18. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám dnes Národnej rade Slovenskej republiky do prvého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Cieľom predkladanej novely zákona je podpora zabezpečenia riadnej školskej dochádzky žiakov a skvalitnenie vedomostnej úrovne žiakov pri prechode do vyššieho ročníka, explicitné zakotvenie práva rodiča alebo zástupcu zariadenia plnoletého dieťaťa na strednej škole na informácie o jeho výchovnovzdelávacích výsledkoch a zamedzenie bezdôvodných absencií plnoletých žiakov na stredných školách. Potreba zákonnej úpravy týchto inštitútov sa môže javiť ako marginálna záležitosť, pretože väčšina z nás a najmä naši rodičia nemuseli riešiť problematiku plnoletých študentov na stredných školách, rovnako ako nemali problém získať informácie o našich študijných výsledkoch. Liberalizácia v prístupe k vzdelávaniu je pozitívny faktor, ale nejednotná právna úprava v rámci tolerančného efektu v prístupe k dochádzke do školy a s tým súvisiaca aj vedomostná úroveň žiakov a študentov prechádzajúcich do vyššieho ročníka je problém. Ten sa odráža v každodennej učiteľskej praxi a zároveň intenzívne negatívne ovplyvňuje celostný prístup k vzdelávaniu a výchove a hlavne v jeho výstupnej fáze.
Špecifickosť problematiky navrhovaných zmien a ich dopad budú intenzívne vnímať predovšetkým pedagógovia a riaditelia škôl, ktorí v každodennej praxi riešia dané problémy. Taktiež rodičia, ktorí budú oboznámení s jasnými pravidlami a, samozrejme, aj žiaci a študenti tak, aby jednotnosť pôsobila ako antidiskriminačný faktor bez ohľadu na typ, stupeň či geografickú polohu školy.
Bližšie sa k jednotlivým cieľom vyjadrím v rozprave, zatiaľ ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 576). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem ešte raz. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dnes Národnej rade Slovenskej republiky, ako som už povedal, predkladám do prvého čítania predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, čiže školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože tento návrh pomôže v zjednotení pravidiel všetkým zúčastneným stranám, tak pedagógom, ako aj rodičom, žiakom a študentom vniesť jasným stanovením limitov v rámci vyhodnocovania absencií počas návštevy školy a následného hodnotenia vzdelanostnej úrovne žiaka a študenta väčšiu právnu istotu. Rovnako pôsobí aj explicitné zakotvenie práva rodiča na informácie o študijných výsledkoch a dochádzke plnoletého dieťaťa na strednej škole a s tým súvisiace aj bezdôvodné absencie plnoletých stredoškolákov na vyučovacom procese, ktoré si ospravedlňujú oni samotní.
Škola ako každá inštitúcia funguje na základe určitých zákonom stanovených pravidiel, ktoré určujú jej štatút, organizačnú štruktúru, materiálno-technické zázemie, spôsob financovania, personálne zázemie a jeho kvalifikačné podmienky a úroveň a najmä obsah vzdelávania zakomponovaný do Štátneho vzdelávacieho programu. Ten je doplnený v jednotlivých školských vzdelávacích programoch a tvorí zásadný záväzný dokument pre vzdelávanie a výchovu v každej škole. Zároveň predstavuje merateľné obsahové a výkonové štandardy.
Ako sme si mali možnosť všimnúť, uvedomujú si to i súčasní predstavitelia na ministerstve školstva, pretože v skrátenom legislatívnom konaní v tlači 611 v čl. 1 bod 37 predložili návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, kde okrem iného prostredníctvom tohto zákona chcú vytvoriť páku na školy, v ktorých Štátna školská inšpekcia zistila nedostatky a kde k ich odstráneniu nedošlo v požadovanom čase znížením normatívneho príspevku zriaďovateľovi školy na príslušný kalendárny rok o 15 % v kontexte s odsekom 18 § 7 uvedeného zákona.
Dosiahnutie požadovanej úrovne a rozsahu získaných vedomostí, zručností a schopností je podmienené aj dôslednou účasťou na výchovnovzdelávacom procese. Žiak, ktorý bez ohľadu na dôvod absencie a jej hodnotenie, čiže či sú vymeškané hodiny ospravedlnené, alebo neospravedlnené, má najmä pri prechode do vyššieho ročníka značnú nevýhodu, ktorú zvyčajne nedokáže ani s pomocou rodičov, pokiaľ prejavujú o jeho školské výsledky záujem, prekonať. Medzery vo vzdelávaní, ktoré pri dlhodobejšej absencii vznikajú, spôsobujú, že žiakovi tak unikajú logické súvislosti a nadväznosti v jednotlivých vyučovacích predmetoch úroveň a rozsah osvojených vedomostí a zručností sa znižuje a tým sa znižuje nielen úspešnosť samotného žiaka, ale aj predpoklad, že školskú dochádzku ukončí vyšším ako základným vzdelaním, čo by malo neblahý dosah nielen na neho samotného, ale aj pre celú spoločnosť.
Tieto problémy sa nedotýkajú len žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj ostatných žiakov. Pri nezodpovednom prístupe zákonných zástupcov, ktorí, ako je z aplikačnej praxe známe, často z veľmi subjektívnych a marginálnych dôvodov dovolia dieťaťu vymeškať vyučovanie, spôsobuje značné medzery v ich vzdelávaní a tým bezdôvodne znižuje ich školskú úspešnosť.
Považujeme preto za potrebné s ohľadom na uvedené skutočnosti zaviesť zákonný inštitút komisionálneho preskúšania pri viac ako 25 % vymeškaných vyučovacích hodín, prípadne opakovania ročníka pri viac ako 35 % vymeškaných vyučovacích hodín, aby bola dostatočne zabezpečená vedomostná úroveň absolventov primárneho i sekundárneho vzdelávania, ako aj kontinuita vzdelávania.
Iste sa objavia námietky, že je to nekorektné a diskriminačné voči žiakom a študentom, ktorí sú aktívni športovci a umelci, prípadne sú dlhodobo chorí. S týmto si nedovolí, s týmto si, pardon, s týmto si dovolím nesúhlasiť, keďže existuje inštitút individuálnych študijných plánov, ktorý bez veľkých problémov dokáže takéto špecifické požiadavky zastrešiť.
Obchádzanie záznamu reálne vymeškaných vyučovacích hodín by do značnej miery eliminoval záznam do elektronickej triednej knihy, kde každá následná zmena by v systémovom protokole bola zaznamenaná a o ktorú sa usiloval pán kolega Sopko na 14. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky zmenou v školskom zákone v tlači 458, ale k uplatneniu sa ani len nepriblížila.
Naplnenie ďalších cieľov tohto zákona nie je možno oddeliť, pretože ich súvislosť je zjavná. Tak ako som už spomenul, my a ani naši rodičia neboli nútení riešiť problém plnoletých stredoškolákov. Jednak ich nebolo také množstvo ako dnes a zároveň zákonná úprava nepodmieňovala informovanosť rodičov súhlasom plnoletého študenta. Dnes je tento jav bežnou súčasťou stredoškolskej existencie, a to nielen v maturitnom ročníku. Vedenia škôl hľadajú rôzne riešenia prostredníctvom školských poriadkov, zmlúv pri nástupe do školy a podobne, aby sa vyhli problémom neskôr v čase dosiahnutia plnoletosti študenta.
Na jednej strane stojí povinnosť školy, čo deklarovala aj Školská inšpekcia v praxi, informovať rodiča o vzdelávacích výsledkoch a dochádzke študenta, na druhej strane stojí zábrana v podobe súhlasu plnoletého študenta s podávaním takýchto informácií. Zároveň však zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupcu zariadenia je povinný podľa školského zákona vytvoriť pre dieťa podmienky pre prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie školských povinností. Zákon o rodine uvádza, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. V praxi tak vzniká patová situácia, rodič alebo zástupca zariadenia, ktorý má zákonné povinnosti, musí mať aj explicitne vyjadrené právo byť dôsledne a včas informovaný o výchovnovzdelávacích výsledkoch žiaka, ako aj o dochádzke na vyučovanie. Tomuto právu musí zodpovedať povinnosť školy riadne a včas informovať rodiča alebo zástupcu zariadenia o všetkých skutočnostiach, ktoré súvisia s výchovnovzdelávacími výsledkami žiaka a jeho dochádzkou bez toho, aby boli dotknuté jeho práva získané plnoletosťou.
Pokiaľ má rodič či zariadenie povinnosti uložené zákonom, musí mať k tomu i adekvátne práva, ktoré priamo súvisia so zabezpečením stanovených povinností. Tak ako som už v úvode spomenul, pravidelná účasť na vzdelávacom a výchovnom procese je jednou zo zásadných podmienok kontinuity vzdelávania a prispieva k úspešnosti žiaka a zároveň formuje jeho charakterové, vôľové vlastnosti a vytvára vzorce správania v súvislosti k prístupu k neskorších pracovným povinnostiam. Plnoletí študenti majú zo zákona možnosť písomne sa ospravedlniť z neúčasti na vyučovaní. Školy majú tendenciu limitovať množstvo takýchto ospravedlnení. Zároveň však rodič zvyčajne nemá informáciu, že jeho dieťa nestrávilo deň v škole, tak ako predpokladal, prípadne aké aktivity namiesto účasti na vyučovaní vykonávalo. Zároveň však vzniká priestor na to, aby sa študent cielene vyhýbal niektorým nepopulárnym aktivitám, ako sú napríklad skúšania alebo testovanie, a následne to znásobuje tlak a konfliktovosť medzi rodičmi a školou. A tak kontrasignáciou, resp. spolupodpísaním rodiča, prípadne zástupcu zariadenia na písomnom ospravedlnení žiaka je zabezpečená nielen ich informovanosť o vynechaní vyučovania, ale aj pomôže zamedziť zbytočným absenciám žiakov, ako aj už vedeným problémom, ktoré vznikajú vedením stredných škôl s akceptáciou ospravedlnení plnoletých žiakov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, navrhované zmeny v školskom zákone sa môžu javiť ako marginálna záležitosť, ktorá nemá zásadný vplyv na kvalitu a úroveň výchovnovzdelávacieho procesu, opak je však pravdou. Práve takéto tzv. drobnosti či okrajovosti spôsobujú v aplikačnej praxi množstvo nabaľujúcich sa problémov, ktorým je možné predchádzať a len flexibilný prístup aj z našej strany môže k tomu dopomôcť. Verím, že proaktívnym a prevenčným prístupom máme možnosť veci zmeniť k lepšiemu a v tomto duchu verím, že tento návrh zákona podporíte.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Budem stručný. Ciele novely uvedené v bodoch a, b, c sú správne. Vy, pán poslanec, vždy vlastne máte správne ciele, ale o postupe si dovolím vážne zapochybovať. Vysvetlím to.
Navrhujete komisionálne skúšanie po 25 percentách vymeškaných vyučovacích hodín, ospravedlnených či neospravedlnených. Učil som na škole, kde bežne toľko hodín dokázalo spraviť, dokázala spraviť zhruba štvrtina až tretina žiakov, a takých škôl v mojom okolí je strašne veľa. Učitelia by potom nerobili nič iné, len komisionálne skúšali celé dni, to znamená, školy, kde je 250 žiakov, keď 70 žiakov splní to kritérium vaše, tých 25 %, no to je absurdné, to ja si neviem predstaviť, žeby ja alebo moja manželka to dokázali a kolegovia, lebo z každého predmetu predpokladám. Takže tak.
A týchto 35 % vymeškaných hodín je zlý nápad napríklad pre dobrého žiaka, ktorý by musel opakovať ročník. Príklad, žltačka alebo vážnejší úraz, to by vlastne ho tak psychologicky zdeptalo, že je prepadlík.
Toľko som chcel povedať. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť tento návrh zákona, ktorý predkladáme s kolegom Jozefom Mihálom.
Tento zákon reaguje na situáciu, ktorá v slovenskom zdravotníctve existuje od roku 2006 a ktorá bola a je oprávneným predmetom kritiky zľava aj sprava. A to je taký nedorobok alebo polotvar nášho systému zdravotného poistenia. My máme na Slovensku dnes systém zdravotného poistenia, kde majú zdravotné poisťovne medzi sebou súťažiť o klienta, o poistenca a v jeho mene objednávať zdravotnú starostlivosť. Tento systém je jeden z možných, keď sa pozrieme po krajinách Európy, je v mnohých krajinách takýto systém, v mnohých krajinách je aj systém jedného platiteľa, jednej poisťovne alebo nejakého štátneho orgánu, ktorý, ktorý platí. Čo však je na Slovensku špecifické a nie je správne, je, že my máme pluralitu, ale nevytvorili sme žiadne podmienky, aby táto pluralita mala zmysel. Zdravotné poisťovne síce sa môžu a majú biť o klientov, ale nemôžu tým klientom nič významné ponúknuť, pretože všetky majú zákonom predpísané rovnaké služby, to znamená to, čoby ekonómovia nazvali produkt, a zároveň všetkým musia platiť klienti rovnaké peniaze. To znamená, že predstavte si nejakú inú súťaž, kde môžte predávať len jeden tovar alebo službu a za ten si môžete pýtať len danú sumu peňazí. No aká súťaž potom môže nastať?
Potom vzniká oprávnená výčitka, najmä zľava, že takýto systém vlastne má všetky administratívne náklady a komplikácie pluralitného systému, keďže si musíme živiť tri poisťovne, dneska teoreticky aj desať, keby tu prišli ďalšie, ale nemá výhody pluralitného systému.
No na tento fakt reagovali dosiaľ ľavicoví a pravicoví politici nasledovne. Ľavicoví politici ako reprezentovaní najmä predsedom, súčasným predsedom vlády, reagovali na tento fakt návrhom na zrušenie plurality, to znamená na to, aby sa vyvlastnili súkromné poisťovne a zostala jedna štátna. Tento návrh hoci bol vo významnej časti obyvateľstva populárny, nikdy nebol zrealizovaný ani jednou vládou Roberta Fica, a to jednoducho preto, že okrem toho, že ho veľká časť aj odmietala, bol, teda rozdelil spoločnosť, tak aj najmä preto, že by bol legislatívne neuveriteľne komplikovaný a pre krajinu finančne veľmi drahý a v konečnom dôsledku aj rizikový. Pretože by bolo treba všetky poisťovne vyvlastniť, čo v súlade s ústavou aj medzinárodnými pravidlami znamená, že by bolo treba ich majiteľov, v podstate im zaplatiť primeranú náhradu, o ktorú by sa potom navyše ešte aj neskôr mohli, o jej výšku, súdiť. To znamená, tento prvý návrh nebol nikdy zrealizovaný.
Druhý návrh bol zakázať poisťovniam vytvárať zisk. O to sa pokúsila prvá vláda Roberta Fica, potom a dodnes z toho plynú Slovenskej republike arbitráže, ktoré ešte stále nie sú vyriešené, hoci sme ich na niektorých inštanciách aj prehrali. Problémom tohto návrhu však okrem jeho finančných rizík je aj to, že on nerieši podstatu problému. Po prvé preto, že zdravotné poisťovne, najmä tie súkromné, ak chcú si ten zisk, vždy vedeli a vedia nejakým spôsobom vytiahnuť aj inak, ak ho majú, a zároveň aj v tom, že nerieši on tú administratívnu nákladnosť. Čo máme z toho, že zdravotné poisťovne by nemohli formálne vytvárať zisk, ak by ďalej bežal ten dnešný systém, kde sú tri poisťovne, tri administratívne aparáty a zároveň rovnaký produkt a rovnaká cena?
Preto návrhy Roberta Fica som vždy považoval za čisté populistické reči, ktoré teda nikdy neboli zrealizované, ale mnohým ľuďom sa páčili, najmä preto, že oprávnene kritizovali tú dnešnú situáciu, ktorú, ako som spomenul, nie je ani ryba, ani rak a prináša náklady plurality bez výhod plurality a súťaže.
Pravicoví, pravicové postoje donedávna boli reprezentované niečím, čo je sympatickejšie a logickejšie a stále podľa môjho názoru deravé, a to bol návrh alebo je návrh, aby sa to, čo dnes platí človek do zdravotného poistenia, považoval za akýsi základný balík, ktorý naozaj v ňom súťaž ani nemá byť veľká, ale aby teda ľudia začali v oveľa väčšej miere platiť si cez individuálne pripoistenie do zdravotníctva a aby zdravotné poisťovne súťažili najmä na tom individuálnom pripoistení. To je taký postoj, ktorý povedzme Rudolf Zajac, ale aj mnohí ďalší ekonómovia pravicovej politiky presadzujú od toho roku 2006 aj skôr.
Z môjho pohľadu má ten návrh dva problémy. Prvý je, že ja si nemyslím, že je len pravicové chcieť od ľudí, aby do niečoho platili ešte viac peňazí, čo už dnes dobre nefunguje. Existuje všeobecná zhoda, že naše zdravotníctvo je pomerne neefektívne, odhady medzinárodných inštitúcií o tom, že aká je diera alebo zbytočné minuté peniaze v slovenskom zdravotníctve len v porovnaní s okolitými krajinami sú asi 800 mil. eur. Teda asi 1 % HDP vyhadzujeme do vzduchu v zdravotníctve. Povedať za tých okolností ľuďom, že lepšie bude vtedy, keď zaplatia všetko, čo platia dnes, a ešte budú platiť viac individuálnym pripoistením a v tom je zmysel súťaže medzi zdravotnými poisťovňami, je podľa môjho názoru zbytočné, teda nesprávne. A zároveň ani toto nie je argument za pluralitu, lebo ak by sme tento argument zobrali vážne, tak potom stačí naozaj ten Ficov návrh jednej zdravotnej poisťovne pre to základné poistenie a povedzme nech tie poisťovne súťažia len o ten zvyšok.
Takže preto ten doterajší ľavicový aj pravicový postup sa mne nezdá správny. A teraz otázka je, že či vieme dať návrh, ktorý toto zmení. My s kolegom Mihálom po niekoľkomesačnej práci si myslíme, že vieme, a ten návrh spočíva v tom, aby sme zaviedli do zdravotného poistenia cenovú konkurenciu v tom základnom poistení. Teda inými slovami, my nechceme zmeniť to, že poisťovne nesúťažia v produkte, chceme, aby každá poisťovňa musela ponúkať za naše poistenie ten základný balík, ktorý tu dneska je zákonom zadefinovaný, ale chceme, aby mohli súťažiť v cene. Inými slovami, aby mohli ľuďom ponúkať nižšiu cenu za túto službu a aby aj podľa toho sa mohli ľudia rozhodovať. To je základná myšlienka.
Teraz dovoľte mi najprv popísať jej, ako ju chceme presadiť v praxi, a potom vysvetliť, čo by to prinieslo nad rámec nejakých konkrétnych úspor pre občanov. U nás je systém zdravotného poistenia postavený na tom, že každý ekonomicky aktívny človek platí percento zo svojho príjmu, teda je to 14 % zamestnávateľ, zamestnanec spolu, a ekonomicky neaktívne osoby sú väčšinou poistenci štátu, dôchodci, deti, ženy na materskej, nezamestnaní a za tých platí štát fixnú sumu. Keďže teda platí, a to postenie tým pádom nemá žiadny vzťah k reálnym nákladom na toho poistenca. To znamená, zdravotné poistenie u nás nie je v tomto zmysle skutočným poistením, je skôr určitou daňou kombinovanou so štátnou dotáciou. Už sú tu dlhodobo návrhy o tom, že prejsť na holandský a iný systém tzv. nominálneho poistenia, kde ľudia začnú naozaj platiť podobné sumy ako skutočné poistné, ale z môjho pohľadu táto zmena by bola neuveriteľne komplikovaná, pre ľudí s nižšími príjmami veľmi drahá a jej výnosy, jej prínosy by boli relatívne obmedzené, preto toto tiež nenavrhujeme.
Otázka je ale, ako za takých okolností, keď vlastne zdravotné poistenie do veľkej miery daňou umožniť súťažiť na cene. Naším riešením je ponúkať tzv. zľavu na poistnom. To znamená, že poistné sa odvedie štandardne podľa doterajších predpisov, nič sa nemusí meniť, žiadne komplikované zmeny nemusia nastať. Jeho prerozdelenie podľa tzv. rizikových faktorov poistenca tiež prebehne podľa doterajšieho systému, ale poisťovňa bude môcť poistencovi sľúbiť, a teda potom neskôr bude aj povinná vyplatiť, že mu dá zľavu, teda že mu spätne vrátia peniaze, tak ako to už dneska poznáme aj v obchodoch, keď niekto, keď vám povedia, že vám vrátia povedzme 2 % z ceny nákupu, tak nie je to oveľa zložitejšia, ale v skutočnosti veľmi podobné. To by umožnilo poisťovni povedať, že my napríklad našim poistencom ponúkame zľavu 30 euro na budúci rok a každý, kto bude u nás poistený, ju na konci roka aj dostane od nás späť. To je bod jedna.
Bod dva, a ten je rovnako dôležitý, je však, že sme sa pokúsili nielen umožniť súťaž, lebo toto už by bola súťaž, poisťovne by mohli súťažiť o to, kto ponúkne väčšiu zľavu, ale chceli sme tú súťaž zaviesť spôsobom, ktorý pomôže znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť a zlepší zdravotný stav obyvateľstva. A to je z môjho pohľadu rovnako dôležitý, resp. možno ešte o niečo dôležitejší cieľ. A to navrhujeme tým spôsobom, že poisťovne nebudú môcť ponúkať alebo nebudú musieť ponúkať len jednu zľavu pre všetkých rovnakú, ale budú môcť ponúkať rôzne zľavy v nadväznosti na to, čo daný človek poistenec robí pre svoj zdravotný stav. Nebude mu môcť ponúkať zľavy viažuce sa na diskriminačné faktory, to znamená, zľava nemôže byť viazaná na vek, pohlavie alebo nejakú preexistujúcu zdravotnú situáciu a môže byť viazaný na to, čo poistenec pre seba robí. Preto, aby poisťovne toto nemohli zneužívať, navyše navrhujeme, aby takéto návrhy musel odsúhlasiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, teda aby nemohli ony si robiť úplne, čo chcú.
Čo by bol efekt tohto návrhu, a tu sa dostávam k jeho jadru, je to, že poisťovne by mohli začať ľudí motivovať k zdravšiemu správaniu. Pre občanov, pre médiá je jednoduchšie to vzťahovať najmä na také ľahšie predstaviteľné veci, ako je, ja neviem, nadmerná konzumácia alkoholu alebo dodržiavanie liečebného režimu základného. Takže keď sme to predstavovali, aj o tom sa najviac písalo, ale z môjho pohľadu rovnako dôležité, možno ešte dôležitejšie, je možnosť poisťovní začať skutočne dobre manažovať pacientov s chronickými ochoreniami. Pretože to, čo vieme, je, že pri mnohých chronických a dlhodobých ochoreniach je pre úspešnú liečbu úplne kľúčové to, ako pacient sa správa. Nie ani tak lieky, ktoré dostáva, nie ani tak drahé intervencie, ale to, či dodržiava určitý režim, to, či možno niektoré lieky berie pravidelne v dostatočných intervaloch, či zdravo žije, či chodí a tak ďalej atď., či sa napríklad zbaví obezity a podobne. To, čo by tento systém umožňoval, je začať zdravotným poisteniam motivovať pacientov k tomu, aby dodržiavali liečebný režim, zdravšie žili, manažovali dobre svoju chorobu. Čo by na jednej strane znamenalo, že tento pacient by potom platil menej, dostal by zľavu, mal by výhodu a zároveň aj poisťovňa a slovenské zdravotné poistenie by platili menej a často by na tom ušetrili ešte oveľa viac, ako by tomu poistencovi zaplatili. Výsledkom by teda bola situácia, kde ľudia budú zdravší, zdravotné poistenie ušetrí a ľudia dostanú o niečo viac peňazí.
To je budúcnosť, ktorú dneska realizujú a snažia sa realizovať v rôznych zdravotných systémoch na svete, nielen v Spojených štátoch, ale aj v niektorých európskych krajinách, zaviesť nejaký systém lepšieho manažmentu pacienta, osobitne povedzme na chronické choroby, a tento náš návrh by to umožnil konečne zaviesť aj na Slovensku. Preto si myslíme, že tento návrh hoci je malý v tom zmysle, že by nepriniesol okamžité obrovské zľavy ani okamžité státisícové presuny medzi poisťovňami, má potenciál postaviť konečne slovenský systém zdravotného poistenia z hlavy na nohy, dať do neho súťaž, dať do neho možnosť právnych motivácií, zároveň ale s primárnou štátnou reguláciou a s posunom vpred pre celý systém.
Toľko z mojej strany a dovolím si vás týmto požiadať o podporu pre tento návrh. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 599).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s uznesením predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega predkladateľ, vážená pani kolegyňa spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, tento návrh je, teda náš návrh, ale patrí sa skromne hovoriť o vlastných veciach, ale myslím si, že tento návrh je veľmi zaujímavý a zaslúži si pozornosť poistencov, zdravotných poisťovní, ministerstva zdravotníctva, vás, kolegyne, kolegovia, pretože priniesol by viacero zaujímavých faktorov a prvkov do systému zdravotného poistenia.
No napríklad z pohľadu zdravotných poisťovní by to znamenalo priestor reálnej súťaže o poistenca, pretože, jednoducho povedané, zdravotné poisťovne by si mohli svoj marketing robiť nielen na základe pútavých inzerátov v novinách, ako si ho robia v tom čase prepoisťovania v septembri dnes, kto si zaplatí lepšiu reklamu, tak ten vyhrá, ale mohli by tú súťaž oprieť vlastne o objektívny fakt, že poskytujú svojim poistencom zľavu a tá zľava je definovaná takto a takto, nielen z hľadiska jej výšky, ale z hľadiska jej väzby na splnenie určitých podmienok. Čiže to by mohlo byť veľmi zaujímavé a mohla by nastať omnoho vyššia súťaž o poistenca, samozrejme, s pozitívny efektom aj pre samotných poistencov, než je tomu doteraz.
Ďalšia vec. Dnes sa akosi nepatrí hovoriť o znižovaní odvodov, znižovaní daní, akosi na to nevychádza priestor, ale toto fakticky znamená, hoci nie výrazné, ale predsa len znižovanie odvodov na zdravotné poistenie v závislosti od toho, ako by sa teda k tejto možnosti reálne postavili zdravotné poisťovne. Ale povedzme 50 eur na Vianoce, to by bol možno taký možno polovičný vianočný príspevok, ktorý by dôchodca mohol dostať oproti tomu, čo mu dáva dnes štedrý náš sociálny štát, keby mu to takto poslala zdravotná poisťovňa, či už v podobe hotovosti, alebo v podobe povedzme nejakých vitamínových prípravkov. Čiže znamenalo by to výhodu priamu, či už finančnú, alebo materiálnu výhodu pre ľudí, jednoducho o tom je predsa celá tá podstata.
Čo je veľmi dôležité, možno až najdôležitejšie, je to, že zdravotné poisťovne, a nepochybujem, že by to využili, by mohli tie zľavy skutočne naviazať na zdravé správanie sa svojich poistencov. Skrátka, nefajčiar by dostal zľavu, fajčiar by nedostal zľavu, abstinent by dostal zľavu, neabstinet by nedostal zľavu, človek s nadváhou by nedostal zľavu, človek štíhly, športujúci by dostal zľavu. Ten, kto chodí na prehliadky, ten, kto dodržiava liečebný režim povedzme pri cukrovke, tak ten by dostal zľavu, ten, kto na to kašle, by nedostal zľavu. Ten, kto chodí alebo deti dáva očkovať, by dostal zľavu a ten, kto nie, by ju nedostal. Alebo zoberme si darcov krvi, boli časy, kedy darcovia krvi mali daňovú výhodu. Ja už si nepamätám, prečo a kedy to bolo zrušené, ale dnes to neexistuje. Čiže táto možno aj celkom dobrá tradícia oceniť darcov krvi nejakou finančnou výhodou by sa vlastne týmto spôsobom mohla znovu zaviesť, bol by ten priestor.
A čo je ešte vtipom tohto návrhu, je, že nikto tým zdravotným poisťovniam neprikazuje, ako presne to majú urobiť, len sa im dáva priestor na to, aby si vlastne samy na základe vlastného know-how alebo skúseností, poznatkov, kmeňa poistencov, ako to celé funguje, aké sú náklady na zdravotnú starostlivosť, prečo platia práve také milióny na liečbu týchto ochorení, aby si na základe vlastného know-how vybudovali ten systém zliav tak, aby to malo pre nich pozitívny finančný dopad. Pretože za jedno vrátené euro "zarobia" desať, pretože tie nároky na liečbu tých ľudí, napríklad fajčiarov, sú jednoducho vyššie ako na nefajčiarov a tak by som mohol koldokola pokračovať. Čiže malo by to multiplikatívny efekt a v konečnom dôsledku by sa zrejme nejaké tie zdroje v zdravotníctve ušetrili v podobe nižších nákladov na liečbu rôznych ochorení.
Chcem ešte pripomenúť, že tie kritériá sú definované v návrhu ako nediskriminačné, čiže v žiadnom prípade by to nemohlo byť tak, že muži a ženy - rozdielna výška zľavy, alebo ten, kto má nejaké negatívne genetické predpoklady, čiže on za to nemôže, že by tú zľavu nedostal a podobne, čiže na toto sme si dali pozor. A garantom, že ten systém by nebol zneužívaný zo strany zdravotných poisťovní, lebo aj to by sa, samozrejme, možno mohlo stať, resp. niekoho by to mohlo napadnúť, garantom by bol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou po prvé, ktorý by vlastne posudzoval, či ten zľavový projekt konkrétnej poisťovne je alebo nie je v súlade so zákonom a v súlade aj so zdravým rozumom. A po druhé absolútnu výšku zľavy by vlastne strážilo podľa návrhu ministerstvo zdravotníctva. To znamená, že obávať sa nejakého rozvratu finančného v systéme zdravotníctva, lebo by to niekto preháňal s tými zľavami, tak toho sa naozaj netreba báť. Čiže tie akési páky, tie také poistné ventily by z tohto pohľadu, samozrejme, boli zavedené.
Chcem ešte technicky pripomenúť, že bavíme sa vlastne o systéme solidárnych zliav. Čiže ak si náhodou niekto myslí, že ten, kto platí vysoké zdravotné odvody, by dostal aj vyššiu zľavu, povedzme ten by dostal 200 eur, lebo si platí z dvojtisícového platu, a ten by dostal 10 eur, lebo je poistencom štátu. Nie. Výška zľavy by bola solidárna. To znamená, dvaja nefajčiari, jednoduchý príklad, by dostali rovnakú sumu zľavy, lebo sú nefajčiari bez ohľadu na to, že jeden je dôchodca, poistenec štátu, a druhý je, s prepáčením, milionár, ktorý platí obrovské zdravotné odvody. A verím, že viete, že dnes sa už zrušil strop pri zdravotných odvodoch, čiže kto zarába milión eur mesačne, tak platí 140-tisíc eur mesačne na zdravotné poistenie. Hej, to len tak na okraj. Čiže tá samotná zľava by bola striktne a prísne solidárna.
No a spomínali sa vitamínové prípravky, to znamená, že bolo by na stratégii zdravotnej poisťovne, či by bola zľava poskytovaná v podobe finančnej, čiže človeku by prišiel na účet pozdrav v podobe peňazí, alebo či by tie zľavy boli poskytované vo forme povedzme tých vitamínových prípravkov. To už by bolo na zvážení zdravotnej poisťovne.
Vždy, keď sa bavíme o nejakých zmenách povedzme aj pri odvodoch, ma trápi otázka, či by ten návrh, ktorý je možno aj celkom dobrý, neznamenal povedzme nejaké vyššie administratívne zaťaženie zamestnávateľov, podnikateľov. No, samozrejme, že neznamenal, pretože ten manažment by bol na strane zdravotných poisťovní a či už občan, či zamestnávateľ, alebo podnikateľ SZČO by nebol v žiadnom prípade zaťažený ani "jedným gramom" nejakej novej byrokracie. Toto všetko by riešili zdravotné poisťovne a ten občan alebo podnikateľ by bol len čistý príjemca tej výhody v podobe poskytnutej zľavy.
Takže ťažko sa chváli, alebo je to teda neslušné chváliť vlastný návrh, ale je to, myslím, veľmi zaujímavé, otvára sa týmto návrhom určitý priestor, a aj keď v reálnom politickom živote ako opoziční poslanci asi ťažko by sme mali očakávať automatickú podporu a dupľom nie od poslancov vládnej koalície, chcem pripomenúť, že trošku tieto aktivity vyvíja aj samotné ministerstvo zdravotníctva, len ich zatiaľ nedotiahlo, resp. nepredstavilo, a neviem, či to už bolo povedané, ale na stretnutí so zdravotnými poisťovňami všetci traja zástupcovia troch zdravotných poisťovní vyjadrili vcelku súhlas s takýmto návrhom, súhlas sme získali aj od niektorých ekonómov, resp. inštitútov, ktoré sa zaoberajú týmito témami. Takže ak som realista, aj keď návrh nezíska pri hlasovaní v utorok zrejme dostatočnú podporu, ale verím, že sme naštartovali takúto diskusiu a že sa z toho predsa len niečo časom vykľuje.
V každom prípade veľmi pekne ďakujem za pozornosť či teraz a za prípadnú podporu pri hlasovaní.
Vďaka.

Áno, ďakujem. Chcem sa spýtať predkladateľov, ako chcete dokázať, že diabetik dodržuje diétny režim, že človek nepije alkohol, pokiaľ nechodí spitý na mol a nemeria každý deň chodník, a že je to nefajčiar, že nefajčí?
Ďalej sa chcem spýtať, že či by nemali mať zdravotné poisťovne rovnakú štartovaciu čiaru pri zavedení takejto súťaže, neviem, ako budú súťažiť, aby to bolo spravodlivé. Okrem toho Všeobecná zdravotná, samozrejme, je obrovsky zadlžená, ale druhá vec je tá, že má Všeobecná zdravotná poisťovňa poistencov, ktorí sú teda, sú to novorodenci, dôchodcovia, nezamestnaní, ťažko chorí, napríklad onkologickí, ale aj iní pacienti, ktorí majú, na liečbu ktorých je potrebné enormné množstvo finančných prostriedkov, a viem, že tie súkromné poisťovne si vyberali pacientov, teda keď aj hľadali pacientov, napríklad Dôvera, že si, a iné, čo boli predtým, že si hľadali pacientov, ktorí boli zdraví, mladí, zamestnaní a tak ďalej.
Ďakujem.

Pán kolega Mihál, s väčšinou toho alebo dokonca so všetkým, čo ste povedali, súhlasím, ale mám iba jednu priateľskú poznámku.
Nenavážajte sa vy do nás fajčiarov. My fajčiari sme pre túto spoločnosť neuveriteľne spoločensky prospešní. Keď uvidíte nejakého najbližšieho vojaka alebo policajta, tak si uvedomte, že my ročne platíme na spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov toľko, že platíme de facto každého príslušníka bezpečnostných zložiek v tomto štáte. Bez nás fajčiarov by vás nemal kto chrániť, ani vašu rodinu.
A po druhé aj ten argument o tom, že zdravotná starostlivosť fajčiarov stojí viacej ako nefajčiarov, je veľmi pochybný. Veď my sme si predsa túto zdravotnú starostlivosť bohato predplatili práve platením spotrebnej dane z tabaku. Vy by ste sa mali snažiť, aby sme žili čo najdlhšie, pretože financujeme značnou čiastkou výdavky štátneho rozpočtu tohto štátu a myslím si, že by sme si zaslúžili za to aj primeranú vďačnosť.

Pán Mihál, ja som mala tiež dve otázky na vás, s jednou ma predbehla pani Grausová. Tiež by ma zaujímalo to, že ako si odkontrolujete to, či niekto pije, alebo nepije, alebo fajčí, alebo nefajčí. Lebo, viete, on môže prísť a tváriť sa, že on je nefajčiar. Čiže to je, to je jedna vec, ktorá ma zaujíma.
A druhú otázku, ktorú na vás mám. Možno sa mýlim, ale tie zdravotné poisťovne nemajú už dnes príležitosť, aby takto odmeňovali tých svojich poistencov? Veď v tom im asi zákon nebráni. Či bráni?
Tak mi vysvetlite teraz, dobre.