18. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja by som chcela podporiť vystúpenie kolegu Ondreja Dostála, pretože ja osobne mám tiež skúsenosť s tým, že je veľmi nešťastným krokom, ak sa na Slovensku drobia obce namiesto toho, aby sa spájalo územie, na ktorom ľudia žijú a na ktorom sa spravujú veci verejné, do vyšších celkov, do nejakých väčších zoskupení.
Ja sa dlhodobo venujem aj reforme vzdelávaniu, vzdelávania, ktorá ma priviedla celkom spontánne a prirodzene aj ku komunálnej reforme, k potrebe komunálnej reformy, takže teraz v tej faktickej nechcem o tom hovoriť zoširoka, ale, ale dovolím si povedať, že je veľa problémov aj pre takéto malé obce, ktoré súvisia s dobrou správou veci verejných, ja v tom plne podporujem Ondreja Dostála a som rovnakého názoru, že by sa obce nemali takýmto spôsobom drobiť a už vonkoncom nie, ak sú vedené takýmto jedným konkrétnym príkladom tie, tie novely zákonov. A nechcem teraz handrkovať sa o počty, ale ja si nemyslím, že je automatickým pravidlom, že trojtisícová obec je už životaschopná, ja poznám veľa obcí, ktoré majú problémy napr. s užívaním škôl a podobne, to nie sú také jednoduché veci.
Takže len toľko som chcela povedať.

Pán poslanec Dostál, s reakciou na faktické.

Ďakujem obom kolegom za reakcie a kolegyni Zimenovej za podporu.
Pán poslanec Fecko, veď pokojne diskutujeme. Toto je vec, na ktorú máme iný názor evidentne. A to, čo povedal pán premiér Fico, že keď novela zákona pomôže aspoň jednému občanovi, tak to stačí a treba ju prijať. No, to znie pekne, ako taká teoretická téza, ale v praxi to tak nikdy alebo skoro nikdy nie je. Lebo, lebo keď niekomu pomôžete, druhému uškodíte. Keď niekomu vyhoviete, druhého nahneváte. Keď niekomu pridáte, druhému zoberiete alebo odniekadiaľ musíte zobrať. To, čo ste pomenovali vo svojom príspevku, teda tá hranica 3-tisíc, no áno, mali by sme sa o tom baviť, že tých, či tých, či tých 3-tisíc obyvateľov je dostatočná hranica, či to, či to nie je príliš málo, či by sme nemali smerovať k tomu, aby sa, aby sa, aby sa to zvýšilo. Pretože teda pokiaľ nechceme robiť municipalizáciu a komunálnu reformu, tak nám to môže byť jedno a pokojne si tu majme obce, ktoré majú pár desiatok alebo pár stoviek obyvateľov. Obce, ktoré, v ktorých nikto nejaví záujem uchádzať sa o funkciu starostu alebo poslanca zastupiteľstva, lebo aj také obce sú. Obce, ktoré väčšinu alebo polovicu svojho rozpočtu dávajú na plat starostu alebo, alebo, alebo úradníka a nemajú, nemajú žiadny prostriedky, aby investovali do služieb a do rozvoja.
Snáď jediná vec, s ktorou by som tak dosť zásadne nesúhlasil, je, že, že dávať to polohy, že krivda socializmu a demokracie, že socializmus spájal a demokracia rozpája. Existuje množstvo demokratických krajín, ktoré, kde prebehla municipalizácia, spájanie obcí. Sú to úspešné príbehy a demokratické.

Ďakujem. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko navrhovateľ?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne aj všetkým ostatným kolegom, ktorí na mňa reagovali aj včera, keď sme to dokončovali pred tou 20.00 hodinou. Takže ešte raz. Nechcem drobiť, aby vznikali 10-členné, 50-členné, 100-členné, 300-členné obce. Chcem zrealizovať to, čo máme v zákone, aby sa to dalo aj zrealizovať o odčlenení, ak máme túto klauzulu, že odčleniť je možné na Slovensku. Ak ju vyhodíme, že neni možné, nebudem mať o čom debatovať. Ani Fecko vám tu nebude stáť a nebude sa za to biť, lebo neklamme si do očí, že niečo napíšeme, a potom v reálnom živote sa nedá realizovať. To je tento prípad, vážení. A to, čo som povedal včera.
Akým spôsobom sa podľa dnešnej možnosti môžu títo ľudia odčleniť? Tí, čo ste tu boli, viete, čo som povedal. Tak, že budete tak škodiť tej väčšinovej časti, tak im pôjdete na nervy za 3, 5, 10, 20, 30 rokov, že nakoniec tí občania väčšinovej časti budú radi, že môže ísť na referendum, aby ste čím skoršej vypadli stade, vážení. To je zákon o vzburách, ja hovorím, pretože bránime tej menšej časti, aby mohla rozhodovať o svojich financiách, o svojich prostriedkoch, o svojej životospráve, akú tam má viesť alebo sa nemá viesť.
Najhoršie na tom je to, keď sa pozeráte na veľké mesto, a nemôžte s tými peniazmi urobiť nič, nemôžte s tým urobiť nič, pretože my nemáme zákon o ani Bratislave, ani o Košiciach, krajské ostatné mestá nemajú takéto zákony, kde by sa povedalo, že áno, to aj financie je to trošku ináč. A momentálne títo poslanci, ktorí tam zastupujú tú mestskú časť, sú v drvivej väčšine desatinoví, dvadsatinoví, čo sa týka počtu celého mestského zastupiteľstva. Tak tam sa nepresadí nič, vážení, a môžte mi tu hovoriť aj 350-krát, že to neni pravda, pretože žijem v takejto komunite a viem, čo to znamená. Neni tam ani, ani ihrisko, ani kultúrny dom, ani kanalizácia neni na všeckom tomto a je to krajské mesto. Takže dúfam, že pani Andrea Turčanová mi to odpustí, ale ona vie môj názor, primátorka mesta Prešov, a budem sa biť až do konca, pretože toto je nespravodlivé pre túto časť obyvateľstva. Áno, a je to krivda socializmu, či sa vám to páči alebo nepáči, pretože v socializme sa tieto spájanie nerobili cez referendum, ale robili sa príkazom. Takže chcem, aby demokracia dala nádej aj týmto občanom. A hovorím, že bude tu iba niekoľko desiatok možnože prípadov, nie stovky, ani tisíce. A ešte raz opakujem, ak to máme v zákone, tak to urobme, aby sa to dalo aj realizovať. Ak to nechceme, tak to vyhoďme a povedzme, že sa nedá nič deliť, a vtedy to bude o demokracii, že občania budú mať jasno, že Slovensko o nejakej delení nemá záujem.
Aj napriek tomu, že som to trošku povedal emotívne, ale musel som to povedať, chcel by som vás poprosiť, aby vaše svedomie sa nad tým zamyslelo a dalo šancu aj týmto ľuďom, ktorí žijú tiež u nás na Slovensku, tiež majú záujem šíriť dobré meno, ale chcú iba jedno, aby si mohli sami určovať, kde pôjdu peniaze, ktoré sa na jeho území vyrobia, vyprodukujú, do čoho pôjdu, a aby nemuseli byť odkázaní na nejakých mestských poslancov, ktorí povedia, že vy štyri roky nedostanete nič alebo minimálne, a potom si pískajte, ako viete.
Takže, vážení, chcem by som vás poprosiť o podporu tohto zákona a dúfam, že vaše svedomie bude tomu naklonené.
Ďakujem pekne.

Chce sa vyjadriť k rozprave spravodajca? Nie, ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Nasleduje prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona má parlamentnú tlač 581, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 599.
Dávam slovo poslankyni Remišovej, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 581.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predkladáme návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. A ja začnem trošku zoširšia, potom sa budem venovať aj samotnému zákonu.
Prečo to predkladáme, tento zákon? Keď človek rozhoduje o vlastnom majetku alebo o vlastných právach a povinnostiach, cíti dôsledky svojho rozhodnutia osobne. Buď príde o svoj majetok, zveľadí svoj majetok, ale skrátka nesie zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Keď človek rozhoduje o cudzom majetku, a najmä ak ide o majetok štátu alebo územnej samosprávy, v súčasnosti neexistujú funkčné inštitúty, ktoré by ho prinútili nakladať so zvereným majetkom s náležitou starostlivosťou riadneho hospodára. Verejný činiteľ tak môže veľmi ľahko podľahnúť súkromným alebo skupinovým záujmom, ktoré môžu rôznou mierou poškodiť uspokojovanie verejných potrieb. A takéhoto konania sme často svedkami. Vidíme, že žiadna zodpovednosť nie je vyvodená, máme tu závažné kauzy, nikto nie je potrestaný, skrátka je to majetok štátu, ako by to nebolo nikoho.
Treba povedať, že existovalo viacero pokusov o zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Všetky tieto pokusy skončili neúspešne, boli sme aj svedkami veľkej petície, ktorú pripravovala ešte bývalá strana SIEŤ, kde sa zozbieralo viac ako 100-tisíc podpisov, aj ju odovzdali do parlamentu. Žiaľ, v tejto oblasti sa zatiaľ nič neurobilo.
Na sfunkčnenie systému zodpovednosti, celého systému zodpovednosti, teraz nemyslím len zodpovednosti za škodu, ale celého systému zodpovednosti verejných činiteľov, pokladáme za kľúčové opatrenia v troch oblastiach. Tieto opatrenia vo veľkej miere sú inšpirované komplexnou analýzou VIA IURIS a je to najmä disciplinárna zodpovednosť, trestná zodpovednosť a zodpovednosť za škodu. A v každej z týchto oblastí má Slovensko viaceré nedostatky, ktoré je potrebné odstrániť.
Disciplinárna zodpovednosť, začnem týmto. V krajinách, ktoré majú efektívny a vymáhateľný systém zodpovednosti verejných činiteľov, napríklad je to susedné Rakúsko, Nemecko alebo Spojené štáty americké, dominantnú úlohu má práve disciplinárna zodpovednosť. To je tá mäkšia alebo najmäkšia z týchto troch zložiek. Disciplinárna zodpovednosť na Slovensku viac-menej úplne chýba. Z právnej úpravy bola vypustená v roku 2006, vtedy, keď bol zrušený Úrad pre štátnu službu, čiastočne v takej veľmi ľahkej verzii sa dostala do zákona o štátnej službe. A v tom čase, keď VIA IURIS analyzovalo interné predpisy ústredných orgánov štátnej správy, žiadny zo služobných poriadkov všetkých ústredných orgánov štátnej správy okrem ministerstva zdravotníctva neobsahoval právnu úpravu sankcií za porušenie povinnosti a procesu, v ktorom sa majú disciplinárne delikty zisťovať. A keď skúmali, že koľkokrát bola vyvodená disciplína na zodpovednosť voči zamestnancom, ktorí spôsobili škodu, tak to bolo len minimálne množstvo prípadov.
Trestná zodpovednosť, tam je problémom to, že polícia odmieta trestné oznámenia z dôvodu, že nespĺňajú pojmové znaky zneužívania právomoci verejným činiteľom, čím sú mnohé porušenia zákona zo strany verejných činiteľov beztrestné a nie sú kvalifikované ako trestné činy. A najväčším problémom tu je preukázať úmysel spôsobiť inému škodu, ktorý je jedným z pojmových znakov trestného činu. A keď si prečítate uznesenie, posledné uznesenie týkajúce sa pána Kočnera a vratiek pre firmy okolo pána Kočnera, tak tam zistíte, že stačí, aby povedal, že to nebol môj úmysel, a trestné stíhanie je zastavené.
Problematické tu je aj to, že sankcie ukladané súdmi sú nedostatočné a vo väčšine prípadov neboli uložené tresty spojené s výkonom trestu odňatia slobody a len celkom výnimočne boli uložené nepodmienečne tresty odňatia slobody vo výške 3 až 4 rokov. No a vidíme, ako dlho sa ťahá napríklad nástenkový tender, kde ani po 10 rokoch aktéri tejto jednej z najväčších káuz, ktorú sme na Slovensku mali, nie sú potrestaní. A ešte dokonca vidíme, že ministerstvo si ani neuplatňovalo náhradu škody v čase, kedy si ju malo uplatňovať.
Čo sa týka nášho zákona, tak jednak definujeme, kto je verejným činiteľom na účely tohto zákona, a definujeme aj rozsah zodpovednosti. V prípade, že verejný činiteľ nekoná v súlade so zásadami hospodárnosti alebo inými povinnosťami, ktorými je viazaný, je tento rozsah zodpovednosti, je koncipovaný nielen na základe úmyselného konania, to je veľmi dôležité, ale aj na základe nedbanlivostného konania. O tzv. vedomú nedbanlivosť, tá sa bežne používa v oblasti trestného práva, ide vždy vtedy, keď verejný funkcionár vedel, že svojím konaním môže spôsobiť škodu štátu alebo územnej samospráve, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že škodu nespôsobí. Takisto sme boli svedkami toho, že viaceré inštitúcie sa obviňovali medzi sebou. Jeden povedal, ale však to bola zodpovednosť toho orgánu, druhý povedal, že nie, však to bola zodpovednosť iného orgánu. Tak aby sa predišlo možnému vzájomnému obviňovaniu verejných funkcionárov z toho, kto za vzniknutú škodu zodpovedná, ustanovuje sa, že za škodu zodpovedá ten verejný funkcionár, ktorý vykonal právny úkon, na základe ktorého sa nakladanie s verejnými prostriedkami alebo majetkom štátu stáva platným, tzv. finálny právny úkon. Ostatní verejní činitelia sú zodpovední za škodu vtedy, ak vykonali právny úkon, ktorý bol podmienkou vykonania tzv. finálneho právneho úkonu.
V návrhu zákona takisto ustanovujeme, kto a v akom rozsahu zodpovedá za škodu v prípade, ak rozhoduje viacero verejných činiteľov alebo kolektívny orgán. Takisto sme zakotvili možnosť domáhania sa náhrady škody spôsobenej pri nakladaní s verejnými prostriedkami alebo s majetkom štátu, alebo územnej samosprávy a priamo od verejného činiteľa. A je daná fakultatívna možnosť poistiť sa pre predmetný typ zodpovednosti za škodu. Väčšinou, niekedy pri niektorých predražených tendroch sú tieto škody miliónové. Takisto ustanovujeme, že v prípade, ak verejný činiteľ nie je poistený, resp. poisťovni neuspokojí uplatnený nárok na náhradu škody, čo i len v časti v lehote troch mesiacov, generálny prokurátor je povinný domáhať sa uspokojenia škody súdnou cestou.
Na uplatnenie práva na náhradu škody, toto je dôležité, sa ustanovuje 10-ročná objektívna premlčacia lehota. Použitie výlučne objektívnej premlčacej lehoty je odôvodené tým, že poškodený nie je fyzická osoba, a teda použitie subjektívnej premlčacej lehoty by v praxi bolo len ťažko aplikovateľné.
Ak chceme, aby zákon dobre fungoval, aby za rozhodnutia, ktoré často poškodia naše spoločné peniaze, niekto niesol zodpovednosť, tak prijať účinný zákon o hmotnej zodpovednosti je veľmi dôležité, a preto sa uchádzame o podporu tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Ondrejovi Dostálovi.

Vážený pán predseda, vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrh zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 31. augusta 2017 a gestorský výbor do 5. septembra 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ospravedlňujem sa. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie. Uzatváram možnosť prihlásenia do rozpravy ústne a vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Chce k rozprave zaujať stanovisko pani navrhovateľka? Nie. Chce sa vyjadriť k rozprave pán spravodajca? Nie. Prerušujem rokovanie o tomtom bode programu.
Pokračujeme prvým čítaním o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je pod tlačou 582, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 600.
Dávam slovo poslancovi Marekovi Krajčímu, aby za skupinu poslancov uviedol návrh zákona.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 582.)