17. schôdza

Takže, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte ešte raz, aby som uviedol vlastnými slovami našu novelu zákona č. 147/2001, to je zákon o reklame, ktorý sme pripravili spolu s kolegami Marianom Kotlebom, Rastislavom Schlosárom a Jurajom Kolesárom.
Cieľ tohto návrhu zákona, tejto novely je veľmi jednoduchý. Naším cieľom je obmedziť množstvo reklamy vysielanej v televíznom vysielaní, množstvo reklamy vysielanej počas detských relácií a takisto aj ochrániť deti pred pôsobením v reklame.
Dôvody, ktoré nás viedli k tejto novele, sú zrejmé. Je nimi najmä zraniteľnosť a taká psychická náchylnosť detskej psychiky, pretože, ako veľmi dobre vieme z vlastnej skúsenosti, deti sú oveľa náchylnejšie a oveľa manipulatívnejšie a nedokážu tak dobre oddeľovať tú virtuálnu realitu prezentovanú v televízii od reality bežného sveta, nedokážu si držať od televízneho vysielania taký racionálny odstup. Jednoducho vieme to z vlastnej skúsenosti, deti veria hocičomu, čo vidia v televízii, a veľmi ľahko túžia po každej hlúposti, ktorú vidia v reklame.
Toto si veľmi dobre uvedomujú aj nadnárodné veľké korporácie a producenti televíznej reklamy, ktorí používajú čoraz agresívnejšie metódy na to, aby, aby sa plíživým a vlezlým spôsobom dostali do detskej psychiky a vzbudili v nich túžbu po nejakom produkte. Nie je žiadnym tajomstvom, že veľké korporácie často využívajú pomoc dokonca detských psychológov na to, aby vytvorili pútavé a nejakým spôsobom lákavé reklamné spoty pre deti. Používajú sa ľubozvučné zvučky, slogany, kadejaké animácie, ktoré majú vzbudiť, vzbudiť v deťoch túžbu po danom produkte, pričom tieto deti potom otravujú rodičov a rodiča nevedia častokrát čo s nimi.
Preto navrhujeme, aby bolo vysielanie reklamy počas detských relácií alebo relácií určených pre deti do 18 rokov zakázané. A aby bolo, tými reláciami pre deti myslíme najmä, samozrejme, rozprávky, myslíme relácie alebo teda nejaké publikácie určené pre deti a mládež do 18 rokov, alebo filmy určené vyslovene pre deti a mládež do 18 rokov, a tak isto navrhujeme, aby bolo vysielanie reklamy pre deti a mládež zakázané 30 minút pred a 30 minút po vysielaní takéhoto detského programu.
Druhým návrhom zákona, druhým cieľom navrhovaného zákona je obmedziť pôsobenie detí v reklame ako takej, teda všeobecne v reklame. Deti do 15 rokov symbolizujú akúsi čistotu a nevinnosť a je maximálne nemorálne, keď sú využívané na propagáciu nejakých reklamných produktov na zvyšovanie množstva konzumu v spoločnosti, a preto sa snažíme tieto deti pred pôsobením v reklame ochrániť. Tieto deti si totižto častokrát ani neuvedomujú, aké následky bude mať pôsobenie v reklame pre ich budúci život. Deti sú v reklame často zneužívané aj v absolútnych situáciách, ktoré vôbec nesúvisia s reklamovaným produktom. Určite poznáte z televízneho vysielania reklamy najmä na veľké telekomunikačné spoločnosti, ktoré vo svojich klipoch často s radosťou uvádzajú tancujúce rodinky, tancujúce deti, šťastné, a potom je tam reklama na nejaký telefón. Je úplne zrejmé, že to tancujúce dieťa nemá s tým telefónom alebo s jeho technickými parametrami vôbec nič spoločné, tak isto nemá vôbec nič spoločné s reklamovaným produktom, ale tie marketingové reklamné spoločnosti ho tam naschvál dávajú, aby vzbudili u dospelých akúsi ilúziu čistoty a ilúziu nevinnosti a túžbu po tom danom produkte.
Ešte horšie je ale zneužívanie detí na politickú reklamu, akú sme videli napríklad v reklame dobré správy, ktorá bežala tuším pred dvomi rokmi alebo pred rokom, na prelome rokov a ktorej cieľom bolo vzbudiť v spoločnosti akúsi eufóriu okolo Európskej únie, eurofondov. Malé deti tam rozprávali o tom, aká je Európska únia super a ako by sme bez Európskej únie na Slovensku asi neprežili.
Ale absolútnou morálnou stokou je zneužívanie detí, a začnite si to všímať, začnite si to všímať, zneužívanie detí na reklamy pre hypotéky, pôžičky a spotrebné úvery. Najmä nebankové subjekty. Zase tancujúce detičky, šťastné rodinky a na konci Pôžičkáreň alebo nejaká iná firma, 10-percentný úrok, pôžička cez telefón. To je podľa nás absolútne morálne dno.
Preto navrhujeme, aby bolo pôsobenie detí v akejkoľvek reklame, detí do 15 rokov v akejkoľvek reklame zakázané, a nech si producenti reklám, nech si nadnárodné korporácie a spoločnosti poriadia, ako chcú, my sme poslanci Národnej rady, naším cieľom nemá byť ochraňovať množstvo reklamy a vychádzať v ústrety tomu, aby reklamy bolo ešte viac, naším cieľom má byť chrániť v prvom rade deti a potom divákov od množstva otravnej reklamy.
Takéto zákonné regulácie vysielania detskej reklamy sú úplne bežné aj v zahraničí, napríklad v severských krajinách to funguje dlhé roky a je to úplne v poriadku. Preto to navrhujeme aj my. O tomto zákone sa bude hlasovať pravdepodobne až zajtra doobeda, a preto si, vážení poslanci, kolegovia, kolegyne, vyberte, na ktorej strane chcete stáť, či sa chcete postaviť na stranu veľkých korporácií a producentov reklám, ktoré zneužívajú detskú naivitu na to, aby im predávali hlúposti, ktoré bohapusto, naozaj bohapusto zneužívajú deti na to, aby propagovali pôžičky a zadlženie, alebo sa postavíte na stranu ochrany detí a na stranu divákov, ktorí majú takejto reklamy už plné zuby.
Ďakujem.

Ďalším ústne prihláseným do rozpravy je pán spravodajca, pán poslanec Mora, nech sa páči.

Čiže ešte raz, vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tak ako bolo povedané predkladateľom tohto zákona Milanom Uhríkom, cieľom je zákaz vysielania reklamy v časovom období, kedy vysielanie sledujú deti a mládež do 18 rokov. A tak isto ďalším cieľom tohto návrhu zákona je celkový zákaz pôsobenia osôb mladších ako 15 rokov v reklame.
Tak ako bolo povedané, čo sa týka tých severských krajín, za príklad si môžme zobrať Švédsko a Nórsko, kde je zakázaná akákoľvek reklama zameraná na deti. Som si vedomý, že proti tomuto návrhu zákona budú hlavne akože liberálni poslanci za SaS či OĽANO, na druhej strane som presvedčený, že veľa ľudí si uvedomilo, že liberalizmus je cesta do pekla, takže to je nepodstatné.
V dnešnej dobe je už viac ako nutné si uvedomiť, že jadrom a základom každej kultúry sú hodnoty. Tie si každý mladý človek osvojuje vo svojej mladosti v procese výchovy a socializácie. Je takým všeobecným pravidlom, že základné hodnoty si mladý človek získava do desiateho až dvanásteho roku života, v nasledujúcich rokoch je ich už meniť veľmi náročné.
A preto by sme práve tu pri otázke detí, našej budúcnosti, mali myslieť dopredu a hlavne prezieravo. Určite ste si všimli, že na deti ako potenciálnych zákazníkov je zameraných čím ďalej tým viac reklám a podnetov najrôznejšieho charakteru. A tento už, bohužiaľ, fakt nás privádza k otázkam, či sú deti schopné odolávať parlamentnému tlaku sofistikovaných komunikačných prostriedkov a hlavne či je vôbec etické vystavovať ich tomuto tlaku. Verím, že každý súdny človek, dospelý, je si vedomý skutočnosti, že deti nemajú voči reklame vytvorené žiadne obranné mechanizmy a akceptujú všetko, čo im je predložené a neustále vtĺkané do hláv. Nadnárodné korporácie využívajú efektívny marketing zamerajúci sa na deti, využívajúc najnovšie psychologické výskumy. Tieto spoločnosti sú schopné vytvárať sofistikované marketingové stratégie využívania týchto výskumov, ktoré analyzujú detské správanie, fantáziu, umeleckú činnosť, dokonca ich sny.
Zároveň by som chcel apelovať na zdravý rozum kolegov poslancov, aby v tejto chvíli nemysleli na mecenášov z marketingového prostredia, ale aby mysleli na deti, budúcnosť nášho slovenského národa, pretože je nepochybný fakt, že reklama vytvára u detí konzumné návyky, spomaľuje ich morálny rozvoj a utlmuje ich tvorivé myslenie.
Ďakujem za podporu.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec Kolesár.

Janko, ešte by si mohol doplniť, že už konečne aby sme pochopili všetkých, že televízne stanice sú tu ako huby po daždi, všetky sú tu na biznis. Teda televízia tu nie je na to, aby pozerali sme relácie a súťaže, ale sú tu na to, aby sa vysielali reklamy. To ostatné, kúsky filmu či vedomostné súťaže tam sú len preto, aby medzitým boli reklamy. Kto toto nepochopí, tak stále bude nadávať, koľko je tam reklám. A kto to pochopí, tak vydrží bez televízie.
A úplne na záver, príjem z reklám za rok 2015 podľa TNS je 935 miliónov eur.

Pán poslanec Dostál s faktickou.

Pán poslanec, chcel by som sa spýtať, či ste s kolegami neuvažovali aj nad tým, že by ste nejako obmedzili možnosti zneužívania detí na marketingové účely, nielen priamo na reklamu. Napríklad na propagáciu fašizmu, keď zdravotne postihnutému dieťaťu sa odovzdáva šek na sumu 1488 euro, čo teda úplne náhodou ste sa tak zozbierali a chýbalo vám tam tých 12 euro, aby ste to zaokrúhlili na 1500, tak ste dali 1488 euro a potom ste sa vyfotili a prezentovali ste sa, akí ste vy jednak ľudomili a jednak ako máte radi číslo 1488. A tiež tam boli nejaké deti. To je podľa vás v poriadku?

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Mora.

Juraj, tebe ďakujem za reakciu. Pán Dostál, vo vašom prípade, ako vy ste pre mňa sociálny experiment, ťažko mi je reagovať na vás. Ale otázka je, koľko peňazí ste dali vy? Ďakujem.

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za skočenú. Chcem sa opýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko. Nie, nie je tomu tak. Pán spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje prvé čítanie o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Stanislava Drobného, Milana Mazureka a Stanislava Mizíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 536, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod č. 552. Dávam slovo poslancovi Milanovi Mazurekovi aby predmetný návrh zákona uviedol.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Stanislava Drobného, Milana Mazureka a Stanislava Mizíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, tlač 536.)