18. schôdza

Vyhlasujem... Aha, pardon. S reakciou na faktickú poznámku pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem pánu poslancovi Kollárovi za podporu a za veľmi fundovaný príspevok, za dobrú faktickú poznámku. Ďakujem.

Vyhlasujem teraz možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Prihlásili sa dvaja páni poslanci: pán poslanec Krajniak, pán poslanec Beluský.
Pán poslanec Krajniak, máte slovo.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, bavíme sa tu o veľmi, veľmi dôležitom ekonomickom probléme Slovenska. Viete, aký je rozdiel z ekonomického hľadiska medzi kolóniou a medzi rozvinutou ekonomikou? Iba kolónie dovolia, aby ich takpovediac prirodzené zdroje, ktoré tá daná krajina má, boli vyvážané do zahraničia a spracovávané až tam. Poviem to na príklade ťažby ropy.
Do momentu, kým krajiny Perzského zálivu boli schopné iba tupo vyvážať ropu, tak, samozrejme, pridaná hodnota, ktorú z toho mali, bola nejaká. Teraz sa každá z týchto krajín, či už je to Saudská Arábia, Irán, ďalšie krajiny, snaží stavať rafinérie a distribuovať do sveta už hotovejšie produkty. V minulosti v Afrike ako to bolo? Samozrejme, že koloniálne veľmoci sa snažili vyťažiť zo zeme, čo sa dalo, bez ohľadu na to, čo to bolo, a spracovávať to až u seba, pretože to je tá pridaná hodnota.
A, bohužiaľ, z ekonomického hľadiska dnes, povedzme si to otvorene, Slovensko je kolóniou, kolóniou, pretože väčšina toho, čo je prirodzeným ekonomickým bohatstvom tejto krajiny, je vyvážaná von a tá pridaná hodnota je daná až v zahraničí.
Myslím si, že Slovensko má štyri prirodzené strategické suroviny.
Prvou je voda. To je úplne najdôležitejšia strategická surovina. Je veľmi výnimočné, že Slovensko je krajinou, ktorá má dostatok pitnej vody nielen tej klasickej, ale ešte dokonca aj dostatok minerálnych vôd. Spolu s Francúzskom a s Fínskom sme krajinami, ktoré v Európe majú najväčšie zásoby pitných vôd.
Druhou strategickou surovinou Slovenska je pôda. Ako s ňou narábame? Narábame s ňou tak, že namiesto toho, aby sme produkovali potraviny, ktoré sú v súčasnom svete čoraz viac a viac strategicky dôležité pre každý región, tak túto pôdu przníme výsadbou repky olejnej a ďalších hovadín, ktoré potom spaľujeme kvôli nejakému ekologickému ošiaľstvu, ktoré v skutočnosti v konečnom dôsledku prírode iba škodí.
Treťou strategickou surovinou je drevo. Iba hlupák sa správa tak, že dovolí, aby zo Slovenska odchádzali kamióny a železničné vagóny s guľatinou, ktorá sa v Taliansku spracuje na najprimitívnejšie, už len to najprimitívnejšie, čo je, tak vieme z toho urobiť palety a tie sa dovážajú naspäť na Slovensko. To iba hlupák dovolí toto, čo my dovoľujeme na Slovensku.
Štvrtou strategickou surovinou, teraz to hovorím v úvodzovkách, sú ľudia. Človek by si možno myslel, že to je taká fráza. Ale v skutočnosti každý národ, každý región má isté špecifické danosti, ktoré sa prejavujú v nejakých zručnostiach. Je napríklad známe, že Taliani, Francúzi sú výborní kulinári. To znamená, že vedia v týchto službách poskytovať služby, ktoré sú cenené po celom svete. A viete, aké špecifikum máme my Slováci, ale nielen Slováci, aj stredná Európa, ale my Slováci zvlášť výnimočne? Slovensko patrí dlhodobo, dvadsať rokov, medzi desať krajín na celom svete, ktorých študenti pravidelne vyhrávajú a umiestňujú sa v matematických olympiádach a najmä v informatických olympiádach na úplne popredných priečkach. Je to veľmi špecifické, pretože my sme v prvej desiatke týchto krajín a súťažíme s Indami, Rusmi, Číňanmi, Američanmi a ďalšími krajinami. To je úplné špecifikum a my by sme sa mali snažiť, aby sme túto v dobrom slova zmysle strategickú surovinu, tieto zručnosti, ktoré máme, zužitkovali na Slovensku. Nie aby títo ľudia odchádzali jeden za druhým do zahraničia do veľkých korporácií a firiem. Mali by sme sa snažiť poskytnúť im slušnú životnú úroveň na Slovensku, aby pôsobili doma. To je veľmi zaujímavé, že nie sme v tomto špecifickí úplne, pretože v tej prvej desiatke sa pohybujú aj také krajiny ako Maďarsko, Poľsko, Česko, Bulharsko, dokonca aj Rumunsko je v tomto, v týchto rebríčkoch veľmi vysoko. To je niečo veľmi výnimočné. A ešte by som povedal, že zvlášť sa to prejavuje v tých informatických olympiádach, než v tých čisto matematických. Ja si to vysvetľujem tým, že ľudia žijúci v tomto regióne boli vždy v histórii nútení premýšľať nad tým, ako ten daný systém, ktorý tu bol, ktorý nám nie vždy pomáhal, akým spôsobom proste v rámci toho systému sa nejako rozvinúť, preraziť. Informatika je aplikovaná záležitosť z hľadiska matematiky a je dlhodobá skúsenosť, že naši ľudia sú proste kreatívnejší a, povedal by som, iniciatívnejší v tom, ako nejaký problém, ktorý sa v informatike rieši, vyriešiť efektívnejším a zaujímavým spôsobom ako ostatní.
Ja osobne, a myslím, že však aj pán predseda Kollár to povedal, že určite tento návrh zákona podporíme, pretože iba hlupák dovolí, aby to strategické bohatstvo, ktoré každá krajina má proste od Pána Boha alebo geopoliticky dané, sme nevyužívali nieže na 100 %, nieže na 90 % alebo aspoň na 50 %, ale, aby sme ho využívali na 10, 15 %. To je hanba. A ak si niekto myslí, že v takýchto záležitostiach trh vyrieši všetko, tak to sú úplne naivné záležitosti a každý štát aspoň trochu rozumný si takéto svoje strategické zdroje chráni.
Ďakujem vám za pozornosť.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem pánu Krajniakovi. Chcela by som podotknúť, že pri doterajšej politike sa nám môže naozaj čoskoro stať, že prídeme aj o tú vodu, o zem pod nohami a možno aj o vzduch, ktorý dýchame. A možno máme strategickú polohu v strede Európy, možno aj to napadne niekomu, aby to predal, a potom môžeme ísť na Severný pól, tam je miesta dosť. Ďakujem.

Pán poslanec Kotleba.

Nejak, pán Krajniak, ekonomickí liberáli zvyknú hovoriť, že teda trh naozaj vyrieši všetko, vy ste s tým skončili to vaše vystúpenie, ma to tak zaujalo, že, áno, že trh vyrieši všetko, ale za akú cenu. V tomto prípade za cenu toho, že sa zo Slovenska stane púšť a jednoducho ten trh naozaj nemôže byť v tomto prípade na prvom mieste.
Ja som vás, neberte to ako kritiku, ja som vás správne pochopil, len treba to ešte viac, to asi musíme všetci tomuto národu prízvukovať a zdôrazňovať, pretože tá neviditeľná ruka trhu, o ktorej liberáli tak radi rozprávajú, funguje, najmä čo sa týka takýchto komodít, drevo, voda, pôda, funguje na princípe totálnej devastácie krajiny a prírody a jednoducho po nás potopa, žiadna budúcnosť. Čiže trh je trh, ale v tomto prípade nás trhové hľadisko v podstate až tak nezaujíma, lebo tu ide už, tu ide nieže už, až o budúcnosť našich detí a o to, aby Slovensko bolo také, ako ho poznáme dnes, aby sa zo Slovenska vplyvom tejto neustále sa stupňujúcej devastácie naozaj v priebehu možno dvoch desaťročí nestala púšť a krajina, kde nikto nebude chcieť žiť.
Ale inak ďakujem za podporný príspevok.

Pán poslanec Krajniak, chcete reagovať? Skúste sa prihlásiť. Nech sa páči, máte slovo.

Pán poslanec, teraz ste otvorili otázku, ktorá by si žiadala dlhšiu diskusiu, ale poviem iba poznámku. Trh funguje vtedy, keď je chápaný ako priestor, kde každý môže ponúknuť svoje tovary a služby a ľudia si môžu slobodne vybrať, ktorý z tých tovarov a služieb si kúpia. V tomto zmysle je pre mňa prirodzeným trhom územie Slovenskej republiky, kde by som si rád pozrel, ktorý z našich výrobcov nábytku alebo ďalších spracovateľov dreva vyrobí najkrajšie skrine, najkrajšie výrobky, a nech sa ľudia rozhodnú, ako sa medzitým, ako si vyberú jednotlivé veci, ktoré sa im páčia. Problém je v tom, že v medzinárodnoekonomických vzťahoch trh nefunguje, v medzinárodnoekonomických vzťahoch fungujú iba záujmy a my na svoje ekonomické záujmy trestuhodne zabúdame.