18. schôdza

Ďakujem. Začnem od konca alebo budem pokračovať tam kde kolega. Čo sa týka tej kampane. Myslím, že som bola, teda že viacerí z nás tam boli prítomní na výbore, kde pán Krajňák mal vysvetľovať teda to, prečo tam bolo to logo. A ja si pamätám, že on osobne hovoril, že nedal žiaden súhlas, aby tam logo Ústavu pamäti národa bolo. Berem to tak, že on bol oklamaný, že on naozaj s týmto nemal dočinenia nič. Že nijakým spôsobom nemal záujem sa zúčastňovať na volebnej kampani niekoho iného.
Čo sa týka právnych služieb. 200-tisíc a neviem koľko rokov, pozerala som si teraz výročnú správu. Za tento rok išlo z Ústavu pamäti národa na právne služby 50-tisíc. Možno si len treba uvedomiť, aké súdne spory voči ÚPN sú vedené, teraz nemám na mysli tie zamestnanecké. Mám na mysli právne spory s bývalými eštebákmi. Skúste sa pozrieť na tie právne zmluvy iných inštitúcií, myslím si, že veľmi hospodárne a efektívne vynakladajú peniaze práve na právne služby.
No a posledné, pani kolegyňa, čítali ste tu list z roku 2014 a rovnako ako kolegu Osuského ma napadlo, že keď teda ten stav bol už vtedy taký katastrofálny a pokiaľ sa dopustí a bude ďalej pôsobiť Krajňák ako predseda správnej rady, tak že dôjde k neviem akým škodám, ale teda ja nevidím, k akým škodám vo vzťahu k verejnosti a k plneniu úloh Ústavu pamäti národa došlo. Ak toto nazývate rozvratom, tak potom asi máme iný názor na pôsobenie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Jurinová, zavádzate. Hovoríte, že nevedel, Krajňák nevedel o tom, že robí propagandu KDH. Voľby boli v roku 2016 v marci, čiže tá propaganda bola robená, kampaň bola robená vtedy, niečo pred tým marcom. A dôkazom toho, že vedel, je to, že kampaň robil pán Eduard Novák v Nitre a pán Krajňák ho prijal na pracovný pomer, plný pracovný pomer až v septembri 2016. Čiže to už musel vedieť, čo sa deje. Musel vedieť o tej kampani, tak nerozprávajte tu a nezavádzajte, že o ničom nevedel. (Reakcia z pléna.) Nebol by prijal toho človeka, súhlas, nesúhlas, prečo ho potom prijal na plný úväzok?

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, bol som jeden z spolupredkladateľov zákona, ktorý predkladal Ján Langoš, o ÚPN a celé roky pozorne sledujem úsilie tohoto ústavu. Vskutku nie je to štandardná historická ustanovizeň a pokusy nás na Slovensku robiť najnovšie dejiny sú podobne kostrbaté ako aj v iných krajinách. Nie je to jednoduchá vec, nie je možné používať štandardné postupy a k mnohým veciam som mal v uplynulých rokoch výhrady, ktoré som dával aj najavo.
ÚPN má čo zlepšovať, ale systémovo, nie v osobách. Tak ako by som mohol mať veľmi veľa výhrad k tým straníckym nominantom, ktorí v ÚPN sú v jeho orgánoch, je tam aj politik SMER-u, ktorý má sedem alebo osem iných platených funkcií a je doslova zábavným príkladom toho, na koľkých stoličkách sa v Slovenskej republike dá sedieť a dohromady nič neurobiť. Ale nerobím to, ani pri tejto príležitosti nechcem nikoho menovať a ani napádať.
Spolupracoval som a diskutoval som aj s vedením pána Petranského. Vážil som si, že pán Petranský ako prvý zverejnil vôbec nejaké mená dôstojníkov ŠtB, čo dovtedy vyzeralo byť akoby nejaké podivné tabu, ale súčasný predseda išiel zase o krok ďalej. A tá inštitúcia naberala odvahu a myslím, že vrcholom jeho účinkovania je práve to, čo má byť kameňom úrazu a čo je dôvodom jeho odvolávania. A to je kauza Babiš.
To, že tento český politik, hoci teda slovenského pôvodu, ale český politik má mimoriadne afilácie na niektoré naše koaličné strany, to nie je ani verejným tajomstvom, to je proste faktom, ku ktorému sa hlási jedna aj druhá strana. To, že si tuná predpokladal, že poľahky, keďže súčasný predseda sa stal predsedom ÚPN aj za pomoci SMER-u, hlasov SMER-u, že si poľahky vybaví nejakú fiktívnu abolíciu zo svojej minulosti. Všetci sme videli, ako ho sklamalo, keď sa to nepodarilo. Napriek tomu ani táto kauza nie je to, o čom by som chcel rozprávať dlhšie, nakoniec všetci to poznáte a nepovedal by som veľa nového.
To, čo je dôležité v tom kontexte celej tejto schôdze aj posledných mesiacov, čo pracuje Národná rada pod touto koalíciou, je iný fakt a ten by som chcel dať do súvisu aj s prejavom pána prezidenta. Prezident varuje a žiada, aby sme konali najmä v dvoch smeroch, keď som mu dobre rozumel. Jeden ten smer je extrémizmus a extrémna bieda vylúčených skupín, ktoré spolu súvisia a ktoré, samozrejme, pre Slovensko sú aj zlým vysvedčením, aj zlou perspektívou.
Druhá stránka je korupcia. A korupcia podľa mojej mienky je na Slovensku založená na jednej nepríjemnej záležitosti, že po páde štátostrany sme neboli schopní zaviesť liberálnu demokraciu, ale sme zaviedli demokraciu partajnú alebo teda, ako sa jej hovorí, partokraciu. Partokracia si ponechala systém nomenklatúrnych kádrov, tak sa to kedysi volalo. Teraz sa tomu hovorí stranícki nominanti. Ponechala si systém straníckych nominantov, ale doba už tak pokročila, dámy a páni, že tento systém nám neustále prekáža. My sa oňho potkýname ráno, na obed a večer. A potkýname sa oňho aj v tomto prípade navrhnutého účelového zákona o ÚPN. Strany nominujú pozície do všetkých možných a nemožných miest, potom od tých nominantov žiadajú mimoriadnu nadprácu. Nechcem sa dohadovať, že akú, ale asi to môže súvisieť aj s tou mimoriadnou mierou korupcie. A keď sa im znepáčia, tak ich odkopávajú, ako to bolo s kauzou Holjenčík a podobne.
Nápad meniť zákon o ÚPN je ďalším z dôkazov tejto choroby a ako som podčiarkol, táto choroba možno mohla byť príznakom nezrelej demokracie v 90. rokoch. Možno sme mohli chápať, keď Mikuláš Dzurinda sa vyhováral na to, že všade sú mečiarovci, tak aj on dáva svojich. No ale, prosím vás, už je roky aj potom, aj po tých 90. rokoch, prečo nie sme schopní v tomto parlamente sa dohodnúť a ukončiť túto nešťastnú kapitolu, začať naozaj robiť výberové konania, férové, nezávislé a otvorené?
V zásade tá partokracia sa vždy prejavuje tak, že buď ten nominant slúži a vtedy je o ňom ticho, častokrát je to aj človek málo známeho mena, častokrát práve takíto ľudia sú pre strany najvhodnejší. O pánovi Holjenčíkovi nikto ani nechyroval, kým sa nezjavil v tej vysokej pozícii a že by bol odborník na energetiku alebo na trhové vzťahy, to sa nikdy ani nesnažil predstierať. No, tak nechcem sa o pána Holjenčíka starať, takýchto príkladov by sme vedeli predsa povedať stovky, stovky.
Strany, keď sú nespokojné so svojím nominantom, tak postupujú spravidla dvomi spôsobmi. Jeden spôsob je, že predsa len uchovajú dekórum a počkajú do ukončenia nejakého toho druhu volebného obdobia alebo nominačného obdobia, tak ako je to teraz s riaditeľom RTVS. Druhým príkladom, už naozaj škandalóznym, keď sa kvôli likvidácii nejakej pozície mení zákon. To je práve návrat do 90. rokov. Spomeňme si, že každé odvolanie riaditeľa televízie bolo vždy sprevádzané zmenou zákona. A takisto iné odvolania. Národná rada mlela jednu zmenu zákona za druhou, len aby mečiarovci vymenili dokonca niekedy aj svojho vlastného človeka. Kvôli zahraničiu sa predstieralo, že povedzme ten riaditeľ je naozaj zvolený dokonca nejakou radou a že je to oddelené od politiky, no ale potom zasiahol Mečiar, no a bohužiaľ teda, už som to tu kritizoval, že škoda, že pán premiér dnes to niekedy akoby nám pripomínal, keď aj on si dáva záležať, aby sme všetci videli, že to je jeho zásah, že on už má dosť súčasného napríklad riaditeľa televízie. Ale toto nie je o televízii, v tejto chvíli hovoríme o ÚPN.
A chcem len upozorniť, že odvolávanie zrazu pre koalíciu nepohodlného predsedu ÚPN je presne príkladom toho najhoršieho modelu partokracie, kedy sa kvôli nepohodlnému predsedovi mení zákon. A nemení sa zákon tak, ako spomenul kolega Grendel, že no tak majte odvahu a odvolajte ho proste tak, že do zákona dáte možnosť ho odvolať a bodka. Nie, on sa mení tak, že predstiera akoby systémovú zmenu, ale je to zmena k horšiemu. Namiesto štatutára bude mať nejaký kolektívny riadiaci orgán.
Prosím vás, to je naozaj nevydarený vtip, lebo kolektívny riadiaci orgán nemôže riadiť žiadnu inštitúciu a to ani takú inštitúciu, ako je ÚPN. Ja teda viem, že ÚPN nezačne tretiu svetovú vojnu, ale nepodceňujme predsa finančné prostriedky, ktoré do ÚPN idú. Sami dobre viete aj vy z koalície, ako rôznorodo a s veľmi špecifickou odbornou kvalitou sú menovaní ľudia do ÚPN.
Znovu sa ale vrátim najmä k tomu, že táto čistka je tej horšej, toho horšieho druhu, ale hlavne k tomu, že čím je motivovaná. No tak skutočne, aj keď už jeden rečník sa tu pokúsil to vyvrátiť, ale neuviedol žiadne fakty, lebo aj slepý vidí, že odkedy pán Krajňák proste nevyhovel požiadavke, aby očistil Babiša a keď aj neočistil na prvý raz, aby aspoň jeho odvolania už nechal tak, tak on nie. On dohľadával materiály a našiel v nich stovky dôkazov, že tento oligarcha, tento český politik blízky jednej z našich vládnych strán, mal nadštandardné vzťahy alebo spoluprácu s komunistickou tajnou políciou. Vtedy pán Krajňák aj pre tých, ktorí o ňom pochybovali v minulosti, preukázal, že je mužom na svojom mieste a že jednoducho plní to, čo mu zákon káže.

Ďakujem za slovo.
Pán Budaj, ešte aj v rokovaní o Ústave pamäti národa a jeho predsedovi musíte vsunúť prezidenta a jeho šialené reči o extrémizme. Čo to má spoločné s týmto rokovaním? Čo tu vsúvate prezidenta, ktorý nie je prezidentom všetkých Slovákov? Dokázal to po voľbách, keď neprijal zástupcu 200-tisíc voličov. Nie je prezidentom všetkých Slovákov. Aj internetové diskusie to dosvedčujú. Bežný výraz v debatách pre neho je "sluha Sionu". Nie je to môj výraz, je to výraz internetu. Aj minule v Bystrici držal taký plagát jeden demonštrant.
Ďakujem za slovo.

Fúú. Po-po-povedal "sluha Sionu"? Myslím, že niekedy je ťažké nadviazať na predrečníka, lebo toto plénum vie vypudiť asi aj to najhoršie, čo sa v ľuďoch nachádza.
Ale tak chcel som len poznamenať, že skutočne ten moment z akejkoľvek teórie riadenia, ktorý sa snažia predstaviť predkladatelia návrhu zákona z hľadiska zavádzania kolektívneho riadenia nejakej inštitúcie, začína mať tak vážne trhliny, že zvažujem vo svojom ostatnom vystúpení na túto tému aj možno dobromyseľne alebo bonae fidei navrhnúť predkladateľom, aby sme tento návrh zákona stiahli a ak majú naozaj v záujme, v ich záujme je vylepšiť fungovanie Ústavu pamäti národa, tak im ho procedurálne dať na prepracovanie. Čiže skúsiť pochopiť dôvody, ktoré ich vedú, ak to nebude dôvod vyčistenia alebo vyriadenia si účtov so súčasným vedením, a či naozaj majú politickú aj reálnu vôľu na to, aby Ústav pamäti národa odstránil dlhodobo tlačené problémy, ktoré má, a to je sídlo, to je zriadenie stálej expozície a to je právne nástupníctvo za zverené alebo skúmanie dokumentov, s ktorými nemá Ústav pamäti národa nič spoločné okrem toho, že má v popise práce zverejňovať, čo v tých dokumentoch je. Takže uvidíme a možnože Ústav pamäti národa bude vylepšený.

Ďakujem. Opäť sa v príspevku vyskytol pojem, to "kolektívne riadenie". Preto teda opäť taká možno poznámka aj pre predkladateľov, že či si stále myslia, že teda nevieme čítať. Jednoznačne existujúce funkčné modely riadenia verejnoprávnych inštitúcií nám hovoria, že, alebo teda nieže nám hovoria, ale proste neexistuje inštitúcia, ktorá by bola riadená len kolektívnym orgánom, že nie je to správny model. Podľa mňa je to dôvod na to, aby si predkladatelia naozaj premysleli, či tú novelu nechcú prepracovať alebo dopracovať, aby ten model, ktorý sa im dnes možno nepáči a možnože sa naozaj nepáči aj mnohým z opozície, urobili iným, ale funkčným modelom. Jednoducho, každá inštitúcia potrebuje človeka, ktorý má jednoznačnú zodpovednosť nad chodom inštitúcie.
Ja by som sa možno ešte dotkla ustanovenia, ktoré dopĺňate do paragrafu, teraz si neviem spomenúť, aké číslo paragrafu to je, ale proste dopĺňate dôvod, kedy by bol člen dozornej rady, už nie predseda správnej rady, ale člen správnej rady odvolateľný. Tak ako je ten dôvod naformulovaný, si musíte uvedomovať i sami, že je naformulovaný tak vágne, že pod neho sa schová naozaj všetko. Pod tento dôvod sa schová aj to, že sa niekto na vás mrzko pozrie, škaredo pozrie. Takže opäť dôvod na to, aby koaliční poslanci, predkladatelia zvážili, že či by nemali túto novelu o zmene fungovania Ústavu pamäti národa stiahnuť a prepracovať podľa štandardov tak, aby boli pripojení, zapojení do debaty viacerí odborníci a aby... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán kolega Budaj, vy Ústav pamäti národa obhajujete, ako dobre funguje, aj keď, ako vieme, až tak dobre nefunguje, keď sa tam porušuje Zákonník práce. Vychvaľujete pána predsedu Krajňáka, aký je len veľmi dobrý predseda. Inak na jednej strane ma to teší, lebo to bol nominant našej strany, kde dostal šancu a možnosť, aby bol predsedom. Ale ma zamrazilo, nesledujem túto inštitúciu tak podrobne, ale ma zamrazilo, že sa angažuje, keď som sa to dozvedel dnes, aj v politike a podporuje opozičné strany aj v politických kampaniach. Tak to by takto nemalo byť, to je zneužívanie svojho postavenia.
A tak isto ste pochválil aj pána riaditeľa RTVS pána Miku. To zase ma len troška teší, lebo to bol nominant strany SMER – sociálna demokracia. Takže dúfam, že aj vy si myslíte, že tí nominanti, ktorých dáva strana SMER – sociálna demokracia, dávame ich, aby boli apolitickí.
Hovoríte o nejakej výberovej komisii. No tak, ktože by mal byť členom takejto výberovej komisie? Určite podľa vás by to mali byť všetci členovia takýchto komisií určite z opozície. To bude potom tá najlepšia voľba.
A hovoriť z vašich úst ohľadom ŠTB. Viete, myslím si, že vy by ste mal byť ten posledný, ktorý bude rozprávať o ŠTB, lebo značka Domovník je aj mne povedomá.
Ďakujem za pozornosť.

Pán Bublavý, budem reagovať na vás, keď ste boli posledný. Ja o ŠTB môžem hovoriť vždy rovno, čestne a s otvoreným svedomím. Vy tak hovorte o svojej minulosti otvorene, čestne, ako ja hovorím, a budete v pohode.
Za druhé. To, že SMER má aj schopných ľudí, ja som nikdy nepovedal. Akurát, že vy ich potom likvidujete. Som zvedavý, kedy dôjde na Maďariča a ďalších, ktorí sú inteligentní a hovoria vám jasne, kedy robíte chyby. Len vy to neznesiete. To je všetko.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán predsedajúci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo v spolupráci s Obezitologickou sekciou Slovenskej diabetologickej spoločnosti pri príležitosti Európskeho dňa obezity pripravilo podujatie, ktorého cieľom bude hovoriť o obezite a mnohých ďalších chorobách s ňou spojených. Podujatie sa uskutoční vo foyer na prízemí pri knižnici budovy Národnej rady Slovenskej republiky dňa 15. júna, zajtra, o 11.30 do 14.30. Budete mať možnosť dať si zmerať cholesterol, body mass index, krvný tlak a s prítomnými lekármi konzultovať svoje riziko vzniku obezity. Dovoľte, aby som vás v mene výboru pre zdravotníctvo a v mene obezitologickej spoločnosti pozval na toto podujatie.
Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia a vážený pán utekajúci spravodajca; Elemér, máš krásnu stužku, máš krásnu stužku; dovoľte mi pár poznámok k predloženej novele, ktorá má ambíciu zmeniť parametre fungovania z môjho pohľadu nezameniteľnej a veľmi dôležitej inštitúcie, ktorá nerobí s ničím väčším a s ničím menším, ako je pamäť národa.
Pamäť národa by mala byť hodnotou. Často sa v tomto pléne alebo aj na jednotlivých výboroch, predpokladám, že to bude tak na ľudskoprávnom výbore, ako aj na výbore pre médiá a kultúru a iných, rozprávame o hodnotách, ich erózii alebo o tom, akým spôsobom sa dajú hodnoty relativizovať. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Poprosím o kľud v rokovacej sále.

Viskupič, Jozef, poslanec NR SR
Nastal! Nastal kľud v rokovacej sále.
Čiže bavíme sa o novele zákona, ktorý svojho času znamenal aj pre slovenskú spoločnosť a Slovenskú republiku prielom, že existovala vôľa väčšiny tohoto pléna, aby bol prijatý zákon o Ústave pamäti národa. Inštitúcii, ktorá sa má zaoberať dokumentáciou najbližšej histórie, dokumentáciou zločinných režimov, či už to bol režim, ja som mal problém, keď sme robili, režim, ktorý bol datovaný alebo podľa zákona je datovaný ´39 až ´89. Ak si spomínam pracovnú komisiu, ktorú zvolala svojho času Iveta Radičová, napríklad aj tento fakt sme chceli zmeniť a posunúť rok ´39 na rok ´38.
Áno, Ústav pamäti národa a jeho legislatívne ukotvenie zaznamenal v roku 2010 a roku 2011 legislatívnu snahu v ustanovení pracovnej komisie, ktorá mala za cieľ vylepšiť parametre práce Ústavu pamäti národa s tým, že sme vydefinovali tri základné požiadavky. Základné požiadavky zneli a bolo to predrečníkmi viacerokrát pripomínané:
Prvá, že vláda, že vtedajšia koalícia berie za svoje, že sídlo Ústavu pamäti národa má mať dôstojné podmienky, že naozaj Ústav pamäti národa, ktorý robí s hodnotou pamäti národa, má byť ukotvený v sídle, o ktoré sa nemusí nikdy už doprosovať, a bude to inštitúcia vážená a dôležitá pre nezabúdanie a vysporiadavanie sa s vlastnou históriou Slovenskej republiky. Toto bola ako keby prvá priorita.
Druhá priorita bola, ktorá tu tak isto zaznela, že stála expozícia zločinov komunizmu je výrazným príspevkom k formovaniu pamäti národa.
A tretia – a z môjho pohľadu tá najdôležitejšia – bola tá, že Ústav pamäti národa je v prvom rade historickou alebo tým, tou inštitúciou, ktorá sa má zaoberať skúmaním histórie a nedisponuje preto právnymi kapacitami alebo kapacitami právnikov na to, aby mohla čeliť zložitým sporom za zverejňovanie toho, čo má zo zákona robiť.
Čiže mali sme tri priority a chceli sme prísť s legislatívnym riešením, ktoré ale neuzrelo svetlo sveta a pre mňa je možno aj na škodu veci, že vtedy sme viac venovali kvalite legislatívneho procesu a zákon sa nedostal do legislatívneho procesu skôr, aby sme ho mohli schváliť a zabezpečiť tak lepšie a reálnejšie fungovanie Ústavu pamäti národa, ktorý robí s hodnotou pamäti národa.
Potom za ostatnej vlády som s veľkým znepokojením sledoval to, akým spôsobom prebiehala napríklad voľba alebo chcela prebiehať voľba jednotlivých členov správnej rady alebo samotného vedenia. Nebudem sa o tej situácii dlhšie rozširovať. Myslím si, že každý jeden z nás si pamätá rozdávanie lístočkov počas voľby pánom Kolesíkom, a myslím si, že doteraz tento pán má za to v pamäti národa vyrytú svoju vlastnú čiarku a to je, že médiám sa klamať v priamom prenose nemá. On to vtedy popieral, kde ho novinári v priamom prenose usvedčili, že sa neklame. Áno, aj Ústav pamäti národa a voľba priniesla možno zhodou okolností toto a od tej doby, neviem si teraz spomenúť toho poslanca, bolo to také pejoratívne nazývanie poslancov SMER-u, začali ich volať 83 Kolesíkov. Toto sú symbolické veci, ktoré prináša aj politika.
Ak by som sa mal vyjadriť teda k ideovému zámeru a motiváciám svojich kolegov, ktorí prichádzajú s účelovou zmenou zákona, aby si vyriadili účty so súčasným vedením, tak si to teda dajme na misky váh. Tu som zadefinoval tri jasné priority, ktoré trápia, a je ich omnoho viacej, ale tu boli tri jasné priority, ktoré sme chceli zmenou zákona a nastavením priniesť k lepšiemu fungovaniu Ústavu pamäti národa. Na druhej strane misky máme definíciu suchej vody, kolektívneho riadiaceho orgánu verejnoprávnej inštitúcie. Gábor Grendel vymenoval mnohé inštitúcie, napríklad spomenul príklad vlády bez premiéra. Spomenul príklad parlamentu bez predsedu parlamentu alebo RTVS bez generálneho riaditeľa. Bude riadiť RTVS Rada RTVS ako kolektívny štatutárny orgán? Kde ste to videli? Prečo prichádzajú poslanci z ľudskoprávneho výboru podpísaní pod touto novelou podľa mňa nie s riešením, ale zahmlievaním situácie a z môjho pohľadu aj znefunkčneniu úradu ako takého, ústavu ako takého. A nech hovoria o akýchkoľvek motívoch predkladatelia, jeden z reálnych predkladateľov tu vystúpil, volal sa pán poslanec Hrnko; ešte raz opakujem to slovo "reálnych"; a motív v troch štvrtinách svojho prejavu odhalil úplne jasne. Bol to jeho osobný problém s osobou pána predsedu správnej rady Krajňáka.
Na záver dám otázku, ktorú som kládol vo viacerých faktických poznámkach a to je: Prečo pri motívoch, ktoré definujete vo všeobecnej časti dôvodovej správy a myslím, že aj v bode 6 hovoríte, že máte za to, aby ste zabezpečili efektívnejší a predovšetkým transparentný model riadenia Ústavu pamäti národa, akým spôsobom je efektívnejšie, keď z jedného človeka, ktorý nesie zodpovednosť za Ústav pamäti národa, rozpúšťate tú zodpovednosť do kolektívneho orgánu? Čo je na tom efektívne a čo je na tom transparentné?
Parlamentu sa Ústav pamäti národa zodpovedá na výbore a zodpovedá sa aj v tomto pléne, keď prednáša každoročne správu. To sú štandardné mechanizmy kontroly a dohľadu nad akoukoľvek verejnoprávnou inštitúciou. Dokonca tá spomínaná RTVS, v ostatnom čase ste odmietli vôbec, aby mohol generálny riaditeľ RTVS Václav Mika po 5-ročnom období vystúpiť v tomto pléne, to napríklad predseda správnej rady možnosť má. Preto si dovoľujem využiť § 73 ods. 3, myslím, na to, aby som veril, že vás vedú dobré motívy a navrhol vrátiť novelu predkladateľom na dopracovanie.
Ďakujem za pozornosť a dúfam, ak procedurálny návrh prejde, že sa budeme môcť o legislatívnych zmenách, ktoré vedú k vylepšeniu legislatívneho nastavenia riadenia Ústavu pamäti národa, venovať aj spoločne. Ak nie, tak dúfam, že táto novela neprejde. Ďakujem.