17. schôdza

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja. Končín možnosť sa prihlásiť.
Pani poslankyňa Petrík.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Jozefovi Mihálovi za tieto slová a všetky tieto cenné informácie, ktoré tu takto vehementne opakuje, pretože to považujem za extrémne dôležité, možno nie úplne pre nás tu kolegov tu v pléne, ale možno niektorí si z toho niečo vzali, ale ja verím, že sa tieto jeho slová dostanú k čo najväčšiemu počtu rodičov a najmä otcov na Slovensku. Pretože skutočne aj z našich ciest po Slovensku a debatami s občanmi zisťujeme, že mnoho ľudí o tomto ešte stále nevie aj napriek tomu, že tento zákon platí už 6 rokov.
Ale ešte poslednú vec, ktorú som ja ešte raz chcela zdôrazniť a zopakovať, je, že tento môj návrh otcovskej dovolenky je špecifický a dobrý práve v tom, že tá materská, o ktorej hovoril Jozef, nemôže byť v súbehu s materskou, ešte raz to opakujem, s materskou ženy alebo matky. To znamená, že nemôžu byť obaja na materskej. Preto je táto dvojtýždňová otcovská dovolenka veľkým prínosom, že teda umožňuje tomu otcovi byť doma spolu s matkou a byť spolu ako rodina práve v tých prvých dňoch po narodení dieťaťa. Ďakujem.

Pán poslanec Beblavý.

Ďakujem pekne aj ja kolegovi Mihálovi za prednášku, za ktorú sa, myslím, inak draho platí, že ju máme zadarmo a môžme sa z nej informačne poučiť.
Mám na neho takú otázku. Viacero západoeurópskych štátov ponúka formu materskej alebo rodičovskej dovolenky tak, že časť z nich musí vyčerpať ten druhý rodič, inak prepadáva. Niekde býva, že je 18 mesiacov, ale jeden rodič maximálne 15 mesiacov alebo 18 mesiacov, jeden rodič maximálne 12 mesiacov a cieľom teda je motivovať, nenútiť, ale motivovať rodičov, aby sa vystriedali pri dieťati z dôvodov, ktoré asi vo faktickej poznámke nestíham vysvetľovať, ale tí, čo sa o tú tému zaujímajú, vedia.
A teraz sa chcem spýtať kolegu Mihála, že ak to chápem správne, tak ten súčasný slovenský stav je vlastne asi najradikálnejšie rodovo rovný systém v Európskej únii v súčasnosti, pretože on v podstate hovorí, že mám rodičovskú dovolenku, teraz nemyslím tú, čo sa platí cez rodičovský príspevok, ktorý je mizerný vo výške tých 200 eur, ale tú, ktorá je skutočná aj platená teda takmer vo výške čistej mzdy, to znamená, že takú poriadnu rodičovskú dovolenku máme v podstate asi 14 mesiacov, plus-mínus. Vy to poviete určite presne. Teda tých 6 až 8 týždňov pred narodením dieťaťa a potom ďalší rok aj niečo po narodení dieťaťa. Jedinou podmienkou teda je, že sa tí rodičia musia vystriedať. Plus, samozrejme, ako ste vysvetlili, nemusí to byť za sebou, môže to byť aj neskôr pri tom otcovi. Takže či to chápem správne a či teda poznáte vlastne iné krajiny, ktoré takýto, by som povedal, že radikálne rodovo rovný systém majú, ako my máme dnes na Slovensku. Lebo priznám sa, že ja som ešte o takom ani nepočul.
Ďakujem.

Nech sa páči, pán poslanec Mihál, môžte reagovať.

Ďakujem. Budem reagovať na kolegu Mira Beblavého. No, k tomu draho platenému by som jednu výhradu. Ja robím po Slovensku tieto prednášky zadarmo. Ak má niekto záujem, tak najbližšie v pondelok večer v Prievidzi a ďalší týždeň v pondelok napríklad v Prešove a potom v utorok 30. mája v Banskej Bystrici. Najbližšie tri termíny, vstup je zdarma. Takže toľko k tým draho plateným prednáškam. (Reakcie z pléna.)
Pani kolegovia, keď vy budete robiť nejaké prednášky k materskej, tak ja vám do toho skákať určite nebudem a nebudem vás kritizovať. Takže, pán Baláž, to je len vizitka vašej úrovne, keď tuto do tohto začnete hučať, tak ja už neviem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ale reklamu by ste nemali robiť pre seba.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďalej. Ak je niečo zadarmo a je to moja aktivita, moja prednáška, tak ako si vy robíte, pán podpredseda, prednášky medzi vašimi voličmi, to je nejaká platená reklama, ktorú si ja nemôžem robiť?
Takže ešte k tej otázke. Materská matky je 34 týždňov, pokiaľ ide o jedno dieťa. Materská otca je 28 týždňov. Keď to spočítame, musí to ísť po sebe, čiže ak to chcú vyčerpať naozaj naplno, tak je to spolu potom 62 týždňov, keď sa po sebe prestriedajú. No a 62 týždňov, to vlastne znamená, rok má 52 týždňov a ešte nám 10 týždňov zostane, čiže to je vlastne rok plus dva mesiace a ešte jeden týždeň.

Teraz v rozprave ešte vystúpi pán poslanec Beblavý.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, ďakujem za slovo.
Dovoľte mi ešte na úvod sa ospravedlniť pánovi kolegovi Mihálovi, že som teda poskytol tú nesprávnu informáciu, a teda chcem ešte raz oceniť, že šíri tieto informácie medzi slovenskou populáciou charitatívne a zadarmo a bodaj by viac poslancov robilo takéto aktivity pre ľudí tejto krajiny. Potom by možno vedeli viac o svojich právach a možnostiach.
Ale poďme k samotnému návrhu zákona. Z obsahového hľadiska ja myslím, že kolegyňa Petrík ho vysvetlila viac než vyčerpávajúco, takže nebudem do toho nejak pridávať ďalšie a ďalšie argumenty. To, čo navrhuje, naozaj je očakávateľné, že v priebehu niekoľkých mesiacov až roka bude v podstate navrhované aj Európskou komisiou ako záväzok pre členské štáty, a to koniec koncov aj z toho dôvodu, že naozaj drvivá väčšina členských štátov to už má. To znamená, že náklady vzniknú maximálne tak štátom, ako je Slovensko, tým pádom zostávajúcim, ktorí to nerobia.
A namiesto tejto analytickej diskusie dovoľte mi možno prispieť osobnou skúsenosťou, prečo podporím tento návrh. Keď sa mi narodil prvý syn, tak som pracoval vtedy na ministerstve a nemohol som si naozaj zobrať dovolenku bez ohľadu na to, či by bola platená, alebo neplatená. Takže dokonca si pamätám, že už pár hodín po pôrode som znovu musel sedieť v kancelárii a riešiť nejaké veci. Ale keďže som mal to šťastie, že sa mi syn narodil v novembri a okolo Vianoc sa to predsa len robí ľahšie, tak si pamätám, že som si vtedy zobral normálnu dovolenku, keďže, samozrejme, táto otcovská neexistovala, neexistuje, a strávil som 3 týždne doma so svojím čerstvo narodeným synom. A musím povedať, že to bolo významným prínosom, myslím si, aj do nášho vzťahu, aj do jeho výchovy, aj pre mňa samotného, aby som sa teda netváril len ako filantrop. Bola to veľmi, veľmi hlboká a napĺňajúca skúsenosť otcovská. A nie každý má to šťastie, že sa mu narodí dieťa akurát vtedy, keď si mesiac potom môžu zobrať dovolenku v čase, keď je to jednoduchšie z hľadiska pracovného procesu. Nie každý vôbec tú dovolenku má. Ja sa priznám, že pri tej práci na ministerstve som si ju ani vybrať nestíhal, takže mi to nevadilo, že otcovská dovolenka nebola.
A preto by som to chcel veľmi podporiť, pretože vzťah obidvoch rodičov k dieťaťu je veľmi dôležitý, ten čas dva týždne je naozaj skromný, to nie je teraz nejaká, nič excesívne. Tak ako pri materskej a materskej dovolenke, to slovo dovolenka je, samozrejme, pomerne nesprávne, lebo osobitne, ak máte prvé dieťa, tak, by som povedal, o dovolenke sa veľmi hovoriť nedá, človek sa ledva učí, ako to celé funguje, ako to všetko zvládnuť. Ale je to podľa mňa z hľadiska spoločenského úžitku veľmi, veľmi dôležité.
A možno by som už len na záver dodal jednu vec pre tých, čo majú pocit, že pre rodiny sa tu robí nejak veľa alebo že priveľa takýchto sociálnych výhod navrhujeme osobitne na stredopravých politikov, tak dovoľte mi možno na záver uviesť to, že Slovensko je už dneska definitívne za bodom, v ktorom bolo ľudstvo státisíce rokov, kde sme mali veľmi veľa detí, ale z nich len malá časť prežila do dospelosti. Dnes máme, naopak, dnes máme deti veľmi málo, v prípade Slovenska až objektívne primálo vôbec na to, aby sme prežili ako národ a štát v tejto chvíli. A naopak, chvalabohu, ale sme schopní zabezpečiť, že drvivá, drvivá väčšina tých detí vyrastie na zdravých mladých ľudí, ktorí potom môžu, samozrejme, mať vlastné deti a ďalej niesť našu, našu identitu. A práve ale preto, aby sa to dialo, do tých detí čoraz viac investujeme. Súkromne môžem povedať, že keď si porovnám svojich rodičov, ktorí mali v tom čase, keď som bol dieťa, by som povedal, pomerne podobné spoločenské postavenie, možnosti, ale aj časový tlak ako ja dnes, tak napriek tomu o nás vtedy bolo oveľa menej postarané. Ale to nebolo výrazom nejakej menšej lásky alebo menšej starostlivosti, ale jednoducho toho, že jednak ten život bol v mnohom tvrdší vtedy, ak ste o štvrť na šesť večer neboli v potravinách, už rodina nemala čo, čo jesť potom a mnohé iné, iné záležitosti praktického života, ktorý si pamätáme, tí, čo máme viac možno ako 40 rokov, ale aj jednoducho spoločenský úzus bol taký. My sme nemali v autách vzadu žiadne bezpečnostné pásy, asi ste si to všetci, čo máte určitý vek, pamätáte, že ja som celé detstvo prejazdil v aute, kde som nebol pripútaný a nikomu to ani nenapadlo, že je to nejakým spôsobom zle. Dnes mám veľa priateľov, ktorí keď majú menšie dieťa, mám ho odviezť, pokiaľ by som nemal sedačku, nieže ho pripútať, sedačku, tak mi ho nezveria, pretože si to dieťa jednoducho cenia. Mnohí ľudia to kritizujú, a čiastočne asi aj oprávnene, ako nejakú prehnanú opatrnosť, že tie deti až príliš sa o ne staráme a všetko sa dá prehnať, samozrejme, vrátane spravodlivosti. Ale netreba zabúdať, že veľká časť tej starostlivosti vedie aj k tomu, že len oproti obdobiu pred 40 rokmi nám menej detí ešte stále umiera na smrteľné nehody, láme si nohy a väzy alebo je, alebo je inak ničených.
A niečo podobné podľa mňa potrebujeme vo verejnej politike. Čím je každé dieťa, čím ich máme menej, či je vzácnejšie, tým by sme mali viac myslieť na to, aby vyrastalo v harmonickej rodine, aby malo možnosť mať svojho blízkeho vzťahu s rodičmi a aby si navzájom naozaj dokázali jeden druhého užiť. A tento návrh je pomerne skromný, ale podľa mňa veľmi dobrý príspevok tejto filozofie, a preto verím, že ho podporíte, ak nie dnes, tak keď nám ho prinesie pán minister Richter, a keď nie pán minister Richter, tak keď nám ho prinesie Brusel, verím, že v najbližšom roku sa ho tu v každom prípade dočkáme.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Mihál.

Ja by som chcel doplniť kolegu Beblavého a doplniť tú informáciu o tom finančnom, o tom finančnom vlastne toku alebo o tých financiách, ktoré sú s tým spojené. V prvom rade chcem zdôrazniť, platiť tých 10 dní bude Sociálna poisťovňa, čiže nárok na tú otcovskú dovolenku vlastne bude mať len nemocensky poistený zamestnaný alebo podnikajúci otec, čiže nie len tak hocikto, aby si náhodou niekto nemyslel, že tu chceme len tak rozhadzovať peniaze hore-dole, hej. Tí otcovia si na to vlastne vytvoria nárok v podobe zaplatených odvodov.
Druhá vec je, keby sme začali analyzovať, ako to vyzerá v Sociálnej poisťovni, myslím si, že väčšina z vás to pozná, tak by sme teda zistili, že fond nemocenského poistenia, o ktorý tu ide, do ktorého sa platí nemocenské poistenie a z ktorého sa potom vypláca materská alebo navrhovaná otcovská dovolenka, fond nemocenského poistenia je na tom skvele. To množstvo odvodov, ktoré tam ľudia platia spolu so zamestnávateľmi, je omnoho, omnoho vyššie ako suma, ktorá sa vypláca potom ľuďom v podobe nemocenských dávok, či už nemocenského, materského alebo ošetrovného. Čiže doslova a do písmena je z čoho zobrať a ten rozpočet je dostatočne bohatý na to, aby sa ten relatívne skromný peniaz, lebo tu ide len o desať dní, dal z čoho prefinancovať.
Takže ešte raz chcem zdôrazniť, samozrejme, niečo to bude Sociálnu poisťovňu stáť, ale z pohľadu toho rozpočtu, tak ako to dnes je, tak ľudia platia do nemocenského poistenia omnoho, omnoho viac, ako reálne dostanú. Čiže aj z toho pohľadu ten morálny nárok otcov, poistených otcov, zamestnaných otcov, je absolútne jasný, nespochybniteľne. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)