18. schôdza

Vyhlasujem všeobecnú rozpravu k tomuto bodu za ukončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, v záverečnom slove chcete niečo povedať? Nie, nie je tomu tak. Pán spravodajca, áno, on sa prihlásil o slovo.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ja by som trošku ešte nadviazal na to, čo povedal kolega Droba. Myslím si, že tento návrh v podstate sa vyhýba detailom a práve pokiaľ ide o fungovanie demokracie, ten problém vždy je v detailoch. Tento návrh nehovorí o tom, že čo by sa stalo, keby nejaký klub alebo nejaká politická strana úplne zmenila svoj program, alebo keby nejakí poslanci zvolení za nejakú politickú stranu sa rozhodli, že s ňou nebudú spolupracovať, zostali by v klube, ale hlasovali by systematicky proti nej alebo by tej strane robili neustále zle. Dokonca by mohli byť z tej strany vylúčení, čo asi by sme ťažko dokázali nejako zakázať, a stále by boli členmi toho klubu. V podstate by sme dosiahli efekt opačný ako ten, o ktorý tento návrh usiluje.
Čiže tak ako to býva u všetkých vecí, ktoré sú nie jednoduché, tak detaily sú zložité. A na to, aby niečo takéto fungovalo, som si úplne stopercentne istý, že by už prišli v demokraciách, ktoré fungujú stovky rokov, ale ešte na nič také neprišli. A to podotýkam, že hovoríme o demokraciách, ktoré majú podstatne silnejšie politické strany a silnejšiu históriu politických strán, ako máme my.
Takže ešte raz zdôrazníme tú myšlienku, ktorú povedal kolega Droba, že sila politickej strany sa netvorí nejakými predpismi, hlavne tými nie, ktoré niečo zakazujú, ale sa tvorí ideami a tvorí sa históriou plnenia tých ideí. A keď to nejaká politická strana dosiahne, tak potom sa jej nebude stávať to, že budú ľudia od nej odchádzať.
A ešte poviem jednu, jednu vec, ktorou zareagujem na to, čo povedal pán poslanec Kotleba. Ak sa dejú veci, na ktoré on jemne narazil, že už vopred je niekto s niekým dohodnutý, že síce pôjde na kandidátku jednej strany, ale bude pracovať pre inú stranu, tak potom sa musíme zamýšľať, prečo sa to tak deje, čo je za tým.
A opäť sa vraciame k tomu, čo som hovoril už predtým, že u nás nefunguje vynútiteľnosť práva, nefunguje polícia, toto sú všetko volebné trestné činy, ktoré by mali byť postihované a ktoré v riadnych demokraciách sú veľmi tvrdo postihované, ale u nás je to niečo, čo ako keby neexistovalo. Čiže keby fungovalo právo a demokracia v tejto krajine, a hlavne právo, tak by sme takéto návrhy nepotrebovali riešiť alebo nepotrebovali sme riešiť ten konkrétny problém, ktorý sa zdá, že tento návrh sa snaží riešiť.
Opäť sa vraciam k tomu, že sila politickej strany spočíva v sile jej ideí a v tom, ako vie tie idey realizovať a akú má históriu v tej realizácii. Nie v takýchto úpravách.
Ďakujem.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Milana Uhríka, Jána Moru, Natálie Grausovej a Petra Krupu na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Návrh ústavného zákona je pod tlačou 604. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí pod číslom 622.
Dávam slovo poslancovi Jánovi Morovi, aby predmetný návrh ústavného zákona uviedol. Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, opätovne predkladáme do Národnej rady návrh ústavného zákona, kde požadujeme vyhlásiť slovenské drevo za strategickú surovinu národného významu. Druhýkrát klopeme na zatvorené dvere a budeme klopať dovtedy, kým sa neotvoria.
Slovenské drevo má v dnešnej dobe veľa problémov. Jedným z nich napríklad nielen nízka cena dreva oproti zahraničnej ponuke, ale aj vidina jednoduchého a rýchleho zárobku spôsobujú to, že finálna výroba dreva sa vykonáva mimo územia Slovenskej republiky. Takisto aj slovenskí drevospracovatelia už dlhé roky upozorňujú, že ďaleko najväčšou brzdou ich rozvoja je vývoz neopracovaného dreva z tunajších lesov do cudziny. Keby k nemu nedochádzalo, zamestnávajú tisícky ľudí viac.
Pre porovnanie: v polovici 90. rokov sme na Slovensku ťažili 5,3 až 5,5 mil. metrov kubických dreva, v súčasnosti 9,4 až 10 mil. kubíkov ročne, čo je takmer dvojnásobok.
Dnes sme v štádiu, kedy drevo horšej kvality dovážame a kvalitné domáce drevo je určené na export. Tento stav je nutné bezpodmienečne zvrátiť.
Drevo je nutné brať ako prírodné bohatstvo štátu, takisto ako aj komoditu strategického záujmu, ale v neposlednom rade je drevo nenahraditeľnou zložkou nášho životného prostredia, a preto si zasluhuje ústavnú ochranu. Je žiaduce, aby sa drevo v Slovenskej republike nielen ťažilo, ale aj ďalej spracovávalo a finalizovalo.
Cieľom predloženého návrhu ústavného zákona je pripraviť legislatívnu pôdu a ústavnú oporu pre dôkladnejšiu ochranu slovenských lesov, obmedzenie živelnej ťažby a zastavenie nekontrolovateľného vývozu dreva zo Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Rastislavovi Schlosárovi, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a legislatívnych pravidlách tvorby zákonov, pričom predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárske záležitosti a výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na jeho prerokovanie vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Áno, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa prihlásila pani poslankyňa Natália Grausová.
Nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, vážené torzo slovenského parlamentu, tak ako už bolo povedané v dôvodovej správe, slovenské drevo považujeme za strategickú surovinu, ktorá je surovinou národného významu a ktorá si zasluhuje ústavnú ochranu.
V 90. rokoch minulého storočia, keď v správe Lesov došlo k postupnému návratu lesnej pôdy súkromným vlastníkom a vlastníkom v spoločenstvách, ako sú urbárske spoločenstvá, obce a mestá, cirkevné spoločenstvá, bolo od začiatku hospodárenie na lesnej pôde regulované lesným zákonom z roku 1977. Tento zákon sa postupne upravoval až do dnešnej podoby. Ale jeho základné princípy vytvorené dlhodobou tradíciou pestovania lesov sa nezmenili. Zákon bez ohľadu na vlastnenie lesov stanovoval základné podmienky, ako sa musí nakladať s lesnou pôdou a s lesmi, ktoré sa na nej nachádzajú. Stanovoval pravidlá zaobchádzania s lesmi. Tým vlastníci lesnej pôdy bez ohľadu na to, či boli súkromníci, spoločenstvá alebo štátni manažéri štátneho podniku, títo museli konať v súlade so záujmami Slovenskej republiky. To znamená, že museli konať tak, aby lesná pôda nebola poškodzovaná a aby lesy na nej napĺňali hospodárske ciele, ale aj celospoločenské a ekologické potreby Slovenska. Dodržovala sa zásada, že štát lesy a lesnú pôdu nepredával. Taktiež ani cirkvi, obce, mestá ani urbariáty.
No postupne sa vytvorila silná lobistická skupina obchodníkov so surovým drevom, ktorá dnes ovláda obchod s drevom, najmä obchod s drevom do zahraničia. Tá je potenciálnym rizikom na vytvorenie tlaku, aby došlo k zmenám v prístupe k predaju lesov v rozhodujúcich vlastníckych skupinách vrátane štátu. Preto aj stav v lesnom hospodárstve si žiada posilniť ochranu slovenských záujmov, a to v Ústave Slovenskej republiky i v nadväzujúcich zákonoch upravujúcich hospodárenie v lesoch.
Pred rokom 1990 sa snažil štát využívať produkciu lesného hospodárstva v prospech slovenskej ekonomiky. To sa prejavovalo úsilím využiť vyťažené drevo tak, aby sa dosiahla z jeho produkcie najvyššia pridaná hodnota. Bola tu snaha o komplexné spracovanie s maximálnou finalizáciou výrobkov. Zo Slovenska sa vyvážalo iba drevo, pre ktoré neboli doma spracovateľské kapacity. Po roku 1990 sa postupne čoraz väčšie množstvo surového dreva začalo vyvážať zo Slovenskej republiky, čím sa doma postupne strácali pracovné príležitosti, ktoré spracovanie dreva dáva. Bolo to spôsobené chybnou privatizáciou drevospracujúceho priemyslu, pri ktorej nedošlo k previazaniu vlastníkov s podnikmi prvotného spracovania dreva, ako piliarske závody, kombináty komplexného spracovania dreva, energetické podniky, celulózky a podobne. Slovensko nedokázalo presadiť vlastnú koncepciu privatizácie, v ktorej bola snaha zabezpečiť a udržať komplexné spracovanie dreva na Slovensku a tým aj úplne využiť potenciál dreva pri tvorbe pracovných miest.
Keďže rozhodovanie o vlastníckych vzťahoch bolo v kompetencii federálnych orgánov vtedajšej Česko-Slovenskej Federatívnej republiky, federálna vláda presadila tzv. kupónovú privatizáciu, ktorá sa zvrhla na bezhlavé rozkrádanie štátneho majetku. Podľa štatistík, oficiálnych štatistík zo Zväzu spracovateľov dreva sa zo Slovenska vyváža až 50 % vyťaženého dreva. Do týchto štatistík však nie je zarátané nelegálne vyťažené a vyvezené drevo, ktoré pochádza väčšinou od súkromných vlastníkov lesov a z urbáru. Takto vyťažené drevo sa vyváža väčšinou v noci na preťažených kamiónových súpravách, ktoré ohrozujú ešte okrem iného bezpečnosť cestnej premávky a poškodzujú cestné komunikácie.
Preto je nevyhnutná ústavná ochrana slovenskej lesnej pôdy, lesov aj dreva ako strategickej suroviny národného významu, ako aj vytvorenie stratégie komplexného spracovania dreva na Slovensku a štátne investičné stimuly využiť na ich realizáciu.
Ďakujem za pozornosť.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Kollár.

Ďakujem pekne. Ďakujem pani poslankyni Grausovej, že aj ona neúnavne bojuje za ochranu našich lesov. Áno, aj my v našej strane vnímame tento nekontrolovaný alebo tzv. kontrolovaný vývoz drevnej hmoty zo Slovenska ako veľký problém. Miesto toho, aby sme drevo spracovali a mali z neho aspoň väčšiu pridanú hodnotu, ktorá by automaticky spôsobila aj vyššiu zamestnanosť, väčšie dane smerom do štátnej kasy, že by nám to ďaleko viacej pomohlo, miesto toho my trpíme a tolerujeme tieto všelijaké gangy drevárske, ktoré nám tunák rozoberajú absolútne komplet celú drevnú hmotu.
Skutočne je pravdou, že načierno vyvážajú, že to organizujú dokonca až vysoké politické špičky, dávajú si licencie, povoľujú ťažbu aj v dolinách, kde to nie je možné. Je strašne veľa čierneho výrubu, rôzne urbáre načierno vyvážajú drevo. Proste je to absolútne nekontrolované, a keď to necháme bežať len tak bez nejakej vyššej ochrany, možno aj nejakej ústavnej ochrany nejakým veľkým, nejakým silným zákonom, ktorý pomôže zachrániť túto drevnú alebo tento nekontrolovaný vývoz tejto drevnej hmoty, tak sa môžeme zobudiť o dvadsať rokov v Slovensku bez lesov. Skutočne takým spôsobom obrovským sa rabujú tie hory.
Ja chodím veľa po Slovensku a naozaj to vnímam tak, že pred pár rokmi, desiatimi rokmi, som videl krásne zalesnené veľké plochy slovenských lesov. Dnes holoruby, samý holorub. A ja so pýtam, kde to zmizlo? Však sme tu nemali žiadnu kalamitu?! Ale my tu máme jednu kalamitu. Obrovskú kalamitu. My tu máme štandardných politikov, ktorí tunák vládnu a ktorí tomuto priamo napomáhajú. Toto je veľký problém!