15. schôdza

Žiadne nie sú faktické poznámky, takže ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Heger. Nie je tu, ideme ďalej. Pani poslankyňa Zemanová. Pán poslanec, nenatáčajte, je to v rozpore s rokovacím, je to v rozpore o rokovacom poriadku.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

Možno nám o chvíľočku začne svitať. Neviem, v tejto miestnosti to asi nespozorujeme. Takže prajem dobré skoré ráno. Pán predseda, aj pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, chcem sa aj vám prihovoriť, ale aj pánu premiérovi, pretože toto, o čom sa tu hovorí, nie sú babské reči, toto sú fakty. A ja aj pri faktoch chcem zostať. Tak ako som si ich naštudovala, a tak ako si aj myslím, že sú to dôvody, za ktoré by ste, pán minister, nemali už zastávať svoju funkciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Vaše ministerstvo nezrušilo rozhodnutím akreditáciu udelenú neziskovej organizácii Čistý deň. Toto rozhodnutie považujem za rozhodnutie v rozpore so zákonom a najmä v rozpore s morálkou. Akreditačná komisia svojím rozhodnutím navrhla odobrať zariadeniu akreditáciu. Bolo to na základe závažných kontrolných zistení vašich orgánov, na základe výpovede bývalých klientov zariadenia, ktoré ich v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že navrhli svojím rozhodnutím, akreditačná komisia, aby bolo, akreditácia odobratá. Tých dôvodov bolo viacej. A išlo o vecné porušenia, nie o posudzovanie trestnoprávneho konania. Ale práve tie vecné porušenia vytvárali priestor na podmienky na nezákonné konanie.
O aké porušenia išlo? Napríklad Čistý deň uvádza ako jednu zo svojich služieb psychoterapiu. No v tom čase, ako ju ponúkal, nedisponoval odborníkom na túto pozíciu a zariadenia službu vykonávalo neoprávnene. Dnes sa dozvedáme, že aj ten odborník, ktorý ju poskytoval, ktohovie, či vôbec aj dodatočne ju poskytovať mohol. Lebo to, čo tu dnes odznelo v skorých ranných hodinách, sú témy, ktoré by ministerstvo malo čím skôr preveriť a okamžite konať, ak sa ukážu, že sú pravdivé. Ďalej chýbali individuálne resocializačné plány, ako aj plán supervízie. To, že boli pochybenia aj v personálnej politike tohto zariadenia, pochybenia v evidencii na Sociálnej poisťovni, to je pri tom všetkom detail. I keď i ten samotný, táto skutočnosť by mala postačovať odobratiu akreditácie.
Pán minister, akreditačnú komisiu zriaďujete vy. Zriaďuje ju minister ako poradný orgán na posudzovanie žiadosti žiadateľa o akreditáciu, o predlženie akreditácie a na posudzovanie zrušenia tejto akreditácie.
Pán poslanec Kéry, už vám to asi viacerí povedali, ale aj ja to tu mám poznačené, chcem aj ja to zopakovať, že ak akreditačná komisia ako odborný poradný orgán ministerstva odporúča ministerstvu zrušenie akreditácie, je nedôvodné polemizovať o zákonitosti odňatia tejto akreditácie. Dôvodnosť takéhoto odporúčania akreditačnej komisie spočíva v odbornom posúdení spôsobilosti zariadenia a na takéto odporúčanie má akreditačná komisia výhradnú právomoc zo zákona.
Chcem vám pripomenúť, že dôvody na odňatie akreditácie zariadeniu nie sú nijako viazané na konania orgánov činných v trestnom konaní. Dôvody sú viazané na to, či opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, ktoré zariadenie vykonáva, sú vedené s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, v súlade s jeho právami a právom chránenými záujmami a či majú priaznivý vplyv na jeho psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin. Predmetné skutočnosti zisťuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny svojou kontrolnou činnosťou. A práve tieto kontrolné zistenia predkladá uvedenej akreditačnej komisii, ktorá na jej základe vydáva odporúčania, napr. aj za zrušenie akreditácie. A práve na základe týchto kritérií, ktoré som vymenovala, akreditačná komisia odporúčala akreditáciu zariadeniu Čistý deň zrušiť. Na akreditáciu neexistuje právny nárok v prípade, ak je odborná komisia toho názoru, že zariadenie nespĺňa podmienky akreditácie.
Pán minister, pýtam sa vás, čo vás núti držať ochrannú ruku nad týmto zariadením? Je už dosť zlé, že sa vôbec preveruje nejaká trestná činnosť v zariadení, ktoré sa má venovať resocializácii mladých ľudí, a to trestné stíhanie za obludné skutky. Viete o tom, že v rámci šetrenia bolo vyhovené požiadavke niektorých klientov, aby nekomunikovali s prokurátorkami jednotlivo? Ale že aby sa rozhovor viedol s celou skupinou v tom čase, v ktorej v zariadení klienti boli, a s požiadavkou, aby pri rozhovore boli prítomní aj pracovníci zariadenia? A pritom účelom pohovorov bolo zistiť aktuálny stav zákonnosti v zariadení, stupeň starostlivosti a spokojnosti klientov s poskytovanou starostlivosťou, prípadné podozrenia z týrania, šikany alebo iného trestného činu. A to všetko malo byť povedané za prítomnosti tých, ktorí to mali robiť.
Pán minister, vy sám ste sa vtiahli do tejto situácie a obhajujete neobhájiteľné tak ako aj niektorí vaši kolegovia. Nazývať klientov resocializačného zariadenia, mladých ľudí, ktorí sú v tomto zariadení chránenými a zverenými osobami, nazývať ich hanlivo narkomanmi, mladých ľudí, ktorí sa dostali do ťažkostí a potrebujú pomoc, mladých ľudí, ktorí majú byť po liečbe z drogovej závislivosti, a v tomto zariadení by mali byť už preliečení a tu im má byť poskytnutá psychologická pomoc, aby sa vedeli včleniť do spoločnosti. Ale tu sa niektorí páni z koalície vyjadrujú ponižujúco a pohŕdavo, čo považujem za veľmi smutné.
Odobratie akreditácie sa nijako neviaže na preukázanie trestnoprávneho konania. Už len samotné prebiehanie tohto trestného stíhania, pán minister, by malo byť pre vás červeným signálom na aktívne konanie, pretože také konanie ako sex na rozlúčku so zverenou osobou mal byť definitívnou bodkou za rozhodnutím odobrať akreditáciu. Naviac k tomu sankcie, ktoré sú nazvané ako averzívne intervencie, obsah týchto sankcií, ktoré sú v príkrom rozpore s medzinárodnými dohovormi, platnou legislatívou, a je zrejmé, že spôsobom činnosti, spôsobom vykonávania opatrení, metód, techník a postupov, na ktoré bola udelená akreditácia, bol ohrozený priaznivý psychicky vývin, sociálny vývin, život a aj zdravie ľudí, mladých ľudí, ktorí v tomto zariadení žijú.
Ďalším dôvodom je aj nenaplnenie kritérií požiadaviek odbornej spôsobilosti, nedostatočné opatrenia voči prístupu klientov k nebezpečným chemickým látkam a drogám. A to až tak, že jeden z maloletých klientov musel byť hospitalizovaný pre otravu liekmi. Dôkazy o tom, že dochádzalo aj k protizákonnému konaniu, obsahuje aj mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Vážení kolegovia, tu hovoríme o vyvodení politickej zodpovednosti ministra Richtera z nevyvodenia patričných krokov voči organizácii, ktorá získala akreditáciu z ministerstva na to, aby poskytovala bezpečné zázemie a psychologickú oporu mladým a mladistvým ľuďom v ťažkých situáciách.
Pán Blaha tu nie je, ale chcem mu povedať – aj jemu, aj pani Vaľovej –, že zľahčovanie sexuálneho styku s chránenou osobou je obludné a už len toto by malo stačiť na odstúpenie, a nie na obranu tohto zariadenia. Minister bolo dlhodobo informovaný o tom, že v zariadení boli opakovane porušené zákony, a ani teraz po prevalení sa množstva informácií ďalších nekoná a drží ochrannú ruku nad týmto zariadením. Doteraz nie je známy prípad, že by ministerstvo neakceptovalo odporúčanie akreditačnej komisie. Prečo práve pri tomto zariadení a pri tak závažných pochybeniach, ktoré sú jednoznačne preukázané a zadokumentované, robí precedens?
Vážení kolegovia, súhlasím s tým, že nie sme tu súdny tribunál a ani polícia. A práve preto si myslím, že pán minister by mal prevziať politickú zodpovednosť za tento stav a sám odstúpiť. Nečakať na to, že bude odvolávaný.
Pán minister, vy ste vinovatý z toho, že sa celá kauza pretriasa na verejnosti. Vy ste vinovatý a zodpovedný za to, že dievčatá z tohto zariadenia sú ohrozované medializáciou. Nesiete politickú zodpovednosť za rezort, za prešľapy, o ktorých hovorili aj moji predrečníci z opozície. Prosím vás, odstúpte sám!
Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pán poslanec Kéry.

Pani poslankyňa Zemanová, trinásťčlenná akreditačná komisia odporučila ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny odobrať akreditáciu zariadeniu Čistý deň. Nastalo správne konanie. V tomto správnom konaní ministerstvo okrem iného zriadilo kontrolnú pracovnú skupinu zloženú z troch členov. Jeden, predseda JUDr. Karel Molin, zamestnanec ministerstva práce, sociálnych vecí a rodinym, a ďalší dvaja členovia, Zuzana Jusková za VÚC Košice a Peter Kulifaj, predseda Slovenskej komory sociálnych pracovníkov, teda obaja nie sú zamestnanci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A táto kontrolná skupina síce zistila pochybenia, ale nie také, pre ktoré akreditačná komisia odporučila odobratie akreditácie. A aj kvôli tomu ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodlo neodobrať resocializačnému stredisku Čistý deň akreditáciu.
A ešte budem, ak stihnem, predseda tej kontrolnej skupiny Karel Molin vyzval tých dvoch členov, aby podpísali verziu protokolu, a pán Kulifaj, Peter Kulifaj odpovedá: "Toto sem asi celkom nepatrí, no ak by si náhodou pri prezentovaní výsledkov kontroly rád zohľadnil názor členov kontrolnej skupiny na záverečný verdikt, nie právny, tak ako sociálny pracovník by som ich v systéme nechal, by som ich v systéme nechal. Budem čakať na termín pre podpis protokolu." Podpísaný Peter Kulifaj.
Ďakujem.

Reakcia na faktickú poznámku, pani poslankyňa Zemanová.

Viete, ale zákon hovorí o akreditačnej komisii. Nehovorí o žiadnej ad hoc komisii, ktorá má robiť nejaká odborné poradenstvo pánu ministrovi. Nič mu, samozrejme, nebráni, aby si takúto pracovnú komisiu vytvoril, avšak odporúčanie komisie je záväzné pre ministra, nie odporúčanie poradnej komisie, na základe ktorej je potom, alebo bolo potom rozhodované.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Poliačik.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Avizoval som to už predtým... Takto. Keď vypukla kauza Čistý deň, tak mi to prišlo síce veľmi reálne, lebo, lebo to bolo niečo, o čom som počúval medzi ľuďmi, ktorí sa venujú jednak drogovej politike, a jednak týraným, týraným deťom na Slovensku, už aj predtým, ale napriek tomu mi to prišlo ako zlý sen.
Keď som zistil, kto vedie Čistý deň, tak keď bolo to stretnutie na ľudskoprávnom výbore a Peter Tománek tam sedel, tak si hovorím, ja túto tvár odniekiaľ poznám. A pred tými dvadsiatimi rokmi som sedával pred dverami Petra Tománka na schodoch, chodil okolo mňa, presne viem, v akom prostredí vyrástol, jeho sestra bola moja veľmi dobrá kamarátka, dlhé, dlhé roky, jeden z mojich najbližších ľudí, napriek tomu som s ním nikdy neprehodil jediné slovo, len som videl, ako vchádza do toho bytu a vychádza z neho zase von, a len som počúval tie, tie storky a potom niekto povedal: "Peter sa z toho dostal a pomáha ostatným." A to bola posledná vec, čo som počul, a potom som ho videl na tom výbore. A vtedy som si povedal, že ku kauze Čistý deň nepoviem nič, lebo jednoducho som neveril tomu, že takéto niečo je možné.
Dnes prvú vec, ktorú chcem povedať, a chcem to povedať za nás všetkých, chcem to povedať tým deťom a tým rodičom, ktorí vyjadrujú podporu Čistému dňu, a chcem to povedať aj tým, ktorí napísali všetky tie listy o tých, o tých ohavných spôsoboch jednania, ktoré čítala Natália Blahová, aj jedným, aj druhým, aj všetkým terénnym pracovníkom, ktorí, ktorí robia grassroot prácu po celom Slovensku za mizerné peniaze, častokrát dokonca za žiadne. Chcem to povedať sociálnym pracovníkom, chcem to povedať ľuďom, ktorí dvadsať rokov sa snažia búchať na každé možné dvere, aby sa v oblasti prevencie drogovej kriminality a drogovej politiky na Slovensku niečo stalo, všetkým týmto ľuďom chcem povedať prepáčte. Za nás všetkých.
Je mi veľmi ťažko, musím povedať, pretože s tými príbehmi, o ktorých hovorila Natália, a s tými príbehmi, ktoré súvisia s touto kauzou sa mi vynárajú desivé obrazy. Vynorí sa mi obraz veľmi blízkej, veľmi blízkej osoby, o ktorej by každý povedal, že je ideál poslušnej dcéry, športovkyňa, veľmi poslušná dcérenka dobrých a slušných rodičov. Jeden z mojich najbližších ľudí v živote chodil a kradol mi peniaze, lebo svoju závislosť vtedy nezvládal. A, a keď o týchto príbehoch niekto povie, jak môžete veriť nejakým feťákom, tak ako to povedal dneska pán poslanec Blaha, tak mám chuť mu jednu vyťať. Lebo nemá dunst, nemá tušenie, čím prechádzajú títo ľudia.
Nevie, čo to je, keď dievča, ktoré je od 6-7 rokov znásilňované svojím vlastným otcom, už nevie, akým iným spôsobom prežiť na tejto planéte, len tak, že si začne pichať heroín, lebo nevie ustáť tú bolesť, ktorú má zo sklamania zo svojho vlastného otca.
Nevie, čo to znamená dívať sa na vlastného dobrého kamaráta, ktorý mal 80-90 kíl, športovec, ako po týždňoch a mesiacoch na pervitíne stojí pred výkladom a vytláča si posledné do krvi rozškrábané ďubáky na tvári, päťdesiatkilový, lebo sa mu zdá, že má niečo na tvári a ten pervitín ho núti to z tej tváre vyčistiť.
Keď zažijete toto, keď pri niektorých ľuďoch už dnes môžete ísť iba na hrob, tak správa ako tá o Čistom dni vami otrasie, lebo zrazu všetky tie tváre a tie osudy máte pred sebou. Vidíte tých, ktorí sa z toho dostali a dnes pomáhajú iným a dávajú im svetlo v živote, ale vidíte aj tých, ktorí so zničeným zdravím a rozlámanými telami sú stále v nemocniciach a kadejakých zariadeniach a, a snažia sa prežiť.
Týmto ľuďom chcem povedať za nás všetkých, že ma veľmi mrzí, že to nedokážeme zvládať kultivovanejšie, že aj keď tento štát vyčlenil peniaze a ľudí a energiu, tak sa stále nájde niekto, kto z tých peňazí dokáže niečo zobrať bokom len preto, že má málo, že ľudia, ktorí naozaj vedia, ako by sa tieto situácie dali riešiť, sa nedostávajú k slovu, a že to, kvôli čomu búchame mnohí na Slovensku do stola už minimálne od roku 2010, a to je vybudovanie tej tzv. harm reduction stratégie, stratégia, ktorá bude znižovať ujmu na všetkých úrovniach, sme sa stále nedostali ani len k tomu, aby z toho bola aspoň veta-dve v programovom vyhlásením akejkoľvek vlády. Je našou zodpovednosťou poučiť sa z minulosti a konať tak, aby tí, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu, neboli vystavovaní ďalšiemu trýzneniu, ďalšiemu utrpeniu.
A keď som dnes počúval tie sofistikované spôsoby trestov, vôbec nemám dojem, že tí ľudia, tí vychovávatelia a tí, ktorí v tej hierarchii idú hore, že oni by boli tí zlí. Spomeňte si, prosím, na Stanfordský experiment. V Stanfordskom experimente rozdelili skupinu vysokoškolských študentov zdravých, rozumných ľudí na dve polovice. Z polovice urobili bacharov a z polovice urobili väzňov. Po šiestich dňoch bolo násilie páchané na "hraných väzňoch" tak neznesiteľné, že musel byť tento experiment prerušený. Je vnútornou vlastnosťou takmer každej ľudskej bytosti schopnosť ublížiť, týrať, dokonca zabiť.
A preto v zariadeniach, ako je Čistý deň, nemôžme replikovať Stanfordské experimenty. Nemôžme nechávať vytvárať nejaké samonosné štruktúry ľuďmi, ktorí nezvládajú sami seba. Ak kontrolné mechanizmy na tento typ zariadení majú skúmať, či sú dodržiavané pravidlá, tak musia najprv ovládať, čo to vlastne človek je, čoho je schopný a ako reaguje v núdzových a stresových situáciách. Pretože ak to necháme len tak niekde hniť a stúpa tam tlak, tak aj z ľudí, ktorí mohli mať na začiatku úprimný záujem a snahu pomáhať, sa môžu stať tyrani a potencionálni vrahovia. A rovnako ako v Stanfordskom experimente, keď sa spätne pýtali tých študentov, čo ste si mysleli, tak sa im zdalo, že boli v nejakom zvláštnom opojení, v nejakom zvláštnom, inom stave mysle, tak aj v zariadeniach typu Čistý deň, ak nie je zvládaná sociálna interakcia v tak ťažkom prostredí, tak na konci môžu byť obeťami aj tyrani, aj tí týraní. A len preto, že sme nevenovali dostatok pozornosti tomu, ako nastaviť ich pravidlá, ako sa majú medzi sebou správať, a definícii toho, koho vlastne majú medzi sebou.
Nie, nehnevajte sa, keď dneska pán Petrák povedal, že nejakí sme precitlivelí, veď týmto si prešiel predsa každý chalan na vojne, to snáď nemôžme myslieť vážne. Predseda školského výboru! Predstavte si situáciu toho 14-,15-, 16-ročného decka, ktoré v prípade, že má seriózny problém s drogami, tak za ním je nejaký ťažký príbeh. Je story. To nie je feťák z roztopaše. Návyk na ťažkú drogu, či už je to heroín, alebo pervitín, je vo väčšine prípadov kompenzáciou nejakej citovej a sociálnej ujmy.
Keď ste boli na operácii bedrového kĺbu niekto z vás, tak ste s vysokou pravdepodobnosťou dostávali morfín v dávkach, ktorý, ktorý, ktoré sú na ulici nemysliteľné, v tak vysokých a čistých. A stali sa z vás závisláci? Nestali. Lebo máte milujúcu rodinu, máte niekoho, kto vám dokáže naplniť vnútorný priestor duševný. Ale ľudia, ktorí skúšajú heroín, pervitín na uliciach, ten vnútorný duševný priestor majú prázdny a snažia ho niečím, niečím ho zaplniť, snažia sa niečím ho zaplniť. A ak sa im to nepodarí, tak buď sú prinútení k tomu, že im má niekto pomôcť cez súd, alebo ich tam v dobrej viere dajú rodičia. A takíto 16-, 17-, 18-, 14-ročný chlapec alebo dievča takto skúšané životom sa dostane do prostredia, kde si má zapamätať, čo šéf ústavu alebo Čistého dňa chce na raňajky? Kde mu niekto bude rozprávať, aké on je nič, ako nič neznamená? Ako nemá slovo, ako nemá názor a čo sa z neho stane, ak nebude poslúchať? Kde musí drepovať, klikovať a len poslúchať? Týmto mu zaplníme ten vnútorný priestor niečím iným, než nedôverou a nenávisťou?
Ak nemáme vnútorné anténky nastavené na to, že tu je niečo zlé, ak dokonca máme takto zriadené všetky ostatné ustanovizne, čo ja dúfam, že nemáme, tak potom je veľmi dobrý dôvod odvolávať ministra sociálnych vecí. Lebo od momentu, keď sa prvé drogy objavili v tomto štáte, tento štát zlyhal. A ak starostlivosť, sociálna starostlivosť o chorých ľudí, lebo závislosť na akejkoľvek droge je choroba, bola tak dlho podceňovaná, nenastavovaná finančne, odborne a personálne nevyživená, tak politicky zodpovedný je minister. To hovorím bez krvavých očí, to hovorím bez vulgarizácie, to hovorím ako fakt.
A nejde teraz o to, kto čo vytiahne, kto komu čo napísal, ide o to, že aj na základe tejto diskusie sú tam vonku zlomené duše. Ja som mojim kamarátom pomôcť nemohol, lebo som nevedel ako. Moje mesto v tej, v tom, v tom čase v zásade ovládala mafia. Tam nefungovalo nič. V Mečiarových 90. rokoch Považská Bystrica bola eldorádom kriminálnych živlov. Ak sme sa z toho nevedeli vtedy poučiť a toto sa deje na Slovensku dodnes, tak niečo zásadne zlyhalo.
Ak vy, pán minister, ste za to zodpovedný, tak už nemôžte ďalej sedieť na vašej stoličke, prepáčte. (Potlesk.)

Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Dve faktické poznámky.
Nech sa páči, pán poslanec Krajniak.

Pán kolega Poliačik, tak ako ste popísali ten Stanfordský experiment, z toho ja mám najväčší des, pretože ak to funguje v tom zariadení tak, ako sa obávame, tak potom to zariadenie, o ktorom celú noc hovoríme, riadi psychopat. Nebezpečný psychopat. A tým vôbec nemám na mysli pána Tománka. Ja si myslím, že pán Tománek je manipulovaný chorý človek.
Ako spoznať psychopata? Existuje niekoľko pravidiel, ktoré uznáva aj Americká lekárska asociácia:
1. Nemá žiadne výčitky svedomia.
2. Opakovane, bez akýchkoľvek problémov klame.
3. Manipuluje inými ľuďmi.
4. Je bezcitný, ale vie to veľmi dobre maskovať.
5. Je bezohľadný. Natoľko bezohľadný, že ohrozuje iných, ale aj seba.
6. Je útočný. Neustále útočí na niekoho iného.
7. Vedie parazitický spôsob života.
8. Neustále narušuje sociálne normy.
Ja, bohužiaľ, si predstavujem konkrétneho človeka pod tým.