17. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, ja by som rada pri tejto príležitosti trošku obrátila pozornosť aj na také súvisiace témy, pretože, samozrejme, s týmto samotným návrhom problém nemáme, ale chcem upozorniť na to, čo je podľa môjho názoru pri koprodukciách a pri vôbec produkcii filmovej a televíznej tvorby podstatné, a to je spôsob financovania či už RTVS, alebo spôsob financovania prostredníctvom Audiovizuálneho fondu.
A v tejto súvislosti a najmä teda v súvislosti s RTVS mám na mysli teda ten spôsob financovania, čo je podľa môjho názoru oveľa vážnejší problém, ako otázka samotného výberu riaditeľa, pred ktorou práve stojíme, pretože vieme, že ponad alebo popri tých koncesionárskych poplatkoch, z ktorých je RTVS financovaná väčšinovo a o ktorých teda prebieha už dlhé roky permanentná diskusia, tak sú ďalšie prostriedky vynakladané na pôvodnú tvorbu aj prostredníctvom osobitných zmlúv so štátom, ktoré podľa môjho názoru zadávajú veľký dôvod alebo obavu z, na netransparentnosť, najmä čo sa týka vyučtovávania projektov, ktoré sú cez tieto zmluvy financované prostredníctvom rôznych agentúr a produkčných firiem, ktoré sa teda často opakujú. V čase vlády Ivety Radičovej podľa mojich informácií boli aj začaté nejaké kontroly ich financovania, ale po opätovnom nástupe vlády Roberta Fica s pánom Maďaričom na čele kultúry, myslím, že sa nedotiahli tieto kontroly, neviem, možno ma upresníte, pán minister.
Ďalej vidím ako veľký problém, vlastne ako vlečúce sa neriešené problémy s financovaním vlastne koprodukciu alebo vôbec s nejakým vznikom nejakých nových diel, vidím tento problém tam, kde začala vlastne už privatizácia Koliby niekedy za čias Mečiara, vďaka čomu sme prišli o technické zázemie, o infraštruktúru pre natáčanie filmov, či už v pôvodnej produkcii, alebo v koprodukcii. A je známe, že významní koproducenti sa teda na Slovensko príliš nehrnú a kvôli nedostatočnej ponuke aj technického zázemia si vyberú radšej Česko, prípadné iné okolité krajiny.
No a čo sa týka takého Audiovizuálneho fondu, súvisí to trošku s témou, ktorú sme preberali pri predchádzajúcom návrhu zákona, lebo vlastne v návrhu na zriadenie Fondu na podporu kultúry národnostných menšín vlastne nájdeme také vpašované aj navýšenie, navýšenie podpory pre Audiovizuálny fond, respektíve aj pre Fond na podporu umenia. Neviem teda, či je to šťastné riešiť podporu tvorby a vôbec podporu kultúry, či už filmovej tvorby, alebo podpory kultúry ako takej, národnostných menšín alebo čohokoľvek iného prostredníctvom osobitných fondov, osobitne na to zriaďovaných fondov. Ja som to vlastne kritizovala alebo spomínala už pri programovom vyhlásení vlády aj pri vzniku Fondu na podporu umenia, že nepovažujem za veľmi šťastné zriaďovať proste na všetko nové a nové fondy, pretože to má vlastnú byrokraciu, vlastnú administratívu a tak ďalej, ale najmä, najmä si myslím, že to zadáva trošku priestor na ďalšiu takú netransparentnosť najmä pri kontrole čerpania dotácií takýmto spôsobom udeľovaným.
Preto napríklad, ak navyšujeme vlastne prostriedky venované na Audiovizuálny fond, tak tam by ma napríklad zaujímalo, že v ktorej konkrétnej položke k takémuto navýšeniu vôbec dôjde. Asi to bude zrejme podpora filmovej tvorby ako produkcii, pretože vieme, že vlastne podľa zákona o Audiovizuálnom fonde tak producenti a koproducenti na Slovensku môžu získať späť 20 % svojich nákladov v prípade, ak ide o produkciu za viac ako 2 mil. eur a niekde na to potrebujeme asi získať prostriedky. Neviem, možno ma pán minister upresní alebo odpovie na to. Nenašla som informáciu a v tejto súvislosti by ma to aj zaujímalo, koľko firiem o túto podporu už vlastne požiadalo, koľko ich bolo vyplatených a potom by bolo obzvlášť zaujímavé pozrieť sa na to, ako sa kontroluje aj predkladané vyúčtovanie takýchto nákladov, takýchto nákladov.
No takže v súvislosti s debatou, ktorá prebehla k predchádzajúcemu bodu, mám za to, že pri použití prostriedkov na podporu kultúry priamo z rozpočtu by bolo relatívne jednoduchšie aj transparentnejšie, než zriaďovať na to osobitné fondy, pretože obávam sa, že v prípade financovania rôznych projektov z prostriedkov fondov je verejná kontrola obmedzená, nakoľko tieto inštitúcie sa riadia väčšinou internými smernicami, a tak sa verejnosť len veľmi ťažko môže dozvedieť, aké náklady produkčných domov alebo agentúr sa vlastne dajú schovať do nákladov na filmovú produkciu, a teda čo všetko môže byť schvaľované ako oprávnený náklad, či sú to prenájmy priestorov alebo techniky, alebo či je to – vymyslím si – použitie helikoptér do akčných filmov a podobne.
Takže ak to mám zhrnúť, podporiť dohovor o filmovej koprodukcii z dielne Rady Európy je, samozrejme, nevyhnutné, vítané a aj potrebné, aby naša krajina mohla napredovať v otázke filmovej tvorby, ako už spomínal aj môj predrečník, ale zároveň ma pri pohľade na filmovú tvorbu a jej financovanie na Slovensku zaujíma množstvo ďalších otázok, ktoré som trošku naznačila a ktoré sa mi vynárajú najmä so spomínanou otázkou financovania RTVS alebo Audiovizuálneho fondu, a to je teda prednostne v oblasti kontroly vyúčtovania vynaložených verejných prostriedkov na dotácie ich poberateľmi. Takže tomu sa ale budem venovať osobitne, lebo to celkom k tomuto návrhu nepatrí, ale súvisí to s ním, a preto som považovala za potrebné sa o tom zmieniť. Ale svoje otázky by som prípadne na vás, pán minister, potom podala osobitne neskôr formou interpelácie alebo viacerých interpelácií.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Myslím, že nás bude čakať v nasledujúcom období, a teda bol by som rád, keby nás čakala hĺbková, ale otvorená debata o financovaní viacerých inštitúcií. Ja som sa zámerne nezúčastnil debaty o podpore, ja ju budem volať neštátnej kultúry, čiže zavádzaním zákona na podporu kultúry jazyka menšín, lebo som predpokladal taký ten nával demagógie. A potom tie reálne otázky zanikajú a nemyslím si, v tomto aj podporím ministra, že by mohol tento boj ako keby argumentačne vyhrať. Sedeli sme tu obaja, počuli sme, ako to bolo.
Napriek tomu považujem tie otázky za legitímne, pretože je tu istá forma vytvárania a podpory kultúrnych entít - Audiovizuálny fond, kinematografia, Fond na podporu umenia, iné fondy a podobne - a takisto veľká otázka financovania médií verejnej služby, či už RTVS alebo TASR. A dúfam, že táto debata sa naozaj iniciuje.
Ja by som bol veľmi rád, keby sme si povedali, že quo vadis, verejnoprávnosť, quo vadis, podpora neštátnej kultúry, a akým spôsobom budeme tie zdroje, ktoré čím ďalej viacej diverzifikujeme, jednoducho hľadať a nachádzať a či debata, ktorá nemá stáť, že do kultúry je treba dať viacej peňazí, pretože každému lucidnému človeku je jednoducho jasné, že kultúrny rozmer v Slovenskej republike je dlhodobo Popoluškou v podpore z verejných zdrojov. A preto si myslím, že bude veľmi dobré, ak sa k tomuto postavíme čelom a skúsime nájsť riešenia.

Ďakujem pánovi poslancovi Viskupičovi za jeho faktickú pripomienku. Áno, súhlasím, že v oblasti kultúry je množstvo otázok, ktoré by bolo potrebné možno aj otvoriť. Je to veľká agenda a možno je to otázka mediálneho centra, naozaj ako tá otázka "quo vadis, kultúra na Slovensku" je dobrá. Tie problémy s pôvodnou filmovou tvorbou naozaj si myslím, že začali niekde tam, ako som spomínala, pri privatizácii Koliby. Sú to ďalšie a ďalšie otázky, ktoré sa vynárajú napríklad s prípravou mediálneho centra a ďalšie iné otázky.
Takže ja budem, samozrejme, veľmi rada súčasťou takejto diskusie a predpokladám, že teda návrhom ani na podporu fondu alebo kultúry národnostných menšín poprípade inými návrhmi to končiť nebude, mám na mysli teda prebiehajúcu diskusiu o RTVS a podobne. Takže áno, súhlasím, treba rozvinúť naozaj širokú diskusiu na tému kultúra.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Dovolím si uzavrieť tento bod od konca, to znamená od príspevku pani poslankyne. Som v miernom šoku. Nielen preto, že ste teda tému dohovoru ako keby posunuli niekam, kde teda si myslím, že o tomto dneska nedebatujeme, ale skôr v tom som zmysle v šoku, že vy ste vlastne povedali nie verejnoprávnym fondom a vy ste tak veľmi ľahkovážne hovorili o netransparentnosti v Audiovizuálnom fonde, Fonde na podporu umenia a, samozrejme, teda aj netransparentnosti RTVS, čo sa týka koprodukcií.
No, každá zmluva, ktorú RTVS podpisuje, je zverejnená. Tak neviem, že teda či nemáte k tomu prístup, či si to neviete pozrieť.
Čo sa týka Audiovizuálneho fondu, táto inštitúcia, to si pozrite, bola nezávislými hodnotiteľmi označená za jednu z najtransparentnejších a najviac komunikujúcich celú svoju činnosť. To isté sa týka aj Fondu na podporu umenia, veď tam majú dozorné rady, predkladajú správy, komunikujú, myslíte si, že by to bolo na ministerstve kultúry transparentnejšie? Toto ma šokuje, viete, že; a mali sme tu aj debatu vlastne pri tom predchádzajúcom bode o tomto takom spore, že či posúvať viac tú kultúru k nezávislosti, do samostatných nezávislých fondov, alebo to mať pod krídlami štátu.
Hovorím, som úplne ako teda, ani vlastne neviem, ako mám na to reagovať, toto by som teda, by ma v živote nenapadlo, ale môžem vám len odporúčať, a hoci to nemám v kompetencii, ale myslím si, poznám tých ľudí, ako poslankyňa máte dvere otvorené do Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a verím tomu, že aj do Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Veď to je predsa, tieto fondy sú ďaleko, ďaleko transparentnejšie a otvorenejšie ako štátny grantový systém. Aj v tom rozhodovaní sú nezávislejšie, ja naozaj som nepochopil a vyzývam vás k zodpovednosti, lebo len tak ako hodiť tuná všeobecne tie inštitúcie, ktoré sa snažia a ktoré naozaj vykonávajú veľa práce a svedčia o tom každoročné správy, len tak dneska do éteru zavesiť o netransparentnosti, to je veľmi nezodpovedné a podľa mňa je to naozaj ublíženie tomu množstvu ľudí, ktorí sa o to snažia, ktorí sedia v tých komisiách, ktorí tie prostriedky distribuujú. Naozaj, to ako, to, to ako, no...
Čo sa týka zvýšenia Audiovizuálneho fondu, to ide do rozpočtu, ako to predsa nechcete snáď, aby minister kultúry rozhodoval, na čo má Audiovizuálny fond použiť tie peniaze! Kým dneska je ten rozpočet na istej výške, bude vyšší a Audiovizuálny fond rozhoduje o tom, ako rozdelí, do ktorých podprogramov, v akom kvante to pôjde na festivaly, v akom kvante to pôjde na koprodukcie, menšinové, väčšinové, to je ich vec. To je samosprávny orgán. Rovnako je to zmluva so štátom. Zmluva so štátom dáva určité kvantum peňazí mimo koncesionárskych poplatkov, pretože len z tých pri ich výške by proste to neutiahol ani Slovenský rozhlas, ani Slovenská televízia. V tej zmluve definuje, na ktoré typy programov to má ísť a na ktoré to ísť nemôže, to znamená, napríklad nemôže to ísť na spravodajstvo, aby tam nebola ani v náznaku možnosť, že by štát ovplyvňoval spravodajstvo. Ale potom je to interná vec verejnoprávneho média, na čo konkrétne to použije aj možno v zmysle koprodukcií.
Ale poďme teda primárne k dohovoru. Sú dohovory a dohovory, samozrejme, sila každého dohovoru spočíva v tom, koľko štátov sa k nemu pridá, to je naozaj, toto má veľkú podporu pri členských štátoch Rady Európy a aj v tom, že ako ho hodnotia ako užitočný. Tento dohovor je pre členské štáty Rady Európy v zmysle audiovízie veľmi užitočný. On, všeobecne vzaté, v podstate hovorí o tých medzinárodne akceptovaných princípoch filmových koprodukcií, ktoré vlastne uľahčujú vznik filmových koprodukcií, určuje tie pravidlá, napríklad pomer vkladov alebo spoluvlastníctvo práv pri tých koprodukciách, ktoré tiež musí byť nejakým spôsobom vydefinované, lebo sú to práva často podielovo nerovnovážnych koproducentov, môže by 5-percentný, môže byť 80-percentný koproducent.
No a k otázke pána poslanca. Je pravdou, že zodpovednou organizáciou pre monitorovanie tohto dohovoru je Eurimage, čiže Európsky fond pre podporu filmových koprodukcií. Klamal by som, keby som teraz povedal, že viem popísať tú techniku, ako to monitoruje, ale viem povedať to, že sme aktívny člen tohto fondu, do ktorého každoročne platíme členské, ale z ktorého sme vyčerpali ďaleko viac práve aj na mnohé koprodukcie alebo na slovenské filmy, ktoré boli na základe aj príspevku z Eurimage vytvorené. A môžem vám s radosťou povedať to, že vlastne teraz v júni sa uskutoční prvýkrát v histórii existencie Eurimage a nášho členstva zasadnutie Eurimage tu na Slovensku v Bratislave, kde zasadne aj celé plénum Eurimage aj s novou riaditeľkou, ktorou sa stala, prezidentkou, pardon, ktorou sa stala bývalá, jedna z bývalých ministeriek kultúry Francúzska. Takže bude príležitosť, určite budete o tom vedieť, sa aj ako pozorovateľ zúčastníte zasadnutia Eurimage, prípadne položiť aj v tej neformálnej časti nejaké otázky. Ja vám tú technikáliu popísať neviem, ale je to veľmi renomovaná inštitúcia, ktorá dokáže určite dobre monitorovať plnenie tohto dohovoru.
Ďakujem pekne.

Dobrý deň prajem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je predovšetkým riešiť problematiku usporiadania vlastníckych a užívacích pomerov k pozemkom nachádzajúcim sa pod osídleniami marginalizovaných skupín obyvateľstva, k pozemkom v hospodárskych dvoroch a k pozemkom, ktoré prešli na územie iného štátu v súvislosti so zmenou štátnej hranice. Tieto vzťahy budú novými dôvodmi vykonávania jednoduchých pozemkových úprav, pretože každý z týchto typov jednoduchých pozemkových úprav si vyžaduje osobitnú legislatívnu úpravu osobitostí pri ich začatí, ako aj pri úprave procesných úkonov v ich jednotlivých etapách.
Predloženým návrhom máme tiež ambíciu doriešiť všetky nejasnosti týkajúce sa využitia inštitútu náhradných pozemkov, ktoré sa od roku 1991 do roku 2007 vyčleňovali s predpokladom, že v jednotlivých katastrálnych územiach budú veľmi rýchlo vykonané pozemkové úpravy. Keďže však z rôznych objektívnych, ale najmä z ekonomických dôvodov je tento proces podstatne dlhší, ako predpokladali moji predchodcovia, domnievame sa, že v záujme stransparentnenia užívacích pomerov k pôde nadišiel čas pokúsiť sa tento problém vyriešiť.
Navrhované riešenie si vyžiadalo nielen zmenu samotného zákona 330/1991 Zb., ale aj navrhovanú zmenu zákona 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskeho pozemku, ktorá je uvedená v čl. III predloženého návrhu. Na základe poznatkov z aplikačnej praxe a v súvislosti s potrebou usporiadania predovšetkým užívacích vzťahov k pozemkom sa mení a dopĺňa aj zákon č. 180/1995 a zákon č. 326.
Základnou ideou navrhovaných zmien zákona 180 obsiahnutých v čl. II predloženého návrhu je jednak dopracovanie mechanizmov schvaľovania registrov obnovenej evidencie pozemkov, ako aj zdokonaľovanie nástrojov Slovenského pozemkového fondu pri plnení jeho úloh v smere vytvárania vhodných pozemkovo-právnych pomerov. Za povšimnutie stojí v tejto časti návrhu i sprísnenie podmienok drobenia pozemkov v tých katastrálnych územiach, v ktorých boli zapísané výsledky pozemkových úprav.
Cieľom predloženej zmeny zákona 326/2005 o lesoch obsiahnutej v čl. IV návrhu je umožnenie efektívnejšieho financovania plánov starostlivosti o les ako jedného z rozhodujúcich nástrojov štátu v smere regulácie zabezpečovania celospoločenských záujmov pri plnení produkčných i mimoprodukčných funkcií lesa.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, predložený návrh bol v rámci prerokovania vo výboroch predmetom diskusie, pričom najmä vo výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie bolo k nemu vznesených viacero odborných pripomienok a otázok, s ktorými sme sa ako predkladateľ podľa môjho názoru vysporiadali a na vznesené otázky sme odpovedali. Preto si vás vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a jeho schválenie. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, v súlade s § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky podávam informáciu o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 201 z 2. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 80 zo 4. mája 2017 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v bode III informácie vyplýva 18 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor prerokoval návrh spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Výbor neprijal platné uznesenie v zmysle § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Uznesením výboru č. 66 zo 14. marca 2017 ma výbor poveril v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov za spoločného spravodajcu, ktorý predkladá predmetnú informáciu a bude predkladať návrh na ďalší postup. V súlade s oprávnením vyplývajúcim mi z § 80 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov navrhujem, aby sa po skončení rozpravy o návrhu zákona v druhom čítaní hlasovalo spoločne o návrhoch uvedených pod bodmi 1 až 18 v časti IV prednesenej informácie.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa vyjadril k predloženej novele zákona, ktorý rastie so mnou, odkedy som nabral kurz pozemkový úrad. Zákon 330 z roku ´91 je ešte ten federálny, vtedy keď sme sa po ´89. tešili z tej slobody, z revolúcie, ktorá nám priniesla túto slobodu a, samozrejme, mali sme sa zaoberať aj, ako to vyzerá náš pôdny fond. Skonštatovalo sa jednoznačne, že máme rozdrobený na mraky, že jeden priemerný náš gazda má 14 až 34 podielov v rôznych parcelách a prišla skupina zákonov o náprave týchto stavov.
Jeden z nich je aj zákon 330 o pozemkových úpravách, pozemkovom fonde, pozemkových úradoch a tak ďalej. Voláme ho zákon, v kocke, o pozemkových úpravách. Účinný je od augusta ´91 a týmto dátumom prakticky vznikol aj Slovenský pozemkový fond, týmto zákonom, a prakticky začal svoju činnosť vykonávať v súlade s ďalšími zákonmi, ktoré mu dávali do vienka určité povinnosti. Hrúbkou vyzerá asi takto (rečník ukázal plénu materiál), má 45 paragrafov a musím povedať, že; alebo chcem povedať, že verím, že neni poslednýkrát v pléne Národnej rady a že ho ešte otvoríme, pani ministerka, počas tohto volebného obdobia, resp. v ďalších volebných obdobiach, lebo je tam čo naprávať. Ja som sa snažil tiež a prečítam na konci jeden pozmeňujúci návrh, niečo napraviť, ale myslím si, že mám aj ďalšie podnety, ktoré vám budem aj teraz tlmočiť, aby ste možnože mali do budúcna na čom rozmýšľať aj s vaším legislatívnym tímom na ministerstve, pretože sú to hlasy zdola, hlasy ľudí, ktorí s tým pracujú, a vyzerá, že mnohí z nich si nevedia rady v niektorých otázkach.
Vlastne mnohí ľudia, ktorí sa tejto problematike nevenujú, tak si povedia, pozemkové úpravy, niečo im to možnože povie, niečo upravovať, niečo možno s tým robiť. V kocke musím povedať, že zmyslom pozemkových úprav sú asi tri základné veci. Skomasovať, to znamená sceliť danú parcelu pre daného vlastníka, urobiť z nej prevádzkoschopný tvar, aby to nebolo, že tri metre široké a štyristo metrov dlhé, a sprístupniť daný pozemok. Toto je zhruba v kocke povedané, čo sú pozemkové úpravy. Niektorí hovoria, že sú to komasácie. Nie, komasácie sú samostatné pozemkové úpravy, znamená, že aj kreujeme krajinu. To znamená, hovoríme tam aj o verejných a spoločných zariadeniach, ktoré by sa v tejto fáze projektu pozemkových úprav, keď ho máme úplne ukončiť, daný projekt, mali realizovať. Myslím, že bolo to nastavené dobre. Je to nastavené ešte aj v českých zemiach a prakticky oni si tiež novelizujú, resp. tiež si podľa tohto zákona idú.
Tie verejné zariadenia, ja ich musím citovať zo zákona, ktoré sú to, lebo prakticky tento zákon nám umožňuje neskutočným spôsobom dotvárať poľnohospodársko-lesnú krajinu. Poľnohospodársko-lesnú krajinu, nie mestskú, ale aj tam by sa niečo mohlo, ale v prvom rade poľnohospodársku a lesnú, ktorej, prakticky to znamená ten extravilán, o ktorý často bojujeme, o ktorý často sa bijeme, o ktorý často napadáme a máme problémy. Tak ja si dovolím citovať, aby to bolo aj verejnosti známe, čo znamená verejné zariadenie v rámci tých projektov pozemkových úprav. Sú to zariadenia na rekreáciu, športové zariadenia, zariadenia na dodávku pitnej vody, zariadenia na čistenie odpadových vôd, sú to skládky tuhého komunálneho odpadu a pani ministerka teraz v tejto svojej novele dáva ešte aj cestné komunikácie okrem poľných ciest a lesných ciest. Áno, dopĺňa tieto verejné zariadenia.
To znamená, po pozemkových úpravách tieto veci môžu byť v území ustanovené, môžu tam byť zakomponované. Dá sa s nimi kalkulovať finančne v projekte, aby sme ich urobili. Okrem toho máme tzv. spoločné zariadenia. Samozrejme, je tam ešte pri tých verejných, že ešte ďalšie verejné zariadenia, opatrenia, ktoré možnože v danom území ani zákon nemôže poňať, lebo sú tak variabilné, že v každom území môžme ešte niečo nové vymyslieť a dať to tam.
Sú ešte tzv. spoločné zariadenia a tu by som ich tiež uviedol, lebo je to vlastne to, čo sa učí aj na vysokých školách, aby keď prídu do praxe, ako máme s tým pôdnym fondom nakladať a hlavne je to o tom, o tom, ochrane pôdneho fondu. Takže sú tu spoločné zariadenia, ktoré môžeme v obvode pozemkových úprav realizovať. Cestné komunikácie, a to znamená poľné a lesné cesty slúžiace na sprístupnenie pozemkov, a súvisiace stavby, to znamená mosty, priepusty, železničné priecestia a podobne.
Po druhé, protierozívne opatrenia slúžiace na ochranu pôdy pred veternou eróziou a vodnou eróziou a súvisiace stavby, zatrávnenia, zalesnenia, vetrolamy, sakovacie pásy, perasy, prehrádzky, prieľahy. To je neskutočný zásah, ideme do honu, ideme na meter štvorcový, a to si musíme uvedomiť, že tento zákon prakticky nerieši Slovensko, rieši konkrétne územie, konkrétny hon, konkrétneho vlastníka a myslím si, že má čo do seba aj po tých nejakých dvadsiatich šiestich rokoch.
Ďalej sú tam opatrenia na ochranu životného prostredia, ktoré spočívajú vo vytvorení ekologických stabilít a podmienok biodiverzity. To znamená biokoridory, biocentrá, interakčné prvky, sprievodná zeleň.
Ďalej tu máme vodohospodárske opatrenia, ktoré zabezpečujú krajinu pred prívalovými vodami. Máme tento problém? No máme ho, môžme ho v rámci projektu pozemkových úprav riešiť. A podmáčaním zabezpečujú zdroj vody na krytie vlahového deficitu. Nádrže, poldre, odvodnenia, závlahy, to všetko je v tých spoločných zariadeniach.
Samozrejme, ďalšie spoločné zariadenia a opatrenia. Toto prakticky môže riešiť projekt pozemkových úprav. Projekt pozemkových úprav, ktorý nám Európska únia umožňuje čerpať aj eurofondy.
A ja si myslím, že tento počin, že tento zákon vôbec bol prijatý, patrí medzi takú menšiu revolúciu, že sme si povedali, že nechceme mať tu uhorské právo donekonečna a že raz to skomasujeme a scelíme aj u nás na Slovensku. Rakušáci to sceľovali do roku ´90 od druhej svetovej vojny a mali asi 90 % územia scelených. My sme podľa najnovších údajov, ako som si mohol prezrieť zo správy Slovenského pozemkového fondu za rok 2016, vyzerá, že máme do katastra zapísaných 376 katastrálnych území a máme 68 rozpracovaných. Toľko je rozpracovaných, minule som sa pýtal pani ministerky, že ako je to s tými ďalšími projektmi pozemkových úprav, 138, ktoré boli stopnuté. Chcem veriť, že budú pokračovať a že sa urobí to nejaké výberové konanie, tak jak to má byť, pretože, samozrejme, som tiež za to, aby to bolo transparentné, jednoznačné, aby tam neboli žiadne pochybnosti o tom, že náš rezort, rezort pôdohospodárstva nejakým spôsobom kšeftuje s eurofondami a s financiami. Takže chcem veriť, že aj tieto pani ministerka otvorí a znovu pôjdu do hry, aby pozemkové úpravy pokračovali.
Samozrejme, no pozemkové úpravy nemôžu ísť všade. Môžu ísť len tam, kde máme urobený tzv. ROEP, register obnovenej evidencie práv k pozemkom, a tam nám chýba možnože nejaké jedno percento z územia, nejakých 64 území alebo koľko nám chýba, všetko ostatné máme. A práve tu by som chcel apelovať na to, že pri projektoch, pri tých roepkárskych projektoch, ktoré boli robené, mal byť vysporiadaný aj druh pozemku. Ja to potom spomeniem, keď už budeme preberať konkrétne návrhy, ktoré pani ministerka predložila, že to je najväčší problém, že nemáme zosúladený terén s listinou. Na katastri písaná orná pôda, v skutočnosti pasienok alebo zarastený pasienok, dokonca les a naopak. Takže toto mohlo sa pri roepkách, pri tých registroch odstrániť a prakticky má to následne náväznosť na ďalšie vyrovnávanie vlastníkov, keď budeme robiť projekty pozemkových úprav, či už jednoduché alebo iné.
Musím povedať, pani ministerka, že jak som povedal, vítam, že ste sa do toho pustili. Vyzerá, že je to jeden z tých prvých takýchto zákonov okrem ústavy, ktorá, samozrejme, bude tiež z rezortu SNS, teda z vašej strany, ktorej ste nominantka, a prakticky trošku zatienilo tieto pozemkové úpravy, že všade sa v médiách píše, že ústava a ochrana pôdy a všetko, budeme to mať asi tiež na tejto schôdzi. Takže prakticky trošku zanikli tie pozemkové úpravy, ale myslím si, že sú rovnako dôležité ako ochrana pôdy ústavou.
Chcel by som nadviazať na to, čo som v úvode povedal, že chcem vás upozorniť na nejaké ďalšie problémy, ktoré sa z reálneho života vyskytujú pri projektoch pozemkových úprav, ktoré doteraz neboli riešené. V prvom rade máme aj zákon 66/2009, to asi registrujete, a mnohí starostovia, primátori miest a obcí sa sťažujú, že nemôžme si vysporiadať pozemky pod budovami a kadejakými inými stavbami, ktoré majú, a tento zákon prakticky hovorí o vysporiadaniach, o niektorých opatreniach na majetkoprávne vysporiadanie pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Vo vašom úvodnom slove, myslím, že to bolo niekde, myslím, že v médiách, že mali ste aj túto ambíciu, aby aj tento zákon 66 bol nejakým spôsobom podchytený v tejto nejakej, pri tejto novele, resp. ísť do toho samostatne. A práve niektorí kolegovia zo štátnej správy mi hovoria, že neni jasný teraz nejaký ten súlad s tou šesťdesiatšestkou, že kedy majú ísť do šesťdesiatšestky, kedy majú ísť do tristotridsiatky, hovorím slangovo, ale tí, ktorí s tým pracujete, tak viete, o čom hovorím. A viac-menej, myslím si, že tam asi bude treba to dopracovať, aby bolo jasné, že ktoré sa budú riešiť jednoduchými pozemkovými úpravami vysporiadania pod pozemkami a inými nejakými cestnými komunikáciami a ktoré budú ísť cez šesťdesiatšestku.
Tento zákon, ktorý od roku 2009, tá šesťdesiatšestka vyzerá, že neni veľmi v praxi reálne využívaný, a myslím, že je to na škodu veci. Takže chcem veriť, že aj tam sa niečo pohne a budeme to nejako zosúlaďovať, aby sme to mali jednokoľajne, nie dvojkoľajne. Ďalej, veľký problém pri pozemkových úpravách, ktoré nie sú jednoduché, sú tie veľké pozemkové úpravy, ale môže to byť aj pri tých jednoduchých, preukazovanie záujmu. Preukazovanie záujmu občanov, resp. vlastníkov o chcenie ísť do pozemkových úprav. Tam sa to nedoručuje do vlastných rúk. To sa doručuje obyčajnou poštou a prakticky, keď sa nevyjadríte do určitého termínu, má sa za to, že s tým súhlasíte. A to si myslím, že neni košér, to neni dobré, pretože tým pádom berieme to základné právo, aby ten vlastník mohol sa slobodne rozhodnúť. A ja by som doporučoval, aby to bolo normálne doručenkou do vlastných rúk, dostal to, áno, má 15 dní na vyjadrenie alebo 30 dní, alebo koľko mu tam dáme a nech to vyjadrí. Takže toto si myslím, že je možnože aj v rozpore s ústavou, aby sme takto jednoznačne za toho vlastníka, keď dostane to obyčajnou poštou a nemáme od neho odpoveď, brali, že je to automaticky jeho súhlas.
A ešte o jedno by som chcel poprosiť z tých všeobecných vecí, ktoré sa mi dostali posledné dni do uší, aby sme tie spoločné a verejné zariadenia v tých územiach, kde tie projekty pozemkových úprav sú, dá sa povedať, už rozbehnuté alebo možnože aj trošku akože skrečované, možnože aj pre financie alebo pre iné nejaké možnože podozrenia, že sa tam niečo pozastavilo, aby tie verejné a spoločné zariadenia boli dotiahnuté do konca. Keď už boli raz naprojektované, keď už raz bol tam nejaký rozpočet, aby sme našli na to tie financie, a potom, keď do budúcna budeme robiť nové územia a keď vieme o tom, že tie verejné a spoločné nebudeme mať na to, tak dobre, tak ich tam už nedajme do tých ďalších. Ale tu, ktoré máme, aby sa to dotiahlo, lebo tým pádom hádžeme cez, doslova do čiernej diery časť práce, času našich pracovníkov a našich nejakých zodpovedných riešiteľov, ktorí prakticky nad tým sedeli a prakticky možnože štvrtina alebo tretina roboty, tie verejné a prospešné zariadenia nebudú realizované, čo myslím, že je na škodu veci, lebo hovorím, kreujeme krajinu, ktorá by mala aj cez tento zákon mať nejaký vzhľad a slúžiť udržateľne pre ďalšiu generáciu.
Takže poďme k zákonu, ktorý bol predložený, k novele zákona. A začnem tak, ako som zhruba na tom výbore začal, možno trošku od konca a síce, že v stanovisku našej kancelárie legislatívy a aproximácie práva Národnej rady sa v časti A hovorí o tom, že či budeme vedieť povedať, na koho, keď budeme riešiť tie marginalizované skupiny, to znamená pod marginalizovanými skupinami nejaké osídlenia, že na koho vlastne dáme potom ten prevod toho vlastníctva toho pozemku. Vy hovoríte, že v tej osade, v tej rómskej, ale berú sa marginalizované skupiny ako celok, že na koho vlastne bude, keď tam žije 25 ľudí, na koho vlastne bude to písané. Neviem, či ste sa s tým vysporiadali nejakým spôsobom, ale zatiaľ pozmeňujúci návrh som tu nemal avizovaný žiadny, že by niečo bolo, takže pokiaľ áno, bude, tak okej, beriem.
A chcel by som upozorniť teda aj občanov všetkých, lebo v dôvodovej správe sa píše, že tam sa jedná prakticky o tie rómske komunity. Ale ako sme si ujasnili na výbore, ja to musím tlmočiť, pretože z výboru nemáme nejaké mediálne výstupy, takže marginalizované skupiny sú prakticky v najširšom zmysle slova aj zdravotne postihnutí občania, rómske komunity žijúce v osadách alebo na mestskej periférii, deti a mládež, starší ľudia, azylanti, bezdomovci, nezamestnaní a ďalší ľudia ohrození chudobou a sociálnym vylúčením a tak ďalej. To znamená, keď sme do zákona nedali v zátvorke rómske komunity a nechali sme tam tie marginalizované skupiny, to znamená, pokiaľ nájdeme nejakých bezdomovcov, ktorí obývajú a nie sú Rómovia a obývajú nejakú časť územia, tak, samozrejme, že aj s nimi. To ste sľúbili, že to takto bude, a ja to musím zas takto povedať, aby tak to bolo aj chápané, lebo potom zistíme, že si to budú vysvetľovať po svojom. Lebo dôvodová správa hovorí alebo mala by byť v súlade s tým, čo dávame do zákona. A tam je to, žiaľ, v zátvorke, rozumieme tým rómske komunity. To je tých šesť-sedem osád, ktoré hovorím, že má teda náš bývalý poslanec a splnomocnenec pre rómsku komunitu Peťo Polák podchytené a viem, že tomu sa začal venovať asi v roku 2014, ´13 a teraz je to aj prakticky sčasti jeho výsledok, že začíname riešiť cez zákon o pozemkových úpravách tieto komunity.
Musím povedať ďalej, že to, že ste vyhodili zo zákona konkrétne v § 7 začatie pozemkových úprav jednu, jednu, by som povedal, jak to nazvať, jedno slovo, ktoré niekomu sa zdá nejaké také o ničom hovoriace, pre niekoho je to gro, pre niekoho je to lauter jedno, že pred rozhodnutím, citujem, § 7 ods. 2, "pred rozhodnutím o nariadení alebo povolení pozemkových úprav okresný úrad nariadi konania o začatí pozemkových úprav na účel a) preverenia dôvodov, naliehavosti a hospodárskej účelnosti vykonania pozemkových úprav". Takto je pôvodné znenie. To znamená, preverenia dôvodov, prečo tam ideme, naliehavosť, aké je to akútne, a hospodárskej účelnosti. A vy ste tú hospodársku účelnosť vyhodili, vy ste ju dali von. Chcete mi povedať, že chceme ísť do nehospodárnych konaní? Chcem veriť, že nie.
Nerád by som sa ocitol v pozícii takej, keď sme si povedali v roku, ´90. rokoch, že v ´98., myslím, že mali byť, alebo v 2002. mali byť zimné olympijské hry v Tatrách, išli sme do veľkej slávy, že budeme tam robiť, tak poďme, pozemkové úpravy a sme nahodili nejakých 66 katastrálnych území alebo neviem koľko proste, ale bolo to niekoľko desiatok. A momentálne práve v tom Poprade stojíme, máme tam nevyriešených 20 katastrálnych území, ktoré mali by byť a boli to rozpočtované z rozpočtu štátu, nie z eurofondov, z rozpočtu štátu, tým pádom stoja. No ja by som bol veľmi nerád, keby sme išli do takýchto nejakých konaní, ktoré budú stáť a prakticky nič z toho. To znamená, ja hovorím, tá hospodárnosť by tam mala zostať, či sa mu to páči alebo nepáči. Takže ja v svojom pozmeňujúcom návrhu k tomu tiež podám svoje vyjadrenia a budem chcieť teda, aby bola podpora, aby táto hospodárnosť tam zostala.
Ďalšia vec, ktorá je v tomto zákone, myslím si, že braná, no, chcem povedať, že tak dobre, citeľne by som povedal, je drobenie, drobenie pozemkov. Myslím si, že ten marazmus uhorského práva by sme raz mali zanechať a keď raz chceme niečo robiť, aby to nebola robota márna, aby sme sa ku nej nemuseli vracať o 10, o 15 rokov.
Takže, vážení občania Slovenskej republiky a vlastníci pôdy, do dnešného dňa nebola podľa môjho názoru v adekvátnej výške zabránená možnosť drobenia poľnohospodárskej a lesnej pôdy po pozemkových úpravách, po tých komasáciách, po tom sceľovaní. Áno, aj ministerka to objavila a jej tím a zvyšujú túto, by som povedal, odvody za takéto drobenie v dedičských konaniach. Obrazne povedané, dneska si skomasujem, o dva roky idem dediť a tie moje veľké bloky, kde som sám vlastníkom, lebo som sám vlastníkom tam, na 90 % ste sám vlastníkom, zrazu idete, vy zomriete a vaše deti, keď ich máte päť, znovu to budú dávať na päť častí. Sa pýtam, tieto eurofondy alebo štátne peniaze, ktoré boli do komasácie a pozemkových úprav, do scelenia pozemkov v tejto obci, neboli vyhodené márne, nehospodárne? Ja hovorím, že áno, pokiaľ nedáme stopku tomu deleniu toho skomasovaného pozemku. Na Slovensku máme 3 500 necelých katastrálnych území a vyzerá, že máme nejakých 400, nech bude 30 aj s tými rozpracovanými, 450. Pred nami je ešte 3-tisíc území. Veď to je, štyri pätiny Slovenska ešte musíme robiť a nechcem sa vracať k tomu, že o 5 rokov budeme znovu to isté územie pýtať peniaze, že aj tam treba, lebo už tam to podedili. Na takej drobnej čiastke sa vraciame späť.
Takže, pani ministerka to zvyšuje z 20 % na 40 % a z 10 % na 20 percent. Je to tá nepriamo novela zákona 180/´95 o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom. Ale ja si myslím, že takáto brzda nebude brzdou. Lebo 10 % z ceny ornej pôdy alebo trvalého trávneho porastu, zdá sa mi, že to neni brzda žiadna, keď to dáme na 20 %, tak ja som si dovolil, tak jak som povedal na výbore, dať už možnože až takú brzdu, že plná hodnota tohto, ceny tohto pozemku za meter štvorcový, ktorá tam je, aby tí vlastníci, ktorí sa nevedia, teda dedičia; takto, dedičia, nie vlastníci; dedičia, ktorí majú byť vlastníkmi a nevedia sa dojednať u toho notára, že jeden pozemok berieš ty vcelku, druhý berie sestra, tretí berie brat a tak si to rozdelíme, aby boli primätí k tomu aj cez tie, ekonomickú nejakú, nejaký, ujmu, nejakú ekonomickú ujmu, že musia sa dojednať pred notárom, aby to trieštenie nebolo.
Myslím si, že pokiaľ toto nezvládneme, nemusí to byť aj môj návrh, môžte dať aj niečo lepšie. Zatiaľ ma lepšie nenapadlo nič, dal som to tak, ako som to cítil. Myslím, že keď toto nezvládneme, túto brzdu dať na drobenie ďalších pozemkov, tak prakticky tie pozemkové úpravy môžme rovno zavrieť, pretože budeme sa o 20 rokov znovu žiadať nejaké peniaze, aby sme tam robili pozemkové úpravy. Myslím si, že je to kardinálna otázka a áno, čudujem sa aj sám sebe, že sme na to už neprišli skôr a nerobili nejakú zástavu od roku ´95, odkedy je to nejakým spôsobom v tej väčšej výmere tie pozemkové úpravy robené.
Prakticky gro tohto zákona hovorí o vysporiadaní pozemkov pod tými marginalizovanými skupinami a hospodárskymi dvormi, ako povedala pani ministerka, respektíve pri zmene štátnej hranice. Tu by som chcel povedať jedno, a je to, myslím, že aj v tej časti, ktoré hovorila naša legislatíva, že pokiaľ sa tá marginalizovaná skupina nachádza v dvoch katastrálnych územiach, tak prakticky pozemky náhradné, lebo v tomto prípade návrh dáva obec príslušná. A pokiaľ v tej obci je prevažná časť, tak riešite iba tú, iba tá prevažná časť, iba tá obec dáva tie náhradné pozemky. A ostatné obce, kde je možnože tá minoritná časť tej osady, tak tieto už nemajú žiadne povinnosti. Myslím si, že je to, zdieľam názor našich legislatívcov z Národnej rady, že prakticky je to diskriminačné voči tým obciam, lebo si na úkor inej obce vysporiadajú svoje. Chcem veriť, že to bude na nejakom vzájomnom porozumení medzi nimi a nejakom vysporiadaní. Ale myslím si, že treba to spomenúť, aby sme na to nezabudli.
Ďalšia vec je, že máme zadanie, aby aj, pokiaľ obec nebude mať, tak nastupuje Slovenský pozemkový fond. A ja to dávam aj do svojho pozmeňujúceho návrhu, že prakticky z doterajších skúseností pri jednoduchých pozemkových úpravách a možnože aj pri tých veľkých, zatiaľ mám s tým jednoduchých pozemkových úpravách, lebo aj toto sú jednoduché pozemkové úpravy, ktoré pani ministerka navrhuje pri tých marginalizovaných skupinách, vysporiadaní pozemkov pod týmito skupinami. Obec stačí, keď vydá čestné prehlásenie, že nemám žiadny pozemok, a to je ako berná minca. Myslím si, že to nestačí. To nestačí, lebo obec si povie, ja nedám ani cent, ani meter štvorcový nedám na vysporiadanie tejto osady, lebo ja to nepotrebujem proste, ja si len dám, len daj, štát. Veď predsa máme evidenčný orgán, ktorý je katastrálny odbor, bývalá geodézia a správa katastra. Čo chcete viacej, transparentnejšie ako to, keď vám do konania príde výpis z listu vlastníctva obce, že má tieto a tieto pozemky?
Druhá vec je, že obec by mala mať prevažne v intraviláne. To pani ministerka vie ako bývalá šéfka Slovenského pozemkového fondu, kde sa robili tie zámeny, kde Slovenský pozemkový fond bol v intraviláne a v extraviláne bola zasa obec a naopak, takže prakticky v intraviláne mala by mať obec, možnože budú ešte nejaké pozemky aj v extraviláne a prakticky kataster by mal byť ten konečný, konečná stanica, ktorá povie, má tam alebo nemá tam. Takže ja to vo svojom pozmeňujúcom návrhu dávam tiež, lebo zdá sa mi, že to je čestné, spravodlivé a myslím si, že tak by to malo byť, lebo ináč sa zase budeme naťahovať a súdiť a budú petície a sťažnosti a neviem, všecko možné, už nehovorím o nejakých finančných záležitostiach okolo toho.
Ďalej, vyjadrenie, že po vysporiadaní pod hospodárskymi dvormi, to som spomenul aj na našom výbore, keď sme o tom debatovali, že pri vysporiadavaní môže byť na konci, že ostane ten istý vlastník, ktorý tam prakticky bol na začiatku, tak ja hovorím, že do takého konania ani neísť, pokiaľ nebudeme mať riadne náhradné pozemky, ktoré budú lukratívne brané, že máme ich k dispozícii, či už ten vlastník, ktorý je vlastníkom budov v tých hospodárskych dvoroch, alebo či tam pôjde nejaký štát alebo niekto iný.
Nezdá sa mi tiež, aby Slovenský pozemkový fond ponúkal do hry, poviem otvorene, pozemky, ktoré iba spravuje, a to sú neznámych vlastníkov. Toto sa mi trošku nezdá a vyveďte ma z toho omylu, pretože tam by mal byť asi nejaký vyšší záujem, aby sme siahli na neznámych vlastníkov. Štátne pozemky dobre, to beriem, okej, kde je LV SR to beriem, ale kde je v zátvorke SPF a je tam neznámy vlastník, a týchto pozemkov, aby ste, občania, boli v obraze, nemáme 500 hektárov. Týchto pozemkov podľa najnovšej štatistiky ku 1. 1. 2017, neznámych vlastníkov máme 454 916 hektárov. To je, skoro pol milióna hektárov máme neznámych vlastníkov. Štát má 269 682 hektárov, to sú neskutočné plochy. Spolu to vychádza cez nejakých 770-tisíc hektárov. To je kvantum výmery a hovorím, z toho je tých 454-tisíc neznámych vlastníkov. Tieto by sme mali nechať, tak ako to povedal svojho času aj Ústavný súd. Myslím, že aj pán Fico bol v tom u mňa tak kladne zapísaný, že povedal, že sa to nemôže scudziť na obce a mestá, ale musíme tých neznámych vlastníkov urobiť známymi a nájsť tie ich generačné nejaké dedičské konania a aby sa tí vlastníci znovu oživili. Ja budem tiež stále do toho búchať, dávam aj podnet. Dával som to aj pani ministerke aj pri návrhu vládneho programu vo veci pôdohospodárstva, aby ste dali do vienku niektorej štátnej inštitúcii, štátnym zamestnancom, aby hľadali tých neznámych vlastníkov, lebo to spôsobil štát, to nespôsobili títo ľudia. Takže chcem veriť, že aj toto, a hovorím, mám výhrady voči tomu, aby tieto pozemky boli pod hospodárskymi budovami, respektíve pri marginalizovaných skupinách dávané do hry, aby takto mohli byť za nich zamieňané pozemky pod týmito skupinami, resp. pod tými hospodárskymi dvormi.
Ďalšia vec, ktorú by som chcel spomenúť, mám ešte nejakých, nejaké 2,5 minúty, ktorá tu je, je tá, že prakticky nerád by som sa dožil toho, aby sme niečo opravovali o pol roka znovu a spätne. Dávate tu aj tie náhradné užívania. To znamená § 15 tristotridsiatky. Dávali ste tam termín, keď sa nemýlim, do 1. 1. 2019, opravte ma, myslím, že je to tak, pani ministerka, aby si všetci, ktorí mali náhradné užívania, aby si to urobili a s tými vlastníkmi, ktorí sú tam, aby si to nejakým spôsobom vysporiadali. No, čo kraj alebo čo okres podľa mňa, to iný režim. Počuli sme na výbore pána Zsolta Simona, ako hovoril, ako je to u nich, možnože aj bude v rozprave hovoriť, ako si to oni tam pozamieňali kadejako už. Ja môžem hovoriť zo svojej praxe v našom kraji, ako tam to je. A musím povedať, že ten, kto mal zvyčajne náhradný pozemok, si to tým rozhodnutím veľmi vážil, že ho tam mal, a nedochádzalo až tak často ku tým, že by dával ďalšiemu do podnájmu, skôr on vystupuje akože, ale negazduje na ňom a nemá nájomnú zmluvu. To znamená, stále on je v tej hre.
A preto aj tá moja otázka znela, či, koľko je tých, ktorí sú až podvojne umiestnení do nejakého užívacieho vzťahu cez § 15. Ako nám to bolo tlmočené aj z úst vášho pána štátneho tajomníka, že prakticky pokiaľ sa ten náhradný užívateľ, resp. ten, ktorý z toho náhradného užívateľa už dostal ďalší pozemok do užívania, ohlási na pozemkovom odbore, tak prakticky začne sa konanie o ďalších podnájomných zmluvách a bude to prakticky vysporiadané. Chcem veriť, že takto to je, ako to bolo tlmočené z úst štátneho tajomníka na jednej konferencii, ktorú som mal tú česť zažiť. A chcem veriť, že nespravíme ešte väčšie problémy, ako by sme mohli.
Zároveň by som chcel povedať jednu vec, že tie náhradné pozemky bolo východisko z núdze a myslím si, že splnili svoj účel. Len teraz musíme tú evidenciu, ktorá sa nám stratila cez evidenčné listy na katastri, musíme oživiť a máte to tam v tom návrhu, to znamená, dávate to aj do tohto znenia vašej novely zákona o pozemkových úpravách.
Vyzerá, že mám trinásť sekúnd, takže asi končím. Pôjdem možnože ešte aj do ústnej, ale chcel by som prečítať môj pozmeňujúci návrh, ktorý som v kocke vysvetlil. Takže čítam pozmeňujúci návrh už bez času.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 444).
Vládny návrh zákona sa upravuje a dopĺňa takto:
1. V čl. I sa doterajší bod 7 vypúšťa.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
2. V čl. I v doterajšom bode 22 v § 8g ods. 9 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: „skutočnosť, že obec nevlastní takéto pozemky, preukazuje potvrdením okresného úradu." Koniec citátu.
3. Za čl. I sa vkladá nový čl. II, ktorý znie:
„Čl. II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z., zákona č. 255/2001 Z. z., zákona č. 419/2002 Z. z., zákona č. 173/2004 Z. z., zákona č. 669/2007 Z. z., zákona č. 568/2007 Z. z., zákona č. 384/2008 Z. z., zákona č. 304/2009 Z. z., zákona č. 103/2010 Z. z., zákona č. 345/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z. a zákona č. 125/2016 Z. z. sa dopĺňa takto:
V § 69 sa dopĺňa odsek 7, ktorý znie:
„(7) Okresný úrad vyhotoví na požiadanie potvrdenie o tom, že v katastri určitý údaj nie je; potvrdenie je verejnou listinou."."
Doterajšie články sa primerane prečíslujú.
4. V doterajšom čl. II sa za doterajší bod 10 vkladá nový bod 11, ktorý znie:
"11. V § 22 odsek 1 znie:
"(1) Ak má na základe právneho úkonu, odkaz na 48), alebo rozhodnutia súdu o vysporiadaní spoluvlastníctva, odkaz na 49), alebo rozhodnutia o dedičstve, odkaz na 50) vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok vo výmere menšej ako 20-tisíc metrov štvorcových a väčšej, ako sú výmery uvedené v § 23 ods. 1, je nadobúdateľ povinný zaplatiť odvod vo výške hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu, odkaz na 51), ak má vzniknúť poľnohospodársky pozemok vo výmere od 2 001 do 20-tisíc metrov štvorcových alebo vo výške hodnoty lesného pozemku určenej podľa osobitného predpisu, odkaz na 51), ak má vzniknúť lesný pozemok vo výmere od 5 001 metrov štvorcových do 20-tisíc metrov štvorcových."."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
5. V doterajšom čl. II sa doterajší bod 11 vypúšťa.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
6. V doterajšom čl. III sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 8 ods. 1 sa slová "25 rokov" nahrádzajú slovami „10 rokov"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
7. V doterajšom čl. III sa vkladá nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 12 ods. 2 sa slová "výpoveď len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8" nahrádzajú slovami „písomne vypovedať len k 1. novembru; výpovedná lehota je jeden rok,"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
A posledný bod môjho pozmeňujúceho návrhu, bod 8. Doterajší čl. IV sa dopĺňa bodom 7, ktorý znie:
"7. Za § 55 sa vkladá nový § 55a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 55a
Komplexná hodnota funkcií lesa
(1) Komplexná hodnota funkcií lesa vyjadruje celkovú hodnotu lesa a jeho funkcií, ktoré je možné oceniť ako tovar alebo služby a ktoré je možné využiť v danej dobe v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods. 1).
(2) Štát prostredníctvom právnickej osoby zriadenej ministerstvom (§ 38 ods. 2) sleduje komplexnú hodnotu funkcií lesov a možností ich využitia v príslušnej jednotke priestorového rozdelenia lesa (§ 39 ods. 1).
(3) Komplexná hodnota funkcií lesov sa využíva:
a) k určeniu skutočnej ceny lesa v závislosti od spoločenskej významnosti využitia jeho funkcií, ktorá je daná reálnym dopytom po využívaní týchto funkcií,
b) k cielenej diferencovanej ochrane a podpore funkcií lesov pri plánovaní využívania krajiny ako dôležitého nástroja rozvoja vidieka,
c) k strategickému plánovaniu a celospoločenským prognózam,
d) k lesníckej osvete,
e) k tvorbe, ochrane a skvalitneniu životného prostredia,
f) k znižovaniu negatívnych dopadov antropogénnych lokálnych a globálnych zmien životného prostredia,
g) k uplatňovaniu vhodných hospodárskych spôsobov,
h) k posilneniu významu lesov v hospodárskej a sociálnej oblasti."."
Toľko môj pozmeňovák. A žiadal by som pána spravodajcu, aby sme o bodoch dali hlasovať nasledovne: Bod č. 1 samostatne, bod č. 2 a 3 spolu, 4 a 5 tiež spoločne, bod 6 samostatne, bod 7 samostatne, aj bod 8; 6, 7, 8, samostatne každý. Samostatne každý, pán spravodajca.
Ďakujem pekne a končím tak ako stále, že žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ja v skratke, pán kolega Fecko. Hovorili ste o marginalizovaných skupinách, o tom, že to bude hlúčik bezdomovcov, ktorí majú právo si vysporiadať pozemky pod takýmto osídlením. No nie. Z jednoduchého dôvodu. Ten zákon hovorí aj iné, že to musí byť v územnom pláne obce uvedené ako osídlenie. To znamená, určené na bývanie a tak ďalej. A že keď tam bude, čiže obec si určí a keď si určí, že aj tí bezdomovci majú právo, a dá to do územného plánu, okej, tak v tom prípade áno.
A komu bude pridelený ten pozemok, keď tam dvadsiati piati bývajú? Obci. Obec je navrhovateľom tohto konania, na obec prejdú tieto pozemky. Úplne jednoduché. Na nikoho to neprejde. Dokonca ani nesmú na nikoho prejsť, a to je zásada týchto jednoduchých úprav. To je tak v skratke taká reakcia iba len.