17. schôdza

Ďakujem pánu kolegovi Kresákovi za podporné stanovisko.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, milé stoličky, po vyše polroku opäť predkladáme náš návrh exekučnej amnestie, ktorý má vyriešiť problém viac ako 3,7 mil. živých exekučných konaní. Nie tak dávno bola prijatá novela exekučného poriadku, ktorá mala zjednodušiť exekučné konania a ktorá bezpochyby v mnohom prinesie pozitíva v tejto oblasti. Ale táto novela exekučného poriadku totiž je platná od 1. 4. 2017 a rieši len exekúcie, ktoré vzniknú po 1. 4. 2017. Bohužiaľ, táto novela nijakým spôsobom neriešila ani nerieši staré exekúcie, to znamená, od 1993., ktorých podľa aktuálnych informácií je viac ako 3 mil. 740-tisíc. Čiže, vážení, vážené dámy, vážení páni, momentálne na Slovensku máme 3,7 mil. živých exekučných konaní.
Bavíme sa o viac ako jednom milióne fyzických osôb, ktorí majú exekúciu. Čiže nejak mi to vychádza, že ak máme zhruba 4,3 – 4,4 mil. oprávnených voličov, to znamená ľudí na 18 rokov a máme viac ako jeden milión exekúcií, viac ako jeden milión ľudí v exekúcii, tak sa tu bavíme o tom, že štvrtinu obyvateľstva v produktívnom veku má dnes nejakú exekúciu. Číslo 3,7 mil. je úplne šialené.
Mnohí sa pýtajú, že kto za to môže? Áno, častokrát si ľudia za to môžu za to sami svojou nezodpovednosťou, nerovnovážnym konaním, nerozvážnymi rozhodnutia, nečítaním zmlúv alebo jednoducho ignoranciou svojich povinností, napríklad voči štátu. Avšak máme tu obrovskú skupinu ľudí, ktorí za exekúcie, ktoré majú, nemôžu. Bavíme sa o zdravotnom stave, to znamená, nejaké úrazy v práci, bavíme sa o strate zamestnania, bavíme sa o rôznych iných životných situáciách, ktoré spôsobili to, že človek sa dostal do týchto problémov.
Hnutie SME RODINA od úplného vzniku, ešte pred tým, ako vôbec sme sa prihlásili do parlamentných volieb, pred tým, ako sme vôbec podali nejakú kandidátku, tak keď sme sedeli a bavili sa o tom, čo vlastne chceme v tej politike dosiahnuť, tak prvá vec bola, že musíme vyriešiť exekúcie. To bola úplne prvá vec, o ktorej sme sa bavili. Téma exekúcií je bezpochyby jednou z našich hlavných priorít a tak ako predseda nášho hnutia Boris Kollár už niekoľkokrát zopakoval, touto témou sa budeme zaoberať dovtedy, kým nebude vyriešená. Ale nebudeme prijímať, resp. nebudeme akceptovať polovičné riešenia alebo kozmetické úpravy, budeme akceptovať riešenia také, ktoré jednoducho vyriešia 3,7 mil. exekučných konaní.
To, čo vlastne my navrhujeme, sú, je vlastne upustenie od pohľadávok voči štátu. Čo to znamená? Bavíme o exekučnej amnestii, ktorá hovorí o tom, ak občan do nejakého dátumu uhradí svoj dlh. Ale rozoberme si, čo je to dlh, lebo častokrát dochádza ku komunikačným šumom, to nazvem marketingovo, ktoré jednoducho ľudia si vykladajú tak, že dlh znamená všetko, čo vlastne exekútor vymáha. My sa tu bavíme o istine, to znamená, pohľadávka u exekútora sa skladá z istiny, z úrokov, z penále, z príslušenstva, z trov, trov právneho zastúpenia, a tak ďalej a tak ďalej. To, čo my navrhujeme, je exekučná amnestia na istinu. Exekučná amnestia na všetky tie trovy, úroky a penále. To znamená, ak človek, ktorý má dlh u exekútora, zaplatí tú istinu, tak naša exekučná amnestia urobí to, že exekúcia sa zastaví, škrtnú sa mu všetky tie úroky a všetky tie penále.
V čom je problém? Problém nie je v tom, že ľudia nechcú zaplatiť svoje dlhy, oni by ich aj zaplatili, k tomu sa ešte dostanem, mám tu toho dosť, len častokrát sú tie penále a tie trovy x-násobne vyššie, ako je samotný dlh. Zoberte si študenta, ktorý ide v MHD-ečke načierno, lebo na to kašle, alebo možno nemá peniaze, alebo možno je tam nejaký iný dôvod, zabudol si kúpiť lístok. Chytí ho revízor, za pokutu v MHD, za to, že nemáte lístok na MHD, dostanete 50-eurovú pokutu. Čo urobí väčšina ľudí, ktorí na to kašlú? Zoberie, hodí to niekde, hej, veď to zaplatím, veď to nehorí, veď to je len 50 euro. Človek na to časom zabudne, avšak po mnohých a mnohých rokoch zrazu dostanete z exekútorského úradu list, kde si exekútor od vás pýta nie 50 euro, ale pýta si 500 euro, lebo od toho obdobia, kedy ste tú pokutu dostali, tak vám rastú úroky z omeškania a rastú vám penále, rastú vám trovy, tým pádom rastie aj odmena exekútora. Odmena exekútora je vždy, sa odvíja od výšky nároku oprávneného. Nárok oprávneného, to je istina plus úroky z omeškania plus trovy právneho zastúpenia. A z toho si exekútor naúčtuje 20-percentnú odmenu plus trovy za hotové výdavky, a to sú listy, to sú dopyty do Sociálnej poisťovne, Dopravný inšpektorát, banky, a tak ďalej a tak ďalej.
Čiže problém je napríklad v tom, že človek nemá, už keď mu príde takýto papier, on vie zaplatiť 50 euro, ale nevie napríklad zaplatiť 500 euro. My chceme ľuďom dať možnosť, aby zaplatili 50 euro a tých 450 euro sa im škrtne. O tom je celá naša exekučná amnestia.
To znamená, ak niekto tvrdí, že my chceme odpúšťať dlhy a nechceme, aby ľudia platili svoje dlhy, a chceme zvýhodňovať tých nepoctivých na úkor tých, ktorí si svoje dlhy platia, tak nie je to pravda. My chceme, aby ľudia zaplatili tú istinu, ten reálny dlh, a ak to urobia do nejakého dátumu, do nejakého času, tak jednoducho sa im škrtnú tie úroky a tie penále a exekúcia bude zastavená. Náš návrh v tomto prvom kroku, ktorý navrhujeme, máme to rozpracované aj na ďalšie oblasti, hovorí o exekučnej amnestii voči štátu, voči pohľadávkam štátu. To sú ministerstvá, orgány štátnej správy, podriadené organizácie štátnej správy, to sú VÚC, to je napríklad polícia, pokuty, čiže sociálna, zdravotná, daňový úrad, pokuty, ktoré udelil štát alebo jemu podriadené organizácie.
Z počtu 3,7 mil. živých exekučných konaní je viac ako 50 %, zhruba je to 56 – 58 %, tvoria práve pohľadávky voči štátu. To znamená, že dnes štát je najväčším vlastníkom pohľadávok voči svojim vlastným občanom.
A ja sa vás teraz spýtam, že kedy vznikli tie exekúcie? Zhodneme sa na tom, že väčšina z nich, ktoré sú teraz, vznikli plus-mínus desať rokov dozadu? Kto nám tu vládne posledných desať rokov? Áno, je to správna odpoveď. Čiže ja tvrdím, že strana SMER môže za to, že ľudia sa dostali do takejto situácie za posledných desať rokov a môže zato, že tu máme dnes 3,7 mil. exekučných konaní.
Nedávno sme videli také video, kde predseda vlády s ministrom financií v družnom rozhovore sa potľapkávajú a minister financií oznámil predsedovi vlády, že Slovenská republika skvele hospodárila a ušetrili sme 1 mld. euro. Tak ja sa pýtam, ak tento štát má podiel na tom, že je tu 3,7 mil. exekúcií, tak prečo ten istý štát nepomôže týmto ľuďom zbaviť sa týchto exekúcií? Lebo najväčší problém exekúcií je ten, že ľudia sa dostali do začarovaného kruhu, z ktorého nevedia von. Tie exekúcie ich dotlačili k tomu, že dnes nepracujú, a ak pracujú, pracujú načierno. Viete, keď máte zablokovaný účet, keď máte zrážky zo mzdy, keď si nemôžete pomaly nič zobrať na splátky, lebo vám nikto nepožičia, lebo máte v registri čierny puntík, tak ako ten má človek fungovať? Tak jedine, že pracuje načierno. Alebo obchádzajú, obchádzajú tú povinnosť zaplatiť tú exekúciu tým, že napríklad otvoria si živnosť, pracujú na živnosť, exekútor vám síce zablokuje podnikateľský účet, ale vy si dáte posielať peniaze na úplný iný účet, ja neviem, príbuzného, kamaráta, priateľa, priateľky, kohokoľvek a takýmto spôsobom sa snažíte vyhnúť toho, aby vám exekútor peniaze zobral. Ono to funguje, mnohí takto fungujú už niekoľko rokov a štát na tom stráca. Dnes sa bavíme zhruba o počte, to povedala aj pani ministerka Žitňanská, zhruba o počte asi 50-tisíc ľudí, ktorí by za normálnych okolností boli v pracovnom procese, boli by normálne zamestnaní, platili by dane, platili by odvody. Ale kvôli exekúciám pracujú načierno. To sú straty pre štát.
Počul som argument, že exekučná amnestia by bola problém z hľadiska štátneho rozpočtu, pretože tie pohľadávky voči štátu sú evidované ako plusové položky. To znamená, sú to, to možno blbo nazvem, z účtovného hľadiska sú to, že peniaze na ceste, že budúce tušilé. To znamená, štát vie, a teraz obrazne poviem, že tuná máme 300 mil. euro, ktoré nám ľudia dlhujú, a máme ich v pluse, lebo je to naša pohľadávka voči niekomu. A že ak by sme urobili exekučnú amnestiu, tak automaticky by sa odpustili tie penále, tie úroky, ktoré dnes štát eviduje ako plus v štátnom rozpočte a išli by do mínusu. No a to by potom blbo vyzeralo, že máme škaredé čísla, hej, a samozrejme cieľom tejto vlády je mať čo najkrajšie čísla.
Ja však tvrdím niečo iné. Teraz si predstavte, že ak dnes máte ľudí, ktorí dlhujú na istine 300 mil. euro, a vy im dáte možnosť, že ak zaplatíš istinu, tak ti škrtneme všetky úroky a penále. A teraz otázka znie, že koľko z tej sumy príde v priebehu pár mesiacov do štátneho rozpočtu. Lebo človek si povie, dlhujem 50 euro, chcú odo mňa 500, a teraz mi dávajú možnosť, že ak zaplatím 50 euro, tak mi odpustia 450 euro. Veľa ľudí toto využije. Z minulosti vieme, že takéto niečo urobila Sociálna poisťovňa, volalo sa to generálny pardon. To je presne to isté. Sociálna poisťovňa dala všetkým svojim dlžníkom možnosť, že ak do konca januára, väčšinou to urobili na začiatku roku, dali im čas do konca januára, ak človek uhradil svoju istinu, tak mu odpustili všetky tie penále a úroky. Obrovský počet ľudí to využili, pretože si uvedomili, že, ja neviem, mám 400 eur dlh voči sociálnej, ale už na penále chcú odo mňa 700 eur, tak ak to rýchlo zaplatím, ušetrím 300 euro. Mnohí to využili a to bol plus pre Sociálnu poisťovňu. Toto isté by nastalo aj teraz, ak by štát by urobil takýto generálny pardon na svoje pohľadávky, tak vám garantujem, že veľká časť peňazí, ktoré dnes štát nemá, by zrazu do štátneho rozpočtu prišla. Čiže štát by na tom len získal. Plus štát by získal na tom, že ľudia by sa zbavili exekúcií, mohli by sa zamestnať, mohli by vlastne byť aktívni pracovne, tým pádom by išli dane, išli by odvody, a tak ďalej.
Ja nevidím jediné negatívum tohto návrhu zákona, ale môžme o tom diskutovať, prečo by sme to nemali urobiť. Ja som vyzval ľudí pred pár dňami, aby mi poslali svoje exekučné príkazy. Dostal som ich vyše 800, mailom, fejsbukom, poštou. Čiže túto kôpku som si len takto zobral zvrchu. Tak vám niečo prečítam.
Pán Štefan M. z Nových Zámkov, pohľadávka 3321 euro, to je istina, to je ten reálny dlh, vymáhaná suma 35 851, 35 851, viac ako desaťnásobok toho, čo ten človek dlhuje. Keď som kontaktoval, lebo takéto vypuklé prípady, chcel som vedieť viac informácií, keď som kontaktoval človeka, že, pán Štefan, keď vám dáme polroka, napríklad polroka na to, že zožeňte 3000 euro, a keď to zaplatíte, tak vám škrtneme 32-tisíc, beriete? Že jasné, aj spod zeme keby som ich vyhrabal. A to je presne o tom, to je ten generálny pardon, to je exekučná amnestia.
Pán Marián B. z obce jednej, teraz počúvajte, pohľadávka 8,13 eura, vymáhaná celková suma 230 euro, z 8 euro na 230. Nechce sa mi to počítať. Koľko to je násobok tej istiny, tá vymáhaná suma? Však to je šialené.
Pani Libuša z Košíc, pohľadávka 23,53 eura, celková vymáhaná suma 249,96. Šialené.
Nie, nebudem to všetko čítať, nebojte sa. Ale ak by pán podpredseda Glváč veľmi chcel, môžem ešte poslať po asistentku na klub po ďalšie a kľudne to potiahnem do zajtra doobeda bez problémov.
Pozrite sa, tento návrh zákona pomôže Slovensku, pomôže ľuďom v tejto krajine. Ak máte niekto niečo lepšie, sem s tým. Koaličná vláda SMER, SNS, MOST, jej predsedovia mali nedávno tlačovku, kde po mnohých rokoch zistili, že tu máme 3,7 mil. exekúcií a chcú ich riešiť. Ja hovorím, super, veľmi radi podporíme. Nám je jedno, kto to predkladá, len nech sa niečo s týmto urobí. Zatiaľ ale nemáme nič. Nemáme tu žiaden návrh od pani ministerky, ktorá ale, viem, že na ňom pracuje, ktorá už mala rokovania s rôznymi predstaviteľmi štátnych inštitúcii, ktorých sa to týka, viem, že mala rokovania s ministrom financií, viem, že sú tam mnohé technické problémy, napríklad tie plusové, mínusové položky v štátnom rozpočte, a hľadajú riešenie. Ja hovorím super, my to veľmi radi podporíme. Ale nech to bude návrh taký, ktorý bude mať hlavu a pätu a ktorý naozaj systémovo vyrieši ten problém 3,7 mil. exekúcií. Nech to nie je zase len nejaká kozmetická úprava, nech to nie je zasa len nejaká záplata a budeme sa tváriť, že dáme si veľkú tabuľu, napíšeme exekučné amnestie a tam dáme veľkú fajku. Len tú konečnú fajku, aby potom nakoniec videli aj tí ľudia. Čiže v tejto chvíli ja by som skončil, ak dovolíte. A prosím pána predsedajúceho, aby otvoril rozpravu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený Ústavnoprávnym výborom Národnej rady.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v prvom čítaní.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom, vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, veľmi krátko. Toto naše navrhované opatrenie, ktoré v zásade je vykúpenie ľudí z dlžného otroctva, nie je žiadnym spôsobom v demokracii netradičné a inovatívne. V roku 621 pred Kristom vyhlásil Drakón v Aténach, starovekých Aténach takzvané drakonické zákony. Trest smrti bol dokonca aj za krádež zeleniny. Okrem toho každý občan, ktorý dĺžil akúkoľvek sumu, bol uvalený do otroctva a predaný. Tridsať rokov po tom, vydržalo to 30 rokov, Solón urobil reformu aténskej demokracie. A prvú vec, ktorú urobil, že zrušil všetky dlhy aténskych občanov. A po druhé, vykúpil viac ako 4-tisíc ľudí, Aténčanov, ktorí boli predaní do otroctva, dokonca zo zahraničia a vrátil ich naspäť do Atén za štátne peniaze. Urobil to všetko za štátne peniaze.
Ak to mohli urobiť pred viac ako 2 600 rokmi v starovekom Grécku, tak si myslím, že by sme sa mohli týmto opatrením inšpirovať aj my. Pretože od toho momentu začal rozvoj aténskej demokracie, ktorá sa začala rozvíjať, pretože slobodní občania mali motiváciu pracovať a nemuseli sa báť iba o to, že či neprídu nie len o svoj majetok, ale aj o svoju vlastnú slobodu.
Práve preto si myslíme, že tento návrh zákona je na Slovensku realizovateľný a pomôže nie len tým ľuďom, ale pomôže celej našej spoločnosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Áno, pán kolega, dobre ste povedali, že a začali rozvíjať nejakú demokraciu v tých starých dobách. Ja sa pýtam, čo u nás rozvíjame, akým spôsobom ju reálne žijeme a ako ďalej tú demokraciu chceme na Slovensku zavádzať? Lebo o tom to je, že niečo je napísané a niečo sa deje. Takže ja by som bol veľmi rád, keby tá demokracia, ktorá aj týmto zákonom, myslím, že by dostala ten správny impulz, že ako sa má štát starať o tých občanov, ktorí majú problém, aby tá demokracia bola taká, aká má byť.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja viem, že ste všetci unavení a radi už by ste, aby sme to rýchlo zbehli, ale táto téma je natoľko dôležitá a je naozaj smutné, že takéto veci musíme riešiť pred prázdnou sálou. Chápem, že je dnes zasadnutie ZMOS-u, chápem všetko, ale myslím, že Národná rada je miesto, kde sa veci lámu. Národná rada je miesto, kde sa rozhoduje o veciach. Čiže naozaj by bolo dobré, aby takéto návrhy zákonov, ktoré sa dotýkajú milióna ľudí, mali širšiu diskusiu, lebo ak si spomínam, tak aj ten návrh, tento návrh, ktorý sme dávali pred polrokom, tiež jednoducho nebola nejaká diskusiu k nemu. Jednoducho nikoho to nezaujímalo. Čiže bolo by dobré, aby sme viac diskutovali o veciach, ktoré sa dotýkajú milióna ľudí, a bolo by dobré, keby takéto veci naozaj sme aj konečne vyriešili.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, ktorí ste tu ešte zostali, dovoľte mi, aby som vám v stručnosti uviedol našu novelu zákona č. 147/2001, to je zákon o reklame, v znení neskorších doplnení a predpisov. Cieľom tohto zákona je obmedziť množstvo reklamy vysielaných v televíznom vysielaní, množstvo reklamy vysielanej počas detských relácii a takisto obmedziť pôsobenie detí v reklame. Návrh zákona nebude mať nijaký vplyv na štátny rozpočet... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Kollár, Pčolinský, poprosím, kľud v sále.

Uhrík, Milan, poslanec NR SR
Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, bude mať mierne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko sa zvýšia nejaké regulačné nároky na, najmä na televízne spoločnosti, ale na druhej strane takáto regulácia je žiaduca a pozitívna, a návrh zákona bude mať pozitívny sociálny dopad, pretože ochráni divákov a deti.
Pán predsedajúci, toľko na úvod, rád by som návrh zákona podrobnejšie uviedol v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Vážený predsedajúci, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte ešte raz, aby som uviedol vlastnými slovami našu novelu zákona č. 147/2001, to je zákon o reklame, ktorý sme pripravili spolu s kolegami Marianom Kotlebom, Rastislavom Schlosárom a Jurajom Kolesárom.
Cieľ tohto návrhu zákona, tejto novely je veľmi jednoduchý. Naším cieľom je obmedziť množstvo reklamy vysielanej v televíznom vysielaní, množstvo reklamy vysielanej počas detských relácií a takisto aj ochrániť deti pred pôsobením v reklame.
Dôvody, ktoré nás viedli k tejto novele, sú zrejmé. Je nimi najmä zraniteľnosť a taká psychická náchylnosť detskej psychiky, pretože, ako veľmi dobre vieme z vlastnej skúsenosti, deti sú oveľa náchylnejšie a oveľa manipulatívnejšie a nedokážu tak dobre oddeľovať tú virtuálnu realitu prezentovanú v televízii od reality bežného sveta, nedokážu si držať od televízneho vysielania taký racionálny odstup. Jednoducho vieme to z vlastnej skúsenosti, deti veria hocičomu, čo vidia v televízii, a veľmi ľahko túžia po každej hlúposti, ktorú vidia v reklame.
Toto si veľmi dobre uvedomujú aj nadnárodné veľké korporácie a producenti televíznej reklamy, ktorí používajú čoraz agresívnejšie metódy na to, aby, aby sa plíživým a vlezlým spôsobom dostali do detskej psychiky a vzbudili v nich túžbu po nejakom produkte. Nie je žiadnym tajomstvom, že veľké korporácie často využívajú pomoc dokonca detských psychológov na to, aby vytvorili pútavé a nejakým spôsobom lákavé reklamné spoty pre deti. Používajú sa ľubozvučné zvučky, slogany, kadejaké animácie, ktoré majú vzbudiť, vzbudiť v deťoch túžbu po danom produkte, pričom tieto deti potom otravujú rodičov a rodiča nevedia častokrát čo s nimi.
Preto navrhujeme, aby bolo vysielanie reklamy počas detských relácií alebo relácií určených pre deti do 18 rokov zakázané. A aby bolo, tými reláciami pre deti myslíme najmä, samozrejme, rozprávky, myslíme relácie alebo teda nejaké publikácie určené pre deti a mládež do 18 rokov, alebo filmy určené vyslovene pre deti a mládež do 18 rokov, a tak isto navrhujeme, aby bolo vysielanie reklamy pre deti a mládež zakázané 30 minút pred a 30 minút po vysielaní takéhoto detského programu.
Druhým návrhom zákona, druhým cieľom navrhovaného zákona je obmedziť pôsobenie detí v reklame ako takej, teda všeobecne v reklame. Deti do 15 rokov symbolizujú akúsi čistotu a nevinnosť a je maximálne nemorálne, keď sú využívané na propagáciu nejakých reklamných produktov na zvyšovanie množstva konzumu v spoločnosti, a preto sa snažíme tieto deti pred pôsobením v reklame ochrániť. Tieto deti si totižto častokrát ani neuvedomujú, aké následky bude mať pôsobenie v reklame pre ich budúci život. Deti sú v reklame často zneužívané aj v absolútnych situáciách, ktoré vôbec nesúvisia s reklamovaným produktom. Určite poznáte z televízneho vysielania reklamy najmä na veľké telekomunikačné spoločnosti, ktoré vo svojich klipoch často s radosťou uvádzajú tancujúce rodinky, tancujúce deti, šťastné, a potom je tam reklama na nejaký telefón. Je úplne zrejmé, že to tancujúce dieťa nemá s tým telefónom alebo s jeho technickými parametrami vôbec nič spoločné, tak isto nemá vôbec nič spoločné s reklamovaným produktom, ale tie marketingové reklamné spoločnosti ho tam naschvál dávajú, aby vzbudili u dospelých akúsi ilúziu čistoty a ilúziu nevinnosti a túžbu po tom danom produkte.
Ešte horšie je ale zneužívanie detí na politickú reklamu, akú sme videli napríklad v reklame dobré správy, ktorá bežala tuším pred dvomi rokmi alebo pred rokom, na prelome rokov a ktorej cieľom bolo vzbudiť v spoločnosti akúsi eufóriu okolo Európskej únie, eurofondov. Malé deti tam rozprávali o tom, aká je Európska únia super a ako by sme bez Európskej únie na Slovensku asi neprežili.
Ale absolútnou morálnou stokou je zneužívanie detí, a začnite si to všímať, začnite si to všímať, zneužívanie detí na reklamy pre hypotéky, pôžičky a spotrebné úvery. Najmä nebankové subjekty. Zase tancujúce detičky, šťastné rodinky a na konci Pôžičkáreň alebo nejaká iná firma, 10-percentný úrok, pôžička cez telefón. To je podľa nás absolútne morálne dno.
Preto navrhujeme, aby bolo pôsobenie detí v akejkoľvek reklame, detí do 15 rokov v akejkoľvek reklame zakázané, a nech si producenti reklám, nech si nadnárodné korporácie a spoločnosti poriadia, ako chcú, my sme poslanci Národnej rady, naším cieľom nemá byť ochraňovať množstvo reklamy a vychádzať v ústrety tomu, aby reklamy bolo ešte viac, naším cieľom má byť chrániť v prvom rade deti a potom divákov od množstva otravnej reklamy.
Takéto zákonné regulácie vysielania detskej reklamy sú úplne bežné aj v zahraničí, napríklad v severských krajinách to funguje dlhé roky a je to úplne v poriadku. Preto to navrhujeme aj my. O tomto zákone sa bude hlasovať pravdepodobne až zajtra doobeda, a preto si, vážení poslanci, kolegovia, kolegyne, vyberte, na ktorej strane chcete stáť, či sa chcete postaviť na stranu veľkých korporácií a producentov reklám, ktoré zneužívajú detskú naivitu na to, aby im predávali hlúposti, ktoré bohapusto, naozaj bohapusto zneužívajú deti na to, aby propagovali pôžičky a zadlženie, alebo sa postavíte na stranu ochrany detí a na stranu divákov, ktorí majú takejto reklamy už plné zuby.
Ďakujem.

Čiže ešte raz, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak ako bolo povedané predkladateľom tohto zákona Milanom Uhríkom, cieľom je zákaz vysielania reklamy v časovom období, kedy vysielanie sledujú deti a mládež do 18 rokov. A tak isto ďalším cieľom tohto návrhu zákona je celkový zákaz pôsobenia osôb mladších ako 15 rokov v reklame.
Tak ako bolo povedané, čo sa týka tých severských krajín, za príklad si môžme zobrať Švédsko a Nórsko, kde je zakázaná akákoľvek reklama zameraná na deti. Som si vedomý, že proti tomuto návrhu zákona budú hlavne akože liberálni poslanci za SaS či OĽANO, na druhej strane som presvedčený, že veľa ľudí si uvedomilo, že liberalizmus je cesta do pekla, takže to je nepodstatné.
V dnešnej dobe je už viac ako nutné si uvedomiť, že jadrom a základom každej kultúry sú hodnoty. Tie si každý mladý človek osvojuje vo svojej mladosti v procese výchovy a socializácie. Je takým všeobecným pravidlom, že základné hodnoty si mladý človek získava do desiateho až dvanásteho roku života, v nasledujúcich rokoch je ich už meniť veľmi náročné.
A preto by sme práve tu pri otázke detí, našej budúcnosti, mali myslieť dopredu a hlavne prezieravo. Určite ste si všimli, že na deti ako potenciálnych zákazníkov je zameraných čím ďalej tým viac reklám a podnetov najrôznejšieho charakteru. A tento už, bohužiaľ, fakt nás privádza k otázkam, či sú deti schopné odolávať parlamentnému tlaku sofistikovaných komunikačných prostriedkov a hlavne či je vôbec etické vystavovať ich tomuto tlaku. Verím, že každý súdny človek, dospelý, je si vedomý skutočnosti, že deti nemajú voči reklame vytvorené žiadne obranné mechanizmy a akceptujú všetko, čo im je predložené a neustále vtĺkané do hláv. Nadnárodné korporácie využívajú efektívny marketing zamerajúci sa na deti, využívajúc najnovšie psychologické výskumy. Tieto spoločnosti sú schopné vytvárať sofistikované marketingové stratégie využívania týchto výskumov, ktoré analyzujú detské správanie, fantáziu, umeleckú činnosť, dokonca ich sny.
Zároveň by som chcel apelovať na zdravý rozum kolegov poslancov, aby v tejto chvíli nemysleli na mecenášov z marketingového prostredia, ale aby mysleli na deti, budúcnosť nášho slovenského národa, pretože je nepochybný fakt, že reklama vytvára u detí konzumné návyky, spomaľuje ich morálny rozvoj a utlmuje ich tvorivé myslenie.
Ďakujem za podporu.