18. schôdza

Ďakujem kolegovi Viskupičovi, že navrhol verejnú voľbu. Myslím si, že poslanec by sa mal zodpovedať za svoje rozhodnutia pred občanmi a zvoliť, a voľba riaditeľa do verejnoprávnej televízie je určite jednou z najdôležitejších volieb počas tohto volebného obdobia. A presne tak ako kolega Viskupič povedal, áno, tak nech sa ukáže, že či strana SMER zvolí spoločne so stranou SNS, či zvolia svojho riaditeľa vďaka hlasom, ktoré im dodá fašistická strana.

Pán poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, som ako mnohí v tejto sále pamätníkom televízie, ktorú riadili ľudia typu Darma, Stadtruckera, Kubiša, Nižňanského, ale aj Rybníčka, Hrehu a tak ďalej. Musím povedať, že patrím k tým, ktorí si vedia predstaviť svet bez verejnoprávneho média, televízie a rozhlasu, ale na druhej strane a v tomto zmysle sa teraz, dovolím si parafrázovať Jána Wericha, když už verejnoprávní media máme, tak máme hľadieť, aby nejako vyzerali. A musím povedať, že Václav Mika urobil preto, aby tieto médiá vyzerali lepšie, ako vyzerali, dosť. Na to, že sú vlastne, nepotrebujem veľmi híring, aby som pochopil, že trénera víťazného mužstva nemusím bezpodmienečne prekádrovať a vymeniť.
A pokiaľ ide o veľmi nosnú tému, ktorou je verejná voľba, už roky som zástancom verejnej voľby poslancami v Národnej rade v každom jedinom prípade, pretože sme skutočne platení občanmi za to, aby sme zastávali ich názor. Ja som presvedčený, že v tom, čo tu hovorievam, zastávam názory mojich voličov a oni, samozrejme, majú právo posúdiť, či ich zastávam tak, že mi ten hlas opäť dajú. A ja si prajem, aby moji voliči vedeli, koho som im volil za riaditeľa RTVS, a bolo by, samozrejme, na nich zvážiť, či som im vybral dobre.
Preto si myslím, že utiekať sa k tajnej voľbe, čo tu je národným zvykom koalície a predtým vládnuceho SMER-u, je rozhodne nie nasledovaniahodné.

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len krátko. Ja som chcel tiež upozorniť na tie isté protirečenia vo vystúpení pána poslanca Viskupiča, tak ako o tom hovoril pán poslanec Farkašovský. Ale pán poslanec Farkašovský to, myslím, povedal dosť detailne.
Ja neviem, zase sa tu rozvíja debata ohľadne tajnej voľby a verejnej voľby. Máte pocit, že tajná voľba je niečo nelegitímne? Veď táto debata to tak, to môžete mať skutočne len tí, ktorí ste tuná nezažili tie rôzne rozpravy pri iných situáciách, iných príležitostiach, kde sme hovorili o tajnej voľbe. Veď toto sme tuná rozoberali niekoľko hodín ešte aj v tom minulom volebnom období. My sme zástancami, pri každej personálnej, personálnej voľbe sme zástancami tajnej voľby, viete, z akého dôvodu? A bolo to tuná aj niekoľkokrát hovorené a pán poslanec Osuský si to iste pamätá, tie názory na názory, ktoré tuná padali.
Hovorili sme o vydierateľnosti v rôznych súvislostiach pri, pri, o osobných animozitách, o, veď každý je človek so svojimi názormi, zásadami, morálkou a tak ďalej a tak ďalej. Tajnou voľbou všetky tieto veci ako keby neexistovali, preto lebo napríklad sudca, ktorého zvolíte tajnou voľbou, vám to nemôže vrátiť, že ste ho eventuelne nevolili. Hej? Nemôže vám, proste tieto, tieto veci sú ďaleko dôležitejšie podľa môjho názoru, tá vydierateľnosť, ktorá je tuná neuveriteľným spôsobom riziková, je podľa môjho názoru neakceptovateľná, a preto vo všetkých personálnych otázkach sme úplne zásadoví a hovoríme o tajnej voľbe. Ale hovorím, táto debata tuná bola, toto sa len k tomu stále vraciame podľa toho, ako to tomu vyhovuje a ako práve kto sleduje svoj nejaký politický názor a svoje politické presvedčenie, ako je to pre koho v tejto chvíli výhodné. No tak teraz je to výhodné pre vás takto, tak hovoríte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Baránik.

Tak žiadne také. Tento parlament sa skladá z ľudí, ktorí boli doňho poslaní voličmi, a tí majú právo vedieť, kto z nás ako hlasoval. A ja by som tu urobil takú úplne jednoznačnú rovnicu. Kto hlasuje za tajnú voľbu, hlasuje s fašistami. A takto to je. (Ruch v sále.) Len si to všetci zrátajme, kto bude hlasovať, ešte raz opakujem, kto bude hlasovať v tomto prípade za tajnú voľbu, bude hlasovať o riaditeľovi RTVS s fašistami.
Ďakujem.

Pán poslanec Dostál. Poprosím, kľud v sále.

Pán poslanec Viskupič, ja som sa, áno, pousmieval som sa, keď si hovoril o tom, že už tu asi v parlamente nie je nikto, kto by spochybňoval potrebu verejnoprávnych médií, a teda priznávam sa k tomu, že som si vedel a aj si viem predstaviť to, že by existovali aj elektronické médiá iba súkromné a zabezpečili by všetko, čo verejnosť od médií potrebuje, a mal som k tomu v minulosti dva základné argumenty. Jeden by som nazval taký možno libertariánsky alebo ideologický a druhý bol taký skôr konzervatívny alebo, alebo praktický. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec Jahnátek, poprosím, kľud v sále. (Hovorené súčasne s rečníkom.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
A ten ideologický vychádzal z toho, že tak ako neexistujú verejnoprávne noviny alebo verejnoprávne internetové stránky a funguje to, tak by mediálny svet mohol existovať aj s čisto súkromnými elektronickými médiami.
Ale ten konzervatívny bol dôležitejší, ten vychádzal z opakovaných skúseností s tým, ako verejnoprávne médiá fungujú, ako sa v nich opakovane a opakovane presadzujú politické vplyvy, ako sa stávajú slúžkami vládnej moci, ako zle hospodária, ako sa v nich kradne. Tento príbeh sa opakoval znova a znova a v mojich očiach bol silným argumentom pre návrh alebo myšlienku, že verejnoprávne médiá treba zrušiť a privatizovať.
Ale ten konzervatívny moment alebo ten konzervatívny dôvod sa v posledných rokoch značne zmenil. Za posledné roky nám tu vyrástla sieť konšpiračných médií, vedie sa tu hybridná vojna. Už to nie je iba o komercii a o bulváre, už to je aj o bezpečnosti a demokracii. A k tomu neviem, ako by prispelo zvolenie pána Rezníka za šéfa verejnoprávneho média, skôr mám obavu, že nie.
A potom sú tu oligarchovia a ich skupovanie médií. To je ďalší faktor, ktorý tu pred pár rokmi nebol.

S reakciou, pán poslanec Viskupič.