17. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
17.5.2017 o 11:26 hod.
Mgr.
Jozef Lukáč
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
Vystúpenia
10:48
Uvádzajúci uvádza bod 10:48
Ján MaroszPred Vianocami sa na nás obrátili občania, ktorí pracovali na výstavbe diaľnic a napriek tomu, že pracovali v čase, v nečase, dlhé hodiny, niektorí z nich aj 300 hodín, títo ľudia nedostali za svoju prácu zaplatené. Keď...
Pred Vianocami sa na nás obrátili občania, ktorí pracovali na výstavbe diaľnic a napriek tomu, že pracovali v čase, v nečase, dlhé hodiny, niektorí z nich aj 300 hodín, títo ľudia nedostali za svoju prácu zaplatené. Keď sme sa ich dopytovali, že akým spôsobom funguje táto práca, tak nám povedali, väčšinou to boli jednoduchší ľudia, robotníci, že pracovné zmluvy ani nevideli a bolo im povedané, že pracovné zmluvy sú u nejakého tímlídra uschované a potom si ich môžu, môžu prevziať alebo môžu si ich pozrieť. Jediné, čo títo ľudia videli, boli takzvané tie šichtovnice, kde boli evidované hodiny, a vždy po nejakom období prišiel predák a týchto ľudí vyplácal na ruku.
Keď sme sa o týchto ľudí naďalej zaujímali, zistili sme, že tento predák je nejaký miestny zbohatlík, ktorý býval v okolí Žiliny, ktorý mal svoje Ferrari, manželka mala špičkový Mercedes a žil si jednoducho na vysokej nohe. A tento človek týchto ľudí doslova že kešoval. Tento človek, tento človek bol napojený nejakými kontaktami na dodávateľskú firmu, ktorá realizovala samotnú výstavbu diaľnic, konkrétne táto firma bola EUROVIA cz. Čo bolo však ešte viac zarážajúce, že táto téma bolo pretriasaná aj v médiách a inšpektorát práce zo Žiliny aj vykonával kontroly na týchto diaľniciach, aby zistil, že či naozaj tá nelegálna práca je problémom. V tejto reportáži inšpektor práce zo Žiliny povedal, že mal telefonáty zhora, konkrétne z Národnej diaľničnej spoločnosti, kde sa ho pýtali, že prečo vykonáva kontroly nelegálnej práce alebo čiernej práce na týchto diaľniciach a že takýmto spôsobom zdržuje výstavu diaľnic. Toto povedal samotný inšpektor práce zo Žiliny pán Kubica v TA3. Toto nás veľmi zarazilo a naozaj sme konfrontovali tieto jeho slová aj s realitou. Inými slovami chcem povedať, že nelegálne zamestnávanie je veľkým problémom na Slovensku. A objavili sme, že v zákone máme trošku takú dieru, keď postihujeme za nelegálne zamestnávanie, nelegálne zamestnávanie postihujeme zamestnávateľov, ktorí napríklad zamestnávajú Ukrajincov alebo Rumunov, tak vtedy je to chápané ako trestný čin, ale keď niekto nedá riadnu pracovnú zmluvu slovenským občanom, tak to nie je ani, tak to je iba priestupok a hrozí za to smiešna finančná pokuta.
Dovoľte, aby som systematicky teda predniesol návrh zákona. Chceli by sme doplniť Trestný zákon 300/2005 Z. z. a predkladáme tento zákon ako poslanci za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Ja by som poprosil kľud v sále, zle sa tu naozaj... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, majme úctu k rečníkovi. Poprosím o kľud v sále.
Marosz, Ján, poslanec NR SR
Jednou z najčastejších foriem nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nielen občanov Slovenskej republiky, ale aj cudzincov, je využívanie ich práce bez riadne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce alebo o dohody o brigádnickej práci študentov a následné nesplnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni na účely sociálneho poistenia.
Napriek existencii trestného činu nelegálneho zamestnávania, najrozšírenejšie formy nelegálneho zamestnávania uvedené vyššie, ostávajú v zmysle Trestného zákona beztrestné, keďže Trestný zákon sa v súčasnosti týka výlučne cudzincov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky, a postihuje zamestnávateľa, ktorý takéto osoby neoprávnene zamestná.
Hlavným cieľom návrhu zákona je preto zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti voči tomu zamestnávateľovi, ktorý využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávného vzťahu, a to rozšírením základnej skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona. V rámci takto rozšírenej skutkovej podstaty trestného činu sa tiež navrhuje, aby sa za spáchanie trestného činu nelegálneho zamestnávania považovalo aj zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému nebolo udelené povolenie na zamestnanie a nie je ani držiteľom tzv. modrej karty Európskej únie. Rozšírená skutková podstata trestného činu podľa § 251a Trestného zákona sa tak bude zhodovať s vymedzením pojmu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie predstavujú závažný spoločensko-ekonomický problém, ktorý popri pracovnej neistote oberá ľudí aj o nemocenské dávky vrátane materskej, znižuje im dôchodok, či upiera im právo na dovolenku. Nelegálne zamestnávanie zároveň deformuje podnikateľské prostredie a doplácajú naň slušní zamestnávatelia.
Samozrejme, tento návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, zakladá pozitívne sociálne vplyvy na podnikateľské prostredie a je v súlade s ústavnými zákonmi a všeobecnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Problematika nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je upravená v súčasnosti zákonom č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Tento zákon definuje nelegálne zamestnávanie ako výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou nemá založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Po druhé, ako výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou zamestnávateľ síce má založený pracovnoprávny vzťah, avšak nebola splnená príslušná zákonná povinnosť, napríklad zápis do registra poistencov a sporiteľov do starobného dôchodkového sporenia. Po tretie, výkon závislej práce fyzickej osoby, ktorá nespĺňa podmienky zamestnania. A po štvrté, zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky, v rozpore s osobitným predpisom. Napriek dostatočne presnej definícii nelegálneho zamestnávania a existujúcich sankciách za nelegálne zamestnávanie je v Slovenskej republike nelegálne zamestnávanie stále veľmi vážnym spoločenským problémom. A krivka je narastajúca. To znamená, že nelegálne zamestnávanie je stále väčším problémom.
Hoci každé z uvedených konaní je sankcionované v rovine trestnoprávnej, je postihnutý len zamestnávateľ, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržuje na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom. V tejto otázke je terajší § 251a ods. 1 formulovaný prísnejšie ako § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci, keďže trestnosť nepodmieňuje vykonávaním závislej práce a takéto znenie tohto návrhu zákona aj ponecháva.
Teraz k podstate, že zmyslom Trestného zákona je nielen určovať trest za spáchanie trestného činu, ale aj pôsobiť odstrašujúco, a teda čiastočne preventívne voči tomu, kto nad spáchaním trestného činu čo i len uvažuje. V neposlednom rade Trestný zákon už dnes obsahuje množstvo takých skutkových podstát trestných činov, ktorých význam z hľadiska začatia konania vo veci nemožno vnímať inak ako len preventívny. Ambíciou predkladaného návrhu zákona je teda výrazné posilnenie už existujúcich opatrení na odvrátenie snáh o nelegálne zamestnávanie, ktoré spočíva v redefinícii skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte dve minúty vydržte v kľude.
Marosz, Ján, poslanec NR SR
... podľa § 251a Trestného zákona. V zmysle predloženého návrhu zákona bude nelegálne zamestnávanie postihnuteľné aj v trestnoprávnej rovine, a teda napríklad aj trestnom odňatia slobody konateľa alebo prokuristu spoločnosti, ak sa miernejšie formy trestu ukážu ako nepostačujúce.
Návrh zákona prihliada tiež na skutočnosť, že nelegálne zamestnávanie je už v súčasnosti postihované inou sankciou, ako je trest v zmysle Trestného zákona a inými orgánmi, ako sú orgány činné v trestnom konaní. Takouto sankciou je napríklad trest za spáchanie priestupku na úseku práce a sociálnych vecí v zmysle zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložený príslušným správnym alebo policajným orgánom alebo trest uložený inšpekciou práce podľa zákona č. 125/2006 o inšpekcii práce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod dovoľte, aby som povedal, že tento návrh zákona je odpoveďou občanom na problémy, s ktorými sa stretávajú vo vzťahu k svojim zamestnávateľom.
Pred Vianocami sa na nás obrátili občania, ktorí pracovali na výstavbe diaľnic a napriek tomu, že pracovali v čase, v nečase, dlhé hodiny, niektorí z nich aj 300 hodín, títo ľudia nedostali za svoju prácu zaplatené. Keď sme sa ich dopytovali, že akým spôsobom funguje táto práca, tak nám povedali, väčšinou to boli jednoduchší ľudia, robotníci, že pracovné zmluvy ani nevideli a bolo im povedané, že pracovné zmluvy sú u nejakého tímlídra uschované a potom si ich môžu, môžu prevziať alebo môžu si ich pozrieť. Jediné, čo títo ľudia videli, boli takzvané tie šichtovnice, kde boli evidované hodiny, a vždy po nejakom období prišiel predák a týchto ľudí vyplácal na ruku.
Keď sme sa o týchto ľudí naďalej zaujímali, zistili sme, že tento predák je nejaký miestny zbohatlík, ktorý býval v okolí Žiliny, ktorý mal svoje Ferrari, manželka mala špičkový Mercedes a žil si jednoducho na vysokej nohe. A tento človek týchto ľudí doslova že kešoval. Tento človek, tento človek bol napojený nejakými kontaktami na dodávateľskú firmu, ktorá realizovala samotnú výstavbu diaľnic, konkrétne táto firma bola EUROVIA cz. Čo bolo však ešte viac zarážajúce, že táto téma bolo pretriasaná aj v médiách a inšpektorát práce zo Žiliny aj vykonával kontroly na týchto diaľniciach, aby zistil, že či naozaj tá nelegálna práca je problémom. V tejto reportáži inšpektor práce zo Žiliny povedal, že mal telefonáty zhora, konkrétne z Národnej diaľničnej spoločnosti, kde sa ho pýtali, že prečo vykonáva kontroly nelegálnej práce alebo čiernej práce na týchto diaľniciach a že takýmto spôsobom zdržuje výstavu diaľnic. Toto povedal samotný inšpektor práce zo Žiliny pán Kubica v TA3. Toto nás veľmi zarazilo a naozaj sme konfrontovali tieto jeho slová aj s realitou. Inými slovami chcem povedať, že nelegálne zamestnávanie je veľkým problémom na Slovensku. A objavili sme, že v zákone máme trošku takú dieru, keď postihujeme za nelegálne zamestnávanie, nelegálne zamestnávanie postihujeme zamestnávateľov, ktorí napríklad zamestnávajú Ukrajincov alebo Rumunov, tak vtedy je to chápané ako trestný čin, ale keď niekto nedá riadnu pracovnú zmluvu slovenským občanom, tak to nie je ani, tak to je iba priestupok a hrozí za to smiešna finančná pokuta.
Dovoľte, aby som systematicky teda predniesol návrh zákona. Chceli by sme doplniť Trestný zákon 300/2005 Z. z. a predkladáme tento zákon ako poslanci za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Ja by som poprosil kľud v sále, zle sa tu naozaj... (Zaznievanie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím, panie poslankyne, páni poslanci, majme úctu k rečníkovi. Poprosím o kľud v sále.
Marosz, Ján, poslanec NR SR
Jednou z najčastejších foriem nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania nielen občanov Slovenskej republiky, ale aj cudzincov, je využívanie ich práce bez riadne uzatvorenej písomnej pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce alebo o dohody o brigádnickej práci študentov a následné nesplnenie oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni na účely sociálneho poistenia.
Napriek existencii trestného činu nelegálneho zamestnávania, najrozšírenejšie formy nelegálneho zamestnávania uvedené vyššie, ostávajú v zmysle Trestného zákona beztrestné, keďže Trestný zákon sa v súčasnosti týka výlučne cudzincov, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území Slovenskej republiky, a postihuje zamestnávateľa, ktorý takéto osoby neoprávnene zamestná.
Hlavným cieľom návrhu zákona je preto zavedenie trestnoprávnej zodpovednosti voči tomu zamestnávateľovi, ktorý využíva závislú prácu fyzickej osoby bez založenia pracovnoprávného vzťahu, a to rozšírením základnej skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona. V rámci takto rozšírenej skutkovej podstaty trestného činu sa tiež navrhuje, aby sa za spáchanie trestného činu nelegálneho zamestnávania považovalo aj zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorému nebolo udelené povolenie na zamestnanie a nie je ani držiteľom tzv. modrej karty Európskej únie. Rozšírená skutková podstata trestného činu podľa § 251a Trestného zákona sa tak bude zhodovať s vymedzením pojmu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie predstavujú závažný spoločensko-ekonomický problém, ktorý popri pracovnej neistote oberá ľudí aj o nemocenské dávky vrátane materskej, znižuje im dôchodok, či upiera im právo na dovolenku. Nelegálne zamestnávanie zároveň deformuje podnikateľské prostredie a doplácajú naň slušní zamestnávatelia.
Samozrejme, tento návrh zákona má pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, zakladá pozitívne sociálne vplyvy na podnikateľské prostredie a je v súlade s ústavnými zákonmi a všeobecnými záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky.
Problematika nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je upravená v súčasnosti zákonom č. 82/2005 o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Tento zákon definuje nelegálne zamestnávanie ako výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou nemá založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer. Po druhé, ako výkon závislej práce fyzickej osoby, s ktorou zamestnávateľ síce má založený pracovnoprávny vzťah, avšak nebola splnená príslušná zákonná povinnosť, napríklad zápis do registra poistencov a sporiteľov do starobného dôchodkového sporenia. Po tretie, výkon závislej práce fyzickej osoby, ktorá nespĺňa podmienky zamestnania. A po štvrté, zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky, v rozpore s osobitným predpisom. Napriek dostatočne presnej definícii nelegálneho zamestnávania a existujúcich sankciách za nelegálne zamestnávanie je v Slovenskej republike nelegálne zamestnávanie stále veľmi vážnym spoločenským problémom. A krivka je narastajúca. To znamená, že nelegálne zamestnávanie je stále väčším problémom.
Hoci každé z uvedených konaní je sankcionované v rovine trestnoprávnej, je postihnutý len zamestnávateľ, ktorý zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa zdržuje na území Slovenskej republiky v rozpore s osobitným predpisom. V tejto otázke je terajší § 251a ods. 1 formulovaný prísnejšie ako § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci, keďže trestnosť nepodmieňuje vykonávaním závislej práce a takéto znenie tohto návrhu zákona aj ponecháva.
Teraz k podstate, že zmyslom Trestného zákona je nielen určovať trest za spáchanie trestného činu, ale aj pôsobiť odstrašujúco, a teda čiastočne preventívne voči tomu, kto nad spáchaním trestného činu čo i len uvažuje. V neposlednom rade Trestný zákon už dnes obsahuje množstvo takých skutkových podstát trestných činov, ktorých význam z hľadiska začatia konania vo veci nemožno vnímať inak ako len preventívny. Ambíciou predkladaného návrhu zákona je teda výrazné posilnenie už existujúcich opatrení na odvrátenie snáh o nelegálne zamestnávanie, ktoré spočíva v redefinícii skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte dve minúty vydržte v kľude.
Marosz, Ján, poslanec NR SR
... podľa § 251a Trestného zákona. V zmysle predloženého návrhu zákona bude nelegálne zamestnávanie postihnuteľné aj v trestnoprávnej rovine, a teda napríklad aj trestnom odňatia slobody konateľa alebo prokuristu spoločnosti, ak sa miernejšie formy trestu ukážu ako nepostačujúce.
Návrh zákona prihliada tiež na skutočnosť, že nelegálne zamestnávanie je už v súčasnosti postihované inou sankciou, ako je trest v zmysle Trestného zákona a inými orgánmi, ako sú orgány činné v trestnom konaní. Takouto sankciou je napríklad trest za spáchanie priestupku na úseku práce a sociálnych vecí v zmysle zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložený príslušným správnym alebo policajným orgánom alebo trest uložený inšpekciou práce podľa zákona č. 125/2006 o inšpekcii práce... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Rozpracované
11:09
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:09
Gábor GrendelÁno, ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontroly činnosti SIS, že sa 12.15 stretávame na obvyklom mieste.
Áno, ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontroly činnosti SIS, že sa 12.15 stretávame na obvyklom mieste.
Vystúpenie s procedurálnym návrhom
17.5.2017 o 11:09 hod.
Mgr.
Gábor Grendel
Videokanál poslanca
Áno, ďakujem za slovo. Chcel by som pripomenúť členom osobitného kontrolného výboru na kontroly činnosti SIS, že sa 12.15 stretávame na obvyklom mieste.
Rozpracované
11:13
Uvádzajúci uvádza bod 11:13
Ján MaroszTento návrh zákona len ako keby vyhmatol nejakú dieru v zákone, keď sme prišli na to, že nelegálne zamestnávanie je postihované len ako priestupok a Trestný zákon tento pojem ani nepozná. Takže my sme sa snažili na toto takýmto návrhom zákona, predloženým návrhom zákona zareagovať. Budem teda pokračovať tam, kde som skončil.
Hovorili sme o súčasnom definovaní priestupkov za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Napriek dostatočne presnej definícii nelegálneho zamestnávania v Slovenskej republike je to chápané len ako priestupok. Ambíciou predkladaného návrhu zákona je výrazné posilnenie už existujúcich opatrení na odvrátenie snáh o nelegálne zamestnávanie, ktoré spočíva v redefinícii skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona.
V zmysle predloženého návrhu zákona bude nelegálne zamestnávanie postihnuteľné aj v trestnoprávnej rovine, a teda napríklad aj trestom odňatia slobody konateľa alebo prokuristu spoločnosti, ak sa miernejšie formy trestu ukážu ako nepostačujúce. Návrh zákona prihliada tiež na skutočnosť, že nelegálne zamestnávanie je už v súčasnosti postihované inou sankciou, ako je trest v zmysle Trestného zákona a inými orgánmi, ako sú orgány činné v trestnom konaní. Nejdem to celé citovať z tej dôvodovej správy, ale už v súčasnosti inšpektorát práce môže aj v súčinnosti s Policajným zborom uložiť pokuty. Samozrejme, tieto pokuty ale nie vždy sú dostačujúco odstrašujúcim nástrojom na to, aby konatelia nezneužívali závislú prácu svojich zamestnancov a aby si plnili všetky riadne povinnosti vo vzťahu k štátu. Ak teda ani tieto menej odstrašujúce formy a sankcie neodradia páchateľa od toho, aby sa opätovne dopustil konania, ktoré možno charakterizovať ako nelegálne zamestnávanie, je na mieste, aby nastúpila prísnejšia forma konania a sankcie, a to prostredníctvom Trestného zákona a trestného konania.
V návrhu zákona je táto forma postupného potrestania páchateľa od miernejšej formy k prísnejšej forme zakotvená v základnej skutkovej podstate trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa nového znenia § 251a Trestného zákona. A to tak, že trestného činu sa dopustí len ten, kto sa obdobného konania dopustil a v predchádzajúcich dvoch rokoch od spáchania skutku už bol za tento obdobný čin postihnutý. Čiže tento návrh zákona nie je nejakou šikanou slušných podnikateľov, ale práve naopak, je varovaním pre tých, ktorí opakovane a opätovne sa dopúšťajú priestupku nelegálneho zamestnávania.
Rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 251a Trestného zákona vychádza z definície nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní, pričom sa v novom znení § 251a ods. 1 písm. d) Trestného zákona ponecháva znenie doterajšieho ods. 1 namiesto definície uvedenej v § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci. V zmysle takto navrhnutej právnej úpravy sa trestného činu dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista neoprávnene zamestná fyzickú osobu, ktorá vykonáva závislú prácu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu, po b) fyzickú osobu, ktorá vykonáva závislú prácu a s ktorou má založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, ale nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu, po c) štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vykonáva závislú prácu, pričom nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu alebo po d) fyzickú osobu, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutý.
Čiže podčiarkujem a zdôrazňujem, nejde o to, že niekoho ako keby stretne tento trestný čin nepripraveného. Ale ak niekto opätovne, opakovane nelegálne zamestnáva pracovníkov a využíva ich prácu, tak aby mu hrozil tento trestný čin.
Prečo? Lebo nelegálne zamestnávanie deformuje podnikateľské prostredie, na čo doplácajú často poctiví podnikatelia. Ešte väčšie škody však spôsobuje samotnému zamestnancovi. Zamestnanec bez pracovnej zmluvy automaticky stráca akékoľvek, aj tie najmenšie záruky ochrany vyplývajúce zo Zákonníka práce. Čo je horšie, že za nelegálne zamestnaného zamestnanca neplatí zamestnávateľ nijaké odvody. Môžme diskutovať o tom, či sú odvody vysoké alebo nie, faktom ostáva, že počnúc dôchodkom, pokračujúc poistením v nezamestnanosti a končiac napríklad potvrdeniami o práceneschopnosti, úžitky z odvodov patria zamestnancovi. O tieto peniaze a tieto úžitky je nelegálne zamestnaný človek ukrátený.
Okrem dopadov na podnikateľské prostredie a zamestnancov nelegálne zamestnávanie spôsobuje obrovské škody aj samotnému štátu. Rozpočet verejnej správy zbytočne prichádza o finančné prostriedky, ktoré zamestnávateľ vo forme odvodov neodvedie za svojho zamestnanca. Na základe vyššie uvedených skutočností sa má za to, že schválenie predkladaného návrhu zákona rozšírením skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona je potrebné a je tiež v záujme každej jednej zložky spoločnosti, zamestnancov, zamestnávateľov a aj štátu.
Na záver dovoľte, aby sme teda nejak tak zosumarizovali alebo zhrnuli. Na to sme tu ako poslanci Slovenskej republiky, aby sme stáli na strane ľudí. V tomto prípade sa staviame na stranu tých úplne najchudobnejších a najodkázanejších. Ľudia, ktorých sme pred Vianocami doniesli na našu tlačovú konferenciu, boli tí, môžeme povedať, že poslední z posledných. Jeden pán, ktorý odrobil vyše tristo hodín na výstavbe diaľnic, prišiel na našu tlačovú konferenciu s tým, že nedostal za posledné tri mesiace ani cent za svoju vykonanú prácu. Bolo to pred Vianocami a následne tento človek nemal žiadne prostriedky ani na to, aby si zaplatil nejaký podnájom, aby sa mal kde vrátiť. Doslova sme mu vybavovali bezdomoveckú ubytovňu, na ktorej by mohol stráviť Vianoce. Nakoniec na tú poslednú tlačovú besedu ani neprišiel, lebo bol v takom zlom stave tento človek, v psychicky zlom stave.
Bol tam jeden Róm, statočný pracovník, ktorý odrobil stovky hodín, a my sme tie, my sme vám ukazovali, my sme ľuďom ukazovali, že títo ľudia, naozaj to boli, že aj tristo hodín mesačne bez. Samozrejme, porušovaný Zákonník práce, porušované všetko, čo sa len dá, a nakoniec títo ľudia nevideli za svoju prácu ani cent.
Keby sme, hlásiac sa k svojim kresťanským koreňom, poznali katechizmus, tak by sme vedeli, že zadržanie spravodlivej mzdy pracovníkovi je takzvaný že do neba volajúci hriech. To je niečo také ako vražda. Je to na tejto úrovni. A my sa nemôžme nemo a nečinne prizerať, že takýmto spôsobom štát nemo asistuje takejto hroznej činnosti, ktorá sa deje na často pracovitých ľuďoch, jednoduchých ľuďoch, ktorí, ktorí sa nedokážu a nevedia sa brániť.
A keď príde kontrola, keď si kontrolór konkrétne doktor Kubica zo Žiliny vykonával svoju prácu, ako mal a robil kontroly na týchto diaľničných stavbách, tak dostával výhražné telefonáty z vedenia Národnej diaľničnej spoločnosti, čo si to dovoľuje takýmto spôsobom spomaľovať výstavbu diaľnic. A zase sme opäť pri tom unesenom štáte, kde aj tento fenomén je súčasťou celej tej obrovskej korupčnej skladačky, kde štát vynakladá obrovské milióny, miliardy eur na výstavbu diaľnic a v rôznych subdodávkach sa na tom nabaľujú všelijaké indivíduá. Ukazovali sme Ferrari, ukazovali sme Mercedes, ukazovali sme, že ako si tento človek žije, a on bol zodpovedný za to, aby vyplatil týmto ľudom peniaze, a tí ľudia nevideli nakoniec nič.
A takže my na toto sme museli zareagovať, ale zopakujem, tento návrh zákona je ako keby vychytením nejakého nedostatku, ktorý tu máme. Keď niekto zamestnáva Ukrajinca, zamestnáva Rumuna, okej, pácha trestný čin, ale keď niekto zamestnáva nelegálne slovenského občana, tak to je v poriadku, to je okej.
Tak dovoľte, aby som vás požiadal všetkých o podporu tohto predloženého návrhu zákona, lebo je veľmi starostlivo, dobre pripravený. V zásade ide o nejaké drobné legislatívne zmenšenie, zlepšenie, ktoré môže ale zásadne pomôcť odstrániť tento vážny celospoločenský problém, ktorým nelegálne zamestnanie je.
Ďakujem pekne.
Vážení kolegovia, dovoľte, aby som pokračoval. Zhrniem ľudskou rečou, o čom bola reč doteraz. Problém je ten, že na aj veľkých investičných stavbách v Slovenskej republike sú zamestnaní ľudia, ktorí, ako sa jednoducho hovorí, že robia načierno, dostávajú plácu na ruku a veľakrát ani nevidia svoju pracovnú zmluvu. Niekedy títo ľudia, môžem povedať, že sa nehlásia, lebo sú spokojní, však keď majú vyplatené. Ale problém nastáva vtedy, keď títo ľudia nedostanú zaplatené za odpracované hodiny na týchto verejných stavbách a diaľniciach. Ako sme sa dozvedeli, tento fenomén je tak rozšírený, že napríklad aj Starý most v Bratislave bol postihnutý týmto nešvárom, alebo aj veľké stavby v okolí Žiliny a podobne. Naopak, ryžujú na tom rôzni špekulanti a podvodníci, ktorí takýmto spôsobom týchto ľudí zdierajú, okrádajú, a my ako zodpovední poslanci na toto musíme zareagovať.
Tento návrh zákona len ako keby vyhmatol nejakú dieru v zákone, keď sme prišli na to, že nelegálne zamestnávanie je postihované len ako priestupok a Trestný zákon tento pojem ani nepozná. Takže my sme sa snažili na toto takýmto návrhom zákona, predloženým návrhom zákona zareagovať. Budem teda pokračovať tam, kde som skončil.
Hovorili sme o súčasnom definovaní priestupkov za nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie. Napriek dostatočne presnej definícii nelegálneho zamestnávania v Slovenskej republike je to chápané len ako priestupok. Ambíciou predkladaného návrhu zákona je výrazné posilnenie už existujúcich opatrení na odvrátenie snáh o nelegálne zamestnávanie, ktoré spočíva v redefinícii skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona.
V zmysle predloženého návrhu zákona bude nelegálne zamestnávanie postihnuteľné aj v trestnoprávnej rovine, a teda napríklad aj trestom odňatia slobody konateľa alebo prokuristu spoločnosti, ak sa miernejšie formy trestu ukážu ako nepostačujúce. Návrh zákona prihliada tiež na skutočnosť, že nelegálne zamestnávanie je už v súčasnosti postihované inou sankciou, ako je trest v zmysle Trestného zákona a inými orgánmi, ako sú orgány činné v trestnom konaní. Nejdem to celé citovať z tej dôvodovej správy, ale už v súčasnosti inšpektorát práce môže aj v súčinnosti s Policajným zborom uložiť pokuty. Samozrejme, tieto pokuty ale nie vždy sú dostačujúco odstrašujúcim nástrojom na to, aby konatelia nezneužívali závislú prácu svojich zamestnancov a aby si plnili všetky riadne povinnosti vo vzťahu k štátu. Ak teda ani tieto menej odstrašujúce formy a sankcie neodradia páchateľa od toho, aby sa opätovne dopustil konania, ktoré možno charakterizovať ako nelegálne zamestnávanie, je na mieste, aby nastúpila prísnejšia forma konania a sankcie, a to prostredníctvom Trestného zákona a trestného konania.
V návrhu zákona je táto forma postupného potrestania páchateľa od miernejšej formy k prísnejšej forme zakotvená v základnej skutkovej podstate trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa nového znenia § 251a Trestného zákona. A to tak, že trestného činu sa dopustí len ten, kto sa obdobného konania dopustil a v predchádzajúcich dvoch rokoch od spáchania skutku už bol za tento obdobný čin postihnutý. Čiže tento návrh zákona nie je nejakou šikanou slušných podnikateľov, ale práve naopak, je varovaním pre tých, ktorí opakovane a opätovne sa dopúšťajú priestupku nelegálneho zamestnávania.
Rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 251a Trestného zákona vychádza z definície nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní, pričom sa v novom znení § 251a ods. 1 písm. d) Trestného zákona ponecháva znenie doterajšieho ods. 1 namiesto definície uvedenej v § 2 ods. 3 zákona o nelegálnej práci. V zmysle takto navrhnutej právnej úpravy sa trestného činu dopustí ten, kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista neoprávnene zamestná fyzickú osobu, ktorá vykonáva závislú prácu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu alebo štátnozamestnaneckého pomeru podľa osobitného predpisu, po b) fyzickú osobu, ktorá vykonáva závislú prácu a s ktorou má založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu, ale nesplnil povinnosť podľa osobitného predpisu, po c) štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý vykonáva závislú prácu, pričom nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu alebo po d) fyzickú osobu, ktorá sa na území Slovenskej republiky zdržiava v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich 24 mesiacoch postihnutý.
Čiže podčiarkujem a zdôrazňujem, nejde o to, že niekoho ako keby stretne tento trestný čin nepripraveného. Ale ak niekto opätovne, opakovane nelegálne zamestnáva pracovníkov a využíva ich prácu, tak aby mu hrozil tento trestný čin.
Prečo? Lebo nelegálne zamestnávanie deformuje podnikateľské prostredie, na čo doplácajú často poctiví podnikatelia. Ešte väčšie škody však spôsobuje samotnému zamestnancovi. Zamestnanec bez pracovnej zmluvy automaticky stráca akékoľvek, aj tie najmenšie záruky ochrany vyplývajúce zo Zákonníka práce. Čo je horšie, že za nelegálne zamestnaného zamestnanca neplatí zamestnávateľ nijaké odvody. Môžme diskutovať o tom, či sú odvody vysoké alebo nie, faktom ostáva, že počnúc dôchodkom, pokračujúc poistením v nezamestnanosti a končiac napríklad potvrdeniami o práceneschopnosti, úžitky z odvodov patria zamestnancovi. O tieto peniaze a tieto úžitky je nelegálne zamestnaný človek ukrátený.
Okrem dopadov na podnikateľské prostredie a zamestnancov nelegálne zamestnávanie spôsobuje obrovské škody aj samotnému štátu. Rozpočet verejnej správy zbytočne prichádza o finančné prostriedky, ktoré zamestnávateľ vo forme odvodov neodvedie za svojho zamestnanca. Na základe vyššie uvedených skutočností sa má za to, že schválenie predkladaného návrhu zákona rozšírením skutkovej podstaty trestného činu nelegálneho zamestnávania podľa § 251a Trestného zákona je potrebné a je tiež v záujme každej jednej zložky spoločnosti, zamestnancov, zamestnávateľov a aj štátu.
Na záver dovoľte, aby sme teda nejak tak zosumarizovali alebo zhrnuli. Na to sme tu ako poslanci Slovenskej republiky, aby sme stáli na strane ľudí. V tomto prípade sa staviame na stranu tých úplne najchudobnejších a najodkázanejších. Ľudia, ktorých sme pred Vianocami doniesli na našu tlačovú konferenciu, boli tí, môžeme povedať, že poslední z posledných. Jeden pán, ktorý odrobil vyše tristo hodín na výstavbe diaľnic, prišiel na našu tlačovú konferenciu s tým, že nedostal za posledné tri mesiace ani cent za svoju vykonanú prácu. Bolo to pred Vianocami a následne tento človek nemal žiadne prostriedky ani na to, aby si zaplatil nejaký podnájom, aby sa mal kde vrátiť. Doslova sme mu vybavovali bezdomoveckú ubytovňu, na ktorej by mohol stráviť Vianoce. Nakoniec na tú poslednú tlačovú besedu ani neprišiel, lebo bol v takom zlom stave tento človek, v psychicky zlom stave.
Bol tam jeden Róm, statočný pracovník, ktorý odrobil stovky hodín, a my sme tie, my sme vám ukazovali, my sme ľuďom ukazovali, že títo ľudia, naozaj to boli, že aj tristo hodín mesačne bez. Samozrejme, porušovaný Zákonník práce, porušované všetko, čo sa len dá, a nakoniec títo ľudia nevideli za svoju prácu ani cent.
Keby sme, hlásiac sa k svojim kresťanským koreňom, poznali katechizmus, tak by sme vedeli, že zadržanie spravodlivej mzdy pracovníkovi je takzvaný že do neba volajúci hriech. To je niečo také ako vražda. Je to na tejto úrovni. A my sa nemôžme nemo a nečinne prizerať, že takýmto spôsobom štát nemo asistuje takejto hroznej činnosti, ktorá sa deje na často pracovitých ľuďoch, jednoduchých ľuďoch, ktorí, ktorí sa nedokážu a nevedia sa brániť.
A keď príde kontrola, keď si kontrolór konkrétne doktor Kubica zo Žiliny vykonával svoju prácu, ako mal a robil kontroly na týchto diaľničných stavbách, tak dostával výhražné telefonáty z vedenia Národnej diaľničnej spoločnosti, čo si to dovoľuje takýmto spôsobom spomaľovať výstavbu diaľnic. A zase sme opäť pri tom unesenom štáte, kde aj tento fenomén je súčasťou celej tej obrovskej korupčnej skladačky, kde štát vynakladá obrovské milióny, miliardy eur na výstavbu diaľnic a v rôznych subdodávkach sa na tom nabaľujú všelijaké indivíduá. Ukazovali sme Ferrari, ukazovali sme Mercedes, ukazovali sme, že ako si tento človek žije, a on bol zodpovedný za to, aby vyplatil týmto ľudom peniaze, a tí ľudia nevideli nakoniec nič.
A takže my na toto sme museli zareagovať, ale zopakujem, tento návrh zákona je ako keby vychytením nejakého nedostatku, ktorý tu máme. Keď niekto zamestnáva Ukrajinca, zamestnáva Rumuna, okej, pácha trestný čin, ale keď niekto zamestnáva nelegálne slovenského občana, tak to je v poriadku, to je okej.
Tak dovoľte, aby som vás požiadal všetkých o podporu tohto predloženého návrhu zákona, lebo je veľmi starostlivo, dobre pripravený. V zásade ide o nejaké drobné legislatívne zmenšenie, zlepšenie, ktoré môže ale zásadne pomôcť odstrániť tento vážny celospoločenský problém, ktorým nelegálne zamestnanie je.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:26
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:26
Jozef LukáčNávrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali...
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
17.5.2017 o 11:26 hod.
Mgr.
Jozef Lukáč
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku, v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci, výbor pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch, v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
11:27
Vystúpenie v rozprave 11:27
Eduard HegerTak ako tu už odznelo, ilegálna práca deformuje podnikateľské prostredie. Vidíme to, že u nás podnikateľské...
Tak ako tu už odznelo, ilegálna práca deformuje podnikateľské prostredie. Vidíme to, že u nás podnikateľské prostredie je deformované mnohokrát aj zásahmi vlády, ale práve toto, že tu stále pretrváva ilegálne zamestnávanie, vidíme, že je taktiež veľkou deformáciou. A vplýva to hlavne na firmy, ktoré na Slovensku podnikajú poctivo. Pretože práve tieto sú v konkurenčnej nevýhode, lebo podvodníci, ktorí sa vyhýbajú dodržiavania zákonov, majú tú konkurenčnú výhodu v tom, že nemusia znášať náklady, ktoré poctiví podnikatelia znášajú. Tuto je to hneď niekoľko nákladov, ktoré za chvíľočku spomeniem, a tak ako aj spomínal kolega Marosz, ale ako sme to aj vlastne mohli vidieť minulý rok, tak naozaj sme boli svedkami toho, ako sa zneužíva, ako sa zneužívanie zamestnancov dialo napríklad aj pri výstavbe diaľnic, ktoré sú hradené zo štátnych peňazí. Práve v týchto prípadoch vidíme, ako veľké firmy dokážu držať v šachu či už malé firmy alebo zamestnancov a vo viacerých prípadoch si zabezpečiť i krytie zo strany štátnych organizácií.
Takže na základe tohto môžeme vidieť, že naozaj legálne zamestnávanie je ako rakovina, ktorej bežný podnikateľ nevie a nemôže konkurovať, preto ju treba vyhubiť. A práve aj tento náš návrh má túto ambíciu.
Pri ilegálnom zamestnávaní, ako tu už tiež odznelo, sa jedná taktiež o nedôstojné zaobchádzanie s človekom. Pretože tým, že mu zamestnávateľ, ktorý ho zamestná bez zmluvy, mu vlastne odopiera jeho základné práva, ktoré by mu mali vyplývať za normálnych okolností zo zamestnaneckej zmluvy, a tým, že on túto zmluvu nemá, tak ho tento zamestnávateľ vlastne drží v šachu, doslova ako otroka a takýto zamestnanec sa nemôže brániť, pretože nemá žiadny doklad o svojom úväzku a o svojom zväzku so svojím zamestnávateľom.
Takže práve tento zákon je dôležitý z toho dôvodu, že ukazuje zdvihnutý prst ľudom, ktorí vedome deformujú trh práce. Pretože ak by boli všetci zamestnanci, ak si pozrieme teda situáciu, že ak by boli všetci zamestnanci riadne zamestnaní, čo by to znamenalo. Čiže všetci by mali zmluvy, videli by sme, že automaticky by to malo vplyv aj na rast reálnej mzdy, pretože práve ten je momentálne tým, že tí zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú načierno, majú tu konkurenčnú výhodu tým, že nemusia platiť odvody, tým, že nemusia platiť za týchto ľudí dane, tým, že nemajú s tým spojené byrokratické náklady, ktoré teda je potrebné na to, aby ste zamestnali, prihlasovanie, odhlasovanie a podobne, tak toto všetko im vlastne odpadáva a dostávajú do rúk neférovú, nečestnú, dokonca ilegálnu konkurenčnú výhodu. A toto vlastne spôsobuje to, že mzdy nemôžu rásť, pretože tá úroveň, ten priemer miezd je týmto tlačený smerom nadol a je veľmi ťažké ich zdvíhať, pretože ten poctivý podnikateľ, ak by aj chcel zdvihnúť mzdy svojim zamestnancom, tak sa dostáva opäť do konkurenčnej výhody, lebo vieme, že mzda je priamy náklad, ktorý má vplyv na cenu, či už služby alebo výrobku, a tým, že teda ten poctivý podnikateľ má tieto náklady vyššie, pretože má zmluvu so zamestnancom, platí zaňho odvody, tak má automaticky vstupy vyššie a tým pádom je v konkurenčnej nevýhode aj z hľadiska cien na trhu. Takže vidíme, že nielenže to deformuje cenu práce, ale deformuje to aj ceny výstupov, čiže či už produktov alebo služieb, a vlastne deformuje to celé podnikateľské prostredie. Vidíme, že naozaj toto pôsobí ako rakovina.
Takže toto považujeme za veľmi veľký problém a na to, aby sme to mohli odrušiť, aby sme ukázali ten zdvihnutý prst týmto ilegálnym zamestnávateľom, alebo zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú načierno, tak práve tento návrh zákona prichádza s tou ambíciou, pretože opäť keby sme to len chceli kvantifikovať, tak už na Slovensku vieme, že výška odvodov je u zamestnávateľa voči zamestnancovi, spolu je 48,6 % z hrubej mzdy a daň je 19 percent. A všetky tieto položky vlastne ostávajú vo vačku zamestnávateľa, ktorý zamestnáva načierno. Takže vidíme tu ten veľký nepomer tej, opäť to nazvem konkurenčnej výhody, ale je to nečestná konkurenčná výhoda, čiže je to aj amorálne, ale je to aj deformačné z hľadiska podnikateľského prostredia. Čiže ak by sme si povedali teraz táto čiastka tých 48,6 % z tej hrubej mzdy, ktorá patrí štátu, tak ak by tieto peniaze začali natekať do štátneho rozpočtu, tak vidíme, že opäť tento zákon vlastne má pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pretože práve tieto odvody prinesú nárast objemu peňazí v štátnom rozpočte.
Ďalší dôležitý fakt je práve ten pomer počtu kontrolovaných subjektov a zamestnávateľov a nelegálne zamestnávajúcich subjektov, pretože tam vidíme, že za posledné roky má toto rastúcu tendenciu. Čiže vidíme, že naozaj v tom podnikateľskom prostredí subjekty vidia, že toto je cesta, ktorou sa dá ísť. A práve aj preto tento návrh by mohol nastoliť takú novú trajektóriu a zvrátiť ten trend a dať ho zase, aby to začalo klesať a aby sme sa dostávali práve opačným smerom, aby sme smerovali k nule ilegálnych zamestnancov alebo teda ilegálneho zamestnávania, zamestnávania načierno, akokoľvek to nazveme.
Takže a toto vidíme na základe toho, že v roku 2012 bolo 3,6 % nelegálne zamestnávajúcich subjektov. V roku 2015 to je už dvojnásobok, 7,4. Takže toto nám, a to sú vlastne tie kontroly, vychádzame z čísiel urobených kontrol, vykonaných kontrol.
Takže čo tým môžme povedať, je, že, alebo čo tým ja sa snažím povedať, je, že vidíme to, tú deformáciu teda na podnikateľskom prostredí, vidíme, aký to má vplyv na zamestnancov, vôbec na celú morálku podnikateľského prostredia. Toto je asi najdôležitejšie, že vidíme, že aj tento zásah veľmi silno vplýva na morálku a kultúru podnikania na Slovensku. A to je to, čo potrebujeme meniť. My potrebujeme meniť, aby kultúra podnikania bola taká, že podnikatelia cítia podporu od štátu, cítia, že sa im oplatí platiť dane, a zároveň tým, že sa im to oplatí, tak aj platia dane a tým pádom vlastne viac peňazí prichádza aj do štátneho rozpočtu. Na druhej strane musia vidieť, že ten štát im garantuje zdravé podnikateľské prostredie. To sa v súčasnosti nedeje a práve týmto zákonom sa to môže napraviť. To ihrisko, aby podnikatelia cítili, že, dobre, nemôže nastať prípad, že nejaký podnikateľ, ktorý tu koná načierno, bude mať ešte predo mnou konkurenčnú výhodu. Toto je proste neakceptovateľné. Takže my potrebujeme naozaj stavať to podnikateľské prostredie na hodnotách čestnosti, spravodlivosti, férovosti a hlavne dodržiavaní zákonov, pretože to vidíme, že s tým je tu veľký problém. Preto potrebujeme postihovať každého, kto sa snaží takéto hodnoty na trhu obchádzať, aby sme práve podnikateľské prostredie od takýchto podvodníkov vyčistili. A to je aj ambícia nášho návrhu.
Takže preto vás aj prosíme o podporu a ďakujem za pozornosť.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Dovoľte mi vystúpiť k tomuto návrhu zákona. Pred chvíľočkou ste počuli dôvodovú správu, ktorá vlastne tak komplexne natienila celý problém. Ja by som chcel zvýrazniť práve z tohto komplexného obrazu, práve to zameranie na to podnikateľské prostredie a na jeho deformáciu.
Tak ako tu už odznelo, ilegálna práca deformuje podnikateľské prostredie. Vidíme to, že u nás podnikateľské prostredie je deformované mnohokrát aj zásahmi vlády, ale práve toto, že tu stále pretrváva ilegálne zamestnávanie, vidíme, že je taktiež veľkou deformáciou. A vplýva to hlavne na firmy, ktoré na Slovensku podnikajú poctivo. Pretože práve tieto sú v konkurenčnej nevýhode, lebo podvodníci, ktorí sa vyhýbajú dodržiavania zákonov, majú tú konkurenčnú výhodu v tom, že nemusia znášať náklady, ktoré poctiví podnikatelia znášajú. Tuto je to hneď niekoľko nákladov, ktoré za chvíľočku spomeniem, a tak ako aj spomínal kolega Marosz, ale ako sme to aj vlastne mohli vidieť minulý rok, tak naozaj sme boli svedkami toho, ako sa zneužíva, ako sa zneužívanie zamestnancov dialo napríklad aj pri výstavbe diaľnic, ktoré sú hradené zo štátnych peňazí. Práve v týchto prípadoch vidíme, ako veľké firmy dokážu držať v šachu či už malé firmy alebo zamestnancov a vo viacerých prípadoch si zabezpečiť i krytie zo strany štátnych organizácií.
Takže na základe tohto môžeme vidieť, že naozaj legálne zamestnávanie je ako rakovina, ktorej bežný podnikateľ nevie a nemôže konkurovať, preto ju treba vyhubiť. A práve aj tento náš návrh má túto ambíciu.
Pri ilegálnom zamestnávaní, ako tu už tiež odznelo, sa jedná taktiež o nedôstojné zaobchádzanie s človekom. Pretože tým, že mu zamestnávateľ, ktorý ho zamestná bez zmluvy, mu vlastne odopiera jeho základné práva, ktoré by mu mali vyplývať za normálnych okolností zo zamestnaneckej zmluvy, a tým, že on túto zmluvu nemá, tak ho tento zamestnávateľ vlastne drží v šachu, doslova ako otroka a takýto zamestnanec sa nemôže brániť, pretože nemá žiadny doklad o svojom úväzku a o svojom zväzku so svojím zamestnávateľom.
Takže práve tento zákon je dôležitý z toho dôvodu, že ukazuje zdvihnutý prst ľudom, ktorí vedome deformujú trh práce. Pretože ak by boli všetci zamestnanci, ak si pozrieme teda situáciu, že ak by boli všetci zamestnanci riadne zamestnaní, čo by to znamenalo. Čiže všetci by mali zmluvy, videli by sme, že automaticky by to malo vplyv aj na rast reálnej mzdy, pretože práve ten je momentálne tým, že tí zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú načierno, majú tu konkurenčnú výhodu tým, že nemusia platiť odvody, tým, že nemusia platiť za týchto ľudí dane, tým, že nemajú s tým spojené byrokratické náklady, ktoré teda je potrebné na to, aby ste zamestnali, prihlasovanie, odhlasovanie a podobne, tak toto všetko im vlastne odpadáva a dostávajú do rúk neférovú, nečestnú, dokonca ilegálnu konkurenčnú výhodu. A toto vlastne spôsobuje to, že mzdy nemôžu rásť, pretože tá úroveň, ten priemer miezd je týmto tlačený smerom nadol a je veľmi ťažké ich zdvíhať, pretože ten poctivý podnikateľ, ak by aj chcel zdvihnúť mzdy svojim zamestnancom, tak sa dostáva opäť do konkurenčnej výhody, lebo vieme, že mzda je priamy náklad, ktorý má vplyv na cenu, či už služby alebo výrobku, a tým, že teda ten poctivý podnikateľ má tieto náklady vyššie, pretože má zmluvu so zamestnancom, platí zaňho odvody, tak má automaticky vstupy vyššie a tým pádom je v konkurenčnej nevýhode aj z hľadiska cien na trhu. Takže vidíme, že nielenže to deformuje cenu práce, ale deformuje to aj ceny výstupov, čiže či už produktov alebo služieb, a vlastne deformuje to celé podnikateľské prostredie. Vidíme, že naozaj toto pôsobí ako rakovina.
Takže toto považujeme za veľmi veľký problém a na to, aby sme to mohli odrušiť, aby sme ukázali ten zdvihnutý prst týmto ilegálnym zamestnávateľom, alebo zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú načierno, tak práve tento návrh zákona prichádza s tou ambíciou, pretože opäť keby sme to len chceli kvantifikovať, tak už na Slovensku vieme, že výška odvodov je u zamestnávateľa voči zamestnancovi, spolu je 48,6 % z hrubej mzdy a daň je 19 percent. A všetky tieto položky vlastne ostávajú vo vačku zamestnávateľa, ktorý zamestnáva načierno. Takže vidíme tu ten veľký nepomer tej, opäť to nazvem konkurenčnej výhody, ale je to nečestná konkurenčná výhoda, čiže je to aj amorálne, ale je to aj deformačné z hľadiska podnikateľského prostredia. Čiže ak by sme si povedali teraz táto čiastka tých 48,6 % z tej hrubej mzdy, ktorá patrí štátu, tak ak by tieto peniaze začali natekať do štátneho rozpočtu, tak vidíme, že opäť tento zákon vlastne má pozitívny vplyv na štátny rozpočet, pretože práve tieto odvody prinesú nárast objemu peňazí v štátnom rozpočte.
Ďalší dôležitý fakt je práve ten pomer počtu kontrolovaných subjektov a zamestnávateľov a nelegálne zamestnávajúcich subjektov, pretože tam vidíme, že za posledné roky má toto rastúcu tendenciu. Čiže vidíme, že naozaj v tom podnikateľskom prostredí subjekty vidia, že toto je cesta, ktorou sa dá ísť. A práve aj preto tento návrh by mohol nastoliť takú novú trajektóriu a zvrátiť ten trend a dať ho zase, aby to začalo klesať a aby sme sa dostávali práve opačným smerom, aby sme smerovali k nule ilegálnych zamestnancov alebo teda ilegálneho zamestnávania, zamestnávania načierno, akokoľvek to nazveme.
Takže a toto vidíme na základe toho, že v roku 2012 bolo 3,6 % nelegálne zamestnávajúcich subjektov. V roku 2015 to je už dvojnásobok, 7,4. Takže toto nám, a to sú vlastne tie kontroly, vychádzame z čísiel urobených kontrol, vykonaných kontrol.
Takže čo tým môžme povedať, je, že, alebo čo tým ja sa snažím povedať, je, že vidíme to, tú deformáciu teda na podnikateľskom prostredí, vidíme, aký to má vplyv na zamestnancov, vôbec na celú morálku podnikateľského prostredia. Toto je asi najdôležitejšie, že vidíme, že aj tento zásah veľmi silno vplýva na morálku a kultúru podnikania na Slovensku. A to je to, čo potrebujeme meniť. My potrebujeme meniť, aby kultúra podnikania bola taká, že podnikatelia cítia podporu od štátu, cítia, že sa im oplatí platiť dane, a zároveň tým, že sa im to oplatí, tak aj platia dane a tým pádom vlastne viac peňazí prichádza aj do štátneho rozpočtu. Na druhej strane musia vidieť, že ten štát im garantuje zdravé podnikateľské prostredie. To sa v súčasnosti nedeje a práve týmto zákonom sa to môže napraviť. To ihrisko, aby podnikatelia cítili, že, dobre, nemôže nastať prípad, že nejaký podnikateľ, ktorý tu koná načierno, bude mať ešte predo mnou konkurenčnú výhodu. Toto je proste neakceptovateľné. Takže my potrebujeme naozaj stavať to podnikateľské prostredie na hodnotách čestnosti, spravodlivosti, férovosti a hlavne dodržiavaní zákonov, pretože to vidíme, že s tým je tu veľký problém. Preto potrebujeme postihovať každého, kto sa snaží takéto hodnoty na trhu obchádzať, aby sme práve podnikateľské prostredie od takýchto podvodníkov vyčistili. A to je aj ambícia nášho návrhu.
Takže preto vás aj prosíme o podporu a ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
11:36
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:36
Ján MaroszVrátiac sa ešte k návrhu zákona, by som pripomenul, že naozaj reagujeme zavedením trestného činu nelegálneho zamestnávania len u tých právnických osôb, u tých nezodpovedných zamestnávateľov, ktorí v priebehu 24 mesiacov opakovane dostali pokutu alebo boli sankcionovaní príslušnými inštitúciami. Takže je to taký, ako keby ešte väčšie varovanie, zdvihnutý prst pre nezodpovedných zamestnávateľov.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
17.5.2017 o 11:36 hod.
Mgr.
Ján Marosz
Videokanál poslanca
Ďakujem, Edo, za to, že si vysvetlil, že aký neblahý vplyv má nelegálne zamestnávanie na samotných zamestnancov, akým veľkým problémom je to z hľadiska aj štátneho rozpočtu. Len aby to nebolo celkom nesprávne pochopené, lebo my, najmä teda hnutie Obyčajní ľudia, nezávislé osobnosti, stále poukazujeme na to, že ako sa tu kradne v tomto štáte. A naozaj, naozaj je to tak. Ako sa kradlo za Fica, tak sa ešte nikdy nekradlo, hej, keby sme parafrázovali jeho bilbordy. Takže naším cieľom nie je ako keby, že ešte prilievať do toho spoločného, aby mali z čoho naďalej kradnúť, ale dôsledky tohto nezodpovedného riadenia štátu sa dotýkajú práve tých posledných, tých chudobných, ale pracovitých ľudí, ktorí si aj nájdu prácu, ale vplyvom týchto nezodpovedných správcov, ktorí nám teraz vládnu, tie, nedostanú sa k pracovným zmluvám. Samozrejme, keďže nám poriadne nefunguje polícia, prokuratúra, tak nakoniec, kto pôjde do vopred prehratého boja? A títo ľudia jednoducho trpia, nedostávajú za prácu zaplatené a často, často veľmi aj tragicky končia potom ich životy.
Vrátiac sa ešte k návrhu zákona, by som pripomenul, že naozaj reagujeme zavedením trestného činu nelegálneho zamestnávania len u tých právnických osôb, u tých nezodpovedných zamestnávateľov, ktorí v priebehu 24 mesiacov opakovane dostali pokutu alebo boli sankcionovaní príslušnými inštitúciami. Takže je to taký, ako keby ešte väčšie varovanie, zdvihnutý prst pre nezodpovedných zamestnávateľov.
Rozpracované
11:38
byť. Tak ako si aj povedal, že toto je práve ten problém, ktorý sa navzájom živí, že máme tu, vidíme tu kopec korupčných káuz, ktoré sa dotýkajú politických špičiek, a tým pádom ľudia ako keby strácali chuť...
byť. Tak ako si aj povedal, že toto je práve ten problém, ktorý sa navzájom živí, že máme tu, vidíme tu kopec korupčných káuz, ktoré sa dotýkajú politických špičiek, a tým pádom ľudia ako keby strácali chuť dodržiavať pravidlá. A na druhej strane, čiže toto sú naozaj spojené nádoby, a preto je potrebné, a to myslím, že sa snažíme, že riešiť na obidvoch frontoch alebo na viacerých frontoch my ako hnutie aj spolu s opozíciou odstraňovanie týchto problémov. Tu dnes pozeráme na tento konkrétny a naozaj nedá sa to oddeliť od problému toho, aby sa neplytvalo verejnými zdrojmi, pretože aj toto spôsobuje nechuť ľudí a nedôveru platiť dane a odvádzať do štátneho rozpočtu viac peňazí, keď vidia, ako je s nimi nakladané. Takže ďakujem aj za túto pripomienku.
Ďakujem za doplnenie. Áno, presne, som rád, že si to ešte prízvukoval, že sa to týka naozaj tých, tých, môžem ich nazvať, notorických vinníkov, alebo tých, ktorí sa prehrešujú v tomto. A to je dôležité, pretože tá náprava tu musí
byť. Tak ako si aj povedal, že toto je práve ten problém, ktorý sa navzájom živí, že máme tu, vidíme tu kopec korupčných káuz, ktoré sa dotýkajú politických špičiek, a tým pádom ľudia ako keby strácali chuť dodržiavať pravidlá. A na druhej strane, čiže toto sú naozaj spojené nádoby, a preto je potrebné, a to myslím, že sa snažíme, že riešiť na obidvoch frontoch alebo na viacerých frontoch my ako hnutie aj spolu s opozíciou odstraňovanie týchto problémov. Tu dnes pozeráme na tento konkrétny a naozaj nedá sa to oddeliť od problému toho, aby sa neplytvalo verejnými zdrojmi, pretože aj toto spôsobuje nechuť ľudí a nedôveru platiť dane a odvádzať do štátneho rozpočtu viac peňazí, keď vidia, ako je s nimi nakladané. Takže ďakujem aj za túto pripomienku.
Rozpracované
11:40
Uvádzajúci uvádza bod 11:40
Ján MaroszProsím vás veľmi o podporu tohto návrhu zákona. Tu naozaj nejde o ľavicu, pravicu, tu naozaj nejde o žiadne politické šarvátky. Ide tu o konkrétnu a dobrú vec, ktorá má chrániť tých posledných, tých pracovitých ľudí, ktorých v krajine máme. Takže vyšlime aj taký pozitívny signál voči ľuďom, že naozaj sú tu ľudia, ktorí sa chcú vás zastať, ktorí bojujú za vás, ktorí hľadajú vašu ochranu. A nie je všetko na tom Slovensku také čierne alebo také stratené, ako to niekedy, niekedy možno vyzerá. Takže prosím vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Na záver dovoľte, aby som zopakoval, že predložený návrh zákona reaguje na nedostatky, ktoré máme v našom legislatívnom systéme, resp. na nejaké také, také otvorené pole, kde tým, že tento fenomén je rozšírený a je tu aj podľa štatistík nárast tohto nelegálneho zamestnávania na Slovensku, je potrebné na to zareagovať. Zareagovať na to sprísnením, aby títo nezodpovední zamestnávatelia mali nad sebou taký ten varovný zdvihnutý prst, pozor, akonáhle opakovane budem zamestnávať ľudí načierno, tak hrozí mi za to aj trestnoprávny postih. Samozrejme, je to na veľmi tej miernej spodnej hranici. Hovoríme tu o samozrejme podmienečných trestoch, ktoré hrozia tým nezodpovedným zamestnávateľom, ktorí opakovanie porušujú zákon. Takže poctiví zamestnávatelia sa nemajú naozaj čoho obávať, ale našou povinnosťou ako poslancov Národnej rady je, aby sme sa postavili na stranu tých, ktorí sú znevýhodnení v systéme, ktorí sa nedokážu efektívne brániť a ktorí trpia tým, že zamestnávatelia im nepredložili riadnu pracovnú zmluvu a neplatia za nich žiadne odvody.
Prosím vás veľmi o podporu tohto návrhu zákona. Tu naozaj nejde o ľavicu, pravicu, tu naozaj nejde o žiadne politické šarvátky. Ide tu o konkrétnu a dobrú vec, ktorá má chrániť tých posledných, tých pracovitých ľudí, ktorých v krajine máme. Takže vyšlime aj taký pozitívny signál voči ľuďom, že naozaj sú tu ľudia, ktorí sa chcú vás zastať, ktorí bojujú za vás, ktorí hľadajú vašu ochranu. A nie je všetko na tom Slovensku také čierne alebo také stratené, ako to niekedy, niekedy možno vyzerá. Takže prosím vás o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.
Rozpracované
11:43
Vystúpenie 11:43
Miroslav SopkoHlavným účelom návrhu zákona je vytvorenie právneho rámca, na základe ktorého bude rad...
Hlavným účelom návrhu zákona je vytvorenie právneho rámca, na základe ktorého bude rad mládežníckych aktivít, vrátane mládežníckych organizácií spolufinancovaný ďalším novým finančným zdrojom, a to odvodom z prevádzkovania hazardných hier. Na hodnotové vzdelávanie a prácu s mládežou bolo napríklad v roku 2014 vyčlenených v rámci podpory mládežníckych organizácií len 1,6 mil. z celkovej sumy 187,4 mil. eur, čo predstavuje len 0,86 % z objemu peňazí na podporu aktivít mimo vyučovania. Do času, kým bude systém vzdelávania schopný adekvátneho poskytovania služieb zastrešovaných napríklad aj mládežníckymi organizáciami, je zvýšenie podpory pre prácu s mládežou nevyhnutné. Takéto zvýšenie podpory je možné formou odvodu z niektorých vybraných hazardných hier podobne, ako je tomu pri podpore športu formou odvodu z prevádzkovania lotérií.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ale nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, rozpočet verejnej správy ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, aj s právom Európskej únie. Toľko na úvod.
Ďakujem.
Vážený pán predsedajúci, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, ktorých tam hore vidím. Dovoľte mi najprv v úvodnom slove predstaviť v krátkosti, o čo v tomto návrhu zákona ide, a podrobnejšie sa k nemu potom vyjadrím v rozprave, otvorenej rozprave, kde som aj zároveň písomne prihlásený za klub Obyčajný ľudia a nezávislé osobnosti.
Hlavným účelom návrhu zákona je vytvorenie právneho rámca, na základe ktorého bude rad mládežníckych aktivít, vrátane mládežníckych organizácií spolufinancovaný ďalším novým finančným zdrojom, a to odvodom z prevádzkovania hazardných hier. Na hodnotové vzdelávanie a prácu s mládežou bolo napríklad v roku 2014 vyčlenených v rámci podpory mládežníckych organizácií len 1,6 mil. z celkovej sumy 187,4 mil. eur, čo predstavuje len 0,86 % z objemu peňazí na podporu aktivít mimo vyučovania. Do času, kým bude systém vzdelávania schopný adekvátneho poskytovania služieb zastrešovaných napríklad aj mládežníckymi organizáciami, je zvýšenie podpory pre prácu s mládežou nevyhnutné. Takéto zvýšenie podpory je možné formou odvodu z niektorých vybraných hazardných hier podobne, ako je tomu pri podpore športu formou odvodu z prevádzkovania lotérií.
Návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, ale nemá vplyv na podnikateľské prostredie, životné prostredie, rozpočet verejnej správy ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, aj s právom Európskej únie. Toľko na úvod.
Ďakujem.
Rozpracované
11:46
Vystúpenie spoločného spravodajcu 11:46
Martin PoliačikPán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
17.5.2017 o 11:46 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ďakujem, pán podpredseda. Vážené dámy, vážení páni, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený výborom za spravodajcu k tomuto návrhu zákona. Návrh spĺňa všetky náležitosti jednak podľa rokovacieho poriadku, jednak podľa legislatívnych pravidiel a z jeho znenia je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, navrhujem, aby Národná rada posunula tento zákon do druhého čítania. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby ho prerokovali tri výbory, teda ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, ktorý zároveň má byť gestorským výborom. Výbory majú prerokovať tento návrh do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.
Rozpracované