18. schôdza

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem. Začnem od konca alebo budem pokračovať tam kde kolega. Čo sa týka tej kampane. Myslím, že som bola, teda že viacerí z nás tam boli prítomní na výbore, kde pán Krajňák mal vysvetľovať teda to, prečo tam bolo to logo. A ja si pamätám, že on osobne hovoril, že nedal žiaden súhlas, aby tam logo Ústavu pamäti národa bolo. Berem to tak, že on bol oklamaný, že on naozaj s týmto nemal dočinenia nič. Že nijakým spôsobom nemal záujem sa zúčastňovať na volebnej kampani niekoho iného.
Čo sa týka právnych služieb. 200-tisíc a neviem koľko rokov, pozerala som si teraz výročnú správu. Za tento rok išlo z Ústavu pamäti národa na právne služby 50-tisíc. Možno si len treba uvedomiť, aké súdne spory voči ÚPN sú vedené, teraz nemám na mysli tie zamestnanecké. Mám na mysli právne spory s bývalými eštebákmi. Skúste sa pozrieť na tie právne zmluvy iných inštitúcií, myslím si, že veľmi hospodárne a efektívne vynakladajú peniaze práve na právne služby.
No a posledné, pani kolegyňa, čítali ste tu list z roku 2014 a rovnako ako kolegu Osuského ma napadlo, že keď teda ten stav bol už vtedy taký katastrofálny a pokiaľ sa dopustí a bude ďalej pôsobiť Krajňák ako predseda správnej rady, tak že dôjde k neviem akým škodám, ale teda ja nevidím, k akým škodám vo vzťahu k verejnosti a k plneniu úloh Ústavu pamäti národa došlo. Ak toto nazývate rozvratom, tak potom asi máme iný názor na pôsobenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová, môžte reagovať.

Pani poslankyňa Jurinová, zavádzate. Hovoríte, že nevedel, Krajňák nevedel o tom, že robí propagandu KDH. Voľby boli v roku 2016 v marci, čiže tá propaganda bola robená, kampaň bola robená vtedy, niečo pred tým marcom. A dôkazom toho, že vedel, je to, že kampaň robil pán Eduard Novák v Nitre a pán Krajňák ho prijal na pracovný pomer, plný pracovný pomer až v septembri 2016. Čiže to už musel vedieť, čo sa deje. Musel vedieť o tej kampani, tak nerozprávajte tu a nezavádzajte, že o ničom nevedel. (Reakcia z pléna.) Nebol by prijal toho človeka, súhlas, nesúhlas, prečo ho potom prijal na plný úväzok?

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Viskupič, ktorý stráca poradie.
Takže, pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, bol som jeden z spolupredkladateľov zákona, ktorý predkladal Ján Langoš, o ÚPN a celé roky pozorne sledujem úsilie tohoto ústavu. Vskutku nie je to štandardná historická ustanovizeň a pokusy nás na Slovensku robiť najnovšie dejiny sú podobne kostrbaté ako aj v iných krajinách. Nie je to jednoduchá vec, nie je možné používať štandardné postupy a k mnohým veciam som mal v uplynulých rokoch výhrady, ktoré som dával aj najavo.
ÚPN má čo zlepšovať, ale systémovo, nie v osobách. Tak ako by som mohol mať veľmi veľa výhrad k tým straníckym nominantom, ktorí v ÚPN sú v jeho orgánoch, je tam aj politik SMER-u, ktorý má sedem alebo osem iných platených funkcií a je doslova zábavným príkladom toho, na koľkých stoličkách sa v Slovenskej republike dá sedieť a dohromady nič neurobiť. Ale nerobím to, ani pri tejto príležitosti nechcem nikoho menovať a ani napádať.
Spolupracoval som a diskutoval som aj s vedením pána Petranského. Vážil som si, že pán Petranský ako prvý zverejnil vôbec nejaké mená dôstojníkov ŠtB, čo dovtedy vyzeralo byť akoby nejaké podivné tabu, ale súčasný predseda išiel zase o krok ďalej. A tá inštitúcia naberala odvahu a myslím, že vrcholom jeho účinkovania je práve to, čo má byť kameňom úrazu a čo je dôvodom jeho odvolávania. A to je kauza Babiš.
To, že tento český politik, hoci teda slovenského pôvodu, ale český politik má mimoriadne afilácie na niektoré naše koaličné strany, to nie je ani verejným tajomstvom, to je proste faktom, ku ktorému sa hlási jedna aj druhá strana. To, že si tuná predpokladal, že poľahky, keďže súčasný predseda sa stal predsedom ÚPN aj za pomoci SMER-u, hlasov SMER-u, že si poľahky vybaví nejakú fiktívnu abolíciu zo svojej minulosti. Všetci sme videli, ako ho sklamalo, keď sa to nepodarilo. Napriek tomu ani táto kauza nie je to, o čom by som chcel rozprávať dlhšie, nakoniec všetci to poznáte a nepovedal by som veľa nového.
To, čo je dôležité v tom kontexte celej tejto schôdze aj posledných mesiacov, čo pracuje Národná rada pod touto koalíciou, je iný fakt a ten by som chcel dať do súvisu aj s prejavom pána prezidenta. Prezident varuje a žiada, aby sme konali najmä v dvoch smeroch, keď som mu dobre rozumel. Jeden ten smer je extrémizmus a extrémna bieda vylúčených skupín, ktoré spolu súvisia a ktoré, samozrejme, pre Slovensko sú aj zlým vysvedčením, aj zlou perspektívou.
Druhá stránka je korupcia. A korupcia podľa mojej mienky je na Slovensku založená na jednej nepríjemnej záležitosti, že po páde štátostrany sme neboli schopní zaviesť liberálnu demokraciu, ale sme zaviedli demokraciu partajnú alebo teda, ako sa jej hovorí, partokraciu. Partokracia si ponechala systém nomenklatúrnych kádrov, tak sa to kedysi volalo. Teraz sa tomu hovorí stranícki nominanti. Ponechala si systém straníckych nominantov, ale doba už tak pokročila, dámy a páni, že tento systém nám neustále prekáža. My sa oňho potkýname ráno, na obed a večer. A potkýname sa oňho aj v tomto prípade navrhnutého účelového zákona o ÚPN. Strany nominujú pozície do všetkých možných a nemožných miest, potom od tých nominantov žiadajú mimoriadnu nadprácu. Nechcem sa dohadovať, že akú, ale asi to môže súvisieť aj s tou mimoriadnou mierou korupcie. A keď sa im znepáčia, tak ich odkopávajú, ako to bolo s kauzou Holjenčík a podobne.
Nápad meniť zákon o ÚPN je ďalším z dôkazov tejto choroby a ako som podčiarkol, táto choroba možno mohla byť príznakom nezrelej demokracie v 90. rokoch. Možno sme mohli chápať, keď Mikuláš Dzurinda sa vyhováral na to, že všade sú mečiarovci, tak aj on dáva svojich. No ale, prosím vás, už je roky aj potom, aj po tých 90. rokoch, prečo nie sme schopní v tomto parlamente sa dohodnúť a ukončiť túto nešťastnú kapitolu, začať naozaj robiť výberové konania, férové, nezávislé a otvorené?
V zásade tá partokracia sa vždy prejavuje tak, že buď ten nominant slúži a vtedy je o ňom ticho, častokrát je to aj človek málo známeho mena, častokrát práve takíto ľudia sú pre strany najvhodnejší. O pánovi Holjenčíkovi nikto ani nechyroval, kým sa nezjavil v tej vysokej pozícii a že by bol odborník na energetiku alebo na trhové vzťahy, to sa nikdy ani nesnažil predstierať. No, tak nechcem sa o pána Holjenčíka starať, takýchto príkladov by sme vedeli predsa povedať stovky, stovky.
Strany, keď sú nespokojné so svojím nominantom, tak postupujú spravidla dvomi spôsobmi. Jeden spôsob je, že predsa len uchovajú dekórum a počkajú do ukončenia nejakého toho druhu volebného obdobia alebo nominačného obdobia, tak ako je to teraz s riaditeľom RTVS. Druhým príkladom, už naozaj škandalóznym, keď sa kvôli likvidácii nejakej pozície mení zákon. To je práve návrat do 90. rokov. Spomeňme si, že každé odvolanie riaditeľa televízie bolo vždy sprevádzané zmenou zákona. A takisto iné odvolania. Národná rada mlela jednu zmenu zákona za druhou, len aby mečiarovci vymenili dokonca niekedy aj svojho vlastného človeka. Kvôli zahraničiu sa predstieralo, že povedzme ten riaditeľ je naozaj zvolený dokonca nejakou radou a že je to oddelené od politiky, no ale potom zasiahol Mečiar, no a bohužiaľ teda, už som to tu kritizoval, že škoda, že pán premiér dnes to niekedy akoby nám pripomínal, keď aj on si dáva záležať, aby sme všetci videli, že to je jeho zásah, že on už má dosť súčasného napríklad riaditeľa televízie. Ale toto nie je o televízii, v tejto chvíli hovoríme o ÚPN.
A chcem len upozorniť, že odvolávanie zrazu pre koalíciu nepohodlného predsedu ÚPN je presne príkladom toho najhoršieho modelu partokracie, kedy sa kvôli nepohodlnému predsedovi mení zákon. A nemení sa zákon tak, ako spomenul kolega Grendel, že no tak majte odvahu a odvolajte ho proste tak, že do zákona dáte možnosť ho odvolať a bodka. Nie, on sa mení tak, že predstiera akoby systémovú zmenu, ale je to zmena k horšiemu. Namiesto štatutára bude mať nejaký kolektívny riadiaci orgán.
Prosím vás, to je naozaj nevydarený vtip, lebo kolektívny riadiaci orgán nemôže riadiť žiadnu inštitúciu a to ani takú inštitúciu, ako je ÚPN. Ja teda viem, že ÚPN nezačne tretiu svetovú vojnu, ale nepodceňujme predsa finančné prostriedky, ktoré do ÚPN idú. Sami dobre viete aj vy z koalície, ako rôznorodo a s veľmi špecifickou odbornou kvalitou sú menovaní ľudia do ÚPN.
Znovu sa ale vrátim najmä k tomu, že táto čistka je tej horšej, toho horšieho druhu, ale hlavne k tomu, že čím je motivovaná. No tak skutočne, aj keď už jeden rečník sa tu pokúsil to vyvrátiť, ale neuviedol žiadne fakty, lebo aj slepý vidí, že odkedy pán Krajňák proste nevyhovel požiadavke, aby očistil Babiša a keď aj neočistil na prvý raz, aby aspoň jeho odvolania už nechal tak, tak on nie. On dohľadával materiály a našiel v nich stovky dôkazov, že tento oligarcha, tento český politik blízky jednej z našich vládnych strán, mal nadštandardné vzťahy alebo spoluprácu s komunistickou tajnou políciou. Vtedy pán Krajňák aj pre tých, ktorí o ňom pochybovali v minulosti, preukázal, že je mužom na svojom mieste a že jednoducho plní to, čo mu zákon káže.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami piati. Končím možnosť sa prihlásiť.
Nech sa páči, pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo.
Pán Budaj, ešte aj v rokovaní o Ústave pamäti národa a jeho predsedovi musíte vsunúť prezidenta a jeho šialené reči o extrémizme. Čo to má spoločné s týmto rokovaním? Čo tu vsúvate prezidenta, ktorý nie je prezidentom všetkých Slovákov? Dokázal to po voľbách, keď neprijal zástupcu 200-tisíc voličov. Nie je prezidentom všetkých Slovákov. Aj internetové diskusie to dosvedčujú. Bežný výraz v debatách pre neho je "sluha Sionu". Nie je to môj výraz, je to výraz internetu. Aj minule v Bystrici držal taký plagát jeden demonštrant.
Ďakujem za slovo.

Pán poslanec Viskupič.

Fúú. Po-po-povedal "sluha Sionu"? Myslím, že niekedy je ťažké nadviazať na predrečníka, lebo toto plénum vie vypudiť asi aj to najhoršie, čo sa v ľuďoch nachádza.
Ale tak chcel som len poznamenať, že skutočne ten moment z akejkoľvek teórie riadenia, ktorý sa snažia predstaviť predkladatelia návrhu zákona z hľadiska zavádzania kolektívneho riadenia nejakej inštitúcie, začína mať tak vážne trhliny, že zvažujem vo svojom ostatnom vystúpení na túto tému aj možno dobromyseľne alebo bonae fidei navrhnúť predkladateľom, aby sme tento návrh zákona stiahli a ak majú naozaj v záujme, v ich záujme je vylepšiť fungovanie Ústavu pamäti národa, tak im ho procedurálne dať na prepracovanie. Čiže skúsiť pochopiť dôvody, ktoré ich vedú, ak to nebude dôvod vyčistenia alebo vyriadenia si účtov so súčasným vedením, a či naozaj majú politickú aj reálnu vôľu na to, aby Ústav pamäti národa odstránil dlhodobo tlačené problémy, ktoré má, a to je sídlo, to je zriadenie stálej expozície a to je právne nástupníctvo za zverené alebo skúmanie dokumentov, s ktorými nemá Ústav pamäti národa nič spoločné okrem toho, že má v popise práce zverejňovať, čo v tých dokumentoch je. Takže uvidíme a možnože Ústav pamäti národa bude vylepšený.