17. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Takže dovolím si možnože teraz trochu zoširša, aj keď niektoré veci sa zopakujú, ale opakovanie je matka múdrosti, ako sa vraví.
Hlavným dôvodom teda zmeny navrhovanej novely je to, že máme za to, že dnes, dnešným zákonom stanovená minimálna výška vyživovacej povinnosti pre rodiča, ktorý by mal prispieť rodičovi, ktorý sa stará o dieťa, je stanovená na 30 % životného minima. Dnes je to suma 27,13 eur. Ono možno si poviete, veď ale to je stanovené to minimum. Ale možno treba sa na to pozrieť z tej strany, akým spôsobom rozhodujú dnes súdy. Ak v tom prípravnom konaní sudca rozhoduje, ja neviem, o rozvode rodičov, častokrát sa nedohodnú na majetkovom vysporiadaní a vtedy zväčša ani neskúma sudca práve aktuálne finančné zázemie rodičov. Rozhodne skrátka, že rodič platí druhému rodičovi tú minimálnu sumu, ktorá je stanovená, znova to poviem, na 27,13 eur. Určite sami uznáte, že táto suma nie je hodná dnešnej doby. Vzhľadom na to, že nie len za 27 eur vyživiť dieťa, ale zároveň aj zaobliecť dieťa, ak je školopovinné, tak zároveň aj vyvzdelať dieťa je naozaj smiešna a pre mnohých priam predstaviteľná suma. Teraz nemyslím nielen pre poslancov, ale aj pre zarábajúcich ľudí, ktorí robia aj vo výrobe, 27 eur, pri všetkej skromnosti je to naozaj suma, ktorá nie je postačujúca pre vyživenie dieťaťa.
Zväčša teda budeme hovoriť o rodinách, ktoré sú buď jednorodičovské, kde nastala nejaká patová situácia v rodine, rodičia sa rozišli. Nejde nám vôbec o to skúmať tie dôvody, prečo k tomu dochádza v tejto chvíli, aj keď zasa pri iných zákonoch sa tomu budeme veľmi radi venovať, ale v tejto chvíli nám ide len o dieťa. Je to výslovne nepolitický návrh zákona, ktorý rieši len situáciu dieťaťa, ktoré zostáva v starostlivosti jedného rodiča.
Nami navrhované riešenie je zvýšiť hranicu toho povinného minimálneho výživného na 50 % životného minima, čo je 45,21 eur. Aj to možno je pre niekoho nie veľká suma, ale na druhej strane je to takmer raz toľko, koľko bola pôvodne stanovená suma.
Možno ak by sme išli ku konkrétnym príkladom a prípadom. Máme konkrétne situácie takýchto rodín, zväčša matiek, to si povedzme rovno, že na Slovensku ešte stále existuje prax, ktorá súdmi prisúdi dieťa zväčša matke, a teda matka sa zväčša stará o svoje dieťa. Vieme, že ženy na Slovensku majú nižší plat ako muži a tá suma, ktorú im muž poskytuje na výživné, je častokrát naozaj veľmi nízka a znova zopakujem, že nie dôstojná tejto dobe. To je dôvod, prečo sme sa rozhodli urobiť takúto drobnú zmenu, ale veľmi potrebnú pre neúplné rodiny.
Máme konkrétne príklady matiek, ktoré, kde matka, ktorá utiekla pred svojím mužom, stará sa o jedno dieťa, o dve, dieťa, majú stanovené súdom presne to minimálne výživné. Matka, ktorá jednak uteká pred tyranom, zároveň má k dispozícií len 27 eur na výživu svojho dieťaťa. Iste uznáte, že veľa možností ako slušne prežiť a neupadnúť do sociálnej biedy nemá.
K tomu sa možno, môžeme pridať aj štatistiky, aj z tohto roku. Ja si pomôžem konkrétne so štatistikou z roku 2015. Pri skúmaní ohrozenia, miery ohrozenia chudobou sa jednoznačne zistilo a to sa potvrdilo aj v roku 2016 pri štatistickom zbere údajov EÚ SILC, že najohrozenejšou vekovou skupinou z hľadiska príjmovej chudoby sú deti od 0 do 7 rokov a mladí ľudia od 18 do 24 rokov. A pri sledovaní typu domácností sú v riziku vylúčenia chudoby najviac osamelí rodičia s jedným dieťaťom. A práve týmto neúplným rodinám by sme radi pomohli len v tom, že súdy budú mať odteraz povinnosť, by mali súdy odteraz povinnosť rozhodnúť v sume minimálneho výživného vyššej ako doteraz. Nič viac. Samozrejme, po posúdení príjmov vieme, že je viac ako možné, že sudcovia, pokiaľ sa preukážu vyššie príjmy, budú poskytovať alebo umožnia, aby ženám bolo vyplácané aj vyššie výživné na dieťa od druhého rodiča.
Je jasné, že chudoba a ekonomická zraniteľnosť týchto neúplných rodín súvisí s výpadkom príjmu. V tomto prípade z dôvodu jednoznačne rozpadu rodín. V mnohých prípadoch dokonca takáto neúplná rodina nemá ani jeden príjem zo zamestnania, nakoľko príjem jednorodičovskej rodiny môže v istom čase tvoriť iba materská alebo teda materské alebo rodičovský príspevok a prídavky na deti. To bol aj prípad matky, ktorý som spomínala hneď v úvode. V týchto prípadoch je riziko sociálneho vylúčenia obrovské a ešte si k tomu môžete predstaviť, že pri tomto príjme môže byť výdavok na bývanie v týchto rodinách aj viac ako 50 % z celkového príjmu. Preto by som bola veľmi rada, ak by ste sa postavili za tento návrh, ktorý naozaj dieru do štátneho rozpočtu nerobí absolútne žiadnu.
Tiež sa často stretávame s tým, že nám hovoria, že chceme zvyšovať, ja neviem, sociálne dávky, prídavky, materské, rodičovské, či vidíme, že len takúto pomoc rodinám, že navyšovať im príspevky. Tunak ale treba povedať, že rodinná politika, pohľad na rodinu, ktorú inak neustále pripomíname, že na Slovensku alebo v slovenskej legislatíve alebo stratégiách chýba taký komplexne prierezový pohľad na našu rodinu. Vidíme, že rodinu naozaj musíme podporovať systematicky, funkčnú rodinu musíme podporovať systematicky, aby sme ju ochránili od toho, aby do chudoby alebo rozvratu vôbec upadla. Tento prípad, ktorý riešime dnes, už sanuje následky zle fungujúcich rodín. Takže opäť z tohto miesta apel na vládu, na vládnych poslancov, aby začali brať vážne situáciu na Slovensku v oblasti rodín a ich funkčnosti.
Podčiarkujem to, že nejde tentokrát ako vo viacerých našich návrhoch vôbec o politickú agendu. Je to agenda čistého úmyslu a možnože schopnosti vcítiť sa a pochopiť fungovanie rodín, ktoré živoria. A zopakujem, že toto je riešenie najmä pre jednorodičovské rodiny, ktoré sa starajú o svoje zverené deti. Verím, že to pohne mnohými poslancami aj vládnej koalície a zahlasujú za posunutie tohto návrhu zákona do druhého čítania.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pani poslankyňa Verešová, končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Chcem len potvrdiť slová kolegyne Jurinovej. Z dlhodobých, dlhoročných prieskumov je zrejmé, že chudobou ohrození sú najmä tí, ktorí žijú v neúplných rodinách, teda jednorodičovské rodiny. Zvlášť sú, teda ja osobne zo svojej 18-ročnej skúsenosti poznám najmä rodiny, kde sa jednalo o osamelú matku s deťmi. Osemnásť rokov som pracovala v zariadení krízového, núdzového bývania a stretla som sa tam s viac ako 800 matkami a deťmi. Keď to zoberiem na rodinu, bolo to cca 350 rodín, neúplných, jednorodičovských rodín, osamelá matka s deťmi. Boli to všetko ženy a deti ohrozené sociálnym vylúčením a chudobou. Mizivé, mizivé počty boli tie, ktoré nemali problémy s výživným od otca a mali ho aj vyššie ako minimálne. Ale v drvivej väčšine, v drvivej väčšine šlo o ženy, ktoré dostávali naozaj iba minimálne výživné. Takže prosím, keby ste sa možno snažili tak, ako skúsili vcítiť do toho postavenia, že v podstate tu zaväzujeme rodičov, aby tí, ktorí sú povinní, matka a otec, aby skutočne dieťaťu prispeli aspoň takýmto finančným obnosom. Zvýšiť minimálne výživné je percento, zvýšiť je, naozaj je najvyšší čas, pretože tá suma minimálneho výživného je úplne smiešna. Zapamätajme si, že aj v roku 2016 30-tisíc ľudí zase je viac ohrozených chudobou a sú to práve jednorodičovské rodiny.

Nech sa páči, pani poslankyňa Jurinová, môžte reagovať.

Ďakujem pekne. Faktom je, že tie, alebo chudoba, chudoba rodín je na Slovensku úplne jasná. Nie len jednorodičovské rodiny, ktorých sa vlastne zväčša týka aj náš návrh zákona, ale treba doplniť, že aj rodiny s viacerými deťmi sú ohrozené chudobou, a táto skupina takisto narastá. Proste rozmáha sa chudoba aj napriek dobrým ekonomickým výsledkom, napriek výbornému hospodáreniu na Slovensku sa tá chudoba rozrastá. A teraz máme možnosť zvýšiť povinnosť rodiča, ktorý splodil dieťa, a postarať sa o to, aby sa dieťa nedostávalo do väčšej hmotnej núdze ako, alebo biedy, do sociálnej biedy, ako by si samo zaslúžilo. Samozrejme, že deti za nič nemôžu. Väčšinou je to naozaj všetko medzi rodičmi. Tak keď, ak máte problém, že zvyšovanie sumy, tak sa pozrite na to pohľadom dieťaťa. Môže dieťa za to, čo sa medzi rodičmi udialo? No jednoznačne nemôže.
A ešte taká druhá vec, s ktorou sme sa stretali. Že prečo navyšujeme toto minimálne výživné, keď často to minimálne výživné aj tak dostávajú, tí, ktorí nevedia platiť v budúcnosti, hej, že naozaj sú ľudia, ktorí, alebo otcovia, alebo aj matky, ktoré nemajú peniaze, nevedeli by zaplatiť ani to vyššie výživné, nie to toto, tých 27 euro, že 45 eur by už aj tak absolútne nevedeli zaplatiť. Ale to naozaj nemôže byť pohľad na to, ako budeme fungovať v rámci ochrany detí. Musíme sa na to jednoznačne pozerať zo strany detí a to musíme mať jakoby pred sebou ako takú clonu, ktorá rozhoduje pri rozhodovaní. Tí rodičia, ktorí dnes nevedia uplácať minimálne výživné, tak stále to dieťa má šancu, že inštitút náhradného výživného im to doplní. A keď sa rodič spamätá, tak bude... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Pár viet by som chcela k tomu povedať aj ja, keďže pracujem na charite a takmer 20 rokov a naozaj sa stretávame s ľuďmi, ktorí nemôžu vymôcť výživné od teda svojho partnera. Treba povedať dopredu, že hlavne chceme pomôcť jednorodičovským rodinám. A keďže naozaj sa nemôžu dostať k peniazom, tak existujú také tri možnosti, a to je – podanie trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania trestného činu zanedbania povinnej výživy, exekúcia a teda náhradné výživné.
Ja by som sa zastavila možno pri súdnom konaní o výživnom. V prvom rade každý ten rodič musí podať návrh na platbu výživného, ktoré zašle na súd. Vybavenie žiadosti môže trvať od pár mesiacov až do pár rokov. Problém je napríklad práve pri tom súdnom konaní, ako vravela kolegyňa, že prečo to dávate. Tak je preto, že si partneri robia napriek, a ak sa jeden odvolá, je opäť to pozastavené a ten druhý sa nemôže domôcť toho výživného. Taktiež niekedy súd vyzve teda predkladateľa, aby dodal ďalšie podklady, lebo nie je informovaný, čo všetko môže spadať do tých výdavkov na to dieťa, ako okuliare, alebo ak má nejaký talent, tak ďalšie náležitosti, čo naozaj proces pomerne preťahuje.
Tieto súdne prieťahy trvajú dlho a to najmä v prípade, ak ide o spoločnú domácnosť. To znamená, že nie sú oddelení, vtedy je potrebné vlastne stanoviť tzv. predbežné opatrenie. Súd určí od toho momentu hneď určitú sumu a tu sme pri meritku veci. Ak to minimálne výživné je 27,13, tak bolo by vhodné, pokiaľ tie procesy prebehnú, aby boli aspoň vo výške 45 eur, lebo ak berieme do úvahy, že obedy v škole pre deti stoja okolo 21 eur, tá matka má problém uhradiť vôbec tie obedy pre tie deti, a ak do tých 45 ostane ešte určitá suma, tak za tú, ak si to vyskladá, tak je možné, aby niečo ešte zabezpečila. Nie je to výmysel, nie je to politika, je to fakt. Bohužiaľ, je také, boom, aj čo sa týka rozvodov v našej krajine a toto sa stáva bežnou záležitosťou, čiže nie je to len o rodičoch, ktorí majú nízky príjem, ale je to aj o rodičoch, ktorí si robia napriek, a tie prieťahy v súdnom konaní sú náležité. A vzhľadom k tom by bolo vhodné, aby deti mali následne úhradu obedov v škole a ešte nejaká časť peňazí by ostala tomu konkrétnemu rodičovi.
Ak teda sa chce žena domáhať, väčšinou zaberá podanie trestného oznámenia, ale tam je potrebné, alebo teda jednou z podmienok je, ak 3 mesiace v období dvoch rokov si neplnil rodič vyživovaciu povinnosť. A v tom je tiež problém, lebo oni ak časť uhradia, tak už vlastne tá žena nemôže podať teda to trestné oznámenie, lebo nespĺňa túto náležitosť. Avšak v trestnom konaní si nemôžete uplatňovať dlžné výživné ako škodu. Súd môže udeliť v podmienke povinnosť, aby tento rodič platil výživné, ale nemôžte si to uplatňovať.
Takže naozaj to je vec spojitosti situácie, aká je na Slovensku, možno naozaj tých jednorodičovských rodín, možno toho aspektu, ktorý vychádza z rozvodovosti v našej krajine, a je potrebné práve tú medzeru, ktorá nastáva v súvislosti s tou situáciou, práve riešiť týmto spôsobom. A nezaťažujeme verejné výdavky, ale výdavky toho rodiča. To naozaj nemôžme globalizovať veci len v tom, že keďže on nemá 27 eur, tak nebude mať ani 45. Naozaj existuje veľmi široká paleta partnerov, ktorí si robia naschvál, a tie deti naozaj nemajú ani na ten školský obed. A preto by sme mali všetci sa pozrieť na to nie politicky, ale teda to, čo ľudia od nás von očakávajú a očakávajú od nás, aby sme teda pomáhali tým najzraniteľnejším, ktorí sú možno v akútnom nedostatku peňazí, majú problém s bývaním, lebo ak nemajú kde odísť, tak žijú v spoločnej domácnosti a tam sa navaľujú ďalšie a ďalšie problémy v súvislosti s týmto.
Takže ja naozaj poprosím kolegov aj vládnej koalície, aby teda pochopili zámer, na ktorý som myslela aj pri tom, keď som sa stretávala s týmito ľuďmi. A vítala som aj predloženie zákona SME RODINA o exekúciách, lebo to je tiež jedna z možností ako sa domôcť práva. A myslím si, že ak by sme upravili teda trestné konanie vo veci toho, aby bolo funkčnejšie, myslím si, že aj tých neplatičov by to pohlo niekam inde, ako sú dnes a spoliehajú sa na to, že budeme naozaj rozmýšľať tak, že keď nemá 27 eur, tak nebude mať ani 45, a my ho budeme nechávať vždy v tom systéme patológie, kedy sa nebude starať o vlastné dieťa. Takže vás poprosím o podporu.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chce zaujať v rozprave stanovisko navrhovateľ? Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Na záver by som už iba zhodnotila. Ďakujem kolegyniam, že sa zapojili do tejto rozpravy. A z tohto, čo pani kolegyňa Gaborčáková teraz hovorila, mne vyplýva, že nedovoľme, aby dieťa bolo, aby bolo, neviem si to slovo spomenúť, rukojemníkom, presne, že nedovoľme, aby bolo dieťa rukojemníkom vzťahov rodičov. Bolo by to smutné, nie pre nás ako dospelých, bolo by to najhroznejšie pre to dieťa. A práve to finančné rukojemníctvo sa u nás deje. To by sme si mali uvedomiť. Takže ak má rodič spor s druhým rodičom, akýmkoľvek spôsobom sa vyzuje z platenia reálneho výživného a dostane tú minimálnu sadzbu, tak viete, že robí to z trucu voči rodičovi, ale nie kvôli tomu dieťaťu. Možnože ten rodič na druhej strane mu kúpi všetko oblečenie, hej, to je jedno, ale je to proste rukojemníctvo dieťaťa. A som presvedčená o tom, že práve aj takýmto jednoduchým návrhom vieme to rukojemníctvo zmierniť. Matka nebude musieť, stáva sa to aj otcom, samozrejme, ale vo väčšej miere matkám, nebude musieť riešiť dilemu, že či obedy, ako to hovorila kolegyňa Gaborčáková, alebo len 50 centov na desiatu, napríklad. Podstatou touto návrhu zákona je zmeniť sumu minimálnej vyživovacej povinnosti z 30 % životného minima, to je 27 eur, na 50 % sumy životného minima, to je 45, aj nejaké drobné, eur. Nie je to vysoká suma, ale zachráni to viaceré jednorodičovské rodiny od úpadku do sociálnej biedy.
Ďakujeme veľmi pekne za podporu.

Ďakujem. Chce sa vyjadriť spravodajca? Nie je tomu tak, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní pokračujeme prvým čítaním o návrhu poslancov Petry Krištúfkovej, Borisa Kollára a Zuzany Šebovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 525. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí 541.
Dávam slovo poslankyni Petre Krištúfkovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petry Krištúfkovej, Borisa Kollára a Zuzany Šebovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 525.)