17. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som začal takým výpočtom pár tvrdení pána Roberta Fica.
Dvadsiateho piateho 2. 2017. "Ak bude vznesené obvinenie proti Bašternákovi, Fico sa odsťahuje z komplexu Bonaparte. ´Akonáhle bude toto vznesené obvinenie, pochopím, že tam v tom komplexe nemám čo robiť a nemôžem tam zostať.´ Robert Fico sa do Bašternákovho komplexu Bonaparte nasťahoval v roku 2012, už vtedy sa o tomto bývaní vyjadroval ako o dočasnom riešení. Dvadsiateho piateho februára februára 2017, teda rok po prevalení kauzy Bašternák a jej eskalácii v médiách, Fico v Sobotných dialógoch pripustil, že sa z komplexu odsťahuje hneď ako bude voči podnikateľovi vznesené obvinenie. To sa stalo 21. marca 2017." Opäť tam, opäť nás oklamal a býva tam ďalej.
Dvadsiateho, pardon, 7. 12. 2007. Odvolanie ministra pri náznaku korupcie a klientelizmu. Predseda vlády Robert Fico sa na straníckom sneme v roku 2007 nechal počuť, že odvolá členov vlády podozrivých z korupcie. "Do troch minút odvolám každého člena vlády, u ktorého sa ukáže iba náznak korupcie a klientelizmu. Ak nás nezožerie špina a korupcia, neexistuje, aby sme neuspeli v budúcich voľbách." Opäť klamal.
Trinásteho 7. 2007. Robert Fico: diaľnica z Bratislavy do Košíc do roku 2010. "Podľa údajov Národnej diaľničnej spoločnosti sa medzi Bratislavou a Košicami buduje takmer 59 km diaľnic, v tom čase ďalších 150 je vo fáze prípravy. ´My máme vládny záväzok, ak ho nesplníme, potom vyvodíme politickú zodpovednosť,´ povedal premiér." Vyvodil? Akú? Opäť klamal.
Najviac pracovných miest má vzniknúť v okrese Vranov nad Topľou. Vranov nad Topľou, 30. augusta, TASR. "Hlavnými témami dnešného výjazdového rokovania vlády, ktorá vo Vranove nad Topľou schválila akčný plán rozvoja okresu, bolo i podnikanie, tvorba pracovných miest, vzdelávanie, ale aj podpora cestného ruchu. ´Zisťujeme tu, že tu je veľký podiel dlhodobo nezamestnaných,´ uviedol premiér na tlačovej konferencii." Do dnešného dňa, sľúbil tam 123 miliónov, do dnešného dňa ani ťuk. Opäť klamal.
Dotácia na rekonštrukciu vysokoškolských internátov, 5. 12. 2015. "Strana SMER – SD 5. decembra 2015 predstavila svoj tretí sociálny balík s 15 opatreniami. Medzi tieto opatrenia patrí aj sľub o vyčlenení finančného príspevku na rekonštrukciu vysokoškolských internátov. Podľa stránky strany SMER – SD, ak bude strana súčasťou vlády, garantuje vyčlenenie 50 mil. eur na rekonštrukciu vysokoškolských internátov. Zabezpečí obnovu 10-tisíc ubytovacích miest a výrazne zníži počet odmietnutých žiadostí. Zároveň sa vyčlení 25 mil. eur ako príspevok na ubytovanie pre vysokoškolských študentov vo výške niekoľko desiatok eur mesačne." Rok po voľbách situácia na vysokoškolských internátoch nezmenená. Čuduj sa svete, opäť klamal.
Národný futbalový štadión do roku 2016. Vyslovil to 8. 4. 2012. Opäť klamal.
Toto je krásny prísľub, 6. 4. 2009, Ficov odchod z politiky do roku 2014. "Sľub o Ficovom odchode z politiky odznel na tlačovej konferencii 6. apríla 2009 ako reakcia na domnienky iných politikov, ktorí predpokladali jeho kandidatúru na prezidenta SR. Robert Fico je neustále v politike, pôsobí ako predseda vládnej koalície, ako predseda strany SMER. Sľub je preto jasne nesplnený." Sľúbil, že do roku 2014, že už tam v tom čase nebude v politike, a stále ho tu máme. Opäť klamal.
Štrnásteho 2. 2016. "Fico po vyšetrení prípadu prezradí, odkiaľ mal daňové doklady Matovičovej firmy. ´Mám to, daňové doklady Matovičovej firmy. Poznámka, od ktorého človeka, ktorého identitu, presne to viem, prezradím v okamihu, keď sa táto vec vyšetrí.´ Robert Fico na tlačovej besede 5. februára 2016 verejne obvinil Igora Matoviča z daňových podvodov. Svoje obvinenie podložil dokumentami, ktoré údajne získal od človeka, ktorého predstaví verejnosti po vyriešení prípadu." Meno osoby, ktorá Ficovi tieto dokumenty poskytla, do dnešného dňa nebolo zverejnené. Pri tom vyšetrenie prípadu bolo vo februári 2017 uzavreté. Premiér Fico opäť klamal.
A teraz poďme, prečo toto tu čítam. Aby sme si urobili predstavu, ako si pán premiér robí z huby riť. Ako klame, zavádza. Zoberme si tunak, Fico, podvedení občania pri BMG. Zákon o čiastočnom odškodnení bol predložený v Národnej rade už viackrát. Dva razy prešiel do druhého čítania. Keď vznikla strana SMER – SD, Robert Fico vyhlásil a pravidelne hovorieval aj v mene svojej strany, že je potrebné týchto občanov čiastočne odškodniť. V roku 2006 prišlo do neba volajúce klamstvo, ktoré podľa mňa výrazne ovplyvnilo aj výsledky volieb. SMER totiž ľudí pred voľbami opäť balamutil odškodnením, ale keď ho ľudia, vo viere, že dodrží svoje slovo, zvolili, pán Fico sa dostal k moci a na svoj sľub a nesplnenú starú domácu úlohu sa vykašľal. Vo svojej druhej vláde to už Fico nedal do programového vyhlásenia vôbec. Prečo asi? Opäť týchto ľudí oklamal.
Teraz sa dostávam k tomu vlastne, prečo tu stojím a prečo som sa prihlásil do rozpravy. Toto sú klamstvá Roberta Fica. Lož ako pracovná metóda. Už sme to tuná mali za Mečiara. To je, ako keby som cítil klon. Viete, v júni 2006 SMER získava aj vďaka týmto sľubom 671-tisíc, tak nejako, 671-tisíc hlasov, podvedených občanov bolo 300-tisíc. V tom čase, si zoberte, že to je 10 – 11 rokov dozadu, ešte veľa ľudí, ktorí boli priamo podvedení, žilo. Povedzme si pravdu, je to 15 rokov, nie? Pätnásť rokov. Čo chceme počkať, kým všetci zomrú, aby bol pokoj s nimi? Rozumiete ma? To znamená, že v tom čase sa Robert Fico dostal do vlády, do parlamentu s takýmto krásnym číslom, vďaka tomu, že ľudia mu uverili. Ľudia mu uverili už tretíkrát. Ja sa pýtam, dokedy potrebujete obúchavať vám tieto klamstvá o hlavu, kým konečne sa stretnete s nejakým zdravým úsudkom, ľudia?! Veď toto tunak, ja by som tieto, ja som toho mohol doniesť toľkoto, tých klamstiev. Ale to by sme tu boli až do večera a ja nemám toľko minút tuná, lebo ste nám obmedzili rozpravu.
Kedy sa, ľudia, už zobudíte? Že Robert Fico klame. Zavádza a ide mu len o seba a o svojich oligarchov. O nič iné. To znamená, že sľúbil vám odškodnenie. Ja osobne som neni za odškodnenie, ja to poviem, ale podporím ten zákon, poviem prečo. Preto, lebo si myslím, že každý je strojcom svojho vlastného života, šťastia, všetkého ostatného, a keď sa rozhodol to dobrovoľne dať do toho BMG, no tak je to jeho rozhodnutie, nikto mu pištoľ pri hlave nedržal. Ale musím povedať aj "b". Tunak mal zasiahnuť štát. A poviem vám, prečo si to myslím.
Som rodič, mám veľa detí, všetci to viete, robíte si z toho srandu a ja tiež. Ale keď vidím, že moje decko ide k ohňu, áno, a ide tam pozrie sa tam, vidí tam plamienok, žížu, ide za ním a ide ho chytiť, lebo sa mu páči, no tak bol by som blbec, keby som si povedal, však, decko, nauč sa, popáľ sa, nech ti dobre spečú sa prsty a potom si to zapamätáš. Áno, toto je presne prístup tohto štátu k ľuďom. Takto sa k tomu postavil náš štát. Jasne videl, čo sa bude diať, a nechal tých ľudí, aby sa popálili. Aby prišli o 20 mld. slovenských korún.
Že to bolo nesprávne? – vieme povedať jasne preto, lebo v Českej republike tento podvod chceli urobiť rovnako ako na Slovensku. BMG došiel do Českej republiky, u nás obral ľudí o 20 mld., no v Českej republike by mohol tak o 40, lebo je to dvakrát väčší trh. A viete čo urobili Češi? No nedovolili to tomuto podvodníkovi. Nedovolili mu to a okamžite zavreli riaditeľa, zatkli všetkých ľudí, zavreli pobočky a bolo vybavené. To znamená, štát sa správal zodpovedne. Keď vedel, že tí ľudia nemajú dostatočnú gramotnosť, finančnú gramotnosť, že by sa popálili, že by chytili ten oheň, tak ten štát bol zodpovedný, išiel a vyriešil to za nich. A ja som presvedčený, že zodpovedný štát by sa mal takto chovať. Keď vidí jasnú Ponziho schému, keď na to bolo upozorňované už pani ministerkou Schmögnerovou a nezasiahol, nechal tých ľudí nech sa popália. A viete čo ešte urobil? Pekne si nechal vyplatiť 7 mld. korún na daniach z peňazí ľudí, z tých ľudí, ktorí tam dneska hore sedia na balkóne. Ešte keď 10 rokov počkáme, už tam nebude sedieť nikto, lebo všetci nám pomrú. A je vec vyriešená. Takto sa k tomu stavia dnes štát.
A mňa mrzí, že premiér tejto krajiny takto týchto ľudí sprosto oklamal. Ja som tiež komunikoval s nimi, ale nikdy som im nedal sľub, že ich pôjdem odškodniť. Nikdy som to neurobil, lebo som ich nechcel oklamať. Ale Robert Fico ich sprosto do očí oklamal. On nemá problém ľudí klamať do tváre a neplniť sľuby.
A preto som presvedčený, keď bolo robená posledné prieskumy, ako sme na tom Slovensko s finančnou gramotnosťou, tak pred testom všetci povedali, jasné, sme dobre na tom, všetci, nemáme problém s finančnou gramotnosťou. Ale, ľudia, finančná gramotnosť nie je, že vieme spočítať, koľko je 2 a 2. Viete, ako sme dopadli? Na úplnom žalostnom konci. Toto by mala byť priorita, toto, nie branná výchova, však súhlasím s ňou, ale finančná gramotnosť by mala byť, normálne edukácia by mala prísť do škôl, už základných škôl, stredných škôl, vysokých škôl, tam by toto mala byť ako jasný predmet. Potom by ľudia sa nenachytali na rôzne Ponziho schémy. Potom by ľudia nepodpisovali hlúpe zmluvy, potom by ľudia netrpeli tými ťažkými exekúciami, lebo by si vedeli domyslieť dôsledky.
Ale štát na to kašle. Nechá ich tak. Im to je, tomuto štátu to je úplne jedno, že tunak je milión dvesto ľudí postihnutých, tu máme zaťažených exekúciami. Že tí ľudia nemajú čo do huby, im to je úplne jedno. Hlavná vec, že sme oddlžili oligarchu Širokého. Tomu sme vedeli nadžgať peniaze. To sme vedeli. Ale na tých ľudí kašleme. Exekúcie nevadia, nevadí nám to, že tunak sú popálení ľudia, to, že tunak sú decimovaní tí obyčajní ľudia, že tunak si dôchodcovia musia rozmýšľať, či si kúpia z tej almužny, čo dostanú, či si kúpia lieky alebo jedlo. Takže rozmýšľajú, zomriem od hladu alebo na chorobu. Principiálne je to jedno, je to furt smrť na konci dňa. A toto sme tu vytvorili. Ale oligarcha Široký, ten je spokojný. Všetci sú spokojní. Až na tých ľudí zbedačených.
A teraz tu hore sedia ľudia na balkóne, ktorí boli oklamaní predsedom tejto vlády. A ja sa zaňho hanbím. Ja som, aký som, ale nič neskrývam. Nič neskrývam, preto nemusím nič tajiť a nemusím vás klamať. Ja som vám nikdy nesľúbil, že vás odškodním. Ale som vás nikdy neoklamal takto sprosto, ako vás oklamal premiér tejto vlády. Dvestoštyridsať miliónov, 7 euro, sedem miliárd korún vašich peňazí zobral premiér, bývalý, nadžgal si to do štátneho rozpočtu a tento štát vás z vašich peňazí pekne okradol.
A teraz ide o to, že je tu táto možnosť. Ja som veľmi rád, že pán Fecko proste neúnavne bojuje a že nejakým spôsobom aspoň čiastočne z týchto peňazí, ktoré štát vám zobral, že sa o vás nepostaral, že vám proste tú edukáciu nedal, že proste nedovolil tomu decku chytiť ten oheň, teda že dovolil, pardon, že dovolil decku chytiť ten oheň, že proste, že neurobil to, čo mal, tak ako v tých Čechách, tak by sa nejakým spôsobom podľa môjho názoru patrilo v nejakej forme toto odškodné urobiť. Dotaz, keď hovorím už, že 240 mil. eur skončilo vo vreckách štátu, nehovorím, že v Slovenskej televízii, to boli ďalšie peniaze, ktoré získala Slovenská televízia, čiže zase dá sa povedať štát. Sú to vaše peniaze, ktoré tento štát zobral a dovolil, aby ste boli okradnutí.
Česká vláda sa chovala zodpovedne. Nabehli tam policajti a BMG, okamžite v začiatku pozatvárali pobočky, zavreli riaditeľa a celá legracia bola u konca. U nás nie, u nás to nechali bežať dovtedy, dokým posledný človek, ktorý bol oklamaný tam bol schopný vložiť peniaze, a už nebolo z čoho vyplácať. Toto sa udialo na Slovensku. A za to môžu politici, za to môže tento štát. Mal konať a nekonal. Preto len z tohto jediného dôvodu, že mal konať a nekonal, že sme to videli v tej Českej republike, že sa to dalo vyriešiť, aby ste neboli okradnutí, dalo sa to, len štát nekonal, len z tohto jediného dôvodu tu stojím a som ochotný nejakým spôsobom akceptovať pre mňa za normálnych okolností neakceptovateľné odškodnenie. Som to schopný akceptovať preto, lebo 7 mld. korún tento štát z vašich peňazí zobral. Z vašich dvadsiatich miliárd sedem zobral štát. (Reakcia z pléna.) Prosím vás pekne, neprerušujte ma, aj keď ste v predsedníctve, si to nemôžete dovoliť, keď je rozprava, dobre?
To znamená, že som ochotný podporiť návrh pána poslanca Fecka a hlasovať za tento návrh. Ja si myslím, že tí ľudia si to zaslúžia, aspoň v nejakej malej, aspoň symbolickej forme. Keď boli toľkokrát oklamaní, keď štát nezasiahol, je našou psou povinnosťou sa aspoň nejakým spôsobom symbolicky sa s týmto vyrovnať.
Ďakujem.

Doplním vás, pán Kollár. Rozšírim trošku vašu reč. Toto sú Robertkove vyjadrenia, toto sú jeho ťahy na získavanie voličov a ich zavádzanie. Robenie detí je spôsobom obživy rómskych rodín, robia ich preto, lebo chcú peniaze. Ak budem vo vláde, garantujem, že zlodej so sekerou nebude silnejší ako zákon. Viem, že Rómovia tvoria absolútnu väčšinu zlodejov na poliach a v lesoch, a tak ďalej. Apropo, s tými deťmi ste ma pobavil, pre našu vlasť je lepší Kollár ako nejaký Robertko. Ďakujem za slovo.

Ďakujem. Chcem len doplniť pána Kollára, ďakujem mu za jeho vystúpenie, že štát v podstate to je imaginárny pojem. Štát sú predsa konkrétni ľudia. Sú ľudia, ktorí, štát je vláda, sú to ministri, sú to ľudia, ktorí sú kompetentní, sú to súdy, a tak ďalej. Čiže štát ako taký, za týmto všetkým sú konkrétni ľudia, ktorí majú svoje meno. Ďakujem.

Pán poslanec Mizík, pani poslankyňa Grausová, ďakujem za faktické poznámky.

Kolegyne a kolegovia, vážení občania, ktorí ste postihnutí dlhoročným neodstránením tejto nespravodlivosti. Začnem otázkou, ktorá ma napadla dnes pri čítaní verejnej tlače, lebo Robert Fico sa vyjadril, že naše pokusy vyčistiť ten Augiášov chliev, odstraňovať kus po kuse nánosy zla, podvodu, kradnutia, kazia meno Slovenskej republiky. Chcel by potlesk za svoju zahraničnú politiku. No včera, keď ju tu predstavoval, dostal veľa podpory zo strany opozície, ale potlesk by si zaslúžil, keby sa naozaj stal Európanom. Európan je človek, ktorý naozaj ctí hodnoty, ktoré predstavujú európsku, demokratickú kvalitu. Človek, ktorý je vnútorne konzistentný. Neprešlo ani pár hodín a stojíme a diskutujeme tu o eklakantnom príklade nekonzistentnosti čelného politika. Náš premiér si dal opakovane do volebného programu sľub odškodniť obete nebankoviek a porušil ho. Ale nielen to, pri štarte svojej strany urobil z týchto ľudí vlastne svoju podnožku, pretože na ich chrbáte zostavil vládu v roku 2006. Dneska by bol rád, keby opoziční poslanci, ako som ja, odložili snahy pripomínať a riešiť problémy v tejto krajine. On by bol rád, keby sme aplaudovali a keby ste tlieskali. Nás sem voliči neposlali pochlebovať premiérovi. Nás poslali slúžiť občanom a k tým občanom patria aj tí, ktorí sú dnes na balkóne, ľudia, ktorých podviedli nebankovky, a potom ich podviedli politici, ktorí si z nich urobili najprv voličov, a potom hlupákov. A samozrejme, že cítia krivdu. Možno už mnohým nejde ani o tie financie, pretože to, čo predkladáme spolu s kolegom Feckom, je len symbolické odškodnenie, nikto z nich sa už nedostane k všetkým peniazom, o ktoré bol ukrátený.
Preto som presvedčený, že mnohým ide o osobnú hrdosť, o právo na to, že ako občan tohoto štátu nemá byť štát spolčený s podvodníckymi firmami a stáť proti nemu, ale naopak, štát má byť tým, ktorý podvodnícke firmy zruší, zastaví okrádanie občanov a ak sa mu to nepodarí, ak zanedbá túto povinnosť, no tak potom ich nejakou formou odškodní. Vieme, že dnes, keď skrachujú banky, každý občan dostane určité odškodnenie, do istej výšky. Tiež to nie je, tiež to nie je v celej sume, pretože ak si dá do banky veľkú sumu, dostane len určený limit, a tak sa vlastne zúčastňuje na svojom nešťastí aj svojou stratou. Ale štát vie, uvedomuje si, že má povinnosť robiť bankový dohľad. V tej dobe ten bankový dohľad robilo nielen ministerstvo financií, ale samozrejme na prvom mieste Národná banka Slovenska a takisto vláda, resp. podpredseda vlády pre ekonomiku a taktiež úrad, ktorý k tomu bol určený. Nikto z nich nezasiahol, tie občasné pochybnosti, či tie úroky nebankoviek nie sú privysoké, tie nemohli stačiť občanom na to, aby posťahovali peniaze a už ďalšie neposielali. Štát mal nebankovky zastaviť, tak ako tu odznelo, tak ako zastavil v Českej republike tzv. kampelišky. Tam išli z kratšej cesty preč, nemajú žiadne státisíce poškodených občanov. Ako to je, český štát chránil svojich občanov pred podvodníckymi nebankovými subjektami a slovenský nie, ako je to možné?
Dámy a páni, v tomto volebnom období sa snažím aj ja osobne, a viacerí kolegovia na moje potešenie to podporujú, pripomínať balvany, ktoré nám zostali ako ťarcha pri budovaní štátu. Niektoré tie balvany sa nedajú prekročiť. Takým balvanom boli amorálne amnestie, ktoré sa nám spoločným úsilím podarilo dostať do inej polohy. Dneska ľudia cítia závan šance, že predsa len spravodlivosť a pravda prídu k slovu. Toto je rovnako starý balvan. Tamten, na tamtom ležala krv, týkal sa niekoľkých rodín, ale za tie roky sme sa tak trochu tými poškodenými v amnestiách, v únose a vražde stali my všetci. Tento druhý balvan sa týka státisícov ľudí a ich rodín. A predovšetkým znovu, týka sa nás všetkých, pretože je dôkazom, že Slovenská republika zlyhala a nechce si ani po rokoch, tí politici si nechcú priznať, že k demokratickým pravidlám patrí to, že ten, kto zlyhá, ten platí, a nie ten, ktorý doplatil na zlyhanie politikov. Toto je základná otázka, ktorá stojí na stole.
Niektorí hovoria, nemali tam posielať peniaze, keď už úroky očividne svedčili, že možno nebudú vyplatené. Nie, otázka nestojí o tom, že či státisíce ľudí malo byť ekonomickými odborníkmi alebo nemalo. Otázka stojí, opakujem znovu, tak ak i štát zanedbal povinnosť dohľadu nad bankovými aj nebankovými subjektami, ktorý mu definuje ústava a zákony, prečo majú jediní na tom stratiť podvedení občania? Stojím na ich strane a pripomínam ich právo.
Lenže neboli by sme na Slovensku, keby sa do celého nezamotal mečiarizmus ešte v nejakej vtipnej forme a v našom prípade je to odiózna disketa Vladimíra Mečiara. A tu by som otočil list a vrátil sa tam, kde veci často končia, na Generálnu prokuratúru. Pán Dobroslav Trnka, keď obdŕžal túto disketu, tak povedal, že teda bude ju rozšifrovávať, lebo je zašifrovaná, ale prejavil názor, že ak by zverejnil údaje, ktoré tam sú, tak vznikla by občianska vojna, alebo ešte jeden originálny citát, "alebo ľudia by brúsili kosy". To boli roľnícke vzbury, na ktoré narážal pán Dobroslav Trnka, a ja narážam na iné. Je hádam záhada toho, že pán Dobroslav Trnka je stále prokurátor, skrytá práve v onej diskete? Naozaj žijeme v štáte, kde každý každého vydiera?
Apelujem na súčasného generálneho prokurátora, zverejnite konečne, čo je s tou disketou! Zverejnite mená, pretože ak tam sú politici, ktorí napr. zdržiavali zlikvidovanie týchto nebankoviek preto, že sami tam otáčali peniaze, ak sú tam firmy, ktoré mali vplyv na politikov a cez nich zdržiavali krach týchto nebankoviek, lebo tam otáčali peniaze, tak potom je zjavné, že okrem zanedbania, zanedbania funkcie štátu, o ktorom tu môžme diskutovať, tu prišlo ku kriminálnej činnosti, k zámernému vykrádaniu týchto nebankoviek na úkor bežných občanov, ktorí tam nastrkali svoje úspory. Potom by sme sa možno dozvedeli mená špekulantov, ktorí si vedeli zabezpečiť, že ten vysoký úrok, ktorý títo občania nikdy nedostali, niektorí vysokopostavení politici možno dostali. Alebo firmy, ktoré s nimi boli spojené.
Ja som bol vtedy poslanec a apeloval som, aby sa konalo, aby sa zrušila ďalšia činnosť nebankoviek, aj z tohoto miesta. Sám so žasol nad tým, že mesiac za mesiacom plynie, všetci mi dávajú za pravdu, ale akosi sa činnosť nebankoviek nekončí. Prídem domov a vidím aj vo verejnoprávnej televízii hojnú reklamu, ktorá nás uisťuje, že nebankovky zaplatia 10, 20, 30 % úrokov. Na začiatku bolo 1, 2, 6, ku koncu vraj až 60 nebankových subjektov, ktoré využívali masovo pôsobenie cez televíziu na konzumentov a zavádzali ich sľubmi enormných úrokov.
Zlyhanie štátu, možno vydieračská aféra desaťročia, pretože ak tam sú mená vysokopostavených politikov, tak ide naozaj o vydieračskú aféru desaťročia, Mečiarova tzv. zašifrovaná disketa, no a napokon tretie, sľub strany SMER. Strana SMER, ako sme chceli všetci veriť, nemá namočené prsty v tomto zlodejstve. Robert Fico pred rokom 2006 s obľubou hovoril, tak ako sa kradlo za Mečiara, kradne sa aj za Dzurindu, ja som ten tretí, za ktorého sa kradnúť nebude. Pamätáte si všetci starší jeho bilbordy, ktoré v blahej pamäti urobil pán Flašík. A pamätáte si jeho slogany a všetci si pamätáme tento jeho vládny program a sľub, že obete podvodu s nebankovkami budú odškodnené.
Dámy a páni, včera sa teda hovorilo o úspechoch Slovenska alebo o dobrom postavení Slovenska v Európskej únii a mnohí sme to s potešením akceptovali. Napriek tomu, že sme v opozícii, zahlasovali sme za prijatie správy, ktorú predkladal minister zahraničných vecí a za ktorým ja vidím aj prácu Roberta Fica a celej vlády. No ale potom je tu tá otázka, či budeme Európanmi aj doma, nielen na pekných kobercoch Bruselu, ale na našej rodnej hrude. Či budeme robiť politiku, ktorá je integrálna, ktorá to, čo sľubuje, aj koná. Robert Fico má už vyše 10 rokov ťažký dlh. Je to dlh voči státisícom okradnutých občanov, jednoduchých ľudí, ktorí ho volili v roku 2006, lebo zo všetkých politikov najrazantnejšie hovoril, za mojich predchodcov sa kradlo, za jedného aj za druhého, vtedy vás podviedli, ja vám to všetko vrátim, toto je môj program. Toto je dokonca vládny program.
Pán premiér, znovu máte vládnu koalíciu, už tretíkrát. Doprajte, doprajte občanom aspoň tú dôstojnosť, pretože mnohí spáchali samovraždu, niektorí ďalší sa nedožili tohoto okamihu, ich pohľadávky voči nebankovým subjektom, mnohí zrezignovali na tieto pohľadávky. Do konkurzu sa prihlásil vlastne len zlomok tých poškodených.
Náš návrh hovorí o odškodnení cca 50-tisíc ľudí, respektíve ich rodín, ktoré vytrvali a ktorým, ja sa domnievam a stretol som sa s nimi na chodbách parlamentu, domnievam sa, že im naozaj viac záleží už dnes na osobnej dôstojnosti, na to, aby nemali pocit, že sú v tejto republike zbytoční, že sú za hlupákov, že republika sa ich nezastane.
Doprajte, pán premiér, svojim poslancom šancu, aby splnili váš dávny sľub. Niektorí sú tu z čias toho sľubu, iní sú tu noví. Máte celkom novú koalíciu, aká na Slovensku ešte nebola. Dajte šancu tejto koalícii, aby tento ďalší hlúpy a trápny balvan Slovenskej republiky odsunula, dala preč z nášho príbehu, z chodníka, ktorým chceme ísť ďalej, ako aj vy hovoríte, do jadra Európskej únie. Ak máme patriť medzi jadro Európskej únie, medzi slušných demokratov, medzi slušných ľudí, nemôžeme klamať a zostávať v tom klamstve celé desaťročie voči svojim voličom a nedodržať taký významný sľub, ktorý nás dostal do politiky, tak ako vás, pán Fico, dostal ku vláde v roku 2006 sľub poškodeným nebankovými subjektami, že im dáte odškodnenie.
A prosím a vyzývam opätovne generálneho prokurátora, nemlčte a vysvetlite verejnosti, čo je s Mečiarovou disketou. Či je to obyčajný bluf starého klamára, alebo je to naozaj disketa plná mien, a v tom prípade je to disketa, ktorá je korunným dôkazom jedného z najväčších škandálov uplynulých desaťročí, kedy politici z dôvodu, že sa sami chceli obohatiť, nechali bežať nebankovky oveľa dlhšie, než to bolo nevyhnutné, než sa nedalo tomuto podvodu urobiť koniec. Zverejnite mená a konajte tak, ako vám funkcia káže tam, kde je podozrenie, že prišlo k porušeniu zákona a porušeniu trestného práva.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán Budaj spomínal, že aby neboli títo okradnutí občania za hlupákov. Ja chcem len podotknúť, že mám pocit, že v dnešnej dobe, za súčasnej vlády sme za hlupákov vlastne všetci občania Slovenskej republiky. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Takže iba krátko, prečítam určité state, a síce, príslušné orgány v danom období vedeli o rizikách spojených s investovaním do nebankových subjektov. Vedeli, že sa jedná o pyramídu, podvod, že výnosy sa vyplácajú z ďalších vkladov a nie z reálneho zisku. Vedeli, že nebankové subjekty páchajú trestnú činnosť. Svojím nekonaním podľa zákonov jej nepredišli a nezabránili niekoľkomiliardovým organizovaným finančným podvodom, za čo musia niesť zodpovednosť.
Podľa Ústavy Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3 "každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom". Tu žiadny postup nebol a musím povedať, že toto si štát musí, žiaľ, aj po rokoch priznať a urobiť nápravu. Takže chcem ešte raz, napriek politickým spektrom poprosiť o podporu tohto zákona, pretože to by bolo spravodlivé, čestné. Čestná, by som povedal, že bodka štátu voči svojim poškodeným občanom.
Takže ďakujem veľmi pekne a chcem veriť, že vaše svedomie sa pohne a dáme šancu, aby tento zákon bol v druhom čítaní.
Ďakujem pekne.

Vďaka za slovo. Na tejto schôdzi sa riešil iný zákon, zákon o vyvlastňovaní pozemkov pod diaľnicami, pretože vládna koalícia si potrebovala špecificky vyriešiť problém a tak teda účelovo schvaľovala takýto, takýto zákon namiesto sfunkčnenia spravodlivosti, namiesto nefunkčného štátu, málo funkčných stavebných úradov, tak takto umelo sa to riešilo. Vtedy, keď to potrebovali. Teraz, keď je téma odškodnenia klientov nebankových subjektov, tak vládna koalícia mlčí a teraz neschvaľuje ani žiadne špeciálne zákony. A opäť raz, opäť raz som nepočul od nich nič o tom, že naozaj treba sfunkčniť nefunkčný právny štát.
A chcem sa ich aj otvorene spýtať, platí ešte výrok Roberta Fica o tom, že Slovensko nie je právny štát? Platí, alebo neplatí? Dúfam, že dostanem, dostanem odpoveď. A naozaj by som chcel všetkých vyzvať, osobitne pani ministerku spravodlivosti pani Žitňanskú, aby konečne spravila naozajstné reformy spravodlivosti, aby sme videli vinníkov aj v prípade nebankových subjektov potrestaných, ale nielen, aby všeobecne fungovala spravodlivosť, aby sa trestali aj veľké zvieratá alebo tí takzvaní naši ľudia.
Ďakujem.

Vďaka. Pán predsedajúci, ja by som vám chcela povedať... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Písomne?

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
Dám, dodám písomne hneď. Že jednoducho ste sa tak veľmi rýchle opýtali na tú ústnu rozpravu,. Ja som sa chcela prihlásiť do ústnej rozpravy, vy ste to, vy ste nepočkali ani pol minúty, ja neviem, koľko sekúnd, tak ja by som vás prosila pre budúci raz, aby ste sa tak neponáhľali veľmi a dali naozaj možnosť ľuďom stihnúť sa do tej rozpravy prihlásiť.

Ďakujem pekne. Chcem predniesť návrh týkajúci sa programu, ktorý dodám aj písomne. Chcem navrhnúť v mene spolupredkladateľov pri bode 46, tlač 510, aby sme mohli tento zákon presunúť na ďalšiu schôdzu. Že či je súhlas?