18. schôdza

Ďakujem. Dovoľte mi tak isto pripomenúť, výbor o 13.00 hod., kolegovia z európskeho výboru, v miestnosti č. 149. Ďakujem.

Pán poslanec Kamenický.

Takisto pripomínam, dnes výbor pre financie a rozpočet o 13.00 hod. Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)

Poprosím ešte o kľud v sále.
Pán poslanec Zelník.

Ďakujem pekne za slovo. Ja len pripomínam, vážené kolegyne, kolegovia, že dole vo foyer je akcia, ktorú poriadia výbor pre zdravotníctvo v spolupráci s obezitologickou spoločnosťou, môžete si dať zmerať body mass index, krvný tlak, cholesterol, ste srdečne pozvaní. Ďakujem.

(Dvojminútová prestávka.)

(Po prestávke.)

Ďakujem. 11. 25 hod. pokračujeme v schôdzi. (Ruch v sále.) Poprosím pánov poslancov aj poslankyne, aby sme potom dodržiavali kľud.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (tlač 574).
Prosím poslanca Martina Fecka, aby zaujal miesto určené pre navrhovateľov, a spravodajcu z výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj poslanca Gábora Grendela, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov.
Do rozpravy sa ústne prihlásil poslanec Dostál, ktorému odovzdávam slovo.

(Pokračovanie rokovania o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, tlač 574.)

Vážený pán predseda, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne a kolegovia, pán poslanec Fecko predkladá ďalší z návrhov, ktoré sa týkajú územnej samosprávy, v minulosti to bol tzv. laznícky zákon týkajúci sa roztrateného osídlenia, pri ktorom sme tiež zviedli istú debatu, a teraz ide o novelu zákona o obecnom zriadení týkajúcu sa zjednodušenia procesu delenia obcí alebo v tomto prípade skôr miest.
Oba návrhy pána poslanca majú jedno spoločné, idú v protismere k tomu, čo územná samospráva na Slovensku potrebuje ako soľ. Oba idú proti municipalizácii, teda proti myšlienke združovať obce do rozpočtovo a kompetenčne silnejších samosprávnych celkov. Na Slovensku máme aktuálne približne 2 900 miestnych samospráv, teda obcí, miest a mestských častí, z nich dve tretiny majú menej ako tisíc obyvateľov. Rast počtu malých obcí po roku 1989 u nás zastavila až novela zákona o obecnom zriadení v roku 2001, a to ustanovením § 2a ods. 5, podľa ktorého odvtedy platí, že obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok s najmenej tritisíc obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec.
Napriek zastaveniu ďalšej fragmentácie na úrovni miestnej samosprávy touto novelou v roku 2001 naďalej platí, že na Slovensku prevládajú populačne malé obce, ktoré majú malé rozpočty, a teda veľmi obmedzené možnosti rozvíjať obec a jej územie a vynakladať dostatočné prostriedky na služby, ktoré obecná samospráva má poskytovať svojim obyvateľom. Malé obce vynakladajú na správu, teda na chod úradu, ak si ho vôbec môžu dovoliť, plat starostu aspoň na čiastočný úväzok a nejakého úradníka aspoň na čiastočný úväzok často i polovicu zdrojov, ktorými disponujú. Počtom obyvateľov malé a rozpočtovo slabé samosprávy nie sú schopné plniť pre svojich občanov neraz i základné úlohy.
Tento problém by sme mali riešiť systémovo, komunálnou reformou, municipalizáciou, teda nie ďalším drobením obcí, ale ich spájaním do silnejších samosprávnych celkov, iným prerozdelením financií medzi centrálnou vládou a samosprávami, a to nie na úkor samospráv, ako je to dnes, ale na úkor centrálnej vlády a následne, ak chceme mať zábezpeku, aby sa municipality rozvíjali rovnomerne a rovnomerne sa starali o rozvoj celého územia, môžeme diskutovať o tom, akými nástrojmi to chceme docieliť. Jedným z nich je napr. participatívne rozpočtovanie, ktorým je možné samosprávu zaviazať, aby časť rozpočtu obce preinvestovala podľa dohodnutého kľúča v tej-ktorej časti municipality po konzultácii s občanmi tej-ktorej časti obce.
Vráťme sa ale od komunálnej reformy a municipalizácie k predloženému návrhu novely zákona o obecnom zriadení. Ak by sme návrh pána poslanca prijali, neželaným dôsledkom by mohla byť situácia, že z veľkého počtu obcí na Slovensku by sme mali ešte väčší počet obcí. Keďže pán poslanec nenavrhuje, aby sa zrušilo zákonné obmedzenie, ktoré hovorí, že odčlenená obec musí mať aspoň tritisíc obyvateľov, ale zároveň navrhuje, aby o odčlenení v referende rozhodovali len občania tej časti obce, ktorá sa chce odčleniť, dôsledkom jeho návrhu by nebol ďalší nárast už i tak veľkého počtu malých obcí, ale mohla by to byť lavína referend o odčleňovaní okrajových mestských častí od miest.
Miestne referendum o odčlenení by sa podľa tohto návrhu nemalo konať v celom meste ako je to dnes, ale len v tej časti, časti mestskej alebo časti obce, ktorej aspoň 60 % oprávnených voličov sa v petícii vyjadrilo, že, že chcú odčleniť príslušnú mestskú časť. Malou zábezpekou proti tejto lavíne, ktorá je do návrhu zakomponovaná, je doplnenie ustanovenia § 2 ods. 5 v prvej vete, v jej závere, o tom, že obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie obce alebo súbor katastrálnych území tvoriacich súvislý územný celok s najmenej tritisíc obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce, ak cesta spájajúca odčleňovanú časť obce s obcou, ktorá je súčasťou, ktorá je súčasťou, vedie cez inú obec. Čiže navrhuje sa, aby sa od mesta mohla odčleniť taká časť obce, ktorá má aspoň tritisíc obyvateľov, a zároveň platí, že cesta spájajúca odčleňovanú časť obce od mesta, vedie cez inú obec. Treba doplniť, čo nezaznelo alebo nezaznieva tu explicitne, že toto ustanovenie je akoby šité na mieru v Nižnej Šebastovej, v ktorej pán poslanec Fecko žije, ide o mestskú časť Prešova, ktorá má približne tritisíc obyvateľov, a s centrom Prešova ju spája cesta, ktorá vedie cez dnes už samostatnú obec Ľubotice, ktorá v minulosti bola taktiež súčasťou mesta. Už sme tu viackrát aj na tejto schôdzi, aj na minulej schôdzi, hovorili o tom, že zákony by mali mať všeobecnú platnosť, teda mali by stanovovať nejaké všeobecné, všeobecné pravidlá.
Tento návrh zákona vzhľadom k tomu špecifiku, o ktorom som hovoril, by sme pokojne mohli nazvať lex Nižná Šebastová, tak ako sme tu v utorok mali lex Raši, včera lex Krajniak, či lex Babiš, dnes tu máme lex Nižná Šebastová. Nie je to, samozrejme, také účelové menenie pravidiel hry, ako nám tu predvádza vládna koalícia, ale tiež to je zákon akoby šitý na mieru, na mieru jednej konkrétnej mestskej časti. A ja súhlasím s pánom poslancom, že zákon o obecnom zriadení si vyžaduje zmeny aj nastavenie pravidiel pre fungovanie samosprávy si vyžaduje, si vyžaduje významné, významné zmeny, tá situácia nie je uspokojivá, ale tá správna cesta by podľa môjho názoru bola komplexná, komplexná novela zákona o obecnom zriadení.
Onedlho tu budeme mať novelu, ktorú nám ponúkne ministerstvo vnútra, v ktorej upieklo iba so ZMOS-om, teda bez širšej konzultácie a systémové zmeny by mali smerovať nie k vytváraniu predpokladov a podmienok pre jednoduchšie drobenie už existujúcich celkov, teda miest a obcí, ale práve naopak k spájaniu tých menších do väčších častí, k municipalizácii, ku komunálnej reforme.
Ďakujem za pozornosť.

Na vystúpenie pána poslanca dve faktické poznámky. Uzatváram možnosť prihlásenia s faktickými.
Pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán kolega, áno, ja neskrývam, dávam to asi štvrtýkrát alebo piatykrát. Tí kolegovia, ktorí tu boli aj v minulom volebnom období, vedia, že je to o aj tej našej časti, preto som tam ešte aj dával tie ďalšie podmienky, pretože vyzerá, že tie štyri podmienky nestačia podľa všetkého, aby sme to referendum urobili tak, ako by to malo byť v tej nespokojnej časti. A ako to nazveme, to je jedno, každopádne aj pán Fico povedal, že keď iba jednému občanovi, tuto, z tohto pléna povedal, keď iba jednému občanovi novela zákona pomôže, stojí za to, aby sa s ním zapodieval parlament. Tak ja tlmočím iba názory pána premiéra, ktorý momentálne vládne a v programovom vyhlásení tu to predniesol. Tritisíc obyvateľov, je to málo? Je to málo? Veď my sme vlastne povedali, že pre Slovenskú republiku bude tritisícčlenný kolektív životaschopný, pán kolega, a povedal som to v roku 2001, jak ste povedali, že to bolo ako prijatá novelou. To znamená, buď povedzme, že vôbec sa nemôže deliť, a je to vybavené, alebo keď sa môže deliť, tak nie iba de iure, ale aj de facto, lebo v živote, keď sa referendum robí v celom meste, sa predsa táto časť neodtrhne. Veď to predsa má svoju logiku, dúfam a ja hovorím, ja nechcem deliť. Áno, som za spájanie, ale hovorím Slovenská republika povedala, že tritisícčlenná partia už je tá, ktorá sa uživí sama. Tak povedzme, že nie, a povedzme, že tam je iba stočlenná partia, alebo desaťtisíc, jak majú Nemci, alebo dajme dvadsaťtisíc a potom povieme, v poriadku. Alebo to celkom vyhoďme z toho, že sa nemôže deliť nič, a potom budeme mať jedno veľké mesto, ktoré sa bude volať Slovensko, a budeme tam mať všetky spojenia a je to vybavené.
Takže, vážení, ja teraz hovorím, že to je krivda socializmu, a demokracia by mala tieto krivdy odstraňovať. A to nie sú, pán kolega, jak som povedal v rozprave, to nie sú státisíce ani desiatky, ani stovky, to je, možnože napočítam do tridsať takýchto mestských častí, ktoré sú cez tento, cez túto novelu by boli v stave robiť tie referendá, to nebude celá lavína... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Zimenová.