17. schôdza

Ale ináč ďakujeme.
Pán poslanec Marosz.

Rovnako omyl, tlač 540, prosím zmeniť z proti na za. Ďakujem.

V poriadku. Takže vyhlasujem dvojminútovú prestávku, zároveň vás, pani poslankyne, páni poslanci, vyzývam, že tí, ktorí poprípade chcú niečo prerokovať s kolegami, aby to urobili mimo rokovaciu sálu, lebo nebudeme počuť pána poslanca, ktorý predkladá tzv. zástrčkový, zmenu zástrčkového zákona.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 503.)

Ďakujem, pán predseda. Takže pokúsim sa nadviazať na uvedenie dôvodov, ktoré nás viedli k predloženiu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon o Rozhlase a televízii Slovenska, o zrušení koncesionárskych poplatkov alebo znenia zákona o platbách za úhradu služieb verejnosti a zmluvy so štátom. Uviedol som v predchádzajúcej časti dôvody a tie sú zhrnuté minimálne v piatich ambíciách, ktoré by sme chceli predloženým zámerom dosiahnuť, a to je transparentné, jasné, predvídateľné a dostatočné financovanie médií verejnej služby a zároveň prispieť konkrétnym riešením k debate, akým spôsobom zabezpečiť financovanie médií verejnej služby pre potreby 21. storočia, preto aby sme si nemuseli tak troška klamať do rukáva, že médiá verejnej služby nie sú pod politickým vplyvom a že ich financovanie je zabezpečené úhradami za služby verejnosti alebo platbami na základe zástrčiek alebo na základe toho, ktorá konkrétna domácnosť alebo podnikateľský subjekt má zavedenú elektrinu.
Uvádzal som dôvod, že je čím ďalej viacej neudržateľný stav, pretože parameter spravodlivosti, ktorý by pri týchto platbách mal byť zavedený, je potieraný. Spravodlivosti ad jedna sociálnej, resp. nespravodlivosti, pretože suma, ktorá zaťažuje vysoké príjmové skupiny rovnakým, rovnakou absolútnou čiastkou ako domácnosti s nižšími príjmami, je asi najväčšou obžalobou tejto dane, ktoré zo zákona ľudia platiť musia, a či je príjmová rovina dôchodcu, ktorý je v domácnosti sám a má nízky dôchodok, 300-eurový, rovnaký poplatok musí platiť aj pán Bašternák alebo aj nájomník jeho bytu v komplexe Bonaparte. Preto sociálna spravodlivosť, ktorú jedna časť koalície by mohla mať na mysli, je týmto zákonom potieraná.
Aby som urobil v celkovej debate zadosť, je pravda, že sú vyčlenené široké sociálne vrstvy, ktoré sú od tohoto poplatku oslobodené, ale nízke príjmové skupiny tvoria aj mladé rodiny, tvoria ľudia, ktorí nedosahujú úroveň vyšších, a preto ak neurčujeme poplatok na percentuálnej báze... (Poslanec sa odmlčal.) Edit! Preto... predsedu som nespomenul, ... preto ak máme poplatok, ktorý nie je vypočítaný na percentuálnej báze, ale je stanovený pevnou sumou, je jednoducho sociálne nespravodlivý.
Druhá časť, ktorú som povedal, že sa jej budem venovať v druhej časti, je zmluva so štátom. Inštitút, na základe ktorého si myslím, že ministerstvo kultúry alebo akákoľvek vládna väčšina, ktorá sa v tomto parlamente nachádza, má priamy vplyv cez rozpočtové parametre, médiá verejnej služby na jej programovú skladbu, jej vysielanie, možno aj všetky ostatné parametre, ktoré médium verejnej služby si jednoducho nezaslúži, a preto volám zmluvu so štátom diabolským nástrojom politickej reprezentácie, pretože je to vysunutý prst do médií verejnej služby, akým spôsobom na základe rozpočtových pravidiel vie médium verejnej služby ovládať.
Tí, ktorí sa tejto téme venujú menej, možno zachytili, že médium verejnej služby je, zhruba 100, 105 mil. eur nás stojí, 75 mil. uhrádza z služby verejnosti, čiže z koncesionárskych poplatkov, a druhú časť, keďže médium nevie fungovať zo 75 mil. alebo RTVS nevie fungovať z takejto sumy, je doplácaná na základe zmluvy so štátom. Ale – a tu je to veľký zdvihnutý prst, veľký výkričník – zmluva so štátom nemá presne určený mechanizmus výpočtu. Je to dohadovacie konanie, je to na svojvôli medzi ministerstvom kultúry, resp. kapacitou ministerstva, ktoré určí ministerstvo financií, čiže vládnej väčšiny a verejnoprávnej inštitúcii, manažmentu RTVS. To znamená, že 30 mil. eur, 26 mil. eur, 28 mil. eur je vždy na svojvôli daného ministerstva a buď tieto finančné prostriedky poskytne, alebo neposkytne.
Preto zavádzame presné percento, preto zavádzame a chceme zaviesť touto zmenou zákona to, že bude jasné, predvídateľné, transparentné a jednoznačné financovanie média verejnej služby, ak to stanovíme sumou, ktorá by mala platiť pri akejkoľvek vládnej väčšine, ktorá v tomto pléne vznikne. Nieže necháme funkčný systém, ktorý funguje doteraz, že generálny riaditeľ alebo rada, alebo nejaké zákulisné dohody určia, akým spôsobom bude médium verejnej služby dofinancované cez zmluvu so štátom. Je to natoľko dôležité, pretože debata ohľadom financovania verejnej služby je za posledný rok od prijatia programového vyhlásenia tejto vlády jedna z veľmi podstatných. Spôsobila z môjho pohľadu aj čiastočnú vládnu krízu, keďže si vážení páni z koalície zapracovali do programového vyhlásenia vlády to, že bude zvýšený koncesionársky poplatok. Tu v tomto pléne hlasovali aj predstavitelia jednej z vládnych strán, Slovenskej národnej strany, a zaviazali sa voči svojim partnerom a voči napĺňaniu programového vyhlásenia vlády, že koncesionársky poplatok dvihnú. Až o dva mesiace nato sme sa dozvedeli, že tomu tak nebude.
Minister kultúry v tom čase vyhlásil, že ak neplatí jedna časť programového vyhlásenia vlády, programové vyhlásenie vlády je trhací kalendár. Ja sa s týmto pomenovaním stotožňujem. Ak neplatí to, čo sa zaviazali na výbore kultúry a médiá, kde hlasovali za tento záväzok a spolu hlasovali aj za to, že zavedú tretí kanál. Keďže platíme Towercomu štyri kanály a vieme, že máme v televízii iba dva, a to bolo podmienené tým, že sa zvýši koncesionársky poplatok, tak z programového vyhlásenia vlády minimálne v sektore kultúra a médiá sa stáva naozaj trhací kalendár a tí, ktorí prejavili nevôľu s tým, že koncesionársky poplatok sa nemôže dvíhať, pristúpme v tejto dobe k jeho zrušeniu. To znamená, určime presnú sumu, predvídateľnú sumu 0,15 %, bude to na rok, ak vychádzame z HDP 2015. roku zhruba 117 mil. eur, máme dostatočnú kapacitu na to, aby sme médium verejnej služby odfinancovali v tom rozsahu, ak budeme hovoriť o deviatich programových skladbách rozhlasu a dvoch programových službách v rámci STV1 a STV2 a ufinancujeme kvalitný program aj na základe tohoto mechanizmu. Navyše odstránime sociálnu nespravodlivosť a nespravodlivosť aj voči podnikateľom, ktorí, kde vidím asi najvypuklejší problém, pretože podnikatelia platia za, úhrady za služby verejnosti až v rozsahu do 464 eur podľa počtu zamestnancov, ktorý majú, ktorý vo firmách majú. Čiže od malých alebo mikropodnikov, malých, stredných podnikateľov musia platiť aj 464 eur mesačne za to, že majú elektrickú zásuvku vo svojich firmách a jednoducho je tento systém dlhodobo už neudržateľný.
Preto si dovoľujeme k debate nehovoriť len o vzletných slovách, ideách a snoch, ale prísť s konkrétnym reálnym mechanizmom, ktorý má v rukách toto plénum a prijať financovanie médií verejnej služby, ktoré hovorí o zrušení koncesionárskeho poplatku a zrušení diabolskej zmluvy so štátom. Zabezpečíme tak odpolitizáciu, zabezpečíme tak to, že domnienky alebo aj dôkazy o tom, že sú tu stranícke centrály, ktoré chcú v tejto dobe ovládnuť médiá verejnej služby, jednoducho odídu s dlhým nosom. Ak budeme mať presne stanovené percento voči HDP, vieme sa spoľahnúť na to, že médium verejnej služby vie rátať s presnou sumou na rok 2018, ´19, ´20, ´21, ´22 a tak ďalej do budúcnosti.
Chcem upozorniť, asi vážení kolegovia aj mimo výboru pre médiá a kultúru zachytili, že začína a začala debata o novom generálnom riaditeľovi. Aj v tomto médiá verejnej služby alebo RTVS, aj v tomto duchu by som bol rád, keby po dnešnom zasadnutí mediálneho výboru deväť kandidátov na generálneho riaditeľa RTVS malo jasno v tom, s akými rozpočtovými parametrami bude pracovať, keď obháji alebo získa dôveru tohoto parlamentu. To znamená, aby presne vedel, s akou sumou môže rátať na rok 2018, ´19, ´20 a tak ďalej. Pretože pri súčasnom systéme financovania nedodrží a nemá šancu dodržať programové vyhlásenie vláda a zaviesť tretí, tretiu programovú službu v rámci vysielania STV. A myslím si, že už ohrozujeme samotné fungovanie médií verejnej služby, pretože súčasný rozpočet médií verejnej služby je takpovediac na kúrenie a svietenie. To znamená, ak nepríde k reálnej zmene vo financovaní médií verejnej služby, budeme svedkami úpadku médií verejnej služby. V dobe, ktorú svojho času volal minister kultúru idiotizáciou spoločnosti, v dobe, kedy potrebujeme sa oprieť o pilier verejnoprávnosti a toho, že budeme v našich rádiách a na obrazovkách slovenskej televízie sledovať aj iný content, ako je zábava alebo, nechcem byť vulgárny, zábava, ktorá debilizuje alebo idiotizuje spoločnosť, tak by sme mali mať na mysli, že potrebujeme médium verejnej služby, ktoré je schopné prísť s obsahmi, s diskusnými formátmi, s publicistikou, ktorá bude takpovediac, a tam si môžme zasnívať, ducha pozdvihovať a nie ťahať ho do nejakej kultúrnej žumpy.
Preto si myslím, že toto je konkrétny návrh, ako sa s touto otázkou financovania médií verejnej služby vieme vysporiadať. Ak príde akýkoľvek iný, poďme sa o ňom rozprávať, ale nehovorme po 13 mesiacoch od prebratia vlády, tejto vlády, že stále sa budeme rozprávať o nejakých možných víziách. Situácia je vážna, generálni riaditelia budú volení 22. júna a chcel by som vidieť zodpovedné kolegyne a kolegov, ktorí by sa chceli pýtať generálnych riaditeľov, s akým rozpočtom rátajú, ako im títo kandidáti na generálneho riaditeľa RTVS budú vedieť odpovedať. Pretože rozpočet, ktorý je nastavený teraz, v septembri – a to je asi jedna z dôležitých informácií – sa bude meniť, pretože zmluva so štátom končí k septembru tohoto roku. Čiže otázka otvorenosti, akým spôsobom budú médiá verejnej služby dofinancované, sa otvorí zhruba za 2,5 mesiaca po tom, ako nový, nová generálna riaditeľka alebo nový generálny riaditeľ získa funkciu.
To znamená, ja byť kandidátom na médium, na generálneho riaditeľa RTVS, toto by mala byť ich základná a bazálna otázka, akým spôsobom budem vedieť napĺňať tie tézy, ktoré som uviedol vo svojom projekte a chcel by som formovať médium verejnej služby, keď nie je mi jasné, ako toto plénum, ako ministerstvo kultúry, ako ministerstvo financií určí, akým spôsobom budú rozpočtové parametre média verejnej služby naplnené.
Toľko úvodom. Teším sa ďalej na rozpravu.
Ďakujem, pán predseda, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre kultúru a médiá, poslankyni Viere Dubačovej.