17. schôdza

Ďakujem. Zaráža ma, že v období, keď nie sú peniaze na zdravotníctvo, keď nie sú peniaze na školstvo, nie sú peniaze pre postihnutých ľudí, nie sú peniaze na dôchodky, tak v takomto období nachádzate dostatok prostriedkov na zvyšovanie financií pre národnostné menšiny. Pani poslankyňa predo mnou, ktorá hovorila, to bola číra demagógia, pretože vy sa tu tvárite, ako keby tento štát nepodporoval národnostné menšiny, pričom Slovenská republika, myslím, že patrí medzi tie štáty, ktoré najviac podporujú národnostné menšiny, hlavne maďarskú a cigánsku menšinu.
Chcela by som povedať, že, žiaľ, Slovenská republika, resp. niektorí jej občania, je to unikát vo svete, pretože čo sa týka toho, nenávisti voči slovenskému národu. A neviem si predstaviť, je to unikát a myslím si, že nikde na svete nie je toľko poslancov v parlamente, v jednom štátnom parlamente, ktorí by boli tak protinárodne zameraní, proti štátotvornému národu, na ústavu ktorého prisahali. Neviem si predstaviť, že by sa takéto niečo stalo v maďarskom parlamente, pani poslankyňa, že by sa takto správali poslanci v maďarskom parlamente, ako sa správajú poslanci v slovenskom parlamente s nenávisťou voči Slovensku. Bohužiaľ, je to zrejme tak, že tu ide o cielený rozklad, pokus o cielený rozklad národného štátu pomocou národnostných menšín.
Ja si myslím, že naozaj tie menšiny sú podporované dosť. Takže tu je, ešte raz opakujem... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja tu počúvam práve z vašich úst, pán poslanec, kolega, že ako v tomto parlamente ľudia sú proti slovenskému národu? Viete, kto je proti slovenskému národu? Tí, ktorí chcú zdemontovať tento systém demokratický, a to ste vy! To je jedna vec.
Druhá vec, hovoríte o zbytočnom projekte. No, prepáčte, ak uznáte to, že každá národnostná menšina, to je jedno aká, svojou kultúrou, jazykom, svojimi zvykmi a môžem pokračovať ďalej, obohacuje štát, tak potrebuje, samozrejme, aj určitú ochranu. Ale ani to by mi nevadilo, však vás asi ťažko presvedčíme, takisto ako ťažko presvedčím svojho psa, aby mňaukal, to asi nebude robiť. Ale prepáčte, keď hovoríte o tom, že koľko peňazí ide povedzme na menšiny a kde by tie peniaze mali ísť, že okrádame fakticky iných ľudí a dá sa povedať z iných oblastí, tak vy vodu kážete a víno pijete. Lebo, prepáčte, čo si myslíte, že je v záujme slovenského národa vila pána Kotlebu z daňových poplatníkov, z peňazí daňových poplatníkov? Alebo je v záujme slovenského národa, aby 22-ročný človek, vy, pán poslanec, kúpil; dobre, 23; kúpil luxusné BMW? Vy hovoríte o tom, že tu niektorí sa vozia po Bratislave na luxusných autách? No, prepáčte, pán kolega, aspoň trošku sa zamyslite, keď už niečo hovoríte. Však práve vy ukazujete, ako sa to nemá robiť. Vy len útočíte, kážete, ale činy vôbec. Maximálne urážate ľudí. Prepáčte, toto nie je v záujme slovenského národa.

Ďakujem za slovo. Palec hore, Milan. A čo sa týka toho prerozdelenia financií, zdôrazňujem ešte raz tak ako minule. Diskriminuje našich slovanských bratov Rusínov a sú zvýhodňovaní iní. Však, pán "haraktör"?

Ďakujem. No podporujem kultúru, podporu kultúry menšín, pretože všetci sme občanmi tejto krajiny a vďaka menšinám hľadáme svoju identitu, spoznávame sa navzájom, spoznávame svoju – a to je dôležité – ľudskú podstatu. A práve kultúra nám dáva sebavedomie. Kultúra menšín, kultúra inakosti. Absolútne chápem, že fašisti, nacisti, extrémisti sa boja kultúry a umenia, pretože vďaka umeniu a kultúre sa dozvedáme pravdu o krutosti fašizmu, o diktatúre, ktorá vlastne dokrkvala, zničila ľudské dejiny, ľudské osudy, životy. Na začiatku to boli populistické reči o chudobe, o chudobných ľuďoch a na konci boli zverstvá najhrubšieho zrna, koncentračné tábory, neľudské a zlé. Mladí ľudia, ktorí veria v demokraciu, v slušný život, nemôžu takéto zavádzajúce, demagogické, kruté, zlé, bezcitné, prázdne reči prijímať. Vyprahnutá, pustá, bezcitná zem. To by bolo Slovensko. To by bola krajina podľa fašistov. A ja verím, že na Slovensku je veľa vzdelaných mladých, krásnych ľudí, dospelých ľudí, ktorí prijmú zodpovednosť a ktorí veria v demokraciu a slušnú budúcnosť Slovenska.
Ďakujem.

Pán poslanec Kollár, bolo to naozaj veľmi pekné promo, ale keď som hovoril o tej Matici, tak som myslel práve pani Dubačovú a pána Dostála. Neviem, kde ste z toho vypočuli vaše meno.
Pani poslankyňa Pfundtner, my k menšinám necítime absolútne žiadnu nenávisť. Ja s cigánskou menšinou žijem v podstate od narodenia, žijem v okrese, ktorý je väčšinovo cigánsky. A nemám s nimi žiaden problém, s tými, ktorí sú slušní. Problém bude skôr v tom, že vy cítite určitú nenávisť k slovenskému národu, k slovenskej kultúre, k slovenskému jazyku a k všetkému, čo sa toho týka. Tak zrejme si toto budete musieť vyriešiť sami.
No a, pán Bugár, vy ste hovorili o zdemontovávaní demokratického systému. Ja som sa musel naozaj zasmiať, pretože veď to bola práve vaša pani ministerka, ktorá prijala fašistický náhubkový zákon, ktorý v podstate zrušil prezumpciu neviny, zaviedol prezumpciu viny a začal trestať ľudí za ich politický názor. Vaša pani kolegyňa, ktorá sedí vedľa vás teraz, je zo strany, ktorá podala jeho návrh na jeho prešetrenie na Ústavný súd. Veď jasne nedemokratický, fašistický zákon. Jediný, kto tu zdemontováva demokraciu, ste vy vládna koalícia, ľudia ako, jednoducho ako vy.
A ako k tým populistickým veciam, čo ste potom prešli, vila pána Kotlebu, luxusné BMW, 23-ročný poslanec. Pán Bugár, vy sám viete, že neveríte tomu, čo rozprávate. Rozprávate to len kvôli týmto ľuďom, len kvôli obrazovkám. Vila pána Kotlebu. Veď sa tam choďte pozrieť. To je stranícke sídlo. Pán Kotleba už trištvrte roka býva stále na sídlisku Sasova v Banskej Bystrici. Všetci jeho susedia ho vídavajú a pochopili vďaka tejto kauze, ako veľmi médiá klamú. A je smutné, keď vy ako inteligentný človek nedokážete prezrieť takúto úbohú lož.
A čo sa týka môjho strašne luxusného, perfektného BMW z roku 2011 kúpeného na lízing, s najazdenými cez 240-tisíc kilometrami, tak to vám gratulujem. Ja som si istý, že každý z vašich poslancov má lepšie, drahšie, luxusnejšie auto a niektorí, ako pán Gábor Gál, veľké vily v Chorvátsku a vy, ktorý kšeftujete s pozemkami pod rýchlostnými cestami, o tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, keď som spolu so svojimi spolupracovníkmi premýšľal nad podobou tohto zákona, vôbec zriadenia Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, vôbec mi nenapadlo, že by tento nekonfliktný v podstate zákon mohol vyvolať takúto diskusiu. On sa totiž, ako to vyzerá, stáva lakmusovým papierikom toho, v akom štáte žijeme a v akom štáte by sme v budúcnosti mohli žiť, pretože ide o oveľa viac ako o fond. Vidím na balkóne mladých ľudí a možnože ich je aj viac ako v súčasnosti poslancov v pléne, takže tie slová budem adresovať aj im, pretože v podstate ide o to, v akom štáte budú žiť.
Dnes žijeme v štáte, ktorý rešpektuje demokraciu v zmysle, že vládne väčšina, ale súčasne rešpektuje aj to, že ústavou sú garantované práva menšín, individuálne práva. Takisto je garantovaná a chránená nezávislosť mnohých dôležitých inštitúcií, ako sú univerzity, ako sú oblasti ako médiá, odbory. A v konečnom dôsledku aj nezávislosť a autonómia kultúrnych inštitúcií a kultúry ako takej. A to, čo sme tu počuli, a nielen to, pretože predstavitelia tej politickej strany v praxi aj činmi útočili a útočia na nezávislosť kultúry, je možný zárodok toho, že ak to nebudeme identifikovať v zárodku, ak voči tomu nebudeme niečo robiť, tak sa naozaj môže stať, že postupne v mene akéhosi veľkého kolektívneho práva budú potláčané aj vaše individuálne práva, vaše práva slobodne sa rozhodnúť, kde budete študovať a či bude univerzita slobodná alebo neslobodná, či budú kultúrne inštitúcie závislé alebo nezávislé. Či bude platiť to, že si budú nárokovať politické strany a ich predstavitelia, že zakážu nejaké divadelné predstavenie alebo ho budú atakovať v tom zmysle slova, že nezodpovedá to predstavenie a tá kultúra tým politickým hodnotám, ktoré oni vyznávajú. Ide tu teda o niečo oveľa viac.
Viac peňazí na kultúru samé osebe ešte nič neznamená. Je to podľa mňa správne a ja sa celý čas usilujem, aby stúpala podpora kultúry, či je to na menšiny, či sú to na národné kultúrne inštitúcie, či je to na neštátnu kultúru. Nakoniec, aj súčasťou tohto návrhu zákona je nielen to, že sa zvyšuje rozpočet dnešného dotačného programu pre kultúru národnostných menšín, ale aj peniaze pre Audiovizuálny fond, ktorý je kľúčový pre našu filmovú tvorbu, aj pre Fond na podporu umenia. Je dôležité aj to, aby sme postupne, a robíme to na ministerstve kultúry, rozdeľovanie týchto finančných prostriedkov dávali do rúk práve odborníkom, samotnej kultúrnej obci alebo v tomto prípade predstaviteľom národnostných menšín. To je tiež veľmi dôležité.
Zmieňovalo sa tu aj to, že to je teda naozaj populizmus hrubého zrna, že mohli by byť použité tie peniaze niekde inde. Nechcem sa teraz tomu veľmi venovať, ale je zrejmé, že tí kritici absolútne nechápu aj ekonomický rozmer kultúry. To možno o tom pochybujú možno aj niektorí iní, ale ja vám garantujem, že kultúra – a preukázali to mnohé analýzy – vytvára aj ekonomický profit. To znamená, že peniaze, ktoré sa dávajú do kultúry, takisto tvoria aj nejaké pracovné príležitosti okrem, samozrejme, tej podstaty, ktorú kultúra tvorí. Tvorí nejaký náš duchovný základ, príležitosť na to byť kreatívny a nakoniec aj tvoriť našu identitu. Identitu národnostnú, identitu národnú.
Dovoľte mi povedať na záver, že slovenská kultúra je aj kultúrou národnostných menšín. A kultúra národnostných menšín je aj slovenskou kultúrou. Zmyslom kultúry a podstatou kultúry je aj tá rôznosť a to, že sa navzájom obohacujeme. A dalo by sa to dokladať na množstve rôznych umeleckých diel. A nakoniec naša slovenská kultúra je aj súčasťou európskej kultúry.
A keď tu niekto strašil s iredentou a s podobnými vecami, čo je najlepší liek proti údajnej iredente alebo proti nejakým negatívam, ktoré si niekto predstavuje, že by mohli ísť z prostredia národnostných menšín? No predsa to, aby sa predstavitelia národnostných menšín cítili na Slovensku dobre, aby sa cítili, že sú na Slovensku doma. Aby oni dostávali podporu od nás a my spätne od nich, pretože národnostné menšiny nás obohacujú. My ich nevnímame ako niečo, čo je postavené proti Slovákom. A takisto si myslím, ani oni nevnímajú Slovensko ako nejakú krajinu, na ktorej len parazitujú. Preto je dôležité aj v oblasti kultúry navzájom sa podporovať a chápať slovenskú kultúru ako súčasť kultúry národnostných menšín a kultúru národnostných menšín ako súčasť našej národnej kultúry, pretože tak tomu je už stáročia. A verím, že tak to bude aj v nasledujúcich stáročiach.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja z tohto miesta sa chcem poďakovať pánovi ministrovi aj za predloženie tohto návrhu zákona, aj za jeho obhajobu tohto návrhu zákona v prvom a taktiež aj teraz v druhom čítaní. Musím povedať, že tento návrh zákona rozhodne posilní samosprávu v oblasti kultúry národnostných menšín. Na základe tohto zákona vznikne silná nezávislá organizácia, silná samospráva v kultúre.
Chcem povedať, že z nenávisti sa nikdy nerodili veci hodnotné, a preto musím povedať, že tento návrh zákona sa zrodil na základe vzájomného pochopenia a porozumenia. Ja by som bola veľmi nerada, vážení kolegovia, keby ste odišli z tejto sály s trpkou príchuťou v ústach práve na základe toho, čo tu odznelo z úst kolegov zo strany ĽS NS. Nemôžem súhlasiť s ich argumentáciou, a preto chcem upriamiť vašu pozornosť aj na dôvodovú správu k predmetnému návrhu zákona, kde sa hovorí, čo je účelom tohto fondu, ktorý sa zriaďuje predmetným zákonom. Účelom tohto fondu je predovšetkým; a hovorím, že nie je tento fond namierený proti nikomu. Ja sa tu nepotrebujem obhajovať, že prechovávam nenávisť voči ktorejkoľvek menšine alebo voči slovenskému národu. Vyprosím si takéto obvinenia zo strany pána Mazureka a tvrdo sa proti tomu ohradzujem.
Takže dovoľte mi ešte raz, účelom fondu je predovšetkým zachovanie, vyjadrenie, ochrana a rozvoj identity a kultúrnych hodnôt národnostných menšín. Ďalej výchova a vzdelávanie k právam národnostných menšín, ako aj rozvoj a podpora interkultúrneho dialógu a porozumenia medzi občanmi slovenskej národnosti a občanmi patriacimi k národnostným menšinám a etnickým skupinám. Ja vám dávam túto dôvodovú správu do pozornosti a verím, že keď dnes budeme hlasovať o tomto návrhu zákona, tak to podporíme.
Ďakujem veľmi pekne ešte raz pánovi ministrovi aj vám za podporu.

Ďakujem za slovo. Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii, ktorý bol podpísaný 30. januára 2017 v Rotterdame, sa predkladá na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky. Za Slovenskú republiku bol revidovaný dohovor podpísaný s výhradou ratifikácie.
Revidovaný dohovor predstavuje revidovanú verziu európskeho dohovoru o filmovej koprodukcii, ktorý bol prijatý v októbri 1992. Po viac ako dvadsiatich rokoch od prijatia tohto dohovoru sa podoba európskej filmovej produkcie výrazne zmenila, nové technológie zmenili spôsoby výroby, distribúcie a uvádzania filmových diel. K výraznému vývoju došlo v oblasti finančnej podpory audiovízie na národnej a regionálnej úrovni. Mnohé menšie európske krajiny sa snažia posilniť svoje medzinárodné aktivity v oblasti filmu. Európsky filmový priemysel sa vo všeobecnosti stáva čoraz viac otvorený partnerstvám z celého sveta. Z týchto skutočností vyplynula požiadavka revízie dohovoru a jeho základným cieľom je podpora rozvoja medzinárodnej filmovej koprodukcie.
V zmysle našej ústavy je revidovaný dohovor medzinárodnou zmluvou, má teda charakter prezidentskej zmluvy a na platnosť takejto zmluvy sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky.
Revidovaný dohovor je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a všeobecnými zásadami medzinárodného práva, ako aj s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z iných medzinárodných dokumentov.
Návrh bol prerokovaný v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre kultúru a médiá, ktoré odporučili Národnej rade vysloviť súhlas s dohovorom a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa našej ústavy.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii (tlač 489) vo výboroch Národnej rady.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii (tlač 489) pridelil predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 515 zo 7. apríla 2017 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady určil Výbor Národnej rady pre kultúru a médiá, ktorý Národnej rade republiky predkladá správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady. Súčasne určil lehoty na prerokovanie návrhu vo výboroch a v gestorskom výbore.
Ústavnoprávny výbor uznesením č. 197 z 2. mája 2017 odporučil Národnej rade s predmetným návrhom vysloviť súhlas. Výbor pre kultúru a médiá uznesením č. 52 z 9. mája 2017 odporučil Národnej rade s predmetným návrhom vysloviť súhlas.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky po prvé, vysloviť súhlas s Dohovorom Rady Európy o filmovej koprodukcii, a po druhé, aby rozhodla, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Súčasne ma určil za spravodajcu výborov a poveril, aby som informoval Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania vo výboroch.
Návrh na uznesenie Národnej rady tvorí prílohu tejto správy.
Predmetná správa o výsledku prerokovania predkladaného návrhu vo výboroch Národnej rady bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, gestorským výborom, č. 53 zo dňa 9. mája 2017.
Pani predsedajúca, ďakujem, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem, pani predsedajúca. Dovoľte mi pár slov k z môjho pohľadu dosť významného dokumentu, ktorý aj v duchu debaty, ktorá tu prebehla pred chvíľkou, je z hľadiska nášho audiovizuálneho priemyslu alebo audiovizuálnej kultúry, ktorú môžme a chceme šíriť aj vzhľadom na to, že finančné prostriedky pri tvorbe veľkých audiovizuálnych dielach hraných alebo animovaných môžu trpieť vzhľadom na veľkosť krajiny aj možnými producentskými možnosťami, ktoré máme, môžu trpieť podfinancovaním, preto by sme všetci, ktorí máme na mysli možnosť šírenia slovenskej kultúry a ovplyvňovať aj to, čo po nás zostane, pretože audiovizuálny rozmer, respektíve kinematografia tento rozmer v sebe nesie, je nový dohovor, ktorý nahradzuje bradatý dohovor, myslím, že z ´92. roku, čiže ešte pred vznikom Slovenskej republiky, ktorý sme následne v ´94. ratifikovali a v januári 2017 zasvietil z hľadiska nových technológií, z hľadiska vnímania novej situácie, ktorá v tomto sektore nastala, významné a dobré svetlo pre slovenský audiovizuálny priestor.
Koprodukčná zmluva, ktorá v sebe obsahuje podľa mňa, vypichnem iba tri momenty. Základný moment; a budem sa na to dívať nie z tej negatívnej, ako je, ako je vystavaná zmluva, čiže kedy môžu byť priznané alebo kedy už nemôžu byť priznané koprodukčné momenty, je to taká tá päťpercentná hranica.
Chcel by som pre plénum osvetliť, že na základe tohoto nového dohovoru je, týka sa hlavne trojstranných koprodukcií a je veľmi významné pre našich audiovizuálnych producentov to, že koprodukčný status môže byť udelený, už ak presiahne, ak sa budeme dotýkať len finančných prostriedkov, nie nejakého iného nehmotného vkladu ako režisérsky a iný, je tá hranica nastavená na viac ako 5 percent. To znamená, ak dominantný producent má menej ako 80 % a my sa zúčastníme viac ako piatimi percentami, už môžme hovoriť o tom, že máme vplyv, respektíve môže nám byť pridružený koproducentský štatút.
Čo to znamená? Možnože ľudia, ktorí sledujú kultúrny svet, audiovizuálny svet alebo mediálny svet zaznamenali v poslednom období trošička aj pod fungovaním Audiovizuálneho fondu, respektíve fungovaní média verejnej služby RTVS, že niektoré programy alebo často hlavne teda na začiatku alebo v titulkách sú označené logami organizácií, ktoré sa na nich spolupodieľajú. A myslím si, že toto je naša slovenská a hlavne aj európska tvorba. Anglofónny svet, tým ako má obrovské finančné zdroje a funguje tu, nazvime si to továrňou na sny, je to taký ten vzletný moment, a má veľkú a obrovskú prevahu v audiovizuálnom priemysle, v Európe máme cestu tým, aby sme sa reálne spájali, či už na pôde Európskej únie. A zrovna tento dohovor pod gesciou Rady prináša ako keby konkrétny hmatateľný moment, že audiovizuálna, kinematografická alebo filmová, akokoľvek túto tvorbu nazveme, v rámci Európy jednoducho dokázala čeliť výzvam doby, aby sme mali kvalitné, možno aj finančne vysoko náročné produkcie a aby aj krajina ako Slovensko mohla vo svojich produkciách zaznamenať moment, že ak sa spojíme traja, vieme urobiť kvalitný audiovizuálny výstup, kvalitný film, či už animovaný alebo hraný, a preto tento dohovor vítame.
Ja keď som pozeral ako keby stanovovanie a možno to položím ako otázku, týka sa to ustanovenia tzv. rady Eurimages, ktorá má tzv. dozorujúci štatút. Mne celkom nie je jasné, pretože príde asi pravdepodobne k nejakej implementácii, myslím, že to je paragraf; pardon (poslanec študoval svoje podklady), tu sú jazyky, festivaly; čiže 17, monitorovanie dohovoru a zmeny a doplnenie príloh jedna, dva. Za monitorovanie dohovoru, čiže za jeho priamu implementáciu je zodpovedná správna rada Európskeho fondu na podporu koprodukcie a šírenia filmových a audiovizuálnych diel pod skratkou Eurimages, správnej rady (reakcia navrhovateľa), pardon, je tam francúzska, čiže Eurimages. (Reakcia ministra.) Eurimages. (Rečník sa pokúsil o francúzsku výslovnosť.) Ďakujem.
V správnej rade môžu byť zastúpené a mať hlas aj zmluvné strany dohovoru, ktoré nie sú členom Eurimages, avšak len vtedy, keď rada vykonáva úlohy vyplývajúce z tohoto dohovoru.
Nechcem ísť úplne do hĺbky, pretože sú tam krajiny, ktoré sú teda ako pristupujúce krajiny, je tam definícia aj krajín, tretích krajín a podobne. Akým spôsobom teda si predstavuje napríklad Slovenská republika ten efektívny výkon toho, ako bude táto organizácia dohliadať na implementáciu priamo tohoto dohovoru, či bude trvať na tom, aby sme mali nejakú inštitúciu, ktorá ako pristupujúca krajina u nás je zriadená alebo bude vyžadovať iný typ zriadenia, uplatňovania jednotlivých ustanovení tejto zmluvy. Je to vo forme otázok. Ja možno implicitne asi tuším, ale z hľadiska čistoty toho, čo vlastne touto zmluvou alebo podporou tejto zmluvy zavádzame, by som si dovolil, aby sa tam, aby ste sa možno pár slovami zmienili k tomuto bodu.
Napriek tejto základnej otázke myslím si – to, čo som hovoril úvodom –, že je veľmi dôležité si teda uvedomiť, že európsky priestor mal niekedy veľké filmové školy. Ak sa pozrieme na začiatok 20. storočia, asi nie je účelné hovoriť o tom, že aj slovenská, ale nemecká, francúzska, anglická kinematografická tvorba v rámci dejín kinematografie znamenali obrovské kultúrne prínosy a sú to diela, na základe ktorých sa vieme pozerať na dobu, ktorú sme žili v 20. storočí. A dokonca si myslím, že keďže je to veľmi sugestívny spôsob, akým zaznamenávame aj spoločenskú atmosféru, akým spôsobom dokážeme dokonca v rámci audiovizuálnych výstupov aj formovať spoločenskú atmosféru, je dbanie na výrobu audiovizuálnych diel v európskom priestore veľmi dôležité, preto za klub OĽANO vyjadrujeme k tomuto počinu Európskej rady podporu. Myslím si, že je to cesta pre našich tvorcov, keď sme tu zažívali neblahé 90. roky a točil sa jeden film za rok. Trošička to vulgarizujem, ale de facto to tak aj bolo. A myslím si, že ak dokážeme vytvoriť audiovizuálne diela, ktoré teraz spomeniem, Obchod na korze, ktoré vedia uspieť aj v medzinárodných podmienkach a sú oceňované aj inými filmovými školami na fórach, kde je veľký typ konkurencie, tak napríklad tento spomínaný film ocenený aj Oscarom a mnohými inými festivalmi je symbolom možno doby, na ktorú by sme nemali aj v tejto situácii aj pod tlakom predchádzajúcej debaty jednoducho zabudnúť.
Myslím si, že koprodukčný moment je ten, ktorý slovenskej kinematografii pomôže, a preto je veľmi dobré, že k 30. januáru 2017 sa k tomuto dohovoru Slovensko s výhradou, ako je to uvedené, s výhradou prijatia, ratifikovania pridalo. Ja len, ten termín je tam taký troška, s výhradou ratifikovania. Čiže dostali sme možnosť sa k tomuto vyjadriť aj v Národnej rade, keďže je to prezidentská zmluva.
Toľko k stručnému a myslím si, že k tým momentom, ktoré, odporúčam teda pozrieť si samotný text zmluvy, ktorý zavádza to, že sa môže našej kinematografii blýskať na lepšie časy, a preto tento návrh podporíme.
Ďakujem.