17. schôdza

Ďakujem. Budem reagovať na kolegu Mira Beblavého. No, k tomu draho platenému by som jednu výhradu. Ja robím po Slovensku tieto prednášky zadarmo. Ak má niekto záujem, tak najbližšie v pondelok večer v Prievidzi a ďalší týždeň v pondelok napríklad v Prešove a potom v utorok 30. mája v Banskej Bystrici. Najbližšie tri termíny, vstup je zdarma. Takže toľko k tým draho plateným prednáškam. (Reakcie z pléna.)
Pani kolegovia, keď vy budete robiť nejaké prednášky k materskej, tak ja vám do toho skákať určite nebudem a nebudem vás kritizovať. Takže, pán Baláž, to je len vizitka vašej úrovne, keď tuto do tohto začnete hučať, tak ja už neviem. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ale reklamu by ste nemali robiť pre seba.

Mihál, Jozef, poslanec NR SR
Ďalej. Ak je niečo zadarmo a je to moja aktivita, moja prednáška, tak ako si vy robíte, pán podpredseda, prednášky medzi vašimi voličmi, to je nejaká platená reklama, ktorú si ja nemôžem robiť?
Takže ešte k tej otázke. Materská matky je 34 týždňov, pokiaľ ide o jedno dieťa. Materská otca je 28 týždňov. Keď to spočítame, musí to ísť po sebe, čiže ak to chcú vyčerpať naozaj naplno, tak je to spolu potom 62 týždňov, keď sa po sebe prestriedajú. No a 62 týždňov, to vlastne znamená, rok má 52 týždňov a ešte nám 10 týždňov zostane, čiže to je vlastne rok plus dva mesiace a ešte jeden týždeň.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, ďakujem za slovo.
Dovoľte mi ešte na úvod sa ospravedlniť pánovi kolegovi Mihálovi, že som teda poskytol tú nesprávnu informáciu, a teda chcem ešte raz oceniť, že šíri tieto informácie medzi slovenskou populáciou charitatívne a zadarmo a bodaj by viac poslancov robilo takéto aktivity pre ľudí tejto krajiny. Potom by možno vedeli viac o svojich právach a možnostiach.
Ale poďme k samotnému návrhu zákona. Z obsahového hľadiska ja myslím, že kolegyňa Petrík ho vysvetlila viac než vyčerpávajúco, takže nebudem do toho nejak pridávať ďalšie a ďalšie argumenty. To, čo navrhuje, naozaj je očakávateľné, že v priebehu niekoľkých mesiacov až roka bude v podstate navrhované aj Európskou komisiou ako záväzok pre členské štáty, a to koniec koncov aj z toho dôvodu, že naozaj drvivá väčšina členských štátov to už má. To znamená, že náklady vzniknú maximálne tak štátom, ako je Slovensko, tým pádom zostávajúcim, ktorí to nerobia.
A namiesto tejto analytickej diskusie dovoľte mi možno prispieť osobnou skúsenosťou, prečo podporím tento návrh. Keď sa mi narodil prvý syn, tak som pracoval vtedy na ministerstve a nemohol som si naozaj zobrať dovolenku bez ohľadu na to, či by bola platená, alebo neplatená. Takže dokonca si pamätám, že už pár hodín po pôrode som znovu musel sedieť v kancelárii a riešiť nejaké veci. Ale keďže som mal to šťastie, že sa mi syn narodil v novembri a okolo Vianoc sa to predsa len robí ľahšie, tak si pamätám, že som si vtedy zobral normálnu dovolenku, keďže, samozrejme, táto otcovská neexistovala, neexistuje, a strávil som 3 týždne doma so svojím čerstvo narodeným synom. A musím povedať, že to bolo významným prínosom, myslím si, aj do nášho vzťahu, aj do jeho výchovy, aj pre mňa samotného, aby som sa teda netváril len ako filantrop. Bola to veľmi, veľmi hlboká a napĺňajúca skúsenosť otcovská. A nie každý má to šťastie, že sa mu narodí dieťa akurát vtedy, keď si mesiac potom môžu zobrať dovolenku v čase, keď je to jednoduchšie z hľadiska pracovného procesu. Nie každý vôbec tú dovolenku má. Ja sa priznám, že pri tej práci na ministerstve som si ju ani vybrať nestíhal, takže mi to nevadilo, že otcovská dovolenka nebola.
A preto by som to chcel veľmi podporiť, pretože vzťah obidvoch rodičov k dieťaťu je veľmi dôležitý, ten čas dva týždne je naozaj skromný, to nie je teraz nejaká, nič excesívne. Tak ako pri materskej a materskej dovolenke, to slovo dovolenka je, samozrejme, pomerne nesprávne, lebo osobitne, ak máte prvé dieťa, tak, by som povedal, o dovolenke sa veľmi hovoriť nedá, človek sa ledva učí, ako to celé funguje, ako to všetko zvládnuť. Ale je to podľa mňa z hľadiska spoločenského úžitku veľmi, veľmi dôležité.
A možno by som už len na záver dodal jednu vec pre tých, čo majú pocit, že pre rodiny sa tu robí nejak veľa alebo že priveľa takýchto sociálnych výhod navrhujeme osobitne na stredopravých politikov, tak dovoľte mi možno na záver uviesť to, že Slovensko je už dneska definitívne za bodom, v ktorom bolo ľudstvo státisíce rokov, kde sme mali veľmi veľa detí, ale z nich len malá časť prežila do dospelosti. Dnes máme, naopak, dnes máme deti veľmi málo, v prípade Slovenska až objektívne primálo vôbec na to, aby sme prežili ako národ a štát v tejto chvíli. A naopak, chvalabohu, ale sme schopní zabezpečiť, že drvivá, drvivá väčšina tých detí vyrastie na zdravých mladých ľudí, ktorí potom môžu, samozrejme, mať vlastné deti a ďalej niesť našu, našu identitu. A práve ale preto, aby sa to dialo, do tých detí čoraz viac investujeme. Súkromne môžem povedať, že keď si porovnám svojich rodičov, ktorí mali v tom čase, keď som bol dieťa, by som povedal, pomerne podobné spoločenské postavenie, možnosti, ale aj časový tlak ako ja dnes, tak napriek tomu o nás vtedy bolo oveľa menej postarané. Ale to nebolo výrazom nejakej menšej lásky alebo menšej starostlivosti, ale jednoducho toho, že jednak ten život bol v mnohom tvrdší vtedy, ak ste o štvrť na šesť večer neboli v potravinách, už rodina nemala čo, čo jesť potom a mnohé iné, iné záležitosti praktického života, ktorý si pamätáme, tí, čo máme viac možno ako 40 rokov, ale aj jednoducho spoločenský úzus bol taký. My sme nemali v autách vzadu žiadne bezpečnostné pásy, asi ste si to všetci, čo máte určitý vek, pamätáte, že ja som celé detstvo prejazdil v aute, kde som nebol pripútaný a nikomu to ani nenapadlo, že je to nejakým spôsobom zle. Dnes mám veľa priateľov, ktorí keď majú menšie dieťa, mám ho odviezť, pokiaľ by som nemal sedačku, nieže ho pripútať, sedačku, tak mi ho nezveria, pretože si to dieťa jednoducho cenia. Mnohí ľudia to kritizujú, a čiastočne asi aj oprávnene, ako nejakú prehnanú opatrnosť, že tie deti až príliš sa o ne staráme a všetko sa dá prehnať, samozrejme, vrátane spravodlivosti. Ale netreba zabúdať, že veľká časť tej starostlivosti vedie aj k tomu, že len oproti obdobiu pred 40 rokmi nám menej detí ešte stále umiera na smrteľné nehody, láme si nohy a väzy alebo je, alebo je inak ničených.
A niečo podobné podľa mňa potrebujeme vo verejnej politike. Čím je každé dieťa, čím ich máme menej, či je vzácnejšie, tým by sme mali viac myslieť na to, aby vyrastalo v harmonickej rodine, aby malo možnosť mať svojho blízkeho vzťahu s rodičmi a aby si navzájom naozaj dokázali jeden druhého užiť. A tento návrh je pomerne skromný, ale podľa mňa veľmi dobrý príspevok tejto filozofie, a preto verím, že ho podporíte, ak nie dnes, tak keď nám ho prinesie pán minister Richter, a keď nie pán minister Richter, tak keď nám ho prinesie Brusel, verím, že v najbližšom roku sa ho tu v každom prípade dočkáme.
Ďakujem.

Ja by som chcel doplniť kolegu Beblavého a doplniť tú informáciu o tom finančnom, o tom finančnom vlastne toku alebo o tých financiách, ktoré sú s tým spojené. V prvom rade chcem zdôrazniť, platiť tých 10 dní bude Sociálna poisťovňa, čiže nárok na tú otcovskú dovolenku vlastne bude mať len nemocensky poistený zamestnaný alebo podnikajúci otec, čiže nie len tak hocikto, aby si náhodou niekto nemyslel, že tu chceme len tak rozhadzovať peniaze hore-dole, hej. Tí otcovia si na to vlastne vytvoria nárok v podobe zaplatených odvodov.
Druhá vec je, keby sme začali analyzovať, ako to vyzerá v Sociálnej poisťovni, myslím si, že väčšina z vás to pozná, tak by sme teda zistili, že fond nemocenského poistenia, o ktorý tu ide, do ktorého sa platí nemocenské poistenie a z ktorého sa potom vypláca materská alebo navrhovaná otcovská dovolenka, fond nemocenského poistenia je na tom skvele. To množstvo odvodov, ktoré tam ľudia platia spolu so zamestnávateľmi, je omnoho, omnoho vyššie ako suma, ktorá sa vypláca potom ľuďom v podobe nemocenských dávok, či už nemocenského, materského alebo ošetrovného. Čiže doslova a do písmena je z čoho zobrať a ten rozpočet je dostatočne bohatý na to, aby sa ten relatívne skromný peniaz, lebo tu ide len o desať dní, dal z čoho prefinancovať.
Takže ešte raz chcem zdôrazniť, samozrejme, niečo to bude Sociálnu poisťovňu stáť, ale z pohľadu toho rozpočtu, tak ako to dnes je, tak ľudia platia do nemocenského poistenia omnoho, omnoho viac, ako reálne dostanú. Čiže aj z toho pohľadu ten morálny nárok otcov, poistených otcov, zamestnaných otcov, je absolútne jasný, nespochybniteľne. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem obom kolegom za odborné príspevky aj za osobný vklad kolegovi Beblavému. A ja len ešte doplním kolegu Mihála, že teda tento návrh hovorí o 14 dňoch, nie o 10, aj keď v rôznych krajinách EÚ je to rôzne, či už je to 9, 10 aj 4 sú niekde. Ja teda navrhujem 14 dní.
A už len veľmi krátko budem apelovať na vás všetkých, ktorí tu ste, aj ktorí tu nie ste a budete sa rozhodovať, či za tento zákon zahlasovať, alebo nie. Ja som rokovala o tomto návrhu, aj o tom ďalšom, ktorý budem o chvíľu predkladať, na ministerstve sociálnych vecí so sekciou rodinnej politiky a naozaj neexistuje žiaden ani vecný, ani obsahový, ani legislatívny, nejaký prieťah alebo nejaké negatívum tohto návrhu, prečo by nemal byť prijatý, je to čisto o politickej vôli, ktorú, na ktorú práve teraz u vás apelujem, a preto prosím o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Chcem len poďakovať za obidve faktické poznámky a verím, že sa naozaj spoločnými silami to vám podarí to dotiahnuť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, opäť, vážené kolegyne poslankyne, ktoré ste tu, a páni poslanci, ak dovolíte, prejdem rovno k predstaveniu môjho návrhu.
Cieľom tohto veľmi jednoduchého návrhu zákona je zavedenie možnosti zdieľaného ošetrovania člena rodiny medzi dve osoby, ktoré spolu žijú v jednej domácnosti. V skratke, zdieľaná OČR-ka. Vyplácanie OČR dnes funguje tak, že nárok na ošetrovné vzniká poistencovi, ktorý je v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na ošetrovné poistený najmenej 270 dní. A to môže byť zamestnanec, povinne nemocensky poistená SZČO, dobrovoľne nemocensky poistená osoba a fyzická osoba, ktorej vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo potreba osobnej a celodennej starostlivosti po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote.
Ošetrovné vypláca Sociálna poisťovňa od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania a zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania. Ošetrovné sa poskytuje po dobu prvých 10 kalendárnych dní. Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného vymeriavacieho základu. Maximálna výška ošetrovného bola v roku 2015 za 10 dní napríklad v sume 223 eur 50 centov.
Toľko zopár faktov, to som sa priučila tuto od kolegu Mihála.
Ale podstatné je, že dnešné platné a účinné znenie zákona ukladá možnosť vyplatenia ošetrovného zo Sociálnej poisťovne len jednej osobe. O choré deti alebo starých rodičov sa preto stará len jeden rodič. No a hádajte, ktorý to tak väčšinou býva. Áno, je to väčšinou matka. Toto dnešné nastavenie zákona teda škodí ženám na trhu práce a prehlbuje ich znevýhodnenie. Za takýchto podmienok môže zamestnávateľ vnímať zamestnanie matky s malými deťmi ako riziko, pretože najmä matka s deťmi vo veku do 6 rokov môže častejšie absentovať v práci z dôvodu starostlivosti o dieťa. A to sa aj reálne deje. Časté absencie žien s malými deťmi v zamestnaní skutočne sú jedným z hlavných dôvodov ich diskriminácie. Poznám pritom množstvo párov, ktoré by si starostlivosť o dieťa radi rozdelili a aby nevymeškali ani jeden dlho z práce. To im však dnes nie je podľa tohto zákona umožnené. Opäť spomeniem Českú republiku, ktorú ja tak rada používam ako príklad v rodinnej politike, pretože je nám aj kultúrne, aj tou východzou pozíciou najbližšie. Je to tá situácia s OČR-kou u nich úplne iná.
V skratke podmienky OČR-ky v Českej republike. Ošetrovné sa poskytuje po dobu 9 kalendárnych dní, nárok na dávku vzniká v prípade ošetrovania osoby, ktorá žije v spoločnej domácnosti s poberateľom, v prípade, že je rodič bez partnera, má nárok na 16 dní, v prípade, že má v trvalej starostlivosti aspoň jedno dieťa mladšie ako 16 rokov. Ošetrovné sa vypláca vo výške 60 % z denného vymeriavacieho základu, a teraz ten najdôležitejší rozdiel, rodičia sa môžu počas trvania ošetrovného raz prestriedať.
Ja teda navrhujem, aby si mohli ošetrovanie člena rodiny medzi seba rozdeliť dvaja poberatelia. Zjednodušene, namiesto jedného čísla účtu, ktoré je poskytnuté Sociálnej poisťovni, by sa poskytli dve čísla účtu, kde by im platbu za OČR-ku rozdelili podľa počtu dní, ktoré by opatrovali alebo ktoré by strávili doma či už s dieťaťom, alebo so starším, so staršou osobou. S tým, že z administratívnych dôvodov by sa mohli prestriedať len raz počas jednej OČR-ky.
Príklad, sme doma 5 dní s dieťaťom, lebo má chrípku, tak 3 dni som s dieťaťom a 2 dni môj manžel. Sme doma 10 dní s dieťaťom, lebo má hnačky, tak prvý týždeň som ja, druhý je môj manžel, alebo naopak.
Rozdelenie doby ošetrovania medzi viacerých členov rodiny by preto prinieslo viac možností zladenia rodinného a pracovného života, o ktorom ministerstvo práce tak veľa stále hovorí. A vyrovnalo by hendikep žien na trhu práce, ktorý vyplýva z tradičného rozdelenia rodových rolí.
Očakávam, že okrem zvýšených administratívnych nákladov nebude mať opatrenie negatívny vplyv na štátny rozpočet. Jedine ak sa otcovia, ktorí teda prirodzene zarábajú viac, budú viac zapájať do starostlivosti o rodinných príslušníkov, čiže logicky vyplácaná OČR-ka bude v mierne zvýšených sumách, pretože sa vypočítava podľa výšky príjmu, ale tak to je realita a myslím, že toto by nemal byť žiaden problém. Teda ak takéto navýšenie výdavkov nastane, tak by sme ho mali všetci, ktorí tu sedíme, privítať, a nie ho používať ako argument proti prijatiu takéhoto návrhu.
Rada by som možno ešte predstavila niekoľko štatistík, aby ste mali predstavu, o akých sumách sa tu ročne bavíme, pretože naozaj to nie sú žiadne astronomické sumy. Čiže priemerný mesačný počet, počet vyplatených OČR-iek, hej, čiže koľko mesačne sa vyplatí OČR-iek, na Slovensku za rok 2016 bol 11 745. To je počet. Teraz výška, priemerná výška OČR-ky na jeden prípad, v roku 2015 to bolo 82 eur a v 2016 87 eur na jeden prípad.
A ešte kumulatívne výdavky teda z dosahom na štátny rozpočet, ktoré teda rastú, lebo rastú aj mzdy logicky, aj keď, veď uvidíme, v roku 2010 to bolo 8 843 602 eur, za rok 2011 to bolo 10 481 161 eur, v 2012 to bolo 9 570 000, v 2013 8 987 000, v 2014 8 721 000, v 2015 10,5 mil. a v 2016 12 163 150 eur. Čiže naozaj to vôbec v porovnaní s inými výdavkami nie sú vysoké náklady, ktoré by sa, ešte raz opakujem, nezvýšili nejako extrémne, keby sme pristúpili k rozdeleniu. Tu ide len o praktické rozdelenie, je to veľmi praktická, jednoduchá vec.
Vážené kolegyne, kolegovia, ja verím, že som vám ukázala, že zdieľaná OČR-ka je spravodlivejšia voči ženám v spoločnosti, nezaťaží štátny rozpočet, je to odskúšané opatrenie v Českej republike, ktoré prospeje zlaďovaniu rodinného a pracovného života rodín.
Ako som spomínala aj pri tom prvom návrhu, obidva tieto návrhy som prerokovala s úradníkmi ministerstva v sekcii rodinnej politiky, ktorí im skutočne nemali čo vytknúť, až na spomínanú neutralitu, ktorá by nebola zachovaná z dôvodu, že otcovia zarábajú viac, a teda tá OČR-ka by im bola vyplácaná vo vyššej sume, čo sme v podstate nakoniec aj obidve strany uznali, že nie je relevantné.
Preto opäť žiadam o vašu podporu tohto jednoduchého, praktického zákona, ktorý by mal len kladné a pozitívne dopady na život mladých rodín s deťmi do 6 rokov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 543. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 559 z 24. apríla 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem. Budem stručný. Vyzývam vás, kolegyne, kolegovia, na podporu tohto návrhu zákona. Chcem zdôrazniť, že na rozdiel od tej otcovskej dovolenky, kde predsa len je nejaká finančná záťaž pre rozpočet Sociálnej poisťovne, tu prakticky žiadne finančné zdroje nové potrebné nebudú. To, že v praxi majú muži vyššie platy ako ženy, to je, bohužiaľ, smutná realita z pohľadu žien, ale nie objektívny dôvod, aby tu niekto spochybňoval z hľadiska výpočtu ošetrovného.
Tento návrh je veľmi potrebný v praxi, nebudú ho využívať, samozrejme, všetci rodičia, ale tam, kde na to príde, kde môžu byť nejaké problémy v rodine rôzneho charakteru, bude veľmi dobrá možnosť vystriedať sa na OČR-ke. A ak to niečo má spôsobiť, tak možno veľmi symbolický nárast administratívnych povinností, napríklad zamestnávateľa, ktorý vlastne jeden zamestnávateľ nahlasuje OČR-ku a bude musieť aj druhý zamestnávateľ nahlásiť OČR-ku do Sociálnej poisťovne, ale v záujme výsledku si myslím, že to je skutočne zanedbateľná záťaž, ktorú by ani nestalo za to spomínať.
Takže ešte raz, je to návrh, ktorý pomôže časti našich rodín, časti našich rodín to pomôže veľmi výrazne, Sociálnu poisťovňu ani iné verejné rozpočty to nebude stáť prakticky nič. Čiže je to len na našej dobrej vôli, aby sme tento návrh podporili.
Ďakujem.

Ďakujem pánovi Mihálovi za podporu, podporné slová. Ja len ešte k tej administratívnej časti doplním, keďže sme to diskutovali na ministerstve. Naozaj to bude nejaká tá administratívna záťaž nielen na tých zamestnávateľov, ale aj na tú Sociálnu poisťovňu, ktorá bude musieť riešiť ako keby dvakrát podanie žiadosti o OČR-ku od dvoch rodičov. Ale úprimne vám poviem, mne to prišlo až smiešne, že sa o tom naozaj rozprávame, pretože to je minimum, čo sa vyžaduje pri takejto nejakej úprave, a táto krajina funguje administratívne na oveľa zložitejších princípoch pri iných situáciách.
Včera som si bola podať žiadosť o príspevok na starostlivosť o dieťa a poviem vám, tak to bol zážitok, toľko papierov som pokope už dávno nevidela, ktoré som musela vyplniť, a to boli papiere, ešte ktoré, ja som ešte priniesla vyplnené papiere so sebou, čo som si myslela, že to už mám teda, ale nie.
Takže pokiaľ sa tu bavíme o nejakej administratívnej záťaži, to považujem za veľmi chabý argument a v tejto situácii naozaj irelevantný. Takže toľko.
Ďakujem.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán spravodajca nás vyzval, aby sme podporili tento návrh zákona. Ja som to zrejme tušil, tak som sa prihlásil do rozpravy, aby som tak urobil. Čiže za seba hovorím, že ten návrh podporujem, považujem ho za dobrý. Považujem ho za dobrý z viacerých hľadísk.
Jednak je to hľadisko, ktoré má smerovať k nejakému väčšiemu zapojeniu otcov do starostlivosti o deti, čo je chvályhodný cieľ, a toto je síce drobnosť, ale drobnosť, ktorá tomu môže napomôcť.
Dobrý tento návrh podľa môjho názoru je z dôvodu, že je nenásilný a je praktický. Čiže nie je to, že niečo niekomu nariadime a stanovíme mu ako povinnosť, lebo si myslím, že je dobré, a keď chceme, aby niečo dobré bolo, no tak to stanovujeme ako povinnosť. Ale, naopak, vytvoríme podmienky pre to, aby sa v tomto prípade do starostlivosti o choré dieťa mohli intenzívnejšie zapájať obaja rodičia. Vytvoríme na to podmienky, a teda svojím spôsobom ich slobodu neobmedzíme, ale rozšírime.
Ďalší dôvod, prečo ten návrh považujem za dobrý, je, že je to návrh aj praktický, pretože mnohokrát v realite sa môže vyskytnúť, a aj sa vyskytuje taká situácia, že tí rodičia by sa potrebovali prestriedať a teraz im na to vytvoríme podmienky, aby to prakticky mohlo fungovať lepšie. Čiže nielen z hľadiska nejakého vznešeného cieľa, ktorý chceme dosiahnuť alebo ktorému chceme napomôcť týmto spôsobom, ale aj z hľadiska praktického života je to dobrý návrh.
A posledná vec, prečo ten návrh považujem za dobrý, že to považujem za svojím spôsobom samozrejmé a až sa čudujem, že to takto v zákone nie je už veľmi dlho alebo odjakživa.
Ďakujem, a teda dúfam, že aj kolegovia budú ten návrh považovať za dobrý a podporia ho.