17. schôdza

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte mi pár slov k z môjho pohľadu dosť významného dokumentu, ktorý aj v duchu debaty, ktorá tu prebehla pred chvíľkou, je z hľadiska nášho audiovizuálneho priemyslu alebo audiovizuálnej kultúry, ktorú môžme a chceme šíriť aj vzhľadom na to, že finančné prostriedky pri tvorbe veľkých audiovizuálnych dielach hraných alebo animovaných môžu trpieť vzhľadom na veľkosť krajiny aj možnými producentskými možnosťami, ktoré máme, môžu trpieť podfinancovaním, preto by sme všetci, ktorí máme na mysli možnosť šírenia slovenskej kultúry a ovplyvňovať aj to, čo po nás zostane, pretože audiovizuálny rozmer, respektíve kinematografia tento rozmer v sebe nesie, je nový dohovor, ktorý nahradzuje bradatý dohovor, myslím, že z ´92. roku, čiže ešte pred vznikom Slovenskej republiky, ktorý sme následne v ´94. ratifikovali a v januári 2017 zasvietil z hľadiska nových technológií, z hľadiska vnímania novej situácie, ktorá v tomto sektore nastala, významné a dobré svetlo pre slovenský audiovizuálny priestor.
Koprodukčná zmluva, ktorá v sebe obsahuje podľa mňa, vypichnem iba tri momenty. Základný moment; a budem sa na to dívať nie z tej negatívnej, ako je, ako je vystavaná zmluva, čiže kedy môžu byť priznané alebo kedy už nemôžu byť priznané koprodukčné momenty, je to taká tá päťpercentná hranica.
Chcel by som pre plénum osvetliť, že na základe tohoto nového dohovoru je, týka sa hlavne trojstranných koprodukcií a je veľmi významné pre našich audiovizuálnych producentov to, že koprodukčný status môže byť udelený, už ak presiahne, ak sa budeme dotýkať len finančných prostriedkov, nie nejakého iného nehmotného vkladu ako režisérsky a iný, je tá hranica nastavená na viac ako 5 percent. To znamená, ak dominantný producent má menej ako 80 % a my sa zúčastníme viac ako piatimi percentami, už môžme hovoriť o tom, že máme vplyv, respektíve môže nám byť pridružený koproducentský štatút.
Čo to znamená? Možnože ľudia, ktorí sledujú kultúrny svet, audiovizuálny svet alebo mediálny svet zaznamenali v poslednom období trošička aj pod fungovaním Audiovizuálneho fondu, respektíve fungovaní média verejnej služby RTVS, že niektoré programy alebo často hlavne teda na začiatku alebo v titulkách sú označené logami organizácií, ktoré sa na nich spolupodieľajú. A myslím si, že toto je naša slovenská a hlavne aj európska tvorba. Anglofónny svet, tým ako má obrovské finančné zdroje a funguje tu, nazvime si to továrňou na sny, je to taký ten vzletný moment, a má veľkú a obrovskú prevahu v audiovizuálnom priemysle, v Európe máme cestu tým, aby sme sa reálne spájali, či už na pôde Európskej únie. A zrovna tento dohovor pod gesciou Rady prináša ako keby konkrétny hmatateľný moment, že audiovizuálna, kinematografická alebo filmová, akokoľvek túto tvorbu nazveme, v rámci Európy jednoducho dokázala čeliť výzvam doby, aby sme mali kvalitné, možno aj finančne vysoko náročné produkcie a aby aj krajina ako Slovensko mohla vo svojich produkciách zaznamenať moment, že ak sa spojíme traja, vieme urobiť kvalitný audiovizuálny výstup, kvalitný film, či už animovaný alebo hraný, a preto tento dohovor vítame.
Ja keď som pozeral ako keby stanovovanie a možno to položím ako otázku, týka sa to ustanovenia tzv. rady Eurimages, ktorá má tzv. dozorujúci štatút. Mne celkom nie je jasné, pretože príde asi pravdepodobne k nejakej implementácii, myslím, že to je paragraf; pardon (poslanec študoval svoje podklady), tu sú jazyky, festivaly; čiže 17, monitorovanie dohovoru a zmeny a doplnenie príloh jedna, dva. Za monitorovanie dohovoru, čiže za jeho priamu implementáciu je zodpovedná správna rada Európskeho fondu na podporu koprodukcie a šírenia filmových a audiovizuálnych diel pod skratkou Eurimages, správnej rady (reakcia navrhovateľa), pardon, je tam francúzska, čiže Eurimages. (Reakcia ministra.) Eurimages. (Rečník sa pokúsil o francúzsku výslovnosť.) Ďakujem.
V správnej rade môžu byť zastúpené a mať hlas aj zmluvné strany dohovoru, ktoré nie sú členom Eurimages, avšak len vtedy, keď rada vykonáva úlohy vyplývajúce z tohoto dohovoru.
Nechcem ísť úplne do hĺbky, pretože sú tam krajiny, ktoré sú teda ako pristupujúce krajiny, je tam definícia aj krajín, tretích krajín a podobne. Akým spôsobom teda si predstavuje napríklad Slovenská republika ten efektívny výkon toho, ako bude táto organizácia dohliadať na implementáciu priamo tohoto dohovoru, či bude trvať na tom, aby sme mali nejakú inštitúciu, ktorá ako pristupujúca krajina u nás je zriadená alebo bude vyžadovať iný typ zriadenia, uplatňovania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy. Je to vo forme otázok. Ja možno implicitne asi tuším, ale z hľadiska čistoty toho, čo vlastne touto zmluvou alebo podporou tejto zmluvy zavádzame, by som si dovolil, aby sa tam, aby ste sa možno pár slovami zmienili k tomuto bodu.
Napriek tejto základnej otázke myslím si – to, čo som hovoril úvodom –, že je veľmi dôležité si teda uvedomiť, že európsky priestor mal niekedy veľké filmové školy. Ak sa pozrieme na začiatok 20. storočia, asi nie je účelné hovoriť o tom, že aj slovenská, ale nemecká, francúzska, anglická kinematografická tvorba v rámci dejín kinematografie znamenali obrovské kultúrne prínosy a sú to diela, na základe ktorých sa vieme pozerať na dobu, ktorú sme žili v 20. storočí. A dokonca si myslím, že keďže je to veľmi sugestívny spôsob, akým zaznamenávame aj spoločenskú atmosféru, akým spôsobom dokážeme dokonca v rámci audiovizuálnych výstupov aj formovať spoločenskú atmosféru, je dbanie na výrobu audiovizuálnych diel v európskom priestore veľmi dôležité, preto za klub OĽANO vyjadrujeme k tomuto počinu Európskej rady podporu. Myslím si, že je to cesta pre našich tvorcov, keď sme tu zažívali neblahé 90. roky a točil sa jeden film za rok. Trošička to vulgarizujem, ale de facto to tak aj bolo. A myslím si, že ak dokážeme vytvoriť audiovizuálne diela, ktoré teraz spomeniem, Obchod na korze, ktoré vedia uspieť aj v medzinárodných podmienkach a sú oceňované aj inými filmovými školami na fórach, kde je veľký typ konkurencie, tak napríklad tento spomínaný film ocenený aj Oscarom a mnohými inými festivalmi je symbolom možno doby, na ktorú by sme nemali aj v tejto situácii aj pod tlakom predchádzajúcej debaty jednoducho zabudnúť.
Myslím si, že koprodukčný moment je ten, ktorý slovenskej kinematografii pomôže, a preto je veľmi dobré, že k 30. januáru 2017 sa k tomuto dohovoru Slovensko s výhradou, ako je to uvedené, s výhradou prijatia, ratifikovania pridalo. Ja len, ten termín je tam taký troška, s výhradou ratifikovania. Čiže dostali sme možnosť sa k tomuto vyjadriť aj v Národnej rade, keďže je to prezidentská zmluva.
Toľko k stručnému a myslím si, že k tým momentom, ktoré, odporúčam teda pozrieť si samotný text zmluvy, ktorý zavádza to, že sa môže našej kinematografii blýskať na lepšie časy, a preto tento návrh podporíme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Do rozpravy sa prihlásila pani poslankyňa Kaščáková. Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, ja by som rada pri tejto príležitosti trošku obrátila pozornosť aj na také súvisiace témy, pretože, samozrejme, s týmto samotným návrhom problém nemáme, ale chcem upozorniť na to, čo je podľa môjho názoru pri koprodukciách a pri vôbec produkcii filmovej a televíznej tvorby podstatné, a to je spôsob financovania či už RTVS, alebo spôsob financovania prostredníctvom Audiovizuálneho fondu.
A v tejto súvislosti a najmä teda v súvislosti s RTVS mám na mysli teda ten spôsob financovania, čo je podľa môjho názoru oveľa vážnejší problém, ako otázka samotného výberu riaditeľa, pred ktorou práve stojíme, pretože vieme, že ponad alebo popri tých koncesionárskych poplatkoch, z ktorých je RTVS financovaná väčšinovo a o ktorých teda prebieha už dlhé roky permanentná diskusia, tak sú ďalšie prostriedky vynakladané na pôvodnú tvorbu aj prostredníctvom osobitných zmlúv so štátom, ktoré podľa môjho názoru zadávajú veľký dôvod alebo obavu z, na netransparentnosť, najmä čo sa týka vyučtovávania projektov, ktoré sú cez tieto zmluvy financované prostredníctvom rôznych agentúr a produkčných firiem, ktoré sa teda často opakujú. V čase vlády Ivety Radičovej podľa mojich informácií boli aj začaté nejaké kontroly ich financovania, ale po opätovnom nástupe vlády Roberta Fica s pánom Maďaričom na čele kultúry, myslím, že sa nedotiahli tieto kontroly, neviem, možno ma upresníte, pán minister.
Ďalej vidím ako veľký problém, vlastne ako vlečúce sa neriešené problémy s financovaním vlastne koprodukciu alebo vôbec s nejakým vznikom nejakých nových diel, vidím tento problém tam, kde začala vlastne už privatizácia Koliby niekedy za čias Mečiara, vďaka čomu sme prišli o technické zázemie, o infraštruktúru pre natáčanie filmov, či už v pôvodnej produkcii, alebo v koprodukcii. A je známe, že významní koproducenti sa teda na Slovensko príliš nehrnú a kvôli nedostatočnej ponuke aj technického zázemia si vyberú radšej Česko, prípadné iné okolité krajiny.
No a čo sa týka takého Audiovizuálneho fondu, súvisí to trošku s témou, ktorú sme preberali pri predchádzajúcom návrhu zákona, lebo vlastne v návrhu na zriadenie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín vlastne nájdeme také vpašované aj navýšenie, navýšenie podpory pre Audiovizuálny fond, respektíve aj pre Fond na podporu umenia. Neviem teda, či je to šťastné riešiť podporu tvorby a vôbec podporu kultúry, či už filmovej tvorby, alebo podpory kultúry ako takej, národnostných menšín alebo čohokoľvek iného prostredníctvom osobitných fondov, osobitne na to zriaďovaných fondov. Ja som to vlastne kritizovala alebo spomínala už pri programovom vyhlásení vlády aj pri vzniku Fondu na podporu umenia, že nepovažujem za veľmi šťastné zriaďovať proste na všetko nové a nové fondy, pretože to má vlastnú byrokraciu, vlastnú administratívu a tak ďalej, ale najmä, najmä si myslím, že to zadáva trošku priestor na ďalšiu takú netransparentnosť najmä pri kontrole čerpania dotácií takýmto spôsobom udeľovaným.
Preto napríklad, ak navyšujeme vlastne prostriedky venované na Audiovizuálny fond, tak tam by ma napríklad zaujímalo, že v ktorej konkrétnej položke k takémuto navýšeniu vôbec dôjde. Asi to bude zrejme podpora filmovej tvorby ako produkcii, pretože vieme, že vlastne podľa zákona o Audiovizuálnom fonde tak producenti a koproducenti na Slovensku môžu získať späť 20 % svojich nákladov v prípade, ak ide o produkciu za viac ako 2 mil. eur a niekde na to potrebujeme asi získať prostriedky. Neviem, možno ma pán minister upresní alebo odpovie na to. Nenašla som informáciu a v tejto súvislosti by ma to aj zaujímalo, koľko firiem o túto podporu už vlastne požiadalo, koľko ich bolo vyplatených a potom by bolo obzvlášť zaujímavé pozrieť sa na to, ako sa kontroluje aj predkladané vyúčtovanie takýchto nákladov, takýchto nákladov.
No takže v súvislosti s debatou, ktorá prebehla k predchádzajúcemu bodu, mám za to, že pri použití prostriedkov na podporu kultúry priamo z rozpočtu by bolo relatívne jednoduchšie aj transparentnejšie, než zriaďovať na to osobitné fondy, pretože obávam sa, že v prípade financovania rôznych projektov z prostriedkov fondov je verejná kontrola obmedzená, nakoľko tieto inštitúcie sa riadia väčšinou internými smernicami, a tak sa verejnosť len veľmi ťažko môže dozvedieť, aké náklady produkčných domov alebo agentúr sa vlastne dajú schovať do nákladov na filmovú produkciu, a teda čo všetko môže byť schvaľované ako oprávnený náklad, či sú to prenájmy priestorov alebo techniky, alebo či je to – vymyslím si – použitie helikoptér do akčných filmov a podobne.
Takže ak to mám zhrnúť, podporiť dohovor o filmovej koprodukcii z dielne Rady Európy je, samozrejme, nevyhnutné, vítané a aj potrebné, aby naša krajina mohla napredovať v otázke filmovej tvorby, ako už spomínal aj môj predrečník, ale zároveň ma pri pohľade na filmovú tvorbu a jej financovanie na Slovensku zaujíma množstvo ďalších otázok, ktoré som trošku naznačila a ktoré sa mi vynárajú najmä so spomínanou otázkou financovania RTVS alebo Audiovizuálneho fondu, a to je teda prednostne v oblasti kontroly vyúčtovania vynaložených verejných prostriedkov na dotácie ich poberateľmi. Takže tomu sa ale budem venovať osobitne, lebo to celkom k tomuto návrhu nepatrí, ale súvisí to s ním, a preto som považovala za potrebné sa o tom zmieniť. Ale svoje otázky by som prípadne na vás, pán minister, potom podala osobitne neskôr formou interpelácie alebo viacerých interpelácií.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. S faktickými poznámkami, s faktickou poznámkou jeden poslanec. Ukončujem možnosť prihlásenia sa.
Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem. Myslím, že nás bude čakať v nasledujúcom období, a teda bol by som rád, keby nás čakala hĺbková, ale otvorená debata o financovaní viacerých inštitúcií. Ja som sa zámerne nezúčastnil debaty o podpore, ja ju budem volať neštátnej kultúry, čiže zavádzaním zákona na podporu kultúry jazyka menšín, lebo som predpokladal taký ten nával demagógie. A potom tie reálne otázky zanikajú a nemyslím si, v tomto aj podporím ministra, že by mohol tento boj ako keby argumentačne vyhrať. Sedeli sme tu obaja, počuli sme, ako to bolo.
Napriek tomu považujem tie otázky za legitímne, pretože je tu istá forma vytvárania a podpory kultúrnych entít - Audiovizuálny fond, kinematografia, Fond na podporu umenia, iné fondy a podobne - a takisto veľká otázka financovania médií verejnej služby, či už RTVS alebo TASR. A dúfam, že táto debata sa naozaj iniciuje.
Ja by som bol veľmi rád, keby sme si povedali, že quo vadis, verejnoprávnosť, quo vadis, podpora neštátnej kultúry, a akým spôsobom budeme tie zdroje, ktoré čím ďalej viacej diverzifikujeme, jednoducho hľadať a nachádzať a či debata, ktorá nemá stáť, že do kultúry je treba dať viacej peňazí, pretože každému lucidnému človeku je jednoducho jasné, že kultúrny rozmer v Slovenskej republike je dlhodobo Popoluškou v podpore z verejných zdrojov. A preto si myslím, že bude veľmi dobré, ak sa k tomuto postavíme čelom a skúsime nájsť riešenia.

Ďakujem.
S reakciou pani poslankyňa Kaščáková, nech sa páči. Zatlačte, máte procedurálny. Nech sa páči.

Ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi za jeho faktickú pripomienku. Áno, súhlasím, že v oblasti kultúry je množstvo otázok, ktoré by bolo potrebné možno aj otvoriť. Je to veľká agenda a možno je to otázka mediálneho centra, naozaj ako tá otázka "quo vadis, kultúra na Slovensku" je dobrá. Tie problémy s pôvodnou filmovou tvorbou naozaj si myslím, že začali niekde tam, ako som spomínala, pri privatizácii Koliby. Sú to ďalšie a ďalšie otázky, ktoré sa vynárajú napríklad s prípravou mediálneho centra a ďalšie iné otázky.
Takže ja budem, samozrejme, veľmi rada súčasťou takejto diskusie a predpokladám, že teda návrhom ani na podporu fondu alebo kultúry národnostných menšín poprípade inými návrhmi to končiť nebude, mám na mysli teda prebiehajúcu diskusiu o RTVS a podobne. Takže áno, súhlasím, treba rozvinúť naozaj širokú diskusiu na tému kultúra.

Ďakujem.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, nech sa páči, reakcia.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovolím si uzavrieť tento bod od konca, to znamená od príspevku pani poslankyne. Som v miernom šoku. Nielen preto, že ste teda tému dohovoru ako keby posunuli niekam, kde teda si myslím, že o tomto dneska nedebatujeme, ale skôr v tom som zmysle v šoku, že vy ste vlastne povedali nie verejnoprávnym fondom a vy ste tak veľmi ľahkovážne hovorili o netransparentnosti v Audiovizuálnom fonde, Fonde na podporu umenia a, samozrejme, teda aj netransparentnosti RTVS, čo sa týka koprodukcií.
No, každá zmluva, ktorú RTVS podpisuje, je zverejnená. Tak neviem, že teda či nemáte k tomu prístup, či si to neviete pozrieť.
Čo sa týka Audiovizuálneho fondu, táto inštitúcia, to si pozrite, bola nezávislými hodnotiteľmi označená za jednu z najtransparentnejších a najviac komunikujúcich celú svoju činnosť. To isté sa týka aj Fondu na podporu umenia, veď tam majú dozorné rady, predkladajú správy, komunikujú, myslíte si, že by to bolo na ministerstve kultúry transparentnejšie? Toto ma šokuje, viete, že; a mali sme tu aj debatu vlastne pri tom predchádzajúcom bode o tomto takom spore, že či posúvať viac tú kultúru k nezávislosti, do samostatných nezávislých fondov, alebo to mať pod krídlami štátu.
Hovorím, som úplne ako teda, ani vlastne neviem, ako mám na to reagovať, toto by som teda, by ma v živote nenapadlo, ale môžem vám len odporúčať, a hoci to nemám v kompetencii, ale myslím si, poznám tých ľudí, ako poslankyňa máte dvere otvorené do Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a verím tomu, že aj do Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Veď to je predsa, tieto fondy sú ďaleko, ďaleko transparentnejšie a otvorenejšie ako štátny grantový systém. Aj v tom rozhodovaní sú nezávislejšie, ja naozaj som nepochopil a vyzývam vás k zodpovednosti, lebo len tak ako hodiť tuná všeobecne tie inštitúcie, ktoré sa snažia a ktoré naozaj vykonávajú veľa práce a svedčia o tom každoročné správy, len tak dneska do éteru zavesiť o netransparentnosti, to je veľmi nezodpovedné a podľa mňa je to naozaj ublíženie tomu množstvu ľudí, ktorí sa o to snažia, ktorí sedia v tých komisiách, ktorí tie prostriedky distribuujú. Naozaj, to ako, to, to ako, no...
Čo sa týka zvýšenia Audiovizuálneho fondu, to ide do rozpočtu, ako to predsa nechcete snáď, aby minister kultúry rozhodoval, na čo má Audiovizuálny fond použiť tie peniaze! Kým dneska je ten rozpočet na istej výške, bude vyšší a Audiovizuálny fond rozhoduje o tom, ako rozdelí, do ktorých podprogramov, v akom kvante to pôjde na festivaly, v akom kvante to pôjde na koprodukcie, menšinové, väčšinové, to je ich vec. To je samosprávny orgán. Rovnako je to zmluva so štátom. Zmluva so štátom dáva určité kvantum peňazí mimo koncesionárskych poplatkov, pretože len z tých pri ich výške by proste to neutiahol ani Slovenský rozhlas, ani Slovenská televízia. V tej zmluve definuje, na ktoré typy programov to má ísť a na ktoré to ísť nemôže, to znamená, napríklad nemôže to ísť na spravodajstvo, aby tam nebola ani v náznaku možnosť, že by štát ovplyvňoval spravodajstvo. Ale potom je to interná vec verejnoprávneho média, na čo konkrétne to použije aj možno v zmysle koprodukcií.
Ale poďme teda primárne k dohovoru. Sú dohovory a dohovory, samozrejme, sila každého dohovoru spočíva v tom, koľko štátov sa k nemu pridá, to je naozaj, toto má veľkú podporu pri členských štátoch Rady Európy a aj v tom, že ako ho hodnotia ako užitočný. Tento dohovor je pre členské štáty Rady Európy v zmysle audiovízie veľmi užitočný. On, všeobecne vzaté, v podstate hovorí o tých medzinárodne akceptovaných princípoch filmových koprodukcií, ktoré vlastne uľahčujú vznik filmových koprodukcií, určuje tie pravidlá, napríklad pomer vkladov alebo spoluvlastníctvo práv pri tých koprodukciách, ktoré tiež musí byť nejakým spôsobom vydefinované, lebo sú to práva často podielovo nerovnovážnych koproducentov, môže by 5-percentný, môže byť 80-percentný koproducent.
No a k otázke pána poslanca. Je pravdou, že zodpovednou organizáciou pre monitorovanie tohto dohovoru je Eurimage, čiže Európsky fond pre podporu filmových koprodukcií. Klamal by som, keby som teraz povedal, že viem popísať tú techniku, ako to monitoruje, ale viem povedať to, že sme aktívny člen tohto fondu, do ktorého každoročne platíme členské, ale z ktorého sme vyčerpali ďaleko viac práve aj na mnohé koprodukcie alebo na slovenské filmy, ktoré boli na základe aj príspevku z Eurimage vytvorené. A môžem vám s radosťou povedať to, že vlastne teraz v júni sa uskutoční prvýkrát v histórii existencie Eurimage a nášho členstva zasadnutie Eurimage tu na Slovensku v Bratislave, kde zasadne aj celé plénum Eurimage aj s novou riaditeľkou, ktorou sa stala, prezidentkou, pardon, ktorou sa stala bývalá, jedna z bývalých ministeriek kultúry Francúzska. Takže bude príležitosť, určite budete o tom vedieť, sa aj ako pozorovateľ zúčastníte zasadnutia Eurimage, prípadne položiť aj v tej neformálnej časti nejaké otázky. Ja vám tú technikáliu popísať neviem, ale je to veľmi renomovaná inštitúcia, ktorá dokáže určite dobre monitorovať plnenie tohto dohovoru.
Ďakujem pekne.