18. schôdza

Pani poslankyňa Šebová.

Pán Mihál, ja som mala tiež dve otázky na vás, s jednou ma predbehla pani Grausová. Tiež by ma zaujímalo to, že ako si odkontrolujete to, či niekto pije, alebo nepije, alebo fajčí, alebo nefajčí. Lebo, viete, on môže prísť a tváriť sa, že on je nefajčiar. Čiže to je, to je jedna vec, ktorá ma zaujíma.
A druhú otázku, ktorú na vás mám. Možno sa mýlim, ale tie zdravotné poisťovne nemajú už dnes príležitosť, aby takto odmeňovali tých svojich poistencov? Veď v tom im asi zákon nebráni. Či bráni?
Tak mi vysvetlite teraz, dobre.

Pán poslanec Mihál.

Pokúsim sa, pokúsim sa odpovedať na otázky, ktoré ste položili, takže začnem od poslednej.
Aká bola tá posledná otázka? (Reakcia z pléna.) Aha. Dnes, dnes je to tak viac-menej partizánstvo, ak zdravotné poisťovne poskytujú niečo, čo nazývajú nejakou výhodou, pretože zákon to jednoducho neumožňuje. Čiže preto aj zdravotné poisťovne na stretnutí, ktoré sme s nimi mali, si privítali takúto potenciálnu možnosť, pretože by tieto marketingové z ich pohľadu aktivity mohli robiť bez toho, že by balansovali niekde na hrane zákona.
Pokiaľ ide o to, ako by sme dokázali vyhodnotiť, či skutočne nefajčiar nefajčí a či cukrovkár dodržiava liečbu a podobne, no my nie sme ľudia, ktorí to dokážeme napísať do zákona, ani tou našou ambíciou to takto nebolo. Jednoducho, toto by si zadefinovala zdravotná poisťovňa, či vôbec ten nefajčiar dostane zľavu, akú zľavu a akým spôsobom sa bude kontrolovať, že skutočne je tým nefajčiarom alebo že je tým cukrovkárom, ktorý dodržiava liečbu a podobne. Čiže toto by bolo vlastne definované samotnou zdravotnou poisťovňou. Pre každý prípad je v návrhu poistka, ak by niekto klamal, tak je možné, aby mu tá zľava bola vlastne odňatá, a teda Úrad pre dohľad by mu uložil ešte následne pokutu. Takže toľko.
Zabudol som na nejakú otázku? (Reakcia z pléna.) No, diskriminácia, diskriminácia vás fajčiarov. No z tohto pohľadu ako čo mám povedať? No áno, niekto to takto môže vnímať, spotrebná daň je dôležitý príjem pre štátny rozpočet, ja som teda náruživý motorista, no čo mám robiť tiež, no keď sa prizabijem na tom aute, tak, no neviem, čo mám na to povedať. Skrátka, spotrebná daň je spotrebná daň, hej. Napríklad z vína nie je spotrebná daň, treba piť víno, ako neresť odporúčam. (Reakcia z pléna.)

Pán poslanec Beblavý požiadal o záverečné slovo, nech sa páči.

Ďakujem. Ďakujem pekne za záverečné slovo. Kolega Mihál vysvetlil skoro všetko, čo som ja nestihol, takže dovoľte mi len možno ešte pánovi poslancovi Krajniakovi doplniť, že pokiaľ sa niektorá zdravotná poisťovňa stotožní s vašou argumentáciou, tak jej nič nebude brániť, aby fajčenie odmeňovala zľavou, ale ja myslím, že sa to nebude diať, pretože tie zdravotnícke dáta ukazujú, že to predplatenie celkom nie je tak, ako vy hovoríte. Ale ten zákon je rámcový práve v tom, že on necháva na zdravotné poisťovne to, aby si vybrali, ktoré veci chcú odmeňovať, a jediné, čo tam je povedané, je, že nesmú to byť veci, ktoré sú nejakým spôsobom diskriminačné alebo mimo kontrolu toho poistenca. To je jedna vec.
Druhá vec je, že čo by to reálne robilo so zdravotným poisťovacím trhom a aký je to rozdiel oproti dnešku, to sa pýtala aj pani poslankyňa Šebová. Dnes je to výslovne zakázané, poskytovať plnenia poistencom najmä vo vzťahu k prepoisťovaniu. To znamená, že v tomto by sa tá situácia výrazne zmenila, lebo to, čo my navrhujeme, má zmysel len vtedy, ak sa poistenci podľa toho môžu správať. Načo vám niekto bude dávať zľavu, keď vy ani, vy ani nebudete môcť podľa nej sa rozhodnúť? Nuž preto my navrhujeme v tom zákone, aby poisťovňa musela ohlásiť ten systém zliav a dať si ho schváliť včas predtým, než do 30. septembra je vždy deadline na prepoistenie sa od ďalšieho roku. To znamená, poisťovne budú musieť vždy vyhlásiť, že toto je náš záväzok na ďalší rok, podľa neho sa poistenec môže rozhodnúť, ak, samozrejme, môže sa rozhodovať podľa čohokoľvek iného, nemusí sa rozhodovať len podľa zľavy a potom to poisťovňa bude musieť aj dodržať. Je tam daná jedna jediná výnimka, že ak poisťovňa je v nútenej správe, tak tie záväzky padajú, lebo, samozrejme, krachujúcej poisťovni nemôžme prikázať alebo nemalo by zmysel, aby ešte aj vyplácala tieto zľavy, ale to je jediná, jediná poistka. Takže toto ešte možno je dôležité vysvetliť.
A pokiaľ ide o tú, stav poisťovní, no to, čo si myslíme, že by sa v praxi stalo, je, že by to umožnilo poisťovniam naozaj začať už - tým, čo sú - agresívnejšie súťažiť o poistencov a zároveň by to umožnilo aj príchod nových poisťovní. Čo je, priznám sa, čo je niečo, čo ja považujem za veľmi dôležité pre vývoj zdravotného trhu, pretože my dnes máme situáciu, kde s výnimkou malej Union poisťovne máme v podstate súťaž v zdravotníctve Penty a štátu. Tá súťaž je, samozrejme, nielen v poisťovníctve, ona je na úrovni nemocníc, polikliník, lekární a niektorí ďalší a to ja považujem za veľmi nezdravé, hoci obom častiam tohto duopolu to vyhovuje. Štátu, alebo teda ani štátu ako takému, ale niektorým skupinám v pozadí dnešnej moci to vyhovuje, pretože v podstate nie je na nich až taký konkurenčný tlak a môžu si z toho zdravotníctva odsávať peniaze. Pente to, naopak, vyhovuje, lebo pokiaľ súťaží len so štátom, tak aj so zaviazanými nohami zarobí v tom zdravotníctve, pretože ten štát je veľmi neschopný konkurent, resp. tie skupiny, ktoré v jeho mene dneska to štátne zdravotníctvo riadia.
Robert Fico nám tu dlhé roky sľuboval alebo hovoril, že jediné riešenie tohto, aby to všetko znovu vlastnil štát. Po prvé, aj keby štát rovno znovu vlastnil poisťovňu, tak zvyšok zdravotníctva nebude vlastniť. A ako aj dneska vidíme, najväčšie peniaze sa zo zdravotníctva odlievajú cez úplne iné časti, reťazce, ako sú poisťovne, takže to ani nie je pravda. Ale najmä to, čo my vidíme, že ako je štát vrátane samotnej štátnej zdravotnej poisťovne brutálne náchylný ju nechať rozkradnúť a v podstate zničiť, ako to vidíme v súčasnosti vo Všeobecnej zdravotnej. Preto my si myslíme, že monopol nie je dobrý, ale ani tento duopol nie je dobrý. A tento náš návrh by umožnil to, aby niekto mohol prísť, čo môže už, samozrejme, oficiálne aj dneska, ale mal aj reálny nástroj, ako získať poistencov lepšími a lacnejšími službami, tým pádom by pre Pentu a štát mohla reálne vzniknúť tretia alebo aj štvrtá, aj piata súťažná noha, ktorá by zásadne zmenila situáciu na dnešnom trhu. Z tohto pohľadu ten zákon by mohol mať potenciálne veľmi významné vplyvy aj na štruktúru trhu zdravotného poistenia, na to, čo sa v ňom bude diať.
Jedna z vecí, čo si dovolím ešte povedať o tých rovnakých podmienkach, je, že my dnes máme a my to aj navrhujeme ponechať, systém prerozdeľovania zdravotného poistenia medzi poistencami, ktorý berie do úvahy náročnosť každého poistenca. To znamená, že bez ohľadu na to, koľko novorodencov, dôchodcov a iných skupín má poisťovňa a koľko má, naopak, ekonomicky aktívnych poistencov, tie peniaze sa reálne dneska na, myslím, 90 % alebo 85 % zlejú a potom sa prerozdelia podľa náročnosti poistenca. To znamená, že poisťovne majú dneska absolútne rovnakú štartovaciu čiaru v tomto zmysle a to my aj navrhujeme, samozrejme, zachovať.
Ešte raz mi dovoľte požiadať o podporu tohto zákona, aj keď poviem veľmi otvorene, že, samozrejme, takýto návrh, vieme, že má malú šancu prejsť ako poslanecký návrh, napriek tomu, že sme ho konzultovali aj s poisťovňami, aj s ministerstvom zdravotníctva, ale pociťovali sme naozaj za potrebné otvoriť tú diskusiu. Lebo minister zdravotníctva ohlásil, že sa chystá do tejto snemovne so zákonom, ktorým chce obmedziť zisk zdravotných poisťovní a viazať ho na nejaké ukazovatele. Ja sa priznám, že podľa mňa až sem počujem ten smiech z Digital Parku, ako opäť štátni úradníci ministerstva zdravotníctva sa pokúsia obabrať Pentu tým, že jej nastavia nejaké prísne kritériá, ktoré ona bude spĺňať. Ja sa priznám, že máme zatiaľ dlhoročnú skúsenosť s tým, čo sa stane, keď sa snaží obabrať Penta štát a štát sa snaží obabrať Pentu a skončí to zatiaľ vždy tak, že štát obabral Pentu, pardon, že Penta obabrala štát, nikdy nie naopak.
Preto podľa mňa jediné, čo tu pomôže, je súťaž, tak ako nám pomohlo pri iných oblastiach, že keď začala byť skutočná súťaž, ktorej sa nedalo uniknúť, tak to skrotilo tie silné duopoly, oligopoly, niekedy až monopoly. A, naopak, tieto pokusy štátu zadefinovať, že môžte si zarobiť peniaze, ak dosiahnete takýto benchmark a neviem čo všetko, skončil vždy tak, že skupiny ako Penta obehli štyrikrát štát a ten už len pozeral, čo sa s jeho peniazmi, resp. s našimi peniazmi deje.
Preto my sme tento návrh podali aj preto, aby bolo jasné, že máme na výber, že nemusíme len ísť touto síce permanentne populárnou, ale v skutočnosti prázdnou cestou regulovania zisku zdravotných poisťovní, my mu ho vieme zaregulovať najúčinnejšie súťažou, tak ako sa nám to začína dariť s bankami pri hypotékach a si myslím, že sa nám to môže podariť aj v zdravotných poisťovniach.
Ďakujem.