17. schôdza

Ďakujem kolegom za reakcie. Myslím, že v tom zásadnom sa asi zhodneme. Ani ja nie som priaznivcom nejakého legislatívneho aktivizmu a predstavy, že ak je nejaký problém, tak hneď treba novelizovať. A keď niečo napíšeme na papier, či už do zákona, alebo do všeobecne záväzného nariadenia obce, alebo do vyhlášky ministerstva, tak ten problém vyriešime.
A ja rovnako súhlasím s tým, že sú niektoré problémy, ktoré je potrebné ošetriť aj nejakou legislatívnou iniciatívou, a miesto toho, aby sme fungujúce inštitúcie búrali alebo nahrádzali novými, lepšie riešenie je zlepšovať inštitúcie a upchávať diery, riešiť, riešiť problémy alebo vytvárať podmienky pre riešenie problémov.
Tá moja pochybnosť, ktorú som sa snažil vysloviť aj v rozprave, sa ale týka toho, že či toto je to správne upchávanie dier a či to tie diery naozaj upchá. Ja som, ospravedlňujem sa, ja som nepovedal, že je čudné, aby rada školy mala mať možnosť riešiť podnety a sťažnosti. Ak som to tak povedal, tak som to tak nemyslel. Chcel som len poukázať na to, že už aj dnes prinajmenšom v niektorých radách škôl sa tak deje, a pripustil som, že určite existujú iné regióny alebo iné školy, kde to tak možno nie je.
Ale toto je dobrý príklad, aby sme si povedali, že ak to bude napísané v zákone, no tak rada školy, ktorá nebude ochotná to robiť, nebude mať tú vôľu, tak to naďalej nebude robiť, naďalej nepustí toho učiteľa na svoje rokovanie. Formálne síce prerokuje nejaký jeho písomný podnet, ale takisto ho odmietne alebo ho vybaví veľmi ledabolo a nič nezabráni tomu šéfovi rady školy, keď sa bude, keď bude chcieť šikanovať alebo dávať trestné oznámenie, aby to robil.

Ďakujem za slovo. Vážený pán Žarnay, pozorne a dôsledne som si preštudoval návrh vášho zákona. Prečo? Poviem vám to na rovinu. Vy ste naozajstný učiteľ, nie ako nemenovaní páni hochštapleri, to znamená šaman, kaderník a bývalý minister ignorant, ktorí strkajú svoje nosy do pedagogických procesov, zákonov, a pritom nemajú žiadnu pedagogickú prax. Vy máte pedagogickú prax, ja tiež. To je nespochybniteľné. Máme reálne skúsenosti. Preto vám poviem môj názor bez irónie, sarkazmu a rôznych slovných humorných zvratov.
Nesúhlasím s vaším názorom, ale o tom je demokracia. Vysvetlím prečo. Vy vychádzate zo svojich reálnych skúseností, ja zo svojich. Tvrdíte, kompletná rada školy alebo pracovníci školy i rodičia musia mať možnosť domôcť sa právneho stavu, kde nekompetentný riaditeľ bude odvolaný. Súhlasím, stopercentne súhlasím, ale je tu slovo ale. Pýtam sa, kde je definícia slova nekompetentný? Je to ekonomické diletantstvo, pochybenia v personalistike, ignorovanie povinností riaditeľa školy či nebodaj ekonomická kriminalita? Táto moja otázka by sa dala vyriešiť úplne v pohode, stačilo sa porozprávať, ale je tu komunikačné vákuum.
Druhá moja otázka je vlastne aj hlavnou výčitkou voči vášmu návrhu. Prečo navrhujete prenos kompetencií zriaďovateľa školy na odvolanie riaditeľa školy v prípade, že je zriaďovateľ nečinný alebo nemá záujem na odvolaní riaditeľa školy na ministra, ktorý je vždy stranícky nominant? Vždy. Myslíte si, že napríklad nominant SNS pán Plavčan, evidentne zastupujúci sionistickú agendu a je riadený poradcami tretieho sektora, presadzujúci LGBT, multi, kulti a ďalšie čudné teórie, bude odvolávať riaditeľa školy, ktorý je prívrženec vládnej koalície? To sa nestane, hlavne keď sú tam ekonomické prepojenia a kšefty. (Reakcia z pléna.)
Ukázal by som jedno gesto, pán Poliačik, ale radšej ho neukážem... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Poprosím vás, kľud, pán Poliačik.

Mizík, Stanislav, poslanec NR SR
Stane sa akurát to, že tento váš návrh zákona by mohol podporiť oklieštene tzv. neposlušných zriaďovateľov škôl. Možno budú z vašich radov a sto percent budú z našich radov. Váš návrh zákona vypúšťa džina z fľaše, aj keď chápem váš dobrý úmysel, lebo evidentne je dobrý. Zvážili ste A, ale nezvážili ste dôsledky B. To, že špinu treba vyliať, je jasné, ale netreba ju vyliať na seba. Bolo by veľa špiny a smradu.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem, pán kolega poslanec Mizík, za vaše slová, za vaše úprimné slová na moju adresu. Ja si vážim každého učiteľa, ktorý vo svojom živote sa snažil niečo žiakom dať. Tak vás, takisto aj pána Poliačika a ďalších kolegov, ktorí sú tu v parlamente zastúpení z radov učiteľov. Niekedy, viete, pán poslanec Mizík, niekedy učiteľ môže učiť aj desať, pätnásť rokov a za tých desať rokov neurobil nič užitočné alebo tie jeho, ten jeho prístup k žiakom nebol taký ako prístup iných ľudí, ktorí mohli v školstve zotrvať len krátky čas. Ale nie tomu som sa chcel venovať, ale vašim argumentom.
Hovoríte o nekompetentnosti riaditeľa, že nie je to presne stanovené, čo je nekompetentný riaditeľ. No, máte pravdu v tom, áno, že asi v tomto návrhu sa nedá presne definovať, čím sa vyznačuje nekompetentný riaditeľ, lebo každý si pod tým môže niečo iné predstaviť. Ako ste spomínali, človek, ktorý vykonáva bossing na pracovisku, človek, ktorý sa dopúšťa nejakých hospodárskych deliktov, ale myslím si, že takéto veci sa dajú riešiť aj prostredníctvom iného zákona alebo možno to rieši aj Trestný poriadok, neviem, teraz nie som si tým istý.
Potom hovoríte, a tomu by som sa chcel venovať viac, že prečo okliešťovať kompetencie a prenášať právomoci na ministra školstva. Viete, pán poslanec, keby som nevychádzal z vlastnej skúsenosti, keď ešte ministrom školstva bol pán Čaplovič, ktorý viackrát bol oslovený v mojom prípade, aby zasiahol, a on a verejne neustále deklaroval, že nemôže nič urobiť, pretože ako minister školstva nemá právomoc prikázať zriaďovateľovi školy, aby prepustil riaditeľa alebo aby nejak minister školstva výraznejšie mohol zasiahnuť, tak by som o tom vôbec nerozprával. A, bohužiaľ, nie je to len môj prípad, ale sú to prípady ďalších učiteľov, ktorí mi píšu, že adresovali svoju... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Dovolím si ešte dokončiť, ktorí mi píšu, ktorí mi písali, že majú problém s tým, že písali podnety ministrovi školstva, terajšiemu ministrovi napríklad, ale odpoveď je tá istá: Rád by som pomohol, nemôžem pomôcť, právomoc má zriaďovateľ, ministerstvo školstva nemôže zasiahnuť.
No ale tu sa naozaj ocitáme v nejakom bludnom kruhu, keď na jednej strane zriaďovatelia, a sedeli tu minule, keď sme riešili právo veta zriaďovateľa, pán Blanár a ďalší, pán Chudík, ktorí hovorili, že tak radi by sme možno aj odvolali riaditeľa, ale my nemôžeme, pretože musí to navrhnúť rada školy. Takže zriaďovatelia sa vyhovárajú na to, že oni nemôžu odvolať riaditeľa školy, ministerstvo sa vyhovára na to, že nemôže odvolať riaditeľa školy, pretože to má zriaďovateľ urobiť. Tak kto ho vlastne môže odvolať, keď je zabetónovaný vo svojej funkcii na celé roky?
Učitelia na tej škole trpia bossingom alebo inými formami zastrašovania a ten riaditeľ je prakticky neodvolateľný. A ja netvrdím, že je to prípad, ktorý sa týka 90 % škôl na Slovensku. Sú to možno len výnimky, bohužiaľ, na východnom Slovensku pomerne časté. Ale týmto učiteľom je predsa potrebné a hlavne z našej strany ako poslancov Národnej rady pomôcť vyjsť v ústrety a možno nájsť aj takýto záchytný bod, ako je ministerstvo školstva, aj keď vy argumentujete veľmi logicky, že ak je minister školstva z SNS alebo zo SMER-u, tak predsa nevyhodí riaditeľa, ktorý je tiež z SNS alebo zo SMER-u. Ale predsa je to inštancia najvyššia, kde učitelia môžu nájsť svoju nejakú morálnu oporu, a keď ministerstvo školstva platí zo svojich zdrojov školy, keď ministerstvo školstva má právo na základe návrhu zriaďovateľa vyradiť školu zo siete škôl, tak prečo by potom minister školstva nemal právo aj odvolať riaditeľa školy? To mi nedáva proste logiku, že na jednej strane má kompetenciu vyradiť školu zo siete škôl, na druhej strane nemá právo odvolať riaditeľa školy, pokiaľ pochybil, ale preukázateľným spôsobom. Nieže si niekto zmyslel, že pochybil a nie je to preukázané. Stačí vykonať kontrolu z ministerstva školstva a zistia sa vážne nedostatky, minister školstva môže adekvátne konať.
Chcem vás poprosiť všetkých, aj keď je nás tu málo, skúste si pozrieť reportáž, ktorú odvysielala RTVS pred niekoľkými dňami o Základnej škole v Cejkove na východnom Slovensku. Keď si ju pozriete, tak uvidíte, v akom stave sa nachádza školstvo na Slovensku, kde starostovia obcí a riaditelia škôl arogantne, proste arogantne vládnu, neobmedzene vládnu a sú schopní robiť čokoľvek, aby si svoju moc zachovali. Mojou snahou je len predísť takýmto prípadom a v čo najväčšej miere pomôcť tým utrápeným učiteľom na Slovensku, ktorí sa niekedy boja aj podpísať pod svoju žiadosť, aby náhodou sa to nikto nedozvedel, že písali mne, či pánovi Dostálovi, či pánovi Sopkovi, hocikomu inému, pretože strach medzi učiteľmi na Slovensku je nesmierne veľký a bossing, o ktorom sa málo hovorí, bohužiaľ, medzi nami. A týmto spôsobom by som možno aj chcel vyzvať poslancov vládnej koalície, aby sa nad tým zamysleli, že by sa pokúsili vytvoriť účinný zákon o mobbingu a bossingu, ktorý by pomohol učiteľom na Slovensku, ale nielen učiteľom, ale aj iným ľuďom pracujúcim v iných odvetviach, zabrániť takýmto šikanizujúcim praktikám, ktoré sa dejú.
Takže nechcem sa už opakovať. Ja si myslím, máme tu aj bývalého ministra školstva Jurzycu, ktorý, ak si pamätám, ale to nebolo za jeho čias, ale za éry pani ministersky Slavkovskej, ktorá sama navrhovala, neviem, či to vtedy prešlo, či nie, aby ministerka školstva mala právo odvolať riaditeľa školy, že to nie je niečo nové, niečo, čo by mohlo zničiť, ako sa tu naznačovalo, to rozdelenie moci medzi ministerstvo, zriaďovateľov a školy s právnou subjektivitou. Ale tak ako minister vnútra má právo odvolávať riaditeľov sekcií, ktoré pod neho spadajú, takisto aj minister školstva by si mal zachovať túto právomoc odvolávať riaditeľov škôl pri vážnych, pri vážnych pochybeniach.
Ďakujem vám ešte raz za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Ja by som len možno doplnil, pán kolega. Celkovo v tejto diskusii ide o to, alebo celá táto diskusia je o tom, aký by mal byť ten správny mechanizmus, keď naozaj dôjde k viditeľnému porušeniu. Pamätám si ešte v rámci Slovenskej komory učiteľov, keď boli v pláne nejaké legislatívne zámery ešte v predchádzajúcich vedeniach na ministerstve školstva, jedným z legislatívnych zámerov, o ktorom sa dlho diskutovalo, bolo: napríklad kompetencia školskej inšpekcie dať návrh ako na odvolanie.
Ďalšou možnosťou, o ktorej by sme sa mohli rozprávať a pomerne dlho diskutovať, je aj, kde sa podel verejný ochranca práv v školstve, školský ombudsman. Či by to nemohla byť tiež inštancia ako poradný orgán ministra, ktorý by takéto podnety získaval, vyhodnocoval a na základe jeho odporúčaní by potom ministerstvo konalo. Jednoducho povedzme si pravdu. Ministerstvo školstva, konkrétne minister, nech tam už sedí, kto tam bude sedieť, má zodpovednosť za to, v akom stave je školstvo na Slovensku. On sa z tejto zodpovednosti nemôže nikdy vyzuť, či je to v oblasti pripravovanej reformy, či je to v tom, čo sa deje na slovenských školách. Jednoducho táto zodpovednosť v plnej miere padá na neho. A kto má zodpovednosť, tak by mal mať aj kompetenciu konať.
Ale hovorím, diskutujme o tom, vyzývam tiež aj koaličných poslancov, aby sa naozaj, aby zvážili posun tohto návrhu zákona do druhého čítania.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, ktorí tu dnes ste, prichádzam s návrhom, ktorý som mala pripravený už dlhšie, ale náhoda chcela, že som ho podala práve v čase, keď ho predstavila aj Európska komisia. Ide o otcovskú dovolenku. Európska komisia približne pred dvoma týždňami pri predstavení princípov európskeho piliera sociálnych práv ponúkla aj prvé konkrétne návrhy sociálnych opatrení, ktoré by mali byť garantované v celej Európskej únii. Prioritou Európskej komisie je totiž posilnenie sociálneho rozmeru Európskej únie. Preto bude monitorovať, aký bude progres v sociálnych právach vo všetkých krajinách, a teda aj u nás na Slovensku.
Jedným z prvých konkrétnych návrhov je zavedenie platenej otcovskej dovolenky v rozsahu aspoň 10 dní. V čase zverejnenia tohto zámeru Európskou komisiou som už mala svoj návrh podaný v Národnej rade. Logicky teda prišla aj reakcia ministerstva práce. Minister Richter sa o mojom návrhu vyjadril pozitívne, keďže to bol aj návrh Európskej komisie, čo už iné mu, všakže, ostávalo. Prijal ho za vlastný a počíta už s ním aj pri svojich prejavoch či už v diskusných politických reláciách, alebo v reportážach.
Môj návrh, ktorý vám teraz predkladám, presadzuje to isté, čo návrh Európskej komisie, a je plne v súlade s ním. Navrhujem 14 voľných a platených dní pre otcov počas šestonedelia matky, ktoré budú hradené zo sociálneho poistenia rovnakým mechanizmom, ako je hradená materská dovolenka. Dnes už síce otcovia nárok na 28 týždňov materskej majú, no nemôžu si ju vziať počas doby, keď je na materskej matka dieťaťa. Otec je práve v čase hneď po narodení potomka v podstate najviac potrebný. Môže totiž pomôcť matke v období, kedy je ona čerstvo po pôrode, môže ho využiť napríklad na obehanie všetkých papierovačiek súvisiacich s narodením dieťaťa, či so žiadaním príspevkov, na ktoré majú nárok deti alebo ich rodičia.
Podľa môjho návrhu by získal nárok na dva týždne plateného voľna navyše počas šestonedelia otec a rovnako ako matke by mu Sociálna poisťovňa zaplatila tieto dva týždne 75 % mzdy. Tento aspekt môjho návrhu považujem za kľúčový, aby bola teda otcovská dovolenka poberateľovi platená alebo plne hradená zo sociálneho poistenia. Objavili sa totiž obavy zamestnávateľov, že ako aj pri iných sociálnych balíčkoch, aby sa nestalo, že vláda zavedie na prvý pohľad prospešné opatrenie, ale nakoniec ho zaplatia zase zamestnávatelia. Ak by bola otcovská hradená zo sociálneho poistenia, zamestnávatelia by sa k zavedeniu otcovskej dovolenky podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska postavili kladne.
Poďme si teda povedať, prečo je zavedenie otcovskej dovolenky tak univerzálne prijímané väčšinou štátov Európskej únie a prečo by to mal byť štandard aj u nás. Mnohými štúdiami je dokázané, že otcovská dovolenka je prospešná hneď dvakrát. Okrem toho, že pomáha rodinám, pomáha aj samotnej ekonomike krajiny. A akým spôsobom?
Čo sa týka podpory rodín, je to predovšetkým praktická pomoc, pretože rodina, ktorej sa narodí dieťa, by mala byť v týchto momentoch spolu, a to hneď z niekoľkých dôvodov. V prvých dňoch po pôrode sa matke určite zíde pomoc partnera či už pri starostlivosti o staršie deti počas jej pobytu v pôrodnici, alebo pri zdieľaní domácich prác, úplne klasicky dennodenných vecí, alebo aj pri vybavovaní spomínaných dokumentov a úradných záležitostí, o ktorých som hovorila. Otcovia sa v momentoch, keď sa im narodí potomok, len sotva sústredia v práci a aj tak si potom berú dovolenky, ktoré im potom chýbajú inde. Určite to aj sami poznáte tí, ktorí ste otcovia.
Ďalší spôsob, akým otcovská dovolenka zlepšuje situáciu rodín, je budovanie vzťahu medzi otcom a dieťaťom. To je takisto jedna z veľmi dôležitých vecí. Výskum OECD ukázal, že otcovská dovolenka vedie aj po jej skončení k vyššej angažovanosti otcov v starostlivosti o ich deti. Otcovia, ktorí sa podieľajú viac na výchove svojich potomkov, majú tiež preukázateľne lepšie fyzické a mentálne zdravie a vykazujú vyššiu spokojnosť oproti otcom, ktorí sa na výchove a starostlivosti svojich detí podieľajú menej.
Aj keď sa to na prvý pohľad nezdá, otcovská dovolenka pomáha aj ekonomike krajiny, ako som hovorila. Odstraňuje totiž dôvody diskriminácie žien s malými deťmi na trhu práce, čím sa potom prirodzene kompenzujú finančné náklady na toto sociálne opatrenie. Zdieľanie rodičovských povinností zmazáva znevýhodnenie žien na trhu práce. Ak si dovolenku po narodení dieťaťa môže vziať otec rovnako ako matka a budú tak aj konať, zamestnávateľ nebude znevýhodňovať ženy v reprodukčnom veku alebo ženy s malými deťmi oproti mužským uchádzačom. Práve pokles zamestnanosti žien počas obdobia rodičovstva je na Slovensku oveľa väčší ako v iných krajinách Európskej únie, čo poškodzuje finančnú situáciu mladých rodín a takisto aj kariérne vyhliadky žien a vedie k feminizácii chudoby.
Ďalším a posledným dôvodom, ktorý by som vám, milé kolegyne a kolegovia, rada dala do pozornosti, je trend vo vyspelých krajinách, ktorý by sme podľa môjho názoru mali nasledovať. Možnosť platenej otcovskej dovolenky po narodení dieťaťa dnes majú otcovia vo viac ako polovici krajín Európskej únie, 10 dní je momentálne priemerná dĺžka platenej otcovskej dovolenky v EÚ a v krajinách OECD je to priemerne 7 dní. A ešte jeden fakt, majú ju aj zavedené všetky krajiny V4 okrem nás.
Viaceré štáty kombinujú zavedenie špecifického voľna pre otcov aj s inými iniciatívami. Mne sa veľmi páči opäť Česká republika, ktorá zaviedla vo svojom prorodinnom balíčku jednotýždňovú otcovskú platenú dovolenku s tým, že je tam 70 % náhrada predchádzajúceho príjmu, ktorú si otec môže vyčerpať do tých prvých šiestich týždňov veku dieťaťa, a zároveň s tým rozbehla verejnú sociálnu kampaň na podporu otcovstva. To je niečo, čo som zatiaľ u nás ešte nevidela, kampaň, osveta, nič také.
Aj naše ministerstvo práce a jeho odborné kapacity vo svojich odborných publikáciách dlhodobo odporúčajú, aby bola otcovská dovolenka zavedená aj u nás. A preto ten správny čas je práve dnes, keď sa ekonomike darí.
Milé kolegyne, kolegovia, práve pre toto všetko by som vás rada poprosila o podporu môjho zákona, ktorý je vecne v súlade s cieľmi Európskej únie, ale aj samotnej vlády Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Prajem pekný, dobrý deň. Vážená pani kolegynka predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 542. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 558 z 24. apríla 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Poprosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem. Takže nadviažem na spravodajskú informáciu vlastným komentárom k predloženému návrhu zákona. Myslím si, že podstatu vystihla predkladateľka veľmi dobre, ja len teda zopakujem pre tých, ktorí prišli prípadne neskôr, že tento návrh zákona chce navrhnúť, navrhuje tzv. otcovskú dovolenku, to znamená 10 dní po pôrode dieťaťa by mohol otec na základe vlastného rozhodnutia zostať doma, čerpať otcovskú dovolenku a dostávať za to náhradu, nemocenskú dávku podľa zákona o sociálnom poistení. To znamená, finančné náhrady na túto otcovskú dovolenku by vlastne niesol rozpočet Sociálnej poisťovne z fondu nemocenského poistenia, podobne ako je to v súčasnosti pri materskej, ktorá sa poskytuje matke, resp. pri materskej, ktorá sa už 5 rokov poskytuje aj otcom alebo nebiologickým rodičom v prípade, že spĺňajú príslušné podmienky a dieťa ešte nedosiahlo vek 3 roky. Čiže je to novinka. Je to novinka, ktorá umožní otcom tesne po narodení dieťaťa byť doma, užívať si doslova a dopísmena tie prvé chvíle, tie najkrajšie chvíle po narodení dieťaťa s tým, že rodina finančne strádať nebude, pretože výška tej náhrady, tej nemocenské dávky je, ako je známe, od 1. mája, tak ako-tak už to platí 3 týždne, je to 75 % predošlého hrubého príjmu, čiže v zásade vlastne výška tej náhrady, tie nemocenské dávky, kopíruje výšku čistého príjmu rodiča.
Dovoľte, aby som využil túto príležitosť ale aj na spropagovanie toho, čo je v zákone od roku 2011 a o čom ľudia nie vždy vedia, a to je teda súčasná materská, ktorú môžu poberať okrem nemocensky poistenej matky aj otcovia podľa už 5 rokov, 6 rokov platného zákona. Chcem využiť tú príležitosť preto, lebo veľmi málo ľudí pozná svoje práva a je teda dobré, aby sa touto cestou o týchto svojich právach dozvedeli, ak to nerobí ministerstvo práce, nerobí žiadnu vysvetľujúcu kampaň, tak rád túto úlohu prevezmem na seba za týmto pultom ako poslanec Národnej rady.
Takže otec dieťaťa, otec dieťaťa podľa rodného listu má právo na čerpanie materského v zásade v rozsahu 28 týždňov s tým, že materskú môže čerpať po tom, ako si svoju materskú, v zásade 34 týždňov, vyčerpá matka dieťaťa, resp. ak matka na materskej nebola, pretože nesplnila podmienky na jej priznanie, tak otec dieťaťa, ak on, naopak, podmienky spĺňa, môže nastúpiť na svoju materskú najskôr vtedy, keď dieťa dosiahne vek 6 týždňov. Čiže musí sa rešpektovať šestonedelie matky, ktorá sa v tom čase o dieťa stará.
Otec si môže čerpať materskú, ak spĺňa tie podmienky:
- V prvom rade dohodne sa s matkou na prevzatí dieťaťa do svojej starostlivosti, k čomu je potrebná dohoda rodičovská, čiže spísanie príslušného, vyplnenie príslušného dokumentu, ktorí rodičia získajú v pobočke Sociálnej poisťovne. Čiže podľa tohto dokumentu otec preberá starostlivosť o dieťa.
- Ďalej je zásadnou podmienkou to, keďže hovoríme o materskej z nemocenského poistenia, aby bol otec nemocensky poistený v deň, kedy na tú svoju materskú nastupuje, alebo ak nemocensky poistený nie je, ale nemocensky poistený bol, aby bol v tzv. ochrannej lehote, ktorá je 7 kalendárnych dní po skončení poistenia. Čiže napríklad otec je zamestnanec, je nemocensky poistený ako zamestnanec, pracovný pomer mu skončí povedzme 31. mája, rozhodne sa 2. júna ísť na materskú v čase, kedy už zamestnaný nie je, ale ten 2. jún, to je vlastne v rámci 7-dňovej ochrannej lehoty, čiže z tohto pohľadu na materskú ísť môže.
- Ďalšou podmienkou, a tá je veľmi dôležitá a nie každý ju spĺňa, je, aby otec za obdobie dvoch rokov spätne merané ku dňu nástupu na jeho materskú, bol najmenej 270 kalendárnych dní nemocensky poistený; 270 kalendárnych dní, to je približne 9 mesiacov v období dvoch rokov dozadu merané ku dňu, kedy chce nastúpiť na materskú. Čiže túto podmienku musí splniť, musí byť najmenej tých 270 dní nemocensky poistený. Nemusí to byť v tom nemocenskom poistení, z ktorého na materskú nastupuje, to môže byť aj kratšie, ak mal predtým v tom období dvoch rokov dozadu nejaké predchádzajúce iné nemocenské poistenie, ktoré medzitým skončilo, tie doby sa spočítajú.
- Ďalšia dôležitá skutočnosť, ktorú si musia rodičia uvedomiť pri čerpaní materského zo strany otca, je to, že nemôžu súčasne poberať rodičovský príspevok, prípadne ak je dieťa v nejakých jasličkách, nemôže súčasne poberať príspevok na starostlivosť o dieťa. Čiže to sa nám vzájomne vylučuje. Ak otec poberá materské, nemôžu súčasne, či matka, či otec, poberať rodičovský príspevok alebo príspevok na starostlivosť o dieťa.
Pozor, v praxi to znamená nasledovné: Ak napríklad sa otec rozhodne ísť na svoju materskú 1. júna, od 1. júna, tak mesiac jún je mesiac, za ktorý sa už rodičovský príspevok nemôže vyplatiť, pretože celý mesiac jún poberá otec materskú. Ale ak sa otec rozhodne ísť na materskú o deň neskôr, a to je jeho slobodné rozhodnutie, kedy sa rozhodne nastúpiť na materskú, do toho ho nemôže nikto nútiť, ak sa rozhodne ísť na materskú od 2. júna, mesiac jún je ešte mesiac, za ktorý rodičovský príspevok patrí, pretože zákon o rodičovskom príspevku to definuje tak, rodičovský príspevok sa nevypláca, ak sa materská poberá za celý mesiac. Čiže je dôležité sa správne rozhodnúť, touto drobnou radou som práve rodinám ušetril 213 eur 20 centov, pretože ak otec nastúpi 2. júna na materskú, tak za mesiac jún ešte rodičovský príspevok 213 eur 20 centov musia dostať vyplatený, a to stop rodičovského príspevku bude až od mesiaca júl.
Ďalej výška materského. Výška materského sa pri otcovi vypočíta rovnako ako v prípade matky. To je aj podstatou aktuálneho návrhu, čiže vždy je to s platnosťou už od 1. mája, 55, nie 55, 55 % hrubej mzdy to bolo ešte v roku 2010, ale postupne sa nám vlastne tá náhrada vyšplhala na súčasných 75 % predchádzajúceho hrubého príjmu. Čiže výška materského aj v prípade otca, aj v prípade matky je 75 % predchádzajúceho príjmu. Otec poberá materské 28 týždňov. To, o ktorom hovorím, ktoré máme v zákone už 6 rokov. Matka poberá materské 34 týždňov.
Prečo je ten rozdiel? Preto, lebo matka nastupuje na materskú v zásade 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu, že to je vlastne 6 týždňov a potom ďalších 28 je na materskej po pôrode dieťaťa, spolu je to 34. Samozrejme, v prípade otca nemusíme hovoriť o nástupe na materskú pred pôrodom, lebo také niečo neexistuje v jeho prípade, čiže on keď nastúpi na materskú, tak má čerpanie materského tých 28 týždňov. Pripomínam ešte, že v prípade osamelej matky alebo osamelého otca je materská o 3 týždne dlhšia, čiže pri matke by to bolo 37 týždňov, pri osamelej matke. Pri osamelom otcovi, to znamená otec, ktorý nie je zosobášený s matkou dieťaťa a podľa vlastného vyhlásenia nežije s matkou dieťaťa, je materská plus 3 týždne, čiže 31 týždňov. V prípade, že sa narodia alebo je tá starostlivosť o dvojičky alebo dokonca trojičky, v prípade matky trvá materská až 43 týždňov, v prípade otca 37 týždňov. Toľko k dĺžke materského, toľko k výške materského.
Čiže ukončím to tým, ešte raz chcem zdôrazniť, rodiny, mladé rodiny, tých výhod vám dnes naša republika až tak veľa nedáva. Nezabúdajte teda na to, že pokiaľ je matka nemocensky poistená, má nárok na materské, pokiaľ je otec nemocensky poistený, aj on má nárok na materské. A chcem zdôrazniť to, čo som ešte asi nepovedal, je to tak, že pri jednom a tom istom dieťati má na materskú nárok aj matka, aj otec postupne po sebe. Čiže vo väčšine prípadov to bude napríklad tak, že matka nastúpi na svoju materskú tých 6, môže to byť 8 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu. Vyčerpá si svoju materskú. Ich dieťa má v tom čase, keď matka skončí materskú, približne pol roka veku. A po matke, ak je nemocensky poistený, spĺňa podmienky, ktoré som pred chvíľkou menoval, po matke môže pri tomto dieťati nastúpiť na svoju materskú otec, ktorú si bude čerpať 28 týždňov, čiže zjednodušene 6,5 mesiaca.
Otcovou výhodou je to, že si môže pomerne variabilne vybrať deň, kedy na materskú nastúpi. Zákon o sociálnom poistení stanovuje podmienku, že si materskú musí vyčerpať dovtedy, kým dieťa nedosiahne vek 3 roky. To znamená, že otec môže napríklad nastúpiť na materskú hneď po matke, keď má dieťa pol roka veku, ale môže sa rozhodnúť aj tak, že na materskú nastúpi, keď má dieťa povedzme rok, rok a pol, dva roky alebo v praxi, keď sa dieťa blíži k veku 2,5 roka, a teda tých 28 týždňov si vyčerpá presne pred tým, ako dieťa dosiahne vek 3 roky. To je pre otca veľká výhoda. Samozrejme, aj pre rodinu ako takú, pretože sa môže s matkou pomerne pružným, dynamickým spôsobom rozhodnúť na čerpaní materského tak, ako to rodine najlepšie vyhovuje z pohľadu starostlivosti o dieťa.
A, samozrejme, obrovskou výhodou je aj to, že pokiaľ napríklad otec nie je nemocensky poistený, má ročné dieťa, a keďže nie je nemocensky poistený, tak nárok na materskú by v tom okamihu nemal. Pokiaľ povedzme získa zamestnanie a získa tých 270 dní nemocenského poistenia, tak po uplynutí tých 270 dní, teda zhruba 9 mesiacov, dieťa bude mať vek rok a deväť mesiacov, čiže do 3 rokov je ešte ďaleko, čiže on si tú svoju materskú vyčerpá potom, keď získa tých 270 dní nemocenského poistenia a tým pádom ju naozaj čerpať môže. Respektíve, respektíve ak by aj nemocensky poistený bol, ale mal by nízky príjem, čiže tá materská by bola tým pádom rovnako nízka, 75 % z toho nízkeho príjmu, tak pokiaľ by získal lepšie platené zamestnanie a šiel na materskú potom, ako sa mu prizná materská z toho lepšie plateného príjmu, tak, samozrejme, tá materská bude vyššia. Čiže otec má voči matke tú výhodu, že si môže lepšie naplánovať svoj nástup na materskú, či z pohľadu splnenia podmienok na čerpanie materského, alebo z pohľadu výšky materského ako takého.
Čiže to všetko už 6 rokov existuje. Nebudem hovoriť, kto to zaviedol, ale napriek tomu, že to už 6 rokov máme v zákone, je dôležité, aby sme podporili tu predložený návrh, aby mohol otec čerpať ďalšie dni typickej otcovskej dovolenky v čase, kedy sa narodí dieťa, pretože pre rodinu je to kľúčovo dôležité.
Rozpočet Sociálnej poisťovne to zaťaží v podstate minimálne. Otcovia si musia platiť nemocenské poistenie. Čiže, samozrejme, svoje odovzdajú do spoločnej kasy a myslím si, že aj z morálneho hľadiska je teda správne, aby čosi dostali aj späť. A ten dôvod je ten dôvod najušľachtilejší a najsprávnejší - narodenie dieťaťa.
Ďakujem za podporu.

Ďakujem veľmi pekne kolegovi Jozefovi Mihálovi za tieto slová a všetky tieto cenné informácie, ktoré tu takto vehementne opakuje, pretože to považujem za extrémne dôležité, možno nie úplne pre nás tu kolegov tu v pléne, ale možno niektorí si z toho niečo vzali, ale ja verím, že sa tieto jeho slová dostanú k čo najväčšiemu počtu rodičov a najmä otcov na Slovensku. Pretože skutočne aj z našich ciest po Slovensku a debatami s občanmi zisťujeme, že mnoho ľudí o tomto ešte stále nevie aj napriek tomu, že tento zákon platí už 6 rokov.
Ale ešte poslednú vec, ktorú som ja ešte raz chcela zdôrazniť a zopakovať, je, že tento môj návrh otcovskej dovolenky je špecifický a dobrý práve v tom, že tá materská, o ktorej hovoril Jozef, nemôže byť v súbehu s materskou, ešte raz to opakujem, s materskou ženy alebo matky. To znamená, že nemôžu byť obaja na materskej. Preto je táto dvojtýždňová otcovská dovolenka veľkým prínosom, že teda umožňuje tomu otcovi byť doma spolu s matkou a byť spolu ako rodina práve v tých prvých dňoch po narodení dieťaťa. Ďakujem.

Ďakujem pekne aj ja kolegovi Mihálovi za prednášku, za ktorú sa, myslím, inak draho platí, že ju máme zadarmo a môžme sa z nej informačne poučiť.
Mám na neho takú otázku. Viacero západoeurópskych štátov ponúka formu materskej alebo rodičovskej dovolenky tak, že časť z nich musí vyčerpať ten druhý rodič, inak prepadáva. Niekde býva, že je 18 mesiacov, ale jeden rodič maximálne 15 mesiacov alebo 18 mesiacov, jeden rodič maximálne 12 mesiacov a cieľom teda je motivovať, nenútiť, ale motivovať rodičov, aby sa vystriedali pri dieťati z dôvodov, ktoré asi vo faktickej poznámke nestíham vysvetľovať, ale tí, čo sa o tú tému zaujímajú, vedia.
A teraz sa chcem spýtať kolegu Mihála, že ak to chápem správne, tak ten súčasný slovenský stav je vlastne asi najradikálnejšie rodovo rovný systém v Európskej únii v súčasnosti, pretože on v podstate hovorí, že mám rodičovskú dovolenku, teraz nemyslím tú, čo sa platí cez rodičovský príspevok, ktorý je mizerný vo výške tých 200 eur, ale tú, ktorá je skutočná aj platená teda takmer vo výške čistej mzdy, to znamená, že takú poriadnu rodičovskú dovolenku máme v podstate asi 14 mesiacov, plus-mínus. Vy to poviete určite presne. Teda tých 6 až 8 týždňov pred narodením dieťaťa a potom ďalší rok aj niečo po narodení dieťaťa. Jedinou podmienkou teda je, že sa tí rodičia musia vystriedať. Plus, samozrejme, ako ste vysvetlili, nemusí to byť za sebou, môže to byť aj neskôr pri tom otcovi. Takže či to chápem správne a či teda poznáte vlastne iné krajiny, ktoré takýto, by som povedal, že radikálne rodovo rovný systém majú, ako my máme dnes na Slovensku. Lebo priznám sa, že ja som ešte o takom ani nepočul.
Ďakujem.