15. schôdza

Pán poslanec Mihál, nech sa páči.

Ja som tiež čakal, že pán poslanec Burian sa pokúsi vyvrátiť niektoré z tých faktov, ktoré zazneli vo vystúpení pani predkladateľky Natálie Blahovej, ale nestalo sa tak. No a ja mám tiež také určité tu ohlasy od ľudí, ktorí mi tiež niečo píšu. No a píše mi kamarát, ktorý sedí na balkóne tu hore v parlamente, už tam nie je, ale sedel tam a píše mi asi nasledovné: "Ja sedím na balkóne medzi zamestnancami Čistého dňa. Čistá psychiatria, oni nie sú kompletní, smejú sa, zároveň to komentujú tak, že všetko, čo hovorí Natália, je pravda. Sedím na balkóne Národnej rady so skupinou úchylákov. Strašné." A ďalej pokračuje: "Komentujú to štýlom: Blbosť, nebolo to 100 kilometrov, bolo to len 80 kilometrov, ale všetky mená, ktoré Natália spomenula vo svojom vystúpení, poznali, tie tresty považujú za normálne a smejú sa na feťákoch. Tlieskajú pánovi Ficovi, pánovi Richterovi," a kamarát to zakončuje, "ale inak je to klbko nervov."

Pán poslanec Baránik. Poprosím tých starších pánov tam v zadnom rade, aby ste sa utíšili. (Reakcie z pléna.) Áno, madam prehovorila. (Reakcie z pléna.) Tak sa, prosím, utíšte. Oproti vám je madam každý.
Nech sa páči, pán poslanec Baránik.

Ja by som... (Ruch v sále.)

Napomínam vás poslednýkrát, inak vás vykážem z rokovacej sály, podľa rokovacieho poriadku mám na to právo. (Reakcie z pléna.) Prosím. Prosím vás, vráťte čas pánovi poslancovi Baránikovi.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem. Nebudem potrebovať až tak veľa času. Ja som chcel len reagovať na tú poznámku pána poslanca v tom zmysle, že tam tí chudáci ľudia, že ktorí boli takto strašne špinavo obvinení, že dúfa, že si to na tom súde nejako obhája, to svoje stanovisko. No, samozrejme, že si obhája, veď súdy sú vaše predsa a keby náhodou sa stalo, no tak potom na Ústavnom súde, ten už je úplne váš. Keď tam dostanete tých svojich smeráckych kádrov, tak je isté, že si to obhája.
Ďakujem. (Ruch v sále.)

Poprosím vás, páni poslanci, ako ste si všimli, napomínam všetkých rovnako. Chcem vás veľmi pekne poprosiť, teraz prestaňte vykrikovať vy. Poprosím vás o kľud v rokovacej sále. Všetkých bez rozdielu. (Ruch v sále.)
Pani poslankyňa Zimenová, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pán Burian, ja chcem zareagovať na to, ako ste tu vytiahli ten prípad Marca ako vraj ďalší príklad toho, že Natália Blahová preháňa a že my všetci preháňame, keď odvolávame ministra za veci, ktoré podľa vás sa vôbec nestali. Tak chcela by som upozorniť na to, že tie deti a tie detské výpovede sú, vážení kolegovia, dôležité. A ja naozaj zakaždým, keď ich začnete znevažovať, sa začnem ozývať.
Dovoľte mi zacitovať. Pamätáte si na toho Marca len teda, aby sme, aby sme vedeli, o čo ide. Ja si ho pamätám ako plačúceho ho štátny úradník bral z triedy, ten Marco nevedel, čo sa deje. Nikto mu nič nepovedal, nevysvetlil, jednoducho ako keby to bola vec, ktorú treba vybaviť. Ja vás chcem teraz upozorniť na to, že tie deti treba brať naozaj vážne. Zacitujem z jedného dokumentu a potom vám poviem, odkiaľ to je: "Participácia detí v záležitostiach, ktoré sa ich týkajú, je upravená v čl. 12 Dohovoru OSN o právach dieťaťa. Dohovor garantuje právo dieťaťa, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho týkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť. Je potrebné, aby dospelí prijímali deti ako rovnocenných partnerov, rešpektovali a zohľadňovali ich názory pri riešení otázok a problémov, ktoré sa ich dotýkajú. Názorom dieťaťa je potrebné venovať primeranú vážnosť. Názory dieťaťa je potrebné posudzovať individuálne zhodnotením každého jednotlivého prípadu. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že aj v našej aplikačnej praxi možno od niektorých odborníkov počuť vetu: Ty tomu ešte nemôžeš rozumieť, a preto tvoj názor nie je dôležitý, my najlepšie vieme, čo je pre teba dobré. Je potrebné toto zaužívané klišé odstraňovať a nahradiť práve participatívnym prístupom k deťom."
Dovoľte mi, citovala som zo správy pani Toma... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Dostál.

Pán poslanec Burian, dozvedeli sme sa, prečo nedôverujete pani poslankyni Blahovej. Ja si vás dovoľujem upozorniť, že teraz nerokujeme o vyslovení nedôvery pani poslankyni Blahovej, ale pánu ministrovi Richterovi a k tomu ste príliš veľa k veci nepovedali. Miesto toho útočíte na navrhovateľku. Typické a očakávam, že to bude, ešte aj z úst vašich kolegov to budeme počuť ešte pomerne často na tejto schôdzi. A tvrdíte napríklad, že pani poslankyňa Blahová zverejnila nejaké osobné údaje. Netuším, aký článok ste čítali vy, ale pani poslankyňa Blahová vo svojom článku žiadne osobné údaje nezverejnila. Teda buď ste ten článok nečítali, alebo ste ho nepochopili, alebo vedome klamete.
Ďalej ste ju obvinili, že má informácie o podozreniach z toho, že boli spáchané trestné činy a nepodala trestné oznámenia. Ale veď podala, zasa ste úplne mimo. Typické.
A tá skutočnosť, že existujú deti a rodičia, ktorí sú s Čistým dňom spokojní, má byť akože dôkaz, že sa tam nediali všetky tie strašné veci, o ktorých vo svojom úvodnom vstupe hovorila pani poslankyňa Blahová? To snáď nie! To je asi taká silná argumentácia, ako keď niekto zastrelí svoju manželku a potom v televízii vidíte výpovede jeho susediek a susedov, ktorí do televízie hovoria, že nemôžu tomu uveriť, lebo veď to bol predsa taký slušný človek. To, že niekoho jeho susedia vnímajú ako slušného človeka, predsa neznamená a nie je dôkazom, že nemôže zastreliť svoju manželku. A to, že niektorí rodičia a deti sú spokojní s Čistým dňom, nijako nevyvracia podozrenia, že sa tam iným klientom diali strašné veci. (Potlesk.)