18. schôdza

Ďakujeme pekne pánovi poslancovi.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Milanovi Laurenčíkovi, aby predniesol spravodajskú informáciu. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 590. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zákon predpokladá negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, ale pri súčasnom pozitívnom raste by to nemal byť pre Slovensko problém.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Skončil som, prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásil jeden pán poslanec, za klub SaS pán poslanec Milan Laurenčík. Takže nech sa páči, opäť máte slovo.

Ďakujem ešte raz za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, nedávne vyjadrenia pána prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku v januári tohto roku k stavu našej armády boli kruté a pravdivé. Citujem: "My, žiaľ, niekoľko rokov len sľubujeme a naše záväzky neplníme," uviedol prezident Andrej Kiska. Ďalej dodal, že Slovensko na tom nie je dobre ani v oblasti komunikácie voči občanom či spojencom. Znova citujem: "Podvádzame našu obranyschopnosť, podvádzane občanov, pretože im nehovoríme pravdu, ako na tom skutočne naša bezpečnosť a armáda je, a podvádzame našich vojakov, ktorým neustále niečo sľubujeme a zostáva len pri sľuboch." Dodal s tým, že nevidí vôľu, aby sa tento stav zmenil. Preto aj požiadal ministra obrany Petra Gajdoša, aby riešenie týchto problémov presadzoval na rokovaní vlády.
Pri prijímaní rozpočtu na obranu pre rok 2017 sme na výbore pre obranu a bezpečnosť upozorňovali, že plán zvyšovania rozpočtu na obranu je málo ambiciózny a problematický. Na rok 2017 je plán minúť na obranu 1,19 % HDP, čo je v absolútnych číslach cirka jedna miliarda euro. Náš záväzok, ktorý odznel na summite NATO vo Walese priamo z úst prezidenta Slovenskej republiky Andreja Kisku, že Slovenská republika do roku 2020 sa dostane na úroveň 1,6 % HDP vo výdavkoch na obranu, bude pri pláne, ktorý má vláda na roky 2017 až 2017, ťažko realizovateľný.
Teraz by som vám rád ukázal graf, ale keďže rokovací poriadok mi to nedovoľuje, tak skúsim ho nejako popísať. Vláda plánuje zvyšovať výdavky na obranu na úroveň 1,21 % HDP v roku 2018 a 1,22 % HDP v roku 2019. Realizáciu skoku v roku 2020 z 1,22 na 1,6 % už vláda necháva na pleciach nasledujúcej vlády. Nevidím však žiadny kredibilný plán, ako tento záväzok chce vláda naplniť. Je to veľmi nezodpovedné rozhodnutie, a preto budeme oslovovať poslancov hlavne koaličných strán, aby tento plán vlády prehodnotili a priklonili sa k tomu, čo navrhujeme v tomto ústavnom zákone, o ktorom momentálne rokujeme.
Chceme, aby zvyšovanie výdavkov bolo v rokoch 2018 až 2020 plynulejšie a plán splniť záväzok prezidenta a aj náš záväzok voči NATO bol reálnejší. V prístupových rokovaniach pri vstupe Slovenskej republiky do NATO sme sa totiž zaviazali, že vyčleníme ročne 2 % HDP na obranu a tento náš záväzok dlhodobo neplníme. A toto je teda ďalší míľnik, ktorý chceme naším návrhom zákona v reálnej dobe dosiahnuť. Vezieme sa totiž vo vzťahu k Aliancii ako čierny pasažier a navyše sa tvárime, že sa nič nedeje a všetko je v najlepšom poriadku.
Plánovanie výdavkov je pre rezort obrany dôležitý aj preto, aby si mohli naplánovať väčšie investície, aby mali vojaci istotu, že ich v budúcnosti budú vedieť splniť. Ako už kolega predo mnou hovoril, podľa návrhu Bielej knihy o obrane Slovenskej republiky, ktorú ministerstvo obrany prednedávnom aktualizovalo, sa v tomto období počíta s dokončením výmeny dopravných lietadiel, viacúčelových vrtuľníkov či radarov a so začatím vyzbrojovania jedného mechanizovaného práporu bojovými obrnenými vozidlami 4x4 a viacúčelovými taktickými vozidlami.
Biela kniha zatiaľ explicitne však vyčleňuje prostriedky iba na nákup dopravných prostriedkov a modernizáciu leteckej techniky vrátane nákupu vrtuľníkov. Ostatné projekty sa budú realizovať, iba ak bude priaznivý ekonomický vývoj alebo politická vôľa, čo ministerstvu obrany znemožňuje dlhodobé strategické plánovanie a koncepčný rozvoj. Tento stav naozaj nie je dobrý, je priam kritický.
Jedným zo záväzkov, pri ktorom Slovensko mešká, je príprava mechanizovanej brigády, ktorú sme mali mať pripravenú v roku 2010. Je podstatnou súčasťou našej obrannej kapacity. Je kľúčovým záväzkom voči spojencom a je žiadaným príspevkom spoločnej bezpečnosti. A nevyzerá to vôbec dobre, že sme už s jej prípravou siedmy rok po termíne. Pre ministra obrany je to hlavnou úlohou, ale či bude mať dostatok financií, to ešte nevie zaručiť na sto percent ani on sám.
Téma obranných rozpočtov je vždy podstatnou súčasťou diskusií v rámci NATO, pretože v neplnení záväzkov vo výške 2 % HDP nie sme sami. Nijako nás to však ako členský štát NATO neospravedlňuje. Sme takmer na chvoste, až na deviatom mieste od konca z 28 členských krajín NATO, vlastne 29, pretože sme prijali minulý týždeň Čiernu Horu. Za nami sú síce ešte Česi, Maďari, Španieli, ale pred nami sú Chorváti, Bulhari, Rumuni. Lepšie by som vám to znova ukázal na grafe, ktorý, žiaľbohu, z dôvodu, že rokovací poriadok nám to zakazuje, nemôžem ukázať, a tak vám musí stačiť tento môj opis.
Na predchádzajúcej schôdzi sme schválili deklaráciu Národnej rady Slovenskej republiky o nevyhnutnosti podpory obrany Slovenskej republiky, ktorú predkladali koaliční poslanci. Samozrejme, aj my sme hlasovali za túto deklaráciu, ale myslíme si, že samotná deklarácia nestačí. Nestačí na to, aby bola dostatočným záväzkom vládnej garnitúry na plnenie našich záväzkov voči našim ozbrojeným silám. Preto prichádzame s ústavným zákonom, ktorého prijatie by dalo jasný signál, že to s našou bezpečnosťou myslíme vážne, a malo ďaleko väčšiu právnu silu. Nehovoriac o tom, že v deklarácii sa deklaruje len to, že v roku 2020 naplníme záväzok zo summitu NATO, teda výšku 1,6 % HDP výdavkov pre obranu. O dvoch percentách tam nie je žiadna zmienka.
V dnešnej dobe hrozia v Európe a na svete rôzne hrozby. Rozmáhanie terorizmu, politického radikalizmu alebo náboženského fundamentalizmu, hybridné vojny, kybernetické útoky vedú k ohrozeniu nielen našej krajiny, a preto by členské krajiny NATO mali byť schopné flexibilne reagovať a riešiť krízové situácie, zabezpečiť dostatočne pripravené a zabezpečené ozbrojené sily. Spoločnosť verí falošnému pocitu bezpečia, a preto neprikladá veľký význam výdavkom na obranu. Skôr si vie predstaviť, že peniaze nám chýbajú inde, v školstve, v zdravotníctve.
Kybernetické ohrozenia sú tiež jedným z tých, ktorým sa v posledných rokoch celosvetovo venuje obrovská pozornosť. No na Slovensku akoby sa tieto hrozby stále podceňovali a verejnosť si neuvedomuje ich možné negatívne dôsledky. Budovanie kybernetickej bezpečnosti si tiež vyžaduje investície, ktoré na prvý pohľad neprinášajú žiadne služby občanom a ani neprispievajú k zjednodušeniu a automatizácii procesov a činností. Nakoľko na Slovensku nie sú verejne známe žiadne väčšie dôsledky prípadných kybernetických útokov, nestala sa kybernetická bezpečnosť prioritou pre spoločnosť ani štát. Až v dnešnej dobe sa pripravuje zákon o kybernetickej bezpečnosti, ktorý sme tu už dávno mali mať. Aj pri návrhu tohto zákona sa počíta s finančnými prostriedkami, ktoré by mohli byť pokryté práve zo zvyšovania výdavkov na obranu, ktoré navrhujeme.
Spoločnosť pod vplyvom falošného pocitu bezpečia dlhé roky nepovažovala za potrebné investovať do modernizácie ozbrojených síl. Bezpečnostné incidenty z posledných rokov však nás presvedčili, aká môže byť bezpečnosť krehká a aké potrebné je byť pripravený.
Slovensko by aj v záujme posilnenia svojej medzinárodnej politickej relevancie malo byť vnímané ako spoľahlivý člen Aliancie, ktorý neočakáva, že zodpovednosť za jeho bezpečnosť bude dlhodobo v rámci systému kolektívnej bezpečnosti prenášaná na iných. Výška výdavkov 2 % HDP predpokladá, že takto nastavený obranný rozpočet predstavuje minimálny rámec na to, aby daný členský štát Severoatlantickej aliancie dokázal plniť svoje úlohy pri zabezpečovaní národnej a kolektívnej obrany na adekvátnej úrovni a taktiež zabezpečí primeraný rozvoj svojich ozbrojených síl. Napĺňanie tohto záväzku je dôležité vo vzťahu k širším súvislostiam týkajúcim sa svetovej bezpečnosti a rozloženia zodpovednosti za jej dodržiavanie medzi členské štáty Aliancie. Podstatou spolupráce členských štátov Aliancie je teda myšlienka globálneho zdieľania bremena zachovania bezpečnosti.
Otázka spočíva v tom, či vyhlásená dvojpercentná minimálna hranica obranného rozpočtu povedie k lepšiemu zdieľaniu tohto bremena. Odpoveď závisí od toho, na čo sa vynakladajú peniaze. Zvýšené výdavky na národnú obranu by sa tak mohli a mali vynakladať hlavne v rámci vlastnej krajiny a mali by sa použiť ako balík hospodárskych stimulov na rozvoj miestneho obranného priemyslu, ktorý prinesie pracovné miesta a aj hospodársky rast. To môže vytvoriť konkurenciu pre obranný priemysel krajín s najväčším svetovým podielom na trhu tohto druhu priemyslu a súčasne pomôže znížiť vojenské vývozy z týchto krajín. Taktiež to môže mať aj pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie v civilnom sektore.
Na záver mi dovoľte ešte jeden názor. Bezpečnosť nie je zadarmo. Bezpečnosť nie je samozrejmosť a bezpečnosť niečo stojí. V dnešnom prejave o stave republiky pán prezident Andrej Kiska vyslovil jednu myšlienku: Garancia bezpečnosti, ktorú nám poskytuje NATO, je vzácnou devízou. Touto myšlienkou by som zakončil môj príhovor.
A chcel by som poďakovať spolupredkladateľom za podporu ich a ich klubov pri hlasovaní o tomto návrhu a požiadať všetkých ostatných, aby náš návrh zákona podporili a posunuli do druhého čítania. Tam bude priestor na jeho doplnenie a vylepšenie. My sme na ďalšiu diskusiu pripravení.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi. Neregistrujem na vaše vystúpenie žiadnu faktickú poznámku.
Týmto ukončujem rozpravu. Chcem sa opýtať pána navrhovateľa, či v rámci záverečného slova. Nie je tomu tak. (Reakcia z pléna.) Pardon, prepáčte, pardon, áno, ospravedlňujem sa. Pán poslanec Galko, ešte chvíľku si poseďte. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Heger. Takže nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, kratučko by som chcel aj ja zareagovať na tento veľmi dôležitý návrh a myslím si, že naozaj je veľmi dôležitý práve z toho dôvodu, ako odôvodnil aj pán navrhovateľ a veľmi dobre to potvrdil aj pán spravodajca.
Ja by som chcel ešte možno také, taký malý, také malé ohliadnutie sa do minulosti. Totižto ak sa pozrieme na naše ozbrojené sily, aké fungovali v minulosti, tak vieme, že to boli ozbrojené sily, ktoré fungovali na základe tzv. základnej vojenskej služby, kde verejnosť a teda hlavne muži museli sa podrobiť tomuto základnému vojenskému výcviku a každý si týmto prešiel, ktorý spĺňal zdravotné podmienky, a takýmto spôsobom sa vlastne vytvárali zálohy pre potenciálnu hrozbu. Ak by nejaká hrozba nastala, tak by títo boli povolaní do – ešte vtedy – armády ozbrojených síl.
V roku 2001 sme ale urobili rozhodnutie, že prejdeme na profesionálne ozbrojené sily. Jednak je to trend, ktorý sme videli, že sa dial aj v západnej, v západnom svete, a po druhé, urobilo sa aj rozhodnutie, že chceme byť súčasťou NATO. Ako vieme, práve táto aliancia funguje na princípe takej tej synergie a tak boli aj vlastne dizajnované naše ozbrojené sily, aby sme vedeli byť súčasťou tejto kolektívnej obrany, ale; a v tom čase sa urobilo veľmi veľké úsilie, naozaj veľké úsilie sa urobilo, čo sa týka reformy ozbrojených síl. Hovorím to aj preto, lebo som bol súčasťou tohto tímu, ktorý reformoval ozbrojené sily, ale naozaj si to pamätám, aký veľký kus práce sa podaril za pomerne krátky čas aj nato, aby sme mohli byť súčasťou tejto kolektívnej obrany, ale aj nato, aby mohla naozaj táto profesionálna armáda, profesionálne ozbrojené sily nastúpiť na cestu kvalitných profesionálnych síl.
Takže, čo sa stalo ale potom? Videli sme, že naozaj to, že sme sa stali aj súčasťou NATO, tak akoby, ako poznamenal aj kolega Laurenčík, akoby sme sa začali viacej spoliehať teda na tú kolektívnu obranu, a je pravda, že aj v tom čase neboli viditeľné v blízkosti našej krajiny nejaké hrozby. Pretože naši severní, východní a južní susedia boli našimi spojencami. Naša východná hranica bola malá a tam sa vlastne venovalo aj všetko úsilie. A aj vôbec tá geopolitická, to rozloženie síl, ako bolo, tak nepredpovedalo nejakú skorú a včasnú hrozbu.
Tá situácia sa, hovorím, ako poznamenali obidvaja kolegovia, dosť výrazne za ten čas zmenila a my sme ako keby trošku zaspali na vavrínoch, pretože v roku 2001, keď sme sa rozhodli, že pôjdeme cestou profesionálnych síl a že pôjdeme, budeme vstupovať aj do NATO, sme sa už vtedy zaviazali, že budeme dávať sľúbené 2 % z HDP na obranu. To sa, samozrejme, nestalo a aj z toho dôvodu, že obrana sa vytratila zo zoznamu priorít a, vďakabohu, dnes sa na ňu vracia, lebo naozaj je to veľmi dôležitá, dôležitá priorita. A preto som, preto tento zákon má svoje veľké opodstatnenie a naozaj si zaslúži podporu aj koalície, pretože jedine postupnou cestou vieme dosiahnuť a naplniť tieto 2 % a dostať sa na ich úroveň, čo teda aj vlastne je ako keby požiadavkou zo strany Aliancie, zo strany aj Spojených štátov, ktoré sú, by som povedal, najväčšími spendermi, čo sa týka obrany v rámci Aliancie.
Tu by som chcel povedať jeden dôležitý fakt, že tieto peniaze, ktoré by sa mali navyšovať, budú vynaložené na naše ozbrojené sily, a to je to najdôležitejšie, pretože dneska naozaj sa stávame svedkami rôznych dezinformácií a ľahko by sa mohla aj táto informácia stať dezinformáciou v zmysle, že si to vysvetlia ľudia, že budeme posielať nejaké peniaze niekde do zahraničia, niekde do NATO a čo ja viem čo všetko. Ale tento záväzok je na modernizáciu našich ozbrojených síl a nielen modernizáciu, pretože pri ozbrojených silách nie je dôležitá iba technika, ale je dôležitý výcvik. A poviem vám, vždy, keď sa robili škrty v ozbrojených silách, pretože rozpočet nebol taký, aký mal byť, tak najjednoduchšie je ho škrtať práve v oblasti výcviku. A dobre vieme, že hoci môžme mať akúkoľvek dobrú techniku, čo v našom prípade nie je teda pravda, tak ak nemáte vycvičených vojakov, ktorí na tom vedia, ktorí s tou technikou vedia dostatočne robiť, ale nielen s tou technikou, ale vôbec cvičiť taktiku, operatívu a podobne. Toto sú veľmi dôležité veci, aby vojenské jednotky a vôbec celé ozbrojené sily dokázali fungovať. Na to treba vynakladať prostriedky, a preto je tak dôležité, aby tento rozpočet rástol na tie 2 % z HDP, aby sme mali vycvičenú a vyzbrojenú, vyzbrojené ozbrojené sily.
Takže preto opäť chcem povedať, že tento návrh je tak veľmi dôležitý a opodstatnený, pretože iba tieto vycvičené a vyzbrojené ozbrojené sily dokážu prinášať ten prvok bezpečia a bezpečnosti pre Slovensko a dokážeme byť potom spoľahlivým partnerom tej Aliancie, ktorá sa spolieha na to, a toto je; vôbec akéhokoľvek celku, je, celok môže fungovať iba vtedy, ak sa každý člen toho celku správa zodpovedne. Nemôžeme sa spoliehať na to, že iba jeden bude zodpovedný, hoci možno najsilnejší, ale musíme sa správať všetci zodpovedne, pretože tá kolektívna obrana je o kolektíve a nie o nejakom silnom jednotlivcovi.
Takže na toto by som chcel poukázať práve pri tomto návrhu zákona, že ide tu hlavne o to, aby sme mali dofinancované, pretože dofinancované ozbrojené sily zabezpečia, že budú môcť byť cvičené a budú môcť byť vyzbrojované. A tak ako veľmi dobre poznamenal aj kolega Laurenčík, že na to, aby sme ich mohli vyzbrojiť, tu sa nejedná o nejaké malé nákupy, tu sa jedná o obstaranie veľkej techniky, ktorá musí byť odložená na dlhšie obdobie a musí mať garantované teda aj tieto finančné prostriedky, aby mohli tieto obstarania byť zabezpečené, pretože ten, tá naša profesionálna armáda, profesionálne ozbrojené sily majú počet 15-tisíc ľudí a na to, aby mohli teda mať všetku tú techniku, tak sú to naozaj veľké prostriedky, čo už ľudia mohli postrehnúť aj diskusiu, ktorá prebehla v médiách a podobne. Takže preto tieto 2 % sú úplne kľúčové.
A ja teda sa len pridávam k podpore tohto zákona a chcem takto tiež vyjadriť taký apel na koaličných kolegov, aby tento zákon, ktorý je veľmi, veľmi jednoduchý a s veľkou výpovednou hodnotou, podporili.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem.
Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce zaujať stanovisko navrhovateľ? Nie je tomu tak. Spravodajca? Nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto... (Reakcie z pléna.) Aha, pardon, ospravedlňujem sa.
Takže, nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Ďakujem. Krajina ako Slovensko nemôže zabezpečiť svoju obranu individuálne, preto je dobré, že sme súčasťou Severoatlantickej aliancie, a je dobré, že v otázke členstva Slovenska v Severoatlantickej aliancii existuje široká zhoda naprieč celým demokratickým politickým spektrom. Fašistov, ktorí blúznia o vystúpení z NATO, do toho, samozrejme, nepočítam.
Ako správne povedal pán poslanec vo svojom vystúpení a napokon aj ako to zdôvodňujú predkladatelia tohto návrhu, kolektívna obrana by nemala znamenať individuálnu nezodpovednosť. Aj my, Slovensko, sa musíme ako krajina, ako členská krajina Severoatlantickej aliancie podieľať na obrane všetkých členov Severoatlantickej aliancie, plniť si svoje záväzky. A aby sme si mohli plniť svoje záväzky, aby sme mohli prispievať k obranyschopnosti celej Aliancie, musíme byť dostatočne obranyschopní aj my sami a musíme mať dostatočne a dobre vyzbrojenú armádu. Ten záväzok dvoch percent nie je samoúčelný.
A to, že v minulosti neexistovala hrozba a my sme zaspali, nebolo dobré, pretože záväzky voči našim partnerom si máme plniť aj v situácii, keď tá hrozba neexistuje alebo vyzerá byť veľmi vzdialená. Ak nás existencia hrozby meniaceho sa sveta pomkne k tomu, aby sme si plnili to, čo sme si mali plniť aj bez existencie tej hrozby, tak dobre. Na minulej schôdzi sa tá zhoda prejavila schválením deklarácie, s ktorou prišla koalícia, dúfam, že teraz sa prejaví schválením zákona, ktorý navrhuje opozícia.