18. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.6.2017 o 18:19 hod.
Ing.
Eduard Heger
Videokanál poslanca
132.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 587).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
Vystúpenia
18:19
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:19
Eduard Heger132.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 8/2009 Z. z. o...
132.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 587).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.6.2017 o 18:19 hod.
Ing.
Eduard Heger
Videokanál poslanca
132.
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 93/2005 Z. z. o autoškolách a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 587).
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
18:22
Uvádzajúci uvádza bod 18:22
Miroslav IvanV zákone o autoškolách chceme zmeniť to, čo sa týka prideľovania predlžovania inštruktorských preukazov. Podľa súčasne platného zákona, ak si inštruktor v autoškole chce predĺžiť platnosť svojho inštruktorského preukazu, ktorý má platnosť päť rokov, musí žiadosť o predĺženie...
V zákone o autoškolách chceme zmeniť to, čo sa týka prideľovania predlžovania inštruktorských preukazov. Podľa súčasne platného zákona, ak si inštruktor v autoškole chce predĺžiť platnosť svojho inštruktorského preukazu, ktorý má platnosť päť rokov, musí žiadosť o predĺženie vrátane všetkých dokumentov, ktoré k tomu ako prílohy treba priložiť, podať najskôr šesť mesiacov pred uplynutím platnosti tohto preukazu a najneskôr tri mesiace pred týmto termínom. Nuž keď máte ale päť rokov inštruktorský preukaz, ľahko sa vám môže stáť, že práve ten termín tri mesiace pred ukončením jeho platnosti veľmi ľahko opomeniete. A tak sa to aj stalo niektorým inštruktorom, ktorí v podstate aj iniciovali túto zmenu, tu mám so sebou aj rozhodnutie okresného úradu, konkrétne z Trenčína, ktorý jednoducho zamietol inštruktorovi autoškoly žiadosť o predĺženie len preto, že sa oneskoril o pár dní, hoci jeho inštruktorský preukaz platil ešte dva mesiace.
A toto považujem za úplne zbytočné, pretože takýto človek sa teraz musí opätovne zúčastniť všetkých kurzov, všetkých podmienok výučby – praktickej, teoretickej – a zaplatiť niekoľko sto eur na to, aby tento preukaz opäť získal. Pritom v samotnom zákone už v súčasnosti sa hovorí, že pokiaľ splní všetky podmienky a dodá takýto žiadateľ o predĺženie všetky doklady, úrad mu predĺži platnosť jeho preukazu do sedem dní.
Preto náš návrh konkrétne spočíva v tom, že síce ostáva tá podmienka najskôr šesť mesiacov pred uplynutím platnosti, ale najneskôr osem dní pred uplynutím platnosti. To znamená, úrad má dostatočný čas na to, aby aj v zmysle ostatnej časti zákona vystavil a predĺžil tento preukaz do tých siedmich dní, teda do konca reálnej platnosti tohto inštruktorského preukazu. To je zmena číslo jedna.
A zmena číslo dva, ktorú predkladáme a je súvisiaca s týmto zákonom, je zmena zákona č. 8 o cestnej premávke. Spočíva v tom, že ak si dnes vodič chce rozšíriť vodičské oprávnenie o inú skupinu, tak musí absolvovať celý vodičský kurz, teda teoretickú výuku a praktickú výuku. Teoretická výuka spočíva v študovaní všetkých pravidiel cestnej premávky v študovni a je ukončená teoretickým testom. Sú ale skupiny vodičských oprávnení, pri ktorých je teoretická časť výuky úplne zhodná s tou, ktorú už ste niekedy absolvovali v minulosti. A poviem len jeden príklad. Ten vodič, ktorý si chce urobiť vodičské oprávnenie na motocykel skupiny A, má tie isté teoretické testy ako ten, kto si robí vodičské oprávnenie skupiny B, teda na motorové vozidlo. A teda ak máte už vy vodičský preukaz skupiny B a chcete si robiť vodičský preukaz skupiny A, hoci ste už takýto test teoretický absolvovali, a teda aj teoretickú prípravu, musíte v rámci tohto kurzu na vodičské oprávnenie A toto celé absolvovať ešte raz. A nielen absolvovať, ale platíte plnú cenu za kurz autoškoly.
Naším zámerom je, aby, ak tento zákon by prešiel, aby v prípade, že teoretická príprava, ale hlavne teoretický teda test, ktorý sa robí z teórie, je zhodný pre danú skupinu, v tomto prípade je, aby nebolo potrebné ho vykonať. A nielen to, ale aby nebola povinnosť takéhoto účastníka autoškoly teoretickú prípravu vôbec absolvovať, pretože toto už raz absolvoval a považujeme to za zbytočné, zbytočný šikan. A nielen to. Samozrejme, očakávame, že v takýchto prípadoch autoškoly umožnia potom znížené ceny pre takýchto školených záujemcov v autoškolách. A budú tak aspoň v malej miere korigovať to, čo sa v súčasnosti deje, a to, čo my sme namietali. Konkrétne je to ten monitoring v autoškolách, ktorý má už dnes svoje dôsledky a autoškoly ohlasujú zvýšené ceny za autoškoly.
Čiže náš návrh spočíva aspoň v akej-takej kompenzácii, ktorá by mohla pomôcť niektorým už vodičom, ktorí si rozširujú vodičské oprávnenie o inú skupinu a tieto teoretické skúšky, testy absolvovali. A teda ostávala by im povinnosť urobiť len praktickú výuku a praktické testy. Takže toľko k môjmu návrhu. Ak by boli nejaké otázky, príp. faktické pripomienky, pán poslanec Jurzyca, že, vy ste sa chystali dať nejakú faktickú. Takže ak by ste chceli, nech sa páči, môžte sa pýtať na detaily.
Takže to je všetko. Ďakujem pekne za slovo.
Uvádzajúci uvádza bod
14.6.2017 o 18:22 hod.
Ing.
Miroslav Ivan
Videokanál poslanca
Dobre, takže ešte raz ďakujem za slovo a teraz by som vám veľmi rád predstavil, v čom spočívajú tie naše navrhované zmeny dvoch zákonov úzko teda súvisiacich.
V zákone o autoškolách chceme zmeniť to, čo sa týka prideľovania predlžovania inštruktorských preukazov. Podľa súčasne platného zákona, ak si inštruktor v autoškole chce predĺžiť platnosť svojho inštruktorského preukazu, ktorý má platnosť päť rokov, musí žiadosť o predĺženie vrátane všetkých dokumentov, ktoré k tomu ako prílohy treba priložiť, podať najskôr šesť mesiacov pred uplynutím platnosti tohto preukazu a najneskôr tri mesiace pred týmto termínom. Nuž keď máte ale päť rokov inštruktorský preukaz, ľahko sa vám môže stáť, že práve ten termín tri mesiace pred ukončením jeho platnosti veľmi ľahko opomeniete. A tak sa to aj stalo niektorým inštruktorom, ktorí v podstate aj iniciovali túto zmenu, tu mám so sebou aj rozhodnutie okresného úradu, konkrétne z Trenčína, ktorý jednoducho zamietol inštruktorovi autoškoly žiadosť o predĺženie len preto, že sa oneskoril o pár dní, hoci jeho inštruktorský preukaz platil ešte dva mesiace.
A toto považujem za úplne zbytočné, pretože takýto človek sa teraz musí opätovne zúčastniť všetkých kurzov, všetkých podmienok výučby – praktickej, teoretickej – a zaplatiť niekoľko sto eur na to, aby tento preukaz opäť získal. Pritom v samotnom zákone už v súčasnosti sa hovorí, že pokiaľ splní všetky podmienky a dodá takýto žiadateľ o predĺženie všetky doklady, úrad mu predĺži platnosť jeho preukazu do sedem dní.
Preto náš návrh konkrétne spočíva v tom, že síce ostáva tá podmienka najskôr šesť mesiacov pred uplynutím platnosti, ale najneskôr osem dní pred uplynutím platnosti. To znamená, úrad má dostatočný čas na to, aby aj v zmysle ostatnej časti zákona vystavil a predĺžil tento preukaz do tých siedmich dní, teda do konca reálnej platnosti tohto inštruktorského preukazu. To je zmena číslo jedna.
A zmena číslo dva, ktorú predkladáme a je súvisiaca s týmto zákonom, je zmena zákona č. 8 o cestnej premávke. Spočíva v tom, že ak si dnes vodič chce rozšíriť vodičské oprávnenie o inú skupinu, tak musí absolvovať celý vodičský kurz, teda teoretickú výuku a praktickú výuku. Teoretická výuka spočíva v študovaní všetkých pravidiel cestnej premávky v študovni a je ukončená teoretickým testom. Sú ale skupiny vodičských oprávnení, pri ktorých je teoretická časť výuky úplne zhodná s tou, ktorú už ste niekedy absolvovali v minulosti. A poviem len jeden príklad. Ten vodič, ktorý si chce urobiť vodičské oprávnenie na motocykel skupiny A, má tie isté teoretické testy ako ten, kto si robí vodičské oprávnenie skupiny B, teda na motorové vozidlo. A teda ak máte už vy vodičský preukaz skupiny B a chcete si robiť vodičský preukaz skupiny A, hoci ste už takýto test teoretický absolvovali, a teda aj teoretickú prípravu, musíte v rámci tohto kurzu na vodičské oprávnenie A toto celé absolvovať ešte raz. A nielen absolvovať, ale platíte plnú cenu za kurz autoškoly.
Naším zámerom je, aby, ak tento zákon by prešiel, aby v prípade, že teoretická príprava, ale hlavne teoretický teda test, ktorý sa robí z teórie, je zhodný pre danú skupinu, v tomto prípade je, aby nebolo potrebné ho vykonať. A nielen to, ale aby nebola povinnosť takéhoto účastníka autoškoly teoretickú prípravu vôbec absolvovať, pretože toto už raz absolvoval a považujeme to za zbytočné, zbytočný šikan. A nielen to. Samozrejme, očakávame, že v takýchto prípadoch autoškoly umožnia potom znížené ceny pre takýchto školených záujemcov v autoškolách. A budú tak aspoň v malej miere korigovať to, čo sa v súčasnosti deje, a to, čo my sme namietali. Konkrétne je to ten monitoring v autoškolách, ktorý má už dnes svoje dôsledky a autoškoly ohlasujú zvýšené ceny za autoškoly.
Čiže náš návrh spočíva aspoň v akej-takej kompenzácii, ktorá by mohla pomôcť niektorým už vodičom, ktorí si rozširujú vodičské oprávnenie o inú skupinu a tieto teoretické skúšky, testy absolvovali. A teda ostávala by im povinnosť urobiť len praktickú výuku a praktické testy. Takže toľko k môjmu návrhu. Ak by boli nejaké otázky, príp. faktické pripomienky, pán poslanec Jurzyca, že, vy ste sa chystali dať nejakú faktickú. Takže ak by ste chceli, nech sa páči, môžte sa pýtať na detaily.
Takže to je všetko. Ďakujem pekne za slovo.
Rozpracované
18:29
Uvádzajúci uvádza bod 18:29
Ondrej DostálNávrh zákona upravuje výšku jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti, ktorý je jedným z príspevkov poskytovaných podľa už zmieneného zákona č....
Návrh zákona upravuje výšku jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti, ktorý je jedným z príspevkov poskytovaných podľa už zmieneného zákona č. 627/2005 a tento jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti je podľa § 3 ods. 1 zákona určený na podporu zabezpečenia základného osobného vybavenia dieťaťa, najmä na zabezpečenie jeho ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, nevyhnutného nábytku a iných vecí na uspokojenie potrieb dieťaťa. Z hľadiska účelu je teda tento príspevok porovnateľný s príspevkom pri narodení dieťaťa, ktorý je zase upravený v zákone č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, ktorý je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.
Napriek podobnému účelu je výška týchto dvoch príspevkov upravená disproporčne v neprospech toho príspevku pri prevzatí do náhradnej osobnej starostlivosti. A túto disproporciu sa spolu s kolegami naším návrhom zákona pokúšame riešiť.
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy a negatívny vplyv na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest, ani na životné, ani na podnikateľské prostredie. Je v súlade s ústavou, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A viac o jeho obsahu a o tom, ako tú disproporciu medzi tými dvomi príspevkami chceme odstrániť, by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Uvádzajúci uvádza bod
14.6.2017 o 18:29 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka, vážené kolegyne a kolegovia, návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa, predkladajú na rokovanie poslanci Ondrej Dostál, Peter Osuský, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Jozef Mihál.
Návrh zákona upravuje výšku jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti, ktorý je jedným z príspevkov poskytovaných podľa už zmieneného zákona č. 627/2005 a tento jednorazový príspevok pri zverení do náhradnej starostlivosti je podľa § 3 ods. 1 zákona určený na podporu zabezpečenia základného osobného vybavenia dieťaťa, najmä na zabezpečenie jeho ošatenia, obuvi, hygienických potrieb, nevyhnutného nábytku a iných vecí na uspokojenie potrieb dieťaťa. Z hľadiska účelu je teda tento príspevok porovnateľný s príspevkom pri narodení dieťaťa, ktorý je zase upravený v zákone č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí, ktorý je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca.
Napriek podobnému účelu je výška týchto dvoch príspevkov upravená disproporčne v neprospech toho príspevku pri prevzatí do náhradnej osobnej starostlivosti. A túto disproporciu sa spolu s kolegami naším návrhom zákona pokúšame riešiť.
Návrh zákona bude mať pozitívne sociálne vplyvy a negatívny vplyv na verejné rozpočty. Neprináša nárok na pracovné sily a nemá vplyv na zamestnanosť ani na tvorbu pracovných miest, ani na životné, ani na podnikateľské prostredie. Je v súlade s ústavou, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
A viac o jeho obsahu a o tom, ako tú disproporciu medzi tými dvomi príspevkami chceme odstrániť, by som rád povedal v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Rozpracované
18:32
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:32
Silvia ShahzadNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 606 z 29. mája 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.6.2017 o 18:32 hod.
Mgr.
Silvia Shahzad
Videokanál poslanca
Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bola určená predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajkyňu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 588. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 606 z 29. mája 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
18:35
Uvádzajúci uvádza bod 18:35
Ondrej DostálVýška tohto príspevku je stanovená na 500 eur, kým výška príspevku pri narodení dieťaťa predstavuje pri prvých troch deťoch 829,86 eura. Potom je nižšia pri ďalších deťoch. Sme presvedčení, že je vo verejnom záujme, aby deti vyrastali v rodinnom prostredí. Pokiaľ z akýchkoľvek dôvodov nemôžu vyrastať s vlastnými rodičmi, je žiaduce, aby im bola poskytnutá náhradná starostlivosť v inej rodine. Preto podľa nášho názoru neexistuje žiadny dôvod, prečo by mali náhradní rodičia, ktorí prijímajú cudzie dieťa do vlastnej starostlivosti, byť pri poberaní tohto jednorazového príspevku na dieťa akokoľvek znevýhodnení voči rodičom, ktorí poberajú príspevok pri narodení vlastného dieťaťa.
Vzhľadom na to navrhujeme výšku oboch príspevkov pri prvých troch deťoch zjednotiť a to tým, že jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti sa naviaže na príspevok pri narodení dieťaťa, čo bude pri dnešnom nastavení predstavovať sumu 829 eur 86 centov. Pri štvrtom a každom ďalšom dieťati prevzatom do náhradnej starostlivosti ponechávame naším návrhom výšku na nezmenenej úrovni 500 eur.
Okrem toho navrhujeme vypustiť zo zákona niektoré podľa nášho názoru neopodstatnené obmedzenia pri poberaní jednorazového príspevku. Navrhujeme napríklad vypustiť obmedzujúce podmienky pre poberanie jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti, keďže zákon stanovuje podmienku, že musí ísť o dieťa mladšie ako šesť mesiacov a zároveň o dieťa, na ktoré nebol poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa. Tieto podmienky sú podľa nášho názoru pre náhradného rodiča diskriminujúce a neopodstatnené. Nie je dôvod, aby sa jednorazový príspevok mohol v inak rovnakej situácii poberať na dieťa vo veku päť mesiacov a nemohol napríklad na dieťa vo veku sedem alebo osem mesiacov, alebo aby náhradný rodič preberajúci dieťa, na ktoré už bol poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa, bol znevýhodnený oproti rodičovi, náhradnému rodičovi, ktorý do náhradnej starostlivosti preberá dieťa, na ktoré takýto príspevok dosiaľ poskytnutý nebol. To nie je problém náhradného rodiča, to nie je problém toho dieťaťa, preto navrhujeme obe tieto podmienky, teda aj podmienku veku dieťaťa, aj podmienku, že nebol na to dieťa poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa, zo zákona vypustiť.
Možno tak filozoficky si možno položiť aj otázku, či vôbec majú byť takéto príspevky, ako je príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok pri prebratí do náhradnej starostlivosti, a samozrejme si možno predstaviť minimálny štát, kde by počet poskytovaných sociálnych príspevkov a dávok bol výrazne redukovaný oproti tomu, čo dnes máme my dnes na Slovensku alebo aj v iných krajinách povedzme západnej Európy. To, že sa narodí dieťa, je primárne zodpovednosť a rozhodnutie jeho vlastných rodičov, nie štátu.
Ale myslím si, že aj v štáte, čo by bol čo ako minimálny, tak je potrebné sa postarať o tých najslabších. Hovoril tu dnes o tom pán prezident Andrej Kiska. Hovoril, že štát, spoločnosť má dlh práve voči ľuďom, ktorí sú tí najslabší, a že má povinnosť sa o nich postarať. Či už ide o ľudí žijúcich vo vylúčených rómskych spoločenstvách, alebo o deti z detských domovov. Čiže nepochybne má štát a spoločnosť povinnosť alebo záväzok voči deťom, ktoré nie z vlastnej viny nemôžu vyrastať v rodine so svojimi vlastnými biologickými rodičmi. O tie je potrebné sa postarať a postarať sa, ak to len trochu ide, nie v detských domovoch, zariadeniach, inštitúciách, ale v náhradných rodinách. Preto je potrebné náhradné rodiny a náhradné rodičovstvo a náhradnú osobnú starostlivosť všemožne podporovať, nie ju znevýhodňovať oproti bežným rodinám. Príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti má práve z tohto dôvodu podľa môjho názoru ešte vyššiu legitimitu ako príspevok pri narodení dieťaťa a určite by z toho dôvodu nemal byť stanovený na nižšej úrovni, ako je príspevok pri narodení dieťaťa.
Kolegovia Lucia Ďuriš Nicholsonová a Peter Osuský predkladali takýto podobný návrh už v predchádzajúcom volebnom období, vtedy schválený nebol. Teraz prichádzame s touto iniciatívou znova, je to v podstate iniciatíva pani podpredsedníčky Národnej rady, najmä na ktorú sa obrátili ďalší rodičia, ktorí sa s touto nespravodlivosťou stretávajú, tak opäť prichádzame s takýmto návrhom a uchádzame sa o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Uvádzajúci uvádza bod
14.6.2017 o 18:35 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, ako som spomenul už v úvodnom slove, zámerom predkladateľov návrhu novely zákona o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti je odstrániť existujúcu disproporciu, čiže rozdiel medzi výškou jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti a príspevku pri narodení dieťaťa. Tieto dva príspevky majú podobný účel. Majú predstavovať príspevok štátu na úhradu nákladov v situácii, keď sa v rodine ocitne nové dieťa, či už dôsledku narodenia, alebo v dôsledku prevzatia do náhradnej starostlivosti. Napriek tomu výška týchto príspevkov je upravená a ich poskytovanie teda v dvoch rôznych zákonoch. A tie dva zákony stanovujú nerovnakú výšku pre tieto dva príspevky. A nerovnakú výšku, čo vidíme ako problém, v neprospech toho príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti.
Výška tohto príspevku je stanovená na 500 eur, kým výška príspevku pri narodení dieťaťa predstavuje pri prvých troch deťoch 829,86 eura. Potom je nižšia pri ďalších deťoch. Sme presvedčení, že je vo verejnom záujme, aby deti vyrastali v rodinnom prostredí. Pokiaľ z akýchkoľvek dôvodov nemôžu vyrastať s vlastnými rodičmi, je žiaduce, aby im bola poskytnutá náhradná starostlivosť v inej rodine. Preto podľa nášho názoru neexistuje žiadny dôvod, prečo by mali náhradní rodičia, ktorí prijímajú cudzie dieťa do vlastnej starostlivosti, byť pri poberaní tohto jednorazového príspevku na dieťa akokoľvek znevýhodnení voči rodičom, ktorí poberajú príspevok pri narodení vlastného dieťaťa.
Vzhľadom na to navrhujeme výšku oboch príspevkov pri prvých troch deťoch zjednotiť a to tým, že jednorazový príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti sa naviaže na príspevok pri narodení dieťaťa, čo bude pri dnešnom nastavení predstavovať sumu 829 eur 86 centov. Pri štvrtom a každom ďalšom dieťati prevzatom do náhradnej starostlivosti ponechávame naším návrhom výšku na nezmenenej úrovni 500 eur.
Okrem toho navrhujeme vypustiť zo zákona niektoré podľa nášho názoru neopodstatnené obmedzenia pri poberaní jednorazového príspevku. Navrhujeme napríklad vypustiť obmedzujúce podmienky pre poberanie jednorazového príspevku pri zverení do náhradnej starostlivosti, keďže zákon stanovuje podmienku, že musí ísť o dieťa mladšie ako šesť mesiacov a zároveň o dieťa, na ktoré nebol poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa. Tieto podmienky sú podľa nášho názoru pre náhradného rodiča diskriminujúce a neopodstatnené. Nie je dôvod, aby sa jednorazový príspevok mohol v inak rovnakej situácii poberať na dieťa vo veku päť mesiacov a nemohol napríklad na dieťa vo veku sedem alebo osem mesiacov, alebo aby náhradný rodič preberajúci dieťa, na ktoré už bol poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa, bol znevýhodnený oproti rodičovi, náhradnému rodičovi, ktorý do náhradnej starostlivosti preberá dieťa, na ktoré takýto príspevok dosiaľ poskytnutý nebol. To nie je problém náhradného rodiča, to nie je problém toho dieťaťa, preto navrhujeme obe tieto podmienky, teda aj podmienku veku dieťaťa, aj podmienku, že nebol na to dieťa poskytnutý príspevok pri narodení dieťaťa, zo zákona vypustiť.
Možno tak filozoficky si možno položiť aj otázku, či vôbec majú byť takéto príspevky, ako je príspevok pri narodení dieťaťa alebo príspevok pri prebratí do náhradnej starostlivosti, a samozrejme si možno predstaviť minimálny štát, kde by počet poskytovaných sociálnych príspevkov a dávok bol výrazne redukovaný oproti tomu, čo dnes máme my dnes na Slovensku alebo aj v iných krajinách povedzme západnej Európy. To, že sa narodí dieťa, je primárne zodpovednosť a rozhodnutie jeho vlastných rodičov, nie štátu.
Ale myslím si, že aj v štáte, čo by bol čo ako minimálny, tak je potrebné sa postarať o tých najslabších. Hovoril tu dnes o tom pán prezident Andrej Kiska. Hovoril, že štát, spoločnosť má dlh práve voči ľuďom, ktorí sú tí najslabší, a že má povinnosť sa o nich postarať. Či už ide o ľudí žijúcich vo vylúčených rómskych spoločenstvách, alebo o deti z detských domovov. Čiže nepochybne má štát a spoločnosť povinnosť alebo záväzok voči deťom, ktoré nie z vlastnej viny nemôžu vyrastať v rodine so svojimi vlastnými biologickými rodičmi. O tie je potrebné sa postarať a postarať sa, ak to len trochu ide, nie v detských domovoch, zariadeniach, inštitúciách, ale v náhradných rodinách. Preto je potrebné náhradné rodiny a náhradné rodičovstvo a náhradnú osobnú starostlivosť všemožne podporovať, nie ju znevýhodňovať oproti bežným rodinám. Príspevok pri zverení dieťaťa do náhradnej starostlivosti má práve z tohto dôvodu podľa môjho názoru ešte vyššiu legitimitu ako príspevok pri narodení dieťaťa a určite by z toho dôvodu nemal byť stanovený na nižšej úrovni, ako je príspevok pri narodení dieťaťa.
Kolegovia Lucia Ďuriš Nicholsonová a Peter Osuský predkladali takýto podobný návrh už v predchádzajúcom volebnom období, vtedy schválený nebol. Teraz prichádzame s touto iniciatívou znova, je to v podstate iniciatíva pani podpredsedníčky Národnej rady, najmä na ktorú sa obrátili ďalší rodičia, ktorí sa s touto nespravodlivosťou stretávajú, tak opäť prichádzame s takýmto návrhom a uchádzame sa o vašu podporu.
Ďakujem za pozornosť.
Rozpracované
18:44
Uvádzajúci uvádza bod 18:44
Ľubomír GalkoCieľom predloženia tohto návrhu ústavného zákona je zabezpečiť stabilnú a predvídateľnú úroveň financovania obrany Slovenskej republiky na cieľovej úrovni najmenej 2 % hrubého domáceho produktu.
Cieľom predloženia tohto návrhu ústavného zákona je zabezpečiť stabilnú a predvídateľnú úroveň financovania obrany Slovenskej republiky na cieľovej úrovni najmenej 2 % hrubého domáceho produktu.
Slovensko ako člen Severoatlantickej aliancie viackrát deklarovalo svoje odhodlanie plniť záväzky v oblasti investícií do vlastnej obranyschopnosti, čo sa však zatiaľ nepremietlo do praxe. Dlhodobo je nemožné využívať stav, aby tie krajiny, ktoré si svoje záväzky plnia, preberali zodpovednosť za bezpečnosť tých krajín, ktoré si svoje záväzky neplnia a nemajú ani ambíciu splniť ich postupne v priebehu nasledujúcich rokov. To je jeden aspekt.
Za oveľa dôležitejší aspekt však pokladáme to, že naše dlhodobo podvyživené ozbrojené sily tie peniaze doslova životne potrebujú. Vo všeobecnosti totiž platí to, že štát, ktorý nechce financovať armádu vlastnú, bude skôr či neskôr musieť financovať armádu cudziu. Objem výdavkov na obranu na Slovensku v súčasnosti stačí ledva na personálne a režijné výdavky. Na výcvik a modernizáciu bojovej techniky, ktorá je po životnosti, ostáva minimum financií.
Ozbrojené sily Slovenskej republiky potrebujú mať istotu, že investície do novej techniky budú v budúcnosti mať zabezpečené kontinuálne, aby mohli plniť svoje plány z Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky, ktorú ministerstvo prednedávnom aktualizovalo a v ktorej počítajú okrem iného s dokončením výmeny dopravných lietadiel, viacúčelových vrtuľníkov či radarov a so začatím vyzbrojovania jedného mechanizovaného práporu bojovými obrnenými vozidlami 4x4 a viacúčelovými taktickými vozidlami.
Dnes majú ozbrojené sily viac ako 70 % pozemnej výzbroje a techniky po životnosti. Kariérny rast vojakov sa spomaľuje a niektoré vojenské spôsobilosti môžu naše ozbrojené sily za súčasného stavu nezvratne stratiť.
Návrhom zákona sa zakotví pravidlo, že výška rozpočtových výdavkov vynakladaných na obranu Slovenskej republiky bude najmenej vo výške 2 % hrubého domáceho produktu za rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku, pričom v prechodnom období sa predpokladá postupný nábeh na túto cieľovú sumu a to postupným zvyšovaním o 0,1 percentuálneho bodu oproti percentuálnemu podielu výdavkov na obranu HDP za obdobie, ktoré dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku. Zohľadňovanie roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku, je nevyhnutné z toho dôvodu, že pri tvorbe rozpočtu na každý budúci kalendárny rok ešte nie je známe HDP za aktuálny kalendárny rok, ale iba za predchádzajúci kalendárny rok. Záväzok týkajúci sa dvojpercentnej referenčnej hodnoty je potrebné vnímať ako odporúčanú hranicu výdavkov smerujúcich na pokrytie nákladov na optimálne fungovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážení kolegovia, kolegyne, dovolím si vás požiadať o podporu predmetného návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Uvádzajúci uvádza bod
14.6.2017 o 18:44 hod.
Mgr.
Ľubomír Galko
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, v mene skupiny poslancov zo strán SaS, OĽANO a SME RODINA vám predkladám návrh ústavného zákona o záväzných pravidlách pre financovanie obrany Slovenskej republiky.
Cieľom predloženia tohto návrhu ústavného zákona je zabezpečiť stabilnú a predvídateľnú úroveň financovania obrany Slovenskej republiky na cieľovej úrovni najmenej 2 % hrubého domáceho produktu.
Slovensko ako člen Severoatlantickej aliancie viackrát deklarovalo svoje odhodlanie plniť záväzky v oblasti investícií do vlastnej obranyschopnosti, čo sa však zatiaľ nepremietlo do praxe. Dlhodobo je nemožné využívať stav, aby tie krajiny, ktoré si svoje záväzky plnia, preberali zodpovednosť za bezpečnosť tých krajín, ktoré si svoje záväzky neplnia a nemajú ani ambíciu splniť ich postupne v priebehu nasledujúcich rokov. To je jeden aspekt.
Za oveľa dôležitejší aspekt však pokladáme to, že naše dlhodobo podvyživené ozbrojené sily tie peniaze doslova životne potrebujú. Vo všeobecnosti totiž platí to, že štát, ktorý nechce financovať armádu vlastnú, bude skôr či neskôr musieť financovať armádu cudziu. Objem výdavkov na obranu na Slovensku v súčasnosti stačí ledva na personálne a režijné výdavky. Na výcvik a modernizáciu bojovej techniky, ktorá je po životnosti, ostáva minimum financií.
Ozbrojené sily Slovenskej republiky potrebujú mať istotu, že investície do novej techniky budú v budúcnosti mať zabezpečené kontinuálne, aby mohli plniť svoje plány z Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky, ktorú ministerstvo prednedávnom aktualizovalo a v ktorej počítajú okrem iného s dokončením výmeny dopravných lietadiel, viacúčelových vrtuľníkov či radarov a so začatím vyzbrojovania jedného mechanizovaného práporu bojovými obrnenými vozidlami 4x4 a viacúčelovými taktickými vozidlami.
Dnes majú ozbrojené sily viac ako 70 % pozemnej výzbroje a techniky po životnosti. Kariérny rast vojakov sa spomaľuje a niektoré vojenské spôsobilosti môžu naše ozbrojené sily za súčasného stavu nezvratne stratiť.
Návrhom zákona sa zakotví pravidlo, že výška rozpočtových výdavkov vynakladaných na obranu Slovenskej republiky bude najmenej vo výške 2 % hrubého domáceho produktu za rok, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku, pričom v prechodnom období sa predpokladá postupný nábeh na túto cieľovú sumu a to postupným zvyšovaním o 0,1 percentuálneho bodu oproti percentuálnemu podielu výdavkov na obranu HDP za obdobie, ktoré dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku. Zohľadňovanie roku, ktorý dva roky predchádza príslušnému rozpočtovému roku, je nevyhnutné z toho dôvodu, že pri tvorbe rozpočtu na každý budúci kalendárny rok ešte nie je známe HDP za aktuálny kalendárny rok, ale iba za predchádzajúci kalendárny rok. Záväzok týkajúci sa dvojpercentnej referenčnej hodnoty je potrebné vnímať ako odporúčanú hranicu výdavkov smerujúcich na pokrytie nákladov na optimálne fungovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Vážení kolegovia, kolegyne, dovolím si vás požiadať o podporu predmetného návrhu zákona. Ďakujem pekne.
Rozpracované
18:48
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:48
Milan LaurenčíkNávrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj...
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zákon predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale pri súčasnom pozitívnom raste by to nemal byť pre Slovensko problém.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Skončil som, prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.6.2017 o 18:48 hod.
Ing.
Milan Laurenčík
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 590. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zákon predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale pri súčasnom pozitívnom raste by to nemal byť pre Slovensko problém.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Skončil som, prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.
Rozpracované
18:50
Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:50
Milan LaurenčíkPri prijímaní rozpočtu na obranu pre rok 2017 sme na výbore pre obranu a bezpečnosť upozorňovali, že plán zvyšovania rozpočtu na obranu je málo ambiciózny a problematický. Na rok 2017 je plán minúť na obranu 1,19 % HDP, čo je v absolútnych číslach cirka jedna miliarda euro. Náš záväzok, ktorý odznel na summite NATO vo Walese priamo z úst prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, že Slovenská republika do roku 2020 sa dostane na úroveň 1,6 % HDP vo výdavkoch na obranu, bude pri pláne, ktorý má vláda na roky 2017 až 2017, ťažko realizovateľný.
Teraz by som vám rád ukázal graf, ale keďže rokovací poriadok mi to nedovoľuje, tak skúsim ho nejako popísať. Vláda plánuje zvyšovať výdavky na obranu na úroveň 1,21 % HDP v roku 2018 a 1,22 % HDP v roku 2019. Realizáciu skoku v roku 2020 z 1,22 na 1,6 % už vláda necháva na pleciach nasledujúcej vlády. Nevidím však žiadny kredibilný plán, ako tento záväzok chce vláda naplniť. Je to veľmi nezodpovedné rozhodnutie, a preto budeme oslovovať poslancov hlavne koaličných strán, aby tento plán vlády prehodnotili a priklonili sa k tomu, čo navrhujeme v tomto ústavnom zákone, o ktorom momentálne rokujeme.
Chceme, aby zvyšovanie výdavkov bolo v rokoch 2018 až 2020 plynulejšie a plán splniť záväzok prezidenta a aj náš záväzok voči NATO bol reálnejší. V prístupových rokovaniach pri vstupe Slovenskej republiky do NATO sme sa totiž zaviazali, že vyčleníme ročne 2 % HDP na obranu a tento náš záväzok dlhodobo neplníme. A toto je teda ďalší míľnik, ktorý chceme naším návrhom zákona v reálnej dobe dosiahnuť. Vezieme sa totiž vo vzťahu k Aliancii ako čierny pasažier a navyše sa tvárime, že sa nič nedeje a všetko je v najlepšom poriadku.
Plánovanie výdavkov je pre rezort obrany dôležitý aj preto, aby si mohli naplánovať väčšie investície, aby mali vojaci istotu, že ich v budúcnosti budú vedieť splniť. Ako už kolega predo mnou hovoril, podľa návrhu Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky, ktorú ministerstvo obrany prednedávnom aktualizovalo, sa v tomto období počíta s dokončením výmeny dopravných lietadiel, viacúčelových vrtuľníkov či radarov a so začatím vyzbrojovania jedného mechanizovaného práporu bojovými obrnenými vozidlami 4x4 a viacúčelovými taktickými vozidlami.
Biela kniha zatiaľ explicitne však vyčleňuje prostriedky iba na nákup dopravných prostriedkov a modernizáciu leteckej techniky vrátane nákupu vrtuľníkov. Ostatné projekty sa budú realizovať, iba ak bude priaznivý ekonomický vývoj alebo politická vôľa, čo ministerstvu obrany znemožňuje dlhodobé strategické plánovanie a koncepčný rozvoj. Tento stav naozaj nie je dobrý, je priam kritický.
Jedným zo záväzkov, pri ktorom Slovensko mešká, je príprava mechanizovanej brigády, ktorú sme mali mať pripravenú v roku 2010. Je podstatnou súčasťou našej obrannej kapacity. Je kľúčovým záväzkom voči spojencom a je žiadaným príspevkom spoločnej bezpečnosti. A nevyzerá to vôbec dobre, že sme už s jej prípravou siedmy rok po termíne. Pre ministra obrany je to hlavnou úlohou, ale či bude mať dostatok financií, to ešte nevie zaručiť na sto percent ani on sám.
Téma obranných rozpočtov je vždy podstatnou súčasťou diskusií v rámci NATO, pretože v neplnení záväzkov vo výške 2 % HDP nie sme sami. Nijako nás to však ako členský štát NATO neospravedlňuje. Sme takmer na chvoste, až na deviatom mieste od konca z 28 členských krajín NATO, vlastne 29, pretože sme prijali minulý týždeň Čiernu Horu. Za nami sú síce ešte Česi, Maďari, Španieli, ale pred nami sú Chorváti, Bulhari, Rumuni. Lepšie by som vám to znova ukázal na grafe, ktorý, žiaľbohu, z dôvodu, že rokovací poriadok nám to zakazuje, nemôžem ukázať, a tak vám musí stačiť tento môj opis.
Na predchádzajúcej schôdzi sme schválili deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky, ktorú predkladali koaliční poslanci. Samozrejme, aj my sme hlasovali za túto deklaráciu, ale myslíme si, že samotná deklarácia nestačí. Nestačí na to, aby bola dostatočným záväzkom vládnej garnitúry na plnenie našich záväzkov voči našim ozbrojeným silám. Preto prichádzame s ústavným zákonom, ktorého prijatie by dalo jasný signál, že to s našou bezpečnosťou myslíme vážne, a malo ďaleko väčšiu právnu silu. Nehovoriac o tom, že v deklarácii sa deklaruje len to, že v roku 2020 naplníme záväzok zo summitu NATO, teda výšku 1,6 % HDP výdavkov pre obranu. O dvoch percentách tam nie je žiadna zmienka.
V dnešnej dobe hrozia v Európe a na svete rôzne hrozby. Rozmáhanie terorizmu, politického radikalizmu alebo náboženského fundamentalizmu, hybridné vojny, kybernetické útoky vedú k ohrozeniu nielen našej krajiny, a preto by členské krajiny NATO mali byť schopné flexibilne reagovať a riešiť krízové situácie, zabezpečiť dostatočne pripravené a zabezpečené ozbrojené sily. Spoločnosť verí falošnému pocitu bezpečia, a preto neprikladá veľký význam výdavkom na obranu. Skôr si vie predstaviť, že peniaze nám chýbajú inde, v školstve, v zdravotníctve.
Kybernetické ohrozenia sú tiež jedným z tých, ktorým sa v posledných rokoch celosvetovo venuje obrovská pozornosť. No na Slovensku akoby sa tieto hrozby stále podceňovali a verejnosť si neuvedomuje ich možné negatívne dôsledky. Budovanie kybernetickej bezpečnosti si tiež vyžaduje investície, ktoré na prvý pohľad neprinášajú žiadne služby občanom a ani neprispievajú k zjednodušeniu a automatizácii procesov a činností. Nakoľko na Slovensku nie sú verejne známe žiadne väčšie dôsledky prípadných kybernetických útokov, nestala sa kybernetická bezpečnosť prioritou pre spoločnosť ani štát. Až v dnešnej dobe sa pripravuje zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý sme tu už dávno mali mať. Aj pri návrhu tohto zákona sa počíta s finančnými prostriedkami, ktoré by mohli byť pokryté práve zo zvyšovania výdavkov na obranu, ktoré navrhujeme.
Spoločnosť pod vplyvom falošného pocitu bezpečia dlhé roky nepovažovala za potrebné investovať do modernizácie ozbrojených síl. Bezpečnostné incidenty z posledných rokov však nás presvedčili, aká môže byť bezpečnosť krehká a aké potrebné je byť pripravený.
Slovensko by aj v záujme posilnenia svojej medzinárodnej politickej relevancie malo byť vnímané ako spoľahlivý člen Aliancie, ktorý neočakáva, že zodpovednosť za jeho bezpečnosť bude dlhodobo v rámci systému kolektívnej bezpečnosti prenášaná na iných. Výška výdavkov 2 % HDP predpokladá, že takto nastavený obranný rozpočet predstavuje minimálny rámec na to, aby daný členský štát Severoatlantickej aliancie dokázal plniť svoje úlohy pri zabezpečovaní národnej a kolektívnej obrany na adekvátnej úrovni a taktiež zabezpečí primeraný rozvoj svojich ozbrojených síl. Napĺňanie tohto záväzku je dôležité vo vzťahu k širším súvislostiam týkajúcim sa svetovej bezpečnosti a rozloženia zodpovednosti za jej dodržiavanie medzi členské štáty Aliancie. Podstatou spolupráce členských štátov Aliancie je teda myšlienka globálneho zdieľania bremena zachovania bezpečnosti.
Otázka spočíva v tom, či vyhlásená dvojpercentná minimálna hranica obranného rozpočtu povedie k lepšiemu zdieľaniu tohto bremena. Odpoveď závisí od toho, na čo sa vynakladajú peniaze. Zvýšené výdavky na národnú obranu by sa tak mohli a mali vynakladať hlavne v rámci vlastnej krajiny a mali by sa použiť ako balík hospodárskych stimulov na rozvoj miestneho obranného priemyslu, ktorý prinesie pracovné miesta a aj hospodársky rast. To môže vytvoriť konkurenciu pre obranný priemysel krajín s najväčším svetovým podielom na trhu tohto druhu priemyslu a súčasne pomôže znížiť vojenské vývozy z týchto krajín. Taktiež to môže mať aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v civilnom sektore.
Na záver mi dovoľte ešte jeden názor. Bezpečnosť nie je zadarmo. Bezpečnosť nie je samozrejmosť a bezpečnosť niečo stojí. V dnešnom prejave o stave republiky pán prezident Andrej Kiska vyslovil jednu myšlienku: Garancia bezpečnosti, ktorú nám poskytuje NATO, je vzácnou devízou. Touto myšlienkou by som zakončil môj príhovor.
A chcel by som poďakovať spolupredkladateľom za podporu ich a ich klubov pri hlasovaní o tomto návrhu a požiadať všetkých ostatných, aby náš návrh zákona podporili a posunuli do druhého čítania. Tam bude priestor na jeho doplnenie a vylepšenie. My sme na ďalšiu diskusiu pripravení.
Ďakujem vám za pozornosť.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
14.6.2017 o 18:50 hod.
Ing.
Milan Laurenčík
Videokanál poslanca
Ďakujem ešte raz za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nedávne vyjadrenia pána prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku v januári tohto roku k stavu našej armády boli kruté a pravdivé. Citujem: "My, žiaľ, niekoľko rokov len sľubujeme a naše záväzky neplníme," uviedol prezident Andrej Kiska. Ďalej dodal, že Slovensko na tom nie je dobre ani v oblasti komunikácie voči občanom či spojencom. Znova citujem: "Podvádzame našu obranyschopnosť, podvádzane občanov, pretože im nehovoríme pravdu, ako na tom skutočne naša bezpečnosť a armáda je, a podvádzame našich vojakov, ktorým neustále niečo sľubujeme a zostáva len pri sľuboch." Dodal s tým, že nevidí vôľu, aby sa tento stav zmenil. Preto aj požiadal ministra obrany Petra Gajdoša, aby riešenie týchto problémov presadzoval na rokovaní vlády.
Pri prijímaní rozpočtu na obranu pre rok 2017 sme na výbore pre obranu a bezpečnosť upozorňovali, že plán zvyšovania rozpočtu na obranu je málo ambiciózny a problematický. Na rok 2017 je plán minúť na obranu 1,19 % HDP, čo je v absolútnych číslach cirka jedna miliarda euro. Náš záväzok, ktorý odznel na summite NATO vo Walese priamo z úst prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, že Slovenská republika do roku 2020 sa dostane na úroveň 1,6 % HDP vo výdavkoch na obranu, bude pri pláne, ktorý má vláda na roky 2017 až 2017, ťažko realizovateľný.
Teraz by som vám rád ukázal graf, ale keďže rokovací poriadok mi to nedovoľuje, tak skúsim ho nejako popísať. Vláda plánuje zvyšovať výdavky na obranu na úroveň 1,21 % HDP v roku 2018 a 1,22 % HDP v roku 2019. Realizáciu skoku v roku 2020 z 1,22 na 1,6 % už vláda necháva na pleciach nasledujúcej vlády. Nevidím však žiadny kredibilný plán, ako tento záväzok chce vláda naplniť. Je to veľmi nezodpovedné rozhodnutie, a preto budeme oslovovať poslancov hlavne koaličných strán, aby tento plán vlády prehodnotili a priklonili sa k tomu, čo navrhujeme v tomto ústavnom zákone, o ktorom momentálne rokujeme.
Chceme, aby zvyšovanie výdavkov bolo v rokoch 2018 až 2020 plynulejšie a plán splniť záväzok prezidenta a aj náš záväzok voči NATO bol reálnejší. V prístupových rokovaniach pri vstupe Slovenskej republiky do NATO sme sa totiž zaviazali, že vyčleníme ročne 2 % HDP na obranu a tento náš záväzok dlhodobo neplníme. A toto je teda ďalší míľnik, ktorý chceme naším návrhom zákona v reálnej dobe dosiahnuť. Vezieme sa totiž vo vzťahu k Aliancii ako čierny pasažier a navyše sa tvárime, že sa nič nedeje a všetko je v najlepšom poriadku.
Plánovanie výdavkov je pre rezort obrany dôležitý aj preto, aby si mohli naplánovať väčšie investície, aby mali vojaci istotu, že ich v budúcnosti budú vedieť splniť. Ako už kolega predo mnou hovoril, podľa návrhu Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky, ktorú ministerstvo obrany prednedávnom aktualizovalo, sa v tomto období počíta s dokončením výmeny dopravných lietadiel, viacúčelových vrtuľníkov či radarov a so začatím vyzbrojovania jedného mechanizovaného práporu bojovými obrnenými vozidlami 4x4 a viacúčelovými taktickými vozidlami.
Biela kniha zatiaľ explicitne však vyčleňuje prostriedky iba na nákup dopravných prostriedkov a modernizáciu leteckej techniky vrátane nákupu vrtuľníkov. Ostatné projekty sa budú realizovať, iba ak bude priaznivý ekonomický vývoj alebo politická vôľa, čo ministerstvu obrany znemožňuje dlhodobé strategické plánovanie a koncepčný rozvoj. Tento stav naozaj nie je dobrý, je priam kritický.
Jedným zo záväzkov, pri ktorom Slovensko mešká, je príprava mechanizovanej brigády, ktorú sme mali mať pripravenú v roku 2010. Je podstatnou súčasťou našej obrannej kapacity. Je kľúčovým záväzkom voči spojencom a je žiadaným príspevkom spoločnej bezpečnosti. A nevyzerá to vôbec dobre, že sme už s jej prípravou siedmy rok po termíne. Pre ministra obrany je to hlavnou úlohou, ale či bude mať dostatok financií, to ešte nevie zaručiť na sto percent ani on sám.
Téma obranných rozpočtov je vždy podstatnou súčasťou diskusií v rámci NATO, pretože v neplnení záväzkov vo výške 2 % HDP nie sme sami. Nijako nás to však ako členský štát NATO neospravedlňuje. Sme takmer na chvoste, až na deviatom mieste od konca z 28 členských krajín NATO, vlastne 29, pretože sme prijali minulý týždeň Čiernu Horu. Za nami sú síce ešte Česi, Maďari, Španieli, ale pred nami sú Chorváti, Bulhari, Rumuni. Lepšie by som vám to znova ukázal na grafe, ktorý, žiaľbohu, z dôvodu, že rokovací poriadok nám to zakazuje, nemôžem ukázať, a tak vám musí stačiť tento môj opis.
Na predchádzajúcej schôdzi sme schválili deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky, ktorú predkladali koaliční poslanci. Samozrejme, aj my sme hlasovali za túto deklaráciu, ale myslíme si, že samotná deklarácia nestačí. Nestačí na to, aby bola dostatočným záväzkom vládnej garnitúry na plnenie našich záväzkov voči našim ozbrojeným silám. Preto prichádzame s ústavným zákonom, ktorého prijatie by dalo jasný signál, že to s našou bezpečnosťou myslíme vážne, a malo ďaleko väčšiu právnu silu. Nehovoriac o tom, že v deklarácii sa deklaruje len to, že v roku 2020 naplníme záväzok zo summitu NATO, teda výšku 1,6 % HDP výdavkov pre obranu. O dvoch percentách tam nie je žiadna zmienka.
V dnešnej dobe hrozia v Európe a na svete rôzne hrozby. Rozmáhanie terorizmu, politického radikalizmu alebo náboženského fundamentalizmu, hybridné vojny, kybernetické útoky vedú k ohrozeniu nielen našej krajiny, a preto by členské krajiny NATO mali byť schopné flexibilne reagovať a riešiť krízové situácie, zabezpečiť dostatočne pripravené a zabezpečené ozbrojené sily. Spoločnosť verí falošnému pocitu bezpečia, a preto neprikladá veľký význam výdavkom na obranu. Skôr si vie predstaviť, že peniaze nám chýbajú inde, v školstve, v zdravotníctve.
Kybernetické ohrozenia sú tiež jedným z tých, ktorým sa v posledných rokoch celosvetovo venuje obrovská pozornosť. No na Slovensku akoby sa tieto hrozby stále podceňovali a verejnosť si neuvedomuje ich možné negatívne dôsledky. Budovanie kybernetickej bezpečnosti si tiež vyžaduje investície, ktoré na prvý pohľad neprinášajú žiadne služby občanom a ani neprispievajú k zjednodušeniu a automatizácii procesov a činností. Nakoľko na Slovensku nie sú verejne známe žiadne väčšie dôsledky prípadných kybernetických útokov, nestala sa kybernetická bezpečnosť prioritou pre spoločnosť ani štát. Až v dnešnej dobe sa pripravuje zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý sme tu už dávno mali mať. Aj pri návrhu tohto zákona sa počíta s finančnými prostriedkami, ktoré by mohli byť pokryté práve zo zvyšovania výdavkov na obranu, ktoré navrhujeme.
Spoločnosť pod vplyvom falošného pocitu bezpečia dlhé roky nepovažovala za potrebné investovať do modernizácie ozbrojených síl. Bezpečnostné incidenty z posledných rokov však nás presvedčili, aká môže byť bezpečnosť krehká a aké potrebné je byť pripravený.
Slovensko by aj v záujme posilnenia svojej medzinárodnej politickej relevancie malo byť vnímané ako spoľahlivý člen Aliancie, ktorý neočakáva, že zodpovednosť za jeho bezpečnosť bude dlhodobo v rámci systému kolektívnej bezpečnosti prenášaná na iných. Výška výdavkov 2 % HDP predpokladá, že takto nastavený obranný rozpočet predstavuje minimálny rámec na to, aby daný členský štát Severoatlantickej aliancie dokázal plniť svoje úlohy pri zabezpečovaní národnej a kolektívnej obrany na adekvátnej úrovni a taktiež zabezpečí primeraný rozvoj svojich ozbrojených síl. Napĺňanie tohto záväzku je dôležité vo vzťahu k širším súvislostiam týkajúcim sa svetovej bezpečnosti a rozloženia zodpovednosti za jej dodržiavanie medzi členské štáty Aliancie. Podstatou spolupráce členských štátov Aliancie je teda myšlienka globálneho zdieľania bremena zachovania bezpečnosti.
Otázka spočíva v tom, či vyhlásená dvojpercentná minimálna hranica obranného rozpočtu povedie k lepšiemu zdieľaniu tohto bremena. Odpoveď závisí od toho, na čo sa vynakladajú peniaze. Zvýšené výdavky na národnú obranu by sa tak mohli a mali vynakladať hlavne v rámci vlastnej krajiny a mali by sa použiť ako balík hospodárskych stimulov na rozvoj miestneho obranného priemyslu, ktorý prinesie pracovné miesta a aj hospodársky rast. To môže vytvoriť konkurenciu pre obranný priemysel krajín s najväčším svetovým podielom na trhu tohto druhu priemyslu a súčasne pomôže znížiť vojenské vývozy z týchto krajín. Taktiež to môže mať aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v civilnom sektore.
Na záver mi dovoľte ešte jeden názor. Bezpečnosť nie je zadarmo. Bezpečnosť nie je samozrejmosť a bezpečnosť niečo stojí. V dnešnom prejave o stave republiky pán prezident Andrej Kiska vyslovil jednu myšlienku: Garancia bezpečnosti, ktorú nám poskytuje NATO, je vzácnou devízou. Touto myšlienkou by som zakončil môj príhovor.
A chcel by som poďakovať spolupredkladateľom za podporu ich a ich klubov pri hlasovaní o tomto návrhu a požiadať všetkých ostatných, aby náš návrh zákona podporili a posunuli do druhého čítania. Tam bude priestor na jeho doplnenie a vylepšenie. My sme na ďalšiu diskusiu pripravení.
Ďakujem vám za pozornosť.
Rozpracované
19:01
Vystúpenie v rozprave 19:01
Eduard HegerJa by som chcel ešte možno také, taký malý, také malé ohliadnutie sa do minulosti. Totižto ak sa pozrieme na naše ozbrojené sily, aké fungovali v minulosti, tak vieme,...
Ja by som chcel ešte možno také, taký malý, také malé ohliadnutie sa do minulosti. Totižto ak sa pozrieme na naše ozbrojené sily, aké fungovali v minulosti, tak vieme, že to boli ozbrojené sily, ktoré fungovali na základe tzv. základnej vojenskej služby, kde verejnosť a teda hlavne muži museli sa podrobiť tomuto základnému vojenskému výcviku a každý si týmto prešiel, ktorý spĺňal zdravotné podmienky, a takýmto spôsobom sa vlastne vytvárali zálohy pre potenciálnu hrozbu. Ak by nejaká hrozba nastala, tak by títo boli povolaní do – ešte vtedy – armády ozbrojených síl.
V roku 2001 sme ale urobili rozhodnutie, že prejdeme na profesionálne ozbrojené sily. Jednak je to trend, ktorý sme videli, že sa dial aj v západnej, v západnom svete, a po druhé, urobilo sa aj rozhodnutie, že chceme byť súčasťou NATO. Ako vieme, práve táto aliancia funguje na princípe takej tej synergie a tak boli aj vlastne dizajnované naše ozbrojené sily, aby sme vedeli byť súčasťou tejto kolektívnej obrany, ale; a v tom čase sa urobilo veľmi veľké úsilie, naozaj veľké úsilie sa urobilo, čo sa týka reformy ozbrojených síl. Hovorím to aj preto, lebo som bol súčasťou tohto tímu, ktorý reformoval ozbrojené sily, ale naozaj si to pamätám, aký veľký kus práce sa podaril za pomerne krátky čas aj nato, aby sme mohli byť súčasťou tejto kolektívnej obrany, ale aj nato, aby mohla naozaj táto profesionálna armáda, profesionálne ozbrojené sily nastúpiť na cestu kvalitných profesionálnych síl.
Takže, čo sa stalo ale potom? Videli sme, že naozaj to, že sme sa stali aj súčasťou NATO, tak akoby, ako poznamenal aj kolega Laurenčík, akoby sme sa začali viacej spoliehať teda na tú kolektívnu obranu, a je pravda, že aj v tom čase neboli viditeľné v blízkosti našej krajiny nejaké hrozby. Pretože naši severní, východní a južní susedia boli našimi spojencami. Naša východná hranica bola malá a tam sa vlastne venovalo aj všetko úsilie. A aj vôbec tá geopolitická, to rozloženie síl, ako bolo, tak nepredpovedalo nejakú skorú a včasnú hrozbu.
Tá situácia sa, hovorím, ako poznamenali obidvaja kolegovia, dosť výrazne za ten čas zmenila a my sme ako keby trošku zaspali na vavrínoch, pretože v roku 2001, keď sme sa rozhodli, že pôjdeme cestou profesionálnych síl a že pôjdeme, budeme vstupovať aj do NATO, sme sa už vtedy zaviazali, že budeme dávať sľúbené 2 % z HDP na obranu. To sa, samozrejme, nestalo a aj z toho dôvodu, že obrana sa vytratila zo zoznamu priorít a, vďakabohu, dnes sa na ňu vracia, lebo naozaj je to veľmi dôležitá, dôležitá priorita. A preto som, preto tento zákon má svoje veľké opodstatnenie a naozaj si zaslúži podporu aj koalície, pretože jedine postupnou cestou vieme dosiahnuť a naplniť tieto 2 % a dostať sa na ich úroveň, čo teda aj vlastne je ako keby požiadavkou zo strany Aliancie, zo strany aj Spojených štátov, ktoré sú, by som povedal, najväčšími spendermi, čo sa týka obrany v rámci Aliancie.
Tu by som chcel povedať jeden dôležitý fakt, že tieto peniaze, ktoré by sa mali navyšovať, budú vynaložené na naše ozbrojené sily, a to je to najdôležitejšie, pretože dneska naozaj sa stávame svedkami rôznych dezinformácií a ľahko by sa mohla aj táto informácia stať dezinformáciou v zmysle, že si to vysvetlia ľudia, že budeme posielať nejaké peniaze niekde do zahraničia, niekde do NATO a čo ja viem čo všetko. Ale tento záväzok je na modernizáciu našich ozbrojených síl a nielen modernizáciu, pretože pri ozbrojených silách nie je dôležitá iba technika, ale je dôležitý výcvik. A poviem vám, vždy, keď sa robili škrty v ozbrojených silách, pretože rozpočet nebol taký, aký mal byť, tak najjednoduchšie je ho škrtať práve v oblasti výcviku. A dobre vieme, že hoci môžme mať akúkoľvek dobrú techniku, čo v našom prípade nie je teda pravda, tak ak nemáte vycvičených vojakov, ktorí na tom vedia, ktorí s tou technikou vedia dostatočne robiť, ale nielen s tou technikou, ale vôbec cvičiť taktiku, operatívu a podobne. Toto sú veľmi dôležité veci, aby vojenské jednotky a vôbec celé ozbrojené sily dokázali fungovať. Na to treba vynakladať prostriedky, a preto je tak dôležité, aby tento rozpočet rástol na tie 2 % z HDP, aby sme mali vycvičenú a vyzbrojenú, vyzbrojené ozbrojené sily.
Takže preto opäť chcem povedať, že tento návrh je tak veľmi dôležitý a opodstatnený, pretože iba tieto vycvičené a vyzbrojené ozbrojené sily dokážu prinášať ten prvok bezpečia a bezpečnosti pre Slovensko a dokážeme byť potom spoľahlivým partnerom tej Aliancie, ktorá sa spolieha na to, a toto je; vôbec akéhokoľvek celku, je, celok môže fungovať iba vtedy, ak sa každý člen toho celku správa zodpovedne. Nemôžeme sa spoliehať na to, že iba jeden bude zodpovedný, hoci možno najsilnejší, ale musíme sa správať všetci zodpovedne, pretože tá kolektívna obrana je o kolektíve a nie o nejakom silnom jednotlivcovi.
Takže na toto by som chcel poukázať práve pri tomto návrhu zákona, že ide tu hlavne o to, aby sme mali dofinancované, pretože dofinancované ozbrojené sily zabezpečia, že budú môcť byť cvičené a budú môcť byť vyzbrojované. A tak ako veľmi dobre poznamenal aj kolega Laurenčík, že na to, aby sme ich mohli vyzbrojiť, tu sa nejedná o nejaké malé nákupy, tu sa jedná o obstaranie veľkej techniky, ktorá musí byť odložená na dlhšie obdobie a musí mať garantované teda aj tieto finančné prostriedky, aby mohli tieto obstarania byť zabezpečené, pretože ten, tá naša profesionálna armáda, profesionálne ozbrojené sily majú počet 15-tisíc ľudí a na to, aby mohli teda mať všetku tú techniku, tak sú to naozaj veľké prostriedky, čo už ľudia mohli postrehnúť aj diskusiu, ktorá prebehla v médiách a podobne. Takže preto tieto 2 % sú úplne kľúčové.
A ja teda sa len pridávam k podpore tohto zákona a chcem takto tiež vyjadriť taký apel na koaličných kolegov, aby tento zákon, ktorý je veľmi, veľmi jednoduchý a s veľkou výpovednou hodnotou, podporili.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, kratučko by som chcel aj ja zareagovať na tento veľmi dôležitý návrh a myslím si, že naozaj je veľmi dôležitý práve z toho dôvodu, ako odôvodnil aj pán navrhovateľ a veľmi dobre to potvrdil aj pán spravodajca.
Ja by som chcel ešte možno také, taký malý, také malé ohliadnutie sa do minulosti. Totižto ak sa pozrieme na naše ozbrojené sily, aké fungovali v minulosti, tak vieme, že to boli ozbrojené sily, ktoré fungovali na základe tzv. základnej vojenskej služby, kde verejnosť a teda hlavne muži museli sa podrobiť tomuto základnému vojenskému výcviku a každý si týmto prešiel, ktorý spĺňal zdravotné podmienky, a takýmto spôsobom sa vlastne vytvárali zálohy pre potenciálnu hrozbu. Ak by nejaká hrozba nastala, tak by títo boli povolaní do – ešte vtedy – armády ozbrojených síl.
V roku 2001 sme ale urobili rozhodnutie, že prejdeme na profesionálne ozbrojené sily. Jednak je to trend, ktorý sme videli, že sa dial aj v západnej, v západnom svete, a po druhé, urobilo sa aj rozhodnutie, že chceme byť súčasťou NATO. Ako vieme, práve táto aliancia funguje na princípe takej tej synergie a tak boli aj vlastne dizajnované naše ozbrojené sily, aby sme vedeli byť súčasťou tejto kolektívnej obrany, ale; a v tom čase sa urobilo veľmi veľké úsilie, naozaj veľké úsilie sa urobilo, čo sa týka reformy ozbrojených síl. Hovorím to aj preto, lebo som bol súčasťou tohto tímu, ktorý reformoval ozbrojené sily, ale naozaj si to pamätám, aký veľký kus práce sa podaril za pomerne krátky čas aj nato, aby sme mohli byť súčasťou tejto kolektívnej obrany, ale aj nato, aby mohla naozaj táto profesionálna armáda, profesionálne ozbrojené sily nastúpiť na cestu kvalitných profesionálnych síl.
Takže, čo sa stalo ale potom? Videli sme, že naozaj to, že sme sa stali aj súčasťou NATO, tak akoby, ako poznamenal aj kolega Laurenčík, akoby sme sa začali viacej spoliehať teda na tú kolektívnu obranu, a je pravda, že aj v tom čase neboli viditeľné v blízkosti našej krajiny nejaké hrozby. Pretože naši severní, východní a južní susedia boli našimi spojencami. Naša východná hranica bola malá a tam sa vlastne venovalo aj všetko úsilie. A aj vôbec tá geopolitická, to rozloženie síl, ako bolo, tak nepredpovedalo nejakú skorú a včasnú hrozbu.
Tá situácia sa, hovorím, ako poznamenali obidvaja kolegovia, dosť výrazne za ten čas zmenila a my sme ako keby trošku zaspali na vavrínoch, pretože v roku 2001, keď sme sa rozhodli, že pôjdeme cestou profesionálnych síl a že pôjdeme, budeme vstupovať aj do NATO, sme sa už vtedy zaviazali, že budeme dávať sľúbené 2 % z HDP na obranu. To sa, samozrejme, nestalo a aj z toho dôvodu, že obrana sa vytratila zo zoznamu priorít a, vďakabohu, dnes sa na ňu vracia, lebo naozaj je to veľmi dôležitá, dôležitá priorita. A preto som, preto tento zákon má svoje veľké opodstatnenie a naozaj si zaslúži podporu aj koalície, pretože jedine postupnou cestou vieme dosiahnuť a naplniť tieto 2 % a dostať sa na ich úroveň, čo teda aj vlastne je ako keby požiadavkou zo strany Aliancie, zo strany aj Spojených štátov, ktoré sú, by som povedal, najväčšími spendermi, čo sa týka obrany v rámci Aliancie.
Tu by som chcel povedať jeden dôležitý fakt, že tieto peniaze, ktoré by sa mali navyšovať, budú vynaložené na naše ozbrojené sily, a to je to najdôležitejšie, pretože dneska naozaj sa stávame svedkami rôznych dezinformácií a ľahko by sa mohla aj táto informácia stať dezinformáciou v zmysle, že si to vysvetlia ľudia, že budeme posielať nejaké peniaze niekde do zahraničia, niekde do NATO a čo ja viem čo všetko. Ale tento záväzok je na modernizáciu našich ozbrojených síl a nielen modernizáciu, pretože pri ozbrojených silách nie je dôležitá iba technika, ale je dôležitý výcvik. A poviem vám, vždy, keď sa robili škrty v ozbrojených silách, pretože rozpočet nebol taký, aký mal byť, tak najjednoduchšie je ho škrtať práve v oblasti výcviku. A dobre vieme, že hoci môžme mať akúkoľvek dobrú techniku, čo v našom prípade nie je teda pravda, tak ak nemáte vycvičených vojakov, ktorí na tom vedia, ktorí s tou technikou vedia dostatočne robiť, ale nielen s tou technikou, ale vôbec cvičiť taktiku, operatívu a podobne. Toto sú veľmi dôležité veci, aby vojenské jednotky a vôbec celé ozbrojené sily dokázali fungovať. Na to treba vynakladať prostriedky, a preto je tak dôležité, aby tento rozpočet rástol na tie 2 % z HDP, aby sme mali vycvičenú a vyzbrojenú, vyzbrojené ozbrojené sily.
Takže preto opäť chcem povedať, že tento návrh je tak veľmi dôležitý a opodstatnený, pretože iba tieto vycvičené a vyzbrojené ozbrojené sily dokážu prinášať ten prvok bezpečia a bezpečnosti pre Slovensko a dokážeme byť potom spoľahlivým partnerom tej Aliancie, ktorá sa spolieha na to, a toto je; vôbec akéhokoľvek celku, je, celok môže fungovať iba vtedy, ak sa každý člen toho celku správa zodpovedne. Nemôžeme sa spoliehať na to, že iba jeden bude zodpovedný, hoci možno najsilnejší, ale musíme sa správať všetci zodpovedne, pretože tá kolektívna obrana je o kolektíve a nie o nejakom silnom jednotlivcovi.
Takže na toto by som chcel poukázať práve pri tomto návrhu zákona, že ide tu hlavne o to, aby sme mali dofinancované, pretože dofinancované ozbrojené sily zabezpečia, že budú môcť byť cvičené a budú môcť byť vyzbrojované. A tak ako veľmi dobre poznamenal aj kolega Laurenčík, že na to, aby sme ich mohli vyzbrojiť, tu sa nejedná o nejaké malé nákupy, tu sa jedná o obstaranie veľkej techniky, ktorá musí byť odložená na dlhšie obdobie a musí mať garantované teda aj tieto finančné prostriedky, aby mohli tieto obstarania byť zabezpečené, pretože ten, tá naša profesionálna armáda, profesionálne ozbrojené sily majú počet 15-tisíc ľudí a na to, aby mohli teda mať všetku tú techniku, tak sú to naozaj veľké prostriedky, čo už ľudia mohli postrehnúť aj diskusiu, ktorá prebehla v médiách a podobne. Takže preto tieto 2 % sú úplne kľúčové.
A ja teda sa len pridávam k podpore tohto zákona a chcem takto tiež vyjadriť taký apel na koaličných kolegov, aby tento zákon, ktorý je veľmi, veľmi jednoduchý a s veľkou výpovednou hodnotou, podporili.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Rozpracované
19:08
Vystúpenie s faktickou poznámkou 19:08
Ondrej DostálAko správne povedal pán poslanec vo svojom vystúpení a napokon aj ako to zdôvodňujú...
Ako správne povedal pán poslanec vo svojom vystúpení a napokon aj ako to zdôvodňujú predkladatelia tohto návrhu, kolektívna obrana by nemala znamenať individuálnu nezodpovednosť. Aj my, Slovensko, sa musíme ako krajina, ako členská krajina Severoatlantickej aliancie podieľať na obrane všetkých členov Severoatlantickej aliancie, plniť si svoje záväzky. A aby sme si mohli plniť svoje záväzky, aby sme mohli prispievať k obranyschopnosti celej Aliancie, musíme byť dostatočne obranyschopní aj my sami a musíme mať dostatočne a dobre vyzbrojenú armádu. Ten záväzok dvoch percent nie je samoúčelný.
A to, že v minulosti neexistovala hrozba a my sme zaspali, nebolo dobré, pretože záväzky voči našim partnerom si máme plniť aj v situácii, keď tá hrozba neexistuje alebo vyzerá byť veľmi vzdialená. Ak nás existencia hrozby meniaceho sa sveta pomkne k tomu, aby sme si plnili to, čo sme si mali plniť aj bez existencie tej hrozby, tak dobre. Na minulej schôdzi sa tá zhoda prejavila schválením deklarácie, s ktorou prišla koalícia, dúfam, že teraz sa prejaví schválením zákona, ktorý navrhuje opozícia.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
14.6.2017 o 19:08 hod.
Mgr.
Ondrej Dostál
Videokanál poslanca
Ďakujem. Krajina ako Slovensko nemôže zabezpečiť svoju obranu individuálne, preto je dobré, že sme súčasťou Severoatlantickej aliancie, a je dobré, že v otázke členstva Slovenska v Severoatlantickej aliancii existuje široká zhoda naprieč celým demokratickým politickým spektrom. Fašistov, ktorí blúznia o vystúpení z NATO, do toho, samozrejme, nepočítam.
Ako správne povedal pán poslanec vo svojom vystúpení a napokon aj ako to zdôvodňujú predkladatelia tohto návrhu, kolektívna obrana by nemala znamenať individuálnu nezodpovednosť. Aj my, Slovensko, sa musíme ako krajina, ako členská krajina Severoatlantickej aliancie podieľať na obrane všetkých členov Severoatlantickej aliancie, plniť si svoje záväzky. A aby sme si mohli plniť svoje záväzky, aby sme mohli prispievať k obranyschopnosti celej Aliancie, musíme byť dostatočne obranyschopní aj my sami a musíme mať dostatočne a dobre vyzbrojenú armádu. Ten záväzok dvoch percent nie je samoúčelný.
A to, že v minulosti neexistovala hrozba a my sme zaspali, nebolo dobré, pretože záväzky voči našim partnerom si máme plniť aj v situácii, keď tá hrozba neexistuje alebo vyzerá byť veľmi vzdialená. Ak nás existencia hrozby meniaceho sa sveta pomkne k tomu, aby sme si plnili to, čo sme si mali plniť aj bez existencie tej hrozby, tak dobre. Na minulej schôdzi sa tá zhoda prejavila schválením deklarácie, s ktorou prišla koalícia, dúfam, že teraz sa prejaví schválením zákona, ktorý navrhuje opozícia.
Rozpracované