18. schôdza

Myslím, že v tom vyratúvaní inštitúcií, ktoré sa dajú paralyzovať tým, že spravíme z reálneho manažmentu alebo hlavy manažmentu kolektívne rozhodovanie, si bol ad jedna aktuálny aj autentický. Mne napadla taká paralela, ktorá sa často hovorí, že ak si nevie koalícia alebo ktokoľvek poradiť s problémom, tak zriadi komisiu. A tu tú komisiu dokonca povyšuje, ako keby sa snažili vylepšiť zákon o ÚPN a činnosť ÚPN s tým, že idú si vyriadiť účty s nepohodlným riaditeľom alebo šéfom predstavenstva ÚPN a zároveň sa snažia verejnosti predstaviť, že idú fungovanie ÚPN zlepšiť. To, že im to nevychádza, tak je asi iba a len v dôsledku toho, že jednoducho nedá sa obhájiť, že parlament vstupuje do ÚPN v momentálnom nastavení dvakrát, a to voľbou jednak šéfa a jednak piatimi členmi rady a po novom by to mali byť len piati členovia, plus ďalší štyria menovaní iným spôsobom, ktorí takisto si neviem predstaviť, ako môžu ako kolektívny orgán zodpovedať za inštitúciu. Jediné, čo sledujú, je znefunkčnenie tejto inštitúcie.

Ja by som, ak dovolíte, len poopravil, pretože sa tu opakujú, povedal by som, vystúpenia a je zrejmé, že kolegovia niektorí reagujú na predložený návrh bez toho, že by si ho prečítali.
V návrhu je napísané, že správna rada ako kolektívny orgán si prijíma vnútorné poriadky a volí predsedu správnej rady. To znamená aj tú osobu, ktorá ich bude reprezentovať na príslušných orgánoch. Takže teda ak dávame túto kompetenciu správnej rade, tak tá kompetencia v tých rukách je a dávame teda viacej slobody správnej rade bez toho teda, že by Ústav pamäti národa mal alebo že by ho mal zastupovať, mala by ho zastupovať osoba zvolená Národnou radou, sme prenechali túto kompetenciu správnej rade, ktorá zo svojich členov zvnútra si zvolí svojho zástupcu, ktorý bude naďalej túto funkciu vykonávať. Takže táto oprava. (Reakcia z pléna.)

Ja nikdy v živote som si nedovolil vystúpiť v rozprave ani vo faktickej poznámke bez toho, že by som si prečítal to, k čomu sa idem vyjadriť. A bolo to, samozrejme, aj v tomto prípade. Podľa mňa sa mýlite, pán poslanec, bavíme sa o dvoch zmenách. Jedna sa týka § 12 ods. 1, to je 8. bod tej vašej novely, kde hovoríte, že "činnosť ústavu pri plnení úloh podľa tohto zákona zabezpečuje správna rada" a bod 16 potom, ktorý citujete vy alebo na ktorý sa odvolávate, že "činnosť správnej rady koordinuje a navonok koná v jej mene", teda v mene správnej rady, "predseda správnej rady", ale činnosť ústavu pri plnení jej úloh zabezpečuje správna rada, kolektívny orgán. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem. Podľa mňa vy celkom obviňujete nás z toho, že sme to nečítali, ja to mám pred sebou, vy potom celkom neviete, čo navrhujete, a to bude zásadnejší problém. Pretože áno, dávate, tak ako povedal predrečník Grendel, kompetenciu v § 12, ale tam je, dôležitejšie faktory uvádzate aj vo všeobecnejšej časti a na to ja upozorňujem, a to je, že sa snažíte vytvoriť, že motívom a dôvodom zmeny zákona bolo to, že zodpovednostná rovina predsedu správnej rady voči parlamentu bola nedostatočná a tým pádom ako keby aj Ústav pamäti národa sa pre kontrolu a možný dozor ako keby vymykal parlamentu. A robíte to tým spôsobom, že parlamentom zvoleného predsedu správnej rady jednoducho účelovou zmenou zákona pozbavujete jeho funkčného obdobia pred termínom jeho vypršania. A tam sa nemáte kde vyhovoriť, to proste tak je. K 15. októbru 2017 totižto funkčné obdobie predsedu správnej rady nekončí a volil ho parlament. Čiže ak vám budeme vyčítať, že oslabujete pozíciu parlamentu, tak budeme mať pravdu.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovolím si predsa len ešte raz vystúpiť k tomuto návrhu zákona a dať pár poznámok z toho, čo som tu všetko počula.
No, vážený pán predkladateľ, aj z toho, z tých reakcií, ktoré ste mohli počuť doteraz, vám musí byť jasné, že pokiaľ sa – koľko ľudí asi? – osem ľudí vystúpilo a nie je im z toho textu jasné to, čo ste sa nám snažili povedať od tohto pultu, tak asi niečo nie je v poriadku. To znamená, že možnože naozaj tá rýchlosť, ktorou ste túto novelu dostali do parlamentu, do Národnej rady, bola zbytočne zbrklá a mohli ste naozaj možno ten čas venovať možnože spolupráci s ľuďmi, ktorí sa tomu venujú.
Prepáčte, ste vládni poslanci, ste poslanci vládnej koalície, ktorá hádam, nám nechcete nahovoriť, že naozaj vašou tendenciou je predkladať nám tu návrhy, ktoré si budete opravovať počas rokovaní? To môžete vyčítať vy nám. Áno, áno, vy vopred viete, že tá novela nie je správne pripravená, dobre urobená, ale chceli ste to mať za sebou, tak ste ju predložili.
Jednoznačne zo všetkých vystúpení, ktoré tu boli povedané, vyplýva, že hlavnou témou toho, prečo tú novelu predkladáte, je jednak odstrániť súčasného predsedu, pritom som nepočula veľmi ľudí, že by hovorili, že neodstraňujte ho alebo teda že pán Krajňák je bezchybný človek, to som tu naozaj od nikoho nepočula povedať. Ale skôr to druhé, že vám ide o utlmenie činnosti alebo presmerovanie aktivít činnosti Ústavu pamäti národa.
Pán Hrnko sa tunák oháňal, že konečne tým, že konečne začne ústav plniť potom svoje úlohy. Vo svojom vystúpení som tie úlohy priamo menovala, nevymenovala som ich všetky, sú od písmena a po písmeno k, vymenovala som ich asi šesť, asi, ja neviem koľko, tri, štyri som nevymenovala, nenašla som tam jednu úlohu, keď som si to preberala, v rámci toho, akú správu o, akú výročnú správu nám predložili do výboru, nenašla som tam jediné písmeno, ktoré by nebolo poňaté v rámci ich činnosti. To znamená, že vy neviete vlastne, alebo viete presne, že tú novelu robíte len kvôli pracovnoprávnym sporom. Ale opäť vám hovorím, toto nie je parketa na riešenie v Národnej rade.
Ten ústav je funkčný, ten ústav robí činnosti, ktoré veľká časť občanov Slovenska kvituje a fandí im a teší sa z toho, že konečne robia niečo v prospech pamäti národa a hlavne smerom do budúcna. Uchováva, archivuje ešte poznatky tých, ktorí zažili priame dehonestovanie svojich rodín, svojich blízkych príbuzných. A vy toto všetko chcete utlmiť.
Naozaj, nepozerajme sa teraz na to, čo sa nám nepáči, na každom jednom by sme našli tisíc vecí, ktoré sa nám nepáčia z toho ľudského hľadiska, alebo sa nám nepáči, ako rozprávame, ako konáme. Ale skrátka teraz sa bavme o činnosti Ústavu pamäti národa a ich úlohou je chrániť pamäť národa. A ja vám tu odtiaľto hovorím, že nenašla som jednu úlohu, ktorú by na základe zákona – a v tomto prípade vy nič nemeníte – neplnili. Oni si plnia všetky ustanovenia, ktoré im zákon prikazuje, podľa toho konajú.
Vy dokonca robíte to, že ak je v tom citovanom paragrafe napísané, že "Ústav pamäti národa sa zaoberá najmä" a sú tam vycitované od písmena a až po k úlohy, tak vy odstraňujete to slovo "najmä". To znamená, že vy budete určovať kto, kým a či, prepáčte, nie vy osobne, ale politická sila, lebo vieme, že súčasťou správnej rady sú politickí nominanti, oni budú tí, ktorí budú určovať, čo úrad, ktoré písmenko si k svojej činnosti vyberie.
A opäť potvrdzujem tú obavu, ktorú som už povedala vo svojom prvom vystúpení, zdá sa mi, že z toho chcete urobiť historický ústav, ktorý ale už na Slovensku máme.
Úlohou Ústavu pamäti národa je nielen robiť tie archivačné ako dôležité veci, hej, vedecké, ale je to jedna z činností. Pre občanov je oveľa dôležitejšie to, aby tú pamäť národa predstavovali verejnosti, a tam sú jednotkou. Akokoľvek sa budete nazerať, budete nazerať na osobu predsedu Krajňáka, a tuná sme boli obviňovaní, že robí nám kampaň, neviem akú, kedy nám robil predseda správnej rady kampaň? Alebo potom ste žiarliví na to, že spolupracujeme, lebo naozaj spolupracujeme, zúčastňujeme sa ich akcií, ktoré; a nie sme to len my, sú to naozaj aj zástupcovia iných politických strán, ktoré nás môžu týmto spôsobom aj vyvzdelať alebo dovzdelať alebo utvrdiť v tom, že pripomínať si takéto zločinné režimy má zmysel, aby sme sa z toho poučili.
Z toho, ako prebieha táto rozprava, sa stále naozaj len môžeme utvrdzovať v tom, že ide o získanie politickej trafiky. A prepáčte, v SNS ste toho boli príkladom ešte za predchádzajúcej vlády so SMER-om alebo za prvej vlády SMER-u, kedy ste boli súčasťou koalície. Išlo vám vždy o trafiky, takto vyzeráte v očiach ľudí a takto, bojím sa, že idete pôsobiť aj naďalej. Prosím vás, Ústav pamäti národa neberte ako politickú trafiku. Aj keď to je mnohým z vašich kolegov nie po srsti, tak skúste sa na to pozrieť tak, že je to vážna vec oživovať a udržiavať pamäť národa.
Ja si dovolím ešte zacitovať z jedného listu, ktorý bol aj zverejnený, nebudem ho čítať celý. Písala ho pani Dagmar Babčanová, možno tiež viacerým ľuďom známa. Pár viet z neho odcitujem: "Úloha inštitúcie, akou je Ústav pamäti národa na čele s predsedom správnej rady, je tŕňom v oku všetkým tým, ktorí stratili cit pre zločiny, ktorí nechcú odpovedať na otázky o vine a zodpovednosti. Najradšej by našu minulosť a z nej prameniace dôsledky zahodili ďaleko od seba a sondu do svedomia národa považujú za zbytočnú agendu. Neuvedomujú si, že bez svedomia a pamäte sa národ transformuje na spoločnosť so stratenou identitou. Nastoľuje sa pritom spoločenská potreba spravodlivo vyhodnotiť vojnový slovenský štát, zabúda sa však na spravodlivé a otvorené hodnotenie našej nedávnej minulosti." Aj s týmto súvisí naša obava o smerovanie Ústavu pamäti národa.
Keď som počúvala prejav pána kolegu Hrnka, zostal mi až trápny pocit, že je niekto schopný niektoré veci naozaj pomenovať tak, ako ich pomenoval. Pán Hrnko, ja vás vyzývam, aby ste sa, páni predkladatelia a pani predkladateľky, zamerali naozaj na vážny problém Ústavu pamäti národa, už som to spomenula. Jednak sídlo, čo predpokladám, že asi nepovažujete za vážny problém. Ale je, bolo by veľmi dôstojné, ak by úrad, ústav získal svoje vlastné sídlo.
Ale čo považujem za ešte oveľa dôležitejšie, je práve zaoberať sa právnym nástupníctvom. Teda aby bolo jasne stanovené, kto je zodpovedný za tie zväzky, ktoré predstavuje, zverejňuje, rekonštruuje Ústav pamäti národa. Podľa mňa je nespravodlivé, že za to práve nesie zodpovednosť Ústav pamäti národa. Skrátka úrad by nemal zodpovedať za prípadné nepravdivé údaje v dokumentoch, lebo pár rozsudkov s odškodnením tento ústav naozaj zlikviduje a chcem veriť, že vám o likvidáciu tohoto ústavu nejde. Chcem to veriť, ale obávam sa, že touto zmenou, ktorou chcete vytvoriť kolektívny štatutárny orgán, lebo tak som to čítala aj ja, dospejete k tomu, že v inštitúcii zavládne chaos a v rámci toho chaosu poviete, takáto inštitúcia nám je nanič. Toho sa obávam.
Ešte, prosím vás, by som chcela presnejšie uviesť, pomýlila som sa pri uvedení svojho, áno, nie je to procedurálny návrh, teda dávam návrh na zmenu uznesenia v duchu, že žiadam stiahnutie tohto návrhu z rokovania, aby sa nepokračovalo v rokovaní. Zasa nemám to pri sebe, môžem si to... (reakcia z pléna), podľa § 73 ods. 3 písm. b). (Reakcia spravodajcu.) Áno, tak.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja si veľmi dobre; keď sme tu niektorí obviňovaní z toho, že nečítame, tak citovať presne z toho, čo uvádzajú predkladatelia a teda: "Snahou predkladateľov je predovšetkým vo väzbe na existujúcu štruktúru orgánov zaviesť efektívny a predovšetkým transparentný model riadenia, ktorý spočíva v zavedení tzv. kolektívneho štatutárneho orgánu, ktorého zloženie pozostáva z osôb priamo volených alebo menovaných" Národnou radou, prezidentom, vládou a tak ďalej.
Čiže ešte raz: Snahou predkladateľov je zaviesť "transparentný model riadenia, ktorý spočíva v zavedení kolektívneho štatutárneho orgánu". Takže toto predkladatelia chcú urobiť a za toto maskujú to, že im vadí súčasné vedenie a chcú obmedziť dĺžku jeho trvania. To už, samozrejme, do dôvodovej správy nedávajú takto otvorene, ale po vystúpení pána Hrnka je nám to všetkým absolútne jasné. Nejde o vylepšenie stavu riadenia. Mantra o transparentnosti a efektivite riadenia kolektívnym orgánom im nie celkom vychádza, a teda jedine, čo sa snažia urobiť, je, že keďže majú moc, tak môžu všetko a môžu aj skrátiť funkčné obdobie pána Krajňáka a tváriť sa ešte, že vylepšujú fungovanie úradu zavedením efektívneho riadenia kolektívnym orgánom. Proste vydefinovať suchú vodu sa jednoducho asi im nepodarí a uvidíme, čo teda prinesie druhé čítanie, keďže zachytávam správy, že všetko, čo je dobabrané v tomto predloženom návrhu zákona, budú chcieť v druhom čítaní opraviť.

Ďakujem pekne. Už tu zaznelo opakovane ten prímer o štatutároch a ja skutočne, už nech si myslím čokoľvek, predstava, že by rada prokurátorov hlasovaním väčšinovým, neviem, akým kvórom, rozhodla o tom ako ďalej s Bašternákom alebo s Kočnerom a potom by oznámila Čižnárovi, čo má povedať, sa mi jednoducho nezdá celkom primeraná, ale dobre.
Boli tu reči o inom chápaní ÚPN, ako historického ústavu. Každý iste chápe ich v svetle procesov, ako je ten s Babišom a iných, že toto nie je skúmanie gánoveckého odliatku mozgu, toto nie sú tatárske vojny, toto nie je ani halštatská kultúra. To je jednoducho niečo, čo je ešte príliš živé, aby to mohol byť historický ústav. Rimania v Gerulate sa nebudú brániť na súde. Ale toto nemôže byť historický ústav.
Ja musím povedať, že som vo svojej ére zažil spoluprácu s ÚPN i v čase pána Petranského, teda tú výstavu na univerzite som robil v čase Petranského. A bol to dobrý počin, univerzita teda to prevzala na svoje ramená, ale nemali sme nijaký problém pri dobrej veci spolupracovať so štatutárom zvaným Petranský. Keď som dostal od vedenia univerzity za úlohu urobiť novú tabuľu na počesť obetí zastrelených Červenou armádou pred Univerzitou Komenského, tak som dostal na požiadanie od historikov alebo od pracovníkov ÚPN absolútne detailné podklady o obetiach, o ktorých sa dovtedy takmer ani nehovorilo.
Teda ešte raz hovorím, to je živá inštitúcia, to nie sú tatárske vojny. A preto si myslím, že jeho fungovanie, také, aké bolo, bolo dobré a toto je účelový podnik.

Ďakujem pekne. Aj kolegom ďakujem za reakcie. Tiež si myslím, že v tejto novele vymýšľajú kolegovia teplú vodu. Páni kolegovia, tá voda teplá existuje a je tu už dlhé roky. Existujú funkčné modely riadenia verejnoprávnych inštitúcií. Zavádzate mačkopsa, zavádzate mačkopsa, to som si úplne istá. Ten model, ktorý ste teraz vymysleli, lebo ste ho naozaj vymysleli, ste vymysleli zle. Povedie to k znečineniu Ústavu pamäti národa. A bojím sa, že fakt aj k zániku. Áno, deštruujete úrad, ktorý, podotýkam, si plní všetky zákonom stanovené úlohy. Vy sami sa tých úloh nedotýkate, nedopĺňate ich ani nevymazávate.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, páni kolegovia, kolegyňa, poslanci, dovolím si, keďže poslanci z SaS a OĽANO väčšinou reagovali a väčšinou tuná skloňovali meno pána Ondreja Krajňáka, ako keby teda toto celé bolo len o Krajňákovi, tak dovoľte, ja tiež prispejem s mojou troškou do mlynu, čo sa týka Ondreja Krajňáka. A dovolím si vám prečítať list z roku 2014, takže; ktorý bol adresovaný Národnej rade Slovenskej republiky.
"Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci Národnej rady Slovenskej republiky. Po vyčerpaní zákonných možností v rámci našich kompetencií a vedomí si závažnosti situácie si vás dovoľujeme upozorniť na mimoriadne nepriaznivú situáciu v Ústave pamäti národa, ktorý sa vďaka konaniu predsedu Správnej rady ÚPN Ondreja Krajňáka dostal do stavu úplného rozvratu. Predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák úmyselne znemožňuje prácu všetkých zákonných orgánov ústavu, správnej rady, dozornej rady a výboru. Napriek opakovaným upozorneniam zo strany správnej rady a dozornej rady dlhodobo porušuje zákon č. 553/2002 Z. z. o pamäti národa a platné stanovy ústavu. Nerešpektuje kompetencie Správnej rady ÚPN a Dozornej rady ÚPN a zároveň blokuje činnosť Ústavu pamäti národa.
Jedným z posledných prípadov takéhoto postupu Ondreja Krajňáka bolo nezákonné odvolanie dvoch riaditeľov sekcií ústavu. Podľa platného zákona a stanov ÚPN je totiž menovanie a odvolávanie riadiacich pracovníkov ústavu vo výlučnej kompetencii správnej rady. Konsenzuálna zhoda potrebná na menovanie a prípadné odvolávanie riadiacich pracovníkov popri iných opatreniach totiž vytvára mechanizmus, ktorý má eliminovať vznik úplnej závislosti činnosti celého ústavu od ľubovôle predsedu správnej rady. Uzurpácia právomocí jednotlivých orgánov ústavu jednotlivcom by mohla viesť k vzniku nenapraviteľných škôd v budúcnosti.
Musíme taktiež skonštatovať, že predseda správnej rady Ondrej Krajňák porušuje Zákonník práce, keď od niektorých zamestnancov vyžaduje plnenie úloh v nereálnych termínoch, schvaľuje hrubé a urážlivé správanie svojho najbližšieho spolupracovníka k zamestnancom, nehospodárne vynakladá značné finančné prostriedky na externé právne služby, neovláda rokovací poriadok správnej rady, neplní si elementárne povinnosti voči správnej rade vyplývajúce z prijatých uznesení a zároveň na ňu útočí v masmédiách tlačovými správami a vyhláseniami, v ktorých sa on sám priznáva, že bude úmyselne porušovať zákon a ignorovať zákonné orgány ústavu.
Vedomí si závažnosti situácie a s obavou o ďalšie pôsobenie Ústavu pamäti národa sa obraciame na Národnú radu Slovenskej republiky, aby zastavila protiprávne konanie predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka."
Toto bolo adresované, podpísaní za Správnu radu Ústavu pamäti národa Dr. Igor Baka, Mgr. Andrea Kluknavská, Dr. Augustín Jozef Lang, Anton Malacký, Dr. Slavomír Michálek, Ivan Petranský, Arpád Tarnóczy a doc. Karol Janas. Na vedomie toto bolo poslané prezidentovi Slovenskej republiky, vtedy ešte Ivanovi Gašparovičovi, a vláde Slovenskej republiky. Čiže toto je z roku 2014. Keď sa oháňa niekto, niektorí poslanci tým, že prepustil Lacka, historika, kvalitného historika Lacka a kvalitného historika Bobáka, tak to ešte, to sa stalo neskôr, čiže to nie je v tom čase. Okrem toho by som chcela povedať, že; čiže toto je citácia tohto listu, ktorý bol poslaný Národnej rade Slovenskej republiky.
Novelizácia nemusí byť vždy šťastným krokom. Avšak niekedy je novelizácia na zlepšenie nedobrej situácie nevyhnutná. V prípade Ústavu pamäti národa to dnes platí určite. Súčasná podoba zákona bola šitá na mieru Jánovi Langošovi, ktorý si projektoval, že ako zakladateľ Ústavu pamäti národa bude aj jeho doživotným predsedom. Do Správnej rady Ústavu pamäti národa mu vtedajšia koalícia dosadzovala len jemu spriaznených ľudí. Zákon skrátka vôbec nerátal so situáciou, že deväťčlenná Správna rada ÚPN sa môže dostať do konfliktu s jej predsedom či inými orgánmi ústavu. No a takáto situácia zavládla od roku 2013, keď do čela Ústavu pamäti národa nastúpil Ondrej Krajňák.
Od počiatku svojej činnosti bol v konflikte so Správnou radou ÚPN, ktorá podľa zákona riadi ÚPN. Už rok po jeho nástupe, vo februári 2014, sa Správna rada Ústavu pamäti národa musela obrátiť na Národnú radu Slovenskej republiky i vtedajšieho prezidenta Slovenskej republiky, to je teda ten čítaný dokument, s tým, obrátili sa s tým, že vďaka konaniu Ondreja Krajňáka sa Ústav pamäti národa dostal do stavu úplného rozvratu. Upozornili na nezákonné odvolávanie ľudí, nerešpektovanie zákona, nerešpektovanie Správnej rady Ústavu pamäti národa, Dozornej rady Ústavu pamäti národa i Výboru Ústavu pamäti národa. Správna rada poslancov upozornila aj na to, že Ondrej Krajňák porušuje Zákonník práce a nehospodárne vynakladá značné finančné prostriedky na externé právne služby, a preto Národnú radu Slovenskej republiky v tom čase vyzvali, aby protiprávne konanie predsedu Správnej rady ÚPN zastavila.
Tento rozvrat a svojvôľa Ondreja Krajňáka sa nezastavili ani v ďalších mesiacoch, naopak, sa iba eskalovali. Zrejme až dnes pohár trpezlivosti pretiekol. Chcela by som povedať, vystúp; vysvitá, zo správy dozornej rady vysvitá, že predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák je v trvalom konflikte so všetkými orgánmi Ústavu pamäti národa, s dozornou radou, správnou radou, Výborom ÚPN. Taktiež je v konflikte so zamestnaneckou radou Ústavu pamäti národa, ako aj odborovými organizáciami pôsobiacimi pri Ústave pamäti národa s výnimkou tých, ktoré sám založil. Z počtu nových prijatých zamestnancov je zrejmé, že Ústav pamäti národa na tom finančne nie je vôbec zle.
V roku 2016 Dozorná rada Ústavu pamäti národa zistila závažné nedostatky v jeho činnosti. Okrem iného vstup Ústavu pamäti národa do predvolebnej kampane v prospech KDH, čo je dokázané, čo bolo publikované, o čom sú dokumenty. Dozorná rada ÚPN v následnom stanovisku skonštatovala, že zo strany ÚPN išlo o porušenie zákona. Koordinátorom aktivít smerom, na strane KDH bol vtedy regionálny tajomník KDH v Nitre Eduard Novák. Predseda Správnej rady ÚPN Krajňák miesto toho, aby učinil nápravu či ospravedlnenie, ešte tohoto istého roku, v septembri 2016 prijal spomenutého Nováka na plný pracovný úväzok, plný pracovný pomer do Ústavu pamäti národa. Že by si Ondrej Krajňák po blížiacom sa konci v Ústave pamäti národa takto pripravoval miesto na kandidátke KDH?
O nehospodárnom nakladaní dosvedčuje aj výška výdavkov na právne služby, čo bolo aj medializované. K dnešnému dňu je to viac ako 200-tisíc eur. Všetky tieto peniaze daňových poplatníkov odtekajú rozhodnutím Ondreja Krajňáka do súkromných vreciek externých právnych kancelárií, hoci Ústav pamäti národa má dvoch zamestnancov právnikov a ďalšieho fundovaného odborníka historika, právnika, teda tohto ďalšieho fundovaného odborníka historika, právnika Krajňák prepustil.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Zaznievajú tu celkom vážne obvinenia o nehospodárnom vynakladaní prostriedkov. Viem si predstaviť, že ak toto zistí správna rada v roku 2014, má hádam istú povinnosť, ak je presvedčená o svojej pravde, obrátiť sa na orgány, ktoré môžu viac ako laický názor súboru ľudí posúdiť, či sa tak stalo. Dozvedáme sa, že sa porušuje Zákonník práce. Opäť, neexistujú inštitúcie, ktoré dohliadajú v tejto krajine nad dodržiavaním Zákonníka práce? Čo urobila správna rada, ako sa obrátila na inštitúcie, aby rozhodli, či dochádza k tomu, čo tvrdí? Dozvedáme sa, že v roku 2014 je ústav v úplnom rozvrate. Ja som sa v rokoch, ktoré po tomto úplnom rozvrate nasledovali, zúčastňoval podujatí poriadaných ÚPN a nikto tam rozvrátený nebol.
Takže pokiaľ ide o legendárny vstup do volebnej kampane, ak niekto bez súhlasu kohosi na svoj volebný poster či pútač do rohu dá akési logo, tak, samozrejme, došlo k nejakému porušeniu. Ale vyvodiť z toho, že je za to zodpovedný ten, ktorý reprezentuje inštitúciu, ktorej logo bolo využité kýmsi, je taká zložitá úvaha. To znamená opäť, o tom, či bol porušený zákon, musí rozhodnutí nestranný – v civilizovanej krajine – súd. Musím povedať, že všetky tieto tvrdenia sú presne vzaté, ak sa neodhodlali ísť s nimi pre rozsudok, na vode. Takže v tomto zmysle je ľahko urobiť znôšku tvrdení, ale nejsť za nimi do dôsledkov a nedokázať, že to tak bolo.