Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, som nesmierne rád, že zákony o pôde, o vlastníctve vyvolávajú takúto diskusiu v Národnej rade. Dovoľte, aby som ako poľnohospodár, sedliak a ten, ktorý väčšinou týchto zákonov aj vtedy, keď išli prvýkrát do Národnej rady, prijímal a predkladal, vyjadril sa k tomuto návrhu zákona. Budem sa snažiť vyjadriť maximálne odborne, pretože ja si myslím, že táto otázka nie je ani takou otázkou politickou ako odbornou a tu musíme naozaj politiku pri pozemkovom práve dať bokom.
Nedá mi, aby som nezareagoval na kolegyňu Zemanovú, ktorá tu predkladá pozmeňujúci návrh, že má sa to týkať vysporiadania pozemkov pod stavbami poľnohospodárskych družstiev, ktoré majú, boli skolaudované alebo sú zlegalizované. Toto je jeden z tých názorných príkladov nepochopenia pozemkového práva a vývoja pozemkového práva. Toto nie je možné vykonať v slovenskom právnom poriadku. Nie je možné vykonať preto, lebo stavebný zákon, ktorý ešte dnes platí, ukladal v tom čase, v 50. rokoch, že stavby pre účely poľnohospodárskeho a lesného hospodárstva je možné stavať bez stavebného povolenia. Toto je zákon platný z roku 1950, ´51, ´52, ´53, keď sa zakladali poľnohospodárske družstvá, riešili sa lesné majetky, toto bol právny predpis Slovenskej republiky a platilo to bez obmedzenia.
To znamená, že dnes, áno, boli tu snahy, aby sme ukladali farmárom, aby si to vysporiadali, aby to dostalo súpisné číslo. V mnohých obciach majú súpisné číslo, ale nemajú kolaudačné rozhodnutie, tie stavby nie sú zlegalizované. 99 % poľnohospodárskych stredísk na Slovensku nie je vysporiadaných. To znamená, že do roku 1991 bolo možné postaviť pre poľnohospodárske a lesné hospodárstvo akúkoľvek budovu bez stavebného povolenia. A dnes hovoriť, že toto nebudeme zohľadňovať, je asi nemožné, pretože štát a táto Národná rada, zákony, ktoré tu platili, vytvárali iný systém. To znamená, že my musíme ten systém, ktorý na Slovensku je, a ten aktuálny stav musíme zohľadňovať. Preto to spomínam, lebo budem to uplatňovať, moju pripomienku, aj k tomuto návrhu zákona, ktorý; zákonov, súbore zákonov, ktoré tu sú.
Dovoľte, aby som sa najskôr vyjadril k zákonu o lesoch. Zákon o lesoch bol prijatý v roku 2005. Keď sme ho prijímali, tak sme sa snažili vo všetkých jeho ustanoveniach zohľadniť to, že 50 % lesného územia na Slovensku je vlastnené súkromnými osobami, právnickými osobami a nie štátom. Preto sme v skutočnosti pri § 40 (súčasť programu starostlivosti o lesy a úhrada nákladov na jeho vyhotovenie) sme v § 1 (pozn. red.: správne malo byť "v odseku") hovorili, že "program starostlivosti o lesy je nástrojom štátu, vlastníka, správcu a obhospodarovateľov lesa na trvale udržateľné hospodárenie v lesoch". Čuduj sa svet, dnes ministerka predkladá návrh, kde z tohto paragrafu ideme vypustiť vlastníkov, správcov, obhospodarovateľov lesa a ideme to preformulovať, že je to "nástrojom štátu na zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch". Kladiem si otázku, prečo treba z tohto procesu vypustiť toho, kto hospodári v lesoch, a vlastníka. Ako to trvalo udržateľné hospodárenie musí byť záujmom aj vlastníka. Plány starostlivosti o lesy sú právnou úpravou nižšieho stupňa ako zákon.
Pani ministerka, pred pár týždňami bolo zverejnené, že na území TANAP-u dochádzka alebo riadenie spravovania TANAP-u nie je v súlade so zákonom, pretože vyhlášky vydané ministerstvom životného prostredia sú neplatné. Stali sa neplatnými preto, lebo Ústavný súd ich zrušil preto, lebo obmedzovali vlastnícke práva na základe nižšej právnej normy, ako je zákon. To, čo vy týmto paragrafom idete zaviesť, je, obmedzíte vlastnícke práva a dávate to nie v zákone, ale v pláne starostlivosti, čo je oveľa nižšia právna norma, ešte nižšia ako vyhláška ministerstva životného prostredia v prípade TANAP-u. Preto apelujem na vás, aby ste prehodnotili tento svoj postoj minimálne v tomto paragrafe tohto zákona, lebo nie je žiadne opodstatnenie, aby sme z procesu schvaľovania plánu starostlivosti o lesy, jeho ekonomické a hospodárne využitie aj z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja vynechali vlastníka a toho, kto tam momentálne hospodári. Ako toto je výmysel úradníka, ktorý, prepáčte za výraz, nemá les a ani nevie, že z toho treba platiť dane, lebo ako vlastník je povinný platiť dane, ale vy mu zakážete, že nemôže mať z toho osoh, resp. či bude mať osoh a aký, k tomu sa nebude môcť v procese schvaľovania plánu starostlivosti ani vyjadriť.
Teraz poďme sa pozrieť na samotný zákon o pozemkových úpravách. Pozemkové úpravy, tak ako kolega Fecko povedal, boli vymyslené, uplatnené za cieľom usporiadania, scelenia pozemkov. Pani ministerka, povedali ste, že; vo svojom úvodnom vystúpení, že ale pozemkové úpravy a scelenie nezabráni ďalšiemu drobeniu. Áno, keď sa chceme pozrieť na pozemkové právo, tak by sme mali povedať, že musíme zmeniť aj občiansky zákon o dedení, kde je treba povedať, že vlastníctvo mimo intravilánu obce, teda poľnohospodárska a lesná pôda v extraviláne, sa bude dediť iným spôsobom. Buď parcela, alebo hodnota, ale nebudeme deliť každú parcelu na počet dedičov, lebo tým pádom keď my teraz scelíme 20 parciel do jedného, pri najbližšom dedení z neho urobíme zase štyri. A za 10 – 15 rokov ešte nedôjdeme ani na koniec pozemkových úprav a prvý kataster, ktorý sme scelili, budeme mať taký istý rozdrobený, aký sme ho mali pred dvadsiatimi rokmi.
Zjednodušené pozemkové úpravy, to, čo spomínal pán kolega Fecko, že je možné uplatniť pri usporiadaní majetku obce, keď sa na to pozriem, že v koľkých prípadoch to bolo úspešné, tak musím povedať, že na jednej ruke to môžem spočítať. Preto, lebo je to nefunkčný mechanizmus. Ako v rámci pozemkových úprav je možné riešiť pozemky, ktoré sú hodnotovo totožné alebo porovnateľné. Cintorín z hľadiska vlastníka, ktorý pod ním má pozemok a cintorín, povinnosť zabezpečiť hrobové miesta alebo teda správu cintorínu má zabezpečiť obec, je pre vlastníka zdroj príjmu. Je to zastavané územie, chce za to oveľa väčšiu hodnotu, než hodnota je len poľnohospodárskej pôdy. Keď sa pozrieme na rómsku osadu, je to zastavané územie – či legálne, alebo nelegálne –, rovnaký prípad je aj poľnohospodárske stredisko, pre vlastníka to znamená, že to územie je hodnotnejšie, preto lebo tam niečo je a keď štát chce, aby to zamenil, tak prečo za takú istú hodnotu. Pozrime sa na zámenu tých pozemkov v centre Bratislavy, ktoré zamenilo ministerstvo vnútra. Nie je problém, že nezamenil hodnotu za hodnotu, ale, ktorú dostal, to by, tá hodnota by bola ako využiteľná? To je tento istý prípad.
Preto chcem dať procedurálny návrh vrátiť tento návrh zákona predkladateľovi na prepracovanie. Súhlasím s tým, že pozemkové úpravy, je treba vysporiadať pozemky pod rómskymi osadami alebo v iných prípadoch, ale musím povedať, že na to existuje v zmysle zákona, zákonov Slovenskej republiky inštitút v rámci zákona o katastre nehnuteľností, ktorý rieši zámenu pozemkov. Prijmite novelu alebo osobitný zákon na umožnenie zámeny pozemkov, lebo čo vy dneska robíte? Nesceľujete pozemok. Vy poviete, že na tomto území, kde je rómska osada, vyhlásite verejný záujem a za to obec, štát poskytne náhradný pozemok. To znamená, že vy ich idete takto zameniť alebo im dáte náhradu. Tak to nenazývajte, že scelíte pozemok, lebo vy ich nesceľujete, vy dáte vlastníkovi pod rómskou osadou iný pozemok. Pozemkové úpravy sú o tom, že ja v tomto katastri, v tejto parcele mám 20 parciel v jednom hone a z tých 20 parciel v jednom hone sa mi stane jedna parcela. Toto sú pozemkové úpravy, v krátkosti povedané. Alebo peniaze, ale potom to je kúpa toho pozemku pod rómskou osadou, ale potom nesnažme sa, ja chcem len apelovať na vás, nesnažme sa nazývať pozemkovými úpravami to, čo pozemkové úpravy nie sú.
Ja súhlasím s cieľom, že to treba vyriešiť, lebo to nie je možné donekonečna nechať, len si povedzme, že je to verejný záujem a štát je ochotný sadnúť a je ochotný zaplatiť. Zaveďme rovnaký prístup pre každého, pre každú osadu, aby vlastníci vedeli, že keď to predám pre štát, tak viem za to dostať takúto hodnotu a koniec, tak to je vysporiadané. Máš dve-tri možnosti a hotovo, ale nesnažme sa, lebo v rámci pozemkových úprav nie je otázka výkupu tých pozemkov, nie je otázka zámeny tých pozemkov, to je zlé pochopenie ideí pozemkových úprav, tak ako boli uvedené do praxe.
Teraz dovoľte, aby som sa vyjadril k zákonu 504 o nájme. Kolegyne, kolegovia, musíme sa vrátiť opäť do minulosti. Keď sa zákon 330/´91 prijímal, tak mal, obsahoval aj § 15, ktorý umožňoval domnelým vlastníkom, vlastníkom na základe rozhodnutia vtedajšieho okresného úradu, odboru pozemkového vydať náhradný pozemok do dočasného užívania. Tento paragraf bol hojne využívaný v rokoch ´93, ´4, ´5, ´6. To bolo to obdobie, keď každý si bral svoju pôdu naspäť, veľké družstvá nevedeli im vydať pôvodné parcely, tak im vydávali scelené. Mal si 5 hektárov v katastri, tu si dostal 5 hektárov, hospodár si. Do doby usporiadania pozemkových úprav. V roku 2007 ale prišla prvá Ficova vláda a tá povedala, že § 15 zo zákona zruší. Desať rokov my nemáme v zákone § 15 náhradný pozemok. S týmto faktom sa poľnohospodári vysporiadali spôsobom: užívam pôdu tu, užíva druhý tu, tu je pôda niekoho vlastníka v parcele E, teda švík, to sú tie naše slovenské švíky, tak podpíšem zmluvu na tieto pozemky, druhý zase na tieto pozemky. Žiadna náhrada neexistuje. Za 10 rokov sa s tým spoločnosť, poľnohospodárska komunita, vysporiadala.
Vy dnes idete dávať do zákona o nájme opäť § 12b, ktorým hovoríte, že uznávate, uznávate náhradné pozemky, ktoré boli vydané a podľa vtedy platných zákonov mali zostať v platnosti, lebo ich nikto nezrušil, čo je pravda, ale život sa s tým vysporiadal, pretože za tých 10 rokov neexistovali náhradné pozemky. Existuje rad súdnych rozhodnutí, kde toto nepatrilo, a dnes každý sa správa podľa toho. Darmo tu je vydaný náhradný pozemok s rozhodnutím okresného úradu z roku 1995, keď ja tam mám vlastníctvo švík, je to moje, a dnes mi zavediete, že opäť to existuje. Po desiatich rokoch vytvoríte v systéme užívania poľnohospodárskej pôdy totálny chaos.
Súhlasím s tým, že by mal byť, mal existovať inštitút náhradných pozemkov, ale už v zmysle § 15 alebo v ponímaní starého § 15 zákona 330/1991 už ho nie je možné opätovne uplatňovať. Keby sa to nanovo nadefinovalo, že je možné, aby užívateľ poľnohospodárskej pôdy a vlastník sa dohodli aj s odsúhlasením obvodného úradu odboru pozemkového, že sa poskytne náhradný pozemok, pretože je to lepšie a praktickejšie z hľadiska obhospodárenia pozemkov, do pozemkových úprav, tak to by som si vedel predstaviť. Ale povedať, že to, čo bolo vydané v roku ´94, v 2007. sme ho zrušili zo zákona ten paragraf. Desať rokov sa to neuplatňovalo a po desiatich rokoch sa budeme tváriť, že zase to existuje, ako prepáčte, vytvorí sa s ním obrovský chaos.
Po zrušení tohto paragrafu som mal možnosť byť opätovne ministrom a musím vám povedať, že nenabral som tú odvahu. V roku 2010, tri roky potom alebo dva a pol vrátiť tento inštitút do slovenského právneho poriadku preto, lebo som bol už presvedčený a dostal som informácie od poľnohospodárov, že by to vytvorilo ešte väčší chaos, keď by sme to teraz vrátili. Vy to po desiatich rokoch idete robiť! Ja vás chcem nabádať: Politická zodpovednosť za prijatie tohto návrhu zákona je na pleciach vládnej koalície, ale vytvoríte chaos a znemožníte poľnohospodárom čerpať dotácie do budúcna. Nie tento rok. Budúci a ten ďalší, lebo vytvoríte v tom chaos, a preto ten procedurálny návrh.
A bol by som nesmierne rád, keby moje pripomienky boli zobraté z hľadiska môjho odborného pohľadu na danú vec a nie politicky. Lebo nejde mi o politikárčenie, pani ministerka, ide mi o tom, aby naozaj na Slovensku v oblasti pozemkového práva platili isté pravidlá, ale pravidlá sa nemôžu robiť tak, že v ´90. roku prijmeme, v 2007. to zrušíme, potom po desiatich rokoch v 2017. prídeme a povieme, že opäť to platí. Toto nefunguje. A pri usporiadaní pozemkov cestou zjednodušených pozemkových úprav v rómskych osadách, to je cesta, ktorú niektorí starostovia na Slovensku už vyskúšali. V rámci toho paragrafu, toho riešenia 66, čo spomínal kolega Fecko, a nefungovalo to. Ja vám chcem len hovoriť, prijmete návrh zákona, ale funkčné to nebude.
Ďakujem pekne.
