17. schôdza

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predložil v mene svojom, mojich kolegov z hnutia Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, novelu zákona o pozemkových spoločenstvách. Keď som mal tú česť byť pri sčasti tvorbe zákona o pozemkových spoločenstvách starom, ktorý bol pod č. 181/1995, tak keď sme ho začali uvádzať do praxe zisťovali sme, že je tam dosť veľa anomálií a museli ako pracovníci štátnej správy sa v mnohých prípadoch pýtať ministerstva, ako to ten zákonodarca myslel. Takže mali sme trošku s tým problém, ako to realizovať v reálnom živote. Samozrejme, boli to 90. roky nevedeli sme ako, čo, kde, jak päť rokov po revolúcii. Takže každý sme mali z toho menšie zmätky v tej hlave, ako to vlastníctvo dobre usporiadať. Ale každopádne vyzerá, že tento zákon postupom rokov bol doslova že už vágny a fádny.
A bol som veľmi rád, keď ministerstvo oznámilo, že v minulom volebnom období chce dať novelu, respektíve chce zrušiť zákon a vytvoriť nový zákon. Musím povedať, že zo strany pozemkových spoločenstiev, to znamená urbariátov, komposesorátov a iných právnych útvarov, ktorých na Slovensku máme okolo 3,5-tisíc, to znamená, skoro v každej obci, kde sú aj dva, tri menšie, väčšie urbariáty, sa to stretlo s dosť veľkou odozvou. A boli sme naplnení takou, by som povedal, že možnože aj takou, aj takou hrdosťou, že konečne im svitlo a poďme urobiť zákon, ktorý bude realizovať v tej praxi to, čo asi urbariátnici alebo tí pozemkoví spoločníci chcú a budú realizovať.
Keď som ho videl, v akom rozsahu a v akom znení prišiel do parlamentu, tak som bol zhrozený, pretože jedna, a to bola tá najzákladnejšia vec, ktorú ja hovorím, že pri urbárskych a pozemkových spoločenstvách musíme akceptovať a mať ju v tom zákone, bolo predkupné právo. Predkupné právo tých spoločníkov v urbárskych a pozemkových spoločenstvách, aby mohli kúpiť keď niekto z podielnikov si povie, že chce ho predať. A predstavte si, či veríte, či neveríte, môžte si to overiť na internete, v pôvodnom znení takýto bod, paragraf v novom zákone chýbal.
Ja som vtedy to zdôvodňoval, že dávame znovu veľkú možnosť, že príde sem nejaký, teraz si vymyslím, Francúz a si povie: aha, krásna dubina, no jasné, super, tak dobré by bolo do drevo mať vo Francúzsku, že? Tak príde na urbár a skúpi od babky, od dedka podiely bez toho, že by niekoho sa pýtal, pretože od mája 2013 do marca 2014 vôbec to predkupné právo v tom novom zákone nebolo pojaté, takže on v tom čase kľudne mohol prísť, skúpiť tieto podiely a potom prísť ku predsedovi urbariátu a povedal, že ja som majiteľom prevažnej väčšiny, ja budem rozhodovať, čo sa v tom lese bude diať. Príde, vyrúbe ho za dva týždne, medzitým príde lesný úrad, dá mu pokutu 10-tisíc. Ten mu dá ešte ďalších 20-tisíc, nech sa páči, nemám problém. Drevo bude vyvezené do Francúzska, tam my už vieme, čo s ním máme urobiť, a potom povie, že zruším urbár. ´Slováci, ďakujem, ruším urbár, tešilo ma, prídem o 100 rokov, moje deti prídu a vyrúbeme ďalších, ďalšie duby, ďalšie kubíky dreva.´
To znamená, to predkupné právo, áno, musím priznať, že po našej interpelácii, respektíve po našom nátlaku som prvýkrát na sneme v Košickej Belej, kde bol snem neštátnych vlastníkov lesov, to znamená urbárnikov a iných spoločenstiev, som prvýkrát počul zo strany vládneho poslanca vtedy strany SMER, že sa verejnosti o-spra-ve-dl-nil. Odvtedy som takúto, takého ospravedlnenie pri iných zákonoch nepočul. Áno, ospravedlnil sa a povedal, že urobili chybný krok, keď túto časť tam nedali, o predkupnom práve, a že to opraví. Vzal som ho za slovo, boli sme tam my z hnutia Obyčajní ľudia a on tam bol a musím povedať, že áno, slovo dodržal a v zákone o ochrane pôdneho fondu nepriamou novelou v marci 2014 urobil aspoň čiastočne zadosť tomuto predkupnému právu a dal do príslušného paragrafu, hovorím nepriamou novelou do toho zákona 97, aj predkupné právo. A momentálne do dnešného dňa je toto predkupné právo tam v takom znení a vydaní, ako ho on dal.
A musím povedať, že pre mňa to je nepostačujúce, pretože on to predkupné právo chápe tak, že ak chcete predať svoj podiel, tak musíte ho ponúknuť cez výbor, cez výbor. A keď výbor je zaujímavo zohratý, tak ten výbor možnože ani nepovie ďalším, že: tak počúvajte, tento tu chce predať, čo vy na to členovia urbariátu alebo pozemkového spoločenstva? Takže ja som to hneď kritizoval, že chcem úplné predkupné právo, jak to bolo niekedy v tom starom zákone, pretože to garantuje, že osloví ten, kto chce predávať svoj podiel, všetkých členov spoločenstva a budú vedieť, že keď sa mu do 30 dní nevyjadria, tak prakticky môže to predať, komu chce.
Mnohí ma napádali, že ale však čo keď je mŕtvy, je nebohý? Vážení, uvedomte si, že pokiaľ niekto zomrie a neni dedičské konanie na daný podiel, hovorím o pozemkových spoločenstvách, tak hovorím o tých podieloch, ktoré sú tam, a je to aj vo všeobecnosti, tak za ten čas, pokiaľ to dedičské konanie neprebehne, zastupuje Slovenský pozemkový fond. Ešte raz, zastupuje Slovenský pozemkový fond ako neznámeho vlastníka, kde máte potom tých domnelých vlastníkov, akože tých dedičov, ktorých ale vy neviete, ako sa to dopadne na dedičskom konaní, či to zdedí jeden alebo pätnásti. Takže prakticky stále niekto je zodpovedný za ten podiel, za to vlastníctvo, ktoré je tu na Slovensku reálne držané.
Takže samozrejme som reagoval už vtedy, že chcem to predkupné právo, a dávali sme s kolegom Mičovským novelu tohto zákona 90/2013 o pozemkových spoločenstvách a dnes tu pred vami nepredkladám nič iné, len to isté, resp. ešte niečo vynovené, kde v 36 bodoch sa snažíme došperkovať to, čo tvorcovia nového zákona o pozemkových spoločenstvách nezvládli v roku 2013.
Nie je to z mojej hlavy, Fecko nezvykne tárať a vyťahovať si svoje vedomosti z prsta. Oslovil som vtedy 2-tisíc urbariátov, keď som zákon tvoril. Odpovedalo mi zhruba 400, plus-mínus, a z týchto ich odpovedí mi vyplynulo asi 36 mojich pozmeňujúcich návrhov, ktoré som aplikoval do mojej nejakej novely zákona o pozemkových spoločenstvách.
Keď som to predložil prvýkrát, bolo to hneď tesne po tom marci 2014, pani Košútová tam hore sedela, ma zahriakla, poslankyňa vládnej strany SMER, že: pán poslanec, to neni pozmeňujúci návrh poslanca, to je vládny návrh. Ja hovorím, pani kolegyňa, mne je to jedno, ako to pomenuješ, ja tu riešim problémy, ktoré vidia urbárnici, a či to bude dávať vláda alebo poslanec, vláda sa k tomu nemá, tak dávam to ja ako poslanec, lebo sa jej zdalo, že 36 bodov je na poslanca až-až-až. Tak ja som povedal, či to bude dávať 150 bodov alebo 12 bodov, ale pokiaľ sú problémy, tak musím riešiť všetko. Takže snažil som sa vyriešiť to, čo mi prišlo mailami aj osobnou poštou.
Samozrejme, žiadny zákon neni dokonalý, neni vyšperkovaný do tej dokonalosti. Aj tu je veľa podľa mňa ešte ďalších podnetov, ktoré by sme mohli riešiť. A budem veľmi rád, keď to v druhom čítaní aj vy, z vašich lavíc, keby sme to posunuli, páni poslanci, hlavne z koaličných rád, ktorých tu vidím momentálne troch v pléne, a za mnou je pán Bugár, takže štvrtý do partie, a aby ste, a piati ste, dobre, ste piati, tak aby ste prakticky pouvažovali, či ešte nevyšperkujete môj návrh. A budem veľmi rád, keď ho vyšperkujete a ho posunieme do ďalšieho čítania.
Takže prvý môj pozmeňovák je asi ten bod hlavný. Je v tom, aby bolo predkupné právo, tak ako má byť aj v tom bežnom občianskom živote, aby bolo úplné. Druhý bod, pre ktorý som to dával, bolo to, že v tomto zákone novom, ktorý bol prijatý, si predstavte, že znovu drobíme pozemky. Každý ma tu presviedča, treba spájať v tejto republike. Treba spájať koalíciu, treba spájať obce do väčších celkov, treba všetko spájať, a oni vám v zákone o pozemkových spoločenstvách pri deľbe podielu, kde zákon 180 hovorí, že pri úkone, ktorý sa deje s danými podielmi, môže vzniknúť minimálne pri lesnom pozemku 5-tisíc metrov plocha, keď bude nižšia pri tom podiele, tak platíš nejakú pokutu u toho notára alebo na tom súde, tak oni v zákone o pozemkových spoločenstvách, predstavte si, dali, že z tých 5-tisíc ideme na 2-tisíc metrov. A ja som sa ich tu pýtal: vážení, vy viete počítať? Viete počítať? Čo je viacej, 5-tisíc alebo 2-tisíc? Drobíte alebo kumulujete do väčších blokov? Tak sa ma tu snažili presvedčiť, že nie, toho sa netýka, to je kumulácia. Ja hovorím, neblbnite, neblbnite. Takže hneď môj druhý pozmeňovák bol, že tých 5-tisíc metrov štvorcových lesných pozemkov musí byť aj v zákone o pozemkových spoločenstvách, a pokiaľ pôjde nižšie, keď budú nejak dediť, tak budú musieť zaplatiť nejakú štátu pokutu za to, že drobia aj v pozemkových spoločenstvách. Urobila sa dvojkoľajnosť, ktorá bude robiť v praxi problémy a aj robí.
A tretí bod, pretože ďalšie body, lebo je ich zhruba dvanásť, potom priamo v rozprave by ste mohli reagovať, a tretí bod, ktorý si dovolím teraz tu zacitovať z našej novely zákona 97/2013 o pozemkových spoločenstvách, je ten, že v starom zákone, v tej 181-ke bolo, že pokiaľ idete do likvidácie, že chcete zlikvidovať urbariát alebo chcete zmeniť napríklad na obchodnú spoločnosť alebo inú spoločnosť, tak aký počet hlasov potrebujete mať. V starom zákone to bolo dve tretiny, minimálne dve tretiny. Viete, čo dali do nového? Päťdesiat percent minimálne. Pri tak vážnom momente, ako zrušiť urbariát, že ho rozpustím alebo zmením na inú, inú formu, iba 50 % stačí? Tak pre mňa nie a pre mnohých tých, ktorí mi písali, že je to tiež blud, z tých pozemkových spoločenstiev. Tak znovu chcem opätovne vrátiť, aby keď takéto formy sa tam budú diať, alebo likvidácia urbariátu, aby dve tretiny minimálne rozhodovali o tom, lebo to je veľký zásah. A pozemkové spoločenstvá nevznikli preto, aby si z toho robil niekto trhací kalendár, ale Mária Terézia a ďalší po nej urobili z toho to, aby tí ľudia, ktorí nemali a boli bezzemkovia, aby mali kde chovať kravy a dobytok a ako to seno dorábať pre svoje účely. To nebolo tak, že v Trenčíne budete mať, v Prešove takisto podiel v urbariáte. No, nebudete mať, lebo tá komunita, ktorá tam žila v tej obci, tak tá dostala do svojho vienka a tá si to musí chrániť.
Takže toto sú zhruba tri moje zásadné veci, ktoré dávam v tom, a ďalšie by som chcel povedať potom v rozprave, aby ste mohli, samozrejme, kolegovia reagovať.
A predkladaný návrh zákona nemá dopad na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie, ani na informatizáciu spoločnosti. Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Takže toľko v úvodnom slove a ďalšie veci by som rozviedol v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne, skončil som.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k tomuto návrhu uvedeného zákona, tlač 522. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. A vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ako navrhovateľ. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Neberte to osobne, ale proste stále zvyknete hovoriť, že do písomnej sa nikto neprihlásil, tak otváram ústnu. Takže dal som to takto, že áno, to mi tam chýbalo, ale neberte to ako kritiku. V dobrom to som myslel, aby sme tento proces mali jednoznačný.
Takže dovoľte, aby som uviedol ďalšie moje pozmeňujúce návrhy, ktoré myslím si, že tento zákon o pozemkových spoločenstvách by mali zlepšiť, resp. uľahčiť prácu v reálnom živote týmto pozemkovým spoločenstvám.
Takže ďalší bod, ktorý som si dovolil v novele zákona uviesť, je, že pokiaľ spravuje, lebo viete ako, v pozemkových spoločenstvách máme aj Slovenský pozemkový fond, ktorý spravuje pôdu štátu a neznámych vlastníkov. Mnoho urbariátov máme takých, kde máme neznámych vlastníkov, a tým pádom Slovenský pozemkový fond tam spravuje niekedy veľmi zaujímavé percentá celého urbariátu. A v zákone sa píše, že takýto podiel, ktorý má štát, resp. ho spravuje a chce ho predať, Slovenský pozemkový fond nemôže odkúpiť spoločenstvo. Tak sa pýtam, to je čo za anomália? Veď predsa v prvom rade to musí tí miestni dostať, až potom to musí ísť von.
Takže dávam, že pokiaľ Slovenský pozemkový fond sa rozhodne predávať svoj podiel, tak môže ho aj spoločenstvo kúpiť, aby to prakticky fungovalo normálne ako to má byť, že by to ostalo vo vnútri toho spoločenstva. Nieže tam prídu zase nejakí cezpoľní a budú tam robiť nám rôzne vylomeniny, ako sa hovorí. Takže dávam, aby možnosť odkúpenia bolo aj spoločenstvom, keď Slovenský pozemkový fond bude toto predávať.
Ďalší bod, ktorý možnože sa zdá niekomu nevýrazný, niekomu banalita, ale pre niektoré spoločenstvá dosť významný, je ten, že nie každé spoločenstvo má 300 členov alebo 800. Máme tu aj spoločenstvá, ktoré majú 20, 50, 30 členov. Ja som tiež členom takého spoločenstva, kde máme 33 členov. A pri počte členov výboru, ktorý nám deklaruje ako zákon, kde musíte mať minimálne päť členov, a ešte máme tam nejakú dozornú radu, ktorá má tri až päť členov, to znamená, to je ďalší počet členov, tak u tých malých urbariátov bude každý druhý funkcionár.
Tak zdá sa mi trošku také akože na hlavu, s prepáčením, tak som dával, že minimálny počet je 3, samozrejme, možno to doplniť v druhom čítaní, že pri tých nižších spoločenstvách, dajme tomu, že do 50 členov alebo nejak tak, ale nemôže predsa každý druhý funkcionár v danom spoločenstve. Zdá sa mi to trošku nelogické. Takže dávam, že minimálny počet je traja členovia do výboru.
Ďalej, v zákone sa hovorí, že nemôžte kandidovať dvakrát po určitej dobe. Sa pýtam prečo? Keď ste veľmi dobrý a je spoločenstvo s vami spokojné, to je jedno, či ste vo výbore, či ste predseda alebo ste v dozornej rade, prečo by ste nemohli dvakrát kandidovať na tú istú alebo aj inú funkciu? A možnože aj viackrát. Takže zavádzam, že opätovná kandidatúra je umožnená, pokiaľ, samozrejme, kandidát prejde.
Ďalšia vec, ktorú tu dávam, vekovú hranicu členov, ktorí idú do nejakých tých dozorných, správnych a iných rád a do vedenia pozemkových spoločenstiev, dávam hranicu 18 rokov. Myslím, že má to svoju logiku a tak by to asi malo fungovať.
Ďalšia vec, vôbec v celom zákone sa nespomína, o hmotnej zodpovednosti tých, ktorí tie pozemkové spoločenstvá vedú. Tam je to dosť tak fádne napísané, tak sme to s kolegom Mičovským svojho času vyšperkovali a dávame tam takú, by som povedal, že dosť hutnú časť, že za čo je zodpovedný či už ten predseda alebo to predstavenstvo, resp. to vedenie, ktoré riadi to pozemkové spoločenstvo. Takže je tam aj o tej hmotnej a inej zodpovednosti. Nemôže to byť iba tak, že si ho tam rozoberú a nikto nič, pretože oni sú šéfstvo a vy ste iba obyčajní členovia.
Ďalšia vec, ktorá si myslím, že stojí za tú novelu, je taká, že väčšinou tie pozemkové spoločenstvá – neviem, aké máte s nimi skúsenosti, aké nie, ja som v troch takýchto spoločenstvách, takže mám to aj živo, priamo, som v dvoch veľkých, v jednom malom – tak väčšinou sa stretávajú raz za rok. Raz za rok sa to zvolá a tam sa referuje klasicky, čo sme urobili, čo sme neurobili, aké sú podiely, vyplácame, nevyplácame, sadíme, nesadíme, rúbeme, nerúbeme, proste všetko sa rozoberie a jeden bod programu je aj odmena členov výboru, resp. dozornej rady, ktorá tam funguje. A viac-menej sa to dá tak všeobecne, že vy, zhromaždenie, povedzte, či majú dostať alebo nemajú dostať. No, samozrejme, keď máte tam aj cezpoľných, ktorí tam proste prídu a celý rok nevedia, čo sa tam dialo, tak zdá sa mi, že dosť taká ťažká úloha pre týchto, ktorí nevedia, ako sa tu gazdovalo. Tak preto navrhujeme, aby tieto odmeny, ktoré by tam mali byť, či už pre vedenie alebo pre tú nejakú správnu a dozornú radu, aby to bolo tak, že v prípade, že to bude výbor, tak dozorná rada navrhne výboru a, naopak, výbor navrhne dozornej rade, že áno, mali by ste dostať nejakú odmenu, lebo ste robili tak alebo tak ste nerobili. A, samozrejme, na tom verejnom zhromaždení, ktoré bude tých občanov v tom spoločenstve, samozrejme, sa to odsúhlasí alebo neodsúhlasí. Takže to je ďalší bod, ktorý sme tam dávali.
Ďalší bod, ktorý by som chcel upovedomiť, je ten, že prakticky vy máte, podľa tohto zákona už pozemkové spoločenstvo bez právnej subjektivity nemôže existovať. Všetko je s právnou subjektivitou a eviduje sa toto spoločenstvo na lesnom odbore okresného úradu príslušného. A tam sa musia zverejňovať aj určité údaje o vás a jeden z údajov, ktorý by sme tam, samozrejme, tiež mať na webovom sídle, aby tam bolo, kedy, teda v jakom rozsahu a čo vlastne tam všecko o vás by ten človek, ktorý si klikne na vaše pozemkové spoločenstvo mal mať. Takže chceme, aby tam boli údaje, ktoré jednoznačne budú charakterizovať to vaše spoločenstvo. A vy, aj keď ste cezpoľní a nemáte každý deň cestu do tohto okresu, kde máte, alebo do tohto kraja, kde máte vaše to pozemkové spoločenstvo a kde ste členom, aby ste vedeli si aj z tohto nejakého internetového portálu nájsť, čo vlastne to vaše spoločenstvo má, s čím gazduje, koľko má členov a ďalšie informácie. Takže aj tuto sme tam dali túto povinnosť.
Ďalšia vec, ktorá myslím si, že tiež by mala byť nejakým spôsobom ošetrená a dávame ju do novely tohto zákona, deväťdesiat sedmičky, je tá, že pokuta, ktorú dáva lesný úrad, kde je to vymenované v posledných paragrafoch tohto zákona, to znamená, hovoríme o paragrafoch 28 a ďalej, prakticky dávali sme tam ešte jednu takúto, by som povedal, že vsuvku, ak si nesplní povinnosti, ktoré už mu boli pred tým zákonom, respektíve lesným odbor prikázané, že ich má odstrániť. Pokiaľ si tieto nesplní riadne a včas, tiež bude pokutovaný. A toto nebolo v tomto zákone akože pojaté. Tak myslím si, že trošku sme to vyšperkovali aj v tomto úseku, aby sme prakticky mohli takúto nejakú sankciu dať, pretože mnohé urbariáty do dnešného dňa nie sú ešte oživené, vôbec nevedia o sebe. Dostávam mnoho – no mnoho? – niekoľko možnože desiatok listov, kde mi hovoria urbariáty: veď my nemáme majetok, my nevieme čo s tým.
Tak vyzývam aj z tohto miesta, vážení členovia neoživených urbariátov, bolo by dobre, keby ste sa našli v priestore a čase vašej obce, že ste to vy, tí potomkovia tých vašich pôvodných urbárnikov a komposesorátov a iných útvarov, ktoré boli na vašej obci, a že hlásite sa k tomuto urbariátu. Lesy Slovenskej republiky to vykazujú. Väčšinou sú tie lesné ako urbariáty, majú väčšinou lesy, ale sú aj samozrejme pasienkové a iné kombinované. A keď si dobre spomínam, tak štátne lesy to majú akože neštátne-neodovzdané pod kolonkou, ktoré musia spravovať oni. Neberte ma teraz za slovo a hlavne za tú cifru, ktorú poviem. Keď si dobre spomínam pred tromi rokmi to bolo, údaje okolo 150-tisíc hektárov neštátnych-neodovzdaných, to znamená lesov. To znamená, aj tých urbariátov, ktoré sa ne-oži-vili. Tak chcel by som vás vyzvať, lebo prakticky v tomto urbariáte neoživenom gazdujú Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, ktorý má to zo zákona, že to musí spravovať. A potom, aby ste neboli v šoku keď zistíte, že Lesy Slovenskej republiky podľa plánu starostlivosti o les začnú ťažbu vo vašom urbariáte, ktorý sa neoživil, a vy keď sa oživíte, budete tam mať iba rúbaň. Takže vás vyzývam, aby ste sa aktivizovali v tých obciach, ktoré nie ste oživené a založili si urbariát, pokiaľ chcete mať tú drevnú hmotu z tohto urbariátu vo vašom mene nejakým spôsobom vyťaženú a na váš prospech použitú. Lebo to je veľký problém, a štátne lesy veľmi radi vám to vyčlenia, pretože mal som tú česť byť a vyčleňovať to zhruba nejakých tých osem rokov.
A chcem vás ešte na jedno upozorniť, že pokiaľ si budete preberať hranice, tak si ich preberte v súradniciach podľa možnosti, dobre? Lebo ísť odovzdávať les, že po potok a po hrebeň ide hranica a tam po ďalšiu tú stŕž, to je veľmi a veľmi nepresné. A mám osobnú skúsenosť s vydávaním lesov pre pozemkové spoločenstvá, kde sme prakticky na konci lesného celku už nemali pre ďalší urbariát čo odovzdať alebo pre ďalšieho vlastníka. Takže potom budem veľmi, teda vás žiadam a prosím, aby ste si to odovzdali v takých súradniciach od toho lesa a prevzali ten les, ktorý bude korešpondovať s vašou vlastníckou hranicou aj na mape, aj v teréne, lebo týmto sa vyhnete ďalším súdnym sporom a iným.
To iba tak na dôvažok k tomuto zákonu, pretože neviem, kedy ho otvorí vláda. Lebo neverím, že tieto listy, ktoré chodili mne, nechodia aj im, aby sme to nejakým spôsobom znovelizovali. A budem samozrejme iniciovať aj to združenie neštátnych vlastníkov lesa pozemkových spoločenstiev, aby iniciovali ministerku, aby aj tento zákon nie iba cez lavicu poslaneckú opozičnú sa dával do pléna, ale aj cez vládu. Lebo myslím si, že tento zákon si zaslúži väčšiu pozornosť, lebo tých spoločenstiev máme na Slovensku, hovorím, tri a pol tisíc. V každej obci ich máme a, teda skoro, a chcem veriť, že bude slúžiť tento zákon výkonu práva, či už lesného alebo pozemkového, v teréne tak, ako mu to v tomto zákone my umožníme.
Takže ďakujem veľmi pekne zatiaľ a končím tak ako stále, že žime tak, aby sme aj chleba, aj neba mali. Ďakujem.

Ja len taký jeden krátky komentár, pán kolega, k tomu, čo ste uviedli pri uvádzaní zákona viac ako v rozprave, lebo v tej rozprave ste to tak trochu napravili. Mňa by zaujímalo, že či by to, čo ste uvádzali, že príde nejaký Francúz a vyrúbe horu, že či sa to zužuje len na Francúzov alebo či by už nebol problém, keby tú horu vyrúbal niekto z Bratislavy, z Trnavy, z Trenčína, z Košíc alebo z Dunajskej Stredy. Ja myslím, že takto to nefunguje. My máme neslušných ľudí, podľa mňa na našu rozlohu viac, ako čo nám patrí, a teda Francúzi sú v tom podľa mňa nevinne ako, takže.

Áno, pán kolega, ďakujem pekne za túto pripomienku. Áno, mal som to trošku vysvetliť. Samozrejme ale, keď to vyrúbe domáci, keď to vyrúbe domáci podielnik, okamžite si tá obec s ním spraví poriadok. Keď to vyrúbe iba nejaká firma, ktorá tam príde s OBS-kou, a vy sa ani do toho lesa nebudete môcť dostať, lebo on rozhoduje o tom vlastníctve, keď bude mať 50 % plus jeden. Teraz to bude mať, chcem veriť, že nie, je stále 50 percent. To znamená, že áno, o tom to je, že ten urbariát neni pre Európu a pre iných, ale pre tých miestnych. Áno, aj oni môžu nezodpovední, hovorím, to si okamžite medzi sebou vyjasnia.
A musím povedať, že čím väčšia komunita, tým väčší samozrejme problém s kontrolou, ako sa tam gazduje a čo sa tam všetko robí. Takže áno, nie iba Francúzi, ale to bol iba ukážkový príklad, že proste, aby sme tu ten urbariát nedali rozkúpiť iným ako miestnym, ktorí tam by mali mať, samozrejme, to, v prvom rade predkupné právo a aby sme ten duch, prečo vznikli urbariáty zachovali, hoci je už nejakých dvesto rokov potom, keď vôbec vznikli, alebo stopäťdesiat, stoosemdesiat rokov. Takže asi tak.
Ďakujem veľmi pekne.

Iba jednou vetou. Ďakujem pekne. Takže chcem veriť, že naprieč politickým spektrom tento zákon by mohol byť podporený. Nesledujem žiadne nejaké svoje individuálne záujmy, ani OĽANO hnutia. Chcem to dať ako aj podnet pani ministerke, že nech sa páči, nech si to možno aj preberie, pokiaľ by to neprešlo z mojej strany, pretože problémy by sa vyriešili. A ide o čas, aby sme to nedávali pred koncom volebného obdobia a zistíme, že už nám vzniklo toľko a toľko problémov v danej problematike. Takže v takomto duchu, aby ste to naprieč politickým spektrom cez vaše svedomie uznali za vhodné zahlasovať za, a ja vám za to vopred chcem poďakovať. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v krátkosti predstaviť návrh zákona, ktorý sa týka novely zákona o rodine a je nielen na pohľad veľmi jednoduchý, je aj v skutočnosti veľmi jednoduchý. A čo je dôležité, nezakladá žiadne nároky na zvýšenie štátneho rozpočtu. Zakladá možno jedine nároky na vyššiu zodpovednosť rodičov pri vyživovaní svojich detí. Takže v úvode poviem stručne, o čo ide.
Účelom zákona je najmä ochrana najslabších skupín spoločnosti a to teda detí, ktoré sú nezaopatrené, neplnoleté alebo sa sústavne pripravujú na povolanie a sú odkázané na pomoc svojich rodičov, ako i rodiča, ktorý sa o takéto dieťa stará sám. V prípadoch neúplných rodín sú tieto mnohokrát odkázané na finančnú pomoc druhého rodiča, ktorý ju zabezpečuje práve prostredníctvom takzvaného minimálneho výživného.
Neúplné rodiny sú najviac ohrozené chudobou. Potvrdzujú to aj dlhodobé výskumy. To znamená, že sú ohrozené samotné deti. Zákonné výživné však v mnohých prípadoch nepokrýva ani základné potreby dieťaťa. Preto sme si istí, že je potrebné výšku minimálneho výživného rodiča upraviť, zvýšiť.
Tiež si dovoľujem uviesť, že častou praxou pri rozhodnutiach súdov o neodkladných opatreniach je najmä z dôvodu bezodkladného riešenia veci, že sa sudcovia priamo v konaní nezaoberajú finančnou situáciou rodičov a stanovia povinnému až do rozhodnutia vo veci samej iba minimálnu vyživovaciu povinnosť, čo často vedie k rapídnemu zníženiu životného štandardu rodiny na dlhšiu dobu.
Vzhľadom na vyššie uvedené teda navrhujeme upraviť výšku vyživovacej povinnosti, a to teda bez toho, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 50 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm. c) zákona o životnom minime, to jest vo výške 45,21 mesačne v tomto čase.
Pre komplexnosť uvediem, že dnes existuje táto minimálna vyživovacia povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima, čo je presne 27,13 eur. Vieme, že životné minimum sa teraz pár rokov nezvyšovalo, takže aj tá čiastka minimálnej vyživovacej povinnosti zostala na tejto úrovni 27,13 niekoľko rokov. Sami uznáte, že je to naozaj veľmi nízka suma, ktorá by si zaslúžila minimálne pozornosť aj z toho dôvodu, že, zopakujem, nezvyšuje náklady, nároky na zvýšenie štátneho rozpočtu. Je to vec rodičov. Každému zodpovednému rodičovi by malo ísť o to, ak už sa nemôžu obaja starať o svoje dieťa, aby vedel prispieť druhému rodičovi, ktorému je dieťa zverené do starostlivosti, v sume, ktorou je ten starajúci sa rodič schopný tú starostlivosť v slušnej miere zabezpečiť.
Na úvod toľko, zároveň sa hlásim do rozpravy.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, podávam spravodajskú správu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 532. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, pán predsedajúci, prosím, dajte, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Takže dovolím si možnože teraz trochu zoširša, aj keď niektoré veci sa zopakujú, ale opakovanie je matka múdrosti, ako sa vraví.
Hlavným dôvodom teda zmeny navrhovanej novely je to, že máme za to, že dnes, dnešným zákonom stanovená minimálna výška vyživovacej povinnosti pre rodiča, ktorý by mal prispieť rodičovi, ktorý sa stará o dieťa, je stanovená na 30 % životného minima. Dnes je to suma 27,13 eur. Ono možno si poviete, veď ale to je stanovené to minimum. Ale možno treba sa na to pozrieť z tej strany, akým spôsobom rozhodujú dnes súdy. Ak v tom prípravnom konaní sudca rozhoduje, ja neviem, o rozvode rodičov, častokrát sa nedohodnú na majetkovom vysporiadaní a vtedy zväčša ani neskúma sudca práve aktuálne finančné zázemie rodičov. Rozhodne skrátka, že rodič platí druhému rodičovi tú minimálnu sumu, ktorá je stanovená, znova to poviem, na 27,13 eur. Určite sami uznáte, že táto suma nie je hodná dnešnej doby. Vzhľadom na to, že nie len za 27 eur vyživiť dieťa, ale zároveň aj zaobliecť dieťa, ak je školopovinné, tak zároveň aj vyvzdelať dieťa je naozaj smiešna a pre mnohých priam predstaviteľná suma. Teraz nemyslím nielen pre poslancov, ale aj pre zarábajúcich ľudí, ktorí robia aj vo výrobe, 27 eur, pri všetkej skromnosti je to naozaj suma, ktorá nie je postačujúca pre vyživenie dieťaťa.
Zväčša teda budeme hovoriť o rodinách, ktoré sú buď jednorodičovské, kde nastala nejaká patová situácia v rodine, rodičia sa rozišli. Nejde nám vôbec o to skúmať tie dôvody, prečo k tomu dochádza v tejto chvíli, aj keď zasa pri iných zákonoch sa tomu budeme veľmi radi venovať, ale v tejto chvíli nám ide len o dieťa. Je to výslovne nepolitický návrh zákona, ktorý rieši len situáciu dieťaťa, ktoré zostáva v starostlivosti jedného rodiča.
Nami navrhované riešenie je zvýšiť hranicu toho povinného minimálneho výživného na 50 % životného minima, čo je 45,21 eur. Aj to možno je pre niekoho nie veľká suma, ale na druhej strane je to takmer raz toľko, koľko bola pôvodne stanovená suma.
Možno ak by sme išli ku konkrétnym príkladom a prípadom. Máme konkrétne situácie takýchto rodín, zväčša matiek, to si povedzme rovno, že na Slovensku ešte stále existuje prax, ktorá súdmi prisúdi dieťa zväčša matke, a teda matka sa zväčša stará o svoje dieťa. Vieme, že ženy na Slovensku majú nižší plat ako muži a tá suma, ktorú im muž poskytuje na výživné, je častokrát naozaj veľmi nízka a znova zopakujem, že nie dôstojná tejto dobe. To je dôvod, prečo sme sa rozhodli urobiť takúto drobnú zmenu, ale veľmi potrebnú pre neúplné rodiny.
Máme konkrétne príklady matiek, ktoré, kde matka, ktorá utiekla pred svojím mužom, stará sa o jedno dieťa, o dve, dieťa, majú stanovené súdom presne to minimálne výživné. Matka, ktorá jednak uteká pred tyranom, zároveň má k dispozícií len 27 eur na výživu svojho dieťaťa. Iste uznáte, že veľa možností ako slušne prežiť a neupadnúť do sociálnej biedy nemá.
K tomu sa možno, môžeme pridať aj štatistiky, aj z tohto roku. Ja si pomôžem konkrétne so štatistikou z roku 2015. Pri skúmaní ohrozenia, miery ohrozenia chudobou sa jednoznačne zistilo a to sa potvrdilo aj v roku 2016 pri štatistickom zbere údajov EÚ SILC, že najohrozenejšou vekovou skupinou z hľadiska príjmovej chudoby sú deti od 0 do 7 rokov a mladí ľudia od 18 do 24 rokov. A pri sledovaní typu domácností sú v riziku vylúčenia chudoby najviac osamelí rodičia s jedným dieťaťom. A práve týmto neúplným rodinám by sme radi pomohli len v tom, že súdy budú mať odteraz povinnosť, by mali súdy odteraz povinnosť rozhodnúť v sume minimálneho výživného vyššej ako doteraz. Nič viac. Samozrejme, po posúdení príjmov vieme, že je viac ako možné, že sudcovia, pokiaľ sa preukážu vyššie príjmy, budú poskytovať alebo umožnia, aby ženám bolo vyplácané aj vyššie výživné na dieťa od druhého rodiča.
Je jasné, že chudoba a ekonomická zraniteľnosť týchto neúplných rodín súvisí s výpadkom príjmu. V tomto prípade z dôvodu jednoznačne rozpadu rodín. V mnohých prípadoch dokonca takáto neúplná rodina nemá ani jeden príjem zo zamestnania, nakoľko príjem jednorodičovskej rodiny môže v istom čase tvoriť iba materská alebo teda materské alebo rodičovský príspevok a prídavky na deti. To bol aj prípad matky, ktorý som spomínala hneď v úvode. V týchto prípadoch je riziko sociálneho vylúčenia obrovské a ešte si k tomu môžete predstaviť, že pri tomto príjme môže byť výdavok na bývanie v týchto rodinách aj viac ako 50 % z celkového príjmu. Preto by som bola veľmi rada, ak by ste sa postavili za tento návrh, ktorý naozaj dieru do štátneho rozpočtu nerobí absolútne žiadnu.
Tiež sa často stretávame s tým, že nám hovoria, že chceme zvyšovať, ja neviem, sociálne dávky, prídavky, materské, rodičovské, či vidíme, že len takúto pomoc rodinám, že navyšovať im príspevky. Tunak ale treba povedať, že rodinná politika, pohľad na rodinu, ktorú inak neustále pripomíname, že na Slovensku alebo v slovenskej legislatíve alebo stratégiách chýba taký komplexne prierezový pohľad na našu rodinu. Vidíme, že rodinu naozaj musíme podporovať systematicky, funkčnú rodinu musíme podporovať systematicky, aby sme ju ochránili od toho, aby do chudoby alebo rozvratu vôbec upadla. Tento prípad, ktorý riešime dnes, už sanuje následky zle fungujúcich rodín. Takže opäť z tohto miesta apel na vládu, na vládnych poslancov, aby začali brať vážne situáciu na Slovensku v oblasti rodín a ich funkčnosti.
Podčiarkujem to, že nejde tentokrát ako vo viacerých našich návrhoch vôbec o politickú agendu. Je to agenda čistého úmyslu a možnože schopnosti vcítiť sa a pochopiť fungovanie rodín, ktoré živoria. A zopakujem, že toto je riešenie najmä pre jednorodičovské rodiny, ktoré sa starajú o svoje zverené deti. Verím, že to pohne mnohými poslancami aj vládnej koalície a zahlasujú za posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Chcem len potvrdiť slová kolegyne Jurinovej. Z dlhodobých, dlhoročných prieskumov je zrejmé, že chudobou ohrození sú najmä tí, ktorí žijú v neúplných rodinách, teda jednorodičovské rodiny. Zvlášť sú, teda ja osobne zo svojej 18-ročnej skúsenosti poznám najmä rodiny, kde sa jednalo o osamelú matku s deťmi. Osemnásť rokov som pracovala v zariadení krízového, núdzového bývania a stretla som sa tam s viac ako 800 matkami a deťmi. Keď to zoberiem na rodinu, bolo to cca 350 rodín, neúplných, jednorodičovských rodín, osamelá matka s deťmi. Boli to všetko ženy a deti ohrozené sociálnym vylúčením a chudobou. Mizivé, mizivé počty boli tie, ktoré nemali problémy s výživným od otca a mali ho aj vyššie ako minimálne. Ale v drvivej väčšine, v drvivej väčšine šlo o ženy, ktoré dostávali naozaj iba minimálne výživné. Takže prosím, keby ste sa možno snažili tak, ako skúsili vcítiť do toho postavenia, že v podstate tu zaväzujeme rodičov, aby tí, ktorí sú povinní, matka a otec, aby skutočne dieťaťu prispeli aspoň takýmto finančným obnosom. Zvýšiť minimálne výživné je percento, zvýšiť je, naozaj je najvyšší čas, pretože tá suma minimálneho výživného je úplne smiešna. Zapamätajme si, že aj v roku 2016 30-tisíc ľudí zase je viac ohrozených chudobou a sú to práve jednorodičovské rodiny.