18. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, opätovne predkladáme do Národnej rady návrh ústavného zákona, kde požadujeme vyhlásiť slovenské drevo za strategickú surovinu národného významu. Druhýkrát klopeme na zatvorené dvere a budeme klopať dovtedy, kým sa neotvoria.
Slovenské drevo má v dnešnej dobe veľa problémov. Jedným z nich napríklad nielen nízka cena dreva oproti zahraničnej ponuke, ale aj vidina jednoduchého a rýchleho zárobku spôsobujú to, že finálna výroba dreva sa vykonáva mimo územia Slovenskej republiky. Takisto aj slovenskí drevospracovatelia už dlhé roky upozorňujú, že ďaleko najväčšou brzdou ich rozvoja je vývoz neopracovaného dreva z tunajších lesov do cudziny. Keby k nemu nedochádzalo, zamestnávajú tisícky ľudí viac.
Pre porovnanie: v polovici 90. rokov sme na Slovensku ťažili 5,3 až 5,5 mil. metrov kubických dreva, v súčasnosti 9,4 až 10 mil. kubíkov ročne, čo je takmer dvojnásobok.
Dnes sme v štádiu, kedy drevo horšej kvality dovážame a kvalitné domáce drevo je určené na export. Tento stav je nutné bezpodmienečne zvrátiť.
Drevo je nutné brať ako prírodné bohatstvo štátu, takisto ako aj komoditu strategického záujmu, ale v neposlednom rade je drevo nenahraditeľnou zložkou nášho životného prostredia, a preto si zasluhuje ústavnú ochranu. Je žiaduce, aby sa drevo v Slovenskej republike nielen ťažilo, ale aj ďalej spracovávalo a finalizovalo.
Cieľom predloženého návrhu ústavného zákona je pripraviť legislatívnu pôdu a ústavnú oporu pre dôkladnejšiu ochranu slovenských lesov, obmedzenie živelnej ťažby a zastavenie nekontrolovateľného vývozu dreva zo Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov, pričom predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážené torzo slovenského parlamentu, tak ako už bolo povedané v dôvodovej správe, slovenské drevo považujeme za strategickú surovinu, ktorá je surovinou národného významu a ktorá si zasluhuje ústavnú ochranu.
V 90. rokoch minulého storočia, keď v správe Lesov došlo k postupnému návratu lesnej pôdy súkromným vlastníkom a vlastníkom v spoločenstvách, ako sú urbárske spoločenstvá, obce a mestá, cirkevné spoločenstvá, bolo od začiatku hospodárenie na lesnej pôde regulované lesným zákonom z roku 1977. Tento zákon sa postupne upravoval až do dnešnej podoby. Ale jeho základné princípy vytvorené dlhodobou tradíciou pestovania lesov sa nezmenili. Zákon bez ohľadu na vlastnenie lesov stanovoval základné podmienky, ako sa musí nakladať s lesnou pôdou a s lesmi, ktoré sa na nej nachádzajú. Stanovoval pravidlá zaobchádzania s lesmi. Tým vlastníci lesnej pôdy bez ohľadu na to, či boli súkromníci, spoločenstvá alebo štátni manažéri štátneho podniku, títo museli konať v súlade so záujmami Slovenskej republiky. To znamená, že museli konať tak, aby lesná pôda nebola poškodzovaná a aby lesy na nej napĺňali hospodárske ciele, ale aj celospoločenské a ekologické potreby Slovenska. Dodržovala sa zásada, že štát lesy a lesnú pôdu nepredával. Taktiež ani cirkvi, obce, mestá ani urbariáty.
No postupne sa vytvorila silná lobistická skupina obchodníkov so surovým drevom, ktorá dnes ovláda obchod s drevom, najmä obchod s drevom do zahraničia. Tá je potenciálnym rizikom na vytvorenie tlaku, aby došlo k zmenám v prístupe k predaju lesov v rozhodujúcich vlastníckych skupinách vrátane štátu. Preto aj stav v lesnom hospodárstve si žiada posilniť ochranu slovenských záujmov, a to v Ústave Slovenskej republiky i v nadväzujúcich zákonoch upravujúcich hospodárenie v lesoch.
Pred rokom 1990 sa snažil štát využívať produkciu lesného hospodárstva v prospech slovenskej ekonomiky. To sa prejavovalo úsilím využiť vyťažené drevo tak, aby sa dosiahla z jeho produkcie najvyššia pridaná hodnota. Bola tu snaha o komplexné spracovanie s maximálnou finalizáciou výrobkov. Zo Slovenska sa vyvážalo iba drevo, pre ktoré neboli doma spracovateľské kapacity. Po roku 1990 sa postupne čoraz väčšie množstvo surového dreva začalo vyvážať zo Slovenskej republiky, čím sa doma postupne strácali pracovné príležitosti, ktoré spracovanie dreva dáva. Bolo to spôsobené chybnou privatizáciou drevospracujúceho priemyslu, pri ktorej nedošlo k previazaniu vlastníkov s podnikmi prvotného spracovania dreva, ako piliarske závody, kombináty komplexného spracovania dreva, energetické podniky, celulózky a podobne. Slovensko nedokázalo presadiť vlastnú koncepciu privatizácie, v ktorej bola snaha zabezpečiť a udržať komplexné spracovanie dreva na Slovensku a tým aj úplne využiť potenciál dreva pri tvorbe pracovných miest.
Keďže rozhodovanie o vlastníckych vzťahoch bolo v kompetencii federálnych orgánov vtedajšej Česko-Slovenskej Federatívnej republiky, federálna vláda presadila tzv. kupónovú privatizáciu, ktorá sa zvrhla na bezhlavé rozkrádanie štátneho majetku. Podľa štatistík, oficiálnych štatistík zo Zväzu spracovateľov dreva sa zo Slovenska vyváža až 50 % vyťaženého dreva. Do týchto štatistík však nie je zarátané nelegálne vyťažené a vyvezené drevo, ktoré pochádza väčšinou od súkromných vlastníkov lesov a z urbáru. Takto vyťažené drevo sa vyváža väčšinou v noci na preťažených kamiónových súpravách, ktoré ohrozujú ešte okrem iného bezpečnosť cestnej premávky a poškodzujú cestné komunikácie.
Preto je nevyhnutná ústavná ochrana slovenskej lesnej pôdy, lesov aj dreva ako strategickej suroviny národného významu, ako aj vytvorenie stratégie komplexného spracovania dreva na Slovensku a štátne investičné stimuly využiť na ich realizáciu.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ďakujem pani poslankyni Grausovej, že aj ona neúnavne bojuje za ochranu našich lesov. Áno, aj my v našej strane vnímame tento nekontrolovaný alebo tzv. kontrolovaný vývoz drevnej hmoty zo Slovenska ako veľký problém. Miesto toho, aby sme drevo spracovali a mali z neho aspoň väčšiu pridanú hodnotu, ktorá by automaticky spôsobila aj vyššiu zamestnanosť, väčšie dane smerom do štátnej kasy, že by nám to ďaleko viacej pomohlo, miesto toho my trpíme a tolerujeme tieto všelijaké gangy drevárske, ktoré nám tunák rozoberajú absolútne komplet celú drevnú hmotu.
Skutočne je pravdou, že načierno vyvážajú, že to organizujú dokonca až vysoké politické špičky, dávajú si licencie, povoľujú ťažbu aj v dolinách, kde to nie je možné. Je strašne veľa čierneho výrubu, rôzne urbáre načierno vyvážajú drevo. Proste je to absolútne nekontrolované, a keď to necháme bežať len tak bez nejakej vyššej ochrany, možno aj nejakej ústavnej ochrany nejakým veľkým, nejakým silným zákonom, ktorý pomôže zachrániť túto drevnú alebo tento nekontrolovaný vývoz tejto drevnej hmoty, tak sa môžeme zobudiť o dvadsať rokov v Slovensku bez lesov. Skutočne takým spôsobom obrovským sa rabujú tie hory.
Ja chodím veľa po Slovensku a naozaj to vnímam tak, že pred pár rokmi, desiatimi rokmi, som videl krásne zalesnené veľké plochy slovenských lesov. Dnes holoruby, samý holorub. A ja so pýtam, kde to zmizlo? Však sme tu nemali žiadnu kalamitu?! Ale my tu máme jednu kalamitu. Obrovskú kalamitu. My tu máme štandardných politikov, ktorí tunák vládnu a ktorí tomuto priamo napomáhajú. Toto je veľký problém!

Ďakujem pánu poslancovi Kollárovi za podporu a za veľmi fundovaný príspevok, za dobrú faktickú poznámku. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, bavíme sa tu o veľmi, veľmi dôležitom ekonomickom probléme Slovenska. Viete, aký je rozdiel z ekonomického hľadiska medzi kolóniou a medzi rozvinutou ekonomikou? Iba kolónie dovolia, aby ich takpovediac prirodzené zdroje, ktoré tá daná krajina má, boli vyvážané do zahraničia a spracovávané až tam. Poviem to na príklade ťažby ropy.
Do momentu, kým krajiny Perzského zálivu boli schopné iba tupo vyvážať ropu, tak, samozrejme, pridaná hodnota, ktorú z toho mali, bola nejaká. Teraz sa každá z týchto krajín, či už je to Saudská Arábia, Irán, ďalšie krajiny, snaží stavať rafinérie a distribuovať do sveta už hotovejšie produkty. V minulosti v Afrike ako to bolo? Samozrejme, že koloniálne veľmoci sa snažili vyťažiť zo zeme, čo sa dalo, bez ohľadu na to, čo to bolo, a spracovávať to až u seba, pretože to je tá pridaná hodnota.
A, bohužiaľ, z ekonomického hľadiska dnes, povedzme si to otvorene, Slovensko je kolóniou, kolóniou, pretože väčšina toho, čo je prirodzeným ekonomickým bohatstvom tejto krajiny, je vyvážaná von a tá pridaná hodnota je daná až v zahraničí.
Myslím si, že Slovensko má štyri prirodzené strategické suroviny.
Prvou je voda. To je úplne najdôležitejšia strategická surovina. Je veľmi výnimočné, že Slovensko je krajinou, ktorá má dostatok pitnej vody nielen tej klasickej, ale ešte dokonca aj dostatok minerálnych vôd. Spolu s Francúzskom a s Fínskom sme krajinami, ktoré v Európe majú najväčšie zásoby pitných vôd.
Druhou strategickou surovinou Slovenska je pôda. Ako s ňou narábame? Narábame s ňou tak, že namiesto toho, aby sme produkovali potraviny, ktoré sú v súčasnom svete čoraz viac a viac strategicky dôležité pre každý región, tak túto pôdu przníme výsadbou repky olejnej a ďalších hovadín, ktoré potom spaľujeme kvôli nejakému ekologickému ošiaľstvu, ktoré v skutočnosti v konečnom dôsledku prírode iba škodí.
Treťou strategickou surovinou je drevo. Iba hlupák sa správa tak, že dovolí, aby zo Slovenska odchádzali kamióny a železničné vagóny s guľatinou, ktorá sa v Taliansku spracuje na najprimitívnejšie, už len to najprimitívnejšie, čo je, tak vieme z toho urobiť palety a tie sa dovážajú naspäť na Slovensko. To iba hlupák dovolí toto, čo my dovoľujeme na Slovensku.
Štvrtou strategickou surovinou, teraz to hovorím v úvodzovkách, sú ľudia. Človek by si možno myslel, že to je taká fráza. Ale v skutočnosti každý národ, každý región má isté špecifické danosti, ktoré sa prejavujú v nejakých zručnostiach. Je napríklad známe, že Taliani, Francúzi sú výborní kulinári. To znamená, že vedia v týchto službách poskytovať služby, ktoré sú cenené po celom svete. A viete, aké špecifikum máme my Slováci, ale nielen Slováci, aj stredná Európa, ale my Slováci zvlášť výnimočne? Slovensko patrí dlhodobo, dvadsať rokov, medzi desať krajín na celom svete, ktorých študenti pravidelne vyhrávajú a umiestňujú sa v matematických olympiádach a najmä v informatických olympiádach na úplne popredných priečkach. Je to veľmi špecifické, pretože my sme v prvej desiatke týchto krajín a súťažíme s Indami, Rusmi, Číňanmi, Američanmi a ďalšími krajinami. To je úplné špecifikum a my by sme sa mali snažiť, aby sme túto v dobrom slova zmysle strategickú surovinu, tieto zručnosti, ktoré máme, zužitkovali na Slovensku. Nie aby títo ľudia odchádzali jeden za druhým do zahraničia do veľkých korporácií a firiem. Mali by sme sa snažiť poskytnúť im slušnú životnú úroveň na Slovensku, aby pôsobili doma. To je veľmi zaujímavé, že nie sme v tomto špecifickí úplne, pretože v tej prvej desiatke sa pohybujú aj také krajiny ako Maďarsko, Poľsko, Česko, Bulharsko, dokonca aj Rumunsko je v tomto, v týchto rebríčkoch veľmi vysoko. To je niečo veľmi výnimočné. A ešte by som povedal, že zvlášť sa to prejavuje v tých informatických olympiádach, než v tých čisto matematických. Ja si to vysvetľujem tým, že ľudia žijúci v tomto regióne boli vždy v histórii nútení premýšľať nad tým, ako ten daný systém, ktorý tu bol, ktorý nám nie vždy pomáhal, akým spôsobom proste v rámci toho systému sa nejako rozvinúť, preraziť. Informatika je aplikovaná záležitosť z hľadiska matematiky a je dlhodobá skúsenosť, že naši ľudia sú proste kreatívnejší a, povedal by som, iniciatívnejší v tom, ako nejaký problém, ktorý sa v informatike rieši, vyriešiť efektívnejším a zaujímavým spôsobom ako ostatní.
Ja osobne, a myslím, že však aj pán predseda Kollár to povedal, že určite tento návrh zákona podporíme, pretože iba hlupák dovolí, aby to strategické bohatstvo, ktoré každá krajina má proste od Pána Boha alebo geopoliticky dané, sme nevyužívali nieže na 100 %, nieže na 90 % alebo aspoň na 50 %, ale, aby sme ho využívali na 10, 15 %. To je hanba. A ak si niekto myslí, že v takýchto záležitostiach trh vyrieši všetko, tak to sú úplne naivné záležitosti a každý štát aspoň trochu rozumný si takéto svoje strategické zdroje chráni.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pánu Krajniakovi. Chcela by som podotknúť, že pri doterajšej politike sa nám môže naozaj čoskoro stať, že prídeme aj o tú vodu, o zem pod nohami a možno aj o vzduch, ktorý dýchame. A možno máme strategickú polohu v strede Európy, možno aj to napadne niekomu, aby to predal, a potom môžeme ísť na Severný pól, tam je miesta dosť. Ďakujem.

Nejak, pán Krajniak, ekonomickí liberáli zvyknú hovoriť, že teda trh naozaj vyrieši všetko, vy ste s tým skončili to vaše vystúpenie, ma to tak zaujalo, že, áno, že trh vyrieši všetko, ale za akú cenu. V tomto prípade za cenu toho, že sa zo Slovenska stane púšť a jednoducho ten trh naozaj nemôže byť v tomto prípade na prvom mieste.
Ja som vás, neberte to ako kritiku, ja som vás správne pochopil, len treba to ešte viac, to asi musíme všetci tomuto národu prízvukovať a zdôrazňovať, pretože tá neviditeľná ruka trhu, o ktorej liberáli tak radi rozprávajú, funguje, najmä čo sa týka takýchto komodít, drevo, voda, pôda, funguje na princípe totálnej devastácie krajiny a prírody a jednoducho po nás potopa, žiadna budúcnosť. Čiže trh je trh, ale v tomto prípade nás trhové hľadisko v podstate až tak nezaujíma, lebo tu ide už, tu ide nieže už, až o budúcnosť našich detí a o to, aby Slovensko bolo také, ako ho poznáme dnes, aby sa zo Slovenska vplyvom tejto neustále sa stupňujúcej devastácie naozaj v priebehu možno dvoch desaťročí nestala púšť a krajina, kde nikto nebude chcieť žiť.
Ale inak ďakujem za podporný príspevok.

Pán poslanec, teraz ste otvorili otázku, ktorá by si žiadala dlhšiu diskusiu, ale poviem iba poznámku. Trh funguje vtedy, keď je chápaný ako priestor, kde každý môže ponúknuť svoje tovary a služby a ľudia si môžu slobodne vybrať, ktorý z tých tovarov a služieb si kúpia. V tomto zmysle je pre mňa prirodzeným trhom územie Slovenskej republiky, kde by som si rád pozrel, ktorý z našich výrobcov nábytku alebo ďalších spracovateľov dreva vyrobí najkrajšie skrine, najkrajšie výrobky, a nech sa ľudia rozhodnú, ako sa medzitým, ako si vyberú jednotlivé veci, ktoré sa im páčia. Problém je v tom, že v medzinárodnoekonomických vzťahoch trh nefunguje, v medzinárodnoekonomických vzťahoch fungujú iba záujmy a my na svoje ekonomické záujmy trestuhodne zabúdame.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi ako poslednému v rámci tohto návrhu zákona vystúpiť s mojím príspevkom.
Lesné hospodárstvo ako jedno z odvetví národného hospodárstva, ktorého hlavným cieľom je plánovité a trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov Slovenska a v ich rozvoji, má problémy s inými niekoľko osobitostí. Lesy sú zároveň životným prostredím i výrobným prostriedkom, obnoviteľným prírodným zdrojom i zdrojom voľne dostupných úžitkov, producentom drevnej hmoty a ostatných obchodovateľných lesných produktov, resp. služieb, ale aj poskytovateľom celej škály verejnoprospešných služieb, ktoré sa ekonomicky nezhodnocujú. Lesy dnes rastú tam, kde bolo iné využitie pôdy a krajiny nehospodárne.
Náš návrh zákona chce do Ústavy Slovenskej republiky zakotviť bod, ktorý bude hovoriť, že drevo je prírodným bohatstvom Slovenskej republiky a je považované za strategickú surovinu národného významu. Podrobnosti o možnostiach ťažby a vývozu dreva ustanoví zákon.
V tejto súvislosti si dovolím pripomenúť výrok exministra životného prostredia Petra Žigu, ktorý v čase, keď sa do Ústavy Slovenskej republiky dostávala voda, povedal: "Od začiatku legislatívneho procesu nám nešlo o nič iné, len chrániť vodu pre obyvateľov Slovenska, pre naše ďalšie generácie." To, že sa zákaz vývozu vody dostane do Ústavy Slovenskej republiky, podľa jeho slov znamená, že sa vode dostane takej cti, aká jej patrí.
Takejto cti by sa malo podľa nášho návrhu dostať drevu a našim lesom. Je to takisto ako voda obnoviteľný zdroj, ktorý má nesmierny vplyv na životné prostredie, na naše zdravie a takisto aj na naše životy ako také.
Naše lesy v súčasnosti umierajú. Ťažíme dvakrát viac dreva, akoby sme mali, aby sa lesy stíhali obnovovať, no čo je ešte horšie, takto nespracované drevo vyvážame do zahraničia namiesto toho, aby sme ho spracovali do finálnych výrobkov na Slovensku. Mali by sme prestať hovoriť len o ťažbe dreva a mali by sme začať hovoriť o udržateľnom hospodárení využívania a spracovávania dreva. Tým mám, samozrejme, na mysli, aby sme drevo v regulovanej a udržateľnej forme ťažili, na Slovensku aj spracovali do konečných výrobkov a až následne exportovali do zahraničia. Tým sa podporí rozvoj domácej produkcie, ekonomika a ďalšie pracovné miesta. Nenájde sa žiadny človek, ktorý by si myslel, že sa drevo ako materiál v stavebníctve alebo v inom odvetví priemyslu prestalo používať.
Drevo je a vždy bude perspektívny materiál a na Slovensku máme veľký potenciál zamestnať veľké množstvo ľudí, nakoľko obsadzujeme v rámci Európy v spotrebe dreva posledné priečky. Preto chcem požiadať o podporu tohto návrhu novelizácie ústavy, aby sme potom mohli následne prijať účinný a efektívny zákon na reguláciu ťažby a vývozu do zahraničia.
Ďakujem za pozornosť.