18. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 578. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby sa, predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Ešte raz, vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh na zvýšenie rodičovského príspevku na 280 eur podávam už tretíkrát. Prvýkrát to bolo pri, prvýkrát to bolo hneď po nastúpení do parlamentu, druhýkrát to bolo formou pozmeňovacieho návrhu k vládnemu návrhu, keď minister Richter išiel zvyšovať o 10 euro.
Chcem zopakovať dôvody, pre ktoré je podľa nás dôležité túto sumu zvýšiť na 280 euro. Prvý dôvod je, štát dneska poskytuje matkám príspevok na starostlivosť o dieťa až do výšky 280 eur. Je to v prípade, že rodič sa rozhodne predčasne ukončiť materskú dovolenku a nastúpiť do práce skôr, ako dieťa dovŕši tri roky. Je to diskriminačné, ak matka dá dieťa do jasieľ a môže poberať príspevok až do výšky 280 eur a tá, ktorá zostane doma, poberá 213 eur.
Druhý dôvod, je psychologicky dokázané, že dieťa do veku troch rokov, je to jeho najdôležitejšie obdobie. Vyvíja sa fyzická aj psychická stránka dieťaťa a do veľkej miery ovplyvňuje celý jeho život. V prípade absencie jedného platu v rodine, a nehovoriac o osamelých matkách, kde to je najdôležitejší príjem, sa tieto rodiny dostávajú do finančných problémov a nie sú schopné pokryť základné potreby.
Rodičovský príspevok vychádza v priemere 6,9 eura na deň, čo je hlavne v prípade osamelých matiek nemožné zabezpečiť zdravý vývoj dieťaťa. Osobným problémom v chudobnejších rodinách sú stravovacie návyky, resp. absencia niektorých zložiek stravy, napríklad bielkovín a ovocia. Samozrejme, rodičia sú potom nútení sa prikláňať k nevyváženej a nevyhovujúcej strave, čo sa podpisuje na zdraví detí, nakoľko sa im nedostáva potrebné množstvo živín, ktoré sú stavebnou zložkou orgánov ľudského tela. A tu sa dostávame do začarovaného kruhu, kedy sa to odráža na zdravotnom stave detí a štát to aj tak bude musieť doplatiť na zdravotnej starostlivosti.
Čo sa zmenilo odvtedy, odkedy sme prvýkrát podali tento návrh? Z môjho pohľadu veľa, ministerstvo napriek tomu, že nemalo v pláne zvyšovať rodičovský príspevok, napokon ho zvýšilo aspoň o 10 euro. Myslím si, že k tomu prispel aj náš tlak a dôvody, ktoré sme neustále opakovali, že príspevok je nízky, že ho treba dorovnať. Čo je však ešte dôležitejšie, ozvali sa samotné matky, ktoré v máji ku Dňu matiek poslali otvorený list premiérovi, v ktorom žiadajú zrovnoprávniť obidva príspevky, pretože súčasný stav diskriminuje matky, ktoré zostanú s dieťaťom doma. Momentálne to vytvára stav, že vláda finančne uprednostňuje tie matky, ktoré sa vracajú do zamestnania skôr, ako po troch rokoch veku dieťa.
Viem, že možnosť byť s dieťaťom doma do troch rokov nemajú rodičia vo všetkých štátoch, ale práve preto by sme si mali chrániť túto možnosť. Myslím si, že matka je určite pre dieťa viac ako jasličky a určite by sme z tohto dôvodu mali podporovať všetky matky na rodičovskom príspevku na materskej dovolenke. Sľubujem, že aj keď tento návrh neprejde, tak budem vytrvalá a s rodičovským príspevkom neprestanem otravovať. Preto ho opäť podávam, vážené kolegyne, vážení kolegovia, a v mene mamičiek a detičiek by som vás rada požiadala o jeho podporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážené stoličky, dovoľte, aby som vám predstavil náš návrh zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ktorý vlastne má pomôcť ľuďom pri splácaní exekúcií.
Súčasná právna úprava totiž vytvára stav, keď pri vymáhaní nárokov sa prioritne uhrádzajú trovy exekútora vrátane prislúchajúcej dane z pridanej hodnoty a následne sa vymáha istina vymáhanej pohľadávky, ako aj príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom a trovy oprávneného. Cieľom tohto návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov, je zabezpečiť, aby boli oprávnenému v prvom rade uhradená istina z vymáhanej pohľadávky, až následne by sa uhradili trovy exekútora vrátane prislúchajúcej DPH.
Ďalej sa navrhuje, aby odmenu a náhradu výdavkov exekútora, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami, hradil oprávnený z istiny vymoženej pohľadávky. Odstráni sa totiž tým stav, na ktorý občania Slovenska dlhodobo poukazujú ako na nevyvážený, neprimeraný a nespravodlivý.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona.
Predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona v druhom čítaní do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne. Chcel by som privítať deti na balkóne, neviem odkiaľ, ale ahojte. (Rečník zatlieskal.) No hoci v takejto komornej atmosfére, ale snáď do ôsmej tých päť minút to so mnou vydržíte.
Čo vlastne my navrhujeme. Navrhujeme pomerne jednoduchú vec, ale pri dosť závažnom probléme, pri vymáhaní exekúcií. V súčasnosti to totižto funguje takto, že pokiaľ máte dlh, máte exekúciu, tak exekútor podľa § 60 Exekučného poriadku vymáha vlastne tie peniaze, ktoré, ktoré vymáha, tak vlastne tie splátky sa rozdeľujú nasledovným spôsobom. Podľa písm. a ) tohto § 60 ide úhrada dlhu v prvom rade na trovy exekútora a DPH-čku exekútora. Podľa písm. c..., podľa písm. b) ide úhrada pohľadávky na samotnú istinu. Čo to ale znamená v praxi?
V praxi to funguje asi tak, že ak máte dlh u exekútora, tak vlastne posielate tam splátky a splácate a splácate a splácate, a neviete sa toho doplatiť. A neviete sa toho doplatiť najmä z toho dôvodu, že ten celý dlh sa vám úročí až do momentu, kým nie je splatená istina. Čiže teraz si predstavte, že máte, ja neviem, tisíceurovú istinu, exekútor vymáha 3-4-tisíc euro, čo je bežné, a vy tam splácate po nejakých 50 euro. Lenže ten dlh celkový sa vám úročí až do momentu, kým nie je splatená istina. Lenže tú istinu tak skoro nesplatíte, pretože podľa terajšieho platného zákona § 6..., § 60 písm. a) v prvom rade idú úhrady dlhu, tie splátky idú na trovy. To znamená, najprv sa uspokojí exekútor, a až keď je jeho odmena, DPH-čka, až keď sú jeho poplatky uspokojené, až potom začnete, začnete splácať samotnú istinu. Čiže stáva sa presne to, že človek spláca, spláca, spláca, spláca, spláca dlhé roky a nevie sa toho doplatiť.
Ja som sa nie tak dávno bavil s jedným exekútorom a ten mi povedal, že pre neho je pomerne výhodné, ak ten človek mu spláca po tých 20-30 euro nejaký dlh. Hovorí, že on nepotrebuje, aby mu to rýchlo splatil naraz. Pretože ten dlh sa úročí dovtedy, kým nie je splatená istina, to znamená, že pri takých 20-eurových splátkach mu to kľudne bude splácať aj 20 rokov. A teraz si zoberte, keď taký exekútorský úrad má niekde okolo, taký, taký bežný priemerný niekde okolo, ja neviem, 5- až 10-tisíc exekúcií, ktoré vymáha, tak jednoducho tých 20 euro mesačne keď mu príde, ja neviem, tisíckrát, no tak to je radosť podnikať, to má istý biznis na mnoho rokov.
Čiže my navrhujeme presný opak. Navrhujeme to, aby sa písm. b) v § 60 vymenilo za písm. a), v § 60, čo znamená, že v prvom rade pôjdu splátky tejto pohľadávky na úhradu istiny a až potom, keď bude istina uhradená, tak pôjdu na trovy a na odmenu a DPH. Čiže naším cieľom je, aby dlžník čím skôr splatil istinu, prestane sa mu tá pohľadávka úročiť, lebo bude skôr splatená istina, a až potom dostane, slušne povedané, najesť exekútor. Čiže to úplne jednoduchý návrh zákona, vymeníme jedno písmenko za druhé písmenko.
Ten problém exekúcií je v súčasnosti tak veľký, že už, dokonca ja som veľmi rád, že táto vláda konečne uznala a si všimla, že na Slovensku máme 3,7 mil. živých exekučných konaní. Dokonca rok a pol vlastne my tu rozprávame a predkladáme dookola náš návrh exekučnej amnestie a rok a pol sa snažíme upozorniť na tento obrovský problém, ktorý tuná je, a konečne po roku a pol sa vláda zobudila a zistila, že tu máme 3,7 mil. exekučných konaní, urobili tlačovku a povedali tam, že idú to riešiť. Som naozaj veľmi rád, že takáto situácia konečne nastala a som veľmi rád, že sa niečo možno udeje, lebo zatiaľ od tej tlačovky prešlo, ja neviem, tri týždne alebo mesiac, zatiaľ žiadnu podobu návrhu zákona, ktorý by toto vyriešil, sme nevideli, podľa mojich informácii pani ministerka na tomto pracuje, len v akej podobe, v akej forme chce vláda tento problém vyriešiť, to sme sa zatiaľ nedozvedeli. Vieme len to, že sa na tom robí. Ale ja sa obávam, aby to nebolo ako s tými diaľnicami, ktoré sa budú, budú, budú v roku 2010, potom ’17, potom ’20, teraz ’25, čiže aby to nedopadlo ako, aby to nedopadlo takto aj s týmito exekúciami.
Čiže ten momentálny stav je naozaj alarmujúci a mnohé rodiny sú na pokraji zúfalstva, nám denne chodia desiatky mailov, desiatky listov a správ, kde nám ľudia popisujú svoje exekúcie, popisujú nám svoje problémy a rôzne životné situácie, ktoré im v podstate znemožňujú normálne fungovať. Dokonca aj vláda priznala, že dnes tu máme 40- až 50-tisíc ľudí, ktorí by sa vedeli zapojiť do pracovného procesu v prípade, ak by tú exekúciu nemali. Lebo teraz si zoberte presne tú situáciu, že človek má exekúciu, nemôže sa zamestnať, pretože exekútor mu okamžite dá zrážky zo mzdy, okamžite mu tam nasadí, mu zablokuje účet, zablokuje mu veškerý majetok hnuteľný, nehnuteľný, čiže v takejto situácii je naozaj veľmi zložité fungovať. A práve preto ľudia sa uchyľujú k rôznym iným formám, ako prežiť, a to je napríklad aj čierna práca, to je napríklad aj vedomé sa vyhýbanie povinností splácať svoje dlhy, čiže hľadajú rôzne cestičky, prepisujú majetky na rodinných príbuzných, fungujú na cudzích účtoch. Čiže snažia sa robiť čokoľvek, len aby tú exekúciu nemuseli platiť, pretože to pre nich nemá zmysel.
A teraz si predstavte, že ste zamestnanec niekde na východnom Slovensku, zarábate niekde okolo, ja neviem, 500 euro mesačne a teraz príde exekútor a nechá vám to životné minimum, ktoré je dnes nejakých 197-198 euro, a jednoducho ten exekútor vám zobere dve tretiny vašej mzdy, čiže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, prosím vás, ja si uvedomujem vážnosť a dôležitosť tej témy aj sa dobre počúvate, aj všetko, len sa vás chcem opýtať, na koľko to ešte máte, aby sme vedeli.

Pčolinský, Peter, poslanec NR SR
Tak môžme zajtra pokračovať ráno.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v prvom rade mi dovoľte, aby som vám poprial príjemný deň a zároveň by som rád uviedol prvý zákon z tých dvoch, ktoré dnes predkladám do pléna Národnej rady, to znamená zákon, ktorý sa týka sociálneho poistenia.
Ako som už spomínal v prvom čítaní, zámerom predkladanej novely zákona o sociálnom poistení je v súlade s Programovým vyhlásením vlády na roky 2016 až 2020 vyriešiť dlhodobo prezentované žiadosti tzv. starodôchodcovskej verejnosti o odstránenie pociťovanej nespravodlivosti. Táto spočíva v skutočnosti, že pri prechode na zásluhovejšiu právnu úpravu sociálneho poistenia zavedenú exministrom Kaníkom vznikol okruh poberateľov starobných dôchodkov, ktorých dôchodok bol vypočítaný podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, avšak z dôvodu uplatňovania vysokej miery solidarity je nižší, ako by bol k 1. januáru 2004 na základe rovnakých zásluh získaných v dôchodkovom systéme. Z dôvodu absencie digitalizovaných dát v systémoch Sociálnej poisťovne sa navrhuje rozdielne pristúpiť k starodôchodcom z obdobia po roku 1988, čo bol rok prijatia zákona č. 100 o sociálnom zabezpečení a pred týmto zákonom. V prvej skupine sa novo určí suma starobného dôchodku tak, aby miera náhrady príjmu starodôchodcu v roku jeho priznania pred rokom 2004 bola približne rovnaká ako miera náhrady príjmu porovnateľného poistenca, ktorému bol priznaný starobný dôchodok 1. januára 2004. Celkový počet takto prepočítaných starobných dôchodkov sa odhaduje na 88-tisíc. Na rozdiel od starodôchodcov z obdobia rokov 1988 až 2003 starobný dôchodok, ktorého suma bola určená podľa predpisov sociálneho zabezpečenia účinných pred 1. októbrom 1988, sa nebude znovu prepočítavať, ale sa zvýši o pevnú sumu 25,50 eur práve z dôvodu absencie relevantných dát v systémoch Sociálnej poisťovne. Počet takto zvýšených starobných dôchodkov sa odhaduje na 12,9 tisíca.
Spoločná správa výborov obsahuje tri pozmeňujúce návrhy:
Prvý spresňuje právnu úpravu s cieľom predchádzať určitým nejasnostiam pri peňažných údajoch v československých korunách a v slovenských korunách.
Druhý odstraňuje duplicitu pri oznamovaní percenta zvýšenia dôchodkových dávok a úrazových dávok, ktoré podľa platného právneho stavu zverejňuje aj Štatistický úrad a aj naše ministerstvo formou opatrenia.
Tretím pozmeňujúcim návrhom sa ponecháva schvaľovanie príslušných dokumentov vo verejnom obstarávaní pri nadlimitných zákazkách na generálnom riaditeľovi Sociálnej poisťovne a rovnaká právomoc Dozornej rady Sociálnej poisťovne sa nahrádza schvaľovaním plánu verejného obstarávania.
S uvedenými pozmeňovacími návrhmi nemám výhrady a podporujem ich prijatie.

Glváč Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Krajniak, poprosím kľud.

Richter, Ján, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, uchádzam sa o podporu novely tohto zákona v druhom a treťom čítaní. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 511).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 599 z 9. mája 2017 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný vládny návrh zákona (tlač 511) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z unesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených v III. bode tejto spoločnej správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona (tlač 511) a v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe schváliť.
Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 3 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 66 z 13. júna 2017. Výbor ma zároveň poveril ako spoločnú spravodajkyňu, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu druhé čítanie návrhu, ktorý má zmierniť a odstrániť a riešiť krivdy minulosti. Mám to tak nejako v sebe, že stále mám pred očami či starších, či chorých, či chudobných, či deti, proste tých najzraniteľnejších, a skutočne najčastejšie sa vyjadrujem a riešim problémy práve týchto skupín najzraniteľnejších. Dnes teda riešime nie najchudobnejších, ale najstarších, ktorí akoby doplatili na to, že boli k systému vzhľadom na parametre predchádzajúcich právnych noriem, podľa ktorých im vypočítavali dôchodok, oveľa viac solidárni ako dôchodcovia, ktorí išli do dôchodku po roku 2003. Úplnú spravodlivosť na tomto svete ťažko nájdeme, ale môžeme sa k nej určite blížiť. A dnešná novela je toho príkladom, že chceme odstrániť jednu dlhoročnú skrivodlivosť. Samozrejme, tie spôsoby môžu byť rôzne. Ministerstvo si zvolilo svoju cestu, s ktorou možno nie vo všetkom súhlasíme, alebo tú paradigmu tak neprijmeme, ale rešpektujeme.
A teraz k zákonu samotnému. Predkladatelia si dali do Programového vyhlásenia vlády záväzok, musím podotknúť, že prvýkrát, odkedy sa s veľkou nespokojnosťou, s veľmi nespokojnou skupinou starodôchodcov stretáme a vnímame ju. Bolo to pre mňa prekvapujúce, ale o to vítanejšie, bol to záväzok odstrániť nespravodlivosti starodôchodcov, ktorí vnímali po prijatí práve zákona o sociálnom poistení. Zopakujem, hlavným dôvodov pre spracovanie novely zákona 461/2003 o sociálnom poistení bolo zníženie rozdielov v dôchodkoch tzv. starodôchodcov a novodôchodcov. Predovšetkým išlo a ide o riešenie problému spravodlivosti v dôchodkovom systéme, lebo je faktom, že jedným žijúcim starobným dôchodcom boli priznávané starobné dôchodky vymerané na báze vysokej miery solidarity s reziduálnymi alebo zostatkovými prvkami zásluhovosti a druhým boli priznané starobné dôchodky na báze zásluhovosti so zostatkovými prvkami solidarity. To nemohlo viesť k ničomu inému ako k nemalým rozdielom v dôchodkoch osôb s nadpriemernými príjmami, pretože problém úrovne nízkych dôchodkov bol sčasti vyriešený zavedením minimálneho dôchodkového príjmu. Aj keď tiež len nedávno. Na zavedenie minimálneho dôchodku, naozajstného minimálneho dôchodku, si však ešte nejakú dobu počkáme, pretože minimálny starobný dôchodok je v našom ponímaní doživotná a individuálna dôchodková dávka, ktorej suma je závislá od príjmu z pozostalostných dôchodkov a túto vlastnosť dnes funkčný minimálny dôchodkový príjem nemá. Takže rozdiel vo vnímaní toho, čo existuje, a toho, čo by sme boli najradšej, keby existovalo.
Ústrednou témou novely teda ostáva spravodlivosť, lebo existujúci stav je nespravodlivý. Od vzniku alebo zavedenia zákona 461 každý rok niekoľkokrát v roku prichádzame nielen my, ale aj vláda vždy s úpravou nejakých nespravodlivostí, ktoré tam naozaj čiastkovo stále existujú.
O tom, čo je spravodlivosť, sa v literatúre popísalo hodne, určite nie som filozof a ani tu nie je priestor na rozvíjanie úvah na tému legálnej spravodlivosti, je vnímaná rôzne. A z toho vyplývajú aj rôzne východiská pri riešení problému vyrovnávania rozdielov v starobných dôchodkoch priznaných pred a po reforme dôchodkového systému. Nech sa na tému spravodlivosti v dôchodkových systémoch pozeráme z rôznych hľadísk, jedno by sme nemali pripustiť, a to je východisko založené na východisku právnych pozitivistov, podľa ktorých je spravodlivosť iracionálny ideál. "A kto a akokoľvek je snáď nepostrádateľný pre ľudské chcenie a konanie, ľudskému poznaniu ostáva neprístupný." To je citát od Hansa Kelsena.
Teraz po tom všetkom, čo som absolvovala na ministerstve, po viacerých stretnutiach, kde mi bolo umožnené nahliadnuť do útrob, do čriev, z čoho, prečo a ako ministerstvo navrhovalo odstrániť nespravodlivosti, už len konštatujem, že po počiatočnom preštudovaní navrhnutého riešenia som mala pocit, že autori novely boli inšpirovaní práve takýmto akoby iracionálnou ideou vnímania spravodlivosti. A z tohto východiska navrhli riešenie, ktoré nemá vcelku jasné pravidlá pre určenie adresátov navrhovanej zmeny. Teda toho, koho sa má novela týkať. Javilo sa nám nie racionálne vysvetliteľné a stále nemám úplne vo všetkom jasno, ako sa k navrhnutej selekcii poistencov došlo, a to bolo vlastne našou najväčšou výhradou voči navrhnutému riešeniu. Tým chcem povedať, že v stanovení hraníc oddeľujúcich tých, ktorým vznikne nárok na nové priznanie starobných dôchodkov, a tých, ktorým nevznikne nárok, veľmi cítiť, nám sa to naozaj javí ako subjektívne hodnotenie situácie a neplatí, že ide striktne o vylúčenie tých, ktorým by nevznikol nárok na vyšší dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení.
Nie je dané vylučovacie pravidlo. Toto všetko som vlastne hovorila už v minulej debate. Teda v tom pôvodnom znení priamo tá selekčná hranica nie je jasne, jakoby nevidíme tie také jasné väzby na úroveň miezd v roku priznania starobného dôchodku. Ale možno, a to je podľa mňa hlavný dôvod výberu vášho spôsobu riešenia, obmedzené možnosti Sociálnej poisťovne, ktorá ako jedna z najväčších inštitúcií sa, bohužiaľ, roky trápi s nedokonalými IT systémami, pomocnými systémami.
Ak by som povedala našu predstavu, tak my vnímame spravodlivosť ako koncept vyváženého a zdôvodneného rozdeľovania spoločenských hodnôt a bremien, práv i povinností. Preto pred priamym určením selekčnej hranice dávame prednosť pravidlu na jej určenie pre všetky roky, v ktorých sa má prepočet uskutočniť. A pokiaľ sa má uplatniť zásluhovosť do už vyplácaných starobných dôchodkov, je treba určiť, ako sa k nej dostať.
Podľa našich prepočtov takto zvolenou ministerskou cestou nie je síce možné sa dopracovať k zásluhovým, k úplne zásluhovým dôchodkom, ale je možné sčasti sa k nim priblížiť s vedomím, že niektorým osobám sa pridá viac ako podľa zákona o sociálnom poistení, niektorým menej, niektorým vôbec. Toto je teda možnože taká tá najväčšia výčitka, ale vravím, že rešpektujem cestu, ktorou sa ministerstvo zvolilo, pretože vy ste tí, ktorí rozhodujú, určujú pravidlá. K tomu neni čo dodať.
K čomu sa však vôbec nedopracujeme ministerským prístupom, je odstránenie závislosti výkonu od úrovne miezd. Teda kým my považujeme za spravodlivé naozaj prepočítať všetky dôchodky, čo opäť zopakujem, že nie je dnes reálne, ktoré boli vymerané z priemerného osobného mzdového bodu cca 1,1 na plne zásluhovom princípe, ministerstvo práce zvolilo iný filter na zaradenie poistencov do prepočtu starobných dôchodkov, a to na báze pevne definovanej hranice pre jednotlivé roky 1988 až 2003.
Toto všetko, o čom som doteraz hovorila, sa nám javilo ako nie dobre vyriešené v novele voči najstarším poistencom. A práve toto boli témy, ktoré sme aj na ministerstve práce, sociálnych vecí otvárali a prechádzali. A našou snahou bolo zmierniť to, čo sa nám nezdalo správne uchopené alebo správne určené. Nebolo to jednoduché. Tá odlišnosť vnemu pri odstraňovaní rozdielov v úrovni starobných dôchodkov a komplikovanosť prepočtov dopadov rôznych variant riešenia vyžadoval a vyžaduje, aby sa v takej citlivej téme, ako sú starobné dôchodky, hľadali konsenzy v mene spravodlivosti, ktorá ako som hneď v úvode povedala, úplná spravodlivosť bude až niekde inde ako na tomto svete.
Moje prekvapenie a ústretovosť voči ministerstvu práce, sociálnych vecí by som chcela veľmi silne oceniť. Naozaj ministerstvo malo veľkú snahu vysvetľovať nám, prečo prišli s takým riešením. Ja to zaobalím možno tým, že je to reálne spracovateľný koncept, ktorý je schopný zadministrovať aj Sociálna poisťovňa. Verím, že keby tie problémy práve na strane Sociálnej poisťovne neexistovali, aj ministerstvo by uvažovalo možno o iných riešeniach. Takže vďaka ministerským úradníkom, celému ministerstvu za všetok čas a nasadenie v tom, aby nieže vyšli nám v ústrety, našim pripomienkam, ale hlavne mali snahu vyšpecifikovať hranice, ktoré rozšíria tých, ktorým budú spravodlivejšie nastavené podmienky pre zaradenie do výpočtu.
Sú teda dve miesta, kde sme vnímali navrhnuté riešenie ako nedostatočné. Jedno bolo dôchodky priznané pred októbrom 1988. A toto sú vlastne už aj dve časti pozmeňujúceho návrhu, ktorý, ja to budem asi veľakrát opakovať, ale ja naozaj musím oceňovať v tomto prípade ústretovosť ministerstva.
Takže prvý okruh problému. Vládny návrh obsahuje ako podmienku nároku, ten pôvodný návrh, ako podmienku nároku na jednorazové zvýšenie starobného dôchodku dosiahnutie priemerného mesačného príjmu z piatich zárobkovo najlepších rokov rozhodujúceho obdobia v sume 2 333 korún, čiže hrubý mesačný zárobok v sume 2 999 korún. Vzhľadom k faktu, že aj za socializmu priemerné mzdy rástli, medzi rokmi 1976 až 1988 išlo o nárast o 33 %, má priemerný hrubý zárobok 2 999 korún úplne inú úroveň ako v roku 1976 a inú v roku 1988. A ak sa chcem priblížiť aspoň trochu k zásluhovým dôchodkom, potom takto definovaná podmienka nároku nie je celkom správne navrhnutá. Navrhovali sme teda selekčnú hranicu viazať na úroveň priemernej mzdy v roku, ktorý predchádza roku priznania starobného dôchodku. Konkrétne v pozmeňovacom návrhu navrhujeme, aby sa tá fixná suma, ktorá bola ministerstvom určená na základe parametrov, z ktorých vychádzal prepočet celej novely, aby sa suma 25,50 eur priznala každému poistencovi, ktorému bol priznaný starobný dôchodok z priemerného hrubého zárobku na úrovni 1,1-násobku priemernej mzdy zistenej v rozhodujúcom období. Takže toto je prvá skupina problémov, ktorá by mohla byť vyriešená v prospech ďalšej viac ako tisícky poistencov. Hovoríme teda o najstaršej skupine tých staro starodôchodcov, ja som si ich tak pracovne pomenovala, staro starodôchodcovia, všetci tí, ktorí išli do dôchodku pred októbrom 1988.
Rozširujeme, nejde nám o nič iné, len pravidlo v podstate, hej, dalo by sa tak všeobecne povedať, veľmi všeobecne a zhruba, že pravidlo, ktoré sa tiahne od najnovších rokov, teda mám tesne pred rokom 2003, sa presúva aj pred rok ´88, hej, ten 1,1-násobok priemernej mzdy, podľa toho budú posudzovaní aj tí na zaradenie, na stanovenie, na prisúdenie fixnej sumy k starobnému dôchodku. Doteraz, teda v tom pôvodnom znení, bola stanovená hranica 2 333, ktorá platila vlastne od roku ´88 až nižšie. Takže v prvej skupine staro starodôchodcov rozširujeme okruh ľudí, ktorí budú zaradení do, ktorí budú posúdení o zvýšenie dôchodku o 25,50.
Druhá časť problému, ktorá je riešená v pozmeňovacom návrhu, ktorý v závere budem čítať, to som ešte nepovedala, dôchodky priznané od októbra 1988 do decembra 2003. Aj v tejto skupine poistencov nám ide najmä o úpravu selekčných hraníc. Vysvetľovala som, čo sa nám na tom nezdá celkom správne. A oceňujem ústretovosť ministerstva v tom, že opäť prijali niektoré naše argumenty. Nie na všetkom sme sa dokázali zhodnúť, ale naozaj pri rešpekte ich spôsobu riešenia a vypočutí našich nejasností a to, čo sa nám zdá neprijateľné, tak sa upravili hranice, tie selekčné hranice, teda hranice, ktoré sú dôležité nato, aby starodôchodca bol započítaný do toho prepočtu, sa menia. A opäť na úroveň 1,1-násobku priemernej mzdy platnej v roku, ktorý predchádza roku priznania starobného dôchodku.
S týmito navrhnutými úpravami je návrh podľa prepočtov, ktoré sme si robili, určite spravodlivejší ako v predloženom znení a znamená aj zvýšenie počtu osôb alebo okruhu osôb, ktorým bude prepočítaný starobný dôchodok o niekoľko tisíc. A čo nás mimoriadne teší, je skutočnosť, že by sa dôchodky zdvihli práve aj tým najstarším poistencom, ktorí mali vyššie príjmy v minulosti.
My by sme možno úpravu dôchodkov riešili inak, ale voľby naozaj rozhodli, že vy stanovujete aj spôsoby riešenia a my sme len veľmi radi, ak prijmete aspoň niektoré naše pripomienky. A aj ak sa podarí naozaj, že pozmeňovací návrh, ktorý rozširuje túto skupinu poistencov hodných na prepočet alebo na zvýšenie dôchodku o takmer alebo viac ako 15-tisíc ľudí, tak možno ešte by si zaslúžila aj táto úprava jednu malú novelu, ale o tom už nebudem teraz hovoriť.
Takže povedala som dva okruhy, ktoré rieši pozmeňovací návrh, ktorý podávam nielen s kolegyňami Soňou Gaborčákovou, Silviou Shahzad, ale najmä pánami poslancami Ľubomírom Vážnym, s Jánom Podmanickým a Jozefom Burianom. Hlavným cieľom tohto pozmeňovacieho návrhu je rozšíriť okruh osôb, ktoré budú posúdené na prepočet starobného dôchodku.
Možno by som ešte rada upozornila na jednu dôležitú vec. V mojom vystúpení v prvom čítaní k tejto novele zákona som konštatovala, že navrhovatelia pozabudli na jednu skupinu poistencov, a to na poistencov, ktorým vznikol nárok na invalidný dôchodok pred rokom 2004 a ktorým bol po dovŕšení dôchodkového veku tento dôchodok prekvalifikovaný na starobný dôchodok. S týmito dôchodkami je neustály problém, lebo raz sú považované za starobné, raz sa s nimi zaobchádza ako s invalidnými. Ministerstvo práce nám dalo informáciu, a niekoľkokrát to bolo potvrdené, že na týchto poistencov sa nezabudlo a v prípade prepočtu starobných dôchodkov budú tieto dôchodky akoby v osobitnom režime, na ktorý treba verejnosť stále upozorňovať, a bola by som rada, keby médiá sa tejto téme naozaj venovali. Ako tiež viac rozhovorov sme mali na túto tému k invalidným dôchodkom, a tak, ako nám to bolo vysvetlené, chápem, že táto novela nevylučuje ani invalidných dôchodcov z prepočtov. Iná vec je potom možno rozprávať sa všeobecne o výške invalidných dôchodkov, hej, vzhľadom na súčasný stav. Takže naozaj tunák by si mohli možno aj médiá urobiť svoju úlohu v tom, v informovaní.
Alebo možno ešte, že či by nestálo za úvahu, keďže naozaj aj tie združenia zdravotne postihnutých však majú svojich odborníkov, ktorí to nedokážu tak dostatočne tak čítať, ako nám aj ministerstvo, aj Sociálna poisťovňa potvrdzuje, že sa pristupuje k týmto prepočtom invalidných alebo starobných, alebo prekvalifikovaných dôchodkov, že či by nebolo vhodné spresnenie, potom precizovanie, ako gramatické sprecizovanie zákona, ale to naozaj do tejto časti viacej asi nepatrí.
Na konci vystúpenia také konštatovanie. Som prekvapená milo, že ministerstvo naozaj pristúpilo k zmene, alebo teda umožnilo nám takto navrhnutú zmenu, a teraz mám pocit, že tá novela je tak približne na jednej úrovni alebo celou novelou sa tiahne ten 1,1-násobok priemernej mzdy, čo považujem za naozaj za dobrý krok. A stále mi tam vyskakuje jeden rok, ´95, kde je tak, to som takisto hovorila v tom predchádzajúcom príspevku, kde tak príliš pozitívne oproti ostatným ročníkom pristupujeme k ročníku ´95. Je to, je to stále pre mňa prekvapením, aj keď sa mi to snažili vysvetliť, nebola som schopná to chápať.
Ale teda vráťme sa ku meritu, dôležitý je výsledok. Pokiaľ bude prijatý tento pozmeňovací návrh, tak skupina starodôchodcov, ktorá môže byť pozitívne naladená z tejto novely, sa rozširuje o 15 300 starodôchodcov. Náklady sú naozaj minimálne, myslím, že niečo cez 2 mil., a vieme, že vzhľadom na vek týchto starodôchodcov tá suma bude ďalšie roky vysoko pravdepodobne klesať. S takouto novelou sa prišlo, malo prísť dávno. Hovorila o tom každá vláda, ale jedine teraz si to dali do Programového vyhlásenia vlády a teraz sa k tomu reálne pristupuje. Takže teším sa z toho, že dôjde k zvýšeniu spravodlivosti u starodôchodcov, mnohí to budú mať také zadosťučinenie za roky, kedy o tom hovorili, a ja vás budem veľmi prosiť, aby ste takýto spoločný pozmeňovák, podpisy sú naozaj z každej politickej strany, aj potom následne podporili.
Pán minister, ďakujem za ústretovosť.
Dovoľte mi teda nakoniec prečítať samotné znenie pozmeňovacieho návrhu. Pozmeňovací návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Sone Gaborčákovej, Silvie Shahzad, Ľubomíra Vážneho, Jána Podmanického a Jozefa Buriana k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 1 písm. a) sa suma "3 667 Sk" nahrádza sumou "2 733 Sk".
Už toto je prvý znak, že sa znižuje tá selekčná hranica.
2. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 1 písm. b) sa suma "3 667 Sk" nahrádza sumou "2 750 Sk".
3. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 1 písm. c) sa suma "3 675 Sk" nahrádza sumou "2 767 Sk".
4. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 3 písmeno a) znie: "a) 2 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 500 Sk do sumy 8 525 Sk sa započítava 35 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa ods. 1 písm. a),".
5. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 3 sa za písmeno a) vkladajú nové písmená b) až d), ktoré znejú:
"b) 2 600 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 600 Sk do sumy 8 690 Sk sa započítava 35 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa ods. 1 písm. b),
c) 2 700 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 700 Sk do sumy 8 901 Sk sa započítava 36 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa ods. 1 písm. c),
d) 2 500 Sk započítava v plnej sume a zo sumy nad 2 500 Sk do sumy 9 162 Sk sa započítava 32 %, ak sa určuje suma starobného dôchodku podľa ods. 1 písm. d),".
Doterajšie písmená b) až m) sa označujú ako písmená e) až p).
6. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 4 písm. a) v prvom bode až treťom bode sa slová "22 %" nahrádzajú slovami "27 %".
7. V čl. I druhom bode § 293ds ods. 5 písm. a) v prvom bode až treťom bode sa slová "21 % nahrádzajú slovami "26 %".
8. V čl. I druhom bode § 293dt znie:
"§ 293dt
(1) Ak suma starobného dôchodku bola určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 a starobný dôchodok sa vypláca po decembri 2017, starobný dôchodok sa zvýši od 1. januára 2018 o 25,50 eur, ak starobný dôchodok bol priznaný
a) pred rokom 1965 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 509 Sk,
b) v roku
1. 1965 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 509 Sk,
2. 1966 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 536 Sk,
3. 1967 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 568 Sk,
4. 1968 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 619 Sk,
5. 1969 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 698 Sk,
6. 1970 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 794 Sk,
7. 1971 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 894 Sk,
8. 1972 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 1 998 Sk,
9. 1973 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 034 Sk,
10. 1974 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 063 Sk,
11. 1975 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 088 Sk,
12. 1976 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 114 Sk,
13. 1977 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 141 Sk,
14. 1978 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 166 Sk,
15. 1979 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 192 Sk,
16. 1980 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 217 Sk,
17. 1981 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 242 Sk,
18. 1982 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 264 Sk,
19. 1983 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 285 Sk,
20. 1984 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 304 Sk,
21." - už sa blížime ku koncu - "1985 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 322 Sk,
22. 1986 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 333 Sk,
23. 1987 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 333 Sk,
24. 1988 z priemerného mesačného zárobku v sume najmenej 2 333 Sk.
(2) Starobný dôchodok sa na účely odseku 1 považuje za priznaný v roku 1988, ak poistencovi bola suma starobného dôchodku určená podľa predpisov účinných pred 1. októbrom 1988 a nárok na výplatu starobného dôchodku vznikne prvýkrát po 31. decembri 1988."
To je celé znenie pozmeňovacieho návrhu.
Ešte z tohto miesta by som chcela poďakovať aj pani Navrátilovej, ktorá teda urobila mravčiu prácu v tom, že vypočítala, možno určila možno sto tabuliek, podľa ktorých, ktorá nám dala návestie na to, že nie všetko možno by mohlo alebo že niektoré veci by sa mohli aj vylepšiť. Tak aj takto by som jej rada poďakovala, rovnako aj zopakujem, aj pánovi ministrovi a celému jeho tímu, ktorí túto novelu, ale aj pozmeňovací návrh pripravovali.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Chcem sa poďakovať ja tiež svojim kolegyniam a zvlášť tebe, Erika, že, že si s takou vervou sa pustila do toho, aby 15 300 ľuďom bolo po-mo-že-né. Presne preto sme tu v tomto pléne, preto nás zvolili do parlamentu ľudia, aby sme bojovali za ich práva a za odstraňovanie akejkoľvek nespravodlivosti. Takže moja vďaka patrí kolegyniam za tých 15 300 ľudí. Vďaka.

Dobré ráno, dámy a páni. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci a všetci vážení ostatní, dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 511).
Poviem najprv vlastnými slovami, ako to vidím, potom ešte tie náročnejšie pasáže zopakujem a nakoniec, keď už sa mi nebude rátať čas, tak prečítam pozmeňujúci návrh.
Takže môj návrh sa týka ustanovení súvisiacich so systémom predlžovania veku do dôchodku. Iba, teda iba tej časti predloženého návrhu.
Začnem príkladom, na ktorom budem ilustrovať podstatu toho, čo sa v systéme veku odchodu do dôchodku deje. Predstavte si, že by ste prišli k mobilnému operátorovi a ten by vám ponúkol 50-sekundovú tarifikáciu. Nie sekundovú tarifikáciu, ale 50-sekundovú tarifikáciu. To znamená, že - preženiem to - za 50 sekúnd hovoru zaplatíte 1 euro, za ďalších 50, aj začatých 50 sekúnd zaplatíte tiež 1 euro. Deje sa teda to, že ten, kto telefonuje iba 51. sekundu, zaplatí za tú jednu sekundu euro. Čiže je to neférové, ak chcete takýto výraz, ale aj to deformuje motivácie. Nie je to ekonomické, nie je to efektívne, pretože to núti ľudí telefonovať v iný čas, než je pre nich najefektívnejšie.
V minulosti sme predložili návrh zákona, ktorým sme chceli dosiahnuť sekundovú tarifikáciu, aby plynule rástla cena hovoru podľa, približne podľa sekúnd, a nie takto skokovo. Na to ministerstvo zareagovalo, že by to bolo zložité, a teraz prichádza s návrhom, ktorý predlžuje, predlžuje tie skoky, to obdobie skokov akoby z 50 sekúnd na jednu minútu.
Čiže teraz už prichádzam do toho návrhu zákona, čiže tie skoky nebudú po deviatich až približne desiatich mesiacoch, ale po kalendárnych rokoch. No tak povedzme, že je to jednoduchšie, ale stále budú tie skoky.
V čom tie skoky spočívajú? Človek, ktorý by mohol odísť do dôchodku na Silvestra 2016, môže doňho odísť, o 24 hodín mladší človek nepôjde o 24 hodín neskôr do dôchodku, ale pôjde do dôchodku, keďže sa narodil už v novom roku, o 76 dní neskôr. Je tam teda obrovský skok a to je, znova použijem ten výraz, neférové. Ale to, čo je, to, čo je kľúčové z hľadiska ekonomického, je, že to pôsobí demotivačne pri predčasnom dôchodku. Pretože pri predčasnom dôchodku nastáva situácia, že človek, ktorý by chcel ísť do toho predčasného dôchodku a povedal by si, že ide, že si o rok skráti tú prácu, tak dostane nejaký skrátený, skrátený dôchodok. Ak ale, ak ale robí v tom zlome o jeden deň dlhšie, o jeden deň dlhšie, tak sa dostane do iného režimu a ten predčasný dôchodok mu utečie od 76 dní, a teda sa mu bude skracovať oveľa viac. Čiže ten človek, keď bude robiť o deň dlhšie a zarobí nejakých 50 eur za ten deň, tak dostane trest od štátu v podobe skrátenia dôchodku pri 76 dňoch, teda dva a pol mesiacoch to robí, to robí asi 1 440 eur za, ak predpokladáme, že ten človek sa dožije ešte 20 rokov v dôchodku, tým, že bude mať krátený ten predčasný dôchodok celý život, tak príde o 1 440 eur. Čiže jeden deň robí, zarobí 50 eur, príde o 1 440 eur. Aj druhý deň keď robí, tak sa mu to neoplatí. Ani tretí deň sa mu neoplatí robiť, ani tretí týždeň, ani štvrtý týždeň, pokiaľ nemá čistých 1 440 eur, a neoplatí sa mu možno robiť ani druhý mesiac a menej sa mu oplatí robiť ďalšie mesiace.
Toto pôsobí demotivačne. Všetci hovoríme, aký máme nedostatok pracovných síl na trhu práce. Ale v systémoch máme takéto pasce, ktoré ľudí demotivujú pracovať. Normálne ich tlačia k tomu, aby skôr vypadli z pracovného procesu, pričom Slovensko je krajina, ktorá nie je bohatá na prírodné materiály, my žijeme z dobrých, efektívnych pravidiel, ktoré motivujú ľudí pracovať. Nie nútia, nie nútia ako otrokov, ale motivujú tak, aby dostali odmenu za to, že robia a nie penalizáciu za to, že robia. Ten systém, tak ako je nastavený, práveže túto motiváciu má takúto, takúto nesprávnu, neekonomickú.
Čiže tvrdíme, že ten náš pozmeňujúci návrh je férovejší, to som vysvetlil prečo, ale on je aj jednoduchší. My sme dostali odpoveď z rezortu, že by to bol príliš zložitý systém. Ale on je zložitý možno pre ten softvér v Sociálnej poisťovni, že tam by bolo treba urobiť nejaké zmeny. Ale pre človeka obyčajného to zložitejšie nie je. Ten sa pozrie na web, kde bude mať vek odchodu do dôchodku podľa toho, kedy sa narodil, a nemusí veľmi špekulovať. Jednoducho to uvidí veľmi jednoducho.
Čiže podľa mňa neplatí, že je to, že je to zložitejší systém. Je teda férovejší a je motivujúcejší najmä z hľadiska toho, toho systému odchodu do predčasného dôchodku, kde teda, ako som hovoril, v súčasnosti je to skrátenie o dva a pol mesiaca, a keďže predčasný dôchodok sa ráta tak, že sa zoberie riadny a ten sa zníži o počet percent, kde keď sa dvomi vydelí počet mesiacov, o ktoré ide človek do dôchodku predčasne, a ten sa zaokrúhli nahor, tak preto hovorím, že ten človek, ktorý pôjde za týchto podmienok do predčasného dôchodku, že príde na celý svoj život o 1,5 % svojho dôchodku, a teda je to tých 1 440 eur, kvôli jednému odpracovanému dňu. To by sa nemalo stávať.
Ešte chcem uviesť, že tento pozmeňujúci návrh nemá v porovnaní s tým návrhom, ktorý momentálne ministerstvo predkladá, nemá vyššie nároky na verejné financie. Čiže približne za rovnaké peniaze by sa dosiahol taký efekt, že by sa vek odchodu do dôchodku zvyšoval postupne, vláčne, nie skokovo. Tak verím, že sa mi to podarilo vysvetliť dostatočne.
Pokiaľ nie, tak... Asi áno, keď nie sú faktické zatiaľ, takže môžem pristúpiť k prečítaniu pozmeňujúceho, pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Eugena Jurzycu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 511).
Bod 1. V čl. I bod 1 znie: V § 65a ods. 1 sa za slová "1. januára 2017" vkladajú slová "do 16. októbra 2017".
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 1. júla 2017, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Bod 2. V čl. I sa za bod 1 vkladá nový bod 2, ktorý znie: 2. Za § 65a sa vkladá § 65b, ktorý znie:
"§ 65b
(1) Od 17. októbra 2017 sa dôchodkový vek určuje pre každý príslušný deň príslušného roka samostatne ako súčet dôchodkového veku k 31. decembru kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku, a počtu dní, ktorý sa určí ako súčin čísla vyjadrujúceho počet dní, ktoré k príslušnému dňu ubehli od 31. decembra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému roku a rozdielu priemernej strednej dĺžky života zistenej za prvé referenčné obdobie a priemernej strednej dĺžky života zistenej za druhé referenčné obdobie. Takto určený počet dní sa zaokrúhľuje na celé dni nahor.
(2) Na účely určovania dôchodkového veku
a) strednou dĺžkou života je stredná dĺžka života v referenčnom veku vykázaná štatistickým úradom spoločná pre mužov a ženy,
b) referenčným vekom je dôchodkový vek k 1. januáru príslušného kalendárneho roka zaokrúhlený na celé roky nadol,
c) prvým referenčným obdobím je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
d) druhým referenčným obdobím je obdobie piatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov, ktoré sa začína kalendárnym rokom, ktorý o sedem rokov predchádza príslušnému kalendárnemu roku,
e) príslušným kalendárnym rokom je rok, v ktorom sa dôchodkový vek upravuje,
f) príslušným dňom je deň príslušného kalendárneho roku, v ktorom sa dôchodkový vek upravuje.
(3) Počet dní, o ktorý sa upravuje dôchodkový vek vyjadrený v rokoch a dňoch na príslušný deň pre každý deň príslušného kalendárneho roka a referenčný vek na príslušný kalendárny rok sa ustanoví opatrením, ktoré vydá ministerstvo podľa údajov štatistického úradu a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov najneskôr do 31. októbra kalendárneho roka, ktorý predchádza príslušnému kalendárnemu roku.
(4) Dôchodkový vek poistenca, ktorý po 31. decembri 2016 dovŕši dôchodkový vek určený podľa § 65 ods. 4 až 8 a § 274, zostáva zachovaný."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Zmeny navrhované v tomto bode nadobúdajú účinnosť 16. októbra 2017, čo sa premietne do článku upravujúceho účinnosť.
Dámy a páni, ďakujem pekne za pozornosť.