, to až takí dôveryhodní nie sme. Takže nie je dobré, aby sme tú našu nedôveryhodnosť prenášali na ozbrojené sily, ktoré tu dôveryhodnosť majú.
Toľko k tomu bez ohľadu na to, čo bolo v minulosti. Smerom do budúcnosti je treba sa pozerať. Ja by som vám teda chcel poďakovať za túto rozpravu a keďže asi som pravdepodobne posledný, tak prajem aj všetkým krásnu Veľkú noc. Ďakujem. (Potlesk.)

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Poprosím o malé strpenie. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz by mal nasledovať návrh skupiny poslancov Andreja Danka, Evy Antošovej, Jaroslava Pašku a Tibora Bernaťáka na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (tlač 348). Vzhľadom na to, že ústavnoprávny výbor rokoval len včera a neuplynulo ešte 48 hodín od vydania spoločnej správy a nie je nikto poverený navrhnúť skrátenie tejto lehoty, nemožno pristúpiť k rokovaniu o tomto návrhu. Preto uvedený návrh ústavného zákona prerokujeme na nasledujúcej schôdzi, ktorá začne 9. mája 2017. Týmto pádom sme prerokovali všetky body 14. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Vyhlasujem 10-minútovú prestávku. Budeme pokračovať 12.35 hlasovaním.
(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu, ale ešte predtým pán podpredseda Hrnčiar, procedurálny návrh.

Vážený pán podpredseda, nie je to procedurálny návrh. Ale dnes v rozprave som vystupoval s faktickou poznámkou na pána poslanca Matoviča. A zrejme a možno aj tým, že som 30 hodín nespal a som unavený, som použil možno takú formuláciu slov, aj keď som to tak nemyslel, ktorá sa dotkla pani poslankyne Remišovej, ktorej sa chcem ospravedlniť. Aj keď, opakujem, vôbec som to nepovedal tak, ako to pochopila ona. Takže myslím si, že je slušné sa ospravedlniť, ak sa jej to dotklo, tak to tak činím. (Potlesk.)
Pani poslankyňa, práve som sa vám ospravedlnil za formuláciu slov, ktorú som použil. Nechtiac ste si to možno zle vysvetlili, teda ja som to zle povedal, tak sa vám ospravedlňujem.