18. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť tento návrh zákona, ktorý predkladáme s kolegom Jozefom Mihálom.
Tento zákon reaguje na situáciu, ktorá v slovenskom zdravotníctve existuje od roku 2006 a ktorá bola a je oprávneným predmetom kritiky zľava aj sprava. A to je taký nedorobok alebo polotvar nášho systému zdravotného poistenia. My máme na Slovensku dnes systém zdravotného poistenia, kde majú zdravotné poisťovne medzi sebou súťažiť o klienta, o poistenca a v jeho mene objednávať zdravotnú starostlivosť. Tento systém je jeden z možných, keď sa pozrieme po krajinách Európy, je v mnohých krajinách takýto systém, v mnohých krajinách je aj systém jedného platiteľa, jednej poisťovne alebo nejakého štátneho orgánu, ktorý, ktorý platí. Čo však je na Slovensku špecifické a nie je správne, je, že my máme pluralitu, ale nevytvorili sme žiadne podmienky, aby táto pluralita mala zmysel. Zdravotné poisťovne síce sa môžu a majú biť o klientov, ale nemôžu tým klientom nič významné ponúknuť, pretože všetky majú zákonom predpísané rovnaké služby, to znamená to, čoby ekonómovia nazvali produkt, a zároveň všetkým musia platiť klienti rovnaké peniaze. To znamená, že predstavte si nejakú inú súťaž, kde môžte predávať len jeden tovar alebo službu a za ten si môžete pýtať len danú sumu peňazí. No aká súťaž potom môže nastať?
Potom vzniká oprávnená výčitka, najmä zľava, že takýto systém vlastne má všetky administratívne náklady a komplikácie pluralitného systému, keďže si musíme živiť tri poisťovne, dneska teoreticky aj desať, keby tu prišli ďalšie, ale nemá výhody pluralitného systému.
No na tento fakt reagovali dosiaľ ľavicoví a pravicoví politici nasledovne. Ľavicoví politici ako reprezentovaní najmä predsedom, súčasným predsedom vlády, reagovali na tento fakt návrhom na zrušenie plurality, to znamená na to, aby sa vyvlastnili súkromné poisťovne a zostala jedna štátna. Tento návrh hoci bol vo významnej časti obyvateľstva populárny, nikdy nebol zrealizovaný ani jednou vládou Roberta Fica, a to jednoducho preto, že okrem toho, že ho veľká časť aj odmietala, bol, teda rozdelil spoločnosť, tak aj najmä preto, že by bol legislatívne neuveriteľne komplikovaný a pre krajinu finančne veľmi drahý a v konečnom dôsledku aj rizikový. Pretože by bolo treba všetky poisťovne vyvlastniť, čo v súlade s ústavou aj medzinárodnými pravidlami znamená, že by bolo treba ich majiteľov, v podstate im zaplatiť primeranú náhradu, o ktorú by sa potom navyše ešte aj neskôr mohli, o jej výšku, súdiť. To znamená, tento prvý návrh nebol nikdy zrealizovaný.
Druhý návrh bol zakázať poisťovniam vytvárať zisk. O to sa pokúsila prvá vláda Roberta Fica, potom a dodnes z toho plynú Slovenskej republike arbitráže, ktoré ešte stále nie sú vyriešené, hoci sme ich na niektorých inštanciách aj prehrali. Problémom tohto návrhu však okrem jeho finančných rizík je aj to, že on nerieši podstatu problému. Po prvé preto, že zdravotné poisťovne, najmä tie súkromné, ak chcú si ten zisk, vždy vedeli a vedia nejakým spôsobom vytiahnuť aj inak, ak ho majú, a zároveň aj v tom, že nerieši on tú administratívnu nákladnosť. Čo máme z toho, že zdravotné poisťovne by nemohli formálne vytvárať zisk, ak by ďalej bežal ten dnešný systém, kde sú tri poisťovne, tri administratívne aparáty a zároveň rovnaký produkt a rovnaká cena?
Preto návrhy Roberta Fica som vždy považoval za čisté populistické reči, ktoré teda nikdy neboli zrealizované, ale mnohým ľuďom sa páčili, najmä preto, že oprávnene kritizovali tú dnešnú situáciu, ktorú, ako som spomenul, nie je ani ryba, ani rak a prináša náklady plurality bez výhod plurality a súťaže.
Pravicoví, pravicové postoje donedávna boli reprezentované niečím, čo je sympatickejšie a logickejšie a stále podľa môjho názoru deravé, a to bol návrh alebo je návrh, aby sa to, čo dnes platí človek do zdravotného poistenia, považoval za akýsi základný balík, ktorý naozaj v ňom súťaž ani nemá byť veľká, ale aby teda ľudia začali v oveľa väčšej miere platiť si cez individuálne pripoistenie do zdravotníctva a aby zdravotné poisťovne súťažili najmä na tom individuálnom pripoistení. To je taký postoj, ktorý povedzme Rudolf Zajac, ale aj mnohí ďalší ekonómovia pravicovej politiky presadzujú od toho roku 2006 aj skôr.
Z môjho pohľadu má ten návrh dva problémy. Prvý je, že ja si nemyslím, že je len pravicové chcieť od ľudí, aby do niečoho platili ešte viac peňazí, čo už dnes dobre nefunguje. Existuje všeobecná zhoda, že naše zdravotníctvo je pomerne neefektívne, odhady medzinárodných inštitúcií o tom, že aká je diera alebo zbytočné minuté peniaze v slovenskom zdravotníctve len v porovnaní s okolitými krajinami sú asi 800 mil. eur. Teda asi 1 % HDP vyhadzujeme do vzduchu v zdravotníctve. Povedať za tých okolností ľuďom, že lepšie bude vtedy, keď zaplatia všetko, čo platia dnes, a ešte budú platiť viac individuálnym pripoistením a v tom je zmysel súťaže medzi zdravotnými poisťovňami, je podľa môjho názoru zbytočné, teda nesprávne. A zároveň ani toto nie je argument za pluralitu, lebo ak by sme tento argument zobrali vážne, tak potom stačí naozaj ten Ficov návrh jednej zdravotnej poisťovne pre to základné poistenie a povedzme nech tie poisťovne súťažia len o ten zvyšok.
Takže preto ten doterajší ľavicový aj pravicový postup sa mne nezdá správny. A teraz otázka je, že či vieme dať návrh, ktorý toto zmení. My s kolegom Mihálom po niekoľkomesačnej práci si myslíme, že vieme, a ten návrh spočíva v tom, aby sme zaviedli do zdravotného poistenia cenovú konkurenciu v tom základnom poistení. Teda inými slovami, my nechceme zmeniť to, že poisťovne nesúťažia v produkte, chceme, aby každá poisťovňa musela ponúkať za naše poistenie ten základný balík, ktorý tu dneska je zákonom zadefinovaný, ale chceme, aby mohli súťažiť v cene. Inými slovami, aby mohli ľuďom ponúkať nižšiu cenu za túto službu a aby aj podľa toho sa mohli ľudia rozhodovať. To je základná myšlienka.
Teraz dovoľte mi najprv popísať jej, ako ju chceme presadiť v praxi, a potom vysvetliť, čo by to prinieslo nad rámec nejakých konkrétnych úspor pre občanov. U nás je systém zdravotného poistenia postavený na tom, že každý ekonomicky aktívny človek platí percento zo svojho príjmu, teda je to 14 % zamestnávateľ, zamestnanec spolu, a ekonomicky neaktívne osoby sú väčšinou poistenci štátu, dôchodci, deti, ženy na materskej, nezamestnaní a za tých platí štát fixnú sumu. Keďže teda platí, a to postenie tým pádom nemá žiadny vzťah k reálnym nákladom na toho poistenca. To znamená, zdravotné poistenie u nás nie je v tomto zmysle skutočným poistením, je skôr určitou daňou kombinovanou so štátnou dotáciou. Už sú tu dlhodobo návrhy o tom, že prejsť na holandský a iný systém tzv. nominálneho poistenia, kde ľudia začnú naozaj platiť podobné sumy ako skutočné poistné, ale z môjho pohľadu táto zmena by bola neuveriteľne komplikovaná, pre ľudí s nižšími príjmami veľmi drahá a jej výnosy, jej prínosy by boli relatívne obmedzené, preto toto tiež nenavrhujeme.
Otázka je ale, ako za takých okolností, keď vlastne zdravotné poistenie do veľkej miery daňou umožniť súťažiť na cene. Naším riešením je ponúkať tzv. zľavu na poistnom. To znamená, že poistné sa odvedie štandardne podľa doterajších predpisov, nič sa nemusí meniť, žiadne komplikované zmeny nemusia nastať. Jeho prerozdelenie podľa tzv. rizikových faktorov poistenca tiež prebehne podľa doterajšieho systému, ale poisťovňa bude môcť poistencovi sľúbiť, a teda potom neskôr bude aj povinná vyplatiť, že mu dá zľavu, teda že mu spätne vrátia peniaze, tak ako to už dneska poznáme aj v obchodoch, keď niekto, keď vám povedia, že vám vrátia povedzme 2 % z ceny nákupu, tak nie je to oveľa zložitejšia, ale v skutočnosti veľmi podobné. To by umožnilo poisťovni povedať, že my napríklad našim poistencom ponúkame zľavu 30 euro na budúci rok a každý, kto bude u nás poistený, ju na konci roka aj dostane od nás späť. To je bod jedna.
Bod dva, a ten je rovnako dôležitý, je však, že sme sa pokúsili nielen umožniť súťaž, lebo toto už by bola súťaž, poisťovne by mohli súťažiť o to, kto ponúkne väčšiu zľavu, ale chceli sme tú súťaž zaviesť spôsobom, ktorý pomôže znížiť náklady na zdravotnú starostlivosť a zlepší zdravotný stav obyvateľstva. A to je z môjho pohľadu rovnako dôležitý, resp. možno ešte o niečo dôležitejší cieľ. A to navrhujeme tým spôsobom, že poisťovne nebudú môcť ponúkať alebo nebudú musieť ponúkať len jednu zľavu pre všetkých rovnakú, ale budú môcť ponúkať rôzne zľavy v nadväznosti na to, čo daný človek poistenec robí pre svoj zdravotný stav. Nebude mu môcť ponúkať zľavy viažuce sa na diskriminačné faktory, to znamená, zľava nemôže byť viazaná na vek, pohlavie alebo nejakú preexistujúcu zdravotnú situáciu a môže byť viazaný na to, čo poistenec pre seba robí. Preto, aby poisťovne toto nemohli zneužívať, navyše navrhujeme, aby takéto návrhy musel odsúhlasiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, teda aby nemohli ony si robiť úplne, čo chcú.
Čo by bol efekt tohto návrhu, a tu sa dostávam k jeho jadru, je to, že poisťovne by mohli začať ľudí motivovať k zdravšiemu správaniu. Pre občanov, pre médiá je jednoduchšie to vzťahovať najmä na také ľahšie predstaviteľné veci, ako je, ja neviem, nadmerná konzumácia alkoholu alebo dodržiavanie liečebného režimu základného. Takže keď sme to predstavovali, aj o tom sa najviac písalo, ale z môjho pohľadu rovnako dôležité, možno ešte dôležitejšie, je možnosť poisťovní začať skutočne dobre manažovať pacientov s chronickými ochoreniami. Pretože to, čo vieme, je, že pri mnohých chronických a dlhodobých ochoreniach je pre úspešnú liečbu úplne kľúčové to, ako pacient sa správa. Nie ani tak lieky, ktoré dostáva, nie ani tak drahé intervencie, ale to, či dodržiava určitý režim, to, či možno niektoré lieky berie pravidelne v dostatočných intervaloch, či zdravo žije, či chodí a tak ďalej atď., či sa napríklad zbaví obezity a podobne. To, čo by tento systém umožňoval, je začať zdravotným poisteniam motivovať pacientov k tomu, aby dodržiavali liečebný režim, zdravšie žili, manažovali dobre svoju chorobu. Čo by na jednej strane znamenalo, že tento pacient by potom platil menej, dostal by zľavu, mal by výhodu a zároveň aj poisťovňa a slovenské zdravotné poistenie by platili menej a často by na tom ušetrili ešte oveľa viac, ako by tomu poistencovi zaplatili. Výsledkom by teda bola situácia, kde ľudia budú zdravší, zdravotné poistenie ušetrí a ľudia dostanú o niečo viac peňazí.
To je budúcnosť, ktorú dneska realizujú a snažia sa realizovať v rôznych zdravotných systémoch na svete, nielen v Spojených štátoch, ale aj v niektorých európskych krajinách, zaviesť nejaký systém lepšieho manažmentu pacienta, osobitne povedzme na chronické choroby, a tento náš návrh by to umožnil konečne zaviesť aj na Slovensku. Preto si myslíme, že tento návrh hoci je malý v tom zmysle, že by nepriniesol okamžité obrovské zľavy ani okamžité státisícové presuny medzi poisťovňami, má potenciál postaviť konečne slovenský systém zdravotného poistenia z hlavy na nohy, dať do neho súťaž, dať do neho možnosť právnych motivácií, zároveň ale s primárnou štátnou reguláciou a s posunom vpred pre celý systém.
Toľko z mojej strany a dovolím si vás týmto požiadať o podporu pre tento návrh. Ďakujem.

Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslankyni Zuzane Šebovej.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bola určená Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona (tlač 599).
Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s uznesením predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. Prihlásili ste sa písomne? Lebo som to nedostal, ale zase ja vám môžem dôverovať, pán poslanec Mihál, takže... Takže ústna rozprava, ale v pohode vám predĺžim čas, keď budete potrebovať.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán kolega predkladateľ, vážená pani kolegyňa spravodajkyňa, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, tento návrh je, teda náš návrh, ale patrí sa skromne hovoriť o vlastných veciach, ale myslím si, že tento návrh je veľmi zaujímavý a zaslúži si pozornosť poistencov, zdravotných poisťovní, ministerstva zdravotníctva, vás, kolegyne, kolegovia, pretože priniesol by viacero zaujímavých faktorov a prvkov do systému zdravotného poistenia.
No napríklad z pohľadu zdravotných poisťovní by to znamenalo priestor reálnej súťaže o poistenca, pretože, jednoducho povedané, zdravotné poisťovne by si mohli svoj marketing robiť nielen na základe pútavých inzerátov v novinách, ako si ho robia v tom čase prepoisťovania v septembri dnes, kto si zaplatí lepšiu reklamu, tak ten vyhrá, ale mohli by tú súťaž oprieť vlastne o objektívny fakt, že poskytujú svojim poistencom zľavu a tá zľava je definovaná takto a takto, nielen z hľadiska jej výšky, ale z hľadiska jej väzby na splnenie určitých podmienok. Čiže to by mohlo byť veľmi zaujímavé a mohla by nastať omnoho vyššia súťaž o poistenca, samozrejme, s pozitívny efektom aj pre samotných poistencov, než je tomu doteraz.
Ďalšia vec. Dnes sa akosi nepatrí hovoriť o znižovaní odvodov, znižovaní daní, akosi na to nevychádza priestor, ale toto fakticky znamená, hoci nie výrazné, ale predsa len znižovanie odvodov na zdravotné poistenie v závislosti od toho, ako by sa teda k tejto možnosti reálne postavili zdravotné poisťovne. Ale povedzme 50 eur na Vianoce, to by bol možno taký možno polovičný vianočný príspevok, ktorý by dôchodca mohol dostať oproti tomu, čo mu dáva dnes štedrý náš sociálny štát, keby mu to takto poslala zdravotná poisťovňa, či už v podobe hotovosti, alebo v podobe povedzme nejakých vitamínových prípravkov. Čiže znamenalo by to výhodu priamu, či už finančnú, alebo materiálnu výhodu pre ľudí, jednoducho o tom je predsa celá tá podstata.
Čo je veľmi dôležité, možno až najdôležitejšie, je to, že zdravotné poisťovne, a nepochybujem, že by to využili, by mohli tie zľavy skutočne naviazať na zdravé správanie sa svojich poistencov. Skrátka, nefajčiar by dostal zľavu, fajčiar by nedostal zľavu, abstinent by dostal zľavu, neabstinet by nedostal zľavu, človek s nadváhou by nedostal zľavu, človek štíhly, športujúci by dostal zľavu. Ten, kto chodí na prehliadky, ten, kto dodržiava liečebný režim povedzme pri cukrovke, tak ten by dostal zľavu, ten, kto na to kašle, by nedostal zľavu. Ten, kto chodí alebo deti dáva očkovať, by dostal zľavu a ten, kto nie, by ju nedostal. Alebo zoberme si darcov krvi, boli časy, kedy darcovia krvi mali daňovú výhodu. Ja už si nepamätám, prečo a kedy to bolo zrušené, ale dnes to neexistuje. Čiže táto možno aj celkom dobrá tradícia oceniť darcov krvi nejakou finančnou výhodou by sa vlastne týmto spôsobom mohla znovu zaviesť, bol by ten priestor.
A čo je ešte vtipom tohto návrhu, je, že nikto tým zdravotným poisťovniam neprikazuje, ako presne to majú urobiť, len sa im dáva priestor na to, aby si vlastne samy na základe vlastného know-how alebo skúseností, poznatkov, kmeňa poistencov, ako to celé funguje, aké sú náklady na zdravotnú starostlivosť, prečo platia práve také milióny na liečbu týchto ochorení, aby si na základe vlastného know-how vybudovali ten systém zliav tak, aby to malo pre nich pozitívny finančný dopad. Pretože za jedno vrátené euro "zarobia" desať, pretože tie nároky na liečbu tých ľudí, napríklad fajčiarov, sú jednoducho vyššie ako na nefajčiarov a tak by som mohol koldokola pokračovať. Čiže malo by to multiplikatívny efekt a v konečnom dôsledku by sa zrejme nejaké tie zdroje v zdravotníctve ušetrili v podobe nižších nákladov na liečbu rôznych ochorení.
Chcem ešte pripomenúť, že tie kritériá sú definované v návrhu ako nediskriminačné, čiže v žiadnom prípade by to nemohlo byť tak, že muži a ženy - rozdielna výška zľavy, alebo ten, kto má nejaké negatívne genetické predpoklady, čiže on za to nemôže, že by tú zľavu nedostal a podobne, čiže na toto sme si dali pozor. A garantom, že ten systém by nebol zneužívaný zo strany zdravotných poisťovní, lebo aj to by sa, samozrejme, možno mohlo stať, resp. niekoho by to mohlo napadnúť, garantom by bol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou po prvé, ktorý by vlastne posudzoval, či ten zľavový projekt konkrétnej poisťovne je alebo nie je v súlade so zákonom a v súlade aj so zdravým rozumom. A po druhé absolútnu výšku zľavy by vlastne strážilo podľa návrhu ministerstvo zdravotníctva. To znamená, že obávať sa nejakého rozvratu finančného v systéme zdravotníctva, lebo by to niekto preháňal s tými zľavami, tak toho sa naozaj netreba báť. Čiže tie akési páky, tie také poistné ventily by z tohto pohľadu, samozrejme, boli zavedené.
Chcem ešte technicky pripomenúť, že bavíme sa vlastne o systéme solidárnych zliav. Čiže ak si náhodou niekto myslí, že ten, kto platí vysoké zdravotné odvody, by dostal aj vyššiu zľavu, povedzme ten by dostal 200 eur, lebo si platí z dvojtisícového platu, a ten by dostal 10 eur, lebo je poistencom štátu. Nie. Výška zľavy by bola solidárna. To znamená, dvaja nefajčiari, jednoduchý príklad, by dostali rovnakú sumu zľavy, lebo sú nefajčiari bez ohľadu na to, že jeden je dôchodca, poistenec štátu, a druhý je, s prepáčením, milionár, ktorý platí obrovské zdravotné odvody. A verím, že viete, že dnes sa už zrušil strop pri zdravotných odvodoch, čiže kto zarába milión eur mesačne, tak platí 140-tisíc eur mesačne na zdravotné poistenie. Hej, to len tak na okraj. Čiže tá samotná zľava by bola striktne a prísne solidárna.
No a spomínali sa vitamínové prípravky, to znamená, že bolo by na stratégii zdravotnej poisťovne, či by bola zľava poskytovaná v podobe finančnej, čiže človeku by prišiel na účet pozdrav v podobe peňazí, alebo či by tie zľavy boli poskytované vo forme povedzme tých vitamínových prípravkov. To už by bolo na zvážení zdravotnej poisťovne.
Vždy, keď sa bavíme o nejakých zmenách povedzme aj pri odvodoch, ma trápi otázka, či by ten návrh, ktorý je možno aj celkom dobrý, neznamenal povedzme nejaké vyššie administratívne zaťaženie zamestnávateľov, podnikateľov. No, samozrejme, že neznamenal, pretože ten manažment by bol na strane zdravotných poisťovní a či už občan, či zamestnávateľ, alebo podnikateľ SZČO by nebol v žiadnom prípade zaťažený ani "jedným gramom" nejakej novej byrokracie. Toto všetko by riešili zdravotné poisťovne a ten občan alebo podnikateľ by bol len čistý príjemca tej výhody v podobe poskytnutej zľavy.
Takže ťažko sa chváli, alebo je to teda neslušné chváliť vlastný návrh, ale je to, myslím, veľmi zaujímavé, otvára sa týmto návrhom určitý priestor, a aj keď v reálnom politickom živote ako opoziční poslanci asi ťažko by sme mali očakávať automatickú podporu a dupľom nie od poslancov vládnej koalície, chcem pripomenúť, že trošku tieto aktivity vyvíja aj samotné ministerstvo zdravotníctva, len ich zatiaľ nedotiahlo, resp. nepredstavilo, a neviem, či to už bolo povedané, ale na stretnutí so zdravotnými poisťovňami všetci traja zástupcovia troch zdravotných poisťovní vyjadrili vcelku súhlas s takýmto návrhom, súhlas sme získali aj od niektorých ekonómov, resp. inštitútov, ktoré sa zaoberajú týmito témami. Takže ak som realista, aj keď návrh nezíska pri hlasovaní v utorok zrejme dostatočnú podporu, ale verím, že sme naštartovali takúto diskusiu a že sa z toho predsa len niečo časom vykľuje.
V každom prípade veľmi pekne ďakujem za pozornosť či teraz a za prípadnú podporu pri hlasovaní.
Vďaka.

Pýtam sa, či chce zaujať stanovisko navrhovateľ. (Reakcie z pléna.) Aha, pardon, faktické poznámky. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami.
Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

Áno, ďakujem. Chcem sa spýtať predkladateľov, ako chcete dokázať, že diabetik dodržuje diétny režim, že človek nepije alkohol, pokiaľ nechodí spitý na mol a nemeria každý deň chodník, a že je to nefajčiar, že nefajčí?
Ďalej sa chcem spýtať, že či by nemali mať zdravotné poisťovne rovnakú štartovaciu čiaru pri zavedení takejto súťaže, neviem, ako budú súťažiť, aby to bolo spravodlivé. Okrem toho Všeobecná zdravotná, samozrejme, je obrovsky zadlžená, ale druhá vec je tá, že má Všeobecná zdravotná poisťovňa poistencov, ktorí sú teda, sú to novorodenci, dôchodcovia, nezamestnaní, ťažko chorí, napríklad onkologickí, ale aj iní pacienti, ktorí majú, na liečbu ktorých je potrebné enormné množstvo finančných prostriedkov, a viem, že tie súkromné poisťovne si vyberali pacientov, teda keď aj hľadali pacientov, napríklad Dôvera, že si, a iné, čo boli predtým, že si hľadali pacientov, ktorí boli zdraví, mladí, zamestnaní a tak ďalej.
Ďakujem.

Pán poslanec Krajniak.

Pán kolega Mihál, s väčšinou toho alebo dokonca so všetkým, čo ste povedali, súhlasím, ale mám iba jednu priateľskú poznámku.
Nenavážajte sa vy do nás fajčiarov. My fajčiari sme pre túto spoločnosť neuveriteľne spoločensky prospešní. Keď uvidíte nejakého najbližšieho vojaka alebo policajta, tak si uvedomte, že my ročne platíme na spotrebnej dani z tabaku a tabakových výrobkov toľko, že platíme de facto každého príslušníka bezpečnostných zložiek v tomto štáte. Bez nás fajčiarov by vás nemal kto chrániť, ani vašu rodinu.
A po druhé aj ten argument o tom, že zdravotná starostlivosť fajčiarov stojí viacej ako nefajčiarov, je veľmi pochybný. Veď my sme si predsa túto zdravotnú starostlivosť bohato predplatili práve platením spotrebnej dane z tabaku. Vy by ste sa mali snažiť, aby sme žili čo najdlhšie, pretože financujeme značnou čiastkou výdavky štátneho rozpočtu tohto štátu a myslím si, že by sme si zaslúžili za to aj primeranú vďačnosť.