17. schôdza

Ďakujem kolegovi Viskupičovi. Vidím, že všetci si uvedomujeme z demokratickej opozície, aké je dôležité mať nezávislé verejnoprávne médiá. My stojíme naozaj pred voľbou nového generálneho riaditeľa RTVS a tým vlastne aj pred novou budúcnosťou RTVS, pred jej novou tvárou, ale aj pred jej dušou. A to je čas, kedy by sme mali naozaj prehodnotiť aj systém financovania verejnoprávneho vysielania, aby sa televízia naozaj nestala nástrojom politickej moci, ako tomu v minulosti bolo. Základnou otázkou však zostáva, akú verejnoprávnu televíziu by sme chceli mať. Či nezávislú, slobodnú, nestrannú, v produkcii profesionálnu, bez politických tlakov, bez mocenského ovládania, bez manipulovania. S tým teda naozaj súvisí aj financovanie, a preto podporím návrh svojich kolegov.
Ďakujem.

Ďakujem všetkým trom kolegom. Pán Budaj, presne, popis oligarchizácie médií alebo svojho času citácia penťáckeho šéfa, ktorý hovorí o nákupe médií ako o atómovom balíku. To, že vieme, aké oligarchické štruktúry vlastnia rôzne printové médiá, televízie, rozhlasy, ktorí obchádzajú zákon č. 308 tým, že sa vedia dobre na cyperských firmách zahrabať do akcionárskych štruktúr a ani celkom verejnosť nevie, kto aké médium vlastní, ale tá informovaná odborná verejnosť dobre vie, je presné médium verejnej služby a môže byť hrádzou nielen proti hoaxovej vojne lží, ale aj proti týmto oligarchom. Zároveň však musí splniť ten základný predpoklad, že chuť oligarchov po tom, aby ovládli verejný, spoločenský aj politický priestor, musia samotní zodpovední politici trvať na tom, aby médium verejnej služby neovládli oni sami. Lebo tým momentom to je ruka v ruke, spojené nádoby, priama úmera, ide dôvera v takýto typ inštitúcie ovládnutý straníckymi centrálami dolu a z drahého mechanizmu – 100, 101-miliónového mechanizmu – sa stáva mechanizmus, v ktorý by nikto neveril. Preto zdvihnutý prst, že vzdajme sa politickej ambície ovládať médiá verejnej služby a to v záujme, v najvyššom možnom verejnom záujme, aby nám tu ekonomické štruktúry tohto štátu nediktovali, čo si myslieť, na čo pozerať, kam chodiť, čo je vkusné, čo je nevkusné a de facto týmto pôsobiť v štruktúrach štátu. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážení kolegovia a kolegyne, dovoľte mi, aby som uviedla zákon, legislatívny návrh, ktorý sme pripravili v rámci nášho hnutia, nášho hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti.
Už od novembra minulého roku upozorňujeme poslanci na otrasné štatistiky, ktorým sa Slovensko dostalo na neslávne prvé miesta v rámci členských krajín Európskej únie. Ide o prácu v noci a počas víkendov. Ja si dovoľujem pripomenúť tieto štatistiky. Z krajín Európskej únie robia Slováci najviac v nedeľu, o tomto sme hovorili, sme prví zo všetkých členských krajín, takmer 20 percent, a v nočných zmenách pracuje približne každý šiesty zamestnaný Slovák, čo je najväčší podiel v rámci všetkých ekonomík Európskej únie. V priemere za celú Úniu pracuje v noci len šesť percent zamestnancov, kým teda na Slovensku 16 percent. Naši ľudia sú ako sovy.
Na minulej schôdzi sme v parlamente predložili návrh zákona za zavedenie príplatkov za prácu počas víkendov. A na túto schôdzu prichádzame s návrhom zákona, ktorý upravuje výpočet mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu, ktorá je veľmi náročná.
Charakter výroby tovarov a v menšom meradle aj poskytovania služieb v mnohých ekonomických odvetviach robí naozaj z nočnej práce neodmysliteľnú súčasť pracovného procesu. Zatiaľ čo pre zamestnávateľov je nočná práca prostriedkom intenzívneho využívania výrobných kapacít, pre zamestnancov, osobitne tých, ktorí majú rodičovské povinnosti, je však neraz zdrojom napätia medzi plnením pracovných a rodinných povinností alebo rodinných funkcií. Zásah do osobného života zamestnancov, ktorý vyplýva z výkonu nočnej práce, je podľa doterajších skúseností zamestnancov posudzovaný rovnako negatívne ako práca cez víkend alebo práca za nadčas.
V tejto súvislosti, a už som s tým aj začala, je teda nevyhnutné upozorniť aj na to, že podľa údajov Eurostatu je Slovenská republika dlhodobým lídrom v počte zamestnancov pravidelne pracujúcich v noci. Aj na základe vyššie uvedených dôvodov prijala Medzinárodná organizácia práce ešte v roku 1990 Dohovor o nočnej práci. K uvedenému dohovoru bolo prijaté aj odporúčanie, v ktorom sa výslovne uvádza, že zvýhodnenie nočnej práce by v sebe malo odrážať aj hodnotu, teda náročnosť tej-ktorej nočnej práce.
Predložený náš návrh zákona preto upravuje výpočet minimálneho mzdového zvýhodnenia za nočnú prácu so zohľadnením princípu rovnakého odmeňovania práce rovnakej alebo porovnateľnej hodnoty. Schválením tohto nášho návrhu zákona sa bude teda mzdové zvýhodnenie nočnej práce odvíjať od mzdy zamestnanca, od jeho priemerného zárobku a nie od minimálnej mzdy, ako je to doteraz. Pod zamestnancom sa v zmysle nášho návrhu zákona rozumie aj zamestnanec pracujúci na niektorú z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Zatiaľ toľko k predloženému návrhu a hlásim sa aj do rozpravy.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 505. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 523 z 19. apríla 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, skončila som, otvorte všeobecnú rozpravu.

K nášmu návrhu zákona by som ešte chcela dodať niekoľko faktov. Dnes Zákonník práce pozná finančné zvýhodnenie pre zamestnanca za prácu vo sviatok, za prácu nadčas a za prácu v noci. Za prácu vo sviatok a za prácu nadčas dostáva finančné zvýhodnenie zamestnanec zo svojho priemerného zárobku, zo svojej priemernej mzdy. Ale pri príspevku za prácu v noci dostáva finančné zvýhodnenie iba vo výške minimálnej mzdy, z minimálnej mzdy. Viete, koľko je to dnes? Dnes teda človek, ktorý odíde na noc do práce a nespí doma, ale pracuje a intenzívne pracuje, vieme si to predstaviť, ako je to napríklad v automobilovom priemysle pri práci pri páse, tak dostáva 50 centov za hodinu. Áno, je pravda, že mnohé prevádzky alebo zamestnávatelia, teda vyrokovali si zamestnanci so zamestnávateľmi v kolektívnych zmluvách aj iné zvýšenie. Ale uvedomme si, že Zákonník práce dnes prikazuje zamestnávateľovi pridať zamestnancovi, pracovníkovi za prácu v noci iba 50 centov za hodinu.
Negatíva nočnej práce sú naozaj zrejmé. Medzi najskloňovanejšie riziká nočnej práce patria poruchy spánku či iné zdravotné problémy, únava aj vo voľnom čase a tiež nižšia kvalita rodinného a spoločenského života. Poznám mnoho ľudí, zvlášť mužov, ktorí pracujú v noci, čuduj sa svete, oni majú aj päť nočných zmien za sebou, hoci to zákonník nepripúšťa, Zákonník práce. Viete si predstaviť, ako vyzerá takýto človek po tretej, štvrtej nočnej? Nedokáže fungovať ani vo svojom voľnom čase nasledujúce dva-tri dni. A dostane za to 50 centov alebo ak sa dohodne so svojím zamestnávateľom, tak iba náhradu voľného dňa.
Avšak práca v noci naozaj nie je taká istá ako práca cez deň. A práve preto navrhujeme takú zmenu, aby všetky tieto finančné zvýhodnenia Zákonník práce garantoval zamestnancovi, vypočítal, aby boli vypočítané z jeho priemerného zárobku. To je spravodlivé.
Chcela by som dodať, že, hovorila som o tom, že o týchto príplatkoch a vôbec o tých neslávnych štatistikách Slovákov hovoríme poslanci OĽANO už od novembra, a chcela by som povedať, že vidíme, že sa týmito témami inšpiruje aj vládna koalícia, a počujeme o tom, že by mali byť zvyšované príspevky, že teda premiér hovorí o zvýšení príspevkov za prácu v sobotu, v nedeľu a v noci. Takže chcem len vyzvať, dodať k môjmu príspevku teraz, že očakávam, že nebudú poslanci, že nebudú čakať na to, kedy príde tento návrh vládny do tohto pléna, ale že už teraz zahlasujú za to, s čím sa stotožňujú a čo vlastne už aj bolo zverejnené verejnosti, a teda občanom Slovenskej republiky, že naozaj toto zvýhodnenie za prácu v noci majú aj oni vo svojom portfóliu a že s tým počítajú.
Prečo čakať, treba okamžite konať, každý deň je škodou pre každého zamestnanca, aby nedostal lepšie finančné zvýhodnenie, pretože ako vieme, nám rodiny chudobnejú, zvlášť tie, ktoré sú jednorodičovské, alebo tie, ktoré majú viac detí, a možno práve takýmto spôsobom by si naozaj mohli, mohli sa im zvýšiť čisté mzdy. Takže očakávam zajtra, pri zajtrajšom hlasovaní v tomto pléne, že doprajeme zamestnancom nieže neviem aké výhodnejšie finančné príspevky za prácu nadčas, ale len obyčajnú spravodlivosť, aby tieto príspevky toto finančné zvýhodnenie by im bolo vypočítané z ich priemerného zárobku.
Ďakujem.

Ďakujem kolegyni Verešovej, že pripomenula aj jednak nízke mzdy a chudobu našich rodín, lebo skutočne je pravdou, keď to zoberieme vo všeobecnosti, že zárobky slovenských zamestnancov sú v pomere k produktivite práce, HDP či k rastúcim ziskom firiem stále pomerne nízke. A keď vieme štatisticky, že Slováci pracujú zo všetkých krajín Európskej únie najväčší počet hodín v noci, majú nízke mzdy, najmä pri tých ťažkých prácach vo fabrikách, v priemysle, tak skutočne nie je dôvod im na tieto mzdy teda nedať príplatky na soboty a nedele. Samozrejme, sú firmy, kde si to vedia zamestnanci vyrokovať, ale sú aj iné firmy, kde nie sú organizovaní v odboroch, majú slabú vyjednávaciu pozíciu zamestnanci, kde si to vyrokovať nevedia, tak je veľmi dôležité ich takto zákonom podporiť.
A tak isto ako aj moja kolegyňa Verešová, aj ja by som chcela vyzvať vládnu koalíciu, aby tento zákon podporila najmä preto, že pán Fico to už ohlásil ako sociálny balíček a zdá sa, že naše zákony sa mu veľmi páčia a následne ich teda preberá a dáva do sociálneho balíčka, tak by som očakávala, že skutočne aj tuto v pléne budú poslanci konzistentní a zákon, ktorý prezentuje pán Fico ako výborný návrh, tak podporia aj tu v pléne.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Týmto návrhom zákona sa snažíme naozaj zjednotiť spôsob vypočítavania príplatkov. To hovorila aj kolegyňa Verešová, že jednak máme záujem meniť príplatky cez víkendy, ale zároveň chceme, aby ten spôsob výpočtu aj pri práci za noc bol jednotný. Preto sme sa rozhodli vlastne navrhnúť takýto spôsob, že nočný príplatok alebo príplatok za prácu v noci sa bude vypočítavať z priemernej mzdy zamestnanca.
Ak hovoríme, alebo veľakrát počujeme o pracujúcej chudobe, musíme si uvedomiť, že pracujúcu chudobu tvoria ľudia, ktorí dennodenne chodia do práce, hrdlačia a výsledkom je pre nich taká mzda, že sa dostávajú do pásma chudoby. Je to naozaj hanbou Slovenskej republiky, že takéto niečo dopustíme.
Kolegyne už predo mnou hovorili, že častokrát produktivita práce je vysoká, ale to ohodnotenie, ktoré je ponúkané niektorými zamestnávateľmi, je naozaj úbohé. Verím, že aj takýto malý krok, krôčik k tomu, aby sa zlepšovali aj platové podmienky zamestnancov, môže to zlepšenie spôsobiť. Verím tomu, že tak ako mnohí zamestnávatelia už dnes pristupujú nad rámec Zákonníka práce k zvyšovaniu príspevkov za prácu v noci, za prácu cez víkend, častokrát ide o tých, ktorí sú v odboroch, tak verím, že aj tí zamestnanci, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu byť v tých odboroch, sa takýmto spôsobom domôžu lepšej mzdy. Ja tiež dúfam, keďže bol ohlásený balíček, sociálny balíček tejto vlády, tak verím, že pre urýchlené konanie podporia vládni poslanci aj tento náš návrh.
Ďakujem.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, ja chcem hneď na začiatok avizovať, že budem mať vystúpenie pravdepodobne dlhšie ako štyri minúty, ak sa nič nezomelie, takže potom by som prerušil a pokračovali by sme zajtra. Vystupujem za poslanecký klub Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti, takže by som to možno poňal tak komplexnejšie, tak politicky.
Máme 15. mája, čiže dva týždne po tom, ako na štátny sviatok 1. mája, na Sviatok práce, pán premiér robil takú prezentáciu v parku v Nitre, kde hovoril o tzv. sociálnom balíčku, ktorý chce priniesť. Niekedy mám taký pocit, že vláda argumentuje alebo odôvodňuje, že prečo nepodporí návrhy opozície, ale že vy ste nerokovali s tripartitou a vy ste nerokovali s takými partnermi a onakými partnermi. Ja súhlasím, samozrejme, s rokovaním a naozaj, či vláda, či parlament, alebo ktokoľvek je dobré, aby komunikoval, aby mal informácie. Ale treba povedať, že tripartita, nejakí ďalší partnermi, sú partneri pre vládu, nie pre opozíciu, čiže my tu nie sme kvôli tomu, my sme tu ako zasa partneri v parlamente pre vládu. Vláda potrebuje opozíciu, tak je to v demokracii a my sme tu práve preto.
A práve aj pri tomto zákone a v súvislosti s tým sociálnym balíčkom my vidíme tú užitočnosť tejto opozičnej práce. Nespočíva tá užitočnosť v tom, že by nám pri pohľade na tú modrú tabuľu zrazu zajasalo srdce, že je tam nad tých 76 hlasov a predsedajúci prečíta, že je to schválené. Takú skúsenosť máme len veľmi málokedy, ale tá užitočnosť je v tom, že keď sa do nejakej témy zahryzneme a dostatočne dlho ju držíme a nie je to naozaj, poviem tak ľudovo, blbosť alebo len nejaký číry populizmus, tak skôr či neskôr si to tá vláda všimne a potom začne konať. Aj keď si myslím napríklad, že v prípade toho sociálneho balíčka, ktorý obsahuje niektoré naše návrhy, je to trocha poňaté tak, keď nepoviem slovom populisticky, tak marketingovo a tiež si nemyslím, že pán premiér má všetko už prejednané v tripartite alebo s ďalšími partnermi.
A takže teraz k tomuto zákonu. My sme práve o tom probléme takej, by som povedal, netypickej, neštandardnej práce mimo takého bežného pracovného času, t. j. počas dňa zhruba okolo tej ôsmej až šestnástej, čiže práca vo sviatky, v soboty, v nedele, čiže cez víkendy, a v noci začali tak intenzívne hovoriť v novembri minulého roka, úplne na začiatku novembra, takže je to už viac ako pol roka, a predkladali sme aj zákony, tak ako to spomínala kolegyňa Verešová, aj ktoré sa týkali práce cez víkend a teraz predkladáme tie, ktoré sa týkajú práce v noci. Sme radi, že vláda aj premiér si to všimli a uvedomujú si tú situáciu, ktorá je alarmujúca, či sa týka práce v noci, ktorú riešime teraz, to nebývalo vysoké číslo, 16 % pracujúcich pravidelne v nočných zmenách, alebo či je to aj práca v sobotu a v nedeľu, kde v nedeľnej práci sme takisto rekordéri a tam je to zhruba 20 % ľudí.
Ja poviem takú krátku vsuvku, bol som nedávno na služobnej ceste, kde bol dosť veľký časový posun a práve v tom čase, keď som tam nemohol v noci spať, lebo som predbiehal o niekoľko hodín ten môj biologický čas, tak som si spomenul na svojho suseda, ktorý pravidelne chodí na nočné, na takú striedačku, že štyri dni denná dvanástka a potom štyri dni voľno, štyri dni nočná dvanástka, štyri dni voľno a som si uvedomil, že fúha, ten musí mať riadne rozhádzaný ten biologický cyklus. Takže som presvedčený, že je namieste nejakým vhodným spôsobom toto kompenzovať a, samozrejme, keďže prostriedok v dnešnej dobe na to zadováženie si k živobytiu sú peniaze, tak aj formou financií, čo aj v tomto návrhu predkladáme. Ale riešime to inou filozofiou ako vláda, ktorá vychádza zo štatútu alebo inštitútu minimálnej mzdy. My hovoríme o priemernom zárobku zamestnanca, kde to zodpovedá aj konkrétnemu pracovnému zaradeniu a zárobku toho-ktorého konkrétneho zamestnanca.
Pán predseda, ak by som mohol, tak by som prerušil, je 19.00, budem pokračovať zajtra, lebo nestihnem to.

Ďakujem. Prajem dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, milí hostia, ja teda skúsim tak nadviazať na tú včerajšiu časť rozpravy, ktorú som začal ešte pred skončením rokovacieho dňa tesne pred devätnástou hodinou. My sme si, my sme si nedali nočnú včera, sme o devätnástej skončili a išli sme už každý, kde, kde tu spíme, bývame, či už domov alebo na ubytovňu, ale sú ľudia, ktorí o devätnástej nekončia, ale možno práve začínajú a vykonávajú nočnú prácu. Myslím, že viacerí z nás mali nejakú skúsenosť či už priamo nočnej práce v zamestnaní alebo nejakej nočnej kvôli, kvôli rodine, zdraviu detí a tak podobne, a vieme, že to dosť vážne dokáže narušiť rytmus, biologický rytmus človeka. A preto je pochopiteľné, že za takúto prácu dostávajú zamestnanci od svojich zamestnávateľov príplatky. A my si myslíme, že táto, tento hendikep alebo táto náročnosť tej nočnej práce nie je riešený dostatočne, preto predkladáme návrh, ktorý túto vec mení.
Sme v opozícii, to znamená, matematicky nemáme, nemáme väčšinu, môžme, môžme chcieť, môžme si priať, môžme navrhovať, ale nemôžme to priamo presadiť. Ten, kto tieto veci môže presadiť, je vláda. Sme veľmi radi, tak ako som to aj včera hovoril, že vláda si všimla túto našu vyše polročnú iniciatívu a premiér už avizoval, že bude túto vec tiež riešiť. My máme trocha iný názor na to riešenie, ale to už ozrejmila kolegyňa Anna Verešová, ešte sa k tomu dostanem, a videla v tom aj ten zmysel tej opozičnej práce. Niekedy ľudia hovoria, že: no tak načo vlastne vy ste v tom parlamente, veď vám nič neprejde. Viete, nám prejde, len nie pod naším menom. Prejde to pod menom buď vlády alebo nejakých koaličných poslancov, ale v týchto veciach sa nehráme na autorské práva, dôležité sú dobré riešenia pre ľudí.
A zároveň odkazujem pánu premiérovi, že si môže odpustiť také tie jeho obvyklé tančeky o tom, že, že opozícia nemá riešenia. Máme kopu dobrých riešení, stále ich predkladáme, či už tu v parlamente alebo v rámci nášho programu, v rámci našich tlačových konferencií, v rámci stretnutí s občanmi, konferencií, ktoré sme, ktoré sme robili a ktoré budeme robiť, ako teraz nedávno naposledy konferencia o využití eurofondov, čo je veľmi dôležitá téma, takisto konferencia, ktorú bude viesť alebo zaštiťovať aj pani poslankyňa Verešová, kde riešenia ponúkame. A ak vláda teda buď nemá vlastné riešenia, alebo sa jej zdajú tie naše dobré, nech sa páči, sú k dispozícii, lebo sú to riešenia pre ľudí. Samozrejme my sme veľmi radi, keď si, keď si ľudia tú našu prácu všimnú. Nie kvôli tomu, že by sme sa chceli chváliť, asi možno v našom veku už nemáme takéto ambície, že už sme si jasní svoju hodnotou a nepotrebujeme si ju zvyšovať takto, ale aby videli, že naozaj predstavujeme alternatívu a že máme k dispozícii to, čo je potrebné pre to, aby na Slovensku fungovali veci lepšie, aj konkrétne v oblasti nočnej práce.
Takže ja vás chcem poprosiť, aby, ak je možné, aby ste túto vec podporili pri hlasovaní, ktoré bude podľa všetkého už o jedenástej. Keď nie, tak budeme radi, keď čím skôr príde vláda, vládna väčšina s týmto návrhom, a my ho určite potom podporíme, tak ako podporujeme vždy všetky dobré návrhy, ktoré sú do parlamentu predložené.
Takže ďakujem veľmi pekne, prajem teda rozbiehajúci sa pekný pracovný deň, dennú, nie nočnú, ale myslíme aj na tých, ktorí majú nie denné, ale nočné. Ďakujem veľmi pekne.(Potlesk.)

Dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, kolega Richard Vašečka hovoril tak všeobecne o tej politickej vôli a nevôli, ako to tu funguje, ako sa darí a nedarí realizovať opozičné návrhy. Ja by som sa možnože vrátila k podstate alebo k vecnej podstate tohto návrhu.
Iba zopakujem, aby to dnes zaznelo, že našou snahou je upraviť Zákonník práce tak, aby rovnakým spôsobom boli vypočítavané všetky príplatky, ktoré sa týkajú nadčasov, sobôt, nedieľ, teda toto nemáme v zákonníku, a sviatkov, to už v zákonníku je. Ak ostatné dva spôsoby výpočtu sa počítajú z priemernej mzdy zamestnanca a zostala jedine nočná práca, ktorá vieme, že na zdravie občanov, zdravie pracujúcich vplýva veľkým spôsobom. Spôsobuje tá nočná práca, to si teda myslím, že otvorene môžeme priznať, že naozaj spôsobuje na životy ľudí alebo má na životy ľudí aj negatívne vplyvy v podobe rôznych psychických porúch, spánku napríklad, ale aj fungovania, zdravého fungovania rodín, tak je podľa nás veľmi dôvodné, aby sa aj spôsob prepočtu tohto príplatku za nočnú prácu dal na správnu mieru, aby bola vypočítavaná rovnako ako pri sviatkoch z priemernej mzdy zamestnanca. Toto je gro, toto je podstata.
Už dnes množstvo zamestnancov spadajú pod kolektívne zmluvy, pod, sú členmi odborových zväzov a tí, ktorí nie sú, možnože môžu len poďakovať odborárom, že im vyrokovali podmienky, ktoré sú lepšie ako v Zákonníku práce. Chvála tomu, ale stále upozorňujeme na to, že je tu veľká časť zamestnancov, ktorí nie sú takýmto spôsobom ochránení. A keďže majú určité dôvody, pre ktoré nechcú alebo nemôžu, lebo aj takéto prípady existujú, že nemôžu vstúpiť do odborových zväzov, pretože vidia nevôľu zamestnávateľov, tak im by sme mali vyjsť v ústrety minimálne v tom, že tie ich minimálne nároky zlepšíme. Sami uznáte, že nejde nám o extrémne navyšovanie platieb pre zamestnávateľov, pre zamestnancov ale kozmetickú úpravu, ktorá možno v malom vylepší konečnú mzdu zamestnávateľov.
Preto hovoríme, že nejde o politické riešenie, ide o normálne racionálne riešenie problému, problémov zamestnancov. Ak stále hovoríme o tom, že slovenskí zamestnanci majú neúmerne nižšie mzdy ako v okolitých krajinách aj napriek tomu, že produktivita a efektivita práce je dosť veľká, myslím si, že takúto kozmetickú úpravu by nemusel byť vôbec problém prijať. Obzvlášť po tom, ak vieme, že koaličná vláda je rozhodnutá prijať v balíčku sociálnych opatrení takisto zmeny v riešení príplatkov nielen za nočnú prácu, ale aj príplatkov za víkendy, za soboty, nedele. Áno, možnože sú, zdá sa, že ten návrh je ešte ústretovejší a ešte lepší, no nezabúdajme, že aj vláda ide príplatky robiť nie z priemernej mzdy, čo sa nám zdá úplne normálne a logické, ale z minimálnej mzdy. Toto si myslím že by nemalo byť takto v Zákonníku práce ukotvené. Sme presvedčení o tom, že tie príplatky by sa mali rátať z priemernej mzdy zamestnanca.
Prosím vás, kolegovia, o prijatie a hlasovanie za takýto návrh novely Zákonníka práce.
Ďakujem pekne.