17. schôdza

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec. Končím možnosť prihlásenia sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Ivan, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Edo, výborný postreh, čo sa týka toho, že ani zmena tohto zákona, o ktorom naozaj hovoríme, že môže byť protiústavný, nám negarantuje, že tie peniaze navyše, tých 30 mil., nakoniec zaplatíme. To znamená, že len sa potvrdzuje, že skutočným dôvodom, prečo tu dnes rokujeme v takto skrátenom konaní o zmene zákona, nie je ani tá cena, s ktorou vlastne ministerstvo sem prišlo, zmena ceny pozemku, ale niečo, o čom nevieme a budú to sankcie, ktoré od nás bude žiadať koncesionár. A ja by som naozaj chcel počuť zo strany ministerstva, čo to je. Čo je naozaj reálnym dôvodom a skutočným dôvodom, prečo tu o tomto zákone rokujeme za tri pracovné dni.

Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Pán poslanec Heger, dovolím si ťa trochu poopraviť, keď si hovoril o tom, že tie stavby, ktoré v rámci predbežnej držby budú postavené, budú musieť byť odstrániteľné. No, odstrániteľná je akákoľvek stavba a keď sme aj tak teda o tom hovorili v prvom čítaní aj na výbore, aj teda verejne, keď sa to diskutuje, no neviem si predstaviť, aká stavba je neodstrániteľná. Samozrejme, že keď sa to bude diať a keď budú stavať na cudzích nevyvlastnených pozemkoch, tak pochopiteľne, že budú počítať s tým, že súdy to nakoniec vyvlastnia a nebudú musieť nič odstraňovať. Ale teoreticky odstrániteľné je čokoľvek, teoreticky je možné čokoľvek navrátiť do pôvodného stavu s výnimkou možno zbúrania nejakej historicky cennej alebo inak cennej budovy, čiže vlastne nazveme to predbežná držba. Povieme, že musí to byť navrátiteľné do pôvodného stavu, ale de facto to tu bude to isté, čo to bolo za pána ministra Vážneho, bude sa stavať na cudzích pozemkoch.
A zvlášť pikantné je aj to, že nestačí, že ideme schvaľovať zákon, ktorý je veľmi pravdepodobne protiústavný, tak ešte teraz v rámci pozmeňujúceho návrhu tam pripojíme aj rozpor s Aarhuským dohovorom a nepreskúmať alebo teda nemožnosť, nepriznanie možnosti odkladného účinku správnej žalobe. Čiže nestačí problém, ktorý budeme mať vo vzťahu k ústave, musíme porušovať aj naše medzinárodné záväzky. Výborne, gratulujem!

Pán poslanec Marosz s faktickou.

Ďakujem, Edo, že si poukázal aj na právne problémy, ktoré sú v súvislosti s týmto návrhom zákona. Doplním ťa poznámkou k tomu, že táto právna úprava počíta s tým, že sa bude vzťahovať na stavebníkov, ktorí nie sú vlastníkmi stavby alebo pozemku. Takýmto spôsobom môže dochádzať k porušovaniu vlastníckych práv majiteľov pozemkov. To, že stavebník predloží doklady preukazujúce začatie vyvlastňovacieho konania, nepovažujem za dostačujúce a správne. Rovnako môže dochádzať k zneužitiu inštitútu vyvlastnenia ako takého, keďže sa jedná o úseky, kadiaľ má viesť diaľnica, vždy bude možné ako dôvod vyvlastnenia uviesť § 2 ods. 1 písm. b) o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Čiže zrejme, ako sa zhodujú aj odborníci v stavbárstve, oni hovoria o tom, že jednoznačne podľa ich úsudku tento zákon bude protiústavný.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Heger.

Ďakujem kolegom za faktické poznámky. Budem reagovať na kolegu Dostála. Ďakujem, že si to takto plasticky vykreslil. Áno, ono keď vlastne každá stavba je odstrániteľná, ale tu mi potom automaticky vyskakuje na myseľ, aké náklady s tým odstránením budú spojené a opäť sú to náklady, ktoré predražujú vlastne celú túto stavbu. Takže toto sú opäť, ukazujú sa tu ďalšie riziká, ďalšie či už skryté alebo teraz odkryté náklady, ktoré môžu nastať, ktoré tu prichádzajú do úvahy, sú potenciálne a nevieme v tomto momente určiť, či sa tak stane alebo nie. Ale ak sa tak stane, tak vidíme, že si zarábame na ďalšie a ďalšie problémy.
K tomu druhému, tomu dohovoru, ak teda takýto právny stav nastane, že schválime teda aj túto spoločnú správu, aj tento pozmeňujúci návrh, tak viac-menej dávame vláde do rúk, či už tejto alebo budúcej, nástroj, ktorá keď si povie niekedy v budúcnosti, že postavím diaľnicu aj cez TANAP, tak svojím spôsobom nik ju nebude vedieť zastaviť, pretože nebude možno voči tomu nejako konať a odvolať. Takže toto je ten odkladný účinok, takže toto je podľa mňa veľký problém a naozaj je proste úplne nevyhnutné, aby táto situácia bola preverená. A ak to tak je, tak okamžite, aby práve táto časť bola vyňatá z tej spoločnej správy a pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Kaščáková. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, vážená pani predsedajúca, kolegovia, kolegyne, na celej tejto veci sa mi nepáčia dve veci. Hlavne sa mi nepáči ten princíp, že tu teraz jednak ad hoc lepíme nejaké paragrafy vytrhnuté z kontextu a ideme ich napasovať na stavebné konanie doslova na hrane s ústavou, všetko sa to deje napochytre a iba preto, že súčasná vládna garnitúra ľuďom niečo sľúbila, čo nedokázala splniť. Ale o vyvlastňovaní a aj o zrýchlenom procese sa dostatočne vyjadrili moji predrečníci, či už v prvom čítaní, alebo aj teraz.
Sústredím sa na tú druhú vec, ktorá má trápi, a síce, že robíme niečo, o čom vôbec nemáme istotu, že to naozaj potrebujeme. Ja vám kladiem, pán minister, otázku a prosím vás, aby ste mi na ňu odpovedali, ako je to možné, že staviame takéto veľké stavby, nielen obchvat, kvôli ktorému tu musíme teraz narýchlo schvaľovať nejaké pochybné paragrafy. Kto povedal, že práve táto stavba má mať prioritu pred ostatnými stavbami, že to majú byť práve diaľnice a obchvaty v zásobníku investičných projektov, ktoré by pomohli dopravnej situácii na Slovensku? Viackrát tu odznelo, že odborná obec nie je presvedčená, že obchvatom sa dopravná situácia v Bratislave výrazne zlepší. Takže ak mi; moja otázka znie, na základe akej koncepcie sa s takýmito stavbami vôbec začalo.
Ak máte, pán minister, na jazyku odpoveď, že predsa máme národný strategický plán rozvoja dopravy do roku 2030, tak vás musím upozorniť na to, že je to bezzubý materiál do šuflíka, urobený iba preto, aby sme splnili ex ante kondicionalitu, teda bezvýhradnú podmienku Bruselu na to, aby nám vôbec neboli odopreté eurofondy na celú prioritu dopravy. Je bezzubý a čisto formálny preto, lebo mu chýba vykonávacia časť a tá mu musí chýbať, pretože sa nemá na čo napojiť, lebo logicky by mala totiž korešpondovať s regionálnymi plánovacími dokumentmi, dopravnými generelmi, a najmä plánmi udržateľnej mobility spracovanými na úrovni samosprávnych krajov a krajských miest. Vo vašej vlastnej metodike, ktorú na ich vypracovanie, teda na vypracovanie plánov udržateľnej mobility, vaše ministerstvo vypracovalo na konci roku 2015, sa uvádza nutnosť prepojenia regionálnych plánov udržateľnej mobility a národnej stratégie dopravy a to najmä v otázke zberu a analýzy dát, ale aj v otázke stanovenia cieľov a opatrení, ktoré sa zase logicky majú pretavovať do nejakého zásobníka projektov a investícií. Odporúčam schému podľa odporúčaní Jasper na strane 39 tejto metodiky.
A tiež sa vás pýtam, pán minister, kde sú podľa vás tieto dokumenty, tieto plány udržateľnej mobility, tzv. PUM-y, o ktoré sa mala opierať národná stratégia rozvoja dopravy. Viete to? Vy možno nie, vy ste relatívne krátko ministrom a nemusíte vedieť všetko, ale my všetci, ktorí v krajských mestách a v samosprávnych krajoch čakáme na tie slávne eurofondy ako na zmilovanie božie a z ktorých by mali byť mestám a krajom preplatené aj tieto plány udržateľnej mobility, tak my to vieme veľmi dobre. Nie sú nikde, neexistujú, teda konkrétne v Trenčianskom samosprávnom kraji sa ešte len teraz možno začínajú obstarávať, ako keby sa tam niekde čakalo na nejaký pokyn alebo čo, lebo predbežné ponuky vlastne ešte ani nemáme. Ale čo je paradox, tak tie, ktoré si dalo urobiť na vypracovanie takéhoto plánu udržateľnej mobility krajské mesto Trenčín, podľa mojej poslednej informácie to urobilo teraz nedávno, dalo si takéto predbežné ponuky urobiť, vypracovať piatim firmám a skúste si tipnúť, koľko sa vyšplhala priemerná ponuka. Je to 920-tisíc euro. Perličkou je, že štyri z tých oslovených firiem boli tie, ktoré mestu odporučilo ministerstvo pôdohospodárstva, resp. preň vypracovávali benchmark, podľa ktorého na začiatku procesu sami odporučili polovičnú sumu. 920-tisíc euro za jeden strategický dokument pre krajské mesto! A môžete hádať, ktoré tie firmy to boli. Ak hádate, tak hádate správne, boli to Deloitte a im podobní.
Ja viem, že toto maslo zhodou okolností teraz nepadá na vašu hlavu, lebo riadiacim orgánom pre túto časť eurofondov, z ktorých mali byť platené takzvané PUM-y, tie plány udržateľnej mobility, je ministerstvo pôdohospodárstva. Evidentne však vo vláde nevie ľavá ruka, čo robí pravá. Každý rezort si tam robí svoje, len aby sa čerpalo. Takže ako som hovorila aj pri prvom čítaní k tomuto návrhu, v tejto krajine nie je podstatným robiť logické trvalo udržateľné riešenia pre rozvoj regiónov, pre mestá a kraje a nebodaj pre ľudí, nie je tu podstatným robiť veci zmysluplne. Podstatným je čerpať, čerpať a čerpať, urobiť všetko preto, aby to v danom rezorte bolo čo najviac, je jedno, či sú to eurofondy, alebo štátne peniaze z daní občanov, toto je mantra tejto banánovej vlády – prečerpať. Preinvestovať, čo najviac to ide, aj za cenu porušovania ústavy, aj za cenu vyvlastňovania pozemkov, stoj čo stoj, bezbreho, obludne a bez obalu alebo aj do alobalu.
Neviem, či vás má potešiť fakt, že situácia sa opakuje naprieč ministerstvami, a teda nie ste v tom sám, ale je fakt aj to, že na vašom ministerstve sú konkrétni ľudia, ktorí sú súčasťou chobotnice, ktorá si svojimi chápadlami privlastňuje a vyciciava všetko, čo sa ešte dá. Je to obludné a je načase volať po zodpovednosti a žiadať hlavy aj na vašom ministerstve.
Ďakujem za pozornosť.