15. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, priznám sa, ja som ani, už ani nečakal, že v takúto skorú rannú hodinu budem mať možnosť počuť, ja to poviem za seba, veľmi triezvy názor, ktorý absolútne koleduje s mojím pohľadom na túto problematiku. Na rozdiel od vás som právnik, nie som odborník v sociálnej oblasti, ale aj keď sa ma médiá snažili, čo mi tiež veľmi vadilo, v ostatné dni dotlačiť k čierno-bielemu videniu tohto problému, vždy som sa snažil odpovedať z môjho pohľadu právnika.
A ten môj pohľad hovorí, že nedajú sa vidieť veci čierno-biele a že sám som zmätený z tých protichodných vyhlásení, ktoré som počúval za ostatné mesiace, musím povedať. Takže oceňujem vaše stanovisko, absolútne súhlasím s tým, čo ste povedali, a priznám sa, potešilo ma aj to, že vy ako odborníčka ste vlastne vyslovili tie moje vnútorné pochybnosti. Pretože aj dnes vlastne celú túto noc sme počúvali strašne veľa vyjadrení, ktoré podľa môjho názoru boli buď osobnými urážkami, boli možno iba myšlienkami, ktoré hádzali otvorené otázky, ale na základe tohto sa nedá skutočne konať tak, ako sa to dnes navrhuje.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja som práveže od vás tak čakala a som rada, že ste vystúpili, pretože som aj hovorila o tom, aby vystúpili ľudia, ktorí sú z branže a ktorí, ktorí rozumejú veci.
Už je tomu 8 mesiacov, kedy sme počuli tú, tú prvú informáciu. Aj vy robíte poslanecký prieskum, aj sme boli spoločne, aj my sme robili poslanecký prieskum, určite budete mať veľa podnetov na zmenu v zákone o sociálnoprávnej ochrane detí. Aj pred chvíľou, čo som čítala zo sociálnej, zo slovenskej komory, tak už aj oni v podstate navrhujú mnohé zmeny, určite ste k tomu došli aj vy, k tým istým a mnohí možno aj, aj ďalší, verím tomu a chcem sa vás naozaj tak spýtať, tak aby ste mi aj po tej ako odborníčka odpovedali.
Aj Slovenská komora sociálnych pracovníkov hovorí, že v prípade už len podozrenia násilia, podozrenia intímneho vzťahu medzi pracovníkom a klientom je to jednoducho odborne neprípustné, aby potenciálne obete ostali u potenciálneho násilníka. A vidíte, rozprávame o potenciálnom násilníkovi potenciálnej obete, pretože my hovoríme o deťoch, tie musia mať oveľa vyššiu ochranu už len pri podozrení. A možnože v tom sa aj, aj mýlia tí, ktorí hovorili, hovorili k téme, a preto sa vás ako odborníčky chcem naozaj spýtať, že, že podľa toho § 85 minister naozaj má zrušiť akreditáciu, keď ešte len môže byť, má podoz..., ohrozené zdravie a život dieťaťa, môže byť, on má podozrenie, dostane podnety, má podozrenie, tak vás sa ako odborníčky pýtam, že či s tým súhlasíte.

Ja sa ospravedlňujem, už sme asi unavení všetci. Ja ďakujem veľmi pekne za, za pripomienky. Asi budem reagovať rovno na pani kolegyňu. Je tu aj pán minister, nebudem sa vyjadrovať zaňho. Tak ako tu už bolo spomenuté, tak akreditačná komisia je poradný orgán, ktorý, ktorým on teda sa môže riadiť, ale nemusí. Existujú v zásade také dva uhly pohľadu. Jeden je, že kým platí prezumpcia neviny a neprejdú všetky vyšetrenia, tak sa má čakať na výsledky. Druhý, tak ako ste povedali, aj keď je akékoľvek malé podozrenie, tak sa majú urobiť opatrenia, ktoré navrhujete.
Môj osobný názor som vyjadrila aj vo svojom príspevku a ťažko povedať, naozaj tých informácii padlo naozaj veľmi veľa. Ja sa tiež snažím už dlhodobo zorientovať v tom, čo je pravda a čo nie. A naozaj sa snažím čo najobjektívnejšie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

... získavať také informácie aj, aby som ich dokázala vyhodnotiť tak, aby to bolo čo najlepšie riešenie hlavne pre deti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja len krátko v túto neskorú nočnú, skorú rannú hodinu. Samozrejme, ja nemám také zaujímavé informácie ako kolega Krajniak ani nemám také jednoznačné názory ako pán premiér, ale mám jedno povšimnutie, ktoré trochu hovorí o tom, že prečo takáto situácia u nás môže vzniknúť. A to hovorím aj v súvislosti s tým, že bolo tu opakovane povedané, že ak niekto má nejaké informácie, ktoré sú relevantné pre orgány činné v trestnom konaní, že nech ich podá, nech podá, tu hovorí kolega Číž opakovane, že nech sa podávajú trestné oznámenia. Že či ste podali trestné oznámenia.
No, samozrejme, trestné oznámenia boli podané vtedy, keď kolegyňa Blahová napísala ten blog, ktorý prečítalo takmer 700-tisíc ľudí, pretože trestné oznámenie sa, sa nepodáva len na prokuratúre, pretože, alebo na polícii, pretože orgány takzvane činné v trestnom konaní majú povinnosť konať na základe informácií, ktoré sa dozvedia z akéhokoľvek zdroja, nielen z nejakého formálneho trestného oznámenia. A tu sme pri podstate problému.
Samozrejme, orgány, ktoré by mali byť činné v trestnom konaní, by mali konať, ale oni nekonajú. A čo je zarážajúce, že doteraz sme si zvykli, že nekonajú pri rozkrádaní, pri podvodoch, pri ožobračovaní tejto krajiny, ale že nekonajú aj v takejto špinavosti, to je zarážajúce. Pán generálny prokurátor keď nastúpil, povedal, že jeho prioritou bude domáce násilie. A tieto zverstvá, ktoré sa tu diali, ktoré sú dôvodom pre odvolávanie ministra Richtera, to nie je domáce násilie? Čo to je? Koho generálny prokurátor chráni? Koho chráni Kaliňákova polícia a prečo? To vám za toto stojí? Je to úplne trápne.
Teda skončím, skončím len tým, že ak niekto tvrdí, že dôvod prečo nebude hlasovať za odvolanie ministra Richtera, pretože nie sú jasné informácie, hovorí to s tým, že sa vyhovára na niečo, čo vie, že u nás nefunguje, to znamená orgány činné v trestnom konaní, ktoré by v každej riadne spravovanej, slušnej krajine už dávno museli zasiahnuť, už dávno by nejakí ľudia museli odísť v putách, boli by, boli by v kolúznej väzbe, tak aby nemohli ovplyvňovať svedkov, a všetkým by bolo jasné, že kde je pravda. Takto, keďže táto vláda, táto vládna garnitúra, táto koalícia ovláda všetky orgány činné v trestnom konaní bez výnimky, my síce vieme, kde je pravda, ale vy sa vyhovárate, že neviete, a na tomto základe nám budete tvrdiť veľmi jemne, slušne a odborne, že neviete, kde je pravda, a teda že ministra Richtera nebudete odvolávať, nebudete za to hlasovať. Je to patetické.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia, ani noc neubrala na sile a intenzite argumentov, ktoré tu máme nielen dnes, ale už dlhšie obdobie. Väčšinou namierené proti ministrovi práce. Aj poslanci SMER-u sú celú noc v strehu a bránia ministra aj tí, ktorí inak mlčia. Aj to o niečom svedčí. Ja by som sa v mojom príhovore chcela zamerať predovšetkým na, na konanie samotného ministerstva a jeho úradov, jeho pracovníkov, pretože o to tu dnes ide.
Kauza Čistý deň celé toto predstavenie naštartovala, preto sa jej pár vetami budem venovať aj ja. Mala som možnosť zúčastniť sa aspoň malej časti poslaneckého prieskumu, a to konkrétne na ústredí práce. Informácie, ktoré sme dostávali, boli rozporuplné, ústredie si naozaj dávalo veľký pozor na to, čo nám hovorí a akým spôsobom. A k tomu sa vyjadrovať viac nebudem. Zarážajúci bol hlavne fakt, že ústredie a samotné ministerstvo sa tvárili ako dva samostatné svety, ktoré spolu nespolupracujú. Svojský bol aj postup ústredia, keď sme žiadali, aby sa diskusie zúčastnila psychologička, ktorá sa kontroly v Čistom dni zúčastnila. Ústredie ešte predtým zasiahlo a psychologička sa nemohla vyjadrovať k spôsobu kontroly, len k záverom, ktoré boli uvedené v protokole. O niekoľko týždňov neskôr sa však informácie aj tak dostali na povrch. Rovnako zvláštne bolo, keď sme sa dosť intenzívne venovali akreditačnej komisii, a kládli otázky, na ktoré sme dostávali neurčité odpovede, a pritom sa ukázalo, že členka akreditačnej komisie sedela priamo pred nami a vyšla s farbou von asi po hodine. Presne taký je postup ústredia a ministerstva práce.
Môj asistent viac ako 25 rokov poskytuje poradenstvo pre osoby so zdravotným postihnutím, ale aj pre ich rodinných príslušníkov. Za toto obdobie už získal celkom slušný prehľad o fungovaní sociálneho systému. Konštatujem, že napriek verbálne deklarovaným snahám a plánom nič zásadné sa neudialo v rezorte ministerstva práce a momentálne nastavenie, nastavený sociálny systém je na pokraji svojej výkonnosti a bez reformných krokov. V... Tento systém nefunguje v niekoľkých oblastiach. Predovšetkým je to sociálne poistenie. Roky chýbajúca odvaha a ochota riešiť problém starodôchodcov, ktorá sa plíži momentálne, vláda sa odhodlala k tomuto riešeniu, ale v čase, keď už časť starodôchodcov vymrela a aj toto riešenie je čiastočné, pretože invalidní dôchodcovia tam zahrnutí asi nebudú, tí majú asi ešte dlhý život pred sebou. Pritom problém je úplne rovnaký. Roky spomínané jednotné posudzovanie v rámci rezortu stále chýba a odkladá sa, pritom Sociálna poisťovňa už avizuje, že pripravuje nový systém posudzovania invalidných dôchodkov.
Neochota riešiť problematiku, kedy opatrovatelia prichádzajú o roky dôchodkového poistenia, pretože ľudí nikto neinformuje o tom, že boli odhlásení zo Sociálnej poisťovne, je ďalší problém. Rovnako ako sme už niekoľkokrát predkladali nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti pre opatrovateľov a osobných asistentov.
Keď prejdeme k službám zamestnanosti a k chráneným pracoviskám, a teda zamestnávaniu osôb so zdravotným postihnutím, podpora zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím za ministrovania pána Richtera stratila na priorite. A prečo si to myslíme? Došlo k zníženiu príspevku na pracovného asistenta. V tomto prípade by som chcela tiež spomenúť príklad, akým spôsobom fungujú príspevky. Napriek tomu, že maximálna výška príspevku je niekoľko rokov stanovená na 70 %, tá sa znížila s 90 %, úrady práce mali na základe metodického usmernenia a interných predpisov nastavený tento príspevok niekde na hranici okolo 56, myslím, percent. Teda ani nie maximálny, ktorý bol možné dosiahnuť na základe zákona. Keď sme na túto zmenu upozornili, úrad práce, resp. ústredie práce, zareagoval asi až po dvoch rokoch, dovtedy sa vyplácal v tejto zníženej výške.
Čo sa týka chránených pracovísk, bol zrušený § 56a, ktorý preplácal mzdu ľudí so zdravotným postihnutím a zohľadňoval nižšiu efektivitu práce niektorých týchto osôb. Zostalo z neho len torzo. Špecialitou služieb zamestnanosti pre chránené pracoviská je, že sa majú riadiť metodickými pokynmi ústredia, ako som spomínala, ktoré je ale problém získať. Úrady práce ich poskytovať nechcú napriek tomu, že to nemá byť žiadny tajný dokument. Preto aj v tomto smere vyzývam, aby ministerstvo prehodnotilo tento postup. Máme tu ďalšiu oblasť, kompenzácie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Treba uznať, že konečne sa niečo udialo okolo peňažného príspevku na opatrovanie, len škoda že chýba odvaha riešiť aj ďalšie skupiny, a to poberateľov dôchodkových dávok, ktorí ich naďalej poberajú veľmi nízke príspevky.
Sociálne pracovníčky na úradoch práce, sú naďalej preťažené a nestíhajú svoju agendu riešiť v riadnom pracovnom čase, a tak sa nie je čo čudovať, že nevedia poskytovať dostatok informácií. Často sa stáva, že pri ústne podaných informáciách odrádzajú klientov od podania žiadosti slovami, že nárok nemajú. Pritom poradenská prax ukazuje, že pri písomnej žiadosti odradených klientov je týchto žiadostí oprávnených asi 80 %. Rovnako sa zvýšil počet prípadov riešených cez odvolanie a ukazuje sa, že aj v tomto prípade je vysoká miera kladne riešených prípadov. Úrady vymýšľajú nové a nové pravidlá, ktoré nie sú v súlade so zákonom o kompenzáciách, a najnovšie máme prípad z Malaciek, kde žiadajú overenie podpisu na zmluvách o výkone o osobnej asistencie, ako keby tieto osoby nemali dosť výdavkov. Podobne nastavený bol ďalší úrad, ktorý vyžadoval, aby zmluvu uzatvárala osoba so zdravotným postihnutím s asistentom pred pracovníkom úradu. Vo všeobecnosti občan je stále bábkou úradov, kedy ani rezortné úrady nie sú schopné spolu komunikovať a nosíme potvrdenia medzi Sociálnou poisťovňou, úradmi práce a podobne. A nie je neobvyklé, že samotné úrady vyžadujú potvrdenia svoje vlastné.
Teraz by som sa ešte chvíľku venovala konkrétnemu prípadu, ktorý, ktorý bol odvysielaný len asi pred dvomi alebo tromi týždňami a veľmi ma pobúril. Spomínaný príbeh hovoril osud človeka so sklerózou multiplex, ktorý si požiadal o osobnú asistenciu. Pán bol naozaj podľa mňa, ale aj podľa ľudí, ktorí sa pohybujú v tejto oblasti, presne ten typ človeka, ktorý by osobnú asistenciu mal využívať. Mal záujem sa rozvíjať, naozaj na sebe pracuje, snaží sa vzdelávať a napriek svojmu zdravotnému stavu robí si strednú školu aj možno vo vyššom veku a napriek tomu tento príspevok mu bol zamietnutý.
Ale čo je poburujúce, sú vyjadrenia hovorkyne ústredia práce, ktorá obhajovala toto zamietnutie, s takýmito vetami: "Sám uznal, že nemá človeka, ktorý by mu asistenciu vykonával." Akým spôsobom alebo resp. aké právo má hovorkyňa ústredia práce hodnotiť, či človek asistenta mať bude alebo nebude? Naopak, mala by v tomto pomáhať, nie mu klásť prekážky. Ďalej povedala: "Pri ďalších žiadostiach sa jeho zdravotný stav zhoršoval, on totiž tú žiadosť podával niekoľkokrát, sebaobslužnosť sa zhoršovala." Chcete povedať, pán minister, že takýto človek práve na základe toho zhoršeného stavu nemá nárok na osobnú asistenciu? Veď práve vtedy ju viacej potreboval. Ďalej povedala: "Jeho stav nemá žiadny progres, len regres." Akým právom si dovoľuje odsúdiť človeka, ktorý je odkázaný na pomoc?! Pritom ten pán komunikoval veľmi zreteľne, veľmi jasne vedel formulovať svoju predstavu o živote a vôbec nevyzeral na to, že je odkázaný len na pomoc inej osoby, ktorá za neho musí všetko riešiť. Ak sa s týmito výrokmi stotožňujete, vaše sociálne cítenie je, pán minister, nulové a na poste ministra práce nemáte čo robiť.
Úrad nemá hodnotiť, či mu asistenciu má alebo nemá kto robiť, úrad má poradiť, čo by mal robiť a ako. Ale načo by to robil, že? Úrad má podať pomocnú ruku práve vo chvíli, keď sa jeho zdravotná situácia zhoršuje, navyše v tomto zábere, kde bol tento pán, bolo vidno, ako sa ťahá po schodoch horko-ťažko. Hovorkyňa vymenovala všetky príspevky, ktoré mu inak priznali, samozrejme, nebol tam príspevok ani na debarierizáciu priestorov, ani na schodiskovú plošinu, toto mu nikto neporadil. Sám pán spomínal, že v jeho posudku bol, že jeho zdravotný stav bol takmer ležiaci, ale ten pán prešiel, dokázal prejsť pár krokov, bolo to vidno na tých záberoch, prešiel, hoci veľmi ťažko. No ale v našich kruhoch sme sa začali obávať, že po vzhliadnutých záberoch príde ešte aj o tie príspevky, ktoré teraz má, lebo taký je často postup a také sú naše skúsenosti.
Pán minister, spomeňte si, aké je to mať zdravotné problémy. A toto sú presne tí ľudia, o ktorých vy nič neviete a vedieť nechcete. Žijú si svoje životy potichu a skromne. Snažia sa aj bez vašej pomoci, hoci by vašu pomoc potrebovali. Opatrovatelia tu boli spomínaní už mnohokrát, zvýšený príspevok je naozaj veľká pomoc pre nich, ale je to krok populistický. Príspevok nie je nastavený ani na základe zdravotného postihnutia, ani na základe sociálnej situácie, je tam veľa ďalších faktorov, ktoré ovplyvňuje výšku príspevku, ale nesúvisí to vôbec s tým, čo by malo. Tento zvýšený príspevok, ktorým sa radi chválite a ktorým sa schválil aj pán Muňko vo svojom príspevku, je len kompenzácia za roky, kedy sa príspevok neustále skracoval, lebo presne o tom to je, že príspevok zahŕňa pomaly rodinný rozpočet, a resp. vypláca sa na základe výšky poberaných dôchodkov. A pokiaľ sa životné minimum nebude zvyšovať, tak výška príspevku na opatrovanie sa bude opäť znižovať.
Poistenie opatrovateľov. Neviem, ako si mám vysvetliť vetu, ktorú spomenul pán Muňko, že starostlivosť opatrovateľov bude započítaná v celom rozsahu, lebo doteraz máme skôr skúsenosti, že mnohí tým, že prišli o poistenie v dôsledku toho, že opatrovaná osoba dovŕšila 18. vek života, Sociálna poisťovňa týchto opatrovateľov z poistenia odhlásila a znovu ich neprihlásila. To bolo ich povinnosťou. Najdlhší prípad, kedy, kedy osoba nebola poistená, máme 14 rokov. Aký dôchodok budú mať títo ľudia? Na to by sme chceli dostať odpoveď.
Chránené pracoviská som čiastočne už spomenula a spomínal ich aj pán Muňko, povedal, že príspevok sa zvýšil na 1 300 eur a že ten nikto nespomína, tak ja ho spomeniem, príspevok síce je 1 300 eur, okolo 1 300 eur na jeden štvrťrok, ale ubudlo možností výdavkov, ktoré sa z tohto príspevku dajú hradiť. A často sa ten príspevok celý využiť ani nedá. Takže taká je realita.
Ešte tu mám jeden príklad konkrétny, ktorý som takisto riešila a takisto súvisí s konaním úradu práce a chránených pracovísk. Zistili sme napríklad, že niekedy sú, je získanie príspevku veľmi komplikované. Chránené pracovisko chcelo požiadať o pracovného asistenta. Úrad práce vyžaduje lekárske potvrdenie o pracovnej schopnosti zamestnanca. Úrady práce vyžadujú odborné vyšetrenie, odborný lekár ho nechce vydať. Samotné chránené pracoviská niekedy sa ocitajú v situácii, že nevedia, čo majú robiť. A viete, čo mi povedalo ústredie? Že musia to, žiaľ, akceptovať, ale oni to nikomu nepovedia. To znamená, že akceptujú potvrdenie aj všeobecného lekára, lebo legislatíva to nevyžaduje, samozrejme. Legislatíva vyžaduje len potvrdenie zo Sociálnej poisťovne. A presne takto postupujú, pán minister, vaše úrady.
Mohla by som pokračovať ďalej, lebo takisto nefunguje, nefungujú vaše sekundárne miesta pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Ďakujem.

Možno nám o chvíľočku začne svitať. Neviem, v tejto miestnosti to asi nespozorujeme. Takže prajem dobré skoré ráno. Pán predseda, aj pán podpredseda, vážení kolegovia, kolegyne, pán minister, chcem sa aj vám prihovoriť, ale aj pánu premiérovi, pretože toto, o čom sa tu hovorí, nie sú babské reči, toto sú fakty. A ja aj pri faktoch chcem zostať. Tak ako som si ich naštudovala, a tak ako si aj myslím, že sú to dôvody, za ktoré by ste, pán minister, nemali už zastávať svoju funkciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
Vaše ministerstvo nezrušilo rozhodnutím akreditáciu udelenú neziskovej organizácii Čistý deň. Toto rozhodnutie považujem za rozhodnutie v rozpore so zákonom a najmä v rozpore s morálkou. Akreditačná komisia svojím rozhodnutím navrhla odobrať zariadeniu akreditáciu. Bolo to na základe závažných kontrolných zistení vašich orgánov, na základe výpovede bývalých klientov zariadenia, ktoré ich v konečnom dôsledku viedlo k tomu, že navrhli svojím rozhodnutím, akreditačná komisia, aby bolo, akreditácia odobratá. Tých dôvodov bolo viacej. A išlo o vecné porušenia, nie o posudzovanie trestnoprávneho konania. Ale práve tie vecné porušenia vytvárali priestor na podmienky na nezákonné konanie.
O aké porušenia išlo? Napríklad Čistý deň uvádza ako jednu zo svojich služieb psychoterapiu. No v tom čase, ako ju ponúkal, nedisponoval odborníkom na túto pozíciu a zariadenia službu vykonávalo neoprávnene. Dnes sa dozvedáme, že aj ten odborník, ktorý ju poskytoval, ktohovie, či vôbec aj dodatočne ju poskytovať mohol. Lebo to, čo tu dnes odznelo v skorých ranných hodinách, sú témy, ktoré by ministerstvo malo čím skôr preveriť a okamžite konať, ak sa ukážu, že sú pravdivé. Ďalej chýbali individuálne resocializačné plány, ako aj plán supervízie. To, že boli pochybenia aj v personálnej politike tohto zariadenia, pochybenia v evidencii na Sociálnej poisťovni, to je pri tom všetkom detail. I keď i ten samotný, táto skutočnosť by mala postačovať odobratiu akreditácie.
Pán minister, akreditačnú komisiu zriaďujete vy. Zriaďuje ju minister ako poradný orgán na posudzovanie žiadosti žiadateľa o akreditáciu, o predlženie akreditácie a na posudzovanie zrušenia tejto akreditácie.
Pán poslanec Kéry, už vám to asi viacerí povedali, ale aj ja to tu mám poznačené, chcem aj ja to zopakovať, že ak akreditačná komisia ako odborný poradný orgán ministerstva odporúča ministerstvu zrušenie akreditácie, je nedôvodné polemizovať o zákonitosti odňatia tejto akreditácie. Dôvodnosť takéhoto odporúčania akreditačnej komisie spočíva v odbornom posúdení spôsobilosti zariadenia a na takéto odporúčanie má akreditačná komisia výhradnú právomoc zo zákona.
Chcem vám pripomenúť, že dôvody na odňatie akreditácie zariadeniu nie sú nijako viazané na konania orgánov činných v trestnom konaní. Dôvody sú viazané na to, či opatrenia sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, ktoré zariadenie vykonáva, sú vedené s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, v súlade s jeho právami a právom chránenými záujmami a či majú priaznivý vplyv na jeho psychický vývin, fyzický vývin a sociálny vývin. Predmetné skutočnosti zisťuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny svojou kontrolnou činnosťou. A práve tieto kontrolné zistenia predkladá uvedenej akreditačnej komisii, ktorá na jej základe vydáva odporúčania, napr. aj za zrušenie akreditácie. A práve na základe týchto kritérií, ktoré som vymenovala, akreditačná komisia odporúčala akreditáciu zariadeniu Čistý deň zrušiť. Na akreditáciu neexistuje právny nárok v prípade, ak je odborná komisia toho názoru, že zariadenie nespĺňa podmienky akreditácie.
Pán minister, pýtam sa vás, čo vás núti držať ochrannú ruku nad týmto zariadením? Je už dosť zlé, že sa vôbec preveruje nejaká trestná činnosť v zariadení, ktoré sa má venovať resocializácii mladých ľudí, a to trestné stíhanie za obludné skutky. Viete o tom, že v rámci šetrenia bolo vyhovené požiadavke niektorých klientov, aby nekomunikovali s prokurátorkami jednotlivo? Ale že aby sa rozhovor viedol s celou skupinou v tom čase, v ktorej v zariadení klienti boli, a s požiadavkou, aby pri rozhovore boli prítomní aj pracovníci zariadenia? A pritom účelom pohovorov bolo zistiť aktuálny stav zákonnosti v zariadení, stupeň starostlivosti a spokojnosti klientov s poskytovanou starostlivosťou, prípadné podozrenia z týrania, šikany alebo iného trestného činu. A to všetko malo byť povedané za prítomnosti tých, ktorí to mali robiť.
Pán minister, vy sám ste sa vtiahli do tejto situácie a obhajujete neobhájiteľné tak ako aj niektorí vaši kolegovia. Nazývať klientov resocializačného zariadenia, mladých ľudí, ktorí sú v tomto zariadení chránenými a zverenými osobami, nazývať ich hanlivo narkomanmi, mladých ľudí, ktorí sa dostali do ťažkostí a potrebujú pomoc, mladých ľudí, ktorí majú byť po liečbe z drogovej závislivosti, a v tomto zariadení by mali byť už preliečení a tu im má byť poskytnutá psychologická pomoc, aby sa vedeli včleniť do spoločnosti. Ale tu sa niektorí páni z koalície vyjadrujú ponižujúco a pohŕdavo, čo považujem za veľmi smutné.
Odobratie akreditácie sa nijako neviaže na preukázanie trestnoprávneho konania. Už len samotné prebiehanie tohto trestného stíhania, pán minister, by malo byť pre vás červeným signálom na aktívne konanie, pretože také konanie ako sex na rozlúčku so zverenou osobou mal byť definitívnou bodkou za rozhodnutím odobrať akreditáciu. Naviac k tomu sankcie, ktoré sú nazvané ako averzívne intervencie, obsah týchto sankcií, ktoré sú v príkrom rozpore s medzinárodnými dohovormi, platnou legislatívou, a je zrejmé, že spôsobom činnosti, spôsobom vykonávania opatrení, metód, techník a postupov, na ktoré bola udelená akreditácia, bol ohrozený priaznivý psychicky vývin, sociálny vývin, život a aj zdravie ľudí, mladých ľudí, ktorí v tomto zariadení žijú.
Ďalším dôvodom je aj nenaplnenie kritérií požiadaviek odbornej spôsobilosti, nedostatočné opatrenia voči prístupu klientov k nebezpečným chemickým látkam a drogám. A to až tak, že jeden z maloletých klientov musel byť hospitalizovaný pre otravu liekmi. Dôkazy o tom, že dochádzalo aj k protizákonnému konaniu, obsahuje aj mimoriadna správa verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušovaniu základných práv a slobôd detí postupom orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Vážení kolegovia, tu hovoríme o vyvodení politickej zodpovednosti ministra Richtera z nevyvodenia patričných krokov voči organizácii, ktorá získala akreditáciu z ministerstva na to, aby poskytovala bezpečné zázemie a psychologickú oporu mladým a mladistvým ľuďom v ťažkých situáciách.
Pán Blaha tu nie je, ale chcem mu povedať – aj jemu, aj pani Vaľovej –, že zľahčovanie sexuálneho styku s chránenou osobou je obludné a už len toto by malo stačiť na odstúpenie, a nie na obranu tohto zariadenia. Minister bolo dlhodobo informovaný o tom, že v zariadení boli opakovane porušené zákony, a ani teraz po prevalení sa množstva informácií ďalších nekoná a drží ochrannú ruku nad týmto zariadením. Doteraz nie je známy prípad, že by ministerstvo neakceptovalo odporúčanie akreditačnej komisie. Prečo práve pri tomto zariadení a pri tak závažných pochybeniach, ktoré sú jednoznačne preukázané a zadokumentované, robí precedens?
Vážení kolegovia, súhlasím s tým, že nie sme tu súdny tribunál a ani polícia. A práve preto si myslím, že pán minister by mal prevziať politickú zodpovednosť za tento stav a sám odstúpiť. Nečakať na to, že bude odvolávaný.
Pán minister, vy ste vinovatý z toho, že sa celá kauza pretriasa na verejnosti. Vy ste vinovatý a zodpovedný za to, že dievčatá z tohto zariadenia sú ohrozované medializáciou. Nesiete politickú zodpovednosť za rezort, za prešľapy, o ktorých hovorili aj moji predrečníci z opozície. Prosím vás, odstúpte sám!
Ďakujem pekne za slovo. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Zemanová, trinásťčlenná akreditačná komisia odporučila ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny odobrať akreditáciu zariadeniu Čistý deň. Nastalo správne konanie. V tomto správnom konaní ministerstvo okrem iného zriadilo kontrolnú pracovnú skupinu zloženú z troch členov. Jeden, predseda JUDr. Karel Molin, zamestnanec ministerstva práce, sociálnych vecí a rodinym, a ďalší dvaja členovia, Zuzana Jusková za VÚC Košice a Peter Kulifaj, predseda Slovenskej komory sociálnych pracovníkov, teda obaja nie sú zamestnanci ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. A táto kontrolná skupina síce zistila pochybenia, ale nie také, pre ktoré akreditačná komisia odporučila odobratie akreditácie. A aj kvôli tomu ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodlo neodobrať resocializačnému stredisku Čistý deň akreditáciu.
A ešte budem, ak stihnem, predseda tej kontrolnej skupiny Karel Molin vyzval tých dvoch členov, aby podpísali verziu protokolu, a pán Kulifaj, Peter Kulifaj odpovedá: "Toto sem asi celkom nepatrí, no ak by si náhodou pri prezentovaní výsledkov kontroly rád zohľadnil názor členov kontrolnej skupiny na záverečný verdikt, nie právny, tak ako sociálny pracovník by som ich v systéme nechal, by som ich v systéme nechal. Budem čakať na termín pre podpis protokolu." Podpísaný Peter Kulifaj.
Ďakujem.

Viete, ale zákon hovorí o akreditačnej komisii. Nehovorí o žiadnej ad hoc komisii, ktorá má robiť nejaká odborné poradenstvo pánu ministrovi. Nič mu, samozrejme, nebráni, aby si takúto pracovnú komisiu vytvoril, avšak odporúčanie komisie je záväzné pre ministra, nie odporúčanie poradnej komisie, na základe ktorej je potom, alebo bolo potom rozhodované.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Avizoval som to už predtým... Takto. Keď vypukla kauza Čistý deň, tak mi to prišlo síce veľmi reálne, lebo, lebo to bolo niečo, o čom som počúval medzi ľuďmi, ktorí sa venujú jednak drogovej politike, a jednak týraným, týraným deťom na Slovensku, už aj predtým, ale napriek tomu mi to prišlo ako zlý sen.
Keď som zistil, kto vedie Čistý deň, tak keď bolo to stretnutie na ľudskoprávnom výbore a Peter Tománek tam sedel, tak si hovorím, ja túto tvár odniekiaľ poznám. A pred tými dvadsiatimi rokmi som sedával pred dverami Petra Tománka na schodoch, chodil okolo mňa, presne viem, v akom prostredí vyrástol, jeho sestra bola moja veľmi dobrá kamarátka, dlhé, dlhé roky, jeden z mojich najbližších ľudí, napriek tomu som s ním nikdy neprehodil jediné slovo, len som videl, ako vchádza do toho bytu a vychádza z neho zase von, a len som počúval tie, tie storky a potom niekto povedal: "Peter sa z toho dostal a pomáha ostatným." A to bola posledná vec, čo som počul, a potom som ho videl na tom výbore. A vtedy som si povedal, že ku kauze Čistý deň nepoviem nič, lebo jednoducho som neveril tomu, že takéto niečo je možné.
Dnes prvú vec, ktorú chcem povedať, a chcem to povedať za nás všetkých, chcem to povedať tým deťom a tým rodičom, ktorí vyjadrujú podporu Čistému dňu, a chcem to povedať aj tým, ktorí napísali všetky tie listy o tých, o tých ohavných spôsoboch jednania, ktoré čítala Natália Blahová, aj jedným, aj druhým, aj všetkým terénnym pracovníkom, ktorí, ktorí robia grassroot prácu po celom Slovensku za mizerné peniaze, častokrát dokonca za žiadne. Chcem to povedať sociálnym pracovníkom, chcem to povedať ľuďom, ktorí dvadsať rokov sa snažia búchať na každé možné dvere, aby sa v oblasti prevencie drogovej kriminality a drogovej politiky na Slovensku niečo stalo, všetkým týmto ľuďom chcem povedať prepáčte. Za nás všetkých.
Je mi veľmi ťažko, musím povedať, pretože s tými príbehmi, o ktorých hovorila Natália, a s tými príbehmi, ktoré súvisia s touto kauzou sa mi vynárajú desivé obrazy. Vynorí sa mi obraz veľmi blízkej, veľmi blízkej osoby, o ktorej by každý povedal, že je ideál poslušnej dcéry, športovkyňa, veľmi poslušná dcérenka dobrých a slušných rodičov. Jeden z mojich najbližších ľudí v živote chodil a kradol mi peniaze, lebo svoju závislosť vtedy nezvládal. A, a keď o týchto príbehoch niekto povie, jak môžete veriť nejakým feťákom, tak ako to povedal dneska pán poslanec Blaha, tak mám chuť mu jednu vyťať. Lebo nemá dunst, nemá tušenie, čím prechádzajú títo ľudia.
Nevie, čo to je, keď dievča, ktoré je od 6-7 rokov znásilňované svojím vlastným otcom, už nevie, akým iným spôsobom prežiť na tejto planéte, len tak, že si začne pichať heroín, lebo nevie ustáť tú bolesť, ktorú má zo sklamania zo svojho vlastného otca.
Nevie, čo to znamená dívať sa na vlastného dobrého kamaráta, ktorý mal 80-90 kíl, športovec, ako po týždňoch a mesiacoch na pervitíne stojí pred výkladom a vytláča si posledné do krvi rozškrábané ďubáky na tvári, päťdesiatkilový, lebo sa mu zdá, že má niečo na tvári a ten pervitín ho núti to z tej tváre vyčistiť.
Keď zažijete toto, keď pri niektorých ľuďoch už dnes môžete ísť iba na hrob, tak správa ako tá o Čistom dni vami otrasie, lebo zrazu všetky tie tváre a tie osudy máte pred sebou. Vidíte tých, ktorí sa z toho dostali a dnes pomáhajú iným a dávajú im svetlo v živote, ale vidíte aj tých, ktorí so zničeným zdravím a rozlámanými telami sú stále v nemocniciach a kadejakých zariadeniach a, a snažia sa prežiť.
Týmto ľuďom chcem povedať za nás všetkých, že ma veľmi mrzí, že to nedokážeme zvládať kultivovanejšie, že aj keď tento štát vyčlenil peniaze a ľudí a energiu, tak sa stále nájde niekto, kto z tých peňazí dokáže niečo zobrať bokom len preto, že má málo, že ľudia, ktorí naozaj vedia, ako by sa tieto situácie dali riešiť, sa nedostávajú k slovu, a že to, kvôli čomu búchame mnohí na Slovensku do stola už minimálne od roku 2010, a to je vybudovanie tej tzv. harm reduction stratégie, stratégia, ktorá bude znižovať ujmu na všetkých úrovniach, sme sa stále nedostali ani len k tomu, aby z toho bola aspoň veta-dve v programovom vyhlásením akejkoľvek vlády. Je našou zodpovednosťou poučiť sa z minulosti a konať tak, aby tí, ktorí sú odkázaní na pomoc štátu, neboli vystavovaní ďalšiemu trýzneniu, ďalšiemu utrpeniu.
A keď som dnes počúval tie sofistikované spôsoby trestov, vôbec nemám dojem, že tí ľudia, tí vychovávatelia a tí, ktorí v tej hierarchii idú hore, že oni by boli tí zlí. Spomeňte si, prosím, na Stanfordský experiment. V Stanfordskom experimente rozdelili skupinu vysokoškolských študentov zdravých, rozumných ľudí na dve polovice. Z polovice urobili bacharov a z polovice urobili väzňov. Po šiestich dňoch bolo násilie páchané na "hraných väzňoch" tak neznesiteľné, že musel byť tento experiment prerušený. Je vnútornou vlastnosťou takmer každej ľudskej bytosti schopnosť ublížiť, týrať, dokonca zabiť.
A preto v zariadeniach, ako je Čistý deň, nemôžme replikovať Stanfordské experimenty. Nemôžme nechávať vytvárať nejaké samonosné štruktúry ľuďmi, ktorí nezvládajú sami seba. Ak kontrolné mechanizmy na tento typ zariadení majú skúmať, či sú dodržiavané pravidlá, tak musia najprv ovládať, čo to vlastne človek je, čoho je schopný a ako reaguje v núdzových a stresových situáciách. Pretože ak to necháme len tak niekde hniť a stúpa tam tlak, tak aj z ľudí, ktorí mohli mať na začiatku úprimný záujem a snahu pomáhať, sa môžu stať tyrani a potencionálni vrahovia. A rovnako ako v Stanfordskom experimente, keď sa spätne pýtali tých študentov, čo ste si mysleli, tak sa im zdalo, že boli v nejakom zvláštnom opojení, v nejakom zvláštnom, inom stave mysle, tak aj v zariadeniach typu Čistý deň, ak nie je zvládaná sociálna interakcia v tak ťažkom prostredí, tak na konci môžu byť obeťami aj tyrani, aj tí týraní. A len preto, že sme nevenovali dostatok pozornosti tomu, ako nastaviť ich pravidlá, ako sa majú medzi sebou správať, a definícii toho, koho vlastne majú medzi sebou.
Nie, nehnevajte sa, keď dneska pán Petrák povedal, že nejakí sme precitlivelí, veď týmto si prešiel predsa každý chalan na vojne, to snáď nemôžme myslieť vážne. Predseda školského výboru! Predstavte si situáciu toho 14-,15-, 16-ročného decka, ktoré v prípade, že má seriózny problém s drogami, tak za ním je nejaký ťažký príbeh. Je story. To nie je feťák z roztopaše. Návyk na ťažkú drogu, či už je to heroín, alebo pervitín, je vo väčšine prípadov kompenzáciou nejakej citovej a sociálnej ujmy.
Keď ste boli na operácii bedrového kĺbu niekto z vás, tak ste s vysokou pravdepodobnosťou dostávali morfín v dávkach, ktorý, ktorý, ktoré sú na ulici nemysliteľné, v tak vysokých a čistých. A stali sa z vás závisláci? Nestali. Lebo máte milujúcu rodinu, máte niekoho, kto vám dokáže naplniť vnútorný priestor duševný. Ale ľudia, ktorí skúšajú heroín, pervitín na uliciach, ten vnútorný duševný priestor majú prázdny a snažia ho niečím, niečím ho zaplniť, snažia sa niečím ho zaplniť. A ak sa im to nepodarí, tak buď sú prinútení k tomu, že im má niekto pomôcť cez súd, alebo ich tam v dobrej viere dajú rodičia. A takíto 16-, 17-, 18-, 14-ročný chlapec alebo dievča takto skúšané životom sa dostane do prostredia, kde si má zapamätať, čo šéf ústavu alebo Čistého dňa chce na raňajky? Kde mu niekto bude rozprávať, aké on je nič, ako nič neznamená? Ako nemá slovo, ako nemá názor a čo sa z neho stane, ak nebude poslúchať? Kde musí drepovať, klikovať a len poslúchať? Týmto mu zaplníme ten vnútorný priestor niečím iným, než nedôverou a nenávisťou?
Ak nemáme vnútorné anténky nastavené na to, že tu je niečo zlé, ak dokonca máme takto zriadené všetky ostatné ustanovizne, čo ja dúfam, že nemáme, tak potom je veľmi dobrý dôvod odvolávať ministra sociálnych vecí. Lebo od momentu, keď sa prvé drogy objavili v tomto štáte, tento štát zlyhal. A ak starostlivosť, sociálna starostlivosť o chorých ľudí, lebo závislosť na akejkoľvek droge je choroba, bola tak dlho podceňovaná, nenastavovaná finančne, odborne a personálne nevyživená, tak politicky zodpovedný je minister. To hovorím bez krvavých očí, to hovorím bez vulgarizácie, to hovorím ako fakt.
A nejde teraz o to, kto čo vytiahne, kto komu čo napísal, ide o to, že aj na základe tejto diskusie sú tam vonku zlomené duše. Ja som mojim kamarátom pomôcť nemohol, lebo som nevedel ako. Moje mesto v tej, v tom, v tom čase v zásade ovládala mafia. Tam nefungovalo nič. V Mečiarových 90. rokoch Považská Bystrica bola eldorádom kriminálnych živlov. Ak sme sa z toho nevedeli vtedy poučiť a toto sa deje na Slovensku dodnes, tak niečo zásadne zlyhalo.
Ak vy, pán minister, ste za to zodpovedný, tak už nemôžte ďalej sedieť na vašej stoličke, prepáčte. (Potlesk.)