17. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa predkladateľka, vážená pani kolegyňa spravodajkyňa, kolegovia, kolegyne, vážení prítomní, tento návrh predkladáme, ja už ani neviem, koľkýkrát za posledných päť rokov, druhýkrát to určite nie je. Druhý? Podľa mňa štvrtýkrát, ale to nie je dôležité.
Ešte raz zopakujem, v čom je podstata zlej veci. Zamestnávateľ prihlási svojho zamestnanca tak, ako sa sluší, patrí, ako zákon o sociálnom poistení, zákon o nelegálnej práci káže, prihlási ho do Sociálnej poisťovne. Zaplatí za neho všetky odvody. Všetko to výkazníctvo, všetko prebehne tak, ako má. Jediný problém je, že to prihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne nebude deň pred začatím pracovnej zmluvy alebo dohody, ale kvôli nejakému možno technickému zádrheľu v tej firme, účtovníčka mala choré dieťa, tak prišla o dva dni neskôr do práce alebo bola na nejakej krátkej dovolenke, ale prihlásila toho zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ všetko splnil, všetky odvody zaplatil, všetko je v poriadku, všetko je tak, ako má byť. Ale dostane ten zamestnávateľ dvojtisícovú pokutu kvôli nezmyselne nastavenému zákonu o nelegálnej práci. To so zdravým rozumom nemá nič spoločné. Keby to boli, keby to bol nejaký podvodný úmysel, keby ten zamestnanec pracoval naozaj načierno, ale to tak nie je. On je prihlásený v Sociálnej poisťovni. Preukázateľne zamestnávateľ zaplatil odvody, všetko to výkazníctvo, všetka tá komplikovaná administratíva je vyriešená. Jediný lapsus, ktorý sa stal, aj to zrejme neúmyselne, je, že to prihlásenie bolo o deň, o dva neskôr, ako malo. Také prípady sa v praxi stávajú pomerne často. Nie je to úmysel, nie, skrátka stane sa. Ale nejde o žiadny podvod, opakujem znovu. Tie odvody sa predsa platia. No ale dvojtisícová pokuta.
Čiže tento návrh zákona hovorí, že pokiaľ zamestnávateľ zamestnanca do Sociálnej poisťovne prihlásil, hoci neskoršie, tak nie je dôvod dávať tú neprimerane vysokú dvojtisícovú pokutu. Je tam pokuta v zákone o sociálnom poistení sama osebe, za neskoré prihlásenie môže Sociálna poisťovňa udeliť pokutu medzi nami až do 16-tisíc eur. Samozrejme, Sociálna poisťovňa posudzuje primeranosť tejto pokuty, čiže v odôvodnených prípadoch ju vlastne ani udeliť nemusí. A tak je to správne. Takto to nechajme a podporte, prosím, tento návrh, aby sme nemuseli čakať, teda nie my, ale zamestnávatelia aby nemuseli čakať na avizovanú vládnu novelu, ktorou sa tento problém má riešiť.
No a v druhej časti svojho vystúpenia chcem práve komentovať vládnu novelu. Ona je v procese. Kto chce, má ju, vie si ju, vie si ju nájsť. No ak si ju aj nevie nájsť, tak vie si ju napríklad vyžiadať na ministerstve práce, pretože je to zatiaľ v predbežnom internom pripomienkovom konaní, vie si vyžiadať. Nepochybujem, že ministerstvo práce by ju poskytlo. Ja ju mám na počítači, čiže ja som sa ku nej dostal. No a táto vládna novela, ktorá je teda v procese, resp. na začiatku procesu, skutočne hovorí o tom, že tieto drakonické pokuty sa budú rušiť v prípade, že zamestnávateľ prihlási zamestnanca do Sociálnej poisťovne neskoro, s toleranciou siedmich dní, čiže pokiaľ zamestnanca prihlási do siedmich dní, odkedy začne pracovať, tak tá pokuta sa neuloží. Samozrejme, výnimočný prípad môže byť, že inšpekcia, kontrola príde práve v okamihu, kedy ešte tých sedem dní neprebehlo, kedy ten zamestnanec prihlásený nie je. V takom prípade sa pokuta logicky uložiť musí, pretože to by šlo o špekulatívne nejaké postupy zamestnávateľa. Tam tá pokuta má zmysel.
Čiže ešte raz opakujem. Janka, je v procese vládna novela. Zatiaľ minister práce drží slovo. Len nerozumiem tomu, prečo tá novela je časovaná až k 1. 1. 2018. To znamená, že zamestnávatelia musia ešte sedem mesiacov čakať, ak to pôjde tak, ako si naplánoval pán minister, pokým sa tento nezmysel zruší. Úplne pokojne by stačilo podporiť túto poslaneckú novelu, v druhom čítaní sa prípadne pobaviť o nejakých možno zmenách, ak sa niekomu nepáči presne to znenie, aké sme predložili, a môže to platiť omnoho skôr.
Zaujímavé je ešte ale, je, keď si pozriete tú vládnu novelu, vlastne čo to v praxi urobí? To sú zaujímavé čísla, lebo v dôvodovej správe sa to dozviete. Tak v dôvodovej správe nájdete, že tých zamestnávateľov, kde pri kontrole sa zistilo to nelegálne zamestnávanie, je niečo vyše tisíc ročne. Tých samotných ľudí, ktorí sú teda neprihlásení alebo neskoro prihlásení do Sociálnej poisťovne, je necelých tritisíc ročne a ministerstvo práce v dôvodovej správe odhaduje, že zmenou zákona, to znamená, že postihované bude až to nelegálne, až to neskoré prihlásenie po zmeškaní sedemdňovej lehoty, ministerstvo odhaduje, že tým pádom asi štvrtina, tretina až štvrtina tých prípadov vypadne. Čiže odhad ministerstva práce je, že okolo 300 – 400 ľudí, keď to inak poviem, ročne, nie, pardon, okolo 300 – 400 zamestnávateľov ročne pri kontrolách vlastne neporuší fakticky zákaz nelegálneho zamestnávania, pretože oni toho zamestnanca prihlásia do Sociálnej poisťovne, ale tých 300 až 400 zamestnávateľov ročne prihlási svojho zamestnanca neskoro a za to teda dostávajú dvojtisícovú pokutu. Takže asi o takomto množstve zamestnávateľov alebo zamestnancov je reálne reč.
Čo ma trochu zaráža, a to by som sa potom rád spýtal ministra, keď prinesie tú vládnu novelu, ako je možné, ako je možné, že celkový objem vybratých pokút za tento prehrešok je momentálne okolo milión 200-tisíc eur ročne, pričom ide o približne o tritisíc ľudí ročne a o približne 1 200 zamestnávateľov ročne. Pretože teda tí, čo máte aspoň trošku matematickú jednu či dve bunky, skúste rátať so mnou. Ak je výška pokuty dvetisíc eur a viac, a tých prípadov bolo 1 200, tak 1 200 krát 2 000 je pomaly 2,5 milióna, ale ministerstvo uvádza polovicu z toho. Tak teraz nechápem, o čo tu ide, či sú tam nejaké zrazu úľavy pre nejakých podnikateľov, alebo sú to nejakí absolútni neplatiči, alebo čo to má celé znamenať. Pretože keď už teda tá pokuta raz má byť udelená vo výške 2-tisíc eur, tak by teda inšpektoráty tie pokuty aj mali vybrať. Tak to je nejaká zľava pre niekoho alebo čo to má znamenať? Ale trošku odbáčam od témy, v každom prípade, v každom prípade takto to teda vyzerá z pohľadu, z pohľadu čísiel, ktoré si sleduje ministerstvo práce.
Ale ja ešte chcem vopred upozorniť ministra Richtera, že z pohľadu právnej istoty v tej jeho novele treba zrozumiteľne do prechodných ustanovení, ktoré tam momentálne nie sú, treba uviesť, či po 1. 1. 2018 vlastne bude platiť akási amnestia na neskoré prihlásenie zamestnanca, ku ktorému došlo povedzme teraz v roku 2017. To znamená, či sa budú tie pokuty vyberať po novom aj za staré prípady, čo by bolo dobré, čiže aby tie staré prípady boli vlastne ako keby omilostené, alebo či to odpustenie pokút bude platiť len pre prípady neskorého prihlásenia, ku ktorým dôjde po 1. 1. 2018.
Čiže takto na diaľku prostredníctvom tohto mikrofónu a záznamu vyzývam ministra práce, aby jeho ľudia doplnili do prechodných ustanovení tej jeho novely jasný návod, jasný postup, ako budú inšpektoráty práce postupovať po 1. 1. 2018, ak zistia, že zamestnávateľ neskoro prihlásil zamestnanca ešte pred 1. 1. 2018. Aby to tie firmy vedeli.
Takže keď už neprejde táto naša novela, poprosím (povedané so smiechom) s polročným želaním vopred, aby ste teda podporili aspoň tú vlastnú vládnu novelu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem Jozefovi Mihálovi, že doplnil informáciu o tom, že sa chystá takáto novela. Kým ja som sa doteraz nevedela ubrániť len takému pocitu, že práve takéto opatrenie nie je vôbec žiadnou úprimnou snahou o boj s nelegálnou prácou, že je to len úplne plytké načapávanie na hruškách podnikateľov, aby sme im nejakým spôsobom znepríjemnili život, pretože takéto opatrenie ničím iným nie je, len práve takýmto chovaním sa štátu voči tým, z ktorých ten štát žije, tak teraz už sa neviem zase ubrániť inému pocitu. Tak je tu na stole návrh zákona, akým vieme nejakú absurdnosť zrušiť, ale my ju zrušiť nejdeme, ideme čakať na 1. 1. 2018. Tak keď ročne sa na týchto pokutách vyberie 1,2 mil. eur, tak teraz ideme čakať ďalší rok, lebo tá novela, teda ten, ten, tá, návrh novely sme tu už predkladali neskôr, tak ideme ďalší rok čakať na to a ďalší rok ideme tieto pokuty vyberať. A presne tento jeden, 1,2 mil. eur tým podnikateľom bude chýbať. Veď to nie je pár korún.
Čiže preto ešte raz vyzývam koalíciu, aby sa zamyslela, že či naozaj keď, keď aj vláda má takýto cieľ – odstrániť z legislatívy absurdnosť a odstránenie tejto absurdnosti je dnes na stole, tak prosím vás pekne, skúsme ju spoločne schváliť.
Ďakujem.

Ja by som k tomu, čo kolega Mihál tu uvádzal, čo je z právneho hľadiska zaujímavá problematika, podotkol to, že podľa, minimálne podľa európskych predpisov je to tak, že neskoršia úprava, ak je, pokiaľ ide o sankcie v správnom konaní, ak je priaznivejšia, tak sa použije aj na delikt, ktorý sa odohral za predchádzajúcej úpravy. A tam je podľa mňa zaujímavá tá okolnosť, že je tam taká veľmi dlhá legisvakančná doba, lebo si myslím, obávam sa teda, že je tam zámer práve toho, aby sa čo najviac zredukovali tie prípady, ktoré by sa týmto pravidlom chceli riadiť. Tak aby to nebolo naozaj všetko len kvôli tomu, čo tu kolegyňa Janka Kiššová uvádzala, že to je všetko len o tom, že koľko peňazí sa vyberie.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorý predkladám opakovane a ktorý je ľudovo nazývaný návrh zákona o zrušení tzv. koncesionárskych poplatkov, čiže návrh zákona, ktorým sa snažím zmeniť zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii, kde máme zámer, aby dva piliere financovania, dva mohutné piliere financovania médií verejnej služby, v našom prípade telerozhlasu RTVS, neboli financované úhradami za služby verejnosti alebo s tzv. zástrčkovým zákonom, čiže platby v sume 4,64 eura na každú jednu domácnosť alebo odberné miesto elektrickej energie a zmluvou so štátom, ktorú ja pracovne nazývam diabolskou zmluvou zo štátu. Čiže v rámci zmeny systému financovania nášho verejnoprávneho vysielania je cieľom môjho návrhu zákona zrušenie dvoch pilierov súčasného príjmu Rozhlasu a televízie Slovenska a nahradenie novým príjmom, ktorým bude každoročne poskytovaný príspevok zo štátneho rozpočtu.
Prečo mám túto ambíciu, uvádzame v dôvodovej správe a zároveň aj snažím sa prispieť k celkovej debate... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím o väčší kľud, pán poslanec predkladá návrh zákona. Nech sa páči.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
... k celkovej debate o tom, akým spôsobom financovať veľmi podstatné médiá verejnej služby, aby sme určili mechanizmus, ktorý bude transparentný, jasný, dostatočný, vopred predvídateľný a zabezpečujúci čo najmenší možný vplyv politikov a politických centrál na vysielanie verejnoprávneho média.
Tento príspevok sme sa snažili stanoviť na základe percentuálneho objemu z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky. Zároveň sme určili, že suma neklesne pod sumu 100 mil. eur ročne a percento z hrubého domáceho produktu stanovili na 0,15 % z HDP. Tento okrem piatich spomínaných parametrov – transparentnosť, jasnosť, predvídateľnosť, zabezpečenie čo najmenej politických vplyvov a dlhodobú predvídateľnosť s financovaním médií verejnej služby – zabezpečuje aj ďalší fakt, že odstránime platbu na základe podľa mňa najnesociálnejšej platby, pretože ako sa vzletne hovorí, toľko, čo zaplatí pán Bašternák, 4,64 eura za zástrčku doma, toľko isto zaplatí aj chudobná rodina, preto máme za to, že toto je najnesociálnejšia dávka, ktorú musia ľudia, alebo daň, ktorú ľudia musia platiť.
To, že na základe zástrčkového zákona od roku 2008 platíme nie na základe toho, či máme doma prístroj umožňujúci sledovať televízne vysielanie médií verejnej služby RTVS, ale na základe toho, či máme alebo nemáme zavedený elektrický prúd, je jedna z neobhájiteľných skutočností, ktorá dlhodobo od roku 2008 Slovensko traumatizuje. Myslím si, že nemôžme volať túto dávku, túto úhradu za službu verejnosti, ako je jeho termín, alebo – ako ju nazývame podľa platnej legislatívy – koncesionárskym poplatkom. Koncesionársky poplatok totižto vyžaduje priamu väzbu k vysielateľovi, priamu väzbu koncesionárov za to, že s obsahom, ktorý prijímajú cez televíziu alebo rozhlas, reálne prichádzajú do styku. U nás máme oblasti, kde televízny signál ani ľudia nevedia chytiť, napriek tomu, keďže odoberajú elektrickú energiu, musia za túto službu platiť.
Myslím si, že príspevok k debate, akým spôsobom financovať médiá verejnej služby, by mal vychádzať v prvom rade na tom, aby platba za médiá verejnej služby bola podmienená s princípom, ktorý má v sebe obsiahnuté prvky spravodlivosti. Súčasný zástrčkový zákon totižto je ad jedna nesociálny, pretože domácnosti s vysokými príjmami platia presne to isté, čo platia domácnosti s nízkymi príjmami, zároveň sú ľudia, ktorí možno z ideologických dôvodov, možno k postojom k mediálnemu svetu jednoducho nemajú žiadny prijímač, ktorý je schopný prijímať obsah verejnoprávneho média alebo médií ako takých, a preto si myslím, že svojho času aj referendová téma, ktorú priniesla strana SaS, je témou, aby sme sa nad financovaním médií verejnej služby pod gesciou alebo pod titulom spravodlivosti jednoducho zamysleli.
Preto nateraz navrhujeme, aby zástrčkový zákon a jeho kapacita financovania médií verejnej služby, ktoré sú zhruba v rozsahu 75 mil., boli zrušené a zároveň s týmto sme zrušili aj diabolskú zmluvu so štátom. K dôvodom, prečo k tomu pristupujeme takto, by som sa vyjadril po hlasovaní, keďže mi zostáva jedna minúta a určite sa tu nachádzajú poslankyne a poslanci, ktorých táto téma nezaujíma, pretože ja už sám nepočujem svoje vlastné slovo.

Pán podpredseda, chcem vás poprosiť, aby ste do záznamu dali uviesť, že pri hlasovaní o tlači 553 som omylom hlasoval za a chcel som hlasovať proti. Ďakujem.

Rovnako omyl, tlač 540, prosím zmeniť z proti na za. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Takže pokúsim sa nadviazať na uvedenie dôvodov, ktoré nás viedli k predloženiu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o Rozhlase a televízii Slovenska, o zrušení koncesionárskych poplatkov alebo znenia zákona o platbách za úhradu služieb verejnosti a zmluvy so štátom. Uviedol som v predchádzajúcej časti dôvody a tie sú zhrnuté minimálne v piatich ambíciách, ktoré by sme chceli predloženým zámerom dosiahnuť, a to je transparentné, jasné, predvídateľné a dostatočné financovanie médií verejnej služby a zároveň prispieť konkrétnym riešením k debate, akým spôsobom zabezpečiť financovanie médií verejnej služby pre potreby 21. storočia, preto aby sme si nemuseli tak troška klamať do rukáva, že médiá verejnej služby nie sú pod politickým vplyvom a že ich financovanie je zabezpečené úhradami za služby verejnosti alebo platbami na základe zástrčiek alebo na základe toho, ktorá konkrétna domácnosť alebo podnikateľský subjekt má zavedenú elektrinu.
Uvádzal som dôvod, že je čím ďalej viacej neudržateľný stav, pretože parameter spravodlivosti, ktorý by pri týchto platbách mal byť zavedený, je potieraný. Spravodlivosti ad jedna sociálnej, resp. nespravodlivosti, pretože suma, ktorá zaťažuje vysoké príjmové skupiny rovnakým, rovnakou absolútnou čiastkou ako domácnosti s nižšími príjmami, je asi najväčšou obžalobou tejto dane, ktoré zo zákona ľudia platiť musia, a či je príjmová rovina dôchodcu, ktorý je v domácnosti sám a má nízky dôchodok, 300-eurový, rovnaký poplatok musí platiť aj pán Bašternák alebo aj nájomník jeho bytu v komplexe Bonaparte. Preto sociálna spravodlivosť, ktorú jedna časť koalície by mohla mať na mysli, je týmto zákonom potieraná.
Aby som urobil v celkovej debate zadosť, je pravda, že sú vyčlenené široké sociálne vrstvy, ktoré sú od tohoto poplatku oslobodené, ale nízke príjmové skupiny tvoria aj mladé rodiny, tvoria ľudia, ktorí nedosahujú úroveň vyšších, a preto ak neurčujeme poplatok na percentuálnej báze... (Poslanec sa odmlčal.) Edit! Preto... predsedu som nespomenul, ... preto ak máme poplatok, ktorý nie je vypočítaný na percentuálnej báze, ale je stanovený pevnou sumou, je jednoducho sociálne nespravodlivý.
Druhá časť, ktorú som povedal, že sa jej budem venovať v druhej časti, je zmluva so štátom. Inštitút, na základe ktorého si myslím, že ministerstvo kultúry alebo akákoľvek vládna väčšina, ktorá sa v tomto parlamente nachádza, má priamy vplyv cez rozpočtové parametre, médiá verejnej služby na jej programovú skladbu, jej vysielanie, možno aj všetky ostatné parametre, ktoré médium verejnej služby si jednoducho nezaslúži, a preto volám zmluvu so štátom diabolským nástrojom politickej reprezentácie, pretože je to vysunutý prst do médií verejnej služby, akým spôsobom na základe rozpočtových pravidiel vie médium verejnej služby ovládať.
Tí, ktorí sa tejto téme venujú menej, možno zachytili, že médium verejnej služby je, zhruba 100, 105 mil. eur nás stojí, 75 mil. uhrádza z služby verejnosti, čiže z koncesionárskych poplatkov, a druhú časť, keďže médium nevie fungovať zo 75 mil. alebo RTVS nevie fungovať z takejto sumy, je doplácaná na základe zmluvy so štátom. Ale – a tu je to veľký zdvihnutý prst, veľký výkričník – zmluva so štátom nemá presne určený mechanizmus výpočtu. Je to dohadovacie konanie, je to na svojvôli medzi ministerstvom kultúry, resp. kapacitou ministerstva, ktoré určí ministerstvo financií, čiže vládnej väčšiny a verejnoprávnej inštitúcii, manažmentu RTVS. To znamená, že 30 mil. eur, 26 mil. eur, 28 mil. eur je vždy na svojvôli daného ministerstva a buď tieto finančné prostriedky poskytne, alebo neposkytne.
Preto zavádzame presné percento, preto zavádzame a chceme zaviesť touto zmenou zákona to, že bude jasné, predvídateľné, transparentné a jednoznačné financovanie média verejnej služby, ak to stanovíme sumou, ktorá by mala platiť pri akejkoľvek vládnej väčšine, ktorá v tomto pléne vznikne. Nieže necháme funkčný systém, ktorý funguje doteraz, že generálny riaditeľ alebo rada, alebo nejaké zákulisné dohody určia, akým spôsobom bude médium verejnej služby dofinancované cez zmluvu so štátom. Je to natoľko dôležité, pretože debata ohľadom financovania verejnej služby je za posledný rok od prijatia programového vyhlásenia tejto vlády jedna z veľmi podstatných. Spôsobila z môjho pohľadu aj čiastočnú vládnu krízu, keďže si vážení páni z koalície zapracovali do programového vyhlásenia vlády to, že bude zvýšený koncesionársky poplatok. Tu v tomto pléne hlasovali aj predstavitelia jednej z vládnych strán, Slovenskej národnej strany, a zaviazali sa voči svojim partnerom a voči napĺňaniu programového vyhlásenia vlády, že koncesionársky poplatok dvihnú. Až o dva mesiace nato sme sa dozvedeli, že tomu tak nebude.
Minister kultúry v tom čase vyhlásil, že ak neplatí jedna časť programového vyhlásenia vlády, programové vyhlásenie vlády je trhací kalendár. Ja sa s týmto pomenovaním stotožňujem. Ak neplatí to, čo sa zaviazali na výbore kultúry a médiá, kde hlasovali za tento záväzok a spolu hlasovali aj za to, že zavedú tretí kanál. Keďže platíme Towercomu štyri kanály a vieme, že máme v televízii iba dva, a to bolo podmienené tým, že sa zvýši koncesionársky poplatok, tak z programového vyhlásenia vlády minimálne v sektore kultúra a médiá sa stáva naozaj trhací kalendár a tí, ktorí prejavili nevôľu s tým, že koncesionársky poplatok sa nemôže dvíhať, pristúpme v tejto dobe k jeho zrušeniu. To znamená, určime presnú sumu, predvídateľnú sumu 0,15 %, bude to na rok, ak vychádzame z HDP 2015. roku zhruba 117 mil. eur, máme dostatočnú kapacitu na to, aby sme médium verejnej služby odfinancovali v tom rozsahu, ak budeme hovoriť o deviatich programových skladbách rozhlasu a dvoch programových službách v rámci STV1 a STV2 a ufinancujeme kvalitný program aj na základe tohoto mechanizmu. Navyše odstránime sociálnu nespravodlivosť a nespravodlivosť aj voči podnikateľom, ktorí, kde vidím asi najvypuklejší problém, pretože podnikatelia platia za, úhrady za služby verejnosti až v rozsahu do 464 eur podľa počtu zamestnancov, ktorý majú, ktorý vo firmách majú. Čiže od malých alebo mikropodnikov, malých, stredných podnikateľov musia platiť aj 464 eur mesačne za to, že majú elektrickú zásuvku vo svojich firmách a jednoducho je tento systém dlhodobo už neudržateľný.
Preto si dovoľujeme k debate nehovoriť len o vzletných slovách, ideách a snoch, ale prísť s konkrétnym reálnym mechanizmom, ktorý má v rukách toto plénum a prijať financovanie médií verejnej služby, ktoré hovorí o zrušení koncesionárskeho poplatku a zrušení diabolskej zmluvy so štátom. Zabezpečíme tak odpolitizáciu, zabezpečíme tak to, že domnienky alebo aj dôkazy o tom, že sú tu stranícke centrály, ktoré chcú v tejto dobe ovládnuť médiá verejnej služby, jednoducho odídu s dlhým nosom. Ak budeme mať presne stanovené percento voči HDP, vieme sa spoľahnúť na to, že médium verejnej služby vie rátať s presnou sumou na rok 2018, ´19, ´20, ´21, ´22 a tak ďalej do budúcnosti.
Chcem upozorniť, asi vážení kolegovia aj mimo výboru pre médiá a kultúru zachytili, že začína a začala debata o novom generálnom riaditeľovi. Aj v tomto médiá verejnej služby alebo RTVS, aj v tomto duchu by som bol rád, keby po dnešnom zasadnutí mediálneho výboru deväť kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS malo jasno v tom, s akými rozpočtovými parametrami bude pracovať, keď obháji alebo získa dôveru tohoto parlamentu. To znamená, aby presne vedel, s akou sumou môže rátať na rok 2018, ´19, ´20 a tak ďalej. Pretože pri súčasnom systéme financovania nedodrží a nemá šancu dodržať programové vyhlásenie vláda a zaviesť tretí, tretiu programovú službu v rámci vysielania STV. A myslím si, že už ohrozujeme samotné fungovanie médií verejnej služby, pretože súčasný rozpočet médií verejnej služby je takpovediac na kúrenie a svietenie. To znamená, ak nepríde k reálnej zmene vo financovaní médií verejnej služby, budeme svedkami úpadku médií verejnej služby. V dobe, ktorú svojho času volal minister kultúru idiotizáciou spoločnosti, v dobe, kedy potrebujeme sa oprieť o pilier verejnoprávnosti a toho, že budeme v našich rádiách a na obrazovkách slovenskej televízie sledovať aj iný content, ako je zábava alebo, nechcem byť vulgárny, zábava, ktorá debilizuje alebo idiotizuje spoločnosť, tak by sme mali mať na mysli, že potrebujeme médium verejnej služby, ktoré je schopné prísť s obsahmi, s diskusnými formátmi, s publicistikou, ktorá bude takpovediac, a tam si môžme zasnívať, ducha pozdvihovať a nie ťahať ho do nejakej kultúrnej žumpy.
Preto si myslím, že toto je konkrétny návrh, ako sa s touto otázkou financovania médií verejnej služby vieme vysporiadať. Ak príde akýkoľvek iný, poďme sa o ňom rozprávať, ale nehovorme po 13 mesiacoch od prebratia vlády, tejto vlády, že stále sa budeme rozprávať o nejakých možných víziách. Situácia je vážna, generálni riaditelia budú volení 22. júna a chcel by som vidieť zodpovedné kolegyne a kolegov, ktorí by sa chceli pýtať generálnych riaditeľov, s akým rozpočtom rátajú, ako im títo kandidáti na generálneho riaditeľa RTVS budú vedieť odpovedať. Pretože rozpočet, ktorý je nastavený teraz, v septembri – a to je asi jedna z dôležitých informácií – sa bude meniť, pretože zmluva so štátom končí k septembru tohoto roku. Čiže otázka otvorenosti, akým spôsobom budú médiá verejnej služby dofinancované, sa otvorí zhruba za 2,5 mesiaca po tom, ako nový, nová generálna riaditeľka alebo nový generálny riaditeľ získa funkciu.
To znamená, ja byť kandidátom na médium, na generálneho riaditeľa RTVS, toto by mala byť ich základná a bazálna otázka, akým spôsobom budem vedieť napĺňať tie tézy, ktoré som uviedol vo svojom projekte a chcel by som formovať médium verejnej služby, keď nie je mi jasné, ako toto plénum, ako ministerstvo kultúry, ako ministerstvo financií určí, akým spôsobom budú rozpočtové parametre média verejnej služby naplnené.
Toľko úvodom. Teším sa ďalej na rozpravu.
Ďakujem, pán predseda, otvorte rozpravu.