18. schôdza

Pokúsim sa, pokúsim sa odpovedať na otázky, ktoré ste položili, takže začnem od poslednej.
Aká bola tá posledná otázka? (Reakcia z pléna.) Aha. Dnes, dnes je to tak viac-menej partizánstvo, ak zdravotné poisťovne poskytujú niečo, čo nazývajú nejakou výhodou, pretože zákon to jednoducho neumožňuje. Čiže preto aj zdravotné poisťovne na stretnutí, ktoré sme s nimi mali, si privítali takúto potenciálnu možnosť, pretože by tieto marketingové z ich pohľadu aktivity mohli robiť bez toho, že by balansovali niekde na hrane zákona.
Pokiaľ ide o to, ako by sme dokázali vyhodnotiť, či skutočne nefajčiar nefajčí a či cukrovkár dodržiava liečbu a podobne, no my nie sme ľudia, ktorí to dokážeme napísať do zákona, ani tou našou ambíciou to takto nebolo. Jednoducho, toto by si zadefinovala zdravotná poisťovňa, či vôbec ten nefajčiar dostane zľavu, akú zľavu a akým spôsobom sa bude kontrolovať, že skutočne je tým nefajčiarom alebo že je tým cukrovkárom, ktorý dodržiava liečbu a podobne. Čiže toto by bolo vlastne definované samotnou zdravotnou poisťovňou. Pre každý prípad je v návrhu poistka, ak by niekto klamal, tak je možné, aby mu tá zľava bola vlastne odňatá, a teda Úrad pre dohľad by mu uložil ešte následne pokutu. Takže toľko.
Zabudol som na nejakú otázku? (Reakcia z pléna.) No, diskriminácia, diskriminácia vás fajčiarov. No z tohto pohľadu ako čo mám povedať? No áno, niekto to takto môže vnímať, spotrebná daň je dôležitý príjem pre štátny rozpočet, ja som teda náruživý motorista, no čo mám robiť tiež, no keď sa prizabijem na tom aute, tak, no neviem, čo mám na to povedať. Skrátka, spotrebná daň je spotrebná daň, hej. Napríklad z vína nie je spotrebná daň, treba piť víno, ako neresť odporúčam. (Reakcia z pléna.)

Ďakujem. Ďakujem pekne za záverečné slovo. Kolega Mihál vysvetlil skoro všetko, čo som ja nestihol, takže dovoľte mi len možno ešte pánovi poslancovi Krajniakovi doplniť, že pokiaľ sa niektorá zdravotná poisťovňa stotožní s vašou argumentáciou, tak jej nič nebude brániť, aby fajčenie odmeňovala zľavou, ale ja myslím, že sa to nebude diať, pretože tie zdravotnícke dáta ukazujú, že to predplatenie celkom nie je tak, ako vy hovoríte. Ale ten zákon je rámcový práve v tom, že on necháva na zdravotné poisťovne to, aby si vybrali, ktoré veci chcú odmeňovať, a jediné, čo tam je povedané, je, že nesmú to byť veci, ktoré sú nejakým spôsobom diskriminačné alebo mimo kontrolu toho poistenca. To je jedna vec.
Druhá vec je, že čo by to reálne robilo so zdravotným poisťovacím trhom a aký je to rozdiel oproti dnešku, to sa pýtala aj pani poslankyňa Šebová. Dnes je to výslovne zakázané, poskytovať plnenia poistencom najmä vo vzťahu k prepoisťovaniu. To znamená, že v tomto by sa tá situácia výrazne zmenila, lebo to, čo my navrhujeme, má zmysel len vtedy, ak sa poistenci podľa toho môžu správať. Načo vám niekto bude dávať zľavu, keď vy ani, vy ani nebudete môcť podľa nej sa rozhodnúť? Nuž preto my navrhujeme v tom zákone, aby poisťovňa musela ohlásiť ten systém zliav a dať si ho schváliť včas predtým, než do 30. septembra je vždy deadline na prepoistenie sa od ďalšieho roku. To znamená, poisťovne budú musieť vždy vyhlásiť, že toto je náš záväzok na ďalší rok, podľa neho sa poistenec môže rozhodnúť, ak, samozrejme, môže sa rozhodovať podľa čohokoľvek iného, nemusí sa rozhodovať len podľa zľavy a potom to poisťovňa bude musieť aj dodržať. Je tam daná jedna jediná výnimka, že ak poisťovňa je v nútenej správe, tak tie záväzky padajú, lebo, samozrejme, krachujúcej poisťovni nemôžme prikázať alebo nemalo by zmysel, aby ešte aj vyplácala tieto zľavy, ale to je jediná, jediná poistka. Takže toto ešte možno je dôležité vysvetliť.
A pokiaľ ide o tú, stav poisťovní, no to, čo si myslíme, že by sa v praxi stalo, je, že by to umožnilo poisťovniam naozaj začať už - tým, čo sú - agresívnejšie súťažiť o poistencov a zároveň by to umožnilo aj príchod nových poisťovní. Čo je, priznám sa, čo je niečo, čo ja považujem za veľmi dôležité pre vývoj zdravotného trhu, pretože my dnes máme situáciu, kde s výnimkou malej Union poisťovne máme v podstate súťaž v zdravotníctve Penty a štátu. Tá súťaž je, samozrejme, nielen v poisťovníctve, ona je na úrovni nemocníc, polikliník, lekární a niektorí ďalší a to ja považujem za veľmi nezdravé, hoci obom častiam tohto duopolu to vyhovuje. Štátu, alebo teda ani štátu ako takému, ale niektorým skupinám v pozadí dnešnej moci to vyhovuje, pretože v podstate nie je na nich až taký konkurenčný tlak a môžu si z toho zdravotníctva odsávať peniaze. Pente to, naopak, vyhovuje, lebo pokiaľ súťaží len so štátom, tak aj so zaviazanými nohami zarobí v tom zdravotníctve, pretože ten štát je veľmi neschopný konkurent, resp. tie skupiny, ktoré v jeho mene dneska to štátne zdravotníctvo riadia.
Robert Fico nám tu dlhé roky sľuboval alebo hovoril, že jediné riešenie tohto, aby to všetko znovu vlastnil štát. Po prvé, aj keby štát rovno znovu vlastnil poisťovňu, tak zvyšok zdravotníctva nebude vlastniť. A ako aj dneska vidíme, najväčšie peniaze sa zo zdravotníctva odlievajú cez úplne iné časti, reťazce, ako sú poisťovne, takže to ani nie je pravda. Ale najmä to, čo my vidíme, že ako je štát vrátane samotnej štátnej zdravotnej poisťovne brutálne náchylný ju nechať rozkradnúť a v podstate zničiť, ako to vidíme v súčasnosti vo Všeobecnej zdravotnej. Preto my si myslíme, že monopol nie je dobrý, ale ani tento duopol nie je dobrý. A tento náš návrh by umožnil to, aby niekto mohol prísť, čo môže už, samozrejme, oficiálne aj dneska, ale mal aj reálny nástroj, ako získať poistencov lepšími a lacnejšími službami, tým pádom by pre Pentu a štát mohla reálne vzniknúť tretia alebo aj štvrtá, aj piata súťažná noha, ktorá by zásadne zmenila situáciu na dnešnom trhu. Z tohto pohľadu ten zákon by mohol mať potenciálne veľmi významné vplyvy aj na štruktúru trhu zdravotného poistenia, na to, čo sa v ňom bude diať.
Jedna z vecí, čo si dovolím ešte povedať o tých rovnakých podmienkach, je, že my dnes máme a my to aj navrhujeme ponechať, systém prerozdeľovania zdravotného poistenia medzi poistencami, ktorý berie do úvahy náročnosť každého poistenca. To znamená, že bez ohľadu na to, koľko novorodencov, dôchodcov a iných skupín má poisťovňa a koľko má, naopak, ekonomicky aktívnych poistencov, tie peniaze sa reálne dneska na, myslím, 90 % alebo 85 % zlejú a potom sa prerozdelia podľa náročnosti poistenca. To znamená, že poisťovne majú dneska absolútne rovnakú štartovaciu čiaru v tomto zmysle a to my aj navrhujeme, samozrejme, zachovať.
Ešte raz mi dovoľte požiadať o podporu tohto zákona, aj keď poviem veľmi otvorene, že, samozrejme, takýto návrh, vieme, že má malú šancu prejsť ako poslanecký návrh, napriek tomu, že sme ho konzultovali aj s poisťovňami, aj s ministerstvom zdravotníctva, ale pociťovali sme naozaj za potrebné otvoriť tú diskusiu. Lebo minister zdravotníctva ohlásil, že sa chystá do tejto snemovne so zákonom, ktorým chce obmedziť zisk zdravotných poisťovní a viazať ho na nejaké ukazovatele. Ja sa priznám, že podľa mňa až sem počujem ten smiech z Digital Parku, ako opäť štátni úradníci ministerstva zdravotníctva sa pokúsia obabrať Pentu tým, že jej nastavia nejaké prísne kritériá, ktoré ona bude spĺňať. Ja sa priznám, že máme zatiaľ dlhoročnú skúsenosť s tým, čo sa stane, keď sa snaží obabrať Penta štát a štát sa snaží obabrať Pentu a skončí to zatiaľ vždy tak, že štát obabral Pentu, pardon, že Penta obabrala štát, nikdy nie naopak.
Preto podľa mňa jediné, čo tu pomôže, je súťaž, tak ako nám pomohlo pri iných oblastiach, že keď začala byť skutočná súťaž, ktorej sa nedalo uniknúť, tak to skrotilo tie silné duopoly, oligopoly, niekedy až monopoly. A, naopak, tieto pokusy štátu zadefinovať, že môžte si zarobiť peniaze, ak dosiahnete takýto benchmark a neviem čo všetko, skončil vždy tak, že skupiny ako Penta obehli štyrikrát štát a ten už len pozeral, čo sa s jeho peniazmi, resp. s našimi peniazmi deje.
Preto my sme tento návrh podali aj preto, aby bolo jasné, že máme na výber, že nemusíme len ísť touto síce permanentne populárnou, ale v skutočnosti prázdnou cestou regulovania zisku zdravotných poisťovní, my mu ho vieme zaregulovať najúčinnejšie súťažou, tak ako sa nám to začína dariť s bankami pri hypotékach a si myslím, že sa nám to môže podariť aj v zdravotných poisťovniach.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Pekný deň prajem všetkým. Dovoľte, aby som krátko predstavil tento návrh z dôvodovej správy.
Hlavným cieľom tohto návrhu zákona je úprava spôsobu financovania nákladov systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, z kombinovanej výroby elektriny a tepla, ako aj výroby elektriny, ktorá je vyrobená z domáceho uhlia, a to formou ich prenesenia na štátny rozpočet. Tento návrh zákona reaguje na neúmernú finančnú záťaž systému podpory výroby elektriny z týchto menovaných zdrojov predovšetkým na domácnosti a podnikateľské subjekty. Podľa údajov z ÚRSO za rok 2015, ktorý v súčasnosti určuje každoročne výšku tzv. tarify za prevádzku systému, slúžiacej na kompenzáciu nákladov systému tejto podpory, náklady boli 21,4 eur/MWh, čo tvorí naozaj veľmi významnú časť koncovej ceny elektriny. Menšia časť tarify za prevádzkovanie systému slúži na kompenzáciu niektorých nákladov organizátora krátkodobého trhu s elektrinou. Ale to je naozaj iba 0,27 eur/MWh. Teda tak to bolo v roku 2015.
Výhrady k tejto neúmerne alebo k neúmerne vysokej koncovej cene elektriny pre energeticky náročný priemysel prezentuje Európska komisia už niekoľko rokov, pričom ako hlavnú príčinu uvádza vysoké regulované poplatky, medzi ktoré patrí práve TPS-ka, alebo inak povedané, tarifa za prevádzkovanie systému. Na rok 2017 bola, prosím pekne, nastavená už vo výške 26,20 eur/MWh. Tento stav pochopiteľne kritizujú aj priemyselní odberatelia elektriny Slovenskej republiky, no a poukazujú na zníženú konkurenciu voči zahraničiu.
Návrh zákona ustanovuje, že celé skutočné náklady prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav na financovanie systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, z vysoko účinnej kombinovanej výroby a nákladov dominantného výrobcu elektriny na výrobu elektriny z domáceho uhlia budú hradené zo štátneho rozpočtu, teda z kapitoly ministerstva hospodárstva prostredníctvom dotácie, ktorú v rozsahu predpokladaných nákladov systému podpory poskytne na kalendárny rok práve ministerstvo. V záujme dodržania zásady transparentnosti, nediskriminácie a proporcionality ministerstvo vykonávacím predpisom určí spôsob výpočtu nákladov systému podpory, ako aj nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia.
Aplikácia predpisu do praxe neprinesie žiadnu komplikáciu v činnosti regulovaných subjektov ani komplikáciu pre koncových spotrebiteľov energií. Naopak, bude viesť k poklesu koncovej ceny elektriny pre všetky kategórie koncových odberateľov.
Predložený návrh zákona má vplyv na rozpočet verejnej správy, a to naozaj veľmi zásadný, vo výške 480 mil. eur. Kde na to zobrať a ostatné s tým súvisiace veci, by som si následne dovolil prezentovať v rozprave, do ktorej sa súčasne hlásim.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Karola Galeka a Jany Kiššovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 600). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministra financií. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledovné výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali do 31. augusta 2017 a v gestorskom výbore do 5. septembra 2017.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Takže tak ako som pred chvíľkou povedal, rád by som objasnil aj niektoré pojmy a možnože aj niektoré čísla, ktoré s týmto návrhom zákona súvisia, samozrejme, že najprv k tým pojmom.
Predtým som hovoril o tzv. TPS-ke. TPS-ka, je to medzi energetikmi veľmi známy pojem, súvisí veľmi úzko s cenou elektriny, je to skratka pre slová "tarifa za prevádzku systému". Možnože viacerí z vás, jeden, dva, tri, štyri, ôsmi vedia, TPS alebo tarifa za prevádzku systému je súčasťou ceny elektriny, ktorú platíme, či už my ako spotrebitelia, ako domácnosti, alebo ako podnikatelia, jednoducho každý jeden odberateľ. V tejto tarife za prevádzku systému sa skladáme na podporu obnoviteľných zdrojov energie, na podporu komunálnej výroby elektriny a tepla a na podporu výroby elektriny z domáceho uhlia, plus ako som spomínal, je tam tá maličká čiastka, ale to je naozaj veľmi maličká, práve na toho organizátora s krátkodobým trhom za elektrinu, tzv. OKTE.
Toto sú všetko opatrenia alebo zložky, ktoré však so samotnou elektrinou ako komoditou, pretože keď sa bavíme o elektrine, ktorá, keď strčíme prsty do zástrčky, tak nás potrasie, tak s ňou jednoducho nesúvisia, toto sú iba na to nejakým spôsobom naviazané výmysly, alebo ako by som to nazval, správne by som mal skorej povedať, politické rozhodnutia, ktoré prijali politici, čiže aj my všetci. Ale zabudli alebo odmietli sme za ne prevziať politickú zodpovednosť, radšej sme si povedali, dobre, budeme dotovať obnoviteľné zdroje, budeme dotovať komunálnu výrobu elektriny a tepla, budeme dotovať výrobu elektriny z domáceho uhlia, ale nebudeme to platiť my alebo nebudeme za to preberať zodpovednosť my politici, ale zaplatia to ľudia. A teraz týmto zákonom smerujeme k tomu, aby sme tento možnože aký nejaký dlh voči tej verejnosti, voči tým ľuďom napravili a splatili.
Ako som povedal na začiatku, nebavíme sa o malej čiastke, hovoríme o 480 mil. eur ročne. Takže naozaj obrovská suma, táto sa rozpúšťa v cene elektriny, v cene každej jednej kilowatthodiny, ktorú platíme. Bolo to zavedené vyhláškou, ktorú vydal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, no a, bohužiaľ, podľa nášho názoru neurobil správne, pretože akékoľvek nové dane, sadzby, poplatky majú byť zavádzané iba v riadnom legislatívnom procese, to znamená, musí to prejsť vládou, musí to prejsť Národnou radou a nemôže to byť zavedené jednou vyhláškou nejakého úradu alebo štátneho úradníka. Kvôli tomuto sme minulý rok na jeseň práve túto tarifu za prevádzku systému napadli na Ústavnom súde. Ústavný súd sa k tomu zatiaľ nevyjadril, ale jednoducho tvrdíme, že naozaj tou vyhláškou to zavedené byť nesmie. Súčasne sa ale snažíme napraviť tento stav aj tu práve v tejto Národnej rade, aby sme ten historický dlh alebo tú politickú zodpovednosť konečne naozaj prevzali my.
O tom, že nie je to iba téma pre opozíciu alebo pre energetikov, vidno aj v samotnom Programovom vyhlásení vlády, párkrát sa k tomu vyjadroval aj pán minister Žiga, ktorý povedal, že naozaj tá tarifa za prevádzku systému musí byť riešená nejakým iným spôsobom, zatiaľ ten spôsob veľmi nekonkretizoval, posledne mi bolo povedané, že to budú riešiť v septembri, keď prídu s novelou zákona o podpore obnoviteľných zdrojov. Ale ja sa troška obávam, že pokiaľ tu bude taký ten ministerský návrh, ako sme mali aj na tejto schôdzi, aj na tej minulej, a možnosť vidieť v prípade zákona o regulácii, no tak sme si povedali, radšej ukážeme aj inú cestu, akoby sa to riešiť malo a dalo.
Jednou z tých ciest, ktorou možnože sa bude uberať aj ministerstvo, alebo jednou z tých ciest, ako je to riešené aj v zahraničí, je model Českej republiky, kde si povedali, dobre, tak my nebudeme celých 480 mil., alebo neviem koľko presne oni si prenášajú do tej TPS-ky, dávať na ľudí, ale bude to napríklad iba 100 mil. A všetko, čo bude nad 100 mil., tak pôjde zo štátneho rozpočtu alebo pôjde z predaja emisií, alebo z akýchkoľvek iných príjmov, ktoré by ten štát inak mal mať, lebo naozaj vymysleli si to politici, tak nech tí politici si za to nesú aj tú zodpovednosť. Čiže je tam nejaký strop, no ale my tvrdíme zase, prečo by to malo byť zastropené jednoducho, keď si to naozaj vymysleli tí politici, tak nech tá zodpovednosť tam aj je.
Pán minister Žiga dokonca k tomuto zvolal aj pracovnú skupinu, ale tie závery neboli nikdy nejak verejne prezentované, takže uvidíme, čo na nás bude čakať v septembri, keby prešiel tento náš návrh zákona, pokiaľ by sme sa dočkali ako koaličnej podpory, tak tým pádom to už naozaj riešiť nemusí.
Ako som povedal, tento návrh zákona rieši tú politickú zodpovednosť, prebratie tej zodpovednosti, ktorú by sme mali mať, a súčasne je to taký zdvihnutý prst do budúcnosti, to znamená, aby naozaj do budúcnosti politici neprijímali opatrenia kvázi vo forme nejakých nepriamych daní, pretože rovnako ako dneska funguje podpora obnoviteľných zdrojov, podpora výroby elektriny z domáceho uhlia, tak toto sa dá aplikovať v podstate v akékoľvek inej oblasti, ale ako som povedal, stále je to iba akousi nepriamou daňou. Nepriamou daňou, ktorú prenášame na tých obyvateľov, ktorí dokonca v mnohých prípadoch, alebo vo väčšine, o tom ani len nevedia.
Keď som hovoril o 480 mil., tak dobrá otázka je, že kde vlastne na to vziať, pretože neni to malá čiastka, je to naozaj každoročná čiastka, no a v tom štátnom rozpočte tá čiastka skôr nebude, ako bude. A nebolo by dobré, aby zase na to doplatili ľudia tým, že sa im kvôli tomu zvýšia dane. Čiže hľadali sme aj nejaké tie cesty, kde by sa na to dalo vziať, a hľadali sme také nejaké nesystémové opatrenia, ktoré dneska v tom štátnom rozpočte sú, ktoré sú, dovolím si povedať, že zbytočnými výdavkami, dovolím si povedať, možnože niekoľko z nich jednak majú tu nejaké investičné stimuly, ktoré dosahujú v súčasnosti v priemere nejakých 60 mil. euro ročne, to ešte nie je ale započítaná napríklad investičná pomoc pre Jaguar.
Druhou takou veľmi významnou pomocou, ktorá ale nejde zo štátneho rozpočtu, ale je už teraz tu zmienená, je, keby sa jednoducho odpísala alebo zrušila práve tá podpora výroby elektriny z domáceho uhlia, ktorá nie je naviazaná na zákon, ale je naviazaná iba na všeobecný hospodársky záujem, resp. nariadenie vo všeobecnom hospodárskom záujme, ktoré sa dá kedykoľvek prehodnotiť a ktoré sa dá kedykoľvek zmeniť, nehovorím, že zrušiť, dá sa kedykoľvek zmeniť jeho dopad, zmierniť. Čiže tu hovoríme skorej o tom, že toto by sme vedeli ukrátiť alebo znížiť o túto sumu tých 480 mil., ktoré by bolo potrebné vydávať z toho štátneho rozpočtu.
Keď sa bavíme o nejakých iných výdavkoch, ktoré idú zo štátneho rozpočtu, ďalej sú to napríklad vlaky zadarmo, to je tých 23 mil. eur, v minulom roku to teda boli tie vratky za plyn 47 mil. eur, štátna prémia pri stavebnom sporení 28 mil. eur. Minulú schôdzu sme tu mali 30-miliónovú investičnú pomoc alebo dotáciu ministerstva výstavby a dopravy, to bola tá pomoc na zatepľovanie, ktorú paradoxne nikto nevyužíval. Bolo tam čerpanie za rok, myslím, že menej ako 1 mil. eur.
Takže v konečnom dôsledku by sme sa mohli, dokázali možnože takýmto naskladaním takýchto nesystémových opatrení, ktoré dneska plynú zo štátneho rozpočtu, dostať kdesi blízko aj k tej sume tých 480 mil. eur. bez toho, aby sme museli zvyšovať alebo zavádzať nejaké nové dodatočné dane.
Čo by to znamenalo na tej druhej strane pre tých ľudí a pre tých podnikateľov? Tak začnem práve tými rodinami. V minulosti inštitút INESS vydal jednu analýzu, ktorá sa volá Elektrická daň, kde vyhodnotil práve takéto politické opatrenia alebo politické rozhodnutia, a povedali, že priemerná domácnosť by vďaka preneseniu zodpovednosti naozaj na tých politikov, alebo teda na ten štátny rozpočet znamenala úsporu 60 eur na rodinu a ročne iba v cene elektriny. Keď si vezmete, koľko priemerná rodina zaplatí za elektrinu ročne, tak naozaj tých 60 eur je veľmi významná položka.
Omnoho významnejšie by to ale bolo pre tých podnikateľov, hlavne pre ten energeticky náročný priemysel, ktorí by dokázali týmto spôsobom ušetriť až 17 % vo výdavkoch na elektrinu. Toto by naozaj veľmi výrazným spôsobom dokázalo zvýšiť ich konkurencieschopnosť. Veľmi výrazným spôsobom. Nepotrebovali by žiadne investičné stimuly, nepotrebovali by žiadne dotácie. Jednoducho o 17 % by sa im znížili ceny elektriny. Čiže toto je v podstate v nadväznosti aj na niektoré tie opatrenia, ktoré som hovoril predtým.
Takže na jednej strane možnože záťaž pre štátny rozpočet, na druhej strane pozitívny vplyv na cenu elektriny naozaj pre všetkých.
Toľko z mojej strany. Ďakujem veľmi pekne. Zmestil som sa dokonca do tých 10 minút.

Pán poslanec Galek, ak chcete vedieť, kde na to zobrať peniaze, mimochodom, ja to podporujem, je to správny návrh, ale ak chcete vedieť, kde na to zobrať peniaze, buďte tu v štvrtok, buďte tu v utorok od deviatej, keď tu bude pán minister Kažimír, budeme sa o tom rozprávať.
Poviem vám jeden konkrétny a veľmi jednoduchý prípad. Slovenská republika prichádza na dépeháčke ročne o 2,2 mld. eur, o 2,2 mld. ročne, 30 % dépeháčky sa nevyberie. Tak poďme iba na štandardnú európsku úroveň kdesi tesne nad 10 %. Tak tam hneď máme 1,5 mld., a to sú teda konské peniaze, ktoré sa dajú použiť na všetko, čo potrebujeme.
A navyše ešte by som chcel upozorniť na taký drobný fakt, že, tak ako ste povedali, ja si myslím, že väčšinu z toho, čo na tie obnoviteľné zdroje dávame, by sme mali rovno zrušiť, pretože to nikomu nepomáha, iba to zvyšuje energetickú náročnosť, zbytočne do toho všetci dávajú oveľa viacej peňazí, než by bolo treba. Podľa našich prepočtov tá suma, ktorú by ušetrili domácnosti, je vyššia ako 60 eur. Ale o tom sa môžeme pobaviť.
Ale to najpodstatnejšie, čo je, že čo sa týka tých podnikateľov, o ktorých ste hovorili, že by sa im znížili výrobné náklady, my navrhujeme, aby to, o čo by sme im takýmto spôsobom znížili výrobné náklady, mohli premietnuť do miezd tých zamestnancov. A tým pádom, ak by boli mzdy vyššie, odvody do štátneho rozpočtu sú vyššie atď., dane atď. atď., to znamená, pomohlo by to každému, a preto ten ja váš návrh podporujem a absolútne sa nebojím o to, že by sme tie peniaze nevedeli nájsť.

Ďakujem veľmi pekne. Samozrejme, tých zdrojov by tam bolo omnoho viacej. Však vieme koniec koncov, o aké peniaze prichádza Slovenská republika iba z dôvodu korupcie, ktorú tu máme, o ktorej sa v poslednej dobe veľmi často veľmi otvorene hovorí.
Čo sa týka tých podnikateľov, my im nemôžme prikázať, že automaticky musíte kvôli tomuto zvýšiť mzdy, ale pochopiteľne je to jeden z možných dopadov alebo jeden z možných výsledkov práve takéhoto opatrenia. Pochopiteľne, tí podnikatelia by zvýšili tú svoju konkurencieschopnosť, zvýšili by výrobu, mohli by najať nových zamestnancov. Jednoducho toto by takým výrazným spôsobom podporilo hospodárstvo Slovenskej republiky, že si myslím, že na všetky investičné pomoci, dotácie jednoducho môžme v okamihu zabudnúť.
No a možno ešte k tým obnoviteľným zdrojom. Áno, tá dotácia a to nastavenie tak, ako to bolo vymyslené, nebolo najšťastnejším riešením. Bohužiaľ, bolo to vtedy také obdobie, bolo to v celej Európe. Ale už vtedy Slovensko malo viacero iných alternatívnych riešení, ktoré sme mohli prijať, a nemuseli sme na to doplatiť. Dneska asi je to možnože iba na tie obnoviteľné zdroje asi 300 alebo 250 mil. eur, presne neviem. Ale máme tam aj iné veci, ako je napríklad tá podpora výroby elektriny z domáceho uhlia, je tam aj tá kombinovaná výroba elektriny a tepla. Kedysi, vezmite, že zákon umožňoval starým teplárňam namontovať si nejakú kogeneračnú jednotku alebo ani nieže namontovať, ale iba vymaľovať dvere, nazvať to rekonštrukciou a dostali priklepnutú podporu na ďalších 15 rokov. Na toto všetko sa my dneska stále, bohužiaľ, skladáme.
Takže ďakujem veľmi pekne za podporu tohto návrhu. Uvidíme, čo sa s ním stane v ten utorok. No a prípadne možnože ešte niekedy v nejakej bohatšej verzii sa o ňom pobavíme.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, vážená kolegyňa, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som vám krátko predstavil tento návrh. Chcem na úvod hneď povedať, že predstavím ho v tomto úvodnom slove, čiže ak by ste mali nejakú pripomienku alebo niečo by ste chceli k tomu povedať, tak sa zrejme potom prihláste do rozpravy, keďže na úvodné slovo sa nedá reagovať faktickou poznámkou.
Takže dovoľte mi trošku možno takým, takým prierezom vecí, ktoré sa, ktoré sa udiali. Na úvod poviem, že na Slovensku je takou smutnou tradíciou, že vedúce miesta v štátnych podnikoch sa dávajú za odmenu politickým nominantom alebo straníckym funkcionárom. Títo často nemajú vôbec žiadne skúsenosti v oblasti, v ktorej majú ako zástupcovia štátu pôsobiť. Podľa výskumov Transparency sa do roka od parlamentných volieb pravidelne vymenia 2/3 členov predstavenstiev a dozorných rád v štátnych podnikoch. Transparency taktiež upozorňuje aj na vysokú politizáciu a nízku transparentnosť manažmentu týchto firiem. Takýto spôsob postupne ničí štátne firmy. Dôsledky takéhoto nakladania so štátnym majetkom pociťujú občania na vlastnej peňaženke a predovšetkým na kvalite služieb.
Teraz by som na ilustráciu uviedol iba niekoľko príkladov.
Začiatkom roka sme boli svedkami chaosu s cenami energií, ktorý stále ešte nie vyriešený a ku ktorému vo veľkej miere prispeli aj neschopní nominanti v dozorných radách a v predstavenstvách energetických podnikov.
Ďalším ukážkovým príkladom je aj štátnej firmy práve rozvrátenej politickými nominantami, je Národná diaľničná spoločnosť, pretože od začiatku minulého roka sa tam vystriedali traja šéfovia a výsledkom je, že mnohé dôležité úseky diaľnic meškajú. Okrem iného komunikoval o tom aj včera môj kolega Ján Marosz a spolu s kolegom Miroslavom Ivanom. Obchvat Ružomberka, keby som len vypichol jeden, obchvat Ružomberka v podstate stojí od roku 2013, taktiež diaľnica pri Žiline bude na dobu neurčitú od budúceho roka končiť v poli a termín dostavby D1 sa presúva najnovšie na rok 2026, keď ešte v Programovom vyhlásení vlády to bol rok 2020.
Ďalšou mimoriadne pochybnou nomináciou je aj Rastislav Januščák, ktorý je predsedom Dozornej rady súkromnej firmy Hornonitrianske bane a ich riaditeľom pre stratégiu. Totižto Hornonitrianskym baniam štát každý rok dá z našich daní dotáciu takmer 100 mil. eur a tohto istého človeka SMER nominoval do Dozornej rady štátnej firmy s názvom Slovenská elektrizačná a prenosová sústava, tzv. SEPS. A SEPS má významný vplyv na trhu s elektrinou a rozhodnutia SEPS-u ovplyvňujú aj podnikanie Hornonitrianskych baní. Takže tu vidíme ďalší učebnicový príklad konfliktu záujmov.
Dalo by sa takto hovoriť o ďalších a ďalších príkladoch. A práve toto sú tie príklady, prečo prichádzame aj s týmto návrhom a chceme, vlastne týmto návrhom chceme jednak zrušiť aj zlaté padáky, chceme zaviesť zodpovednosť za škodu, sprehľadniť odmeňovanie nominantov v štátnych firmách.
A teraz by som vám v krátkosti len prebehol ten zákon, aby sme si mohli povedať, že čo vlastne teda je to riešenie a ako vyzerá. Takže prvá časť zákona sa venuje práve tomuto zákonu, o čom je, a je to, teda tri hlavné veci rieši: je to spôsob výberu, je to spôsob odmeňovania a vlastne zodpovednosť za škodu. Uplatňuje sa to hlavne teda na štátne firmy. V tomto prípade so 100-percentným vlastníctvom v rukách štátu.
Dôležité by možno stálo aj za to povedať, že zástupcovia štátu, v tomto prípade považujeme štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu, ktorí sú aj podľa zákona 357/2004 považovaní alebo nazývaní verejní funkcionári, a vzťahuje sa to aj na členov dozornej rady.
Ďalší dôležitý bod tohto zákona hovorí o výberovom konaní a hovorí hlavne o spôsobe. A také, čo by som najdôležitejšie vypichol z tohto zákona, je práve verejné vypočutie prihlásených kandidátov, ktorého však súčasťou je práve prezentácia, povinná prezentácia projektu riadenia a rozvoja spoločnosti. Pretože myslíme si, že práve táto časť môže ukázať, resp. v tejto časti môže a bude musieť uchádzač preukázať, či má tú danú odbornosť a zároveň či má spôsobilosť priniesť pridanú hodnotu jeho vedením danej firmy alebo jeho účasti v štatutárnom orgáne, alebo teda vo vedení firmy. Čiže tento samotný projekt, myslím si, že preskúša a preverí a ukáže, do akej miery je tento človek vhodný kandidát.
Taktiež tam stanovujeme presné kvalifikačné kritériá, ak sa jedná o štatutára, tak je dôležité, aby takýto človek mal riadiacu prax. Pretože ak má byť dosadený na riadiacu funkciu, tak toto je úplne nevyhnutné. Ako sme videli prípady, ocitajú sa tam ľudia, ktorí nikdy s takýmto niečím nemali skúsenosť a potom tomu zodpovedá aj dané vedenie. Tomuto chcem predísť a práve táto podmienka zabezpečí, aby tento človek bol schopný riadiť takéto veľké podniky, keďže sa jedná naozaj o veľké podniky, o veľa peňazí.
Ďalšia dôležitá črta je, aby sa nejednalo o člena politickej strany. Myslím si, že toto je práve asi to veľmi kľúčové, pretože dnes vidíme, že naozaj mnohokrát nominanti, pardon, straníci sa stávajú nominantami na takéto miesta, čo je úplne absurdné. A práve preto zavádzame toto kritérium. A to kritérium je, že 24 mesiacov od vyhlásenia alebo pred výzvou nesmie tento človek byť členom akejkoľvek politickej strany alebo politického hnutia.
Taktiež tam zavádzame odmenu na základe princípu motivácie. To znamená, že sa tam bude zohľadňovať veľkosť, ziskovosť a tržby podniku, pretože len toto sú hlavné kritériá, podľa ktorých vieme posúdiť, či jeho účasť na vedení alebo dozornej rade prináša vlastne pridanú hodnotu.
Odstupné, to rušíme, pretože myslíme si, že po prvé ten človek vie, ako dlho bude v tejto funkcii. A po druhé dostáva za to mesačnú a ročnú odmenu, pretože tá sa skladá z dvoch zložiek, je z pevnej zložky, zo zložky ekonomického významu, a teda aj z variabilnej zložky. A práve tie prvé dve - tá pevná zložka a zložka ekonomického významu je na mesačnej báze. Tá variabilná je na ročnej práve na základe výsledkov. Takže keďže tieto dve podmienky alebo dve informácie ten človek má, tak nie je potrebné, aby dostával ešte nejaké odstupné, pretože je odmeňovaný za svoju činnosť.
Ďalšia vec je kumulatívnosť funkcií. Aj na toto myslíme v našom návrhu zákona, a to tak, že ak by aj sedel na viacerých stoličkách tento človek, tak plnú mzdu dostáva iba za prvú funkciu, do ktorej bol nominovaný, za ďalšie dostáva maximálne minimálnu mzdu. Aj keď teda je na zvážení vôbec, aby takýto človek na viacerých funkciách sedel.
Sankcie za neúčasť, na to tiež myslíme a budú teda vystavované, alebo teda budú udeľované v prípade, že sa nebude podieľať, práve tento prvok je dôležitý na to, aby pristupoval takýto človek zodpovedne k svojej práci a aby sa účastnil, pretože práve preto je tam nominovaný, aby sa účastnil na tom procese, či už riadenia, alebo dozerania.
Predposledný prvkom, alebo teda tak tým, no je to posledný, ale taká veľká kapitola je práve zodpovednosť za škodu a tu je veľmi dôležité práve to, že jedná sa o dve také hlavné kategórie, a to je, že úmyselne koná škodu, čiže vie, že tú škodu spôsobí, a druhé je, že vie, že môže škoda nastať a nezabráni jej. Čiže toto sú tie hlavné, pretože niekedy sú také pochybnosti, že ako by mohol niesť zodpovednosť za škodu, ktorá môže nastať klasickým vedením. Hovoríme tu vyslovene o týchto prípadoch. A myslím si, že tieto sú práve tie najdôležitejšie práve v otázke zodpovednosti za škodu.
Toto je asi tak rámcovo, tie najdôležitejšie veci vypichnuté. Máme tam ešte nejaké detaily, ale ak ste čítali ten návrh zákona, tak ste s nimi oboznámení. V prípade, ak by boli nejaké otázky, tak vás poprosím teda krátkym vystúpením.
A ďakujem za pozornosť.

Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o výbere zástupcov štátu do orgánov spoločnosti s majetkovou účasťou štátu, o ich odmeňovaní a zodpovednosti za škodu (tlač 510.) V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Vážený pán podpredseda, vážený pán kolega navrhovateľ, ja viem, že ste si dali veľkú námahu, aby ste tento návrh zákona pripravili a snažili ste sa vychytať tie jednotlivé muchy, ktoré tam boli, ale musím vás upozorniť na jednu vec, ktorú ste nedomysleli.
Pretože z vášho návrhu zákona vyplýva, že človek, ktorý si v dnešnej dobe trúfne stať sa členom politickej strany, nebodaj ešte aj opozičnej, nebodaj aj takej, na ktorú všetci útočia, je prašivý pes, ktorý keď náhodou, tá jeho strana, ku ktorej sa nebál verejne prihlásiť a nie iba tak niekde potajme povedal, že ja vám držím palce, sa stane vládnou stranou a nedajbože má možnosť nominovať nejakého odborníka aj do nejakých štátnych funkcií, tak tento človek bol prašivý pes, lebo on tam nemôže byť podľa vášho návrhu zákona. A s týmto ja teda hlboko nesúhlasím.
Ja, samozrejme, si myslím, že vo funkciách majú byť ľudia, ktorí problematike rozumejú. Ale urobiť prašivých psov z niekoho, kto má tú odvahu dnes stať sa členom opozičnej politickej strany, pán kolega, to neni veľmi primerané.
A nemôžem si práve v súvislosti s tým, že keďže vás mám rád, tak vás nemenujem, aby ste neboli v tomto zázname, pretože viem, že to myslíte dobre, ale byť členom politickej strany, ktorá má štyroch členov, a rozprávať, že straníci, členovia strany nemôžu byť nominovaní do žiadnej významnej štátnej funkcie, to považujem za také pokrytectvo, že je to až neuveriteľné. Viem, že ste to takto nemysleli, preto to neustále opakujem.
Ale ja keď počujem, viete, tie reči o, neustále, o nestraníckych odborníkoch, nezávislých odborníkoch, tak upozorňujem, že väčšina tzv. nezávislých odborníkov sa ukázala, že sú to iba nezávislí podvodníci, ktorí nie sú viazaní ničím, nikto nad nimi nemôže vykonávať žiaden dohľad. Ako sme sa tu v tomto štáte vysporiadali s tým? Však sme tu mali rôzne, viete, samosprávy takých orgánov, hentakých, aby boli nezávislí, aby boli nestranícki. Ako to dopadlo? Boli nezávislí a nestranícki v tom zmysle, že idú proti celému systému, všetkým ľuďom sa vysmievajú do očí a bez ohľadu na to, že voľby-nevoľby, oni povedia: "Ale my tu sedíme, veď my sme nezávislí, nestranícki odborníci. Čo vy nám rozprávate po voľbách, kde občania vyjadria nejakú vôľu, že by sa snáď mohlo niečo zmeniť? Veď my sme nezávislí, nestranícki odborníci."
Toto je jediné, čo mi na tom vadí, pán kolega.