17. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, na úvod chcem povedať, že takéto zrýchlené legislatívne konanie si za svoje sedemročné pôsobenie v politike skutočne nepamätám. Nepamätám si, kedy sa stalo, že v jeden deň popoludní mi pristane na stôl materiál, ktorý má byť za tri pracovné dni nielen schválený, ale už aj účinný. Neviem, či si to, pán minister, uvedomujete, ale my sme včera popoludní dostali na stôl materiál, ku ktorému dnes ráno o ôsmej zasadal výbor, ktorý je dnes o deviatej prerokovávaný v pléne Národnej rady, ktorý má byť ešte v dnešných dňoch posunutý zrejme do druhého čítania, a predpokladám, že zajtra má byť schválený a v pondelok má byť účinný. Toto je naozaj šialené.
V návrhu, ktorý nám bol včera doručený, sa uvádza, že dôvodom tohto skráteného legislatívneho konania je nutnosť zefektívnenia procesu povoľovania a výstavby. Takže na prijímanie zmien, ktoré majú zefektívniť procesy, sa ide využívať takto šialené zrýchlené legislatívne konanie. Veď my tu denne rokujeme o návrhoch na zmeny, ktoré majú niečo zefektívniť a ktoré majú niečo vylepšiť, a nevyužíva sa na to inštitút takto šialene zrýchleného legislatívneho konania.
A to, že je proces neefektívny a že sa procesy na výstavbe diaľnice nestíhajú, to je predsa dávno známa vec. Ak ste to nevedeli vy, tak opozícia to vedela, pretože na to upozorňovala, upozorňoval na to môj kolega Miroslav Ivan, upozorňovali na to aj ďalší kolegovia. Toto nie je nová vec, ktorú treba riešiť v hodine nie dvanástej, ale päť minút po dvanástej v takomto šialenom konaní. Toto sa nestalo včera, toto ste sa ani len nedozvedeli včera. Vláda nekonala, a preto máme dnes takú situáciu, akú máme.
V návrhu sa ďalej uvádza, že skrátené legislatívne konanie sa využíva z dôvodu, že hrozia značné hospodárske škody. No materiál, ktorý sme dostali, žiadne hospodárske škody alebo hrozbu hospodárskych škôd nekonkretizuje ani nekvantifikuje. Nehovorí, aké môžu vzniknúť, ani koľko budú stáť, ani čo konkrétne by sa malo udiať. A preto ja sa pýtam úplne konkrétne, pán minister, prečo, ak takéto škody hrozia, nie sú v návrhu uvedené, prečo nie sú v vyčíslené a prečo nie sú vysvetlené? Prečo, ak hrozia preto, že proces nie je efektívne nastavený, lebo toto jediné tá dôvodová správa uvádza, prečo sa nekonalo k zefektívneniu, prečo sa návrh na zefektívnenie nekonal v štandardnom procese? Aký je, prosím, dôvod toho, že ak sa o neefektívnom procese vedelo, nepristúpilo sa k systémovej zmene v štandardnom legislatívnom procese? Z akého dôvodu na toto nebol čas? Čo sa tak dôležité dialo, že sa to nemohlo meniť v predstihu?
V celej veci ide totiž o zásah do vlastníckych práv. To je tak mimoriadne vážna vec, že povedať, že ide o špekulantov, jednoducho nestačí. Nestačí povedať, že pár jednotlivcov sa šprajclo a pár znalcov sa s nimi pokútne dohodlo a títo stavajú svoje nároky na zlých alebo na nereálnych alebo na vami neakceptovaných posudkoch, a preto sa pristupuje k takémuto silovému riešeniu. Preto voči týmto špekulantom a týmto jednotlivcom ideme použiť silu zákona. Toto sú tak dnes komunikované dôvody, ale ani len tá dôvodová správa ich neuvádza, nie sú tam uvedené.
Samozrejme, nikto nechce a ja posledná nie, nehájiť verejný záujem, nikto nechce, aby štát platil viac, ako má, nikto nechce, aby bol štát vydieraný nejakými špekulantmi. Ale na druhej strane hovoríme o vlastníckych právach. A aj tie požívajú akúsi ochranu, dokonca ústavou garantovanú ochranu. Ak má vyvlastnený strpieť pohyb cudzích osôb na svojom pozemku aj stavebné práce, možno nejaké iné obmedzenia, tak je nevyhnutné prijímať takéto zmeny, ktoré do tohto zasiahnu, v štandardnom legislatívnom procese tak, aby bolo súčasťou týchto zmien riadne pripomienkové konanie, aby boli do tejto diskusie prizvaní odborníci, a to naozaj aj s ohľadom na situácie, ktorú sme tu už v minulosti mali. Bol to rok 2007. Veľmi podobné, hovorili o tom kolegovia, nebudem to opakovať. Aby tento návrh prešiel tzv. testom ústavnosti, aby k nemu existovala riadna diskusia, riadna odborná diskusia, riadne pripomienkové konanie, aby sa do tejto diskusie zapojila odborná verejnosť. Práve preto, aby sa predišlo možným škodám a aby neboli pošliapavané práva vlastníkov.
Tento zákon sa dotkne mnohých občanov dotkne sa ich vlastníckych práv, a preto sú aj detaily tohto celého veľmi dôležité. No o nich dôvodová správa vôbec nehovorí, nijak sa nekonkretizujú.
Faktom je, a to nikto nespochybňuje, že dopravná situácia je dnes katastrofálna, že dotknuté komunikácie sú preťažené, že sú tam denne zápchy a že okrem neúmerného časového zaťaženia ľudí, ktorí ich využívajú, je tu aj zvýšené riziko dopravných nehôd. A nikto nespochybňuje, že túto situácia treba riešiť, ale treba ju riešiť riadnym, zodpovedným a tomu potrebným postupom a konaním. A toto vláda neurobila. Toto je vážne zlyhanie vlády, ktorá nekonala, a dnes sme postavení pred situáciu, kedy už sa stretávame, a predpokladám, že aj vy sa stretávate s takými názormi ľudí, sú dotknutí touto dennou situáciou a týmto denným stresom, že nech už to stojí čokoľvek, nech už spravíte čokoľvek, len nech už to funguje. A toto presne vláda dnes dosiahla, že dnes je jej neodborným konaním, resp. nekonaním situácia natoľko vyeskalovaná, že ľuďom pomaly už prestáva záležať na tom, koľko to bude stáť a či sa niekoho vlastnícke práva dotknú alebo nedotknú, už každý chce, aby to bolo vyriešené. A toto je mimoriadne vážny a nebezpečný precedens takýmto spôsobom prijímať zákony.
Musím povedať, že sa mi vôbec tento postup nepáči, nepodporím ho, rozhodne budem hlasovať proti zrýchlenému konaniu v tejto veci. A rovnako budem veľmi rada, keď aj kolegovia, ktorí si tieto vážne veci uvedomujú, budú postupovať rovnako.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pani Kiššová, viackrát ste použili slovo šialené, šialenstvo. Šialenstvo to nie je, je to bohapustá zlodejina, ktorú ide posvätiť štát vyvlastňovaním. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, si povedala, aby neboli pošliapané vlastnícke práva. Áno, to je ten základ, demokracia, ktorý by sa mal odlišovať od socializmu. Ja keď som po 90. roku pracoval na pozemkovom úrade a tiež som štrngal v Prešove a ukázali fotografiu, čo znamená vlastnícke právo, keď sa buduje v Nemecku, a ukázali tam strom, ktorý bol pamiatkovo chránený, a mala ísť diaľnica, tak povedali nie. Povedali tým technokratom, že musí tam byť zákruta, ten strom nevyrúbeme, vlastník si to nepraje. A ja som si povedal áno, to je demokracia. Vlastnícke právo je nedotknuteľné a iba v nevyhnutnej miere a za adekvátnu náhradu. A vtedy som si povedal, že áno, super, vlastník ide. Socializmus? Užívacie právo, nič ma nezaujíma, nakreslím si trasu a ideme.
Pýtam sa, aké bolo prípravné konanie, ako môžeme niečo plánovať, keď to nemáme predjednané, keď to nemáme ukončené a my zrazu zisťujeme, že nemáme vyvlastnené, vykúpené, predjednané? Ľudia boží, veď sa spamätajme! Na to treba, pán podpredseda, v poriadku, vy to vidíte trošku možnože ináč, ale ja to vidím tak, že pokiaľ nezačneme debatovať pri každej investičnej akcii s vlastníkmi, nič nepohneme, ľudia boží, nič nepohneme. Veď to sa dá do ústavy, že to, je to garantované. Tak sa nehrajme na hlucho-slepých a dodržujme ústavu, ako sa má dodržiavať! Lebo my sme sa to za 27 rokov nenaučili, správať k vlastníkovi ako vlastníkovi. Stále ho berieme, že ten je niekde na chvoste a on sa nemá právo k ničomu vyjadrovať, a, žiaľ, vraciame sa späť, že užívateľ bude viacej ako vlastník aj v poľnohospodárstve, aj v lesníctve, aj v ďalších činnostiach, ktoré tu zavádzame. Takže to ma veľmi mrzí.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Len veľmi krátka poznámka. Ty si, pán kolega, povedal o tom, že akým spôsobom sa v rôznych iných civilizovaných krajinách stavia, že keď sa vidí niekde nejaký strom alebo nejaká vážna prekážka, že jednoducho existujú alternatívy. Áno, presne takto sa to robí, existujú alternatívy, robí sa to v mnohých krajinách, že jednoducho pokiaľ sa nepodarí vykúpiť alebo nejakým spôsobom získať vlastnícke právo k nejakému pozemku, tak existujú alternatívy, ako sa to dá obísť. Ale tu sa ide ako buldozér. Ale toto je možno až otázka na prvé čítanie k obsahu zákona. My teraz hovoríme o tom, že zrýchlené legislatívne konanie a prečo sa to takýmto spôsobom znásilňuje, pretože toto naozaj ideme znásilniť, nejaký proces, len preto, aby sme zadusili debatu. My tu ideme zadusiť debatu, ktorá, si myslím, že pri takto dôležitej veci je nevyhnutná, a my ju ideme zadusiť. Ďakujem.

Ďakujem. Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi tiež pár postrehov k tomuto superskrátenému legislatívnemu konaniu. Kolegovia už hovorili práve o tejto forme, o tom, ako naozaj je to nadštandardne rýchle. Kolegyňa Kiššová to veľmi pekne vykreslila, celú tu chronológiu, k tomu už neni viac čo dodať.
Ja by som možno začal tým, že, pán minister, určite, tak ako aj kolegovia povedali, nikto, alebo všetci rozumieme tomu ako je dôležité, aby na Slovensku boli dobré diaľnice, dobré cesty, kvalitné cesty a hlavne efektívne riešenia, efektívne riešená doprava ako taká, či už cestná, vlaková alebo mestská. Taktiež ja som z Bratislavy a viem, ako, v akútnej potrebe sa nachádza práve ten ťah, ktorý má riešiť R7-ka. Toto tu myslím, že naozaj nespochybňujeme, že je, potreba práve tohto ťahu tu naozaj je a že potreba Slovenska z hľadiska infraštruktúry je naozaj veľká.
Na druhej strane si však povedzme realitu. Prvá realita, ktorú tu naznačil aj kolega Marosz, bola práve pri obchvate D4, ktorá nebola nikdy nejako extra kvantifikovaná, a ak nejaké kvantifikácie boli, tak vieme, že boli, by som povedal, na úrovni divokých odhadov. A ak analytici sa snažili to zmonitorovať, tak tie čísla nevyzerali nejako sľubne. A obávam sa, že samotní Bratislavčania budú veľmi nemilo prekvapení po dostavbe tohto riešenia, že im to nijako extra v pohodlí cestovania po Bratislave a okolo Bratislavy nepomôže.
Ďalšie dôležité je, že vy sám ste na tomto poste osem, deväť mesiacov. To vám nikto neodopiera, ale zase na druhej strane povedzme si, že neprišli ste do toho úplného neznáma. Ste na politickej scéne dlho, sledujete túto tému a dokonca tým, že bolo poukazované na tento problém už aj v minulosti a v roku 2014 sám pán štátny tajomník Stromček povedal, že má ambíciu vykúpiť, keď sa už bavilo o tomto obchvate, už sa pripravoval projekt, že má ambíciu vykúpiť pozemky do konca roka 2015. Nepodarilo sa to. Potom korigoval, toto ministerstvo korigovalo toto vyjadrenie a minulý rok, takto pred rokom povedalo, že tú ambíciu má a že to stihne do konca roka 2016. Bolo viacero vyjadrení aj z ministerstva, ktoré ubezpečovali, že neni sa čoho obávať. Napriek tomu, že na to poukazovali, či už my, kolegovia z opozície, či už kolega Maroš, ja osobne, alebo kolega Ivan, kolegyňa Kiššová a ďalší, tak na to poukazovala aj odborná verejnosť, ktorá dokonca ešte pred podpisom tejto zmluvy varovala, že tu bude problém s výkupom pozemkov. Stavať to do roviny, že máme tu 11-tisíc zmlúv a toto je posledných 10, okej, však rozumieme tomu. A opäť prízvukujem, že nikto z nás nie je za to, aby štát bol vydieraný alebo aby bolo neefektívne nakladané s verejnými prostriedkami. Práve naopak, o to viac ale musíme sa naozaj na to pozrieť zodpovedne. My sa musíme pozrieť, ako toto vzniklo, prečo to vzniklo a ako sa takýmto krokom už v budúcnosti vyhýbať. A to je to, čo vám tu dnes komunikujeme a to je to, čo sme aj na výbore nejako nepočuli, vašu spätnú väzbu na to, že áno, počujeme, vidíme, tuto my vidíme, kde došlo k zlyhaniu ľudského faktora, vyvodíme z toho takú a takú zodpovednosť.
Pretože naozaj tu sa idú udiať dva precedensy, jeden je precedens tých práv, o ktorých hovorila aj kolegyňa Kiššová, a druhý je manažérsky precedens. Pretože keď si zoberieme naozaj ten rok 2014, dnes je rok 2017, to sú tri roky, tri roky na toto bolo poukazované, bola tu táto hrozba. Dokonca bola podpísaná zmluva s medzinárodným konzorciom, ktoré robilo poradenstvo pri uzatváraní tejto zmluvy. A taktiež celá táto zmluva bola teda podpísaná na maximálnu výšku 6,1 mil. eur bez DPH, ktorej súčasťou bolo aj práve odhadnutie tohto rizika, a toto konzorcium poukázalo na toto riziko, že tu bude. Čiže zaplatili sme v nejakom balíku za to, aby nás niekto upozornil na toto riziko, a teraz sme neuposlúchli tú radu, ktorú sme dostali, a hrozí nám ďalšie platenie práve preto, že sme si zaplatili radu a neuposlúchli sme tu radu. Takže tri roky verzus tri dni, toto je manažérsky precedens úplne akože zlyhania, zlyhania manažérskeho prístupu. Nie je tu žiadna verejná diskusia, ktorá by mala byť pri takomto, ani odborná diskusia, keď sa ideme baviť o nejakých riešeniach, ktoré majú naozaj zásah aj do budúcnosti konania vôbec vládnej moci.
Ďalej, keď sa vrátim ešte k tým efektívnym riešeniam dopravy, tak naozaj každý, predpokladám, na Slovensku chce, aby Slovensko malo kvalitnú infraštruktúru. Máme tu vzory v západnej Európe alebo vo vyspelých ekonomikách sveta, kde vidíme, že tá infraštruktúra sa dá dobre vybudovať, že tie riešenia fungujú. Tečú nám sem eurofondy práve na tento účel, ale mám pocit, že, a my naozaj tieto riešenia potrebujeme ako soľ, ale to, ako tečú na Slovensko a akou rýchlosťou sa tieto riešenia dostavujú a akým spôsobom sa tieto riešenia dostavujú, tak to skôr vyzerá, že tečú do potrubia zvaného trativod, že naozaj to, čo sa naozaj použije pre najefektívnejšie riešenie, je podstatne menej a veľa odchádza, žiaľ, do neefektivity, ktorého príkladom je práve aj dnešný deň a včerajší deň a spôsob, akým prichádzate teraz do parlamentu, aby sa táto patália vyriešila.
Sám ste povedal na výbore, že nevieme momentálne vyčísliť škody, ktoré môžu nastať. Čiže je tu teraz taký nepomer, na jednej strane hovoríme, je to dôležité, superrýchlo to musí byť, lebo tu hrozia veľká škody, na druhej strane hovoríte, že škody nevieme vyčísliť, lebo vyčíslime ich, až keď to bude dostavané, lebo, žiaľ, tak je ten proces nastavený. To, že sa tu poukazuje naozaj dlhodobo na vôbec systém výkupu pozemkov, to, že je to nastavené, že vykupujeme za cenu stavebných parciel, že nepostupujeme ako v zahraničí, kde sa dáva orná pôda, náhradná orná pôda za ornú pôdu, ktorú používame na stavbu takýchto dôležitých národných projektov. Ale my nie, my ideme cestou stavebných parciel, ľuďom robíme vlastne LOTO, lotériu, kde môžu vyhrať. Automaticky to dáva priestor pre špekulantov a automaticky to odsáva peniaze zo štátneho rozpočtu, nemalé peniaze zo štátneho rozpočtu. Prepáčte, 400 mil. eur za výkup pod obchvatom je nehoráznosť, keď vieme, že tento pozemok by mohol stáť 65 centov za ornú pôdu za meter štvorcový a stojí 12,60. Prepáčte, 2000 % rozdiel? Áno, budeme sa tu tváriť, ako to robíme efektívne, šikovne, my sme úžasní. Prepáčte, 400 mil. eur pri krvácajúcom zdravotníctve, pri krvácajúcom školstve, pri štrajkujúcich učiteľoch, ktorí takúto čiastku požadujú za obdobie štyroch rokov! Ale nie, my necháme to tak. Pritom už od roku 2000, ja neviem, koľkatého, však 2007 bol pekným príkladom, sa dalo konať a vedieť, že toto mementum tu bude, že my budeme musieť stavať infraštruktúru a že chceme predísť tomu, aby špekulanti nás mohli vydierať.
Takže čo na to povedať? Opäť hasíte na poslednú chvíľu, prídete na výbor, aby sme s vami spolupracovali, súcitili. Áno, súcitíme, ale nevidím známku toho, že by ste vy dokázali uznať, a teraz myslím vláda, ministerstvo, svoj podiel viny, nezodpovednosť správania v tom, ako ste k tomuto pristupovali. Nevidím žiadnu nejakú legitímnu obhajobu toho a nevidím ani vyvodenie zodpovednosti. Takže mne to pripomína opäť po januárovom chaose s energiami a následných legislatívnych zrýchlených konaniach, ako hovoril aj kolega Galek, ďalší, ale o to ešte výstrednejší skutok zo strany vlády, a ako naozaj možno už len čakať, čo ďalšie príde. A pre mňa to jasne komunikuje to, že, že či už tento rezort alebo vôbec konanie vlády je nesystémové, je nekoncepčné, je chaotické a v konečnom dôsledku úplne stráca akúkoľvek dôveru v to, že by vláda mala záujem veci riešiť v prospech ľudí. Že skôr sa tu skôr natíska tá, že to je, že vláda rieši problémy v prospech vybranej skupiny ľudí a riešenia napriek tomu, že by mohla, lebo tu na Slovensku máme odborníkov, ktorí by vedeli k tomu dať stanovisko, vedeli by sme pozvať odbornú verejnosť na to, aby naozaj tie riešenia boli kvalitné, aby, tak ako som aj hovoril, sa nemodelovalo následne, po tom, ako sa niečo nakreslí a potrebujeme vytvoriť model na to, aby sme obhájili tieto projekty. Veď toto je úplne nonsens. Toto je nonsens a plytvanie zdrojmi, ktoré nám sem zatiaľ tečú a už potom nebudú, a budeme sa s tým musieť pasovať. Vytvára sa tu proste diera, sekera, akokoľvek to nazveme, pre ďalšie generácie, ktoré sa s tým budú musieť popasovať a premrhávame šancu, ktorú tu máme. Či už je to ekonomický rast, konjunktúra, ktoré sa v našej ekonomike nachádza, alebo podpora eurofondami, ktoré, ktoré momentálne máme.
Takže mne je to len veľmi ľúto, že sa musíme takýmto spôsobom o tom baviť, že musíme tu pozerať na rozliate mlieko. Samozrejme, všetci by sme ho chceli najradšej vyriešiť, túto situáciu, v prospech občanov, ale naozaj, tak ako aj kolegovia hovorili, my vo vás tú úprimnú snahu nevidíme, že by ste to chceli v prospech občanov. To, to hovorím úprimne. Howgh, nemám viac čo povedať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán kolega Heger, ďakujem za tvoje vystúpenie. Spomínal si aj alternatívy, s ktorými sa ministerstvo dopravy príliš nezaoberalo. Inštitút INEKO dával do pozornosti a stále dáva aj oveľa lacnejšie riešenia, ktoré z hľadiska občana citeľne zlepšia jeho situáciu. Tak možno pre takú pozitívnu inšpiráciu, pán minister, vypočujme si pár bodov, že ktoré to sú. Zvýšenie plynulosti dopravy na Prístavnom moste novým pripojením z Einsteinovej ulice na diaľnicu ešte pred mostom. Rozdelíme tak silnú dopravu z Petržalky. Zatraktívnenie MHD, obmedzenie zbytočných zdržaní autobusov na križovatkách. Poviete áno, ale však to je mesto, to je župa. Prierezová práca. Zatraktívnenie verejnej osobnej dopravy v celom regióne. Kratší interval prímestských vlakov, lepšia nadväznosť župou dotovaných autobusových liniek. Alebo zlepšenie možnosti bezplatného parkovania áut, bicyklov pri železničných staniciach a zastávkach v regióne. A títo analytici hovoria, že tieto opatrenia pomôžu oveľa lepšie plynulosti dopravy v hlavnom meste ako obchvat, o ktorom sa tu dlho bavíme a ktorý bude veľmi drahý. Možnože ešte tak, čo vidím naozaj, dobrým príkladom z môjho pohľadu by bolo, pozrieť sa a stretnúť s kolegom z Maďarska a pozrieť si, ako riešili Budapešť. Tam naozaj tieto spomínané opatrenia vidno aj reálne v praxi, ako fungujú. Ďakujem.

Ďakujem za slovo a ďakujem kolegovi Hegerovi za jeho príspevok. Myslela som si, že len mňa ako novú poslankyňu, ktorá som tu jeden rok, prekvapuje táto rýchlosť, ale vidím, že aj starší skúsení poslanci hovoria o tom, že je to naozaj nevídané. A tak už len naozaj 5 dní, za 5 dní prijať zákon, tak, prepáčte, prepáčte, ako občan a teraz už aj ako poslankyňa si myslím, že to je nehoráznosť a obrovské babráctvo. A tak len očakávam teraz od pána ministra odpovede na všetky otázky, ktoré mu položili rečníci v rozprave. Naozaj budem pozorne počúvať.

Ďakujem pekne. Ja len krátko. Toto má byť udržateľný rozvoj na rezorte dopravy? Toto má byť udržateľný rozvoj pre ďalšiu generáciu, ktorá príde po nás? Ja si to takto nepredstavujem. Takže otázka aj na pána ministra, povedzte mi, ako si predstavujete udržateľnosť vývoja na vašom rezorte? Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Ja už len na záver, pán minister, aj v súvislosti s dlhovou brzdou. Odbrzdiť dlhovú brzdu je niečo, čo je otázka kompetentnosti, schopnosti a zároveň aj dôvery. Moja otázka na vás: máte pocit, že práve po takomto konaní preukazujete, že ste dobrý správca, ktorému je vhodné odbrzdiť dlhovú brzdu? A ja by som bol naozaj rád, pán minister, ak by ste vystúpili ešte v rozprave a nie v záverečnom slove, aby sme mohli na vás reagovať aj možno s faktickými poznámkami a položiť vám dodatočné otázky. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené poslankyne, poslanci, dovoľte, aby som reagoval na to, na tie veci, ktoré tu odzneli. Dovolím si povedať v krátkosti a trošku aj do histórie tohto projektu.
Keď sa začínal tento projekt, to bolo pred asi siedmimi, ôsmimi rokmi, keď sa kreslili trasovania, keď sa robili EIA nie na jeden úsek, na minimálne dva úseky a vybralo sa toto trasovanie, ktoré teraz tu máme pred sebou. Po postupe času ja som bol tiež poslancom, bol som štátnym tajomníkom ešte za Radičovej vlády, keď som nejakým spôsobom do popredia dával oddelenie R7-ky a D4-ky od seba, vláda odišla, vláda prišla, spojili to, spravil sa z toho jeden PPP projekt na spojenie D4, R7. Ale tu zas treba povedať, že tento PPP projekt bol ocenený v Londýne, že najlepší projekt – a teraz ja nemám to prečo spochybňovať – v Európe, ktorý tento rok išiel, dostal to ocenenie, nemám to prečo spochybniť.
Začali sa procesy, pri procese, samozrejme, hádzali sa miliardy. Pán poslanec, sám dobre viete, 4,5 mld., predražené 2,5 mld., vlastne, pardon, 4,2 mld., potom sa vypísala súťaž, súťaž ukázala, že je to 1,9 mld., ročne platíme vlastne po dobu 30 rokov, po ukončení stavby budeme platiť 67 mil. každým rokom. Samozrejme, ja neviem spochybniť túto súťaž, či bola dobrá alebo nie, ale na základe odhadov, ktoré boli odhadnuté na 4,5 mld., si myslím, že tá súťaž prebehla, ako prebehla a bola vyhodnotená najlepšia ponuka, ktorá doniesla túto cenu.
Čo sa začalo? Začali sa procesy, ktoré, bez toho nemôžme ďalej existovať, či to boli vyvlastnenia, či to bolo, výkupy, a samozrejme došli sme do dnešnému stavu, ktorý som dostal na ministerstve, bolo dokopy vykúpené 99,5 % pozemkov. Či vykúpené, či vyvlastnené. Samozrejme, ostalo tam 0,5 percenta, ktoré je teraz problém na tejto ceste. A poviem prečo.
Áno, súhlasím s tým, čo povedala pani Kiššová, že mohli by sme tam, uvedené práve tie dopady na naše financie, ktoré tam musíme zainvestovať. Do dnešnej doby sa vyplatilo 310 mil. za výkupy pozemkov pod diaľnicou R7, D4. A hneď by som sa tu zastavil. To stále hovoríte, že zverejnite, koho sú to, kto je v tom. Prosím vás pekne, ak súd vydá rozhodnutie, a vy ste povedali, prečo to nemusí NDS-ka zverejňovať, ak súd vydá rozhodnutie, že zverejníme mená, druhý deň začneme zverejňovať na NDS-ke. Ale treba povedať, z toho sa my nedozvieme, kto sú tí krútiči na tej diaľnici, pretože ich mená tam ešte nebudú, lebo nie sú práve tu s týmto procesom dokončení. A tí nás brzdia. Vy hovoríte, aj o tých menách budete počuť, ktorí sú nejakým spôsobom vyvlastnení, dohodol na základe súdnoznaleckých, súdnoznaleckých odhadov, dohodli sa, vykúpili a sú uzavreté tie procesy. Ale vy z toho nikdy sa nedozviete, tí, ktorí nie sú a nejakým spôsobom nás tlačia do toho, že majú svoje vlastné súdnoznalecké odhady. Samozrejme, hovoril som s pani ministerkou spravodlivosti, ak dokončíme tento proces, budú tí súdni znalci bratí na zodpovednosť, pretože nemôže byť rozdiel medzi 20-eurovým posudkom a 120-eurovým posudkom kóšer. Jednoducho o to ide.
No a teraz čo sa môže stať? Ak my ideme s dohodou, čo nechceme, pretože dohoda, je tá možnosť, forma, ale nejdeme, lebo tam štát zaplatí 55 mil. pre necelých 10 osôb, ktoré majú tam svoje pozemky, potrebujeme ich, lebo sú pod cestou. Už ste hovorili, prečo sú pod cestou. Vieme, prečo sa dostali pod cestu, pretože mali informácie. A ja nie som Sherlock Holmes, aby som skúmal teraz, kto vydal pre nich informácie. Nechcite odo mňa. Ja musím teraz riešiť situáciu, jaká tu je na stole.
Na druhej strane poďme ďalej. Čo sa udeje? Päťdesiatpäť miliónov neni pre mňa prijateľná cena, aj keď tu stojím poslednýkrát. Nikdy v živote im to nevyplatím. Čo môžem spraviť ďalej? Áno, samozrejme majú nárok na základe nášho súdnoznaleckého posudku, teraz neviem, na ten úsek, lebo všade sú inde tie posudky, je nejaký vzorec spravený, na základe čoho sa odrážajú súdni znalci. Samozrejme môžu, určite tam bude ešte 20-miliónový náklad, alebo 19, 18, neviem posúdiť, že koľko je tam metrov štvorcových, čo chceme vyvlastniť. Ale nie je to 55 miliónov a bude to na základe toho, čo dostali aj tí ostatní, ktorí nekšeftovali, a sú tam tí, ktorí bývajú v tých obciach a predali to, dohodli sa, dostali za to peniaze. Jak ja, jak ja poviem týmto, že im som, posledná, vo finále vyplatil 55 mil. preto, lebo, lebo sme sa, potrebovali sme to? Preto je tento zákon nutné spraviť.
A ja súhlasím s vami, je to rýchle konanie, áno. A prečo? Práve preto, lebo čas nás tlačí. Prečo nás tlačí tlač (pozn. red.: správne má byť – "čas")? Lebo máme podpísanú koncesnú zmluvu s koncesionárom, ktorý, hovoríme, že dal dobrú cenu, vyhral túto súťaž. Ale koncesionár chce začať stavať. Mne nie je jedno, kedy začne koncesionár stavať. Stavať môže vtedy, keď bude mať stavebné povolenie. Kto vydáva stavebné povolenie? Ministerstvo vtedy, keď má právny vzťah k pozemku. A jediný právny vzťah k pozemku u nás je to, že je pozemok vykúpený, vyčistený. Vtedy môžme vydať stavebné povolenie. Ideme touto cestou. A preto ja súhlasím s vami, že máte problém s tým, že to ide do, do veľmi rýchleho konania, ale ja už nemôžem čakať dni, mesiace, týždne na to, aby som vysporiadal pozemky. Museli sme zaujať radikálny spôsob vyvlastnenia a s týmto teraz pôjdeme.
Pretože – a nie je pravda to, že tento, táto novela zákona, zákon je protiústavný, to, čo hovoril pán Dostál – vám môžem povedať, na tomto znení, ktoré máte pred sebou, spolupracovali ministerstvo spravodlivosti, Úrad vlády, doprava a súkromná spoločnosť. Preto som zvolil túto možnosť, aby tam boli všetky, právnici z rezortov, ktoré som vedel získať k tomu, aby sme toto spravili kóšer. Nie je pravda, teraz hovoríte, že to je protizákonné. Odkiaľ viete, že je to protizákonné? My sme tie úlohy, ktoré pri prvom tomto, tvorbe tohto zákona, to povedal aj pán poslanec na výbore, keď tvorili ten zákon, áno, Ústavný súd vydal nejaké opatrenia, ktoré tam nemali byť. Nie sú tam tie opatrenia. Že to bude posudzovať Ústavný súd? Nemám s tým problém, ja verím tomu, že tento zákon nie je protiústavný. A je robený práve na model, čo ste vy povedal, pán poslanec Fecko, je práve robený na nemecký model. Aj tam existuje to. Vy sa nemôžte donekonečna odvolávať v tom a máte právo na svoj pozemok, ale môžte to podať na súd. A súd, nejde o to, že vy ho vyvlastníte, im nejde o vyvlastnenie, im ide o cenu a ja chcem, aby súd rozhodol o cene. My mu navrhneme cenu, ale medzitým môžme robiť na, na, na tom pozemku, ktorý potrebujeme, a on môže sa súdiť. Samozrejme, druhá inštancia tam je. On to môže celý proces dať na súd, ale bude sa každý súdiť o cenu, ktorá mu v tomto momente, čo dáme my ponuku a čo sme dávali doteraz, 5-tisíc ľuďom to vyhovelo, alebo 5, a im to nevyhovuje. Tak riešenie tu treba takéto hľadať.
Veľmi drahý obchvat, o tom som hovoril. Pán Marosz, vy stále tu, nehnevajte sa, ale hovoríte o Triblavine, hovoríte o kolektoroch. Bol ste u mňa, prosím vás pekne, ja nie som konfliktný človek. Povedal som vám, čo s tými kolektormi vieme spraviť. Spravíme vám predprípravu, ktorá sa dá, a kolektory nech stavia, kto chce, lebo to je župná cesta. Nehnevajte sa, to je moje vyjadrenie, za tým si stojím, lebo všade by mohli prísť a vydierať, keď nepostavíte nám kolektory. A ja neviem, kto stojí za tými pozemkami, ani ma nezaujíma. Ja určite nie. Prečo by som mal ja stavať kolektory práve tu v Bratislave? Prečo by som ich nemohol v Žiline, v Košiciach, v Prešove? Jednoducho nehnevajte sa, miliardu, viac ako miliardu eura sme investovali do infraštruktúry v Bratislave.
Hovoríte o napojení D4, D1-ku. Áno, keď som povedal, že ja som oslovil podľa môjho najlepšieho vedomia a svedomia odborníkov, ktorí robia niečo do dopravy, oslovil som ich šesť. Oni povedali, že to riešenie nie je také dobré ako rozšíriť na šesťpruh diaľnicu D1. Prečo by som mal tu všetko spochybňovať? Keď dáme hocijaký návrh, všetko spochybňujete, všetko nie je dobré. Áno, ja viem, že sú chyby, ja sa ich snažím nejakým spôsobom eliminovať, ale nemôžem všetko. Nechcite odo mňa, aby som, aby som každému vyšiel v ústrety v tom, že takto sa rozhodlo, a tu budú kolektory a tam bude nie trojpruh, ale osempruh alebo hocičo iné. Jednoducho to nie.
Samozrejme, čo tu ešte, vrátim sa k tomu pôvodnému ale, pretože to je dôležité. Čo sa môže stáť na D4-ke? My neodovzdáme stavebné pozemky koncesionárovi, lebo týchto pár ľudí nás vydiera. Čo sa stane? Čo sa môže stáť? Samozrejme, to, čo povedal pán Heger, že jednoducho teraz nám, máme dobrý vzťah ku koncesionárovi, lebo tieto veci neustále komunikujeme, aj o dva týždne s nimi sedíme, pretože, a treba povedať, aj oni majú problém, pretože nemajú všetky projekty pre stavebné práce, lebo to je žltý FIDIC. Na druhej strane ale však my keď tento proces neukončíme čo najrýchlejšie a budeme sa dohadovať, čo sa teraz deje, neustále sa odvolávajú ľudia na prokuratúru, na súd, a toto chceme eliminovať. Môžu sa odvolať na súd a bavme sa o cene. Ale my chceme stavať, pretože keď neodovzdáme stavebné povolenie, a teraz nechcem ja hovoriť, prečo neboli stavebné povolenia doteraz, neboli, mňa to v tomto momente nezaujíma. Ja chcem, aby sme čistotne tento proces odovzdali koncesionárovi, aby mohol začať stavať, a nenaťahovali čas. A potom v tom prípade podľa môjho názoru nebude porušené žiadne právo podľa Ústavy Slovenskej republiky občanov.
A ešte poďme do toho. Samozrejme, koncesionár – vy chcete, povedzte, jaké sú dopady – nemôže povedať, lebo on chce ukončiť toto dielo načas, čiže tak jak má koncesnú zmluvu podpísanú. Ak ju nedokončí načas, samozrejme nás upozorňuje už teraz, že nemáme stavebné povolenie, nemôžme začať stavať a v tom prípade, keď dielo nedokončíme načas, na základe týchto argumentov vtedy môže vyčísliť, koľko je to preňho nejakým spôsobom viac peňazí. Aby som dobre rozumel. Ale prečo? Pretože jednoducho banky napočítajú jemu percentá, končia mu peniaze, ktoré môže použiť. On nepoužíva peniaze, ktoré má zagarantované v banke. Ja nie som bankár, ale vy asi lepšie viete, tam sú tie percentá, ktoré potom banka môže započítať za to, že neberie tie peniaze, ktoré má asi niekde v úschove, tak by som veľmi veľmi jednoducho povedal.
Pán Simon, tých ľudí, sám mám so sebou, čo ja zakryť na seba (vyslovené s pobavením, smiech v sále). Ale poviem vám jednu vec, vy sám dobre, pán Simon, vy sám dobre viete, že, hovoríte obchvat Nové Zámky, to je zase jeden šláger, ideme stavať R7-ku, obchvat, či južný, či severný. Pán Simon, boli spravené EIA aj na južný obchvat, aj na severný ochvat, vyšiel z EIA, z EIA vyšiel severný obchvat Nových Zámkoch lepšie. Teraz zas mám posúdiť EIA, posúdiť, posúdiť, aby vyšla ináč EIA, južný obchvat? Aj ja by som ju chcel stavať južným obchvatom, to trasovanie, R7-ku, lebo má to logiku, čo hovoríte, ale sú tam určité pochody, postupy, ktoré ja nemôžem preskakovať a povedať, že tak to bude, "lebo". A dostaneme sa sem do toho konfliktu. Ale, samozrejme, to riešenie, súhlasím, je lepšie, bolo by lepšie, robím na tom. Možno, že keď to prestaneme nejakým spôsobom tu napádať alebo robiť, niečo sa s tým dá spraviť, ale je to sklz minimálne iks rokov. A to nechceme, pretože ak má byť kontinuita, stavanie diaľnic, to je, poviem príklad, to je také isté, jak stavať, začínali stavať Budimír – Bidovce, ak nebudeme pokračovať, Košické Oľšany – Šaca, zas sa tam odtiaľ odsťahuje, samozrejme, ten, ktorý tam robí, a zas tam musí niekto nasťahovať, kto to vytendruje. Nie je to dobrá vec.
A preto hovorím o dlhovej brzde. Aj to ste tu vy s tým, pán Heger, vy spomínal. Ja hovorím, je to možnosť riešenia. Vy v parlamente zvážte, ale potrebujeme tak postaviť, keď budeme chcieť otvárať dlhovú brzdu a vy s tým budete súhlasiť alebo nesúhlasiť, tak musíme vyšpecifikovať všetky tie stavby, ktoré by mali zapadnúť do tej dlhovej brzdy spoločne. A potom ich viete odkontrolovať v Národnej rade, že ktoré sú tie stavby, koľko sa tam minulo peňazí a či to má vôbec súvislosť. Nestavajme diaľnicu kúsok tam, lebo tam, poďme nejakým jednotným princípom. Aby bol prehľad o tom, čo chceme stavať, koľko to stojí a koľko to chce času. Jednoducho to v krátkosti na tie otázky, čo ste mali.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)