15. schôdza

Poprosím pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, nech už je kdekoľvek v rámci Národnej rady, aby sa dostavil do rokovacej sály. Je tu zopár poslancov, ktorí to s jeho odvolaním myslia vážne. Ďakujem.
A budeme pokračovať v rozprave. Za klub SME RODINA teraz vystúpi pani poslankyňa Krištúfková, nech sa páči.
Ešte sa vás opýtam, pani poslankyňa, že či trváte na tom, aby tu bol pán minister, lebo môžem aj prerušiť a môžeme počkať, kým príde do rokovacej sály, aby ste mu mohli adresovať svoje vystúpenie.

Neviem, či tomu bude venovať pozornosť aj tak, takže mi to je v podstate... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Dobre, tak nech sa páči.

Krištúfková, Petra, poslankyňa NR SR
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ktorý tu nie je, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, som tu jedna z nových a na základe môjho ročného pôsobenia tu v Národnej rade by som rada vyjadrila svoj postoj, ako to celé vnímam ja. Samozrejme, najviac tu rezonuje kauza Čistý deň, na ktorú som sa snažila od začiatku pozerať nezaujato, objektívne a bez toho bulvárneho balastu.
Ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že vždy, keď sa vy, pán minister, vyjadrujete ku kauze Čistý deň, vyhýbate sa priamym odpovediam a veľmi diplomaticky sa snažíte odkloniť pozornosť od konkrétnych otázok a faktov. Na poslednej tlačovej besede, ktorú ste mali včera, som so záujmom očakávala váš jasný postoj. Či po tom všetkom, čo tu okolo Čistého dňa prebehlo aj v médiách, poviete, že im akreditáciu ponecháte alebo vezmete. Rovnako som od vás chcela počuť všetky konkrétne fakty a informácie, ktoré vás viedli k tomu, že Čistému dňu ste akreditáciu doteraz neodobrali. A ani teraz som sa v tom vašom vystúpení nedozvedela nič. Ale dozvedela som sa od vás, že v prípade, že dieťa má vši, treba ho ostrihať dohola, že tento postup aplikovaný na dieťati v týchto zariadeniach je zrejme bežná prax. Ja len pevne verím, že si tento spôsob nikto neosvojí napriek tomu, že vši sú úplne bežnou záležitosťou na školách, čo vie každý rodič, a nebude sa teda riadiť vašou normálnosťou, nakoľko by po Slovensku behali samé holohlavé deti.
Ďalej sme sa dozvedeli, že idete budovať štátne zariadenia, kde budú deti umiestňované, a používate akoby na vyriešenie tohto celého problému. A tým sme sa opäť nedozvedeli, aký je váš postoj a postoj ministerstva k Čistému dňu.
Mám však na srdci aj iné témy, kvôli ktorým sa celý klub hnutia SME RODINA a aj ja osobne podpísali pod návrh na vyslovenie nedôvery. Súvisia s témou, ktorej sa venujem v parlamente, a je to podpora a pomoc rodinám. Už v programovom vyhlásení vlády som kritizovala, že podpora rodín je zahrnutá nedostatočne, okrajovo a veľmi všeobecne. Na každej schôdzi parlamentu prichádzajú aj z našej strany, aj od iných poslancov veľmi dobré návrhy, o ktorých sa tu nediskutuje a ani nezískajú podporu. Môžem povedať, že ak by aspoň časť týchto návrhov prešla, už dnes po roku našej práce v parlamente by sme videli výsledky a život mnohých rodín by sa zmenil k lepšiemu.
A nemôžem súhlasiť ani s tým, že naše návrhy neboli kryté v rozpočte, lebo po prvé, keď vláda chce, vie nájsť peniaze veľmi rýchlo, napríklad Váhostav, Doprastav, e-Health a tak ďalej a tak ďalej. Po druhé, boli odmietnuté aj tie návrhy, ktoré si nevyžadovali zvýšené finančné prostriedky, napríklad návrh, aby osobnú asistenciu mohli vykonávať rodinní príslušníci.
Ale nechcem teraz podrobne rozoberať všetky naše návrhy a ich osud. Výhrady na vaše odvolanie sú predsa podrobne popísané v dôvodovej správe. Za ten rok, čo tu pracujem, je mi veľmi ľúto, že sme nedokázali pre rodiny urobiť viac – a to sme mohli. Je mi ľúto, že necítim zo strany ministra tému rodina ako prioritu, že necítim jasný cieľ, ako sa budú mať slovenské rodiny po štyroch rokoch tejto vlády. A z týchto dôvodov chcem v mene hnutia SME RODINA vyjadriť náš postoj, že budeme hlasovať za odvolanie ministra Richtera.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie, pani poslankyňa, registrujem jednu faktickú poznámku. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. 
Pán poslanec Mihál.

Áno, keď si teda spomínam na to, čo chvályhodné urobil pán minister Richter pre mladé rodiny, tak si napríklad spomínam a určite túto povinnosť si plníte, vážené kolegyne, kolegovia, ak vaše dieťa dosiahne vek tri roky, tak ste podľa ministra Richtera povinní hlásiť, ako sa oň budete ďalej starať. To stále platí, to sa zaviedlo v roku 2013. Dodržujete to vy, vaši známi, vaši priatelia? Ak nie, tak pozor! Lebo prídete o prídavky na deti. No a tie prídavky na deti, keď už ich mám v ústach, tak štyri roky po sebe sa nezvýšili ani o jeden jediný cent. Teraz pán minister Richter, plus 10 eur na rodičovskom príspevku. Viete, o koľko vzrástli mzdy, reálne príjmy, o koľko sa zvýšili daňové príjmy štátu za ten istý čas? Ten rodičovský príspevok mal byť zvýšený trojnásobne, ak nie viac. Toto je politika pre rodiny? Jasličkový zákon? Zbabraný tak, že, a už tu padlo veľakrát, ale tak, že uvidíme, čo na to povie Ústavný súd. Ale pán prezident ho nepodpísal ani prvý, ani druhýkrát. 
To sú konkrétne fakty, konkrétne výsledky rodinnej politiky ministra Richtera. Kašle na rodiny, keď to poviem otvorene. A pýtam sa znova: Prečo ako skúsený politik, ktorý veľmi dobre vie, čo táto kauza znamená, čo to znamená v jeho politickej kariére, prečo túto kauzu kryje? Aký to má zmysel? Ja, keby som bol minister a toto sa mi stane, tak neváham ani sekundu. Akreditačná komisia rozhodla, samozrejme, jasné, zatvorené. Veď máme tu 20 ďalších zariadení, ktoré sú poloprázdne. Tie deti má kto preliečiť, má kto vychovať, keď už to nedokážu rodičia.

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Kiššová, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, zvolanie mimoriadnej schôdze s návrhom na vyslovenie nedôvery členovi vlády je mimoriadne vážny inštitút a mal by sa využívať v mimoriadnych situáciách. Toto tvrdenie vyslovujem v tejto snemovni už druhýkrát. Vyslovujem ho s plnou vážnosťou, no vôbec nie s radosťou, a som presvedčená, že v obidvoch prípadoch tie vážne a mimoriadne okolnosti nastali.
K tomuto krajnému riešeniu kauzy, ktorá vôbec nemala byť politická, nás priviedol minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter, ktorý na seba uvrhol podozrenie, že resocializačné centrum Čistý deň nie je ani tak resocializačné ako skôr privilegované. Privilegované vo vládnych kruhoch, privilegované v kruhoch strany SMER – SD. No ani to by nebol až taký veľký problém, veď o klientelizmus a protekcie v tomto štáte zakopávame doslova na každom kroku. Problém je, že v tejto kauze ide o deti, o ich sexuálne zneužívanie, o týranie, o manipulovanie s výsledkami kontrol, o porušovanie výchovných štandardov. No a čo urobil pán minister Richter? Svojím prístupom v tejto kauze dlhodobo dokazuje, že mu je celá táto situácia ohľadom fungovania tohto resocializačného zariadenia, hlavne detí v ňom, úplne ľahostajná a súčasne cieľavedome a vytrvalo kryje nejaké zrejme mimoriadne vážne skutky.
Dámy a páni, ja sa väčšinou vyjadrujem k ekonomickým témam a zo stoličky ma obvykle zdvihne nejaká nezaslúžená dotácia alebo rozdávanie peňazí, ktoré štát vybral od tvrdo pracujúcich a podnikajúcich a rozdal ich niekomu niekde, či už svojim, viac alebo menej šikovným, no o to možno viacej podnikavým a podnikajúcim. No teraz si hovorím, že v tých prípadoch išlo vždy len o peniaze. Ale v tejto kauze ide o niečo ďaleko vážnejšie a ďaleko cennejšie. Ide o deti. A nejde o hocijaké deti. Nejde o deti, ktorých život ide tak, ako má. Ide o deti, v ktorých životoch sa niečo pokazilo a teraz sú – a je jedno, či vlastnou alebo cudzou vinou –, ale sú odkázané na pomoc iných. Pomoc iných prostredníctvom štátu.
Dámy a páni, resocializačné strediská sa zriaďujú za účelom prekonania psychických, fyzických a sociálnych dôsledkov drogovo alebo inak závislých detí a na ich opätovné zapojenie sa do normálneho života. Má ísť o návrat do normálneho života, o návrat do spoločnosti, do slušnej spoločnosti. A úlohou sociálnej reintegrácie je, aby tí, ktorí pred nástupom na liečbu žili na ulici alebo vyrastali v nevhodnej skupine, sa mohli znova zaradiť do života a aby neboli v rizikovom prostredí. Dámy a páni, opakujem, aby neboli v rizikovom prostredí. Maloleté deti majú ústavné právo na osobitnú ochranu a štát sa im prostredníctvom svojich orgánov zaviazal túto ochranu poskytovať.
Kauza Čistý deň nie je politická kauza, ako sa snažia viacerí koaliční poslanci prezentovať. Je to bezohľadné voči deťom, ktoré sú v ohrození, a podlé voči tej časti slušnej spoločnosti, aby sa touto floskulou o politickej kauze obhajovalo ničnerobenie, protekcia a klientelizmus.
Je známe, že táto kauza sa začala na podnet matky maloletej Natálie, ktorá si nevedela s úradmi poradiť. Jej dcéra sa totiž stala obeťou sexuálneho násilia. Medializácii tohto problému predchádzali sťažnosti na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, podnet na prešetrenie situácie v resocializačnom zariadení v Galante, podnet adresovaný komisárke pre deti. Všetko márne. Veci sa začali hýbať, až keď sa našla inštitúcia, ktorá by matke a maloletej Natálii pomohla. Dámy a páni, tou inštitúciou bola Natália Blahová, ktorá prostredníctvom svojho blogu o prípade informovala verejnosť. Od jej medializácie sme deň čo deň svedkami nových závažných obvinení a mnohých pochybností. Rozhodnutia a výstupy ministra a predstaviteľov koalície majú za následok odstupovanie členov akreditačnej komisie, tlaky zo strany ministerstva majú za následok pozmeňovanie posudkov.
Za povšimnutie stoja tiež nelogické, až absurdné mediálne výstupy a subjektívne rozhodnutia ministra Richtera. V tomto prípade sú angažované a na verejnosti zneužívané maloleté dievčatá, ich rodinní príslušníci a klienti centra, špina sa hádže z jednej strany na druhú a ministerstvo práce si stále stojí za svojím: Všetko je v súlade so zákonom. A to napriek odporučeniu akreditačnej komisie zrušiť Čistý deň, resp. jeho akreditáciu, pre mnohé pochybenia a porušenia zákona.
Po spomínanej medializácii celej kauzy a angažovanosti Natálie Blahovej bol členmi výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny v tejto veci vykonaný poslanecký prieskum, kde sa potvrdili viaceré nedostatky zo strany štátnych inštitúcií. Ústredie práce aj napriek podnetom o možnom páchaní sexuálneho zneužívania a násilia, hrubého a ponižujúceho zaobchádzania v resocializačnom zariadení nijak nekonalo. Vznikli podozrenia, že maloletí neboli chránení a počas pobytu im bola spôsobená ujma. Ústredie práce ani na základe týchto zistení nevykonalo kontrolu, žiadne preventívne opatrenie ani neudelilo žiadne sankcie.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že v zariadení Čistý deň došlo k pochybeniam pri správe dokumentácie. Nebola kompletná a vypracovaná bola veľmi povrchne. Od mája do júla tu nebol prítomný psychológ. Psychologickú starostlivosť v danom období zabezpečoval riaditeľ zariadenia, pričom nepreukázal, či na to má potrebnú kvalifikáciu. V spisoch klientov boli založené individuálne resocializačné plány, no všetky boli rovnaké. Hárky klientov vedené psychológom zariadenia neboli kontrole poskytnuté s odôvodnením, že v zariadení sa nenachádzajú.
Čo sa týka trestných oznámení, ústredie práce nevidelo dôvod na ich podanie, veď boli podané zákonnými zástupcami maloletých. Opäť nekonali. Viackrát sa tiež ukázalo zlyhávanie komunikácie medzi ústredím a ministerstvom práce. Ministerstvo práce navyše ani len nezačalo preverovať tieto podozrenia, pričom minister na všetky vzniknuté otázky odpovedal, že Čistý deň pôsobí v súlade so zákonom a pravidlami. Ako inak. Dámy a páni, ale všetko toto, čo sa objavilo v správe z tohto prieskumu, je na vážne zamyslenie.
Až po mohutnom nátlaku, medializovaní výpovedí klientov zariadenia a ich rodičov začalo ministerstvo konanie o zrušení akreditácie. Aký bol výsledok tohto konania? Akreditačná komisia, teda kontrolný orgán štátu zložený z odborníkov, ktorí sa dlhé roky venujú pomoci obetiam násilia, zaoberajú sa sociálnym poradenstvom a majú možnosť komunikovať so zamestnancami a klientami obdobných zariadení, títo ľudia skonštatovali v prípade Čistého dňa mnohé pochybenia a porušenia zákona. Napríklad konštatovali, že subjekt uvádza ako jednu zo svojich služieb psychoterapiu, no napriek tomu nedisponoval odborníkom na výkon tejto služby. Zariadenie v určitom období nemohlo poskytovať psychologické poradenstvo, pretože nedisponovalo ani psychológom, čo je tiež jedna zo zákonných povinností resocializačných zariadení.
Individuálne resocializačné plány boli prezentované rovnaké bez ohľadu na špecifiká klientov, teda boli zrejme len mechanicky kopírované bez toho, aby odzrkadľovali individuálne nastavenia týchto plánov pre jednotlivých klientov. Ďalej chýbal plán supervízie. Ďalej akreditačná komisia ďalej zhodnotila, že existujú podozrenia z porušenia zákonov nielen v súčasnosti, ale aj v minulosti, čo vyplynulo nielen zo spisovej dokumentácie, ale aj z výpovedí dotknutých osôb. Na záver akreditačná komisia zdôraznila, že jej závery a odporučenie odobrať Čistému dňu akreditáciu boli objektívne a nepodliehali tlakom verejnosti.
Napriek rozhodnutiu akreditačnej komisie, ktorá nedostatky v zariadení považovala za také závažné, že hlasovala za odobratie akreditácie, táto resocializačnému zariadeniu Čistý deň v Galante ostáva, keďže ministerstvo ani po tomto všetkom nemá za preukázané také porušenia zákona, ktoré by k zrušeniu akreditácie smerovalo. Takže akreditačná komisia, štátny kontrolný orgán vykonávajúci kontrolu v Čistom dni, skutočne skonštatuje vážne zlyhania a porušenia zákona, navrhne na základe nich zrušenie akreditácie a ministerstvo jednoducho nemá dostatok dôvodov, dôkazov. Dámy a páni, toto je absurdné!
Dámy a páni, toto bol len malý výsek z celej kauzy Čistý deň. Takmer denne vznikajú nové a nové podozrenia, objavujú sa nové a nové informácie. Napríklad ohľadne zaujatosti ministra kvôli osobným vzťahom s predstaviteľmi resocializačného zariadenia. Ďalej podozrenia ohľadne manipulácie s finančnými prostriedkami poskytovanými štátom alebo podozrenia o manipulácii správy z kontroly, ktorú vykonala psychologička ÚPSVaR-u alebo podozrenia ohľadom subvenčných a kadejakých iných podvodov.
Dámy a páni, práve ministerstvo na čele s ministrom Richterom udeľuje akreditáciu podobným zariadeniam. Je to práve štát prostredníctvom tohto ministerstva a jeho ministra, kto zodpovedá za zariadenie, ktoré mu akreditáciu udelilo a v zmysle zákona sa má akreditácia zariadeniu zrušiť, ak v ňom dochádza k ohrozeniu života a zdravia detí. Jednotlivé pochybenia alebo porušenia zákona by sa dali ospravedlniť, ak by sa okamžite konalo, ak by došlo k vyvodeniu zodpovednosti a hlavne ak by došlo k náprave. A to k takej náprave, ktorá by viedla k istote, že deti sú v poriadku a že im resocializačné zariadenie poskytuje presne takú starostlivosť, zázemie a bezpečie, aké mu ukladá zákon.
Takto mal, dámy a páni, tento príbeh skončiť. Nie na parlamentnej pôde, nie tu v tejto sále. Do tejto sály na politickú pôdu ten prípad doviedlo zúfalstvo a bezmocnosť týmto deťom pomôcť inou cestou. A najmä to, ako sa pán minister zubami-nechtami bráni náprave a napriek všetkému, čo tu bolo doteraz povedané, chráni doslova vlastným telom zariadenie Čistý deň. A takto navonok nepochopiteľné správanie pána ministra vyvoláva množstvo otázok: Čo obrovské je za tým? Aká hrôza sa za týmto celým skrýva?
A mne sa, dámy a páni, nechce veriť, že sú za tým len peniaze.
Miesto zodpovedného a promptného riešenia je minister Richter z tejto situácie znechutený, ba až zhrozený a čím ďalej, tým viac presvedčený, že morálne bahno a hyenizmus túžiaci po moci nepoznajú hranice. Takto sa vyjadril. Áno, pán minister, ak počúvate naše vystúpenia, tak áno, súhlasím s vami, zjavne nepoznajú.
K vašej práci mám tisíc výhrad. No ani jedna z nich nebola taká, o akej som hovorila na úvod, teda tak mimoriadna, aby sa pre ňu zvolávala mimoriadna schôdza k vášmu odvolávaniu. Až doteraz, pretože váš postoj a konanie vo veci Čistého dňa je pre mňa natoľko vážny, že moju dôveru ste stratili a na dnešnom zasadnutí to chcem svojím hlasovaním prejaviť. Už dávno som nebola z konania čelných predstaviteľov tejto vlády taká zhrozená a znechutená. Pán minister, vážnym spôsobom konkurujete svojmu kolegovi pánovi ministrovi Kaliňákovi.
Ďakujem. (Potlesk.)

Na vaše vystúpenie registrujem päť faktických poznámok. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Blahová.

Ďakujem pekne. Veľmi pekne ďakujem pani kolegyni Kiššovej, že zhrnula do hutného celku to, o čom hovoríme, a to, o čom som začala hovoriť ja, že pravda je len jedna, pretože pravdu tvoria dôkazy. Ak si niekto myslí, že varíme z vody alebo že fabulujeme, nech sa pozrie na tie dôkazy. Nech prestane tárať o nejakom prázdnom politickom boji. Máme tu rozhodnutie akreditačnej komisie, ktorá povedala na základe svojich poznatkov, že zariadenie má mať zrušenú akreditáciu. Máme tu kontrolu ústredia práce, ktorá obsahuje mnohé závažné pochybenia, ktoré urobilo zariadenie. A pochybenia sú takého rázu, že sú v rozpore so zákonom a v rozpore s tým, že zariadenie má mať akreditáciu.
Máme tu protokol z kontroly z ministerstva práce z novembra minulého roku, ktoré našlo závažné porušenia zákona, ktoré hovorí, že jednoducho zariadenie akreditáciu nemá mať. Máme tu vyjadrenie Slovenskej komory sociálnych pracovníkov, ktorá podporuje to, že zariadenie akreditáciu za týchto okolností nemá mať. Mali sme poslanecký prieskum, ktorý prišiel na závažné zistenia a systémové zlyhania, ktoré hovoria o tom, že zariadenie akreditáciu nemá mať. Boli sme svedkami abdikácie členov akreditačnej komisie, ktorí hovorili, že konanie ministra prekročilo ich akceptovateľné hranice. Mali sme tu vyjadrenia psychologičiek ústredia práce, ktoré sa jednoducho vzdávajú toho, aby naďalej kryli konanie systému, ktorý funguje pod hlavičkou ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.
Pán minister, vy tomu velíte, vy tomu velíte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Laurenčík.

Ďakujem za slovo. Kolegyňa Janka, ďakujem ti, že si predniesla za náš klub prejav, kde si vlastne zhodnotila všetko to, čo sa tu dnes deje a ako to my cítime. A chcel by som ťa doplniť v jednom. Z toho, ako to tu prebieha, mám nepríjemný pocit, že vláda a jej člen pán minister Richter pri sústredení sa na ochranu svojich ľudí zabudli na ochranu všetkých ostatných ľudí. Ale čo je najsmutnejšie, pán minister, ako sa ukazuje pri kauze Čistý deň, absolútne ste zabudli najmä na ochranu detí. Ochrana detí musí byť nadradená ochrane svojich ľudí. Bojím sa, že dnes sa opäť ukáže to, že stále žijeme v krajine, v ktorej vláda a koaliční poslanci sa zaujímajú viac o svoje blaho ako o blaho tých najzraniteľnejších z nás – a to sú naše deti.
Ďakujem.