17. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Termín hlasovania bude zajtra o 11. hodine.
Rozpracované
Vystúpenia
18:52
Termín hlasovania bude zajtra o 11. hodine.
Rozpracované
18:53
Takže vzhľadom na uvedené vás poprosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, navrhovanou zmenou zákona o podmienkach výkonu volebného práva navrhovatelia, teda my, sledujeme cieľ, aby v prípade potreby vykonania tzv. nových volieb podľa § 48 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov sa vykonávali tak, aby nezasahovali do prípravy všeobecných volieb do orgánov samosprávy obcí v roku 2018 a nekolidovali najmä s lehotami uvedenými pre vykonanie všeobecných volieb v súvislosti s právami a povinnosťami kandidujúcich subjektov vo volebnej kampani podľa zákona č. 181/2014 Z. z. o volebnej kampani a o zmene a doplnení zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.
Takže vzhľadom na uvedené vás poprosím o podporu tohto návrhu. Ďakujem.
Rozpracované
18:53
Národná rada uznesením č. 537 z 28. marca 2017 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 204 z 2. mája 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 93 zo 4. mája 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 96 z 9. mája 2017. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Skončil som.
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj ako gestorský výbor k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka, Martina Glváča, Dušana Jarjabka, Tibora Glendu a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 451), podávam Národnej rade v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rade spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada uznesením č. 537 z 28. marca 2017 pridelila návrh poslancov Národnej rady na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením č. 204 z 2. mája 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 93 zo 4. mája 2017 s návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade schváliť. Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 96 z 9. mája 2017. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril za spoločného spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Skončil som.
Rozpracované
18:56
Vystúpenie v rozprave 18:56
Martin KlusVychádzajúc aj z politologickej praxe naprieč svetom, ale najmä Európou, je...
Vychádzajúc aj z politologickej praxe naprieč svetom, ale najmä Európou, je veľmi ťažko predstaviteľné, že by sa niektorých miest a obcí, ak by tento zákon začal platiť, na niekoľko mesiacov, dokonca možno hovoriť až o roku, chopili v podstate nikým nevolení úradníci alebo poslanci, ktorí sú na miestach viceprimátorov alebo vicestarostov, ktorí majú mizivú podporu verejnosti. Ja hovorím napr. o príklade z Banskej Bystrice, dnes máme na miestach viceprimátorov dvoch konkrétnych ľudí, ktorí mali vo svojich obvodoch menej ako 1 350 hlasov. Je ťažko predstaviteľné, že títo by boli de facto primátormi alebo primátorom, ak hovoríme o konkrétne jednom z nich, 80-tisícového krajského mesta. My sme tento návrh zákona pracovne v našom klube nazvali lex Raši, pretože nám je jasné, že sa týka predovšetkým Košíc, ale ako som povedal aj tu na tomto mieste, je dosť možné, že sa bude týkať aj niektorých ďalších krajských miest, okresných miest, možno niektorých obcí.
Keďže spomínam obce, máme tu živý príklad toho, že starostom obce sa môže stať niekto aj v doplňujúcich voľbách na pol roka, ak sa ukáže ako akcieschopný, ako človek, ktorý dokáže vykonávať svoju funkciu zodpovedne, tak môže byť tento zvolený aj na ďalšie funkčné obdobie. Takže myslíme si, že aj vecne je tento návrh zákona nesprávne poňatý, hovorím, samozrejme, o kolegovi Milanovi Laurenčíkovi.
Preto si dovolím podať procedurálny návrh v mene teda poslaneckého klubu SaS, ktorý bude vyzerať nasledovne.
Vážený pán predsedajúci, podľa § 34 v spojitosti s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka, Martina Glváča, Dušana Jarjabka, Tibora Glendu a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie: Uvedený poslanecký návrh zakotvuje pravidlá, aby sa tzv. doplňujúce voľby na uprázdnené miesta starostov obcí a primátorov miest mohli vyhlásiť len do 31. 10. 2017, inak povedané, po tomto termíne nebudú môcť byť vyhlásené tzv. doplňujúce voľby. Potreba doplňujúcich volieb bola aktuálna najmä po voľbách do orgánov samosprávnych krajov, v ktorých avizujú kandidatúru viacerí starostovia a primátori, ktorí by po prípadnom volebnom úspechu vo voľbách do týchto orgánov samosprávnych krajov opustili posty starostov a primátorov. V demokratickej spoločnosti je sotva mysliteľné, aby posty starostov a primátorov zostali neobsadené viac ako rok, a obhájiť to nemožno ani argumentmi o finančných nákladoch na organizáciu volieb. Z uvedeného dôvodu podávam tento procedurálny návrh a žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky o ňom rozhodla hlasovaním.
Ďakujem veľmi pekne.
Vystúpenie v rozprave
10.5.2017 o 18:56 hod.
doc. PhDr. PhD. MBA
Martin Klus
Videokanál poslanca
Pekný podvečer, milé dámy, vážení páni, pán predsedajúci, ďakujem pekne za udelenie slova. Ja sa pokúsim stihnúť to tak, aby sme skončili presne o siedmej hodine, tak ako káže rokovací poriadok a ako sme sa uzniesli. Takže ak dovolíte, ja len pár veľmi stručných slov na túto tému, ako som ich spomenul už koniec koncov aj pri prvom čítaní tohto návrhu zákona.
Vychádzajúc aj z politologickej praxe naprieč svetom, ale najmä Európou, je veľmi ťažko predstaviteľné, že by sa niektorých miest a obcí, ak by tento zákon začal platiť, na niekoľko mesiacov, dokonca možno hovoriť až o roku, chopili v podstate nikým nevolení úradníci alebo poslanci, ktorí sú na miestach viceprimátorov alebo vicestarostov, ktorí majú mizivú podporu verejnosti. Ja hovorím napr. o príklade z Banskej Bystrice, dnes máme na miestach viceprimátorov dvoch konkrétnych ľudí, ktorí mali vo svojich obvodoch menej ako 1 350 hlasov. Je ťažko predstaviteľné, že títo by boli de facto primátormi alebo primátorom, ak hovoríme o konkrétne jednom z nich, 80-tisícového krajského mesta. My sme tento návrh zákona pracovne v našom klube nazvali lex Raši, pretože nám je jasné, že sa týka predovšetkým Košíc, ale ako som povedal aj tu na tomto mieste, je dosť možné, že sa bude týkať aj niektorých ďalších krajských miest, okresných miest, možno niektorých obcí.
Keďže spomínam obce, máme tu živý príklad toho, že starostom obce sa môže stať niekto aj v doplňujúcich voľbách na pol roka, ak sa ukáže ako akcieschopný, ako človek, ktorý dokáže vykonávať svoju funkciu zodpovedne, tak môže byť tento zvolený aj na ďalšie funkčné obdobie. Takže myslíme si, že aj vecne je tento návrh zákona nesprávne poňatý, hovorím, samozrejme, o kolegovi Milanovi Laurenčíkovi.
Preto si dovolím podať procedurálny návrh v mene teda poslaneckého klubu SaS, ktorý bude vyzerať nasledovne.
Vážený pán predsedajúci, podľa § 34 v spojitosti s § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku dávam procedurálny návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky nepokračovala v rokovaní o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Bernaťáka, Martina Glváča, Dušana Jarjabka, Tibora Glendu a Bélu Bugára na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Odôvodnenie: Uvedený poslanecký návrh zakotvuje pravidlá, aby sa tzv. doplňujúce voľby na uprázdnené miesta starostov obcí a primátorov miest mohli vyhlásiť len do 31. 10. 2017, inak povedané, po tomto termíne nebudú môcť byť vyhlásené tzv. doplňujúce voľby. Potreba doplňujúcich volieb bola aktuálna najmä po voľbách do orgánov samosprávnych krajov, v ktorých avizujú kandidatúru viacerí starostovia a primátori, ktorí by po prípadnom volebnom úspechu vo voľbách do týchto orgánov samosprávnych krajov opustili posty starostov a primátorov. V demokratickej spoločnosti je sotva mysliteľné, aby posty starostov a primátorov zostali neobsadené viac ako rok, a obhájiť to nemožno ani argumentmi o finančných nákladoch na organizáciu volieb. Z uvedeného dôvodu podávam tento procedurálny návrh a žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky o ňom rozhodla hlasovaním.
Ďakujem veľmi pekne.
Rozpracované
9:03
Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 10. mája 2017 a prijala k nemu uznesenie č. 227/2017.
Dôvodom skráteného legislatívneho konania je nutnosť zefektívnenia procesu povoľovania výstavby vybraných diaľnic a ciest pre motorové vozidlá uvedených v prílohe zákona č. 669/2007 so súčasným zachovaním adekvátnej možnosti obhájiť svoje záujmy všetkým dotknutým vlastníkom pozemkov, na ktorých majú byť diaľnice postavené, alebo stavieb, ktoré majú byť v súvislosti s výstavbou diaľnic asanované. Toto zefektívnenie sa prejaví celkom skrátením povoľovacieho procesu a poklesom nákladovosti celého prípravného procesu výstavby diaľnic, ako aj samotného začiatku výstavby diaľnic. V nadväznosti na prijatie tohto návrhu zákona možno očakávať pozitívny vplyv na zrýchlenie dopravy, čo prináša finančné aj časové úspory. Ďalším prínosom výstavby strategicky dôležitých diaľnic je odklon dopravy z miest a obcí a s tým spojené pozitívne vplyvy.
Na základe uvedených skutočností je potrebné podľa § 89 č.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady z dôvodu hrozby značných finančných škôd navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb a diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a ich doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky v katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) a v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669 o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila návrh zákona 10. mája 2017 a prijala k nemu uznesenie č. 227/2017.
Dôvodom skráteného legislatívneho konania je nutnosť zefektívnenia procesu povoľovania výstavby vybraných diaľnic a ciest pre motorové vozidlá uvedených v prílohe zákona č. 669/2007 so súčasným zachovaním adekvátnej možnosti obhájiť svoje záujmy všetkým dotknutým vlastníkom pozemkov, na ktorých majú byť diaľnice postavené, alebo stavieb, ktoré majú byť v súvislosti s výstavbou diaľnic asanované. Toto zefektívnenie sa prejaví celkom skrátením povoľovacieho procesu a poklesom nákladovosti celého prípravného procesu výstavby diaľnic, ako aj samotného začiatku výstavby diaľnic. V nadväznosti na prijatie tohto návrhu zákona možno očakávať pozitívny vplyv na zrýchlenie dopravy, čo prináša finančné aj časové úspory. Ďalším prínosom výstavby strategicky dôležitých diaľnic je odklon dopravy z miest a obcí a s tým spojené pozitívne vplyvy.
Na základe uvedených skutočností je potrebné podľa § 89 č.1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady z dôvodu hrozby značných finančných škôd navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky, aby sa uzniesla na skrátenom legislatívnom konaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 669/2007 o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb a diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a ich doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky v katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) a v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, dovoľujem si požiadať o podporu predloženého návrhu.
Ďakujem.
Rozpracované
9:06
Vystúpenie 9:06
Milan MojšVýbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 30. schôdzi dňa, teda dneska 10. mája 2017. Uznesením č. 102 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Ďakujem vám. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 564 z 10. mája 2017 pridelil Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (tlač 552).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti prerokoval návrh vlády na skrátené legislatívne konanie na svojej 30. schôdzi dňa, teda dneska 10. mája 2017. Uznesením č. 102 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Rozpracované
9:08
Zákon bol v roku 2011 Ústavným súdom uznaný za protiústavný v tých podstatných častiach, ktoré umožňovali stavať na cudzích pozemkoch bez toho, aby boli vykúpené alebo vyvlastnené. Zákon bol následne o rok neskôr za vládnej koalície, ktorej bol súčasťou aj MOST, teda za vládnej koalície vedenej Ivetou Radičovou a z návrhu poslancov OKS zmenený a upravený aj v tých častiach, ktorý riešil náhrady. A ako všetci vieme, diaľnica do Košíc do roku 2010 postavená nebola, nestojí dodnes. Takže načo to bolo?
Dnes prichádza vláda z iniciatívy ministerstva vedeného nominantom strany MOST – HÍD s podobným návrhom. MOST - HÍD, ak sa dobre pamätám, tak v roku 2007 ten vládny návrh kritizoval, odmietal, hlasoval proti. Myslím, že aj jeho poslanci sa podpísali pod podanie na Ústavný súd a v roku 2012 hlasovali za zmenu tohto zákona. A dnes ministerstvo vedené zástupcom tejto strany pánom Érsekom prichádza s veľmi podobným návrhom, s akým pred desiatimi rokmi prišiel pán minister Vážny zo SMER-u a, samozrejme, že sú tam drobné úpravy, ktoré reagujú na závery Ústavného súdu, ktoré hovoria o tom, že nemôže to byť také brutálne, že budeme stavať bez ohľadu na to, či bolo vyvlastnené alebo nebolo vyvlastnené, a nezaoberáme sa náhradami, to tam už nejako je upravené. Nazveme to nejako dočasnou držbou, vytvoríme nejaký nový právny inštitút a už to bude v poriadku. Ale podstata je vlastne tá istá. Opäť sa bude môcť stavať na cudzích ešte nevyvlastnených pozemkoch. Teda to, čo Ústavný súd označil za protiústavné. Stavebné konanie bude môcť začať bez toho, aby bol pozemok vyvlastnený. Stavebné konanie bude môcť prebehnúť bez toho, aby bol pozemok vyvlastnený. Stavebné konanie bude môcť skončiť bez toho, aby bol pozemok vyvlastnený. Stačí, aby sa to vyvlastňovacie konanie začalo. A rovnako sa bude môcť začať stavať.
Keď som si prvýkrát prečítal ten návrh, tak som si povedal, dobre, no tak začne sa stavať, ale iba také stavebné práce sa budú môcť diať, ktoré umožnia návrat nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Ale čo sú to stavebné práce, ktoré umožnia návrat nehnuteľností do pôvodného stavu? No však, veď aj keď tam postavíme tú diaľnicu, tak teoreticky, ak súd následnej konštatuje, že nebol daný dôvod na vyvlastnenie, tak je možné uviesť tú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Čiže v čom je tá zmena? V tom, že to nazveme nejako inak?
A ten môj pocit déja vu sa týka aj toho postupu. Lebo aj v roku 2007 nebol proces schvaľovania samotného zákona úplne štandardný. Ale to, čo nebolo štandardné, bolo iba to, že sa skrátila lehota, počas ktorej bolo možno pripomienkovať v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh zákona, čo je teda nepríjemné napríklad z hľadiska verejnosti, ktorá o tom nevie vopred a chce sa k tomu vyjadriť a ak chce dosiahnuť napríklad rozporové konanie, potrebuje zozbierať 500 podpisov, čo je v krátkom čase väčší problém ako v dlhšom čase. Ale bolo to iba skrátenie tej doby. Inak ten proces prebehol štandardnou formou. Bolo medzirezortné pripomienkové konanie, bol návrh zákona prerokovaný v Legislatívnej rade vlády a v parlamente bol normálnym spôsobom v štandardných troch čítaniach bez skracovania legislatívneho konania prijatý.
Tuto sme svedkami úplne expresného procesu, keď predpokladám, že okrem nejakej úzkej skupiny zainteresovaných nikto ešte predvčera nevedel, že takýto návrh zákona je pripravený. Včera sme sa to dozvedeli na webovej stránke vlády. Včera to vláda schválila, včera to vláda doručila parlamentu, dnes rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, dnes zrejme schválime návrh zákona v prvom čítaní. Predpokladám, že zajtra schválime v druhom a treťom čítaní a v pondelok by už mal byť zákon účinný, mal by vyjsť v Zbierke zákonov a mal by byť už od pondelka účinný.
Nerozumiem takémuto, takémuto chvatu a nerozumiem mu o to viac, že áno, stretávame sa tu úplne bežne a ja zvyknem skoro vždy vystupovať, keď je daný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, pretože tento inštitút sa veľmi často zneužíva, keď na to nie sú dôvody. Tie dôvody podľa môjho názoru nie sú dostatočne zargumentované ani v návrhu, ktorý nám doručila vláda. Hovorí sa tam samozrejme o hrozbe značných hospodárskych škôd, ale nie je to nijako vysvetlené, nijako zdôvodnené. A hrozba značných hospodárskych škôd alebo ohrozenie základných práv a slobôd, nestačí to iba konštatovať. Treba vysvetliť, v čom to spočíva. V tomto materiáli, ktorý nám doručila vláda, to vysvetlené nie je. Ale to je taká pomerne štandardná situácia, že vláda povie, že hrozia značné hospodárske škody. Nevysvetlí v čom a myslí, že to stačí a že tým pádom je to v súlade s tými dôvodmi, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ale dnes, dnes je to ešte niečo vážnejšie, pretože doslova zo dňa na deň máme schváliť novelu zákona, ktorá zasahuje do vlastníckych práv, ktorá zasahuje do ústavou garantovaného vlastníckeho práva, do ktorého možno zasiahnuť, ale možno do neho zasiahnuť iba spôsobom a za podmienok, ktoré vymedzuje ústava. A tento zákon do nich zasiahol a zasiahol do nich spôsobom, ktorý bol v rozpore s tým, čo predpokladá ústava. Konštatoval to Ústavný súd. Národná rada sa k tomu vrátila, aby ten zákon opravila. A vieme, že sa to stalo, to nie je, že názor opozície proti názoru koalície. A však nakoniec aj vy, ktorí ste ten zákon schvaľovali v roku 2007, ste vedeli, že to nie je v poriadku z hľadiska ústavy, ale schválili ste to, lebo Slovensko potrebovalo mať do roku 2010 diaľnicu z Bratislavy do Košíc.
Ale dnes už vieme, že to riešenie, ktoré bolo vtedy prijaté, je podľa názoru Ústavného súdu, ktorý jediný o tom môže rozhodnúť, v rozpore s ústavou. A teraz existuje taká istá pochybnosť a napriek tomu nás žiadate, aby sme zo dňa na deň, nie aspoň v štandardnom legislatívnom procese, ale zo dňa na deň rozhodli o tom, že ten zákon novelizujeme podobným, nevravím, že identickým, podobným spôsobom, ako bol zákon schválený v roku 2007. Toto podľa môjho názoru nie je korektné. Nie je to korektné ani voči poslancom a nie je to korektné ani voči ústave, ani voči pravidlám pre schvaľovanie návrhov zákonov. Tým viac, že ten zákon neprešiel štandardným, dokonca ani skráteným medzirezortným pripomienkovým konaním, v rámci ktorého by sa k nemu mohli vyjadriť iné rezorty, inštitúcie, ktoré sa tým zaoberajú, aj verejnosť a kde je priestor na to, aby sa rozdiskutovala tá téma, vychytali sa prípadné protiústavnosti.
Rád by som pripomenul, čo vláda schválila vo svojom programovom vyhlásení. "Vláda si uvedomuje, že predvídateľný a stabilný právny poriadok ako výsledok kvalitnej a efektívnej normotvorby je jedným z významným faktorov rozvoja spoločnosti a fungovania štátu ako právneho štátu založeného na princípe právnej istoty a v oblasti normotvorby spočívajúceho na požiadavke ochrany legitímnych očakávaní. Stabilný a predvídateľný právny poriadok nie je len jedným z predpokladov právneho štátu, ale aj významným faktorom tak z hľadiska medzinárodnej konkurencieschopnosti a atraktívnosti Slovenskej republiky z pohľadu zahraničných investorov, ako aj z hľadiska konkurencieschopnosti domácich zamestnávateľov na domácich a zahraničných trhoch."
Veľmi pekne ste to v tom programovom vyhlásení napísali, ale to, čo práve teraz robíte, je v úplnom rozpore. Je popretím tých slov, ktoré ste tam napísali.
Takže ja sa na záver chcem spýtať, že prečo, prečo to robíte? Prečo to robíte takto narýchlo? Kto s tým prišiel? Kto vymyslel? Vymyslelo to ministerstvo, Národná diaľničná spoločnosť? A kto ten návrh zákona pripravil? Lebo teda zaujíma ma aj kto, aj prečo, aj kedy. Teda bolo to ministerstvo, bola to Národná diaľničná spoločnosť, bola to nejaká externá firma? Spomínali ste napríklad, ak som dobre zachytil vaše verejné vyjadrenia, že ste to konzultovali s nejakými právnikmi. Tak by ma zaujímalo, že ktoré právne autority stoja za tým, že toto riešenie je v poriadku a toto riešenie je v súlade s ústavou.
Čiže vzhľadom na uvedené myslím, že je zjavné, že ten, kto si ctí, v tomto prípade nielen zákon o rokovacom poriadku a pravidlá rokovania parlamentu, ale aj ústavu, lebo toto je vec, ktorá sa týka ústavných práv, musí hlasovať proti skrátenému legislatívnemu konaniu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, musím sa priznať, že pri informácii, ktorú som sa včera dozvedel, že vláda ide meniť zákon o mimoriadnych jednorazových opatreniach pri výstavbe, pri príprave výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií a že tak ide urobiť v skrátenom legislatívnom konaní, som mal veľmi, veľmi silný pocit déja vu. Pretože pred desiatimi rokmi prišla prvá Ficova vláda s tým, že je potrebné prijať takýto zákon. Bolo to za ministrovania pána ministra Ľubomíra Vážneho zo SMER-u. A argumentovalo sa vtedy tým, že takýto zákon potrebujeme, lebo dovtedajšia legislatíva, ktorá umožňuje aj vyvlastňovať na účely výstavby diaľnic a komunikácií, je nedostatočná. Tak to musíme urýchliť, aby sme mohli postaviť diaľnicu medzi Bratislavou a Košicami do roku 2010, ako sľuboval prvý pán premiér, alebo vtedajší pán premiér Fico, keď bol prvýkrát premiérom. Ako to dopadlo, všetci dobre vieme.
Zákon bol v roku 2011 Ústavným súdom uznaný za protiústavný v tých podstatných častiach, ktoré umožňovali stavať na cudzích pozemkoch bez toho, aby boli vykúpené alebo vyvlastnené. Zákon bol následne o rok neskôr za vládnej koalície, ktorej bol súčasťou aj MOST, teda za vládnej koalície vedenej Ivetou Radičovou a z návrhu poslancov OKS zmenený a upravený aj v tých častiach, ktorý riešil náhrady. A ako všetci vieme, diaľnica do Košíc do roku 2010 postavená nebola, nestojí dodnes. Takže načo to bolo?
Dnes prichádza vláda z iniciatívy ministerstva vedeného nominantom strany MOST – HÍD s podobným návrhom. MOST - HÍD, ak sa dobre pamätám, tak v roku 2007 ten vládny návrh kritizoval, odmietal, hlasoval proti. Myslím, že aj jeho poslanci sa podpísali pod podanie na Ústavný súd a v roku 2012 hlasovali za zmenu tohto zákona. A dnes ministerstvo vedené zástupcom tejto strany pánom Érsekom prichádza s veľmi podobným návrhom, s akým pred desiatimi rokmi prišiel pán minister Vážny zo SMER-u a, samozrejme, že sú tam drobné úpravy, ktoré reagujú na závery Ústavného súdu, ktoré hovoria o tom, že nemôže to byť také brutálne, že budeme stavať bez ohľadu na to, či bolo vyvlastnené alebo nebolo vyvlastnené, a nezaoberáme sa náhradami, to tam už nejako je upravené. Nazveme to nejako dočasnou držbou, vytvoríme nejaký nový právny inštitút a už to bude v poriadku. Ale podstata je vlastne tá istá. Opäť sa bude môcť stavať na cudzích ešte nevyvlastnených pozemkoch. Teda to, čo Ústavný súd označil za protiústavné. Stavebné konanie bude môcť začať bez toho, aby bol pozemok vyvlastnený. Stavebné konanie bude môcť prebehnúť bez toho, aby bol pozemok vyvlastnený. Stavebné konanie bude môcť skončiť bez toho, aby bol pozemok vyvlastnený. Stačí, aby sa to vyvlastňovacie konanie začalo. A rovnako sa bude môcť začať stavať.
Keď som si prvýkrát prečítal ten návrh, tak som si povedal, dobre, no tak začne sa stavať, ale iba také stavebné práce sa budú môcť diať, ktoré umožnia návrat nehnuteľnosti do pôvodného stavu. Ale čo sú to stavebné práce, ktoré umožnia návrat nehnuteľností do pôvodného stavu? No však, veď aj keď tam postavíme tú diaľnicu, tak teoreticky, ak súd následnej konštatuje, že nebol daný dôvod na vyvlastnenie, tak je možné uviesť tú nehnuteľnosť do pôvodného stavu. Čiže v čom je tá zmena? V tom, že to nazveme nejako inak?
A ten môj pocit déja vu sa týka aj toho postupu. Lebo aj v roku 2007 nebol proces schvaľovania samotného zákona úplne štandardný. Ale to, čo nebolo štandardné, bolo iba to, že sa skrátila lehota, počas ktorej bolo možno pripomienkovať v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh zákona, čo je teda nepríjemné napríklad z hľadiska verejnosti, ktorá o tom nevie vopred a chce sa k tomu vyjadriť a ak chce dosiahnuť napríklad rozporové konanie, potrebuje zozbierať 500 podpisov, čo je v krátkom čase väčší problém ako v dlhšom čase. Ale bolo to iba skrátenie tej doby. Inak ten proces prebehol štandardnou formou. Bolo medzirezortné pripomienkové konanie, bol návrh zákona prerokovaný v Legislatívnej rade vlády a v parlamente bol normálnym spôsobom v štandardných troch čítaniach bez skracovania legislatívneho konania prijatý.
Tuto sme svedkami úplne expresného procesu, keď predpokladám, že okrem nejakej úzkej skupiny zainteresovaných nikto ešte predvčera nevedel, že takýto návrh zákona je pripravený. Včera sme sa to dozvedeli na webovej stránke vlády. Včera to vláda schválila, včera to vláda doručila parlamentu, dnes rokujeme o skrátenom legislatívnom konaní, dnes zrejme schválime návrh zákona v prvom čítaní. Predpokladám, že zajtra schválime v druhom a treťom čítaní a v pondelok by už mal byť zákon účinný, mal by vyjsť v Zbierke zákonov a mal by byť už od pondelka účinný.
Nerozumiem takémuto, takémuto chvatu a nerozumiem mu o to viac, že áno, stretávame sa tu úplne bežne a ja zvyknem skoro vždy vystupovať, keď je daný návrh vlády na skrátené legislatívne konanie, pretože tento inštitút sa veľmi často zneužíva, keď na to nie sú dôvody. Tie dôvody podľa môjho názoru nie sú dostatočne zargumentované ani v návrhu, ktorý nám doručila vláda. Hovorí sa tam samozrejme o hrozbe značných hospodárskych škôd, ale nie je to nijako vysvetlené, nijako zdôvodnené. A hrozba značných hospodárskych škôd alebo ohrozenie základných práv a slobôd, nestačí to iba konštatovať. Treba vysvetliť, v čom to spočíva. V tomto materiáli, ktorý nám doručila vláda, to vysvetlené nie je. Ale to je taká pomerne štandardná situácia, že vláda povie, že hrozia značné hospodárske škody. Nevysvetlí v čom a myslí, že to stačí a že tým pádom je to v súlade s tými dôvodmi, ktoré predpokladá zákon o rokovacom poriadku Národnej rady.
Ale dnes, dnes je to ešte niečo vážnejšie, pretože doslova zo dňa na deň máme schváliť novelu zákona, ktorá zasahuje do vlastníckych práv, ktorá zasahuje do ústavou garantovaného vlastníckeho práva, do ktorého možno zasiahnuť, ale možno do neho zasiahnuť iba spôsobom a za podmienok, ktoré vymedzuje ústava. A tento zákon do nich zasiahol a zasiahol do nich spôsobom, ktorý bol v rozpore s tým, čo predpokladá ústava. Konštatoval to Ústavný súd. Národná rada sa k tomu vrátila, aby ten zákon opravila. A vieme, že sa to stalo, to nie je, že názor opozície proti názoru koalície. A však nakoniec aj vy, ktorí ste ten zákon schvaľovali v roku 2007, ste vedeli, že to nie je v poriadku z hľadiska ústavy, ale schválili ste to, lebo Slovensko potrebovalo mať do roku 2010 diaľnicu z Bratislavy do Košíc.
Ale dnes už vieme, že to riešenie, ktoré bolo vtedy prijaté, je podľa názoru Ústavného súdu, ktorý jediný o tom môže rozhodnúť, v rozpore s ústavou. A teraz existuje taká istá pochybnosť a napriek tomu nás žiadate, aby sme zo dňa na deň, nie aspoň v štandardnom legislatívnom procese, ale zo dňa na deň rozhodli o tom, že ten zákon novelizujeme podobným, nevravím, že identickým, podobným spôsobom, ako bol zákon schválený v roku 2007. Toto podľa môjho názoru nie je korektné. Nie je to korektné ani voči poslancom a nie je to korektné ani voči ústave, ani voči pravidlám pre schvaľovanie návrhov zákonov. Tým viac, že ten zákon neprešiel štandardným, dokonca ani skráteným medzirezortným pripomienkovým konaním, v rámci ktorého by sa k nemu mohli vyjadriť iné rezorty, inštitúcie, ktoré sa tým zaoberajú, aj verejnosť a kde je priestor na to, aby sa rozdiskutovala tá téma, vychytali sa prípadné protiústavnosti.
Rád by som pripomenul, čo vláda schválila vo svojom programovom vyhlásení. "Vláda si uvedomuje, že predvídateľný a stabilný právny poriadok ako výsledok kvalitnej a efektívnej normotvorby je jedným z významným faktorov rozvoja spoločnosti a fungovania štátu ako právneho štátu založeného na princípe právnej istoty a v oblasti normotvorby spočívajúceho na požiadavke ochrany legitímnych očakávaní. Stabilný a predvídateľný právny poriadok nie je len jedným z predpokladov právneho štátu, ale aj významným faktorom tak z hľadiska medzinárodnej konkurencieschopnosti a atraktívnosti Slovenskej republiky z pohľadu zahraničných investorov, ako aj z hľadiska konkurencieschopnosti domácich zamestnávateľov na domácich a zahraničných trhoch."
Veľmi pekne ste to v tom programovom vyhlásení napísali, ale to, čo práve teraz robíte, je v úplnom rozpore. Je popretím tých slov, ktoré ste tam napísali.
Takže ja sa na záver chcem spýtať, že prečo, prečo to robíte? Prečo to robíte takto narýchlo? Kto s tým prišiel? Kto vymyslel? Vymyslelo to ministerstvo, Národná diaľničná spoločnosť? A kto ten návrh zákona pripravil? Lebo teda zaujíma ma aj kto, aj prečo, aj kedy. Teda bolo to ministerstvo, bola to Národná diaľničná spoločnosť, bola to nejaká externá firma? Spomínali ste napríklad, ak som dobre zachytil vaše verejné vyjadrenia, že ste to konzultovali s nejakými právnikmi. Tak by ma zaujímalo, že ktoré právne autority stoja za tým, že toto riešenie je v poriadku a toto riešenie je v súlade s ústavou.
Čiže vzhľadom na uvedené myslím, že je zjavné, že ten, kto si ctí, v tomto prípade nielen zákon o rokovacom poriadku a pravidlá rokovania parlamentu, ale aj ústavu, lebo toto je vec, ktorá sa týka ústavných práv, musí hlasovať proti skrátenému legislatívnemu konaniu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Rozpracované
9:21
Skôr by som sa možno v tomto príhovore obrátil na pána podpredsedu Bugára, ktorý by mal vziať za to, čo sa tu udialo, politickú zodpovednosť. Zle to začalo tým, že pán minister Brecely sa vôbec rozhodol podpísať koncesnú zmluvu na výstavbu...
Skôr by som sa možno v tomto príhovore obrátil na pána podpredsedu Bugára, ktorý by mal vziať za to, čo sa tu udialo, politickú zodpovednosť. Zle to začalo tým, že pán minister Brecely sa vôbec rozhodol podpísať koncesnú zmluvu na výstavbu tejto D4 napriek tomu, že už v tom čase bol právnikmi, expertami, občianskymi aktivistami upozorňovaný, aby to tak neurobil, pretože neboli uskutočnené majetkoprávne vysporiadania pozemkov. To znamená, že bolo jasné, že nebude môcť táto stavba získať stavebné povolenie. Ďalej táto celá stavba bola projektovaná v rozpore s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja. Nebola riešená napríklad stavenisková doprava. A na všetky tieto veci už v čase podpisu zmluvy bol pán minister Brecely vtedy upozornený.
Napriek týmto skutočnostiam sa rozhodol, že túto zmluvu podpíše. A teda vlastne to, čo dnes riešime, je len dôsledkom zlého rozhodnutia ministra Brecelyho, ktorého ovocie žneme dnes, a preto musíme prijať aj takýto zlý zákon. Čiže žiadam, aby tu naozaj bola vyvodená nejaká zodpovednosť. Keby sme chceli ešte byť takí, že presnejší, tak od roku 2012 je štátnym tajomníkom zodpovedným za výstavbu ciest a rýchlostných komunikácií pán Viktor Stromček, ktorý bol v čase podpisu tejto zmluvy štátnym tajomníkom.
NDS-ka následne potom nezaváhala a začala teda dávať do poriadku tieto pozemky napríklad takým spôsobom, že oslovila nežijúcich občanov v Ivanke pri Dunaji a poslala im návrhy na vyvlastnenie pozemkov. Keby som chcel byť ironický, tak poviem, že v nebi sa títo zosnulí začali zamýšľať nad tým, že čo idú robiť. Poradili sa so Svätým Krištofom, patrónom motoristov, že čo s tým majú robiť, a ten im odporučil na základe analýz INEKO, že neni ani dôležité do toho vstupovať, a následne informovali dedičov týchto pozemkov a tí začali sa súdiť a začalo bežať štandardné dedičské konanie. Toto prebieha dodnes. Čiže ak hovorí vláda, že tu ide len o nejakých špekulantov, ktorí požadujú vysoké peniaze, nie, sú tam nevysporiadané aj pozemky na základe neukončených bežiacich dedičských konaní.
Zaujímavé je aj to, že ako sa na tej NDS-ke menia riaditelia. Bol tam pán Auxt, Valent, teraz je tam Ďurišin. Jednoducho je tam veľká disharmónia. Informácie hovoria, že NDS-ka je naozaj vo veľmi zlej aj personálnej kondícii
a nezvládajú tie, tie rôzne chaosy a tlaky, ktoré na tejto inštitúcii vznikajú. Vyzývali sme na začiatku tejto parlamentnej schôdze pána ministra, aby zverejnil všetky zmluvy, ktoré sa týkajú výkupov pozemkov okolo výstavby tejto D4, lebo tu ide naozaj o obrovský biznis, ktorý je skrytý pred očami daňových poplatníkov. Ku cti pána Bugára svedčí, že minimálne vieme, ako on v roku 2006 nakúpil pozemky za 0,65 eura za meter štvorcový a v roku 2000, myslím, že 14, predával za 12,6 eura meter štvorcový, čiže nejak 2100-percentne si zhodnotil tieto pozemky. Čo už možno menej slúži ku cti, že v tom 2005 už sa robila EIA na tieto pozemky, a to znamená, že to trasovanie viac-menej už bolo jasné. NDS-ka teda zlyhala určite manažérsky a jednoznačne požadujeme, aby niekto bol zodpovedný za to, že prečo vôbec došlo k podpisu koncesionárskej zmluvy s touto firmou Cintra, ktorá má realizovať túto D4-ku, keď to nebolo majetkovo vysporiadané. Je nám siahané ako opozícii na základné ústavné práva, napríklad aj na ochranu listového tajomstva. Teraz je siahané občanom Slovenskej republiky na ich vlastnícke práva takýmto hrubým a neústavným spôsobom.
Pokiaľ ide o verejný záujem, ktorý musí byť preukázaný, tak samozrejme, že občania chcú, aby táto D4 bola realizovaná, R7 o to viac, ale pozrime sa len na niektoré dáta, ktoré hovoria o tom, že pokiaľ ide o nejaké odťaženie dopravy v Bratislave, tak táto D4-ka Prístavný most odťaží priemerne o 8 percent. Materiály, ktoré poskytol rezort dopravy, tieto prognózy ani neuvádzajú. Boli robené až následne modely, nie vopred, ako bola podpísaná koncesná zmluva, že čo vlastne táto D4 bude znamenať. Nechceme povedať, že táto D4 je zbytočná, určite je dôležitá a hlavne tá R7, ale ten verejný záujem bude len v tomto zmysle ťažko dokazovať, lebo odťaženie dopravy je len minimálne. A pokiaľ ide o posudzovanie tých pozitívnych vplyvov, tak neboli pri príprave projektu robené žiadne alternatívy. Jednoducho sa štát rozhodol, že ide stavať, ideme stavať bez toho, že by odbornej verejnosti poskytol alternatívy, ktorými by mohol riešiť preťaženú dopravu v okolí Bratislavy.
Ďalej treba povedať, že táto zmluva bola podpísaná v rozpore s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja, vzhľadom k tomu, že mali byť robené 3 + 3 pruhy D1-ky, v súlade s tým aj tie kolektory. A samozrejme tam sa to celé stretáva pri tej téme križovatky Triblavina, kde dochádza v zásade k zmene toho pôvodného projektu.
Pokiaľ ide o pripomienky tej odbornej verejnosti, takisto sa tam, sa realizuje aj nie v súlade s EIA, ktorá tam bola, vydaná. Čiže v podstate môžem že aj teraz čo sa realizuje okolo tej križovatky Triblavina, takže ide o čiernu stavbu. No a samozrejme, že prečo spomínam Triblavinu? Lebo tie kolektory, ktoré tam sú naprojektované, ony mali byť ako keby súčasťou nejakej staveniskovej dopravy, s ktorou sa tam ráta, lebo tam sa bude tá križovatka, tá D1 sa bude dvíhať o meter a pol. Čiže jednoducho momentálne tá stavenisková doprava tam nie je vyriešená a tým pádom dôjde k ešte väčšiemu zahusteniu dopravy v okolí Bratislavy.
Takže nehovoriac o tom, že nespomíname tú firmu Starland a nespomíname tu rôznych ľudí, ktorí podľa mojich informácií sú práve poskrývaní za ľuďmi z ministerstva dopravy. A čiže ja to vidím v súčasnej chvíli takto, že nejde tu o nejakých špekulantov, ale ide tu práve o špekulantov, ktorí sú poskrývaní za ľuďmi z ministerstva dopravy. A aby ste toto také nejaké obvinenia aj z mojej strany vyvrátili, tak žiadame stále len to isté, zverejnite všetky výkupné zmluvy, za koľko Národná diaľničná spoločnosť vykupovala pôdu pod D4-ku a R7-ku. Prečo čakať na rozhodnutie súdu? Prečo to neurobíte proaktívne, ako to urobil pán Bugár? Ak nemáme čo skrývať, tak, nech sa páči, von s tým.
A po druhé, pán minister, prečo neberiete na zodpovednosť niekoho, kto takúto zmluvu nevýhodnú pre občanov s hroziacimi obrovskými sankciami, podpísal? Nevyjadrujeme sa teraz, nehovoríme o tom, že niekto za to má niesť zodpovednosť, že nebolo to dobre pripravené a napriek tomu tá zmluva bola podpísaná? A hovorí sa, že tie dopady alebo tie koncesné sankcie môžu sa vyšplhať až do výšky 1 mld. eur. Sú to jednoducho obrovské hrozby, ktoré nad nami visia, akonáhle sa bude pokračovať v tejto, tejto výstavbe.
Ja to skúsim tak zostručniť alebo zhrnúť. Je toho naozaj veľa, tých informácií, ktoré sa na nás valia, o prepojení vládnej koalície na rôznych špekulantov v pozadí s týmito pozemkami je strašne veľa. Tieto informácie prichádzajú zvnútra NDS-ky, prichádzajú od ľudí, ktorých anonymitu, samozrejme, uchovávame.
Vážení občania, tu ide naozaj o jeden obrovský biznis tejto vládnej koalície, ktorá namiesto toho, aby reálne odľahčila dopravu implementáciou rôznych alternatívnych dopravných modelov, tak stavila všetko na kartu – betón, betón, D4-ka musí sa postaviť, lebo to značne zlepší váš život. Ale nie, hlavnou príčinou toho všetkého sú ekonomické, hospodárske záujmy ľudí, ktorí sa tam neskutočne na tomto nabalili. Hovorí sa o tom, že keby bol štát dobrý hospodár, keby bolo ministerstvo, NDS-ka, dobrý hospodár, tak dáme za výkupy tých pozemkov 4 mil. eur. Keďže štát je zlý hospodár, dáme 300 mil. eur. To je dosť veľký rozdiel.
Dovoľte, pán minister, na záver, aby som vám položil niektoré otázky. Keď bola podpísaná táto koncesná zmluva s firmou Cintra, tak pán minister Brecely sa odvolával sa advokátske kancelárie, ktoré údajne posúdili, že toto je dobrý koncept. Prosíme o zverejnenie, ktoré to boli advokátske kancelárie a čo tvrdili.
Následne sa vás chcem opýtať, že koľko mešká začatie stavby tejto D4-ky.
Chcem sa opýtať, aké kompenzácie, aké sú teda tie hrozby, či sa blížime naozaj k tej 1 mld. eur, ktoré budeme musieť zaplatiť, akonáhle nebudú plnené zmluvné podmienky?
Ďalej ma zaujímajú tie dedičské konania v Ivanke pri Dunaji. O čo tam, ako je to možné, že bola podpísaná zmluva na realizáciu diaľničného úseku pred tým, ako boli majetkoprávne vysporiadaní títo dediči?
A kladiem si takú rečnícku otázku tým, že keď bol spúšťaný tento projekt, neboli robené rôzne alternatívne druhy dopravy v okolí Bratislavy vôbec posúdené, pokiaľ ide o železnicu, pokiaľ ide o nejaké väčšie frekvencie vlakových spojení a podobne, tak že čo vlastne, že kde je tu vlastne ten verejnoprávny záujem? Ako to budeme preukazovať, keď budeme ľuďom siahať na ich pozemky? Budú tam bagre, buldozéry na pozemkoch, ktoré sú prakticky vo vlastníctve iných ľudí.
Vážený pán podpredseda Bugár, chcem vás poprosiť, aby ste zobrali politickú zodpovednosť za katastrofálny stav, ktorý je na ministerstve dopravy. Aby sme začali ľuďom hovoriť pravdu o tom, aká je situácia ohľadom týchto rôznych kšeftárov a v záujmových skupinách v okolí križovatky Triblavina, D4-ky, R7-ky, kto sa na tom, zjednodušene povedané, nabalil a či to, čo tu hovorím, tieto čísla, čísla naozaj sedia.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa vyjadril k tomuto skrátenému legislatívnemu konaniu aj poukázaním na nejakú genézu toho, že ako to vlastne celé začalo.
Skôr by som sa možno v tomto príhovore obrátil na pána podpredsedu Bugára, ktorý by mal vziať za to, čo sa tu udialo, politickú zodpovednosť. Zle to začalo tým, že pán minister Brecely sa vôbec rozhodol podpísať koncesnú zmluvu na výstavbu tejto D4 napriek tomu, že už v tom čase bol právnikmi, expertami, občianskymi aktivistami upozorňovaný, aby to tak neurobil, pretože neboli uskutočnené majetkoprávne vysporiadania pozemkov. To znamená, že bolo jasné, že nebude môcť táto stavba získať stavebné povolenie. Ďalej táto celá stavba bola projektovaná v rozpore s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja. Nebola riešená napríklad stavenisková doprava. A na všetky tieto veci už v čase podpisu zmluvy bol pán minister Brecely vtedy upozornený.
Napriek týmto skutočnostiam sa rozhodol, že túto zmluvu podpíše. A teda vlastne to, čo dnes riešime, je len dôsledkom zlého rozhodnutia ministra Brecelyho, ktorého ovocie žneme dnes, a preto musíme prijať aj takýto zlý zákon. Čiže žiadam, aby tu naozaj bola vyvodená nejaká zodpovednosť. Keby sme chceli ešte byť takí, že presnejší, tak od roku 2012 je štátnym tajomníkom zodpovedným za výstavbu ciest a rýchlostných komunikácií pán Viktor Stromček, ktorý bol v čase podpisu tejto zmluvy štátnym tajomníkom.
NDS-ka následne potom nezaváhala a začala teda dávať do poriadku tieto pozemky napríklad takým spôsobom, že oslovila nežijúcich občanov v Ivanke pri Dunaji a poslala im návrhy na vyvlastnenie pozemkov. Keby som chcel byť ironický, tak poviem, že v nebi sa títo zosnulí začali zamýšľať nad tým, že čo idú robiť. Poradili sa so Svätým Krištofom, patrónom motoristov, že čo s tým majú robiť, a ten im odporučil na základe analýz INEKO, že neni ani dôležité do toho vstupovať, a následne informovali dedičov týchto pozemkov a tí začali sa súdiť a začalo bežať štandardné dedičské konanie. Toto prebieha dodnes. Čiže ak hovorí vláda, že tu ide len o nejakých špekulantov, ktorí požadujú vysoké peniaze, nie, sú tam nevysporiadané aj pozemky na základe neukončených bežiacich dedičských konaní.
Zaujímavé je aj to, že ako sa na tej NDS-ke menia riaditelia. Bol tam pán Auxt, Valent, teraz je tam Ďurišin. Jednoducho je tam veľká disharmónia. Informácie hovoria, že NDS-ka je naozaj vo veľmi zlej aj personálnej kondícii
a nezvládajú tie, tie rôzne chaosy a tlaky, ktoré na tejto inštitúcii vznikajú. Vyzývali sme na začiatku tejto parlamentnej schôdze pána ministra, aby zverejnil všetky zmluvy, ktoré sa týkajú výkupov pozemkov okolo výstavby tejto D4, lebo tu ide naozaj o obrovský biznis, ktorý je skrytý pred očami daňových poplatníkov. Ku cti pána Bugára svedčí, že minimálne vieme, ako on v roku 2006 nakúpil pozemky za 0,65 eura za meter štvorcový a v roku 2000, myslím, že 14, predával za 12,6 eura meter štvorcový, čiže nejak 2100-percentne si zhodnotil tieto pozemky. Čo už možno menej slúži ku cti, že v tom 2005 už sa robila EIA na tieto pozemky, a to znamená, že to trasovanie viac-menej už bolo jasné. NDS-ka teda zlyhala určite manažérsky a jednoznačne požadujeme, aby niekto bol zodpovedný za to, že prečo vôbec došlo k podpisu koncesionárskej zmluvy s touto firmou Cintra, ktorá má realizovať túto D4-ku, keď to nebolo majetkovo vysporiadané. Je nám siahané ako opozícii na základné ústavné práva, napríklad aj na ochranu listového tajomstva. Teraz je siahané občanom Slovenskej republiky na ich vlastnícke práva takýmto hrubým a neústavným spôsobom.
Pokiaľ ide o verejný záujem, ktorý musí byť preukázaný, tak samozrejme, že občania chcú, aby táto D4 bola realizovaná, R7 o to viac, ale pozrime sa len na niektoré dáta, ktoré hovoria o tom, že pokiaľ ide o nejaké odťaženie dopravy v Bratislave, tak táto D4-ka Prístavný most odťaží priemerne o 8 percent. Materiály, ktoré poskytol rezort dopravy, tieto prognózy ani neuvádzajú. Boli robené až následne modely, nie vopred, ako bola podpísaná koncesná zmluva, že čo vlastne táto D4 bude znamenať. Nechceme povedať, že táto D4 je zbytočná, určite je dôležitá a hlavne tá R7, ale ten verejný záujem bude len v tomto zmysle ťažko dokazovať, lebo odťaženie dopravy je len minimálne. A pokiaľ ide o posudzovanie tých pozitívnych vplyvov, tak neboli pri príprave projektu robené žiadne alternatívy. Jednoducho sa štát rozhodol, že ide stavať, ideme stavať bez toho, že by odbornej verejnosti poskytol alternatívy, ktorými by mohol riešiť preťaženú dopravu v okolí Bratislavy.
Ďalej treba povedať, že táto zmluva bola podpísaná v rozpore s územným plánom Bratislavského samosprávneho kraja, vzhľadom k tomu, že mali byť robené 3 + 3 pruhy D1-ky, v súlade s tým aj tie kolektory. A samozrejme tam sa to celé stretáva pri tej téme križovatky Triblavina, kde dochádza v zásade k zmene toho pôvodného projektu.
Pokiaľ ide o pripomienky tej odbornej verejnosti, takisto sa tam, sa realizuje aj nie v súlade s EIA, ktorá tam bola, vydaná. Čiže v podstate môžem že aj teraz čo sa realizuje okolo tej križovatky Triblavina, takže ide o čiernu stavbu. No a samozrejme, že prečo spomínam Triblavinu? Lebo tie kolektory, ktoré tam sú naprojektované, ony mali byť ako keby súčasťou nejakej staveniskovej dopravy, s ktorou sa tam ráta, lebo tam sa bude tá križovatka, tá D1 sa bude dvíhať o meter a pol. Čiže jednoducho momentálne tá stavenisková doprava tam nie je vyriešená a tým pádom dôjde k ešte väčšiemu zahusteniu dopravy v okolí Bratislavy.
Takže nehovoriac o tom, že nespomíname tú firmu Starland a nespomíname tu rôznych ľudí, ktorí podľa mojich informácií sú práve poskrývaní za ľuďmi z ministerstva dopravy. A čiže ja to vidím v súčasnej chvíli takto, že nejde tu o nejakých špekulantov, ale ide tu práve o špekulantov, ktorí sú poskrývaní za ľuďmi z ministerstva dopravy. A aby ste toto také nejaké obvinenia aj z mojej strany vyvrátili, tak žiadame stále len to isté, zverejnite všetky výkupné zmluvy, za koľko Národná diaľničná spoločnosť vykupovala pôdu pod D4-ku a R7-ku. Prečo čakať na rozhodnutie súdu? Prečo to neurobíte proaktívne, ako to urobil pán Bugár? Ak nemáme čo skrývať, tak, nech sa páči, von s tým.
A po druhé, pán minister, prečo neberiete na zodpovednosť niekoho, kto takúto zmluvu nevýhodnú pre občanov s hroziacimi obrovskými sankciami, podpísal? Nevyjadrujeme sa teraz, nehovoríme o tom, že niekto za to má niesť zodpovednosť, že nebolo to dobre pripravené a napriek tomu tá zmluva bola podpísaná? A hovorí sa, že tie dopady alebo tie koncesné sankcie môžu sa vyšplhať až do výšky 1 mld. eur. Sú to jednoducho obrovské hrozby, ktoré nad nami visia, akonáhle sa bude pokračovať v tejto, tejto výstavbe.
Ja to skúsim tak zostručniť alebo zhrnúť. Je toho naozaj veľa, tých informácií, ktoré sa na nás valia, o prepojení vládnej koalície na rôznych špekulantov v pozadí s týmito pozemkami je strašne veľa. Tieto informácie prichádzajú zvnútra NDS-ky, prichádzajú od ľudí, ktorých anonymitu, samozrejme, uchovávame.
Vážení občania, tu ide naozaj o jeden obrovský biznis tejto vládnej koalície, ktorá namiesto toho, aby reálne odľahčila dopravu implementáciou rôznych alternatívnych dopravných modelov, tak stavila všetko na kartu – betón, betón, D4-ka musí sa postaviť, lebo to značne zlepší váš život. Ale nie, hlavnou príčinou toho všetkého sú ekonomické, hospodárske záujmy ľudí, ktorí sa tam neskutočne na tomto nabalili. Hovorí sa o tom, že keby bol štát dobrý hospodár, keby bolo ministerstvo, NDS-ka, dobrý hospodár, tak dáme za výkupy tých pozemkov 4 mil. eur. Keďže štát je zlý hospodár, dáme 300 mil. eur. To je dosť veľký rozdiel.
Dovoľte, pán minister, na záver, aby som vám položil niektoré otázky. Keď bola podpísaná táto koncesná zmluva s firmou Cintra, tak pán minister Brecely sa odvolával sa advokátske kancelárie, ktoré údajne posúdili, že toto je dobrý koncept. Prosíme o zverejnenie, ktoré to boli advokátske kancelárie a čo tvrdili.
Následne sa vás chcem opýtať, že koľko mešká začatie stavby tejto D4-ky.
Chcem sa opýtať, aké kompenzácie, aké sú teda tie hrozby, či sa blížime naozaj k tej 1 mld. eur, ktoré budeme musieť zaplatiť, akonáhle nebudú plnené zmluvné podmienky?
Ďalej ma zaujímajú tie dedičské konania v Ivanke pri Dunaji. O čo tam, ako je to možné, že bola podpísaná zmluva na realizáciu diaľničného úseku pred tým, ako boli majetkoprávne vysporiadaní títo dediči?
A kladiem si takú rečnícku otázku tým, že keď bol spúšťaný tento projekt, neboli robené rôzne alternatívne druhy dopravy v okolí Bratislavy vôbec posúdené, pokiaľ ide o železnicu, pokiaľ ide o nejaké väčšie frekvencie vlakových spojení a podobne, tak že čo vlastne, že kde je tu vlastne ten verejnoprávny záujem? Ako to budeme preukazovať, keď budeme ľuďom siahať na ich pozemky? Budú tam bagre, buldozéry na pozemkoch, ktoré sú prakticky vo vlastníctve iných ľudí.
Vážený pán podpredseda Bugár, chcem vás poprosiť, aby ste zobrali politickú zodpovednosť za katastrofálny stav, ktorý je na ministerstve dopravy. Aby sme začali ľuďom hovoriť pravdu o tom, aká je situácia ohľadom týchto rôznych kšeftárov a v záujmových skupinách v okolí križovatky Triblavina, D4-ky, R7-ky, kto sa na tom, zjednodušene povedané, nabalil a či to, čo tu hovorím, tieto čísla, čísla naozaj sedia.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
9:35
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:35
Veronika RemišováDruhá vec je, že my teraz ideme za, tak ako povedal kolega Dostál, ideme v podstate za pár dní schváliť to, že štát môže vyvlastniť, alebo začať stavať na pozemku, ku ktorému nemá vlastnícke právo. Síce tam hovoríte, že musí to potom následne uviesť do pôvodného stavu, keby to vyvlastňovacie konanie bolo prerušené, ale viete dobre, aký problém je tu s dodržiavaním práva. My pôsobíme v komunálnej politike, vymožiteľnosť práva, uvedenie do pôvodného stavu, to sú často nevymožiteľné veci a súdne konania sa ťahajú roky a roky.
Čiže tento zákon je zase len obrátený proti občanom pod zámienkou, že to kvôli špekulantom, lebo hrozia veľké straty. Skutočnosť je taká, že je to len a len kvôli babráctvu tento vlády. A ak vláda vyhlásila, že táto vláda chce byť hrádzou proti diletantizmu, čo iné, ako diletantizmus je to, že teraz nás staviate pred situáciu, že buď vláda musí zaplatiť 50 mil., alebo sa to o 40 mil. predraží? Alebo musíme prijať toto nariadenie, ktoré skutočne je na hrane ústavnosti a na hrane práva na súkromné vlastníctvo? Navrhovala by som vám, aby ste to stiahli a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.5.2017 o 9:35 hod.
Mgr. art. M.A. ArtD.
Veronika Remišová
Videokanál poslanca
Ďakujem kolegovi Jánovi Maroszovi za to, že tak zhrnul situáciu. Odôvodnenie vlády, že je to kvôli špekulantom neobstojí. Keby by ste chceli zabrániť špekuláciám, tak v prvom rade by ste transparentne zverejňovali zmluvy o výkupe pozemkov. My sme už dvakrát v tomto volebnom období predkladali návrh na zmenu infozákona, kde sme chceli zrušiť výnimku pre NDS, ktorú má, a to nezverejňovať tieto zmluvy. Týmto si myslím, že by sa predišlo špekuláciami s pozemkami a nemali by sme také problémy ako dnes.
Druhá vec je, že my teraz ideme za, tak ako povedal kolega Dostál, ideme v podstate za pár dní schváliť to, že štát môže vyvlastniť, alebo začať stavať na pozemku, ku ktorému nemá vlastnícke právo. Síce tam hovoríte, že musí to potom následne uviesť do pôvodného stavu, keby to vyvlastňovacie konanie bolo prerušené, ale viete dobre, aký problém je tu s dodržiavaním práva. My pôsobíme v komunálnej politike, vymožiteľnosť práva, uvedenie do pôvodného stavu, to sú často nevymožiteľné veci a súdne konania sa ťahajú roky a roky.
Čiže tento zákon je zase len obrátený proti občanom pod zámienkou, že to kvôli špekulantom, lebo hrozia veľké straty. Skutočnosť je taká, že je to len a len kvôli babráctvu tento vlády. A ak vláda vyhlásila, že táto vláda chce byť hrádzou proti diletantizmu, čo iné, ako diletantizmus je to, že teraz nás staviate pred situáciu, že buď vláda musí zaplatiť 50 mil., alebo sa to o 40 mil. predraží? Alebo musíme prijať toto nariadenie, ktoré skutočne je na hrane ústavnosti a na hrane práva na súkromné vlastníctvo? Navrhovala by som vám, aby ste to stiahli a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Rozpracované
9:38
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:38
Eduard HegerMáme tu vymoženosti, nakupujeme softwary, modelové programy. Keď sa na výbore pýtame na to, že chceme sa pozrieť, ako funguje, nie je nám to umožnené. Takže naozaj je tu veľký tieň toho, že sa tu koná nekoncepčne, vynakladajú sa tu eurofondy nemalé. Čo nemalé? Gigaveľké eurofondy na stavbu cestných komunikácií a, žiaľ, všetko nekoncepčne. A toto super rýchle legislatívne konanie je jasným dôkazom toho.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
11.5.2017 o 9:38 hod.
Ing.
Eduard Heger
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Ďakujem, kolega, za to že si poukázal na práve aj na o odťaženie dopravy, resp. aké odťaženie dopravy naozaj príde a viem, že máš ešte k tomu viac dát, o ktorých by si dokázal dlhšie hovoriť. Ja by som k tomu chcel len pridať, že naozaj ľudia, ktorí sa venujú rezortu dopravy, tak vedia, ako to v skutočnosti je. Vedia, je takým verejným tajomstvom, že modely sa častokrát robia následne, že v skutočnosti sa nemodeluje a, resp. dopravné ťahy sa netvoria na základe reálneho zmerania dopravnej situácie. A teraz nemyslím len cestnej, ale aj vlakovej a mestskej a podobne. Ale že sa niečo naprojektuje a potom teda následne inštitúcie, ktoré sa tvária, že teda modelujú, tak vytvoria model, ktorý sedí na nakreslené riešenia. Toto je verejné tajomstvo a myslím si, že je to veľmi nezodpovedné. Opäť to poukazuje na nezodpovedné konanie našej vlády, ktorá chce teda rýchlo stavať, napriek tomu, že chce rýchlo stavať, aj tak rýchlo nestavia. Napriek tomu, že diaľnica mala byť už v roku 2010 na konci prvej vlády pána Roberta Fica, tak nie je. Teraz je tu tretia svojím spôsobom a zdá sa, že ani, nie, že zdá sa, vieme už dnes, že ani vedy nebude, čiže ďalšie predĺženie o 13 rokov.
Máme tu vymoženosti, nakupujeme softwary, modelové programy. Keď sa na výbore pýtame na to, že chceme sa pozrieť, ako funguje, nie je nám to umožnené. Takže naozaj je tu veľký tieň toho, že sa tu koná nekoncepčne, vynakladajú sa tu eurofondy nemalé. Čo nemalé? Gigaveľké eurofondy na stavbu cestných komunikácií a, žiaľ, všetko nekoncepčne. A toto super rýchle legislatívne konanie je jasným dôkazom toho.
Ďakujem.
Rozpracované