17. schôdza

Pán poslanec Kollár, bolo to naozaj veľmi pekné promo, ale keď som hovoril o tej Matici, tak som myslel práve pani Dubačovú a pána Dostála. Neviem, kde ste z toho vypočuli vaše meno.
Pani poslankyňa Pfundtner, my k menšinám necítime absolútne žiadnu nenávisť. Ja s cigánskou menšinou žijem v podstate od narodenia, žijem v okrese, ktorý je väčšinovo cigánsky. A nemám s nimi žiaden problém, s tými, ktorí sú slušní. Problém bude skôr v tom, že vy cítite určitú nenávisť k slovenskému národu, k slovenskej kultúre, k slovenskému jazyku a k všetkému, čo sa toho týka. Tak zrejme si toto budete musieť vyriešiť sami.
No a, pán Bugár, vy ste hovorili o zdemontovávaní demokratického systému. Ja som sa musel naozaj zasmiať, pretože veď to bola práve vaša pani ministerka, ktorá prijala fašistický náhubkový zákon, ktorý v podstate zrušil prezumpciu neviny, zaviedol prezumpciu viny a začal trestať ľudí za ich politický názor. Vaša pani kolegyňa, ktorá sedí vedľa vás teraz, je zo strany, ktorá podala jeho návrh na jeho prešetrenie na Ústavný súd. Veď jasne nedemokratický, fašistický zákon. Jediný, kto tu zdemontováva demokraciu, ste vy vládna koalícia, ľudia ako, jednoducho ako vy.
A ako k tým populistickým veciam, čo ste potom prešli, vila pána Kotlebu, luxusné BMW, 23-ročný poslanec. Pán Bugár, vy sám viete, že neveríte tomu, čo rozprávate. Rozprávate to len kvôli týmto ľuďom, len kvôli obrazovkám. Vila pána Kotlebu. Veď sa tam choďte pozrieť. To je stranícke sídlo. Pán Kotleba už trištvrte roka býva stále na sídlisku Sasova v Banskej Bystrici. Všetci jeho susedia ho vídavajú a pochopili vďaka tejto kauze, ako veľmi médiá klamú. A je smutné, keď vy ako inteligentný človek nedokážete prezrieť takúto úbohú lož.
A čo sa týka môjho strašne luxusného, perfektného BMW z roku 2011 kúpeného na lízing, s najazdenými cez 240-tisíc kilometrami, tak to vám gratulujem. Ja som si istý, že každý z vašich poslancov má lepšie, drahšie, luxusnejšie auto a niektorí, ako pán Gábor Gál, veľké vily v Chorvátsku a vy, ktorý kšeftujete s pozemkami pod rýchlostnými cestami, o tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu za skončenú.
Chcem sa opýtať pána ministra, či chce zaujať záverečné slovo. Áno, je tomu tak. Nech sa páči, pán minister.

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, keď som spolu so svojimi spolupracovníkmi premýšľal nad podobou tohto zákona, vôbec zriadenia Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, vôbec mi nenapadlo, že by tento nekonfliktný v podstate zákon mohol vyvolať takúto diskusiu. On sa totiž, ako to vyzerá, stáva lakmusovým papierikom toho, v akom štáte žijeme a v akom štáte by sme v budúcnosti mohli žiť, pretože ide o oveľa viac ako o fond. Vidím na balkóne mladých ľudí a možnože ich je aj viac ako v súčasnosti poslancov v pléne, takže tie slová budem adresovať aj im, pretože v podstate ide o to, v akom štáte budú žiť.
Dnes žijeme v štáte, ktorý rešpektuje demokraciu v zmysle, že vládne väčšina, ale súčasne rešpektuje aj to, že ústavou sú garantované práva menšín, individuálne práva. Takisto je garantovaná a chránená nezávislosť mnohých dôležitých inštitúcií, ako sú univerzity, ako sú oblasti ako médiá, odbory. A v konečnom dôsledku aj nezávislosť a autonómia kultúrnych inštitúcií a kultúry ako takej. A to, čo sme tu počuli, a nielen to, pretože predstavitelia tej politickej strany v praxi aj činmi útočili a útočia na nezávislosť kultúry, je možný zárodok toho, že ak to nebudeme identifikovať v zárodku, ak voči tomu nebudeme niečo robiť, tak sa naozaj môže stať, že postupne v mene akéhosi veľkého kolektívneho práva budú potláčané aj vaše individuálne práva, vaše práva slobodne sa rozhodnúť, kde budete študovať a či bude univerzita slobodná alebo neslobodná, či budú kultúrne inštitúcie závislé alebo nezávislé. Či bude platiť to, že si budú nárokovať politické strany a ich predstavitelia, že zakážu nejaké divadelné predstavenie alebo ho budú atakovať v tom zmysle slova, že nezodpovedá to predstavenie a tá kultúra tým politickým hodnotám, ktoré oni vyznávajú. Ide tu teda o niečo oveľa viac.
Viac peňazí na kultúru samé osebe ešte nič neznamená. Je to podľa mňa správne a ja sa celý čas usilujem, aby stúpala podpora kultúry, či je to na menšiny, či sú to na národné kultúrne inštitúcie, či je to na neštátnu kultúru. Nakoniec, aj súčasťou tohto návrhu zákona je nielen to, že sa zvyšuje rozpočet dnešného dotačného programu pre kultúru národnostných menšín, ale aj peniaze pre Audiovizuálny fond, ktorý je kľúčový pre našu filmovú tvorbu, aj pre Fond na podporu umenia. Je dôležité aj to, aby sme postupne, a robíme to na ministerstve kultúry, rozdeľovanie týchto finančných prostriedkov dávali do rúk práve odborníkom, samotnej kultúrnej obci alebo v tomto prípade predstaviteľom národnostných menšín. To je tiež veľmi dôležité.
Zmieňovalo sa tu aj to, že to je teda naozaj populizmus hrubého zrna, že mohli by byť použité tie peniaze niekde inde. Nechcem sa teraz tomu veľmi venovať, ale je zrejmé, že tí kritici absolútne nechápu aj ekonomický rozmer kultúry. To možno o tom pochybujú možno aj niektorí iní, ale ja vám garantujem, že kultúra – a preukázali to mnohé analýzy – vytvára aj ekonomický profit. To znamená, že peniaze, ktoré sa dávajú do kultúry, takisto tvoria aj nejaké pracovné príležitosti okrem, samozrejme, tej podstaty, ktorú kultúra tvorí. Tvorí nejaký náš duchovný základ, príležitosť na to byť kreatívny a nakoniec aj tvoriť našu identitu. Identitu národnostnú, identitu národnú.
Dovoľte mi povedať na záver, že slovenská kultúra je aj kultúrou národnostných menšín. A kultúra národnostných menšín je aj slovenskou kultúrou. Zmyslom kultúry a podstatou kultúry je aj tá rôznosť a to, že sa navzájom obohacujeme. A dalo by sa to dokladať na množstve rôznych umeleckých diel. A nakoniec naša slovenská kultúra je aj súčasťou európskej kultúry.
A keď tu niekto strašil s iredentou a s podobnými vecami, čo je najlepší liek proti údajnej iredente alebo proti nejakým negatívam, ktoré si niekto predstavuje, že by mohli ísť z prostredia národnostných menšín? No predsa to, aby sa predstavitelia národnostných menšín cítili na Slovensku dobre, aby sa cítili, že sú na Slovensku doma. Aby oni dostávali podporu od nás a my spätne od nich, pretože národnostné menšiny nás obohacujú. My ich nevnímame ako niečo, čo je postavené proti Slovákom. A takisto si myslím, ani oni nevnímajú Slovensko ako nejakú krajinu, na ktorej len parazitujú. Preto je dôležité aj v oblasti kultúry navzájom sa podporovať a chápať slovenskú kultúru ako súčasť kultúry národnostných menšín a kultúru národnostných menšín ako súčasť našej národnej kultúry, pretože tak tomu je už stáročia. A verím, že tak to bude aj v nasledujúcich stáročiach.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujeme pekne, pán minister.
A o slovo požiadala v rámci teda záverečného slova aj pani poslankyňa Pfundtner ako spravodajkyňa. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja z tohto miesta sa chcem poďakovať pánovi ministrovi aj za predloženie tohto návrhu zákona, aj za jeho obhajobu tohto návrhu zákona v prvom a taktiež aj teraz v druhom čítaní. Musím povedať, že tento návrh zákona rozhodne posilní samosprávu v oblasti kultúry národnostných menšín. Na základe tohto zákona vznikne silná nezávislá organizácia, silná samospráva v kultúre.
Chcem povedať, že z nenávisti sa nikdy nerodili veci hodnotné, a preto musím povedať, že tento návrh zákona sa zrodil na základe vzájomného pochopenia a porozumenia. Ja by som bola veľmi nerada, vážení kolegovia, keby ste odišli z tejto sály s trpkou príchuťou v ústach práve na základe toho, čo tu odznelo z úst kolegov zo strany ĽS NS. Nemôžem súhlasiť s ich argumentáciou, a preto chcem upriamiť vašu pozornosť aj na dôvodovú správu k predmetnému návrhu zákona, kde sa hovorí, čo je účelom tohto fondu, ktorý sa zriaďuje predmetným zákonom. Účelom tohto fondu je predovšetkým; a hovorím, že nie je tento fond namierený proti nikomu. Ja sa tu nepotrebujem obhajovať, že prechovávam nenávisť voči ktorejkoľvek menšine alebo voči slovenskému národu. Vyprosím si takéto obvinenia zo strany pána Mazureka a tvrdo sa proti tomu ohradzujem.
Takže dovoľte mi ešte raz, účelom fondu je predovšetkým zachovanie, vyjadrenie, ochrana a rozvoj identity a kultúrnych hodnôt národnostných menšín. Ďalej výchova a vzdelávanie k právam národnostných menšín, ako aj rozvoj a podpora interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Ja vám dávam túto dôvodovú správu do pozornosti a verím, že keď dnes budeme hlasovať o tomto návrhu zákona, tak to podporíme.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz pánovi ministrovi aj vám za podporu.

Ďakujem a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz pristúpime k druhému čítaniu o

návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii (revidovaným).

Návrh vlády je uverejnený ako tlač 489 a spoločná správa výborov má tlač 489a.
Návrh nám opäť predstaví a odôvodní pán minister kultúry. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii, ktorý bol podpísaný 30. januára 2017 v Rotterdame, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky. Za Slovenskú republiku bol revidovaný dohovor podpísaný s výhradou ratifikácie.
Revidovaný dohovor predstavuje revidovanú verziu európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii, ktorý bol prijatý v októbri 1992. Po viac ako dvadsiatich rokoch od prijatia tohto dohovoru sa podoba európskej filmovej produkcie výrazne zmenila, nové technológie zmenili spôsoby výroby, distribúcie a uvádzania filmových diel. K výraznému vývoju došlo v oblasti finančnej podpory audiovízie na národnej a regionálnej úrovni. Mnohé menšie európske krajiny sa snažia posilniť svoje medzinárodné aktivity v oblasti filmu. Európsky filmový priemysel sa vo všeobecnosti stáva čoraz viac otvorený partnerstvám z celého sveta. Z týchto skutočností vyplynula požiadavka revízie dohovoru a jeho základným cieľom je podpora rozvoja medzinárodnej filmovej koprodukcie.
V zmysle našej ústavy je revidovaný dohovor medzinárodnou zmluvou, má teda charakter prezidentskej zmluvy a na platnosť takejto zmluvy sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Revidovaný dohovor je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z iných medzinárodných dokumentov.
Návrh bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre kultúru a médiá, ktoré odporučili Národnej rade vysloviť súhlas s dohovorom a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa našej ústavy.
Ďakujem.

Poprosím teraz určeného spoločného spravodajcu z výboru pre kultúru a médiá poslanca Dušana Tittela, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu vlády. Nech sa páči, pán poslanec.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii (tlač 489) vo výboroch Národnej rady.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii (tlač 489) pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 515 zo 7. apríla 2017 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady určil Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá, ktorý Národnej rade republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady. Súčasne určil lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch a v gestorskom výbore.
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 197 z 2. mája 2017 odporučil Národnej rade s predmetným návrhom vysloviť súhlas. Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 52 z 9. mája 2017 odporučil Národnej rade s predmetným návrhom vysloviť súhlas.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prvé, vysloviť súhlas s Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii, a po druhé, aby rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Súčasne ma určil za spravodajcu výborov a poveril, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania vo výboroch.
Návrh na uznesenie Národnej rady tvorí prílohu tejto správy.
Predmetná správa o výsledku prerokovania predkladaného návrhu vo výboroch Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, gestorským výborom, č. 53 zo dňa 9. mája 2017.
Pani predsedajúca, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásil za klub OĽANO pán Jozef Viskupič ako jediný písomne prihlásený.
Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.