18. schôdza

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.
Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či chce v rámci záverečného slova vystúpiť. Áno, je tomu tak.

Ďakujem. Veľmi stručne na záver. Zopakujem, že cieľom návrhu zákona je zavedenie tzv. centrálneho registra nariadení obcí prístupného verejnosti na ústrednom portáli verejnej správy, ktorého správcom je Úrad vlády Slovenskej republiky, čo, si myslíme ako predkladatelia, možno považovať za jedno z opatrení, ktoré prispejú k vylepšeniu už zavedenej elektronickej verejnej správy na Slovensku a za významný krok smerom k posilneniu transparentnosti verejnej správy a podobne aj podnikateľského prostredia. Zároveň považujeme návrh zákona, ktorý ide v zmysle zvýšenia kvality legislatívneho procesu na úrovni samosprávy alebo obcí. So zverejnením všeobecne záväzných nariadení obcí v tomto centrálnom registri sa viaže aj nadobudnutie ich platnosti, čo je ďalšou zásadnou zmenou oproti doterajšiemu systému, čiže meníme tzv. vyhlasovanie na úradnej tabuli na zverejnenie v tomto centrálnom registri nariadení obcí.
Z hľadiska tej debaty, ktorú nastolil Ondrej Dostál, by som za predkladateľov chcel povedať jednu vec, že myslím si, že od štátu by obce a samosprávy mohli očakávať nejaký typ pomoci, a myslím si, že ak štát vytvorí priestor, kde bude spravovať všetky nariadenia samosprávnej sily, všeobecné záväzné nariadenia a zverejňovať ich verejnosti, je to pomoc štátu samospráve, i keď rozumiem možno tomu viac akademickému rozmeru, že ak máme samosprávu, nechajme samosprávne veci samospráve.
To, že si porovnal prístup dvoch ministerstiev k zverejňovaniu gesčne, ktoré mnou navrhovaná novela takpovediac robí prienik, čiže prístup ministerstva vnútra a ministerstva spravodlivosti asi už nie je prekvapením žiadnemu členovi tohoto fóra, to, že niekde vie pracovať v transparentnom procese, čiže niekde, budem úplne konkrétny, to, že na ministerstve spravodlivosti vie pracovať pracovná skupina odborníkov, ale aj možných politických partnerov, ktorí sú dôležití, pretože zákony o samospráve, zákony o zverejňovaní by mohli mať ambíciu byť prijímané so 150-člennou, 150-členou podporou všetkých poslancov a ja si vážim politikov, ktorí sa o, uchádzajú o tento typ podpory. To znamená, ak majú byť zákony trvácne a nemajú byť menené podľa výmeny mocenských štruktúr, mali by mať ambíciu ich predkladatelia, aby sa uchádzali o čo najširšiu podporu, potom tú stabilitu týchto a kvalitu tých právnych noriem vieme nejakým spôsobom garantovať.
To, akým spôsobom sa stavia k tejto otázke a k tejto konkrétnej, ja mám zopárkrát už oddiskutovanú túto vec s dvomi ministrami súčasnej vlády, jeden sa volá Pellegrini, druhý sa volá Kaliňák. Je pre mňa prekvapivé, pretože zrovna od nich by som očakával, jeden zodpovedný za informatizáciu, nazvime to tak, druhý zodpovedný cez gesčné za zákon o obecnom zriadení. To, že sa zavrú za zatvorené dvere a rozprávajú iba so ZMOS-om, čiže hlas napríklad samosprávnych poslancov - hluchý, ľudí, ktorí sa venujú samospráve na univerzitách, čiže ten odborný hlas ostáva takisto nevypočutý. A to, že z politickej, človek, ktorý je zhodou okolností z iného politického spektra, nemá možnosť takpovediac v procese prípravy nejakej normy, ktorá má ambíciu prísť do parlamentu, napriek tomu, že má snahu sa tam objaviť a byť tzv. pri tých ľudí, ktorí píšu a držia pero, tak pre mňa je skôr obraz a jeden z ďalších dôvodov, prečo by tento pán minister menom Robert Kaliňák mal vo svojej funkcii skončiť. Obecné zriadenie a samospráva patrí všetkým, všetci bývame v mestách alebo dedinách, a preto ak niekto vyvinie svoju vlastnú iniciatívu vo svojej, vlastnom obhajobe poslaneckého mandátu, by táto aktivita mala byť vítaná, a nie pred ním zatvárať dvere.
To je môj názor a týmto sa uchádzam o podporu malej novely, ktorá vylepšuje zákon o obecnom zriadení v prospech občanov, v prospech toho, aby vedeli, čo samosprávy prijímajú na zastupiteľstvách na jednom mieste. Ak nájdete protiargumenty, a hlavne tí z vládnej koalície, som otvorený diskusii a inak vás záverom žiadam o podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne. Chcem sa opýtať pána spravodajcu, či v záverečnom slove chce niečo dodať k rozprave? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
V rokovaní budeme pokračovať prvým čítaním o návrhu poslancov Petry Krištúfkovej, Zuzany Šebovej a Borisa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 578, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 596. Poprosím pani poslankyňu Petru Krištúfkový, Kištúfkovú, pardon, aby predmetný návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Petry Krištúfkovej, Zuzany Šebovej a Borisa Kollára na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 578.)

Ďakujem, vážená pani podpredsedníčka. Vážená poslankyne, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predloženého návrhu je zvýšiť sumu rodičovského príspevku na rovnakú výšku, ako je suma uhrádzaná za poskytovanú starostlivosť o dieťa podľa § 5 ods. 1 písm. a).
Hlásim sa prvá do rozpravy.

Tak to bolo rýchle. Ďakujem veľmi pekne.
Poprosím teraz spravodajkyňu, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci, pani poslankyňu Soňu Gaborčákovú, aby nám predniesla spravodajskú informáciu, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 578. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa, predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto. Registrujem požiadavku pani navrhovateľky, aby vystúpila v rozprave ako prvá.
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Ešte raz, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na zvýšenie rodičovského príspevku na 280 eur podávam už tretíkrát. Prvýkrát to bolo pri, prvýkrát to bolo hneď po nastúpení do parlamentu, druhýkrát to bolo formou pozmeňovacieho návrhu k vládnemu návrhu, keď minister Richter išiel zvyšovať o 10 euro.
Chcem zopakovať dôvody, pre ktoré je podľa nás dôležité túto sumu zvýšiť na 280 euro. Prvý dôvod je, štát dneska poskytuje matkám príspevok na starostlivosť o dieťa až do výšky 280 eur. Je to v prípade, že rodič sa rozhodne predčasne ukončiť materskú dovolenku a nastúpiť do práce skôr, ako dieťa dovŕši tri roky. Je to diskriminačné, ak matka dá dieťa do jasieľ a môže poberať príspevok až do výšky 280 eur a tá, ktorá zostane doma, poberá 213 eur.
Druhý dôvod, je psychologicky dokázané, že dieťa do veku troch rokov, je to jeho najdôležitejšie obdobie. Vyvíja sa fyzická aj psychická stránka dieťaťa a do veľkej miery ovplyvňuje celý jeho život. V prípade absencie jedného platu v rodine, a nehovoriac o osamelých matkách, kde to je najdôležitejší príjem, sa tieto rodiny dostávajú do finančných problémov a nie sú schopné pokryť základné potreby.
Rodičovský príspevok vychádza v priemere 6,9 eura na deň, čo je hlavne v prípade osamelých matiek nemožné zabezpečiť zdravý vývoj dieťaťa. Osobným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy, napríklad bielkovín a ovocia. Samozrejme, rodičia sú potom nútení sa prikláňať k nevyváženej a nevyhovujúcej strave, čo sa podpisuje na zdraví detí, nakoľko sa im nedostáva potrebné množstvo živín, ktoré sú stavebnou zložkou orgánov ľudského tela. A tu sa dostávame do začarovaného kruhu, kedy sa to odráža na zdravotnom stave detí a štát to aj tak bude musieť doplatiť na zdravotnej starostlivosti.
Čo sa zmenilo odvtedy, odkedy sme prvýkrát podali tento návrh? Z môjho pohľadu veľa, ministerstvo napriek tomu, že nemalo v pláne zvyšovať rodičovský príspevok, napokon ho zvýšilo aspoň o 10 euro. Myslím si, že k tomu prispel aj náš tlak a dôvody, ktoré sme neustále opakovali, že príspevok je nízky, že ho treba dorovnať. Čo je však ešte dôležitejšie, ozvali sa samotné matky, ktoré v máji ku Dňu matiek poslali otvorený list premiérovi, v ktorom žiadajú zrovnoprávniť obidva príspevky, pretože súčasný stav diskriminuje matky, ktoré zostanú s dieťaťom doma. Momentálne to vytvára stav, že vláda finančne uprednostňuje tie matky, ktoré sa vracajú do zamestnania skôr, ako po troch rokoch veku dieťa.
Viem, že možnosť byť s dieťaťom doma do troch rokov nemajú rodičia vo všetkých štátoch, ale práve preto by sme si mali chrániť túto možnosť. Myslím si, že matka je určite pre dieťa viac ako jasličky a určite by sme z tohto dôvodu mali podporovať všetky matky na rodičovskom príspevku na materskej dovolenke. Sľubujem, že aj keď tento návrh neprejde, tak budem vytrvalá a s rodičovským príspevkom neprestanem otravovať. Preto ho opäť podávam, vážené kolegyne, vážení kolegovia, a v mene mamičiek a detičiek by som vás rada požiadala o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujeme pekne. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. (Reakcia z pléna.) Nebola ústne, bola ako prvá ale v písomnej časti rozpravy, pretože písomne sa neprihlásil nikto, takže máte možnosť, kolegyne, kolegovia, prihlásiť sa ústne. Končím možnosť prihlásiť sa rozpravy. Neprihlásil sa nikto. Záverečné slovo, pani navrhovateľka? Nie, nie je tomu tak. Pani spravodajkyňa, chcete niečo dodať k rozprave? Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tzv. Exekučný poriadok, a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona má parlamentnú tlač 579, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 597.
Dávam slovo pánovi poslancovi Petrovi Pčolinskému, aby predmetný návrh zákona uviedol, nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 579.)

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážené stoličky, dovoľte, aby som vám predstavil náš návrh zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ktorý vlastne má pomôcť ľuďom pri splácaní exekúcií.
Súčasná právna úprava totiž vytvára stav, keď pri vymáhaní nárokov sa prioritne uhrádzajú trovy exekútora vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty a následne sa vymáha istina vymáhanej pohľadávky, ako aj príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom a trovy oprávneného. Cieľom tohto návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, je zabezpečiť, aby boli oprávnenému v prvom rade uhradená istina z vymáhanej pohľadávky, až následne by sa uhradili trovy exekútora vrátane prislúchajúcej DPH.
Ďalej sa navrhuje, aby odmenu a náhradu výdavkov exekútora, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami, hradil oprávnený z istiny vymoženej pohľadávky. Odstráni sa totiž tým stav, na ktorý občania Slovenska dlhodobo poukazujú ako na nevyvážený, neprimeraný a nespravodlivý.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem pekne.