17. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod dovoľte, aby som povedal, že tento návrh zákona je odpoveďou občanom na problémy, s ktorými sa stretávajú vo vzťahu k svojim zamestnávateľom.
Pred Vianocami sa na nás obrátili občania, ktorí pracovali na výstavbe diaľnic a napriek tomu, že pracovali v čase, v nečase, dlhé hodiny, niektorí z nich aj 300 hodín, títo ľudia nedostali za svoju prácu zaplatené. Keď sme sa ich dopytovali, že akým spôsobom funguje táto práca, tak nám povedali, väčšinou to boli jednoduchší ľudia, robotníci, že pracovné zmluvy ani nevideli a bolo im povedané, že pracovné zmluvy sú u nejakého tímlídra uschované a potom si ich môžu, môžu prevziať alebo môžu si ich pozrieť. Jediné, čo títo ľudia videli, boli takzvané tie šichtovnice, kde boli evidované hodiny, a vždy po nejakom období prišiel predák a týchto ľudí vyplácal na ruku.
Keď sme sa o týchto ľudí naďalej zaujímali, zistili sme, že tento predák je nejaký miestny zbohatlík, ktorý býval v okolí Žiliny, ktorý mal svoje Ferrari, manželka mala špičkový Mercedes a žil si jednoducho na vysokej nohe. A tento človek týchto ľudí doslova že kešoval. Tento človek, tento človek bol napojený nejakými kontaktami na dodávateľskú firmu, ktorá realizovala samotnú výstavbu diaľnic, konkrétne táto firma bola EUROVIA cz. Čo bolo však ešte viac zarážajúce, že táto téma bolo pretriasaná aj v médiách a inšpektorát práce zo Žiliny aj vykonával kontroly na týchto diaľniciach, aby zistil, že či naozaj tá nelegálna práca je problémom. V tejto reportáži inšpektor práce zo Žiliny povedal, že mal telefonáty zhora, konkrétne z Národnej diaľničnej spoločnosti, kde sa ho pýtali, že prečo vykonáva kontroly nelegálnej práce alebo čiernej práce na týchto diaľniciach a že takýmto spôsobom zdržuje výstavu diaľnic. Toto povedal samotný inšpektor práce zo Žiliny pán Kubica v TA3. Toto nás veľmi zarazilo a naozaj sme konfrontovali tieto jeho slová aj s realitou. Inými slovami chcem povedať, že nelegálne zamestnávanie je veľkým problémom na Slovensku. A objavili sme, že v zákone máme trošku takú dieru, keď postihujeme za nelegálne zamestnávanie, nelegálne zamestnávanie postihujeme zamestnávateľov, ktorí napríklad zamestnávajú Ukrajincov alebo Rumunov, tak vtedy je to chápané ako trestný čin, ale keď niekto nedá riadnu pracovnú zmluvu slovenským občanom, tak to nie je ani, tak to je iba priestupok a hrozí za to smiešna finančná pokuta.
Dovoľte, aby som systematicky teda predniesol návrh zákona. Chceli by sme doplniť Trestný zákon 300/2005 Z. z. a predkladáme tento zákon ako poslanci za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Ja by som poprosil kľud v sále, zle sa tu naozaj... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, majme úctu k rečníkovi. Poprosím o kľud v sále.
Marosz, Ján, poslanec NR SR
Jednou z najčastejších foriem nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nielen občanov Slovenskej republiky, ale aj cudzincov, je využívanie ich práce bez riadne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce alebo o dohody o brigádnickej práci študentov a následné nesplnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni na účely sociálneho poistenia.
Napriek existencii trestného činu nelegálneho zamestnávania, najrozšírenejšie formy nelegálneho zamestnávania uvedené vyššie, ostávajú v zmysle Trestného zákona beztrestné, keďže Trestný zákon sa v súčasnosti týka výlučne cudzincov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky, a postihuje zamestnávateľa, ktorý takéto osoby neoprávnene zamestná.
Hlavným cieľom návrhu zákona je preto zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti voči tomu zamestnávateľovi, ktorý využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávného vzťahu, a to rozšírením základnej skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona. V rámci takto rozšírenej skutkovej podstaty trestného činu sa tiež navrhuje, aby sa za spáchanie trestného činu nelegálneho zamestnávania považovalo aj zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému nebolo udelené povolenie na zamestnanie a nie je ani držiteľom tzv. modrej karty Európskej únie. Rozšírená skutková podstata trestného činu podľa § 251a Trestného zákona sa tak bude zhodovať s vymedzením pojmu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie predstavujú závažný spoločensko-ekonomický problém, ktorý popri pracovnej neistote oberá ľudí aj o nemocenské dávky vrátane materskej, znižuje im dôchodok, či upiera im právo na dovolenku. Nelegálne zamestnávanie zároveň deformuje podnikateľské prostredie a doplácajú naň slušní zamestnávatelia.
Samozrejme, tento návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, zakladá pozitívne sociálne vplyvy na podnikateľské prostredie a je v súlade s ústavnými zákonmi a všeobecnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Problematika nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je upravená v súčasnosti zákonom č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Tento zákon definuje nelegálne zamestnávanie ako výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou nemá založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Po druhé, ako výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou zamestnávateľ síce má založený pracovnoprávny vzťah, avšak nebola splnená príslušná zákonná povinnosť, napríklad zápis do registra poistencov a sporiteľov do starobného dôchodkového sporenia. Po tretie, výkon závislej práce fyzickej osoby, ktorá nespĺňa podmienky zamestnania. A po štvrté, zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky, v rozpore s osobitným predpisom. Napriek dostatočne presnej definícii nelegálneho zamestnávania a existujúcich sankciách za nelegálne zamestnávanie je v Slovenskej republike nelegálne zamestnávanie stále veľmi vážnym spoločenským problémom. A krivka je narastajúca. To znamená, že nelegálne zamestnávanie je stále väčším problémom.
Hoci každé z uvedených konaní je sankcionované v rovine trestnoprávnej, je postihnutý len zamestnávateľ, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržuje na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom. V tejto otázke je terajší § 251a ods. 1 formulovaný prísnejšie ako § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci, keďže trestnosť nepodmieňuje vykonávaním závislej práce a takéto znenie tohto návrhu zákona aj ponecháva.
Teraz k podstate, že zmyslom Trestného zákona je nielen určovať trest za spáchanie trestného činu, ale aj pôsobiť odstrašujúco, a teda čiastočne preventívne voči tomu, kto nad spáchaním trestného činu čo i len uvažuje. V neposlednom rade Trestný zákon už dnes obsahuje množstvo takých skutkových podstát trestných činov, ktorých význam z hľadiska začatia konania vo veci nemožno vnímať inak ako len preventívny. Ambíciou predkladaného návrhu zákona je teda výrazné posilnenie už existujúcich opatrení na odvrátenie snáh o nelegálne zamestnávanie, ktoré spočíva v redefinícii skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte dve minúty vydržte v kľude.
Marosz, Ján, poslanec NR SR
... podľa § 251a Trestného zákona. V zmysle predloženého návrhu zákona bude nelegálne zamestnávanie postihnuteľné aj v trestnoprávnej rovine, a teda napríklad aj trestnom odňatia slobody konateľa alebo prokuristu spoločnosti, ak sa miernejšie formy trestu ukážu ako nepostačujúce.
Návrh zákona prihliada tiež na skutočnosť, že nelegálne zamestnávanie je už v súčasnosti postihované inou sankciou, ako je trest v zmysle Trestného zákona a inými orgánmi, ako sú orgány činné v trestnom konaní. Takouto sankciou je napríklad trest za spáchanie priestupku na úseku práce a sociálnych vecí v zmysle zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložený príslušným správnym alebo policajným orgánom alebo trest uložený inšpekciou práce podľa zákona č. 125/2006 o inšpekcii práce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Rozpracované
Vystúpenia
10:47
Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.
Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.
Ďakujem veľmi pekne, pani poslankyňa. Beriem na vedomie, nebolo to zámerne, ale nebol to ani procedurálny návrh. Ale ďakujem.
Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.
Rozpracované
10:47
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10:47
Richard VašečkaVystúpenie s procedurálnym návrhom
17.5.2017 o 10:47 hod.
Mgr.
Richard Vašečka
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Chcem predniesť návrh týkajúci sa programu, ktorý dodám aj písomne. Chcem navrhnúť v mene spolupredkladateľov pri bode 46, tlač 510, aby sme mohli tento zákon presunúť na ďalšiu schôdzu. Že či je súhlas?
Rozpracované
10:47
Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších. Návrh zákona má tlač 515, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 529.
Dávam slovo poslancovi Jánovi Maroszovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona...
Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších. Návrh zákona má tlač 515, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 529.
Dávam slovo poslancovi Jánovi Maroszovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.
(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 515.)
Ďakujeme. Je všeobecný súhlas, alebo až pri hlasovaní? (Súhlasná reakcia z pléna.) Ďakujem.
Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších. Návrh zákona má tlač 515, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 529.
Dávam slovo poslancovi Jánovi Maroszovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.
(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 515.)
Rozpracované
10:48
Uvádzajúci uvádza bod 10:48
Ján MaroszPred Vianocami sa na nás obrátili občania, ktorí pracovali na výstavbe diaľnic a napriek tomu, že pracovali v čase, v nečase, dlhé hodiny, niektorí z nich aj 300 hodín, títo ľudia nedostali za svoju prácu zaplatené. Keď...
Pred Vianocami sa na nás obrátili občania, ktorí pracovali na výstavbe diaľnic a napriek tomu, že pracovali v čase, v nečase, dlhé hodiny, niektorí z nich aj 300 hodín, títo ľudia nedostali za svoju prácu zaplatené. Keď sme sa ich dopytovali, že akým spôsobom funguje táto práca, tak nám povedali, väčšinou to boli jednoduchší ľudia, robotníci, že pracovné zmluvy ani nevideli a bolo im povedané, že pracovné zmluvy sú u nejakého tímlídra uschované a potom si ich môžu, môžu prevziať alebo môžu si ich pozrieť. Jediné, čo títo ľudia videli, boli takzvané tie šichtovnice, kde boli evidované hodiny, a vždy po nejakom období prišiel predák a týchto ľudí vyplácal na ruku.
Keď sme sa o týchto ľudí naďalej zaujímali, zistili sme, že tento predák je nejaký miestny zbohatlík, ktorý býval v okolí Žiliny, ktorý mal svoje Ferrari, manželka mala špičkový Mercedes a žil si jednoducho na vysokej nohe. A tento človek týchto ľudí doslova že kešoval. Tento človek, tento človek bol napojený nejakými kontaktami na dodávateľskú firmu, ktorá realizovala samotnú výstavbu diaľnic, konkrétne táto firma bola EUROVIA cz. Čo bolo však ešte viac zarážajúce, že táto téma bolo pretriasaná aj v médiách a inšpektorát práce zo Žiliny aj vykonával kontroly na týchto diaľniciach, aby zistil, že či naozaj tá nelegálna práca je problémom. V tejto reportáži inšpektor práce zo Žiliny povedal, že mal telefonáty zhora, konkrétne z Národnej diaľničnej spoločnosti, kde sa ho pýtali, že prečo vykonáva kontroly nelegálnej práce alebo čiernej práce na týchto diaľniciach a že takýmto spôsobom zdržuje výstavu diaľnic. Toto povedal samotný inšpektor práce zo Žiliny pán Kubica v TA3. Toto nás veľmi zarazilo a naozaj sme konfrontovali tieto jeho slová aj s realitou. Inými slovami chcem povedať, že nelegálne zamestnávanie je veľkým problémom na Slovensku. A objavili sme, že v zákone máme trošku takú dieru, keď postihujeme za nelegálne zamestnávanie, nelegálne zamestnávanie postihujeme zamestnávateľov, ktorí napríklad zamestnávajú Ukrajincov alebo Rumunov, tak vtedy je to chápané ako trestný čin, ale keď niekto nedá riadnu pracovnú zmluvu slovenským občanom, tak to nie je ani, tak to je iba priestupok a hrozí za to smiešna finančná pokuta.
Dovoľte, aby som systematicky teda predniesol návrh zákona. Chceli by sme doplniť Trestný zákon 300/2005 Z. z. a predkladáme tento zákon ako poslanci za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Ja by som poprosil kľud v sále, zle sa tu naozaj... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, majme úctu k rečníkovi. Poprosím o kľud v sále.
Marosz, Ján, poslanec NR SR
Jednou z najčastejších foriem nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nielen občanov Slovenskej republiky, ale aj cudzincov, je využívanie ich práce bez riadne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce alebo o dohody o brigádnickej práci študentov a následné nesplnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni na účely sociálneho poistenia.
Napriek existencii trestného činu nelegálneho zamestnávania, najrozšírenejšie formy nelegálneho zamestnávania uvedené vyššie, ostávajú v zmysle Trestného zákona beztrestné, keďže Trestný zákon sa v súčasnosti týka výlučne cudzincov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky, a postihuje zamestnávateľa, ktorý takéto osoby neoprávnene zamestná.
Hlavným cieľom návrhu zákona je preto zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti voči tomu zamestnávateľovi, ktorý využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávného vzťahu, a to rozšírením základnej skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona. V rámci takto rozšírenej skutkovej podstaty trestného činu sa tiež navrhuje, aby sa za spáchanie trestného činu nelegálneho zamestnávania považovalo aj zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému nebolo udelené povolenie na zamestnanie a nie je ani držiteľom tzv. modrej karty Európskej únie. Rozšírená skutková podstata trestného činu podľa § 251a Trestného zákona sa tak bude zhodovať s vymedzením pojmu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie predstavujú závažný spoločensko-ekonomický problém, ktorý popri pracovnej neistote oberá ľudí aj o nemocenské dávky vrátane materskej, znižuje im dôchodok, či upiera im právo na dovolenku. Nelegálne zamestnávanie zároveň deformuje podnikateľské prostredie a doplácajú naň slušní zamestnávatelia.
Samozrejme, tento návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, zakladá pozitívne sociálne vplyvy na podnikateľské prostredie a je v súlade s ústavnými zákonmi a všeobecnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Problematika nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je upravená v súčasnosti zákonom č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Tento zákon definuje nelegálne zamestnávanie ako výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou nemá založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Po druhé, ako výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou zamestnávateľ síce má založený pracovnoprávny vzťah, avšak nebola splnená príslušná zákonná povinnosť, napríklad zápis do registra poistencov a sporiteľov do starobného dôchodkového sporenia. Po tretie, výkon závislej práce fyzickej osoby, ktorá nespĺňa podmienky zamestnania. A po štvrté, zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky, v rozpore s osobitným predpisom. Napriek dostatočne presnej definícii nelegálneho zamestnávania a existujúcich sankciách za nelegálne zamestnávanie je v Slovenskej republike nelegálne zamestnávanie stále veľmi vážnym spoločenským problémom. A krivka je narastajúca. To znamená, že nelegálne zamestnávanie je stále väčším problémom.
Hoci každé z uvedených konaní je sankcionované v rovine trestnoprávnej, je postihnutý len zamestnávateľ, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržuje na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom. V tejto otázke je terajší § 251a ods. 1 formulovaný prísnejšie ako § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci, keďže trestnosť nepodmieňuje vykonávaním závislej práce a takéto znenie tohto návrhu zákona aj ponecháva.
Teraz k podstate, že zmyslom Trestného zákona je nielen určovať trest za spáchanie trestného činu, ale aj pôsobiť odstrašujúco, a teda čiastočne preventívne voči tomu, kto nad spáchaním trestného činu čo i len uvažuje. V neposlednom rade Trestný zákon už dnes obsahuje množstvo takých skutkových podstát trestných činov, ktorých význam z hľadiska začatia konania vo veci nemožno vnímať inak ako len preventívny. Ambíciou predkladaného návrhu zákona je teda výrazné posilnenie už existujúcich opatrení na odvrátenie snáh o nelegálne zamestnávanie, ktoré spočíva v redefinícii skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte dve minúty vydržte v kľude.
Marosz, Ján, poslanec NR SR
... podľa § 251a Trestného zákona. V zmysle predloženého návrhu zákona bude nelegálne zamestnávanie postihnuteľné aj v trestnoprávnej rovine, a teda napríklad aj trestnom odňatia slobody konateľa alebo prokuristu spoločnosti, ak sa miernejšie formy trestu ukážu ako nepostačujúce.
Návrh zákona prihliada tiež na skutočnosť, že nelegálne zamestnávanie je už v súčasnosti postihované inou sankciou, ako je trest v zmysle Trestného zákona a inými orgánmi, ako sú orgány činné v trestnom konaní. Takouto sankciou je napríklad trest za spáchanie priestupku na úseku práce a sociálnych vecí v zmysle zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložený príslušným správnym alebo policajným orgánom alebo trest uložený inšpekciou práce podľa zákona č. 125/2006 o inšpekcii práce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod dovoľte, aby som povedal, že tento návrh zákona je odpoveďou občanom na problémy, s ktorými sa stretávajú vo vzťahu k svojim zamestnávateľom.
Pred Vianocami sa na nás obrátili občania, ktorí pracovali na výstavbe diaľnic a napriek tomu, že pracovali v čase, v nečase, dlhé hodiny, niektorí z nich aj 300 hodín, títo ľudia nedostali za svoju prácu zaplatené. Keď sme sa ich dopytovali, že akým spôsobom funguje táto práca, tak nám povedali, väčšinou to boli jednoduchší ľudia, robotníci, že pracovné zmluvy ani nevideli a bolo im povedané, že pracovné zmluvy sú u nejakého tímlídra uschované a potom si ich môžu, môžu prevziať alebo môžu si ich pozrieť. Jediné, čo títo ľudia videli, boli takzvané tie šichtovnice, kde boli evidované hodiny, a vždy po nejakom období prišiel predák a týchto ľudí vyplácal na ruku.
Keď sme sa o týchto ľudí naďalej zaujímali, zistili sme, že tento predák je nejaký miestny zbohatlík, ktorý býval v okolí Žiliny, ktorý mal svoje Ferrari, manželka mala špičkový Mercedes a žil si jednoducho na vysokej nohe. A tento človek týchto ľudí doslova že kešoval. Tento človek, tento človek bol napojený nejakými kontaktami na dodávateľskú firmu, ktorá realizovala samotnú výstavbu diaľnic, konkrétne táto firma bola EUROVIA cz. Čo bolo však ešte viac zarážajúce, že táto téma bolo pretriasaná aj v médiách a inšpektorát práce zo Žiliny aj vykonával kontroly na týchto diaľniciach, aby zistil, že či naozaj tá nelegálna práca je problémom. V tejto reportáži inšpektor práce zo Žiliny povedal, že mal telefonáty zhora, konkrétne z Národnej diaľničnej spoločnosti, kde sa ho pýtali, že prečo vykonáva kontroly nelegálnej práce alebo čiernej práce na týchto diaľniciach a že takýmto spôsobom zdržuje výstavu diaľnic. Toto povedal samotný inšpektor práce zo Žiliny pán Kubica v TA3. Toto nás veľmi zarazilo a naozaj sme konfrontovali tieto jeho slová aj s realitou. Inými slovami chcem povedať, že nelegálne zamestnávanie je veľkým problémom na Slovensku. A objavili sme, že v zákone máme trošku takú dieru, keď postihujeme za nelegálne zamestnávanie, nelegálne zamestnávanie postihujeme zamestnávateľov, ktorí napríklad zamestnávajú Ukrajincov alebo Rumunov, tak vtedy je to chápané ako trestný čin, ale keď niekto nedá riadnu pracovnú zmluvu slovenským občanom, tak to nie je ani, tak to je iba priestupok a hrozí za to smiešna finančná pokuta.
Dovoľte, aby som systematicky teda predniesol návrh zákona. Chceli by sme doplniť Trestný zákon 300/2005 Z. z. a predkladáme tento zákon ako poslanci za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Ja by som poprosil kľud v sále, zle sa tu naozaj... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, majme úctu k rečníkovi. Poprosím o kľud v sále.
Marosz, Ján, poslanec NR SR
Jednou z najčastejších foriem nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nielen občanov Slovenskej republiky, ale aj cudzincov, je využívanie ich práce bez riadne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce alebo o dohody o brigádnickej práci študentov a následné nesplnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni na účely sociálneho poistenia.
Napriek existencii trestného činu nelegálneho zamestnávania, najrozšírenejšie formy nelegálneho zamestnávania uvedené vyššie, ostávajú v zmysle Trestného zákona beztrestné, keďže Trestný zákon sa v súčasnosti týka výlučne cudzincov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky, a postihuje zamestnávateľa, ktorý takéto osoby neoprávnene zamestná.
Hlavným cieľom návrhu zákona je preto zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti voči tomu zamestnávateľovi, ktorý využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávného vzťahu, a to rozšírením základnej skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona. V rámci takto rozšírenej skutkovej podstaty trestného činu sa tiež navrhuje, aby sa za spáchanie trestného činu nelegálneho zamestnávania považovalo aj zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému nebolo udelené povolenie na zamestnanie a nie je ani držiteľom tzv. modrej karty Európskej únie. Rozšírená skutková podstata trestného činu podľa § 251a Trestného zákona sa tak bude zhodovať s vymedzením pojmu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie predstavujú závažný spoločensko-ekonomický problém, ktorý popri pracovnej neistote oberá ľudí aj o nemocenské dávky vrátane materskej, znižuje im dôchodok, či upiera im právo na dovolenku. Nelegálne zamestnávanie zároveň deformuje podnikateľské prostredie a doplácajú naň slušní zamestnávatelia.
Samozrejme, tento návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, zakladá pozitívne sociálne vplyvy na podnikateľské prostredie a je v súlade s ústavnými zákonmi a všeobecnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Problematika nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je upravená v súčasnosti zákonom č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Tento zákon definuje nelegálne zamestnávanie ako výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou nemá založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Po druhé, ako výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou zamestnávateľ síce má založený pracovnoprávny vzťah, avšak nebola splnená príslušná zákonná povinnosť, napríklad zápis do registra poistencov a sporiteľov do starobného dôchodkového sporenia. Po tretie, výkon závislej práce fyzickej osoby, ktorá nespĺňa podmienky zamestnania. A po štvrté, zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky, v rozpore s osobitným predpisom. Napriek dostatočne presnej definícii nelegálneho zamestnávania a existujúcich sankciách za nelegálne zamestnávanie je v Slovenskej republike nelegálne zamestnávanie stále veľmi vážnym spoločenským problémom. A krivka je narastajúca. To znamená, že nelegálne zamestnávanie je stále väčším problémom.
Hoci každé z uvedených konaní je sankcionované v rovine trestnoprávnej, je postihnutý len zamestnávateľ, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržuje na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom. V tejto otázke je terajší § 251a ods. 1 formulovaný prísnejšie ako § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci, keďže trestnosť nepodmieňuje vykonávaním závislej práce a takéto znenie tohto návrhu zákona aj ponecháva.
Teraz k podstate, že zmyslom Trestného zákona je nielen určovať trest za spáchanie trestného činu, ale aj pôsobiť odstrašujúco, a teda čiastočne preventívne voči tomu, kto nad spáchaním trestného činu čo i len uvažuje. V neposlednom rade Trestný zákon už dnes obsahuje množstvo takých skutkových podstát trestných činov, ktorých význam z hľadiska začatia konania vo veci nemožno vnímať inak ako len preventívny. Ambíciou predkladaného návrhu zákona je teda výrazné posilnenie už existujúcich opatrení na odvrátenie snáh o nelegálne zamestnávanie, ktoré spočíva v redefinícii skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte dve minúty vydržte v kľude.
Marosz, Ján, poslanec NR SR
... podľa § 251a Trestného zákona. V zmysle predloženého návrhu zákona bude nelegálne zamestnávanie postihnuteľné aj v trestnoprávnej rovine, a teda napríklad aj trestnom odňatia slobody konateľa alebo prokuristu spoločnosti, ak sa miernejšie formy trestu ukážu ako nepostačujúce.
Návrh zákona prihliada tiež na skutočnosť, že nelegálne zamestnávanie je už v súčasnosti postihované inou sankciou, ako je trest v zmysle Trestného zákona a inými orgánmi, ako sú orgány činné v trestnom konaní. Takouto sankciou je napríklad trest za spáchanie priestupku na úseku práce a sociálnych vecí v zmysle zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložený príslušným správnym alebo policajným orgánom alebo trest uložený inšpekciou práce podľa zákona č. 125/2006 o inšpekcii práce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Rozpracované
10:54
(Krátka prestávka.)
(Po prestávke.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Vážené dámy a páni, v prvom rade by som chcel, poprosím o kľud, v prvom rade by som chcel na balkóne privítať študentov Strednej odbornej školy technickej z Čadci. Vitajte! (Potlesk.) Z Čadce, pardon. Po...
(Krátka prestávka.)
(Po prestávke.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Vážené dámy a páni, v prvom rade by som chcel, poprosím o kľud, v prvom rade by som chcel na balkóne privítať študentov Strednej odbornej školy technickej z Čadci. Vitajte! (Potlesk.) Z Čadce, pardon. Po druhé, by som chcel oznámiť, že vzhľadom na snem ZMOS-u dnes o 17.00 hlasovanie nebude. A teraz prikročíme, prikročíme k hlasovaniu.
Vážené panie poslankyne, pokračujeme v prerušenom, pardon, pardon, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 43 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, tlač 503. Spravodajkyňou je členka navrhnutého gestorského výboru pre kultúru a médiá poslankyňa Viera Dubačová. Prosím ju, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči.
(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 503.)
Dubačová, Viera, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň. V rozprave vystúpili štyria páni poslanci. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Prosím, prezentujme sa hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133, za 57, proti 28, zdržalo sa 47, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďalej prosím určenú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Soňu Gaborčákovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, tlač 505, bod 44 schváleného programu.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 505.)
Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili pani poslankyňa Verešová, Jurinová a pán poslanec Vašečka. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujem. Poprosím vás, pán fotograf, podľa zvyklosti a rokovacieho poriadku sme sa dohodli, že v krátkych nohaviciach nebudeme vstupovať do tejto sály. (Potlesk.) Ďakujem veľmi pekne.
Prosím, prezentujme sa hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 134, za 44, proti 21, zdržalo sa 69.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.
Teraz budeme hlasovať o bode 45 programu. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Fecka, Budaja a Matoviča na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov, tlač 506. Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Jozefa Rajtára, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Budaja a Igora Matoviča na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov, tlač 506.)
Rajtár, Jozef, poslanec NR SR
Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili štyria páni poslanci. Neboli podané žiadne pozmeňovacie návrhy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Prosím, prezentujme sa hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 132, za 33, proti 31, zdržalo sa 66, nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že nebudeme ďalej rokovať o tomto návrhu zákona.
Vyhlasujem teraz trojminútovú prestávku a ďalej budeme pokračovať v odôvodnení navrhovateľa o zákone 300/2005.
Pán poslanec Grendel, procedurálny, pardon.
Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec. Je to dlhšie, či prerušíme? Alebo...? Takže prerušujem na tri minúty schôdzu.
(Krátka prestávka.)
(Po prestávke.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Vážené dámy a páni, v prvom rade by som chcel, poprosím o kľud, v prvom rade by som chcel na balkóne privítať študentov Strednej odbornej školy technickej z Čadci. Vitajte! (Potlesk.) Z Čadce, pardon. Po druhé, by som chcel oznámiť, že vzhľadom na snem ZMOS-u dnes o 17.00 hlasovanie nebude. A teraz prikročíme, prikročíme k hlasovaniu.
Vážené panie poslankyne, pokračujeme v prerušenom, pardon, pardon, pokračujeme v prerušenom rokovaní hlasovaním o bode 43 schváleného programu, ktorým je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska, tlač 503. Spravodajkyňou je členka navrhnutého gestorského výboru pre kultúru a médiá poslankyňa Viera Dubačová. Prosím ju, aby hlasovanie uviedla. Nech sa páči.
(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 503.)
Dubačová, Viera, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne. Dobrý deň. V rozprave vystúpili štyria páni poslanci. Pán predseda, prosím, dajte hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Prosím, prezentujme sa hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 133, za 57, proti 28, zdržalo sa 47, nehlasoval 1.
Konštatujem, že Národná sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďalej prosím určenú spravodajkyňu z výboru pre sociálne veci poslankyňu Soňu Gaborčákovú, aby uviedla hlasovanie v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, tlač 505, bod 44 schváleného programu.
Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.
(Hlasovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, tlač 505.)
Gaborčáková, Soňa, poslankyňa NR SR
Ďakujem za slovo. V rozprave vystúpili pani poslankyňa Verešová, Jurinová a pán poslanec Vašečka. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujem. Poprosím vás, pán fotograf, podľa zvyklosti a rokovacieho poriadku sme sa dohodli, že v krátkych nohaviciach nebudeme vstupovať do tejto sály. (Potlesk.) Ďakujem veľmi pekne.
Prosím, prezentujme sa hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 134, za 44, proti 21, zdržalo sa 69.
Konštatujem, že Národná rada sa uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.
Teraz budeme hlasovať o bode 45 programu. Je to prvé čítanie o návrhu poslancov Fecka, Budaja a Matoviča na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov, tlač 506. Prosím spravodajcu z výboru pre financie a rozpočet poslanca Jozefa Rajtára, aby hlasovanie uviedol. Nech sa páči.
(Hlasovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Martina Fecka, Jána Budaja a Igora Matoviča na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení klientov nebankových subjektov, tlač 506.)
Rajtár, Jozef, poslanec NR SR
Vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave vystúpili štyria páni poslanci. Neboli podané žiadne pozmeňovacie návrhy. Prosím, pán predsedajúci, aby ste dali hlasovať o tom, že Národná rada sa uzniesla v súlade s § 73 o rokovacom poriadku prerokovať predložený návrh zákona v druhom čítaní.
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Prosím, prezentujme sa hlasujme.
(Hlasovanie.) Prítomných 132, za 33, proti 31, zdržalo sa 66, nehlasovali 2 poslanci.
Konštatujem, že nebudeme ďalej rokovať o tomto návrhu zákona.
Vyhlasujem teraz trojminútovú prestávku a ďalej budeme pokračovať v odôvodnení navrhovateľa o zákone 300/2005.
Pán poslanec Grendel, procedurálny, pardon.
Rozpracované
11:09
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:09
Gábor GrendelÁno, ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontroly činnosti SIS, že sa 12.15 stretávame na obvyklom mieste.
Áno, ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontroly činnosti SIS, že sa 12.15 stretávame na obvyklom mieste.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
17.5.2017 o 11:09 hod.
Mgr.
Gábor Grendel
Videokanál poslanca
Áno, ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontroly činnosti SIS, že sa 12.15 stretávame na obvyklom mieste.
Rozpracované
11:09
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec Marosz.
Dámy a páni, pokračujeme v schôdzi. Poprosím vás o kľud v sále. Kto sa potrebuje rozprávať, poprosím, opustite sálu. Pán poslanec Kondrót, pán poslanec Čaplovič.
Nech sa páči.
(Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady...
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec Marosz.
Dámy a páni, pokračujeme v schôdzi. Poprosím vás o kľud v sále. Kto sa potrebuje rozprávať, poprosím, opustite sálu. Pán poslanec Kondrót, pán poslanec Čaplovič.
Nech sa páči.
(Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 515.)
Ďakujem.
(Prestávka.)
(Po prestávke.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Nech sa páči, pán poslanec Marosz.
Dámy a páni, pokračujeme v schôdzi. Poprosím vás o kľud v sále. Kto sa potrebuje rozprávať, poprosím, opustite sálu. Pán poslanec Kondrót, pán poslanec Čaplovič.
Nech sa páči.
(Pokračovanie v rokovaní o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, tlač 515.)
Rozpracované
11:13
Uvádzajúci uvádza bod 11:13
Ján MaroszTento návrh zákona len ako keby vyhmatol nejakú dieru v zákone, keď sme prišli na to, že nelegálne zamestnávanie je postihované len ako priestupok a Trestný zákon tento pojem ani nepozná. Takže my sme sa snažili na toto takýmto návrhom zákona, predloženým návrhom zákona zareagovať. Budem teda pokračovať tam, kde som skončil.
Hovorili sme o súčasnom definovaní priestupkov za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Napriek dostatočne presnej definícii nelegálneho zamestnávania v Slovenskej republike je to chápané len ako priestupok. Ambíciou predkladaného návrhu zákona je výrazné posilnenie už existujúcich opatrení na odvrátenie snáh o nelegálne zamestnávanie, ktoré spočíva v redefinícii skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona.
V zmysle predloženého návrhu zákona bude nelegálne zamestnávanie postihnuteľné aj v trestnoprávnej rovine, a teda napríklad aj trestom odňatia slobody konateľa alebo prokuristu spoločnosti, ak sa miernejšie formy trestu ukážu ako nepostačujúce. Návrh zákona prihliada tiež na skutočnosť, že nelegálne zamestnávanie je už v súčasnosti postihované inou sankciou, ako je trest v zmysle Trestného zákona a inými orgánmi, ako sú orgány činné v trestnom konaní. Nejdem to celé citovať z tej dôvodovej správy, ale už v súčasnosti inšpektorát práce môže aj v súčinnosti s Policajným zborom uložiť pokuty. Samozrejme, tieto pokuty ale nie vždy sú dostačujúco odstrašujúcim nástrojom na to, aby konatelia nezneužívali závislú prácu svojich zamestnancov a aby si plnili všetky riadne povinnosti vo vzťahu k štátu. Ak teda ani tieto menej odstrašujúce formy a sankcie neodradia páchateľa od toho, aby sa opätovne dopustil konania, ktoré možno charakterizovať ako nelegálne zamestnávanie, je na mieste, aby nastúpila prísnejšia forma konania a sankcie, a to prostredníctvom Trestného zákona a trestného konania.
V návrhu zákona je táto forma postupného potrestania páchateľa od miernejšej formy k prísnejšej forme zakotvená v základnej skutkovej podstate trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa nového znenia § 251a Trestného zákona. A to tak, že trestného činu sa dopustí len ten, kto sa obdobného konania dopustil a v predchádzajúcich dvoch rokoch od spáchania skutku už bol za tento obdobný čin postihnutý. Čiže tento návrh zákona nie je nejakou šikanou slušných podnikateľov, ale práve naopak, je varovaním pre tých, ktorí opakovane a opätovne sa dopúšťajú priestupku nelegálneho zamestnávania.
Rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 251a Trestného zákona vychádza z definície nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní, pričom sa v novom znení § 251a ods. 1 písm. d) Trestného zákona ponecháva znenie doterajšieho ods. 1 namiesto definície uvedenej v § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci. V zmysle takto navrhnutej právnej úpravy sa trestného činu dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista neoprávnene zamestná fyzickú osobu, ktorá vykonáva závislú prácu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu, po b) fyzickú osobu, ktorá vykonáva závislú prácu a s ktorou má založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, ale nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu, po c) štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vykonáva závislú prácu, pričom nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu alebo po d) fyzickú osobu, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutý.
Čiže podčiarkujem a zdôrazňujem, nejde o to, že niekoho ako keby stretne tento trestný čin nepripraveného. Ale ak niekto opätovne, opakovane nelegálne zamestnáva pracovníkov a využíva ich prácu, tak aby mu hrozil tento trestný čin.
Prečo? Lebo nelegálne zamestnávanie deformuje podnikateľské prostredie, na čo doplácajú často poctiví podnikatelia. Ešte väčšie škody však spôsobuje samotnému zamestnancovi. Zamestnanec bez pracovnej zmluvy automaticky stráca akékoľvek, aj tie najmenšie záruky ochrany vyplývajúce zo Zákonníka práce. Čo je horšie, že za nelegálne zamestnaného zamestnanca neplatí zamestnávateľ nijaké odvody. Môžme diskutovať o tom, či sú odvody vysoké alebo nie, faktom ostáva, že počnúc dôchodkom, pokračujúc poistením v nezamestnanosti a končiac napríklad potvrdeniami o práceneschopnosti, úžitky z odvodov patria zamestnancovi. O tieto peniaze a tieto úžitky je nelegálne zamestnaný človek ukrátený.
Okrem dopadov na podnikateľské prostredie a zamestnancov nelegálne zamestnávanie spôsobuje obrovské škody aj samotnému štátu. Rozpočet verejnej správy zbytočne prichádza o finančné prostriedky, ktoré zamestnávateľ vo forme odvodov neodvedie za svojho zamestnanca. Na základe vyššie uvedených skutočností sa má za to, že schválenie predkladaného návrhu zákona rozšírením skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona je potrebné a je tiež v záujme každej jednej zložky spoločnosti, zamestnancov, zamestnávateľov a aj štátu.
Na záver dovoľte, aby sme teda nejak tak zosumarizovali alebo zhrnuli. Na to sme tu ako poslanci Slovenskej republiky, aby sme stáli na strane ľudí. V tomto prípade sa staviame na stranu tých úplne najchudobnejších a najodkázanejších. Ľudia, ktorých sme pred Vianocami doniesli na našu tlačovú konferenciu, boli tí, môžeme povedať, že poslední z posledných. Jeden pán, ktorý odrobil vyše tristo hodín na výstavbe diaľnic, prišiel na našu tlačovú konferenciu s tým, že nedostal za posledné tri mesiace ani cent za svoju vykonanú prácu. Bolo to pred Vianocami a následne tento človek nemal žiadne prostriedky ani na to, aby si zaplatil nejaký podnájom, aby sa mal kde vrátiť. Doslova sme mu vybavovali bezdomoveckú ubytovňu, na ktorej by mohol stráviť Vianoce. Nakoniec na tú poslednú tlačovú besedu ani neprišiel, lebo bol v takom zlom stave tento človek, v psychicky zlom stave.
Bol tam jeden Róm, statočný pracovník, ktorý odrobil stovky hodín, a my sme tie, my sme vám ukazovali, my sme ľuďom ukazovali, že títo ľudia, naozaj to boli, že aj tristo hodín mesačne bez. Samozrejme, porušovaný Zákonník práce, porušované všetko, čo sa len dá, a nakoniec títo ľudia nevideli za svoju prácu ani cent.
Keby sme, hlásiac sa k svojim kresťanským koreňom, poznali katechizmus, tak by sme vedeli, že zadržanie spravodlivej mzdy pracovníkovi je takzvaný že do neba volajúci hriech. To je niečo také ako vražda. Je to na tejto úrovni. A my sa nemôžme nemo a nečinne prizerať, že takýmto spôsobom štát nemo asistuje takejto hroznej činnosti, ktorá sa deje na často pracovitých ľuďoch, jednoduchých ľuďoch, ktorí, ktorí sa nedokážu a nevedia sa brániť.
A keď príde kontrola, keď si kontrolór konkrétne doktor Kubica zo Žiliny vykonával svoju prácu, ako mal a robil kontroly na týchto diaľničných stavbách, tak dostával výhražné telefonáty z vedenia Národnej diaľničnej spoločnosti, čo si to dovoľuje takýmto spôsobom spomaľovať výstavbu diaľnic. A zase sme opäť pri tom unesenom štáte, kde aj tento fenomén je súčasťou celej tej obrovskej korupčnej skladačky, kde štát vynakladá obrovské milióny, miliardy eur na výstavbu diaľnic a v rôznych subdodávkach sa na tom nabaľujú všelijaké indivíduá. Ukazovali sme Ferrari, ukazovali sme Mercedes, ukazovali sme, že ako si tento človek žije, a on bol zodpovedný za to, aby vyplatil týmto ľudom peniaze, a tí ľudia nevideli nakoniec nič.
A takže my na toto sme museli zareagovať, ale zopakujem, tento návrh zákona je ako keby vychytením nejakého nedostatku, ktorý tu máme. Keď niekto zamestnáva Ukrajinca, zamestnáva Rumuna, okej, pácha trestný čin, ale keď niekto zamestnáva nelegálne slovenského občana, tak to je v poriadku, to je okej.
Tak dovoľte, aby som vás požiadal všetkých o podporu tohto predloženého návrhu zákona, lebo je veľmi starostlivo, dobre pripravený. V zásade ide o nejaké drobné legislatívne zmenšenie, zlepšenie, ktoré môže ale zásadne pomôcť odstrániť tento vážny celospoločenský problém, ktorým nelegálne zamestnanie je.
Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia, dovoľte, aby som pokračoval. Zhrniem ľudskou rečou, o čom bola reč doteraz. Problém je ten, že na aj veľkých investičných stavbách v Slovenskej republike sú zamestnaní ľudia, ktorí, ako sa jednoducho hovorí, že robia načierno, dostávajú plácu na ruku a veľakrát ani nevidia svoju pracovnú zmluvu. Niekedy títo ľudia, môžem povedať, že sa nehlásia, lebo sú spokojní, však keď majú vyplatené. Ale problém nastáva vtedy, keď títo ľudia nedostanú zaplatené za odpracované hodiny na týchto verejných stavbách a diaľniciach. Ako sme sa dozvedeli, tento fenomén je tak rozšírený, že napríklad aj Starý most v Bratislave bol postihnutý týmto nešvárom, alebo aj veľké stavby v okolí Žiliny a podobne. Naopak, ryžujú na tom rôzni špekulanti a podvodníci, ktorí takýmto spôsobom týchto ľudí zdierajú, okrádajú, a my ako zodpovední poslanci na toto musíme zareagovať.
Tento návrh zákona len ako keby vyhmatol nejakú dieru v zákone, keď sme prišli na to, že nelegálne zamestnávanie je postihované len ako priestupok a Trestný zákon tento pojem ani nepozná. Takže my sme sa snažili na toto takýmto návrhom zákona, predloženým návrhom zákona zareagovať. Budem teda pokračovať tam, kde som skončil.
Hovorili sme o súčasnom definovaní priestupkov za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Napriek dostatočne presnej definícii nelegálneho zamestnávania v Slovenskej republike je to chápané len ako priestupok. Ambíciou predkladaného návrhu zákona je výrazné posilnenie už existujúcich opatrení na odvrátenie snáh o nelegálne zamestnávanie, ktoré spočíva v redefinícii skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona.
V zmysle predloženého návrhu zákona bude nelegálne zamestnávanie postihnuteľné aj v trestnoprávnej rovine, a teda napríklad aj trestom odňatia slobody konateľa alebo prokuristu spoločnosti, ak sa miernejšie formy trestu ukážu ako nepostačujúce. Návrh zákona prihliada tiež na skutočnosť, že nelegálne zamestnávanie je už v súčasnosti postihované inou sankciou, ako je trest v zmysle Trestného zákona a inými orgánmi, ako sú orgány činné v trestnom konaní. Nejdem to celé citovať z tej dôvodovej správy, ale už v súčasnosti inšpektorát práce môže aj v súčinnosti s Policajným zborom uložiť pokuty. Samozrejme, tieto pokuty ale nie vždy sú dostačujúco odstrašujúcim nástrojom na to, aby konatelia nezneužívali závislú prácu svojich zamestnancov a aby si plnili všetky riadne povinnosti vo vzťahu k štátu. Ak teda ani tieto menej odstrašujúce formy a sankcie neodradia páchateľa od toho, aby sa opätovne dopustil konania, ktoré možno charakterizovať ako nelegálne zamestnávanie, je na mieste, aby nastúpila prísnejšia forma konania a sankcie, a to prostredníctvom Trestného zákona a trestného konania.
V návrhu zákona je táto forma postupného potrestania páchateľa od miernejšej formy k prísnejšej forme zakotvená v základnej skutkovej podstate trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa nového znenia § 251a Trestného zákona. A to tak, že trestného činu sa dopustí len ten, kto sa obdobného konania dopustil a v predchádzajúcich dvoch rokoch od spáchania skutku už bol za tento obdobný čin postihnutý. Čiže tento návrh zákona nie je nejakou šikanou slušných podnikateľov, ale práve naopak, je varovaním pre tých, ktorí opakovane a opätovne sa dopúšťajú priestupku nelegálneho zamestnávania.
Rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 251a Trestného zákona vychádza z definície nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní, pričom sa v novom znení § 251a ods. 1 písm. d) Trestného zákona ponecháva znenie doterajšieho ods. 1 namiesto definície uvedenej v § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci. V zmysle takto navrhnutej právnej úpravy sa trestného činu dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista neoprávnene zamestná fyzickú osobu, ktorá vykonáva závislú prácu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu, po b) fyzickú osobu, ktorá vykonáva závislú prácu a s ktorou má založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, ale nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu, po c) štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vykonáva závislú prácu, pričom nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu alebo po d) fyzickú osobu, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutý.
Čiže podčiarkujem a zdôrazňujem, nejde o to, že niekoho ako keby stretne tento trestný čin nepripraveného. Ale ak niekto opätovne, opakovane nelegálne zamestnáva pracovníkov a využíva ich prácu, tak aby mu hrozil tento trestný čin.
Prečo? Lebo nelegálne zamestnávanie deformuje podnikateľské prostredie, na čo doplácajú často poctiví podnikatelia. Ešte väčšie škody však spôsobuje samotnému zamestnancovi. Zamestnanec bez pracovnej zmluvy automaticky stráca akékoľvek, aj tie najmenšie záruky ochrany vyplývajúce zo Zákonníka práce. Čo je horšie, že za nelegálne zamestnaného zamestnanca neplatí zamestnávateľ nijaké odvody. Môžme diskutovať o tom, či sú odvody vysoké alebo nie, faktom ostáva, že počnúc dôchodkom, pokračujúc poistením v nezamestnanosti a končiac napríklad potvrdeniami o práceneschopnosti, úžitky z odvodov patria zamestnancovi. O tieto peniaze a tieto úžitky je nelegálne zamestnaný človek ukrátený.
Okrem dopadov na podnikateľské prostredie a zamestnancov nelegálne zamestnávanie spôsobuje obrovské škody aj samotnému štátu. Rozpočet verejnej správy zbytočne prichádza o finančné prostriedky, ktoré zamestnávateľ vo forme odvodov neodvedie za svojho zamestnanca. Na základe vyššie uvedených skutočností sa má za to, že schválenie predkladaného návrhu zákona rozšírením skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona je potrebné a je tiež v záujme každej jednej zložky spoločnosti, zamestnancov, zamestnávateľov a aj štátu.
Na záver dovoľte, aby sme teda nejak tak zosumarizovali alebo zhrnuli. Na to sme tu ako poslanci Slovenskej republiky, aby sme stáli na strane ľudí. V tomto prípade sa staviame na stranu tých úplne najchudobnejších a najodkázanejších. Ľudia, ktorých sme pred Vianocami doniesli na našu tlačovú konferenciu, boli tí, môžeme povedať, že poslední z posledných. Jeden pán, ktorý odrobil vyše tristo hodín na výstavbe diaľnic, prišiel na našu tlačovú konferenciu s tým, že nedostal za posledné tri mesiace ani cent za svoju vykonanú prácu. Bolo to pred Vianocami a následne tento človek nemal žiadne prostriedky ani na to, aby si zaplatil nejaký podnájom, aby sa mal kde vrátiť. Doslova sme mu vybavovali bezdomoveckú ubytovňu, na ktorej by mohol stráviť Vianoce. Nakoniec na tú poslednú tlačovú besedu ani neprišiel, lebo bol v takom zlom stave tento človek, v psychicky zlom stave.
Bol tam jeden Róm, statočný pracovník, ktorý odrobil stovky hodín, a my sme tie, my sme vám ukazovali, my sme ľuďom ukazovali, že títo ľudia, naozaj to boli, že aj tristo hodín mesačne bez. Samozrejme, porušovaný Zákonník práce, porušované všetko, čo sa len dá, a nakoniec títo ľudia nevideli za svoju prácu ani cent.
Keby sme, hlásiac sa k svojim kresťanským koreňom, poznali katechizmus, tak by sme vedeli, že zadržanie spravodlivej mzdy pracovníkovi je takzvaný že do neba volajúci hriech. To je niečo také ako vražda. Je to na tejto úrovni. A my sa nemôžme nemo a nečinne prizerať, že takýmto spôsobom štát nemo asistuje takejto hroznej činnosti, ktorá sa deje na často pracovitých ľuďoch, jednoduchých ľuďoch, ktorí, ktorí sa nedokážu a nevedia sa brániť.
A keď príde kontrola, keď si kontrolór konkrétne doktor Kubica zo Žiliny vykonával svoju prácu, ako mal a robil kontroly na týchto diaľničných stavbách, tak dostával výhražné telefonáty z vedenia Národnej diaľničnej spoločnosti, čo si to dovoľuje takýmto spôsobom spomaľovať výstavbu diaľnic. A zase sme opäť pri tom unesenom štáte, kde aj tento fenomén je súčasťou celej tej obrovskej korupčnej skladačky, kde štát vynakladá obrovské milióny, miliardy eur na výstavbu diaľnic a v rôznych subdodávkach sa na tom nabaľujú všelijaké indivíduá. Ukazovali sme Ferrari, ukazovali sme Mercedes, ukazovali sme, že ako si tento človek žije, a on bol zodpovedný za to, aby vyplatil týmto ľudom peniaze, a tí ľudia nevideli nakoniec nič.
A takže my na toto sme museli zareagovať, ale zopakujem, tento návrh zákona je ako keby vychytením nejakého nedostatku, ktorý tu máme. Keď niekto zamestnáva Ukrajinca, zamestnáva Rumuna, okej, pácha trestný čin, ale keď niekto zamestnáva nelegálne slovenského občana, tak to je v poriadku, to je okej.
Tak dovoľte, aby som vás požiadal všetkých o podporu tohto predloženého návrhu zákona, lebo je veľmi starostlivo, dobre pripravený. V zásade ide o nejaké drobné legislatívne zmenšenie, zlepšenie, ktoré môže ale zásadne pomôcť odstrániť tento vážny celospoločenský problém, ktorým nelegálne zamestnanie je.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:24
Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Jozefovi Lukáčovi, nech sa páči.
Rozpracované
11:26
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:26
Jozef LukáčNávrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali...
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
17.5.2017 o 11:26 hod.
Mgr.
Jozef Lukáč
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované